Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda. Budem sa snažiť byť zrozumiteľný kvôli tomu piskotu.
Chcel by som opakovane požiadať toto plénum, aby do programu rokovania parlamentu bol zaradený bod ohľadom chystaného predsedníctva Slovenska v roku 2016. Čas sa už blíži, o rok začne, o rok alebo krátky čas budeme predsedníckou krajinou a myslím si, že plénum parlamentu by si zaslúžilo o tomto bode rokovať, pretože doteraz, sa mi zdá, ako keby sme chystali toto predsedníctvo v utajení. Je to návrh, ktorý som dával aj na výbore. Opakovane zaznieval v pléne, tak žiadam plénum o podporu zaradenia rokovania o tomto bode na túto schôdzu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda, v prvom rade sa ospravedlňujem, že som nedal svoje požiadavky písomne, ale sú pomerne zrozumiteľné a jednoduché, tak verím, že s tým nebude problém. Mám dva návrhy na zmenu programu.
Prvý vychádza zo skutočnosti, že na minulej schôdzi som vás žiadal o zaradenie bodu odvolanie pána predsedu NKÚ. Povedali ste, že nemám to písomne. Dňa 27. 3. som vám túto žiadosť podal písomne, čiže podľa mojej mienky som naplnil všetky zákonom dané skutočnosti, preto vás žiadam, aby bol tento bod zaradený a aby bol zaradený pred bod 81, čo je voľba predsedu NKÚ. To je môj prvý návrh.
A druhý návrh je, sa týka bodu 44. Je to môj návrh na zmenu rokovacieho poriadku o tom, že voľba predsedu NKÚ bude vždy povinná, pokiaľ nebude zvolený nový predseda. Tento bod žiadam alebo navrhujem zaradiť po bode 81, čo je voľba predsedu NKÚ. A krátke zdôvodnenie je, že je fajn, že je tu nový bod, voľba predsedu NKÚ, avšak to, že už tri roky ho nemáme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja to len chcem doplniť, pán predseda. V rámci toho procesu environmentalistického, tak aby sa nepilo z plastových fliaš, ale zo sklenených fliaš. (Smiech v sále.) Ale treba zmeniť zákon.
Ale inú vec chcem povedať, že naozaj to pitie tuná v tom parlamente, aby sme to tolerovali, lebo tak ja som aj v minulosti tiež som sa napil ako vody a myslím si, že to je normálne, aj keď sa tu voľakto napije.

Ďakujem za slovo. Lekári prvého kontaktu v skutočnosti v celej našej krajine sú veľmi starí, myslím, že sa to niekde pohybuje, osciluje to okolo 55 rokov. Rovnako sú to jak pediatri, tak všeobecní lekári pre dospelých. Je to naozaj veľmi bolestivá stránka a je to dlhodobý proces už u nás na Slovensku a samotní lekári na to poukazovali. A ja som rád, že je tuná snaha alebo úsilie čosi zmeniť niečo na tom. Pritom títo lekári prvého kontaktu sú práve tí, ktorí robia prevenciu. Robia tú záslužnú činnosť, záslužnú prácu a veľakrát odbúravajú tú prácu tým lekárom špecialistom, alebo tie sekundárne veci, ktoré vystávajú, tak obyčajne primárne sa nezachytia práve na tých obvodoch.
Čo sa týka toho prenajímania tých ako prístrojov, no, ono je to taká bolestivá stránka. Ak by sme prenajímali prístroje a ten prenájom by bol drahší ako samotný prístroj, tak určite vieme do dvoch rátať a neni to správne a navodzuje to naozaj nejaké podozrenia.
No a len tak na okraj chcem na záver ako spomenúť to dobré vínko, myslím si, že veľmi súvisí takisto s dobrým zdravím, takže keď niekto sa stará aj o tú distribúciu toho vína, tak súvisí to aj so zdravím nás všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predseda výboru, vy ste nie malú, pomerne veľkú časť svojho prejavu venovali tomu, aká bola opozícia zlá, teda vzájomnému obviňovaniu, čo urobili oni, čo teda vy nie, čo áno. A, viete, keď budeme stále pracovať takýmto spôsobom, nebude priestor na výsledky, na riešenia, na poukázanie chýb a ich nápravu. Takto to proste nemôže fungovať.
A musím povedať, že ja voči pánovi ministrovi nemám nejakú osobnú animozitu, pretože pri zámere realizácie nemocnice mi vyšiel v ústrety a sme stále v intenzívnej komunikácii. Ale moje dôvody, prečo som podpísal a prečo budem hlasovať za odvolanie, sú nasledovné, a to je, že pri odvolaní pána riaditeľa žilinskej nemocnice pôsobil veľmi vajatavo, až sa javilo, že kryje tohto pána riaditeľa, čo nebolo úplne v poriadku, to bude ten prvý dôvod.
A druhý dôvod, namiesto toho, aby vyvodil zodpovednosť voči tým, ktorí pochybili a poškodili zdravotníctvo, bol garantom toho, je ministrom rezortu, ktorý zabezpečil týmto ľuďom teplé miesta v Bruseli alebo na Úrade pre dohľad nad zdravotníckou starostlivosťou. Toto považujem za úplne neprípustné.
A možno by som mu aj odpustil, alebo bol by som zmierlivejší, ak by bol pán minister nepopísaný list. Lenže pán minister nie je nepopísaný list, pán minister bol predtým vysoký štátny úradník, bol štátny tajomník, bol výkonná zložka ministerstva. To nie je žiadny nováčik, pán minister bol na ministerstve od začiatku.
Čiže treba na to podľa mojej mienky pozerať pomerne prísne a práve preto ja za odvolanie budem hlasovať.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, vážený pán profesor, pán doktor, chcem zdôrazniť aj to, tú vec, ktorú si spomenul v rámci svojho príspevku, treba hovoriť aj o úspechoch, aj o úspechoch našich lekárov, aj o tých dobrých veciach, ktoré naozaj sa dejú aj v tých našich nemocniciach. To, že tie nedostatky sú a nie je ich málo, to je tiež faktom, ale myslím si, že za tie úspechy sa nemusíme hanbiť. Tak ako si to spomenul, o transplantácii pečene alebo obličiek, kto bude písať, hej. Veď to je možno aj málo zaujímavé, lebo možno tí čitatelia, takí sme veľmi ako povrchní.
No tak ako si to povedal, sám to viem, ako je veľakrát veľmi ťažké motivovať ľudí, hej, vedieť ich viesť jednoducho, a to nielen ten personál zdravotnícky, možno lekárov, zdravotné sestry, ale veľakrát motivovať aj samotných tých pacientov. Ty ako lekár vieš určite veľmi dobre, že aj to slovo, slovo, povzbudenie vo vzťahu komunikácia pacient, resp. lekár, pacient - lekár, koľko veľa robí. Buď pozitívneho, alebo negatívneho.
A o tom vzdelávaní, ktoré si v úvode ako spomenul, chcem sa toho dotknúť, ja som to už tiež tu párkrát spomínal, ale je tu cesta, ako to zmeniť. Veď máte to v rukách, zmeňme zákon, zmeňme zákon o vzdelávaní stredného zdravotníckeho personálu. Naozaj, zaviedli sme tu univerzitné vzdelávanie pre naše zdravotné sestry, pritom my nepotrebujeme sestry s diplomami, ale nám chýbajú sestry pri lôžku. Nemá kto reálne pri lôžku robiť, pracovať. Toto je problém, naozaj veľmi bolestivý problém tejto našej krajiny.
A na záver to, čo si ako spomenul, že tak si vychválil tú vašu nemocnicu, bezpochyby je dobrá, ale si povedal, že chceš v tej nemocnici zomrieť. Ja by som mal zase túžbu zomrieť doma, nie v nemocnici.

190.
Ďakujem pekne. Ja asi nebude príliš originálna, keď poviem, že aj ja verím pánovi doktorovi Balážovi, a chcem povedať, že ja verím aj pánovi doktorovi Čislákovi, a určite keby som bola v ohrození života, ja by som bola rada, keby bol to on, kto by ma prišiel zachraňovať, aj napriek tomu, čo tu dnes rozprávam, si myslím, že by ma zachraňoval naozaj.
Ale chcem povedať, pán poslanec Baláž, ja v žiadnom prípade nechcem a nemienim a nechcem, aby to tak vyznelo, že spochybňujem kvality lekárov a obetavosť zdravotníkov, ibaže kým sa ten pacient ,ktorý je naozaj indikovaný, k nim dostane, k ich zdravotníckej, lekárskej starostlivosti, nie je to také jednoduché, a toto ja kritizujem a to hovorím naozaj z vlastnej skúsenosti.
Nechcem tu rozprávať historky. Pred štyrmi rokmi som potrebovala rýchlu operáciu a dostala som reakciu od pracovníčky z nemocnice, preboha, len nech nejde k nám. Nebudem to ďalej hovoriť. Pred dvomi rokmi som musela zachraňovať život mladej žene, ktorá bola v bezvedomí, ktorá chvíľu nedýchala a ktorú z dvoch nemocníc chceli poslať domov. Keby som tam nebola s ňou, akože ja sa nedám odbiť, tak by ju boli poslali domov, kde by neviem, ako si s ňou boli poradili. Nakoniec ju hospitalizovali a strávila dva týždne na neurológii, čiže asi to nebolo celkom nezmyselné, že som to presadzovala.
Ale ja chcem, aby sme sa spolu pýtali, tak prečo tu teda to zdravotníctvo nemá peniaze, kam tie peniaze idú? Lebo že ich nemá, to vidíme, aj vy to vidíte. Ale kam idú, kto to robí, že tie peniaze sa strácajú, sa vyparujú? Hľadajme to spolu, prosím.

Ďakujem pekne. Ja veľmi stručne poviem. Nitrianska nemocnica možno funguje dobre, urobila dobré veci, ale nemôže byť jediným reprezentantom alebo obrazom celého zdravotníctva. Ja tam chodím do tých ambulancií. Môžem vám povedať, že to viem z vlastnej skúsenosti. Nepotrebujem na to ani nikoho, aby mi sprostredkoval alebo dával rozumy.
A čo sa týka správy z prieskumov. Pán predseda výboru, vy dobre viete, spolu sme boli na tej tlačovke - teraz ma zas on nepočúva -, že ste povedali, že bude ukončené, budú prieskumy správou z prieskumov. Tá správa ešte nebola urobená.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, odchádza (zasmiatie sa rečníčky), dobre, príde hneď. Ja som nechcela vlastne pôvodne vystúpiť v rozprave, ani som nepodpísala návrh na odvolanie aj z toho dôvodu, že som členkou zdravotníckeho výboru a že sme ako výbor žiadali a dostali sme teraz v týchto dňoch správu o stave zdravotníctva, a myslela som si, že potom pri prerokovávaní správy bude tá príležitosť hovoriť o veciach, ktoré predsa len nie sú v tom v zdravotníctve v poriadku, a myslím, že to všetci cítime, že je tam chaos a že je tam už za chvíľu rozpad systému.
Ale musím ešte k tej správe povedať, že je pridlhá, sa mi zdá, že príliš dlhá na to, je to vlastne kniha 158-stranová, na to, aby sme sa v nej vedeli zorientovať, aby sme si vedeli vybrať, a je tam mnoho grafov a mnoho čísiel, tabuliek, aby sme si vedeli teraz vybrať a reagovať na tie konkrétne veci, ktoré sú tam. Takže istotne sa k tomu ešte vrátime.
To, čo mňa vlastne pritiahlo alebo vyprovokovalo k tomu, že som sa prihlásila ústne do rozpravy, bola tlačovka pána ministra, ktorá bola dnes okolo štvrtej hodiny, čo ma dosť prekvapilo, a neviem, že či to je nejaký nový zvyk, alebo nové pravidlo, že tlačovka nie je ani pred, ani po tom, čo tu prebieha, ale uprostred. Nedá mi nepovedať, že mne to pripadá, ako vyzerá na jedného autora týchto scenárov, že tlačovka Váhostav tiež bola tak v priebehu schôdze, nie len raz, aj táto tlačovka bola v priebehu schôdze a tak mi to aj ukazuje na nejaký rovnaký rukopis aj vo vystúpení ministrov, aj poslancov, na ktorý si už pomaly zvykám, a vôbec vám ho nezakazujem, ani vám ho nevyčítam. Len vám hovorím, že to vidím a že je to zvláštne a nápadné. A ten rukopis sa napríklad prejavuje aj v tých neustálych opakovaniach, odvolávkach na to, čo robil minister Uhliarik. Prípadne na predchádzajúcej schôdzi, čo robil minister Figeľ pred tromi rokmi. Je to zvláštne, no len poukazujem na to, že to vidím. Lebo, ako povedal dnes pán premiér, ani tá schôdza k odvolávaniu pána podpredsedu Figeľa vlastne nemala za cieľ odvolať ho, iba aby sme mu mohli povedať, čo vidíme a čo sa nám zdá čudné. A mne sa zdá čudné práve toto.
Ale vecne k tej téme. Ja som bola na poslaneckom prieskume. Bola som, nebola som na všetkých, bola som v Piešťanoch aj, bola som aj v Martine. A chcela by som povedať, a reagujem práve preto na túto tému teraz, že trochu sme to tu tak odkláňali od toho hlavného problému v rozprave. Takže ja chcem zdôrazniť, že po prvé tá konečná cena, o ktorej sa tu hovorilo, že veď ako treba tam zohľadňovať to a ono. Tá konečná cena nebolo to, čo nám najviac udrelo do očí pri tom poslaneckom prieskume. To, čo bolo podozrivé, je procedúra, ktorá je podozrivá a čím sa treba zaoberať a kde treba hľadať príčinu, prečo sa to takto deje. Ak je pravda, že je na vine zlá legislatíva, tak poďme ju zmeniť. A po tretie. Nie je pravdou, a to je to, čo som chcela aj ja vytknúť pánovi ministrovi, nie je pravdou, že by bol poslanecký prieskum povedal, že nenašiel pochybenie, z ktorého on vlastne vychádzal pri tom nešťastnom, podľa mňa, výroku, keď povedal, že tá kauza bola pseudokauza. Toto nie je pravda, že poslanecký prieskum povedal, že nenašiel pochybenie. Povedali sme len, že nenašli sme pochybenie v tých konkrétnych postupoch dodržania nejakého postupu, ale ten postup sám považujeme za zlý.
A to, čo povedal pán poslanec Osuský, úplne podpisujem, čo sa týka akéhosi čudného nastavenia výberového konania s tým, že ten, vlastne pán poslanec Novotný, prepáčte mi to, nastavenia celého výberového konania s tým, že ho diriguje ten, kto nakoniec vyhrá. Tak to je naozaj zvláštne. Ale to vlastne súvisí s tým, čo som už povedala pred chvíľkou.
Takže, pán minister, už ste tu, neviem, či ste počuli, čo som hovorila. Ja konkrétne vám teda zazlievam to, že ste vyhlásili pred vyhodnotením poslaneckého prieskumu. Ani vy ste nedali ešte správu, ani poslanecký prieskum nemá závery a že ste teda vyhlásili to, že cétečko bola pseudokauza. A, samozrejme, nielen pred vyhodnotením poslaneckého prieskumu, ale aj pred ukončením vyšetrovania a konania orgánov na to určených.
A nedá mi ešte na záver nepovedať, že s tými poplatkami, to ako naozaj nebolo šťastné riešenie, a dúfam, že sa to nejako napraví.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda, končím.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Ježík, ja sa vám chcem hlavne poďakovať za ten pokojný tón, ktorý ste celý čas používali.
Ale chcela, jedna taká vec ma vyrušila, na ktorú reagujem, a vždy budem na to reagovať, keď mám príležitosť. Máte takú trošku viacerí, páni doktori, tuto takú predstavu, alebo máte to tak zažité, že zdravotníctvu rozumejú len lekári, prípadne len tí, čo v zdravotníctve pracujú, tak chcem na to upozorniť, že nielen tí, čo pracujú v zdravotníctve, sú povolaní sa vyjadrovať k zdravotníctvu. Sú to pacienti, a dokonca nielen pacienti, sú to všetci daňoví poplatníci, čo toto právo majú.
Ďakujem.