Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predseda, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, okolo zákona o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku, vieme, bola veľmi kontroverzná diskusia, keď sa prijímal. Vieme, aký to malo ohlas aj už v reálnej praxi. A vieme aj to, že je podaný na Ústavnom súde, aby ho preskúmal, či je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Tiež netrpezlivo čakám, ako o tom Ústavný súd rozhodne, aby som sa mohol utvrdiť v tom, že vláda, ktorá v súčasnosti tu funguje a predkladá v prvom rade ona cez svojich ministrov zákony, zákony dáva také, ktoré nie sú protiústavné. Kedy o tom rozhodne Ústavný súd, to zatiaľ neviem. Ale myslím si, že mal by to byť judikát, ktorý nás nasmeruje ďalej, ako v takýchto situáciách, čo sa týka vlastníctva, by sme mali pokračovať v ďalších zákonoch.
Zákonom ako takým, ako sa v dôvodovej správe uvádza v pôvodnom znení, ktorá teda bola ešte v prvom čítaní, ideme odstrániť hlavne dve skutočnosti. Z toho je prvé, že sa zamieňajú zámennými zmluvami veci hnuteľné za nehnuteľné, a je to potom smiešne, a ďalšie, že príbuzenský vzťah sa môže dokázať aj čestným prehlásením, že ja som príbuzný so všetkými občanmi Slovenskej republiky a je to vybavené a môžem obísť tento zákon tak, aby som nemusel okolo neho tie celé ceremónie, ktoré z neho vyplývajú, keď chcem nadobudnúť poľnohospodársky pozemok, ktorý je presne definovaný ako poľnohospodárska pôda, obísť.

Myslím si, že ten úmysel bol dobrý. A ako bolo pôvodne povedané, tento zákon nemal zabrániť nákupu, ale mal skôr urobiť to, hovorím teraz o tom pôvodnom zákone, aby sa poľnohospodárska pôda využívala na poľnohospodárske využitie, a nie na iné, aby to dostali osoby spôsobilé na poľnohospodársku činnosť. Tak to potom je zadefinované, nebudem to rozvádzať. Zákon je už tu.

To, či protiústavný je alebo nie je zákon, uvidíme podľa toho, ako rozhodne Ústavný súd.

Som za to, že pokiaľ je zákon účinný a vykonateľný, tak mali by sme, samozrejme, jeho kiksy, ktoré má, resp. nedostatky počas jeho doby účinnosti, pokiaľ trvá, opraviť, pretože, samozrejme, nič nie je dokonalé a ani tu tú dokonalosť nejako veľmi v mnohých prípadoch nevidím. Takže som rád, že asi znovu skvalitníme jeho konečnú verziu.
Nie nadarmo musím povedať, že chcem, aby spravodajkyňa zaznamenala, že navrhujem, aby sa hlasovalo o dvoch bodoch samostatne zo spoločnej správy, a síce o bode 9 samostatne a bode. 10 samostatne, pretože minule som na to zabudol a potom sa to nejako krížilo. Takže teraz to hneď dávam na úvod, aby sme to mali jasné.
Na našom výbore, ktorý je aj gestorský, sme, samozrejme, ten zákon tiež prejednávali a musím povedať, že boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktoré sú, samozrejme, zahrnuté v spoločnej správe, pričom, znovu, budem to kritizovať stále, sa dostávame do nepriamych noviel zákonov tak, že v jednom zákone novelizujeme ďalšie zákony. Aj v tomto prípade nechcem povedať, že bol tento inštitút znevážený, ale bol využitý. Ja budem tvrdo proti tomu, aby sa v zákonoch robili nepriame novely. A, áno, sú z nášho rezortu, to je pravda. Ale myslím si, že dalo sa to aj normálnou cestou urobiť, pretože tu už nejaká debata veľká okolo toho nemohla byť. Bolo to hneď dané. Potom bolo zistenie, že máte na to týždeň alebo dva týždne, aby ste nejakým spôsobom to spracovali alebo nespracovali. Takže nehovorím, že je to mimo rezortu, že to máme z rezortu nejakého hospodárstva alebo kultúry, ale hovorím, že sú tu zase novelizované zákony v inom zákone, ktoré, myslím si, nemajú súvis navzájom a hovoria o niečom celkom inom. A o čom hovoria, to ešte rozoberiem v tejto rozprave.

Takže veľmi kvitujem, čo bolo medializované aj z úst nášho predsedu Národnej rady pána Pellegriniho aj ministra pána Boreca, že budeme mať, dá sa povedať, revolúciu v tvorbe zákonov a v legislatíve s tým, ako sa má tvoriť, aj čo sa týka poslaneckých návrhov s tým, že mali by byť aj tu určité pripomienkové konania. Som všetkými desiatimi za to. Ja sa to snažím takto robiť, keď dávame nejaký samostatný zákon, ako poslanec. Samozrejme, nie vždy to vypáli tak, ako možnože to predkladateľ mieni a uvažuje, pretože tá odborná prax predsa to len vidí trošku bližšie a reálnejšie.

Takže, pán predseda našej Národnej rady pán Pellegrini, držím palce, aby sme takto to ukončili, pokiaľ ide o tie poslanecké návrhy, pretože ja tvrdím, že momentálne je chaos v tejto legislatíve, ktorú tu máme, a tu podľa toho, kto sa ako vyspí, tak to predloží a ideme ďalej a nič sa nedeje a nakoniec zisťujeme, že ani tí, čo majú s tým pracovať, nevedia, čo vlastne majú tam robiť. A možnože aj vy na svojich mítingoch, keď sa stretávate s vašimi voličmi občanmi, dostávate asi takéto nejaké odozvy z reálneho života, že tie zákony sú tak doslova, že už sa v tom, ako hovorí pán premiér, ani divá sviňa nevyzná, nevynímajúc ani náš rezort pôdohospodárstva, ktorý tiež v mnohých prípadoch tvrdí, že novelizujeme veľmi často veľmi veľa zákonov.

Ale poďme k meritu veci, lebo nerád trepem prázdnu slamu. Takže poďme na to.

Novelizujeme v prvom rade zákon č. 140/2014 Z. z., kde sme následne pozmeňujúcim návrhom kolegu Lebockého na výbore ešte upresnili určité veci, ktoré, myslím si, tak ako je to uvedené v dôvodovej správe, sa precizovali. A som veľmi rád, že dávame tam určité porovnateľné hodnoty pozemku, ktorý sa má zamieňať. A berieme tú dikciu porovnateľnosti plus-mínus 10 %, ktorá, myslím, je takým všeobecným úzom aj v ďalšom zákone so zákonom o pozemkových úpravách, kde budeme náhradné pozemky zaraďovať s tým, že pokiaľ nemáte takéto, tak nemôžete schváliť pozemkové úpravy, iba jedine vtedy, keď bude s tým vlastník ten nový nadobúdateľ súhlasiť. Takže myslím si, že tu tú dvojkoľajnosť, ktorú často vidím v mnohých pozmeňujúcich návrhoch, nevidím a vidím, že dostávame sa znovu do toho podielu 10 %, ako je to v iných zákonoch, napríklad v zákone o pozemkových úpravách a ďalších, kde tá porovnateľná hodnota sa definuje. Áno, kvitujem, môže to byť.
Ostatné veci sú v mnohých prípadoch legislatívne.

A, samozrejme, sú tam aj určité záverečné ustanovenia, ktoré hovoria, ako sa správať pri danom zákone s určitým dátumom.

Horšie je to už aspoň podľa môjho názoru v tých ďalších nepriamych novelách, pretože novelizujeme tu v článku II zákon dvestodvadsaťdeviatku, v článku ďalšom novelizujeme päťstotrojku o navrátení vlastníctva a potom ešte aj novelizujeme stoosemdesiatku.

Takže ideme ku tej dvestodvadsaťdeviatke, zákonu o pozemkoch, o pôde, o právach vlastníckych vzťahov k pôde. Myslím si, že je tu operatívna reakcia, u mňa bleskurýchla podľa mňa na medializovanú kauzu, respektíve menej zaujímavý nejaký prípad, týkajúci sa Ivanky pri Dunaji, kde Slovenský pozemkový fond, dá sa povedať, konal vydaním pozemku cez tretiu osobu, kde reštituent postúpil svoj nárok na ňu. Takže kolegovia z nášho výboru z vládnej strany reagovali pozmeňujúcim návrhom cez ústa pána Záhumenského, kde tvrdím, že, áno, možnože to malo byť už skôr dané, aby sa náhradný pozemok, keď sa poskytuje v reštitučnom konaní cez Slovenský pozemkový fond, nárok nemohol byť prevedený na tretiu osobu, ale na tú osobu, ktorá prakticky ten nárok má a je reštituentka.

Samozrejme, je tu aj doplnenie ďalšieho odseku, odseku 10, ktorý hovorí, na čo sa daný pozemok má využívať. Takže, áno, sme poľnohospodári, dúfam, že chceme poľnohospodársku pôdu chrániť, aby to nebolo špekulatívne, ako to bolo v tej Ivanke a v tej Farnej, kde behom niekoľkých, ba možno desiatich dní sa zmenil spôsob využitia pozemku cez, by som povedal, vyjadrenie zástupcov obce, štatutárov. Takže mne sa zdá, že takéto praktiky by sme mali raz a navždy vylúčiť z našej legislatívy, a myslím si, že, pán kolega Záhumenský, kvitujem, takto to bolo myslené, a dúfam, že aj takto budeme to v praxi realizovať cez tých ľudí, ktorých tam budeme mať, pričom to je jedno, či tam budú modrí, bieli, fialoví, aby to bolo takto realizované. Takže táto bleskurýchlosť, ktorá sa u mňa teda takto javí, myslím si, má svoj zmysel a nemám voči nej výhrady.

Možnože ešte by sa dalo ešte niečo ďalšie zmeniť v tej dvestodvadsaťdeviatke, ale to si možno necháme nabudúce. Nerád pridávam veci k nepriamym novelám a to ani nebudem robiť, lebo ináč by som išiel sám proti sebe, pretože ja nie som za nepriame novely.
Samozrejme, to isté znenie sa dáva aj do druhého reštitučného zákona, ktorý je päťstotrojka z roku 2003. A myslím si, že je to tá istá filozofia, ten istý moment, ktorý by mal ochrániť to vlastníctvo a hlavne tú oprávnenú osobu, reštituentku, že nebude musieť potom nejakým spôsobom pokútnym vysvetľovať, či vedela o náhradnom pozemku, nevedela o náhradnom pozemku, dostala to, postúpila to, bolo to v tom dátume, nebolo to v tom dátume, ako správna rada fondu zasadala, nezasadala, kto to podpísal, no proste celú ceremóniu. A myslím si, že aj beriem to aj na seba, že mali sme na to prísť skôr. Mali sme na to prísť skôr a mali sme to už prijať minimálne pred rokom, možno aj pred dvoma rokmi, keď nie skôr.

Takže to je všetko ku reštitučným zákonom, ktoré podával pán kolega Záhumenský.

No a dostávame sa ku ďalším dvom nepriamym... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR

Pán poslanec, chcem sa spýtať, na ako dlho to asi máte, lebo ak to máte na dlhšie...

Fecko, Martin, poslanec NR SR

Je to na 10 – 15 minút, lebo tam to už začneme...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR

Tak potom budeme musieť prerušiť rokovanie.

Fecko, Martin, poslanec NR SR

Áno, som za to.

Ďakujem pekne, kolegyne a kolegovia, že ste na mňa reagovali. Samozrejme, cítim už ja momentálne aj nejakú takú osobnú zodpovednosť, keď už som piaty rok v tejto Národnej rade. Takže snažím sa maximálne nejako to tiež vylíšiť. A kde môžem tak nejaký ten pozmeňujúci návrh dať, tak sa dá.

Pani kolegyňa Gibalová, áno, máš pravdu, že s tou ťažbou to je ďalší veľký biľag, ktorý tu máme. Sú, samozrejme, národohospodárske plány, ako sa to má, ako sa to nemá ťažiť.

V prípade, že je to tam vyťažené, ja som povedal aj na schôdzach urbárskych spoločností, kde som bol vo Vojenskom obvode Javorina, asi štyroch urbariátov, jednoznačne, pokiaľ dostaneš vyrúbaný les, ty ho musíš dostať už zabezpečený. Kolega Mičovský mi to môže potvrdiť.

A čo znamená zabezpečený les? To znamená, nemôže tam byť rúbaň, keď tam mal byť les. To znamená, máš ho dostať, prípadne môžeš potom si žiadať, ak to tam bolo neprávom vyrúbané, adekvátny les od štátu ako náhradu. To, že sa tak nedeje alebo je to v ojedinelých prípadoch, je to druhá vec. Mnoho o tom ani nevedia tí vlastníci reštituenti, že také niečo si môžu vôbec nárokovať.

Osveta je tu minimálna, ako povedal kolega Radošovský, chceme, aby sa vôbec o tom nevedelo, nech to ide do zabudnutia, nech to všetko umrie, nech sa to všetko vyparí. Tak ďalšia generácia vôbec o tom nebude vedieť, že nejakú reštitúciu tam má uplatnenú. A mňa to osobne veľmi frustruje, pretože viem, aká je galiba pri riešení reštitúcií.

Ale nie je to neriešiteľný problém, dá sa to riešiť, len je to stále, ako hovorí kolegyňa Košútová, o ľuďoch. To znamená, poďme ich kontrolovať a nech za svoj výkon aj nesú zodpovednosť, čo urobili, čo neurobili, čo mali urobiť a ako vlastne u tých reštituentov sme to ukončili alebo neukončili. A nech nie sú žiadne výhovorky, či bol pravý, modrý, fialový, červený, to neberiem. Ide o vec, treba ukončiť vec. A tak ako zákon hovorí, ako sme ho takto schválili, respektíve ako ho novelizujeme, tak podľa neho poďme a ukončime všetko tak, ešte raz hovorím, to nie sú špekulanti, to sú obyčajní ľudia s malým o, nerobím politiku, ktorí čakajú na tú reštitúciu, že štát konečne uzná a vyrieši to, na čo nárok majú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ za náš výbor, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov dovoľte povedať aj z mojich úst, nakoľko je to aktivita nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby som povedal niekoľko myšlienok.

Znovu, Vojenský obvod Javorina. Zdá sa mi, že to je ako keby nekonečná pieseň. Musím povedať, že som veľmi sklamaný, že aj po takej dlhej dobe, ako je 24 rokov, nie sme v stave ukončiť aspoň jeden reštitučný titul, ktorý máme v našich zákonoch urobený, a stále dookola to omieľame, a nie a nie ho ukončiť. Je to aj výsledok toho, že mnohí naši zamestnanci zo štátnych podnikov a ďalších štátnych firiem či už poľnohospodárskych alebo lesných berú týchto reštituentov ako svojich nejakých konkurentov, ako tých, ktorí sú tí zlí, ktorých treba nejakým spôsobom klásť polená pod nohy. A mal som tú česť, respektíve, žiaľbohu, som to zažiť aj na vlastnej koži a musím povedať, že nie je to kultúrne a nesvedčí to o veľkej úrovni, že chceme z moci štátu niečo reštituovať a vrátiť niečo vlastníkom naspäť, bez komplikácií. Žiaľ, aj teraz tie komplikácie sa dejú. A je mi smutno, že musíme to stále nejako naťahovať, upresňovať, ujasňovať, prikazovať, namiesto toho, aby sme to odťali, ukončili a zavŕšili.

Ako spomenul už kolega Zsolt Simon, je to jednoduchý pozmeňujúci návrh, ktorý nestihol dať na predminulej schôdzi, keď sme tu mali vyslovene novelu reštitučného zákona (zákon č. 180/1995 Z. z.), zákon o Vojenskom obvode Javorina. A preto som bol veľmi rád, keď poslanci nášho výboru si to vzali za svoje a ako výbor sme to predložili plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Takže máme to teraz už v druhom čítaní a prakticky hovorí sa jedine o tom, že ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať cesty a komunikácie až do ukončenia reštitúcií.

Musím povedať, že v minulej vyhláške týkajúcej sa katastrálneho zákona, ktorá, samozrejme, už neplatí, ku zákonu č. 162/1995 Z. z., pod poľnohospodárskou a lesnou pôdou sa považovali boli zahrnuté aj cesty. Žiaľ, v súčasnej vyhláške sa druh pozemku už takto nedefinuje. A je tam iba spôsob jeho využitia. Takže tým pádom ja som to bral tak, že pokiaľ je to takto zadefinované v pôvodnom zákone o vojenských obvodoch, ako to spomenul pán navrhovateľ, že sa nesmie predávať poľnohospodárska lesná ostatná pôda až do konca reštitúcií, tak, žiaľ, mnohí, samozrejme, si našli asi kľučku a, ako sa cituje v dôvodovej správe, došlo k predaju cesty. Samozrejme, ten pozemok, myslím, že to už máte každý, ak nie je k tomu prístup, je bezcenný skoro pre toho majiteľa, pričom výkon vlastníckych práv je v značnej miere obmedzený, ak nie znemožnený.

V tomto prípade, pokiaľ ide o lesné porasty, tvrdím, že ten výkon je znemožnený pretože tam prakticky je tá hodnota toho majetku lesného podstatne väčšia, hlavne tým trvalým porastom, ktorý tam je. Je to ten les, ten lesný porast, ktorý prakticky rastie sto rokov, stopäťdesiat rokov. A viac-menej pokiaľ ho niekto zo dňa na deň vyrúbe, tak cena toho pozemku ide rapídne dole. A tu hovoríme za meter štvorcový o troch korunách, nie o nejakých 20 – 30 korunách, hovorím, v starej mene za meter štvorcový.

Takže myslím si, že pokiaľ už chceme tú reštitúciu riešiť a chceme ju riešiť, dúfam, zodpovedne a spravodlivo a povedať, že ten štát uznáva svoju chybu, tak myslím si, že taký lapsus, že niekto nám predá poza chrbát cestu, pričom reštitúcia ešte nie je ukončená, nemá sa stať. Stalo sa to.

Takže chcem veriť, že týmto naším pozmeňujúcim návrhom, ktorý vychádza za výbor, aspoň trošku tú frustráciu našich občanov, ktorí čakajú na tú reštitúciu vôbec v bývalom Vojenskom obvode Javorina, im znížime, pričom im povieme, že myslíme to s nimi vážne.

Preto by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.

A, samozrejme, kvitujem, gestorský výbor, tiež teda dám pripomienku, že musí byť tá komunikácia vyšpecifikovaná presne, takže, áno, aj s touto pripomienkou, ktorá bola v spoločnej správe, aby sme takto zahlasovali a povedali občanom Slovenskej republiky, že ešte tá reštitúcia nie je až v takom zlom bode, keď ten štát to nemyslí úprimne, a vrátime tým vlastníkom aj vo Vojenskom obvode Javorina ich majetok tak, aby výkon vlastníckeho práva bol plnohodnotne im umožnený.

A ja by som bol najradšej aby to bolo hneď zajtra. Žiaľ, pán minister mi povedal, že to asi tak rýchlo nezvládneme. Ale ja si myslím, kde je vôľa, tam je aj cesta.

Takže ešte raz by som vás chcel naprieč celým politickým spektrom za náš výbor požiadať o schválenie tohto pozmeňujúceho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Kolega Blanár, vy stále hovoríte o nejakej zodpovednosti. Ja by som to tak povedal, že čo vám nevyhovuje, to je pre vás neprijateľné. Vy jednoducho všade potrebujete mať nastrkaných svojich ľudí. To vidíme na každom kroku, či sa budú obsadzovať nové a nové funkcie ľuďmi, ktorí nemajú absolútne žiadnu kompetenciu. A to sa týka aj vzdelávania. Tu nejde o zodpovednosť. A ja sa opýtam ešte, zodpovednosť to má byť voči komu, voči študentom, voči rodičom, voči regiónom alebo voči vášmu vedeniu? Vy, skrátka, potrebujete ovládať ľudí v daných inštitúciách, aby vám sa všetci poklonkovali. A zvlášť vo vašom prípade vidno, ako fungujú niektoré inštitúcie, na čele ktorých stoja absolútne nekompetentní ľudia, ktorí babráckym spôsobom riadia tieto inštitúcie.
Ja to ešte raz zopakujem, čo povedal kolega Fronc. A parafrázoval to aj kolega Novotný. Za čo má mať vlastne zodpovednosť ten zriaďovateľ? Má ju mať za ekonomiku a za hospodárenie školy, ale nie za vzdelávanie a hlavne za odbornosť vo vzdelávaní, lebo to je už kompetencia trochu iná. A toto si treba dať na misky váh, čo a akým spôsobom treba takto ovládať.

94.
Ďakujem za slovo. Pán kolega Mihál, vy ste vystihli niekoľko momentov, ja by som len zopakoval niektoré. V prvom rade SMER-u nikdy nešlo o ľudí. Vládnej strane SMER, aj s jej ďalšími predtým partnermi nikdy nešlo o ľudí, preto nedokázali zabezpečiť pre občanov vyššie platy, vyššie mzdy, aby sa ľudia potom v dôchodku nemuseli hanbiť za svoje dôchodky a potom, aby nemuselo dochádzať vôbec k takým myšlienkam, že ideme dorovnávať nejaký minimálny dôchodok, lebo je to už pod dôstojnosťou človeka. Je to hanba a opäť nie je to systémové riešenie. A len pre zopakovanie naozaj ešte raz, smerácke vlády nedokázali zabezpečiť vyššie platy, tým pádom nie je z čoho si našetriť do tých dôchodkov, aby boli lepšie. Smerácka vláda znížila percento odvodu do II. piliera, aj preto tam nemajú ľudia dostatok finančných prostriedkov na to, aby mali o niečo vyššie dôchodky, ako zo Sociálnej poisťovne.
Smerácka vláda zamedzila lepšiemu zhodnoteniu, aj preto tam ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov na dôchodok, na zlepšenie. Nuž a napokon smerácka vláda schválila z peňazí poistencov, teda tých, ktorí si tie peniaze delia, tie odvody do Sociálnej poisťovne a do II. piliera, ona schválila zvýšenie poplatkov pre DSS-ky. Ona tým, ako to pán Číž povedal, tým zlým spoločnostiam, ona im schválila zvýšené poplatky, oni majú vyšší príjem z tých peňazí, ktoré kritizuje pán Číž, že sú verejnými zdrojmi. Ono sú to už súkromné peniaze, akonáhle opustia štátny účet, tak už sú to súkromné peniaze, sú to peniaze tých, ktorí sa rozhodli zodpovedne sa postarať o svoju budúcnosť.

88.
Ďakujem veľmi pekne, pán Mihál, za vaše vystúpenie. Dovoľte mi, aby som vás zhodnotil, aj keď nerobím to nejak extra rád. Vy zvyknete, alebo z toho, čo vás poznám, tak nepatríte k tým, ktorí robia chyby, aj keď teda keď chyby robí každý a robíte tie chyby pomerne málo, ale väčšinou sa ukáže, že máte pravdu v tom, čo hovoríte.
Musím povedať, že z toho, čo som vás počúval teraz, tak miestami som sa strácal, ale verím, že pán minister alebo ktokoľvek z vládnej strany príde a vysvetlí a bude argumentovať, tak ako to chce pán podpredseda Číž, že parlament je o tom, aby sa diskutovalo slušne, hodnotovo, korektne. Toto je, myslím, ten priestor, kedy by sa mali vyjasniť pozície, kto má a kto nemá pravdu. Pretože podľa mojej mienky ste vyzerali veľmi dôveryhodne a ja teda musím povedať, že takto si to ja nejako predstavujem.
A ešte jedna poznámka, ktorá možno nie je úplne štandardná, politická, ale pokúsim sa vám možno pomôcť, že taký nápad, že ak nebudete mať odpoveď na otázku, položte interpeláciu. A interpelujte dovtedy, dokedy nebudete mať odpoveď. A ja z mojej civilnej profesie mám naučenú takú vec, že musím pokladať otázky presne tak, aby som vedel, aká bude odpoveď. Ak budete chcieť, ja vám s tým veľmi rád pomôžem, aby ste dostali odpoveď presne takú, aby nebola vyhýbavá, aby nebola všeobecná, aby bola presne konkrétna. Lebo toto sú veci, na ktoré podľa mňa musí byť odpoveď a mala by byť daná práve od tých, ktorí sa tvária ako sociálni demokrati.

76.
Ďakujem za slovo. Kolega Číž, to, že SMER nevie zabezpečiť korektnú diskusiu, to už vieme a dali ste nám to už veľakrát, samozrejme, pocítiť. Takže neprišli ste s ničím novým. V každom prípade ľudia, ktorí nemajú našetrené nič, viete prečo? Lebo vaša sociálna vláda nedokáže zabezpečiť pre občanov vyššie platy, aby si mali z čoho našetriť. To je primárny problém. Keby mali ľudia vyššie platy o 200, 300 eur v našej spoločnosti, ej, to by bolo sveta žiť. To by bolo aj z čoho šetriť, ale vy toto nedokážete zabezpečiť. Vy len robíte nesystémové opatrenia, dávate tu smietko, tam smietko, tam omrvinku, tam ohlodanú kosť a toto sú podľa vás systémové riešenia pre občanov. No, nie sú. Z toho si nenašetria, z toho si ani neodložia.
No a hovoríte, že sa pchajú financie finančným inštitúciám, tým súkromným, zlým. Viete, to je taká tá vaša rétorika. Nuž, ja vám dám jeden návrh. Dajme moje peniaze mne a ja ich nebudem pchať do tej cudzej inštitúcie. Ja si ich nechám sám pre seba a odložím si ich do budúcnosti. Ja som to tu už niekoľkokrát navrhoval. Vy z ľudí robíte nezodpovedných, proste nerozhodných ľudí, ktorí absolútne nič nevedia a nevedia sa o seba postarať do budúcnosti. Robíte z nich takých, takých papuľkov, ktorí o ničom nevedia, proste oni sú, sú vôbec svojprávni? Áno, vy z nich robíte nesvojprávnych. Či si myslíte, že ľudia sa o svoje rodinné financie nedokážu postarať sami? A je už len na mne, či si rozhodnem, že ich napchám do nejakej súkromnej inštitúcie, pokiaľ jej dôverujem, alebo nie.
No a okrem toho, hovorili ste, že tie inštitúcie sú zlé. A ja to zopakujem, povedal to aj kolega Mihál. Vaša vláda priklepla z príspevkov ľudí, z príspevkov ľudí do toho II. piliera a priklepla zvýšené poplatky. To vaši poslanci, veď aj vy ste to schválili, pán Číž.

54.
Ďakujem pekne. Tak áno, stále sa treba vracať aj k II. pilieru, aj k stabilizácii celého sociálneho systému, najmä dôchodkového systému, pretože ten nie je dokonalý. Nie je dokonalý už niekoľko rokov, ale ešte som nepočul od vládnej strany naozaj systémový návrh a či chceme, či nie, ten II. pilier je určitým systémovým krokom pri tomto demografickom vývoji, aký máme. A už o tom nehovoríme len my, už o tom hovorí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, už o tom hovoria aj na úrovni Európskej únie a tuná akoby stále si niekto zakrýval uši pred tým, že nie, nie, nie, však koniec koncov, sú to už aj tak väčšina ľudí, ktorí o tom hovoria, už v dôchodkovom veku, takže ich sa to už v podstate týkať nebude, bude sa to týkať tej ďalšej generácie, takže im to už v podstate môže byť jedno a okrem toho oni sú už zabezpečení iným spôsobom. Ale toto je práve ten systém, že po mne potopa.
No a teraz celkom dobre ti, Erika, na tvoj príhovor nahral poslanec Muňko, ktorý vymenoval počet ľudí, ktorých vlastne SMER poškodil svojimi negatívnymi zásahmi doteraz do II. piliera. Presne vymenoval počet ľudí, ktorých SMER poškodil, pretože robil negatívne zásahy, či už znižovaním príspevku odvodu do II. piliera, alebo s vyvíjaním fondov a garanciou kvázi atď., takže toto boli všetko negatívne zásahy a potom títo ľudia sú poškodení a preto si našporili len málo a okrem toho, ja som tuná tiež v rozprave vyzýval pána ministra, aby sa posielali naozaj tie listy len tým, ktorí skutočne majú málo našetrené a predstavte si, že ten list som dostal aj ja. Aj ja som dostal ten list, ja som od začiatku v II. pilieri a nemyslím si, že som tam tie odvody odvádzal v nejakej malej výške, takže kolega Muňko, aká je tá vaša práca v tej Sociálnej poisťovni? Takže toto bola výčitka. Nemali ste to posielať všetkým, len tým, ktorí majú málo. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Neviem, materiál, ktorý si včera tak vysoko hodnotil, bol z ministerstva hospodárstva. Len chcel by som povedať možno dve poznámky, bolo spomínaných viacero vecí, ktoré spomínal Jozef Kollár, a je to už evergreen, takže k tomu sa vyjadrovať nechcem.
Chcel by som povedať iba jednu vec, čo sa týka možnosti komisií a subkomisií, aj včerajší článok hovorí o tom, že viac ako 400 mld. plánuje Európska únia vytvoriť alebo ušetriť, alebo nagenerovať dotvorením jednotného digitálneho trhu. A ja žiadam opakovane výbor a jeho predsedu a predsedu parlamentu, aby sme komisiu priamo pod európskym výborom, ktorá sa bude venovať digitalizácii, internetizácii, zriadili. A využívam aj túto možnosť, keďže doteraz to v pléne nebolo, aby sme pri správe, kedy často, a stotožňujem sa s tým, že často rokujeme vo veľkom formalizme, tak aby sme okrem tých finančných tém, ktoré spomínal Jožo Kollár, sa zamerali aj na vytvorenie komisie, ktorá, si myslím, že presne rieši a otvorí ten priestor na možné diskusie aj s otvoreným koncom, aj s tými ľuďmi, ktorí sa diskusii zúčastniť chcú možno cez výborovo s hospodárskym výborom a podobne. To je jedna poznámka.
A druhá poznámka. Chcel by som, aby sme predošli z hľadiska notifikácie s ECB, je to téma európska, a dúfam, že keď to predložíme možno aj s predsedom výboru, tak toto plénum schváli do budúcna to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

K výhrade pána poslanca Kollára, pretože aj mne napriek tomu, že musím uznať, že výbor európskych záležitostí funguje slobodne, každý má možnosť, kto sa prihlási, prejaviť svoj názor, ale naozaj to tempo je veľmi rýchle, v mnohých prípadoch sa mi zdá až splašené. A rovnako by som sa prihovárala za to, aby sme do budúcnosti zvážili tempo, akým diskutujeme, k čomu diskutujeme, myslím si, že na výbore preberáme mnoho zásadných tém, ktoré ovplyvňujú nielen našu zahraničnopolitickú orientáciu, integračné snahy, ale aj vnútropolitický život a som presvedčená o tom, že tieto diskusie si zaslúžia dostatočný priestor na to, aby tam odzneli všetky podstatné úvahy.
Takže názorová pestrosť tam určite je, to musím pre objektivitu uznať, ale to tempo a tá splašenosť, na ktorú, ku ktorej ste vzniesli výhrady vy, pán poslanec Kollár, s tým naozaj súhlasím, nad tým sa treba do budúcna zamyslieť.
Ďakujem.