Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som pokračoval v prerušenej rozprave. Pán minister, ja len toľko, lebo tie rozpravy sú tuná spojené, tak ja chcem povedať, že ten váš návrh zákona podporím, pretože vnímam ho pozitívne z toho pohľadu, že isté obmedzenia predsa len pre tie agentúry dočasného zamestnávania sú tuná, čo vnímam ako pozitívnu vec, pretože nie je cieľom určite v našej krajine, aby tým skutočným zamestnávateľom boli agentúry dočasného zamestnania, ale aby zamestnanci pracovali normálne v riadnom pracovnom pomere, v pracovnoprávnom vzťahu a v konkrétnej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Kuffa je v rozprave. Kto nemá záujem, radšej nech odíde z rokovacej sály.
Nech sa páči, pán poslanec.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Ďakujem. Preto tento návrh zákona podporím a takisto tiež odsek 3 toho návrhu zákona: "zamestnanca môže počas dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ". Áno, aby tuná v podstate tie agentúry nezneužívali týchto zamestnancov svojich a v podstate nejak nevykrývali tie pracovné cesty ako len náhrada mzdy a v podstate tá mzda je reálne potom nižšia.
To obmedzenie maximálnej dĺžky dočasného pridelenia a počtu opätovných dočasných pridelení a predĺžení dočasných pridelení.
Potom takisto obmedzenie dočasného pridelenia zamestnania na výkon rizikovej práce zaradenej do IV. kategórie. Teda z tohto pohľadu vnímam ako tento návrh zákona pozitívne a ho podporím.
Chcem sa viac venovať teraz Zákonníku práce, nakoľko tá rozprava je zlúčená, čo som to tak v úvode rozprával. Je to škoda, že to je takto zlúčené, lebo aj jedna, aj teda, aj jedna, aj druhá vec týka sa Zákonníka práce, ale jedna menej, druhá viac, lebo kolega Mihál čo predkladá tuná, tak je to v podstate celý kompletný Zákonník práce, nový návrh zákona. Ja už som to tak ocenil vo faktickej poznámke, kolegu Mihála. Už len jedna vec taká možno do očí ako bijúca, taká navonok možno triviálna, ale už len ten počet tých paragrafov, že sa zredukoval na 173 v Zákonníku práce, aj to je dobrá vec. Zákonník práce čím je flexibilnejší, tak tým je lepší, ja si myslím a má veľký vplyv na mieru nezamestnanosti, aj na tvorbu nových pracovných miest a udržiavanie existujúcich pracovných miest. Zákonník práce je naozaj zákonom, podľa ktorého sa jednak riadia aj zamestnanci, aj zamestnávatelia a sú tu aj odbory.
Niekoľko poznámok, ktorých mám tu poznačených. Áno, kolega Mihál, keď tuná navrhuje tú dobu určitú, aby mohla byť uzatváraná doba určitá na dobu piatich rokov a opätovne, že by sa mohol ten pracovný pomer obnoviť päťkrát. Áno, je to dobrý návrh. Ja s tým sa stotožňujem, súhlasím s tým. A už keď by nebola vôľa, tak už aspoň tak, keď tie dva roky zostanú, tak aby aspoň teda päťkrát bolo možné tú dobu určitú obnoviť. Prečo? Lebo ten zamestnávateľ naozaj veľakrát jednak nevie, aký bude mať objem tých prác. Niekedy v tom podnikaní je to veľmi ťažko odhadnúť niektoré tie veci. Potom sú tú tí dohodári, proti ktorým ako bojujeme. Neviem si to nejak tak vykryť. To je jedna vec, že nevie možno túto vec ako odhadnúť.
A potom ďalšia je taká, keď prijímate zamestnanca a nemáte tú istotu, že či je to naozaj zamestnanec vhodný a súci na výkon tej práce. Možno tie kvalifikačné predpoklady spĺňa, ale máte pochybnosť možno o jeho osobnosti a tie osobnostné, lebo na tie sa tiež prihliada, aby mohol kvalitne vykonávať tú prácu, no tak, aby ten zamestnávateľ naozaj mohol na tú dobu určitú, hej, aj opakovane prijímať toho zamestnanca. Keď u agentúry je to možné a tuná zamestnávateľ to nemá možné, áno, potom sa to v podstate s tými agentúrami takto vykrývalo, čo nie je dobré.
Kolegovia to tuná aj správne postrehli. Ja som si to všimol už aj včera, keď to tuná tak padlo. A kolega Jozef, ty si to tuná tak povedal, že ten príplatok za nedeľu tých 25 %, v duchu som sa tak usmial, nereagoval som na to, ale dovolím si tu teraz v rozprave na to reagovať. Teda za sviatok je teraz 50 %, za nedeľu príplatok nie je a že by sa to rozdelilo, hej, 25 na 25. Ja by som ti aj, kolega, takto aj povedal, že spokojne to prehoďme, že dajme 50 % na tú nedeľu a na sviatok len 25 %, lebo tých sviatkov je menej, tých nedieľ je oveľa viac, keď tak humorne to tak rozpráva. Ale v tom naozaj nie je problém, ale dovolím si povedať, že pred chvíľočkou ten príklad, ktorý si uviedol, tak s tým som nesúhlasil zrovna, keď si spomenul zamestnanca v obchode. Obchod, to nie je čosi, čo musí byť nevyhnutne prevádzkované v nedeľu. Ale, samozrejme, sú tu tie profesie, aby sme sa tak aj vzájomne počúvali, lebo potom zachádzame do tých extrémov, ako iných. Ak ťa bolí zub, alebo máš zdravotný problém, vážne akútny stav, no a teraz je nedeľa, tak lekár nebude pracovať? To je absurdné. Samozrejme, že pracuje. Sú tu profesie také, ktoré sú nevyhnutné. Rovnako ani vlaky sa nezastavia, hej? Sú neodkladné práce, ktoré tuná jednoducho musia byť. Ale spokojne, keby si dal ten návrh, ako kolega to povedal, na 100 % ako príplatok za nedeľu, to by vlastne znevýhodnilo, a to vlastne podporuješ aj ten kádéhácky návrh, ktorý tuná je, lebo keď zamestnávateľ bude mať platiť príplatky 25 % a dokonca možno, sme strieľali až do 100 %, ty si dokonca povedal 300 %, tak jemu sa neoplatí potom prevádzkovať prevádzku, pretože má vysoké náklady na mzdy, má výrazne zvýšené náklady na mzdy.
Takže je tento váš návrh úplne s úsmevom na tvári ho podporím. Podporím ho, lebo ho vnímam ako dobrý aj z toho pohľadu. A môj pohľad je trošku taký iný, ako možno mali tuná ako kolegovia, takže to je úplne v poriadku a môže byť ten príplatok za tú nedeľu aj vyšší.
Faktom je to, že naozaj mnohé rodiny sú v kríze dnes. To myslím, že sa zhodneme. A veľakrát sú v kríze aj preto, že my rodičia sme tak pracovne vyťažení, že nemáme čas na svoje deti, na výchovu svojich detí. A keď ty si v tej prevádzke nonstop a pracuješ, u súkromných podnikateľov je to veľakrát tak, ale to nesúvisí s pracovnoprávnym vzťahom a ty len nonstop sa venuješ ako firme a odrazu zistíš, že ti rodina nefunguje. Tak ja si myslím, že tá nedeľa, naozaj, v tom by sme sa mohli zhodnúť, aby patrila tej rodine. To je čas, kedy by sme sa mali zastaviť. Už to nie je len taký pohľad kresťanský alebo ideologický, ale človek nie je kôň. Skús ťahať nonstop, ale ťahať, každý deň, soboty, nedele a vyskúšaj si taký polrok, rok a uvidíš, ako to je. Prečo je to práve nedeľa? Lebo ten siedmy deň, tak ako je vnútorne človek, aj náš organizmus nastavený, že potrebuje ten oddych. A to či už je za tým, je nejaký náboženský rozmer alebo spirituálny, môžeme sa o tom baviť, ale jednoducho, aj naše ľudské telo, aj psychika je tak nastavená. Potrebuje si človek oddýchnuť. Tak to som si len dovolil taký vstup tuná k tým percentám, ale hovorím, že nemám s tým problém, že by som to podporil.
Áno, tak ako to tu kolegovia niektorí spomenuli, tak v podstate tie sankcie, pokuty, obmedzenia, zaťažovanie podnikateľskej sféry aj daňami, aj odvodmi nerieši nám zamestnanosť. Zhoršujete to podnikateľské prostredie. Jednoznačne myslím si, že v tom sa zhodneme. A to je aj prirodzená cesta, lebo každý zamestnávateľ hľadí na to, aby racionálne využíval všetky tie prostriedky, ktoré má a naozaj je veľmi náročné zamestnávať čo len jedného zamestnanca. Aký problém nastal tuná na Slovensku? Jednoducho zhoršením podnikateľského prostredia, ale je to dlhodobý proces, to nie je posledné, obdobie posledných dvoch rokov, ale je to proces možno už aj pätnástich rokov a mňa to samotného tiež ako mrzí. Preto je potrebné liberalizovať ten Zákonník práce, aby v skutočnosti reálne pracovné miesta, ktoré by mohli byť, teda mohli by vznikať na základe pracovných zmlúv uzatvorených či už na dobu určitú alebo neurčitú, tak jednoducho mnohí zamestnávatelia a veľkí zamestnávatelia, zoberiem ťa zo zamestnania, ale vybav si živnosť. A mnohí zamestnanci pracujú práve na základe živnosti a nie na základe pracovných zmlúv.
Čo z toho vyplýva? No, samozrejme ten zamestnanec, ktorý vykonáva prácu zamestnanca, tak nemá tie výhody, ktoré by mal možno z pozície toho zamestnanca v danom ako podniku, čo veľakrát je to obrovský problém, lebo tí zamestnanci, ktorí tam sú, v podstate pracovníci a majú tie živnostenské listy, koľkokrát nemajú v podstate vyplatené faktúry a odmenu za vykonanú prácu a veľmi ťažko sa domáhajú svojich práv u nás na Slovensku. A oveľa, si myslím, že je jednoduchšie v pracovnoprávnych sporoch sa domáhať svojich práv skrz pracovnoprávny spor, ako keď je to spor medzi ako živnostníkom a veľkou firmou. Obyčajne títo živnostníci neuspejú tuná. A v pracovnoprávnych sporoch, myslím si, že nevyplatenie mzdy je veľmi vážnym priestupkom a v drvivej väčšine takýchto sporov tí zamestnanci uspejú. Toto je jedna vec, ktorá tuná naozaj vznikla a je to dlhodobý, dlhodobý proces.
Rovnako to skončenie pracovného pomeru pri dosiahnutí dôchodkového veku alebo dosiahnutí nároku na dôchodkový vek, myslím si, že toto by tiež sflexibilnilo ten pracovný trh, aby aj dosiahnutie teda toho dôchodkového alebo nároku na dôchodok, tak by som to povedal, že by aj toto mohol byť dôvod pre skončenie pracovného pomeru. To neznamená, že musím skončiť s dôchodcom pracovný pomer, lebo keď som s ním spokojný a vykonáva tú prácu veľmi ako dobre, otázna je tá štátna správa, samozrejme, to je otázne, že či teda to áno alebo nie. My tuná poslanci sa bičujeme, čo všetko, hej, aby nemohol byť starosta, primátor mesta a zároveň aj poslancom a kde čo všetko. A na druhej strane v tej štátnej správe, alebo sú to výsluhové dôchodky a tí zamestnanci, hej, ten odhad je okolo kdesi 20 000 tých zamestnancov a pracuje v tej štátnej správe, tak v podstate uvoľniť ten pracovný trh aj v tej štátnej správe, aby sme dali tuná, vytvorili podmienky a priestor pre mladých ľudí, ktorí, myslím si, že dnes sú veľmi šikovní, aj vzdelaní, niekedy sa mi zdá, že sú až prevzdelaní a nevieme, nedokážeme ich zamestnať a nedokážeme ich ani zaplatiť.
Kolega Mihál včera tuná spomenul tie výhody odborárov. Má to v tom svojom návrhu Zákonníka práce. Tak ja si tiež myslím, že jednoducho tie výhody, ktoré majú zo Zákonníka práce odborári, tak nemyslím si, že by ich mali mať v takom rozsahu, v akom sú. Myslím si, že sú takisto zamestnanci, zamestnávatelia, jak aj iní zamestnanci, samozrejme majú byť do istej miery ako chránení, pretože pri tých vyjednávaniach medzi zamestnancami a teda zástupcami odborov, teda ktorí reprezentujú zamestnancov, a zamestnávateľmi, predsa sú to trecie plochy a vzniká tam napätie, tak do istej miery áno, tá ochrana, ale aby to nebola nejaká v takom neprimeranom rozsahu.
To preškoľovanie tých vodičov, áno, aj mne, tiež som sa s tým ako stretával. Je to obrovský ako problém, lebo naozaj, aký je rozdiel medzi tým, keď ja riadim svoje vlastné súkromné vozidlo a keď je to, ja neviem, podnikové vozidlo? No, žiaden. Hej? A keď si raz získal to oprávnenie na výkon toho šoférovania, tak jednoducho, kedy ho stratíš? Naopak, keď riadiš súkromné, aj služobné vozidlo, tak len získavaš tú väčšiu prax a naozaj, že je to veľakrát, je to na, prebiehajú to na, tieto školenia, na formálnych úrovniach a míňa sa to v podstate efektivite. Čo je ešte jeden z týchto rozmerov veľmi vážny a to je to, že zaťažuje v podstate to podnikateľské prostredie, lebo to preškoľovanie takýchto vodičov samozrejme stojí nejaký ten peniaz.
Prekážky v práci, ktoré boli spomenuté, naozaj, áno, na jednej strane, aby ten zamestnanec mal nárok, hej, trebárs možno naozaj má zdravotné problémy v stredne dospelom veku alebo v staršom, ale aj mladý človek, ale zase musím povedať, že na Slovensku, žiaľ, ešte stále sme nedozreli a nedospeli k tomu, že by sme naozaj boli zodpovední a zodpovedne sa správali rovnako aj, ako tie OČR-ky a starostlivosť o blízku osobu, keď to potrebuje. Veľakrát, naozaj, v tej reálnej praxi sa to zneužíva. Takže to sprísnenie, ktoré tuná by bolo, že by sa to zredukovalo na tie tri dni, myslím si, že je na mieste.
Myslím si, že ten návrh Zákonníka práce kolegu Mihála je dobrý, ja ho podporím, len je mi to ľúto, na záver to spomeniem tak, ako v úvode som to povedal, škoda je to, že sa spojili tieto rozpravy, aj keď obidve problematiky sa týkajú zdanlivo tej istej veci - Zákonníka práce, ale jedna záležitosť, to sú agentúry dočasného zamestnávania, ktoré predkladá pán minister. Je to len dielčí výsek zo Zákonníka práce. Je to asi toľko (rečník gestikuláciou rúk znázornil rozsah) a kolega Mihál predkladá tu toľko (rečník opäť gestikuláciou rúk znázornil rozsah), aj keď je to síce 173 paragrafov, ale obrazne to ukazujem, že toto je problém taký, ktorý rieši tuná v podstate problematiku a návrh kolegu Mihála je naozaj veľmi rozsiahly.
Zákonník práce, ja si myslím, že tu nebude naposledy. Ja to nevnímam tak, ako možno kolegovia niektorí tu, alebo aj kolega Mihál, ktorý to spomínal, že je ľavicový a pravicový pohľad. Veľakrát je konzervatívny a liberálny ten pohľad, ani neni tak ľavicový a pravicový, ale veľakrát liberálny a konzervatívny, ale myslím si, že v mnohých týchto veciach tuná, ktoré sú tie liberálne ako pohľady, aj ja sa s nimi stotožňujem, pretože naozaj, čím flexibilnejší Zákonník práce, tým je to lepšie pre zamestnanosť a trh práce aj u nás, v našej krajine.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, aj za ústretovosť. Vážený pán minister, predkladateľ, spravodajcovia (zaznievanie gongu), tak ja tak na úvod poviem možno k tej slovnej prestrelke, ktorá tuná je. Mne tiež vadí, že sa zlúčila táto rozprava, hoci ja som hlasoval za to zlúčenie tej spoločnej rozpravy, chcel som vyjsť v ústrety ako kolegom, ale myslím si, že je to naozaj vážny problém, lebo sa tu (zaznievanie gongu), aj keď zdanlivo, spájajú dve témy, ktoré sa síce dotýkajú Zákonníka práce, ale kolega Mihál s pani Kiššovou, keď predkladajú tuná tak závažný zákon, to je v podstate nový Zákonník práce, tak pán kolega, škoda, že si to tak navrhol, že zlúčiť tie rozpravy, lebo táto téma je tak vážna a zasahuje v podstate celú našu krajinu, jak zamestnávateľov, tak zamestnancov, tak táto téma si zaslúži naozaj mimoriadnu diskusiu a samostatnú diskusiu. O Zákonníku práce mohli by sme tuná naozaj rozprávať možno aj, aj celý týždeň a teraz, keď je tu návrh pána ministra, naozaj to, kolega Brocka to správne povedal, že pán minister je v tomto nevinne, lebo však on nedával tento návrh, ale bol to poslanecký návrh zlúčiť túto rozpravu. Do budúcna neurobme to vo vlastnom záujme.
Ja si myslím, že ten Zákonník práce naozaj si zaslúži samostatnú diskusiu a otvára to. No a teraz, keď máme reagovať, tak teraz človek naozaj nevie, že či máme k agentúram dočasného zamestnávania vystupovať, čo je len časť, zlomok z celého Zákonníka práce, alebo hovoriť o Zákonníku práce. Naozaj sa to veľmi ťažko ako diskutuje tu o tom. Hoci ja som toho názoru, že v podstate tie agentúry dočasného zamestnávania, pán minister, naozaj neriešia zamestnanosť na Slovensku. Treba vytvárať podmienky pre zamestnávateľov, samozrejme aj zamestnancov skrz Zákonník práce tak, aby tu boli vytvorené trvalé pracovné miesta. Trvalé pracovné miesta. A polemiku viesť o tom, že či Zákonník práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem, pani podpredsedníčka. To vystúpenie bolo fajn, dobre sa počúvalo a ja by som sa opäť pristavil pri tom mojom návrhu a to je zopár premís. Máme tu neúnosne vysoké odvody, jednu z najvyšších, ak nie najvyššiu daň z príjmu v regióne. Rigidný Zákonník práce. Konkurencieschopnosť Slovenska je podľa aktuálnych výsledkov Svetového ekonomického fóra na sedemdesiatom piatom mieste. Všetci sú pred nami. A práve preto, prečo to hovorím. Odvody, dane, rigidný Zákonník práce. Vy nie a nie to zmeniť. Preto musíme bezbreho dotovať veľké podniky, častokrát bez toho, aby bol záväzok vytvoriť nové pracovné miesta. Zároveň vy ste pripravili zmenu pri Zákonníku práce, ktorá bola na vláde, kde bol výpovedný dôvod, ktorým ste mohli pomôcť zamestnanosti. Pretože tu máme, máme tu občanov, máme tu štátnych zamestnancov, vy ste teda chceli pokrývať aj súkromnú sféru, ktorí poberajú aj dôchodok, aj plat. Pri nezamestnanosti takmer 14 % toto je zvrátené. Ten návrh vy ste vyhodili a ten návrh tu ale je opäť. Je bod 54 tejto schôdze, ktorý sa týka iba štátnych zamestnancov, teda tých zamestnancov, o ktorých sa má primárne starať vláda, tento štát. Máte pod nosom vytvorenie niekoľkých tisíc pracovných miest, pán minister. Kľudne, kľudne, ak je treba, aby som zobral nejakého poslanca SMER-u k tomu návrhu, nemám s tým najmenší problém. Mne ide o to, aby tu to riešenie bolo a to riešenie tu je. A aby bol výsledok a to je znižovanie nezamestnanosti.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, prítomní poslanci, dovoľte aj mne zaujať v krátkosti postoj k predkladanému a prerokovávanému Zákonníku práce a to hlavne s apelom a zdôraznením jedného konkrétneho praktického návrhu, s ktorým som sa mala možnosť počas výkonu mandátu stretnúť priamo v praxi. Tento konkrétny praktický návrh súvisí a vyplýva z podnetu vodičov kamiónov, ktorí ma upozornili na porušovanie a diskrimináciu ich ako zamestnancov pri vyplácaní cestovných náhrad. Hneď v úvode chcem podotknúť, že mojou snahou bolo riešiť tento prípad na tvári miesta so zamestnávateľom nadnárodného rozmeru a súčasne som o tomto probléme, ktorý sa dotýka, predpokladám, veľkého množstva vodičov kamiónov, snažila som sa tento problém riešiť, upozorniť naň aj štátneho tajomníka pána Ondruša.
Hneď v úvode chcem povedať, že vystupujem v tomto prvom čítaní opisujúc tento návrh, avšak, samozrejme, v druhom čítaní bude predložený aj konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Aby som však nič neostala dlžná aj prerokovávanému Zákonníku práce nejakým takým všeobecným vyhodnotením a zaujatím postoja, dovolím si povedať, že aj napriek tomu, že nie som odborníkom na pracovné právo, na oblasť zamestnávania a už vôbec si netrúfam byť nejakým špecialistom a odborníkom na výklad Zákonníka práce, za čo ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mihálovi, že nám takýto prehľad, exkurz do tohto zákona urobil aj s poznaním reálií, dovolím si povedať, že pracovný trh je veľmi komplikovaný, neprehľadný a ja si myslím, že túto komplikovanosť si spôsobujeme sami tým, že neprecízne, nekoncepčne a nesystémovo pripravujeme legislatívne návrhy.
Rovnako ako pán poslanec Novotný si myslím, že dnes v takej komplikovanej a napätej atmosfére preberáme tento zákon a riešime ho v dôsledkoch. Rovnako sa zastávam toho jeho postoja, podporujem ho v tom postoji, že je potrebné vrátiť sa k príčinám, prečo tento stav vznikol. A my sa potrebujeme týmto spôsobom vrátiť do leta 2012, kedy bol prerokovávaný zákon o sociálnom poistení, v ktorého dôsledku sa stalo to, že ak sa prijali opatrenia na zvýšenie odvodov, naozaj reálne, či už samostatne zárobkovo činné osoby, alebo aj rôzni iní zamestnávatelia signalizovali aj mne, bola známa táto skutočnosť, že pokladajú živnosti, neoptimalizuje, ale naopak, sťažuje sa ich možnosť zamestnávania nových ľudí, ak vôbec a vôbec sťažujú sa podmienky udržiavania už vytvorených pracovných miest.
Bolo by dobré, aby sme si v tomto momente sebakriticky priznali, že je potrebné zjednať nápravy. Prihováram sa za to, aby sa zoptimalizovali podmienky pre zamestnávateľov, aby sa vyvažovali pracovné vzťahy na pracovnom trhu, a to tak, aby to bolo výhodné pre obe strany, aj pre zamestnávateľov, aj pre zamestnancov. Ak je potrebné prijať opatrenia, zastávam sa toho, že je potrebné znížiť odvody, lebo je ťažké dnes byť zamestnávateľom a je potrebné vzhľadom na to, že sa ocitáme v hospodárskej kríze, o ktorých príčinách by som vedela hovoriť a často o nich hovorím v parlamente, napriek tomu je potrebné uskutočniť úpravy aj v legislatívnom nastavení poskytovania sociálnych istôt.
Ja by som chcela ešte k tomu povedať, že aj na tému pracovných agentúr sa naozaj žiada, aby tieto pracovné agentúry, ich pôsobenie a zapojenie do pracovného trhu bolo precizované. Domnievam sa, že pracovné agentúry majú predovšetkým poskytovať pomoc pri sezónnom dočasnom zamestnávaní. Určite som proti tomu, aby prostredníctvom pracovných agentúr využívaním rôznych nekalých špekulatívnych praktík boli zamestnávaní u užívateľských zamestnávateľov ľudia, pracovníci, v princípe neformálne zamestnaní, sťaby v trvalom pracovnom pomere.
Myslím si, že naozaj tým, že sa upraví zákon o sociálnom poistení, ak sa vrátime naozaj do tohto zákona, znížime odvody, ak vytvoríme optimálne priaznivé podmienky pre zamestnávateľov, nebude potrebné riešiť otázku udržiavania trvalých pracovných miest. Viem si predstaviť, že pracovné agentúry možno aj v prepojení a v súčinnom pôsobení s úradmi práce vedeli by poskytovať prácu pre tých, ktorí sa nachádzajú v nejakom prechodnom štádiu, keď prišli o prácu a potrebujú si nájsť nejaké alternatívne zamestnanie. Viem si predstaviť, že by sa špecializovali na oblasť zamestnávania ľudí, zamestnancov sezónnymi prácami, ale hlásim sa k tomu, čo tu bolo povedané, predovšetkým ak neobídem ostatných, pánom Mihálom, je potrebné sústrediť našu pozornosť na vytváranie trvalých pracovných miest. Veď je to aj váš volebný záväzok, ako sociálnej strany, sociálnej vlády. Veď ste ľuďom sľubovali istoty. Tak kde? Veď pre ľudí je naozaj najväčšou istotou dnes práca, z ktorej si zabezpečujú príjem vôbec na to, aby dokázali uhradiť primárne potreby. Tak je potrebné ísť touto cestou, byť sebakritický, pokorný a priznať si všetky vecné, pádne, opodstatnené návrhy opozície, obzvlášť ak ich dôvodnosť potvrdzuje samotná skutočnosť, reálny život a prax.
A teraz idem naspäť k tomu môjmu návrhu, ktorý sa týka teda toho obchádzania zákona a ktorý upozorňuje aj na skrytý mobbing a diskrimináciu zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. V § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách je vytvorený legislatívny priestor pre to, aby mohol zamestnávateľ so zamestnancom uzatvoriť zmluvu, ale po vzájomnej dohode o tom, že sa zníži vyplácanie nárokovanej čiastky stravného o 25 %. Mnohí práve vodiči kamiónov ma upozornili na to, že napriek tomu, že sú v niekoľkých turnusoch, v niekoľkých piatich, šiestich týždňoch od svojich rodín, s týmto krátením na svojich právach a vyplácaných diétach sú nespokojní. V princípe sa mesačne jedná o krátenie v objeme 200 - 300 eur. Ja sa plne stotožňujem s touto ich kritikou a nespokojnosťou a chcem naozaj poukázať na nekalosť pôsobenia jednotlivých zamestnávateľov, hlavne nadnárodných spoločností, nadnárodné kamiónové spoločnosti, ktorí naozaj zneužívajú benevolenciu tohto zákona, alternáciu, ktorá je daná práve tým, že možno uzavrieť v pracovnej zmluve toto krátenie o 25 %.
Formálne to naozaj vyzerá tak, že zamestnanec sa môže so zamestnávateľom dohodnúť, ale neformálne je to tak, že ak by naozaj nepristúpil zamestnanec na takéto 25-percentné krátenie jeho diét, prišiel by o prácu. Takže je to skrytý mobbing a toto nemôžeme v našej spoločnosti tolerovať. Ako poslanci sme tu na to, aby sme chránili práva našich občanov, práva zamestnancov, ktorí sú takto na svojich právach ukracovaní.
Pán štátny tajomník Ondruš vie o tomto probléme. Do podrobnosti sme ho rozoberali na spoločnom rokovaní. Ja som ho požiadala, aby tento podnet sprostredkoval vám, pán minister, aj vládnym poslancov, ktorí majú možnosť do tohto zasiahnuť a ovplyvniť tento proces, pomôcť takto kamiónovým prepravcom. My darmo budeme udržiavať rodinu cez inštitucionálnu alebo legislatívnu ochranu, cez ústavné zákony formálne na papieri, pokiaľ budeme benevolentní a budeme rezervovaní k úprave takýchto legislatívnych návrhov. Rodiny takto prichádzajú nielen o otcov, manželky o manželov, sú vzdialení kvôli stavu núdze, sú nútení zobrať prácu, aká príde, ale sú ešte ukracovaní napriek tomu o svoje diéty. A pre takúto bežnú slovenskú rodinu 200 - 300 eur určite nie je zanedbateľná čiastka. Už nehovoriac o tom, že samotný podiel vyplácaných súm na stravnom je väčší, ako samotná mzda.
Vážený pán minister, vážení vládni poslanci, vážený pán štátny tajomník, chcem vás veľmi pekne poprosiť o to, že ak si preberiete tento pripravený pozmeňujúci, doplňujúci návrh, budete mu venovať svoju pozornosť a na základe mnou predložených argumentov sa nebudete s ním iba zaoberať, ale ho zapracujete do návrhu predkladaného Zákonníka práce.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktické. Ja len pripomeniem pánovi ministrovi, že by naozaj mohol toto vysvetliť. Je to vhodné, aj keď teda s tým výpovedným dôvodom ja technicky nesúhlasím, teda ani filozoficky, ale minimálne by sa otvorila, otvorila by sa diskusia. Pán minister by potom mohol ukázať, či to myslí, alebo ako to myslí s riadením ministerstva, či naozaj chce alebo nechce znižovať nezamestnanosť, lebo doposiaľ, či sa na mňa pán minister bude hnevať alebo nebude, tie výsledky práce ukazujú, že no, sú žalostné tie výsledky a je mi to úprimne ľúto.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, možno na úvod, pán minister, prečo toho Mihála nepočúvať? Však tie nápady a to, čo hovorí, majú ratio. Majú opodstatnenie, ktoré chápu aj socialisti. Ja len by som vypichol to s tými kmeňovými zamestnancami. To je práve ten účel a práve cez nástroj, ktorým je Zákonník práce. Ale okej.
Vo svojom návrhu riešite hlavne dočasné zamestnávanie, užívateľských zamestnávateľov, cestovné náhrady, čoho sa dotkol celkom podrobne kolega Vilo Novotný a ja sa zameriam hlavne na, na veľmi, na úvod tak, v akom stave je náš Zákonník práce, aké sú výsledky vašej práce, aké bolo medzirezortné pripomienkové konanie k tomuto zákonu a na záver aj k tomu, čo avizoval pán Jasaň k riešeniu.
Náš Zákonník práce rieši závislú prácu, teda pracovno-právne vzťahy, alebo teda pracovný pomer alebo obdobné pracovné vzťahy. Inými slovami, vytvára nejaké regulačné prostredie pre to, aby sme tu mali dôstojnú zamestnanosť, keď to mám povedať naozaj tak, tak politicky. Zároveň Zákonník práce veľmi významne vplýva na, na nezamestnanosť, na to, či bude vysoká, nízka a či budeme mať zamestnancov, ktorí budú fluktuovať, alebo či budú takí, ktorí budú trvalí. Náš Zákonník práce nie je flexibilný. Slovami odborníkov z pracovného práva je to rigidný Zákonník práce, teda je neflexibilný. Nedáva priestor tým zamestnávateľom a ani zamestnancom vytvárať také pracovné miesta, ktoré vyhovujú obidvom stranám. Zamestnávateľ si veľmi dobre rozmyslí, či príjme zamestnanca, ak mu dáva tie reštrikcie v podobe odstupného, odchodného, prípadne zvýšením právomoci odborových zväzov alebo zástupcov zamestnancov a to ani nehovorím, ktoré by inak pri dobrom nastavení nemuseli pôsobiť zle. Príkladom môže byť sčasti Škandinávia.
Ale, keď už ste sa dotkli odborov, veľmi nešťastne ste to urobili pri zmluvách o vyššom kolektívnom vyjednávaní, kde dôsledky môžu byť radikálne a podľa mňa sa prejavujú už teraz, kedy konkurencieschopnosť Slovenska podľa Svetového ekonomického fóra je, sme na 75. mieste. Nebudem hovoriť, kto je za nami. Pred nami sú všetky krajiny Vyšehradskej štvorky. Všetky, teda okrem nás, my sme na poslednom mieste. A nehovorím o Rakúsku, ktoré je tu, za Dunajom.
Pán minister, za dva a pol roka už sa dá čo hodnotiť, podľa môjho názoru, a výsledky vašej práce neviem, či ste, alebo nie ste s nimi spokojný, ja musím vyjadriť naozaj, som veľmi nespokojný. Keď si zoberieme, že, keď si odmyslíme sezónne zamestnávanie, nezamestnanosť neklesla ani o jedno celé percento a pritom ten priestor na znižovanie, keď si zoberieme, že krajiny aj so 7 % znižujú nezamestnanosť, stále sa im to darí. My ten priestor máme dvojnásobný, dvojnásobný a za 2,5 roka sa budeme chváliť tým, že znižuje sa nezamestnanosť počas leta, čo je úplne samozrejmé a čo sa deje vždy.
Mali ste priestor pre zvýšenie zamestnanosti a to som zachytil v medzirezortnom pripomienkovom konaní a hovoril to pán kolega Mihál. Hovoril, že do medzirezortu išli v zásade dva okruhy. Ja som to zachytil trošku inak a to ma bude celkom zaujímať, pán minister, dúfam, že na to odpoviete. Do medzirezortného pripomienkového konania 1. 7. 2014 prišla hlavne regulácia dočasného zamestnávania, resp. užívateľského zamestnávania a v medzirezorte nebol ten výpovedný dôvod, o ktorom hovoril kolega Mihál, a to je výpovedný dôvod z dôvodu nadobudnutia nároku na starobný, invalidný, výsluhový dôchodok. Ten tam podľa mojich vedomostí nebol, v medzirezorte, čo je veľmi dôležité, na čo sa častokrát odvolávate ako, čo je štandardné, čo je legislatívne, čo ako by to malo byť. Toto tam nebolo.
Ale už na vládu 20. 8. 2014 prišiel návrh, kde ten výpovedný dôvod bol. Opakujem, bez medzirezortného pripomienkového konania. Už tu sa javí, že išlo o zásah mimo legislatívu a ergo potom mi to tak dáva, dáva náznaky, že išlo o nejaký lobistický ťah alebo plnenie marketingového plánu. Pretože opäť, 24. 9. zasadnutie vlády, kedy tam, stále tam bol ten výpovedný dôvod v tom návrhu, ktorý reálne mohol pomôcť zamestnanosti o, podľa mojich vedomostí, viac ako 10 000 pracovných miest. Ak sa nemýlim, kolegyňa Gibalová hovorila o 20-tisícoch. Tieto čísla poznáte určite vy, ale nebavíme sa o päť, možno sto, bavíme sa o tisíckach pracovných miest, kedy, ja vám zopakujem slová kolegu Mihála, na čo dotujeme veľké firmy, keď máme riešenie pod nosom, keď my môžeme ako štát regulovať niečo, čo nám prinesie bez akejkoľvek dotácie pracovné miesta a zároveň ubudnú sociálne dávky, dávky v nezamestnanosti. Ako hovorím, to riešenie je pod nosom.
Vrátim sa späť k tomu procesu, akým sa prijímal tento zákon, pretože po zasadnutí vlády 24. 9. tento návrh vypadol. Podľa mojich vedomostí ten dôvod tam nebol nejaký relevantný. Ak mi ho poviete, budem veľmi rád, pretože opäť to vyzerá ako niečí nátlak, alebo čoho sa hrozím, že je to plnenie marketingového plánu. Tak ako sú sociálne balíčky, na ktoré ste mali priestor 2,5 roka a ministerstvo vášho rozsahu to má za mesiac zmáknuté všetko. Všetko. Sadnú, mesiac budú makať, 15 opatrení alebo tie, ktoré spadajú pod vaše ministerstvo, sú pripravené za mesiac, ale vy ich budete dávkovať postupne. Postupne, aby ste ukázali ľuďom, že sa to dá, že zalepili im oči, že ukázali, nenachádzam to správne slovo, aby ste nemali náboje pred voľbami. Týmto spôsobom, čoho sa bojím, vy dáte tento výpovedný dôvod rok alebo skôr pred voľbami, aby ste mohli víťazoslávne povedať, my sme vytvorili pracovné miesta, my naozaj pôsobíme na znižovanie nezamestnanosti.
Viete dať verejný záväzok, že to neurobíte, pán minister? Alebo povedzte mi, prečo to nie je možné urobiť teraz, čo nám bráni v tom?
K tomu riešeniu. To riešenie sa nachádza v bode 54 tejto schôdze. Je to riešenie, ktoré navrhujem ja a ktoré je najmenej nebezpečné, najmenej bolestivé. Pretože môj návrh hovorí o tom, že ten, kto poberá starobný dôchodok, ktorý je vo výške 1,5-násobku životného minima aspoň, o tom čísle sa pokojne môžme baviť. Ak dosiahne 63 rokov, v štátnej správe už nemá čo robiť. Ak nemá 63 rokov, je to nový výpovedný dôvod. Schválne zdôrazňujem slová "štátnej správy". Týka sa to zákona o štátnej službe a prác vykonávaných vo verejnom záujme. Osobne si myslím, že štát nemá strkať nos do súkromných vzťahov. Ak, tak iba do pracovných podmienok. To sú mzdy, pracovný čas, no, ak tak mzdy. O tom, to je tiež polemika, ale určite pracovný čas, hygiena, BOZP, prestávky v práci.
Tu vám ponúkam reálny nástroj na to, aby bola znížená nezamestnanosť o tisícky pracovných miest. Ja budem veľmi rád, pán minister, toto je, ja dúfam, že konštruktívny návrh. Ak mi dáte oponentúru, budem veľmi rád. Pokiaľ viem, aj pani Gibalová sa týmto problémom zaoberá niekoľko rokov. Opakujem, my máme to riešenie pod nosom a štát by sa mal starať o nezamestnanosť, resp. zamestnanosť a nerobí to. Radšej dotuje buď veľké firmy, ani nie malé, veľké firmy alebo zamestnancov, ktorí poberajú starobný dôchodok. A aby sme možno hovorili v číslach, ja som mal, vlastne ešte mám priateľa, ktorý bol štátnym zamestnancom, poberal dôchodok 700 euro a plat 1 400 euro. Tento pán išiel do roboty o deviatej a skončil o druhej. Myslel som si, že je to výnimka, ale potom, ako som dal tento návrh, dostal som niekoľko e-mailov, ktoré tu budem, ak sa môj bod dostane na rad, budem tu čítať, kedy naozaj tá realita je taká, ako hovorím a, pán minister, vy to musíte vedieť. V štátnej správe máme priestor na zmenu a to nehovorím o tom, že v Singapure je štátna správa ďaleko špecializovaná, ďaleko užšia, ako naša, ale okej. K tomu sa dostanem pri svojom bode 54 a budem dúfať, že pri tomto bode tá diskusia sa opäť otvorí a tento návrh posunieme do druhého čítania a ak tam budú nejaké problémy, budeme ich riešiť. A riešme ich pokojne spolu, veď od toho sme tu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Zákonník práce naozaj potrebuje flexibilitu, aj takú tú liberalizáciu. Veď ja som to včera v podstate aj spomenul, aj zopakovalo sa to tu, tak ja to tiež ešte zopakujem. Aj tá práca dohodnutá na dobu určitú je vážnym problémom, áno, a ak by sa to uvoľnilo, bolo by to napríklad na päť rokov, päťkrát je to možné. Tým pádom by sa viac vytlačili tie agentúry dočasného zamestnávania. Pekne si to prepojil, ten Zákonník práce, ktorý predkladáš a v podstate aj s tým ministerským návrhom vo vzťahu ako k tým agentúram, pretože tie agentúry naozaj na tom trhu práce sú zvýhodňované. A ja som presvedčený o tom, že ani pánu ministrovi nejde o to, aby sme zvýhodňovali takýchto zamestnávateľov, kde nie sú sociálne istoty, naozaj nie sú, lebo tí zamestnanci sú tam naozaj diskriminovaní a tá istota sa nedá nazvať istotou.
Včera bolo spomenuté tiež napríklad, v tom tvojom návrhu Zákonníka práce, zrušiť tie nezmyselné preškoľovania tých vodičov. Naozaj sú to veľakrát formálne záležitosti, ktoré len trápia zamestnávateľov a dnes zamestnať na Slovensku čo len jedného zamestnanca, máte kopec problémov, kopec úradov na krku, kopec kontrol, daňových zaťažení, potom všelijakým spôsobom tí zamestnávatelia látajú tie, na vykrytie tých pracovných pozícií aj možno skrze tej agentúry dočasného zamestnávania, ale v konečnom dôsledku dopláca na to bežný občan. Byť zamestnancom agentúry dočasného zamestnávania, tak to nie je žiadna výhra a to sa nedá hovoriť o žiadnej výhode. Jednoducho ten Zákonník práce potrebuje akútne, veľmi akútne potrebuje celú novelu a tých 20-tisíc štátnych zamestnancov, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe a berú výsluhový alebo dôchodok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolegovia liberáli, súhlasím s tým vaším návrhom Zákonníka práce. Som rád, že aspoň niekedy máme spoločnú tému, väčšinou sa rozchádzame, ale toto je, tu viem byť liberálny. A dáva to logiku, čím liberálnejší ten Zákonník práce, tým je lepšia, flexibilnejšia tvorba pracovných miest. Teda vytvárať podmienky pre toho zamestnávateľa. To nechcem podceňovať toho zamestnanca. Ale keď ten zamestnávateľ nebude, tak nebude nijaké pracovné miesto. A agentúry dočasného zamestnávania alebo sprostredkovaného, my takéto pracovné miesta, naša krajina nepotrebuje, je to úplne nelogické, aby sme to mali. My potrebujeme reálne pracovné miesta. Ten Zákonník práce už len v tom hodnotím ako veľmi pozitívne, že je tam ten pokles tých paragrafových znení z 256 na 173. Dobre som to tak zachytil? Takže už aj toto je pozitívne a kopec možno naozaj nezmyselností tam vypadne.
Rovnako si myslím a stotožňujem sa s tým naozaj, že odborári nemajú mať nejaké extra nadpráva. Veľakrát sa to v tej reálnej praxi zneužíva, žiaľ, musím to povedať, že sa to zneužíva. A tí odborári sú veľakrát už až takí sebavedomí. A potom v podstate ak nebude ten zamestnávateľ, tak nebudú ani odborári. Nebudú ani oni, hej, takže to veľmi úzko súvisí.
Ten sviatok a tá nedeľa, či tých 25 % alebo 50 %, to je také na diskusiu, to by som vedel o tom tak diskutovať. Z môjho pohľadu možno je to, aj jak je to teraz, v pohode by to mohlo zostať, ale aj možno ten návrh, že keď ten sviatok sa zmení na 25 %, ten príplatok, a nedeľa na 25 %, môže to byť. Ale napríklad to čerpanie tých paragrafov, veľmi správne aj kolega Mihál to už spomínal, keď som ho počúval, tak naozaj zamestnanci zneužívajú to. Sedem dní je luxusom, tie tri dni naozaj, ja by som si vedel predstaviť aj menej dokonca.

Ďakujem za slovo a zareagujem hneď aj na ten úvod. Mne sa tiež ťažšie rokuje o dvoch akoby, no, navonok síce zdanlivo rovnakých ako tém, ale ony sú naozaj rozličné. Rokujeme o Zákonníku práce aj pri jednej, aj druhej veci, ale je to trošku zložitejšie.
No dobre, ale budem reagovať na predrečníka. Tiež ma trápi, keď možno tie firmy ako odchádzajú tu zo Slovenska. To nieže, hej, len teraz tento trend, ale on začal skôr, čo by som nevnímal celkom tragicky, pokiaľ by tento uvoľnený trh sme zapĺňali novými firmami a najlepšie a najideálnejšie by to bolo, keby to boli, pán minister, naše slovenské firmy, hej, ale tu treba naozaj vytvárať podmienky na to, na tú tvorbu pracovných miest. Bezpochyby treba chrániť zamestnanca, tak ako možno ste to spomenuli tuná v tej rozprave, že možnože to je ten ľavicový pohľad, ale takisto aj zamestnávateľa, lebo keď sa tak zamyslíme nad tým, že darmo my budeme vytvárať super ideálne podmienky pre zamestnanca, keď on v konečnom dôsledku stratí prácu. A tú prácu stratí z jednoduchého dôvodu - firma končí, ohlási, že odchádza. V podstate tie podmienky sú nevyhovujúce, hej, možno zo strany legislatívy a štátu, tak jednoducho pracovné miesto sa zruší. Samozrejme, aj dbať na tých samotných zamestnancov.
Možnože ten prípad toho Panasonicu v Krompachoch, tuším si to spomínal, tristo pracovných miest, ktoré tam je, šesťsto pracovných miest, tak je to veľký počet a pre také malé okresné mesto, ako sú Krompachy, myslím si, že tam tá miera nezamestnanosti stúpne. Áno, jak to bolo ako spomenuté. Ale možno ísť aj tou cestou, sme mali predchádzajúci zákon, Slovensko je vidieckou krajinou a v poľnohospodárstve je naozaj veľmi veľa pracovných príležitostí, to treba vyu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, prítomní poslanci, dovolím si zareagovať na predložený zákon. Síce opäť sa dotknem toho procesného, ale aj obsahového hľadiska, s ktorým bol tento zákon predložený. Stretli sme sa s ním samozrejme v prvom čítaní, kde v tomto zákone zrejme absentovali mnohé doplnky, ktoré neskôr v druhom čítaní podľa tej istej metodiky, ktorá bola predmetom praniera a kritiky v predchádzajúcom zákone, podľa tej istej metodiky bol poslancom pánom Kondrótom predložený pozmeňujúci návrh, ktorý na prekvapenie nielen mňa, ale aj iných opozičných poslancov pojednával a upravoval možnosti poskytovania dotácií v oblasti civilného letectva.
Ja chcem podotknúť, že samotný predložený pozmeňujúci návrh obsahoval veľmi strohú obsahovú formuláciu, viac-menej neupravuje konkrétne a podrobne podrobnosti a kritériá o poskytovaní tejto dotácie. Odvoláva sa na to, že všetky tieto konkrétnosti a podrobnosti vydá ministerstvo. A toto nie je náležitý prístup ani postup, toto je naozaj proces, ktorý pokojne môže vyvolávať pochybnosti a nie je signálom snahy o transparentnú prípravu nielen zákonov, ale aj transparentnú prípravu konkrétnych podmienok, na základe ktorých sa určí, v akom objeme komu a podľa akých kritérií budú tieto verejné prostriedky prideľované. Takže presne to, čo odznelo v tom návrhu zákona, kde sa upozornilo práve na tú legalizáciu práce v prospech finančných skupín pri zamieňaní lukratívnych pozemkov v Tatrách, presne podľa tejto metodiky sa zrejme postupovalo aj pri príprave zákona do druhého čítania, keď samozrejme opäť bez toho, aby boli na to upozornení poslanci v prvom čítaní, boli predložené zásadné a kľúčové obsahové doplnky, ktoré ak by ministerstvo, minister predkladal takýto návrh zákona profesionálne, koncepčne, systémovo a ucelene, určite by takýto doplnok, takýto závažný pozmeňujúci návrh s týmto obsahom neopomenul a zaradil by ho už do prvého čítania.
Chcem poukázať na to, že naozaj ani z vyjadrení štátneho tajomníka pána Stromčeka, keď som sa pýtala na to, o aký objem peňazí pôjde, pre aké spoločnosti, nevyplynulo, nevyplynuli konkrétne informácie. Ja si vôbec nemyslím, že tieto informácie majú byť sprístupňované v ústnej podobe. Tieto informácie a komplexný návrh má byť súčasťou dôvodovej správy, súčasťou samotného návrhu zákona, ktorý rieši aj tak závažnú otázku, ako je poskytovanie dotácií. Veď predsa to vieme robiť. Pri, na ministerstve hospodárstva k tomu podobnému zákonu, v podobnom zákone o prideľovaní dotácií pre subjekty, ktoré sú organizované práve cez tento rezort, ministerstvo hospodárstva, bol pripravený, schválený a niekoľkokrát aj pozmeňovaný návrh zákona o poskytovaní dotácií ministerstvom hospodárstva. A tam je do veľmi konkrétnych podôb naznačenia, zadefinovania konkrétnych požiadaviek upresnené, kto sa o tieto dotácie môže uchádzať, veľmi presne sú tam určené pravidlá prideľovania dotácií všetkých príloh, všetkých príloh, ktoré majú byť súčasťou žiadosti toho-ktorého subjektu, ktorý sa uchádza o túto dotáciu.
Takže nerozumiem tomu, prečo podľa tej istej metodiky, podľa ktorej je upravený zákon o poskytovaní dotácií ministerstva hospodárstva, nie je upravený aj v zákone tento postup, postup pri poskytovaní dotácií, ja teraz už neviem ani akým, či súkromným, verejným letiskovým spoločnostiam. Lebo aj keď ústne k tomu vystúpil pán Stromček, že pôjde, že pôjde výhradne o verejné alebo teda štátne letiskové spoločnosti, ja vôbec pri tomto štýle prípravy zákonov a zdôvodnení, vecnej príprave nemám istotu, že naozaj to budú tie štátne letecké spoločnosti, že či sa tu nepripravuje opäť nejaký protekcionistický privilegovaný spôsob na to, ako tieto prostriedky určiť dopredu vybraným leteckým spoločnostiam a subjektom. Takto zákony nemajú byť pripravené. Ak takéto zákony sa budú pripravovať takýmto spôsobom tak, aby komplexný návrh zákona prostredníctvom doplnkovo pripravujúcich spoločných návrhov, pozmeňovacích návrhov, ak má toto byť vlastne zastreté verejnosti, s takýmto postupom, netransparentným prístupom prípravy zákonov sa nedá v žiadnom prípade stotožniť. Ani s touto metodikou, ktorej sme dnes svedkami už opakovane.
Ďakujem pekne.