Videokanál klubu

132.
Ďakujem za slovo. Pán kolega, tak ako v úvode ste to povedali, áno, celým problémom toho všetkého a možno práve aj toho tuná diania, čo sa tu deje, je to kríza morálnych hodnôt. Ja som to povedal možno už aj pred troma rokmi, keď som nastúpil tuná do parlamentu, ale tej krízy morálnych hodnôt, my poslanci Národnej rady sme boli dôkazom toho. My sme boli tí, ktorí túto krízu odprezentovali v plnej nahote za celé tie dva týždne. Pozrite sa do tých záznamov, čo všetko, aké tvrdé obvinenia, osočovania, aké padli. Toto je tá kultúra a to je ten odraz? Takýto príklad dávame pre túto krajinu? Ja sa s tým stále nemôžem stotožniť.
A teraz možno k pánu ministrovi sa tak vyjadrím sprostredkovane, teda reagujúc na predrečníka, a to spomenutý ten možno neslávny alebo slávny výraz tej pseudokauzy v tej piešťanskej nemocnici. Ja nič také zlé som na to nevidel. No, možnože človeku možno čosi tak ujde ako z tých úst, len na druhej strane ma zaráža jedna vec. Však aj v trestnom práve je tak, alebo vôbec pravidlo v práve platí také, že dvakrát za tú istú vec vinníka nebudeme trestať. A mne to pripadá tuná, prepáčte mi to, ale ako by za tú istú vec trestáme dvoch ľudí. Dvoch ľudí za jednu vec. Ešte by som povedal, že stonásobne je to ešte horšie. Je to môj pohľad, samozrejme, pripúšťam aj tú skutočnosť, že sa mýlim.
Ďalšia vec taká, ktorú ste sa vyjadrovali, možno k tým personálnym obsadzovaniam ako tých nemocníc, len tak je to úplne, totálne nemysliteľné, že by minister niesol tú zodpovednosť, kde v jakej nemocnici sú lekári, zdravotné sestry. Naozaj na to je manažment, aby obsadzoval tieto pozície. A to keby kvôli každej kauze sme odvolávali ako tých ľudí, no tak potom áno, jak ste spomenuli, kde je tá úroveň? (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán bývalý minister zdravotníctva Richard Raši za prvej Ficovej vlády, vy môžete, viete čo, hovoriť o politickom bahne. Vy ste minister zdravotníctva, za ktorej vlády ste dovolili Jurajovi Širokému zobrať 450, vytunelovať 450 mil. eur na Cyprus cez poisťovňu Dôvera a ešte aj nezdanených. Som presvedčený o tom, že na váš podnet, na váš príkaz konal tajtrlík, ktorý ten pozmeňujúci návrh tu predkladal. Sa môžete hanbiť. Môžete mať akýkoľvek sympatický kukuč, môžete koľkokoľvek oblbovať ešte ľudí, mojou úlohou a mojím cieľom je ľuďom tie oči otvárať aj vo vašom prípade. Nie ste nič iné len otrok Pavla Pašku, otroka Juraja Širokého.
Pán Jarjabek, politický podvodník, no, neviem, kto tu viacej prezliekal tričká jako nejaký pán Jarjabek, a neviem, kto tu má menšie morálne právo vyzývať niekoho na ospravedlnenie, kto sa tu najvulgárnejšie ako v parlamente sa niekto vyjadril, bol mimo vás. Boli ste to práve vy, kedy ste v jednej vete dokázali povedať štyri najvulgárnejšie slová, jaké na Slovensku existujú, a ešte ste to opakovali a so smiechom.
Môže sa vám to páčiť, nepáčiť, môžete štrajkovať, protestovať, čokoľvek, jednoducho takúto informáciu mám. Naložil som s ňou, jako som s ňou naložil. Máte tu darček pre Juraja Širokého. Ja stojím si za tým, čo som na konci povedal. Dúfam, že takto hlboko neklesnete, že pôjdete po tejto schôdzi naozaj na tú oslavu, na ktorú ste sa chystali a na ktorú ste boli pozvaní.
To, čo ste spáchali v prípade Váhostavu, je čistý podvod na ľuďoch. Hovoríte, že to zaplatia banky. Zaplatia to všetci ľudia, 3,5 mil. ľudí, ktorí majú účty v banke. Urobili ste krok, ktorý, za dva týždne ste pomohli jedinému človeku - Jurajovi Širokému. Dnes tu obhajujete takisto jeho kšefty v zdravotníctve. Ten darček je namieste.

Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, prepáčte, že som takto vystúpil, hoci som teda vystupoval v rozprave, ale približne pred hodinou a pol sme dostali informáciu, že po skončení tejto schôdze vedenie SMER-u ide oslavovať meniny s pánom Širokým. Ak táto informácia je pravdivá, čo zrejme teda je, a že oslava sa má konať v hoteli Hilton na IX. poschodí, tak je to tak donebavolajúca nehoráznosť, že dovolil by som si touto cestou poprosiť pani podpredsedníčku SMER-u, ktorá vraj teda tiež, podpredsedníčku parlamentu, ktorá vraj tiež sa má zúčastniť tejto oslavy, aby odovzdala tento darček. Je zabalený priamo v kabele Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby nerobila hanbu. Je tu taká sympatická čiapka pre Juraja Širokého... (Rečník vybral z tašky pásikovanú čiapku a pásikované tričko. Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, čo má toto spoločné s odvolávaním?

Matovič, Igor, poslanec NR SR
Je to jeho oblečenie, ktoré sa mu určite zíde. A poprosím pani podpredsedníčku, aby mu toto oblečenie, ktoré je dostatočne široké aj na pána Širokého (rečník vybral z tašky pásikované nohavice), aby mu ho odovzdala osobne na tej oslave, na ktorú sa plánuje zúčastniť.
Ja na druhej strane pevne, pevne verím, že si vstúpite do svedomia a tú nehoráznosť, že ešte dnes pôjdete oslavovať s Jurajom Širokým, nespáchate. S človekom, ktorý je zodpovedný za to, čo tu dva týždne riešime, ktorý nechce vyplatiť živnostníkov, chce im zobrať 90 mil. eur za ich prácu, s človekom, ktorý je zodpovedný za stav zdravotníctva, no toto súvisí, s človekom, ktorý je akcionár SMER-u, ktorý má otrokov v SMER-e, ktorí pre neho podávajú návrhy zákonov, na základe ktorých vie zobrať zo zdravotníctva napríklad 450 mil. eur pri poisťovni Dôvera, nezdanených. Čiže s týmto človekom, keď bez hanby chcete ísť skryto oslavovať na IX. poschodie do hotela Hilton jeho meniny, ktokoľvek, kto z vedenia SMER-u to spraví, tak spraví vlastizradu.
Napriek tomu, ak ste odhodlaní to urobiť, tu máte darček a môžte ho v mene nášho klubu a môžte aj v mene celej opozície s láskou odovzdať a nech ho opatruje ako v hlave, lebo ja pevne verím, že raz sa mu zíde. (Rečník položil tašku na miesto patriace predsedajúcej schôdze.)

Ďakujem za slovo a aj za faktické poznámky. Ja ešte tak možno na doplnenie. Faktom je aj to, že mnohé zdravotnícke zariadenia boli naozaj okyptené o lukratívne možno tie prevádzky, ktoré nemocnice mali. A to keď niekomu odseknete ruky, nohy a hodíte ho do vody a poviete mu, plávaj, no tak sa utopí. Mám na mysli konkrétne veci, ako sú možno biochemické laboratóriá, ja neviem, práve to boli cétečká, boli to dialýzy, boli to röntgeny, možno prevádzkovanie tých RZP-čiek. A to boli veci, lebo v zdravotníctve robiť nejaký biznis a robiť naozaj že nejaký príjem, to by, teda zarábať ako na tom, to je naozaj bláznovstvo. Ten, ktorý sa skutočne stará o tých pacientov.
Viem si predstaviť na tej druhej strane, že sú ľudia, ktorí priživujú sa na tom, lebo dá sa naozaj ten obchod v tom zdravotníctve robiť, ale to je čosi, čo je neseriózne. Ale veľakrát na to doplácajú najviac tí, ktorí sú v tej prvej línii. A to sú tí lekári, to sú tie zdravotné sestry. Veľakrát tak dehonestujúco o nich rozprávame, tak šliapeme ako po nich. No, možno tí, ktorí neboli chorí, ktorí sa neocitli ako v tej nemocnici, tak možno nemajú to poznanie alebo im to chýba.
A na druhej strane ešte jednu vec, ktorú by som chcel povedať, že nie je všetko len to priestorové a technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia, ale predovšetkým to je ten ľudský faktor. To je ten ľudský faktor a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti v tom druhom. Lebo ty môžeš mať nemocnicu zo zlata, aj izbu môžeš mať super luxusnú, hotelového typu, ak sa o teba personál nestará, ak ťa lekár nevyšetrí, nepredpíše tie lieky a liečbu tú, ktorú ti má predpísať, a zdravotnícky personál a ošetrujúci personál ak sa o teba nestará. Žiaľ, veľakrát toto tuná chýba v našej krajine.

102.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
Myslím si, že celkom spokojne sme sa mohli baviť tuná o tom stave zdravotníctva, aké na Slovensku je, ja som členom zdravotníckeho výboru, kde sme zaviazali pána ministra tým, aby predložil správu, ako to s tým naším zdravotníctvom reálne na Slovensku je. Tá správa tu už bola spomínaná, 17. apríla v podstate bola doručená nám poslancom, neviem, či všetkým, ale nám členom zdravotníckeho výboru doručená bola a obsahuje 158 strán, je obsiahla. Spokojne sme sa mohli o zdravotníctve tuná baviť.
Ale neodpustím si poznámku. Mohlo to byť bez toho, aby sme možno tuná dnes pána ministra odvolávali. Hej, môžme mať na to rôzne názory, ja ako opozičný poslanec, tak ja nebudem hlasovať za odvolanie ministra zdravotníctva, ja som to už deklaroval, deklarujem to aj tuná od tohto rečníckeho pultu a viem si predstaviť aj odvolávanie aj vlády, aj ministra. Ale na to musia by naozaj veľmi vážne dôvody.
Položme si rečnícku otázku, lebo ja si ju kladiem: Ak by sme dnes vymenili pána ministra zdravotníctva v jeho pozícii a zajtra novonastúpený minister, zmenilo by sa tak všetko šmahom ruky v našom zdravotníctve? Tie nemocnice, ktoré boli tuná odprezentované, ja viem, že sú veľmi zlé, vo veľmi zlom stave. Mnohé nemocnice na Slovensku sú v dezolátnom stave, žiaľ, je to taký sprievodný jav, ale to nie týmto javom len posledných rokov. Ale, žiaľ, ja čo tak vnímam, tak možno posledných 30 rokov.
Veď si zoberme tú skutočnosť, že v priemere alebo priemerná, priemerný vek nemocníc na Slovensku je 40 rokov. A po 40 rokoch však tie nemocnice a tie zdravotnícke zariadenia potrebujú komplexnú rekonštrukciu. A keď naozaj ich nerekonštruujme a, samozrejme, keď vy aj vybielite, vymaľujete tú nemocnicu, ale neni zrobená strecha, mnohé nemocnice na Slovensku sú také, kde sú rovné strechy, hej, tie strechy, kedysi bola taká móda, ich robiť rovné a to je sústavný problém s tým zatekaním. No tak samozrejme, že aj ja by som vedel narobiť v podstate aj tie fotky, kde v podstate je pozatekované. No je to skôr vizitka, si myslím, konkrétneho riaditeľa toho zdravotníckeho zariadenia, však, samozrejme, aj minister nesie nejaký ten podiel ako za to, ale už úplne za všetko, že by sme my toho ministra odvolávali a vinili, tak jak dnes v rozprave to tu padlo, že toho ministra môžme odvolávať za všetko. No tak ja s tým nesúhlasím, hej, žeby sme za všetko mali odvolávať ako ministra. Lebo ktokoľvek aj z pravice by bol dosadený dnes na pozíciu ministra a bol by na čele toho ministerstva, nebola by taká výrazná zmena. A ak by to tak bolo, ak by tu ktosi bol v tejto sále, kto by to tak tvrdil, boli tu aj pravicoví, aj ľavicoví ministri, a nezmenilo sa, žiaľ, mnohé veci sa nezmenili. Je mi to veľmi ľúto.
Na jednej strane si uvedomujem aj takú skutočnosť, že za posledné roky ako sa zmenilo celkovo to naše zdravotníctvo. Zo zdravotníctva sa stáva naozaj taký, také prostredie biznisu, obchodu a navyše 40 % peňazí alebo objemu finančných prostriedkov končí mimo zdravotníctva. To, že z pacientov sa stali veľakrát klienti a mnohí ich aj tak nazývame, tak je to také trochu dehonestujúce. Ja sa stále snažím tú rétoriku udržať, že pacient je pacientom. Pacient potrebuje tú pomoc. Ale dnes fungujeme tak, že my síce pacienta liečime, ale ho nevyliečime. Lebo je oveľa výhodnejšie ho liečiť a možno mu dávať každý deň ráno, na obed, večer 15 týchto tabletiek, piluliek za dve hrste a v podstate je napojený na to biznis aj farmaceutický a podobne.
Mne to veľmi pripomína obdobie možno spred 100 rokov, keď Kronin písal vo svojom románe Citadela, tak tam bolo tiež čosi také obdobné, kedy tí lekári sa tak zvrhli a proste, hej, síce predpisovali ako tie lieky, ale to len pro forma a mali takých tých pacientov, resp. klientov, ktorí ku nim chodili, a oni to financovali, jednoducho zarábali ako na nich. Tak myslím si, že v mnohých prípadoch sa tuná to deje.
Ale na druhej strane musím sa zastať aj lekárov, aj zdravotníkov, všetkých, lebo ten pohon, ktorý sa tuná vedie, a dlhodobý taký proces tuná je. No veď pokračujme, "pokračujme ďalej ako týmto systémom". Ja sa pýtam, kto sa o nás bude starať? Zavrime univerzitných profesorov do basy, zavrime ich, však dobre, ak niekto zoberie úplatok, padlo to tuná, je to také dehonestujúce, čo dehonestuje tento cech, "cech" lekárov a tých zdravotníkov, nestotožňujem sa s tým.
Ale zamyslíme sa aj nad skutočnosťou takou, prečo to tak je? Sú lekári dostatočne ohodnotení? Taký špecialista, možno práve ten kardiochirurg, dostáva tú odmenu primeranú za tú prácu? A to nie je len tá práca, ktorú robí, ale to je zároveň aj tá zodpovednosť, ktorú ako nesie za ľudský život, za ľudské zdravie. Aj tu treba hľadať odpovede. A vedieť aj zaplatiť ako tých zdravotníkov.
V správe som si to mal možnosť pozrieť, pán minister, ktorú ako predkladá, tak v správe okrem iného je aj písané o mzdách lekárov a zdravotných sestier a tak som sa tak aj nad tým zamyslel, neni tu pán minister, ale keď ma počuje, tak to je otázka zároveň na neho. A ja sa naozaj tak pýtam, lebo tam je uvedené, že priemerná mzda lekára u nás na Slovensku v hrubom je 2,5-tisíc a u sestier zdravotných je to viac ako tisíc eur. Mne sa to zdá, že tá suma je pomerne vysoká, hovoríme o priemerných mzdách. A ja sa pýtam potom, že kde to je? Možnože, možnože v Bratislave, ale tak jak kolega Dodo Hlina tu rozprával, hej, a ja to tak trošku doplním, že Slovensko, to je, to je aj od stredu Slovenska smerom na východ, aj toto je Slovensko.
Nemyslím si, že takto sú odmeňovaní ako tí lekári. Prečo utekajú tí lekári preč? Nie je to vždy, stále len v tom technickom ako vybavení. Nie je to. Ale je to celkovo v tom komforte a v tom prostredí, ktoré sa vytvára, ale to je aj v tom finančnom ohodnotení. No aj z jednoduchého dôvodu. No nie je preto, že to cétečko je lepšie kdesi v Nemecku alebo v Rakúsku, ale aj spoločensky, ale aj hmotne, a teda aj finančne je ten lekár oveľa viac ocenený. Dneska už sme sa kdesi dostali na tú úroveň, že ten lekár už je proste ako keby proste nič, proste tá profesia toho lekára je, myslím si, že je veľmi ako dehonestovaná. Myslím si, že nemalý podiel máme na tom aj my poslanci Národnej rady, aj samotné médiá, kedy v podstate sme sa pustili do tých lekárov a stále len vidíme to najhoršie. Ja sa pýtam, ak nebudeme mať týchto lekárov, kto sa o nás bude starať, kto sa bude starať o naše zdravie? Chceme, aby sme zomierali možno niekde nedôstojne?
Určite je veľmi veľa vecí v zdravotníctve a v zdravotníckom systéme, voči ktorému mám aj ja výhrady. Môžem spomenúť, aj ja tu spomeniem taký rukolapný príklad, tiež prípad pacienta bezdomovca, onkologický pacient, ktorý mal rakovinu hrtanu, zomrel už pred Veľkou nocou, otvorené to bolo, nechcelo ho prijať žiadne zdravotnícke zariadenie. Nie je tu pán minister, ale nad tým sa tiež treba zamyslieť. To je tiež tá akútna, neodkladná zdravotná starostlivosť, neodkladnú zdravotnú starostlivosť vykonáva tá zdravotná poisťovňa, teda znáša tie náklady, ktorá má vlastne majoritné postavenie na tom, keď to môžem povedať, na tom trhu zdravotníckom. Teda u nás je to Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má najviac poistencov, teda, hej, najviac poistencov má Všeobecná zdravotná poisťovňa. Tento bol poistenec inej zdravotnej poisťovne, nebudem to menovať, že akej zdravotnej poisťovne, však sú len tri, tak môžte tipovať, tri sú, spolu sú tri, ďalšie sú dve. Spolu tri, spolu sú tri. Je to Všeobecná, Dôvera a Union, tri sú, tri sú. Tri sú. To len tak na doplnenie. Tak teda nebudem to menovať, tak z tých dvoch môžete tipovať, že ktoré to bolo. Ale jednoducho faktom bolo to, že toho človeka, nebolo zdravotnícke zariadenie na Slovensku, ktoré by ho bolo prijalo. Ten stav bol veľmi vážny, veľmi ťažký, síce on bol pacient, ktorý bol ešte chodiaci, ale tá diagnóza, ktorú mal, tak bola naozaj veľmi, veľmi vážna.
Ja som aj riaditeľom hospicu a obrátila sa tá dcéra, dcérka aj na nás, ona mi to krátko aj povedala, dôvod bol aj taký samozrejme, ako bezdomovec správal sa nezodpovedne sám voči sebe, teda sám voči vlastnému zdraviu, ale správal sa nezodpovedne aj voči v podstate povinnosti, ktorú mal povinnosť, teda mal platiť odvody na zdravotnú poisťovňu, a neplatil, hej, ako súkromný podnikateľ, vznikol mu dlh 3-tisíc eur. Na jednej strane poviem, však, áno, samozrejme, spravodlivé je dať každému to, čo patrí, a keď teda bol výkonným a proste ako pracoval, tak mal povinnosť odvádzať. Ja som nemal čas zisťovať už dôvody, prečo odvádzal, prečo neodvádzal. Ale faktom bolo to, že tento človek v podstate zostal na ulici. Zostal na ulici. V našom zdravotníckom systéme. Aspoň tá dcéra, čo mi to rozprávala, hovorila, žiadne zdravotnícke zariadenie ho nechcelo prijať, toto bol ten dôvod. Áno, bol tam ten dôvod, lebo nebola vyrovnaná tá pohľadávka. V podstate ten človek sa k tej rodine nehlásil.
My sme ho prijali, prijali sme toho človeka bez toho, že by nám tá zdravotná poisťovňa aj uhradila, ale neuhradila nám, celý týždeň nám neuhradila. Ten pacient veľmi rýchle na to zomrel. Keď som sa na druhý deň pýtal, že aká bola noc, aj personálu som povedal, keď my pre toho človeka neurobíme celkom nič, nič, absolútne nič, len mu dáme izbu, posteľ, dáme mu jesť a piť, keď by sme mu nedali, lebo liečba tá bola, tá bola mizerná, to bolo mizérium, nejaké analgetiká len tam bral. To bolo mizérium. Hovorím, nič, len toto, mu vytvoríme takéto podmienky, tak sme urobili obrovskú službu pre neho. Keď som sa ho pýtal na druhý deň, bola nedeľa, resp. o dva dni, a v nedeľu som sa ho pýtal, krstné meno nebudem spomínať, teda ani to krstné meno, a som sa ho opýtal: "Tak čo, aká bola tá noc?" A on hovorí, že super. No, on si tak potreboval tak aj pritlačiť, tá komunikácia bola sťažená, tí, ktorí ste lekári, a tie rakoviny toho hrtana to poznáte, aký má to ťažký priebeh, hej, jazyka a čeľuste a podobne. Tak keď mi tak ako povedal, tak som tak cez tú nejasnú, takú ťažkú odpoveď, tak mi tak ukázal, že ešte jeden deň, ešte jeden deň na ulici a je po mne. A zomriem. On ten proces naozaj veľmi rýchle potom nabehol.
Ale aj človek, ktorý sa možno potkne vo svojom živote, ocitne sa na ulici, možno má nezaplatené pohľadávky, ale teraz sa dostáva do krajnej núdze, ja to hovorím, že to je krajná núdza tohto človeka, aj takýto človek, každý človek, každý človek má ľudskú dôstojnosť a každý človek si zaslúži, aby sme sa primerane oňho postarali.
A toto mi chýba v tom našom zdravotníctve. A naozaj je namieste aj otázka taká, už toľkokrát sme to tuná počuli, na jednej strane sú tu zdravotné poisťovne, ktoré generujú, generujú zisk, ale na druhej strane máme tuná nemocnice, ktoré generujú dlh a máme zadlžené nemocnice. Tak ja si kladiem otázku, tak ako je to možné? Ako je to možné? Zdravotné poisťovne, do ktorých musíme všetci zamestnanci platiť, všetci zamestnávatelia zo zákona máme povinnosť, teda majú stály ten príjem, tak ináč to je naozaj tak, ako Dodo Hlina to hovorí, že to je podnikateľské nebo, hej, keď ty zo zákona musíš platiť, ja mám súkromnú poisťovňu a ty máš ako tú povinnosť, keď nemáš, tak ťa naháňajú ešte aj k exekutíva, aj orgány činné v trestnom konaní. A na druhej strane, kde je to plnenie? Keď sú to poisťovne, sú tri zdravotné poisťovne, sú to poistenci, tam by sa dalo hovoriť o klientoch, možno vo všeobecnosti o tých poistencoch, tam by som si to skôr vedel predstaviť. Ale akonáhle ich klient ochorie, v úvodzovkách hovorím klient, stáva sa pacientom, je to pacient a tá poisťovňa má povinnosť sa podieľať finančne na tom, aby ten človek bol zabezpečený a aby jednoducho bola dôstojná starostlivosť o takéhoto človeka zabezpečená.
Nebudem nejak extra hovoriť, je už, ja som sa už pred takto viac než pred týždňom prihlásil do písomnej rozpravy, kým sme prišli tuná na radu, tak ubehlo strašne veľa času, a myslím si, že aj veľmi veľa invektív a urážok, ktoré tuná padli. A ja som bol tiež jeden ten, teda však ste ma mali možnosť tuná aj zažiť ako v tom priamom prenose, jednoducho šlo mi aj o to, aby sme skončili, myslím si, že aj jedna, aj druhá strana je veľmi, veľmi unavená z toho zbytočného sa tuná prekrikovania a možno toho urážania. Myslím si, že s odstupom času na tú istú vec sa budeme úplne inak ako pozerať a možno aj mnohí z nás budeme prehodnocovať, že, joj, možno toto som nemal povedať, možno som toho kolegu nemal uraziť, možno, možno to nemalo padnúť. Ale, tak ako sa to hovorí, to vyslovené slovo už nie je možné stiahnuť späť. A veľakrát to slovo je oveľa viac zraňujúcejšie, ako keď možno niekoho fyzicky napadneš. Slová vedia ľudí zabíjať. Vedia zabíjať.
No, viete, keď sa pozriem do tých papierov, svojich poznámok, tak stratím kontext, myslím si, že to je asi tak všetko, že čo som chcel povedať, to, čo som mal na srdci.
A možno ešte tak poviem, i možno tá ľavica a pravica, nemôžme my byť na jednej strane tí, ktorí vyžadujú si ústupky, do istej miery je, má to byť také vzájomné, hej. Ja vyžadujem možno politickú korektnosť alebo politickú kultúru, a vzápätí hneď na to sa správam nekorektne a politicky nekultúrne. Má to byť také obojstranné. Ale nemôžem ja palcom, aj tuná boli tie transparenty a rôzne nápisy, tam zlodej, chyťte zlodeja. Viete, ono to tak je, ja to tak, ešte tak na záver ako zopakujem. Keď ukazovákom, prstom ukazuješ na toho druhého, tak palec mieri na teba. A treba mať aj tú vlastnú sebareflexiu, hej. V prvom rade aj ukázať na seba a zrobiť si vlastnú sebareflexiu a vlastné spytovanie svedomia a potom možno poukazovať na druhého.
Ďakujem za pozornosť.

60.
Takže začnem od konca. Áno, na tomto človeku chcem niečo povedať. Presne to, čo povedal on sám. Sám ma oslovil a povedal, že chce toto posolstvo dať poslancom Národnej rady, a myslím si, že na jeho vystúpení nebolo absolútne nič nemorálne. Sám nezvýrazňoval nejako ten svoj problém, iba ho popísal. Áno, medzi riadkami spomenul, že v podstate kvôli nedbanlivosti lekára prišiel aj o sietnicu na druhom oku a dnes ako 26-ročný chlapec je úplne slepý. Ale nezvýrazňoval tento problém, ale myslím si, že spôsob, jako to podal, a spôsob, akým sa vám snaží prehovoriť do duše, je správny, len, bohužiaľ, dvierka k vašej duši sú zatvorené, alebo k vašim srdciam. Jednoducho omnoho lepšie a účinnejšie pre vás je robiť kšefty, jako sa zastať takýchto ľudí a pochopiť, čo vlastne chcú.
Keď tu bolo spomenuté, že riaditeľ nemocnice nemôže predsa za diagnostiku, myslím, že kolega Martvoň to povedal, myslím si, každý, kto počúval, pochopil, ako to hovorím. Aj príklad mojej dcéry Klárky, štvorročnej, vtedy, keď bola v nemocnici v Trnave. To, že jej povedali, že má problém s obličkou, a nie slepák, bol nie problém lekára, ale problém toho, že mal diagnostické prístroje také, kde to nedokázal rozoznať. Ak by sa v tej nemocnici vo veľkom nerozkrádalo, ten lekár by mal prístroj, ktorý by mu jednoznačne určil diagnózu, a moja dcéra nemusela štyri dni byť liečená na niečo, čo vôbec liečená nemala byť, a nemusela prísť na Kramáre s prasknutým slepákom, v akútnom stave, kedy normálne podľa štúdií je vysoká mortalita. Štvorročné decko mohlo zomrieť. A ten príklad budem hovoriť dovtedy, dokedy to nepochopíte, napriek tomu, že to je moja dcéra, lebo o to skôr to viete pochopiť.
A, kolegyňa Nachmatovová (pozn. red.: správne má byť "Nachtmannová"), vyslúžili ste si trestné oznámenie, lebo ste ma obvinili z trestného činu, a všetci, kto chce vedieť, vie, že to tak nebolo a že doviezť 150-tonový stroj musíte jedine tak, že ho rozoberiete.

Ďakujem. Igor, urobil si to veľmi dobre. Ponúkol si rukolapné veci, ponúkol si emócie, ale zároveň si ponúkol aj jasné dôvody, čo mnohokrát moji predrečníci popierali.
Hovoril si o tom, že problémom nie je to, že sú opadané stropy na toaletách, ale že dôvodom pre to, že sú opadané tie stropy, ešte stále je to, aké je prepojenie s rôznymi ľuďmi, ktorí zarábajú nečestným spôsobom na týchto veciach.
Pravdou je tiež to, že túto vec by mali primárne riešiť orgány činné v trestnom konaní a nie parlament. Ale my máme oveľa lepšie možnosti komunikovať to verejnosti. A k tomu patria aj obrázky, k tomu patrí aj krátke video, k tomu patria aj príbehy ľudí. Nemyslím si, že si niekoho obviňoval priamo z nejakých zdravotných problémov, pretože naozaj je niekedy ťažké tieto veci spojiť. Ale v každom prípade je to realita nášho zdravotníctva a ministrom zdravotníctva je pán Čislák, ktorý uviedol niekoľko vecí, nebudem sa opakovať, sú v návrhu, pre ktoré si myslíme, že má niesť politickú zodpovednosť.
Takže ďakujem ti, Igor, že si to urobil takto.

50.
Dve poznámky a dva dôvody na odvolanie, a keď sa odkrývajú karty, treba možno povedať aj ďalšie skúsenosti, a neblahé skúsenosti, s trnavskou nemocnicou.
Posledný veľký pozemok v širšom centre Trnavy, polovica pozemku trnavskej nemocnice, ktorú ten istý pán manažér, tak ako ho tu volajú, ponúkol ako nezastavateľnú plochu developerovi, ktorý na Slovensku doteraz nič iné nestaval, iba Tescá a Kauflandy, a keď sa to celé uskutočnilo pod gesciou ministerstva zdravotníctva za bývalého vedenia, ale aj ministerstva financií, tak potom po predanom pozemku pán Tabaček príde na Mestské zastupiteľstvo do Trnavy a žiada o zmenu územného plánu, tri týždne po predaji pozemku, aby sa zmenil územný plán a na pozemku, kde sa nedá stavať, aby sa dalo. Už nebol vlastníkom toho pozemku, alebo Fakultná nemocnica nebola. A ja som interpeloval a čakal som, že sa k tomu vyjadrí či už staré, nevyjadrilo sa, ale aj nové vedenie ministerstva, doteraz to nebolo. To je jeden dôvod.
Druhý dôvod je, a to sme hovorili na začiatku schôdze, že päť mesiacov ministrovania svedčí skôr o tom, že niekto bol poverený zametať veci pod koberec, aby nebola vyvodená tá zodpovednosť, ktorá má byť, v mnohých ohľadoch aj trestnoprávna, a zametať stopy.
Preto si myslím, že bývalý štátny tajomník v kresle ministra tam nemá čo robiť a mal by odstúpiť z racionálnych dôvodov, pretože si zdravotníctvo zaslúži nie Viliama "Čističa", ale rezortného ministra, ktorý bude zdravotníctvo hýbať ďalej.

38.
(Rečník inštaluje notebook.) Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal jedným ilustračným obrázkom, o ktorom v podstate dnešná schôdza je. (Rečník dáva pred rečnícky pult veľký obrázok.) Myslím si, že sem by sa to pomestilo.
Lebo my sa tu síce bavíme o nejakom pánovi, ktorý dnes vykonáva post ministra zdravotníctva, ale v skutočnosti sa tu bavíme o otrokoch tohto jedného pána, ktorý na Bahamách si práve dokončil svoju megavilu evidentne z čestne zarobených peňazí zdanených na Slovensku. Skutočnosť je ale taká, že či pán bývalý minister, ktorý sa tu pohyboval, Raši, či pani Zvolenská, či pán minister Čislák, všetko rad-radom sú to len otroci tohto pána, ktorý si vo voľbách 2002 za čierne peniaze kúpil svojho otroka, ktorý dnes nám robí predsedu vlády Slovenskej republiky.
Podľa vyjadrení zakladateľa SMER-u Bohumila Hanzela, alebo jedného zo zakladateľov SMER-u, ste v roku 2002 dali na predvolebnú kampaň 284 mil. eur, nehanbili ste sa vykázať 12, pardon, korún, nehanbili ste sa vykázať 12 mil. korún, aj keď to bolo každému jasné, že to boli obrovské peniaze, čo ste vtedy do kampane dali. Chodili ste s mnohými kamiónmi po Slovensku, lebo teda kampaň vám robil Fedor Flašík. Mali ste tisícky bilbordov, jednoducho na prvý pohľad kampaň za niekoľko stoviek miliónov korún, vykázali ste bez hanby 12 mil. korún. A to bol ten moment, ktorým si pán Široký kúpil svojho otroka Roberta Fica, cez ktorého mohol dosadiť svojho pobočníka pána Pašku, Pavla Pašku, ktorý prednedávnom ešte robil predsedu parlamentu a ktorý následne začal realizovať kšefty v prospech pána Širokého v parlamente.
Áno, tento pán Široký ešte dostal aj takú možnosť ako takú čerešničku na torte, si do parlamentu dosadiť svoju dcérku, svoju nevestu, najlepšiu priateľku svojej ženy, bratranca svojej ženy a mnohých ďalších, sami viete, ktorí pánovi Širokému patríte a ktorí ste vlastne v jeho majetku. Nerobíte nič iné, len chystáte zákony na to, aby potom legálne mohol zo zdravotníctva vyberať to, čo patrí nám všetkým. Zo zdravotníctva, ktoré v skutočnosti vyzerá tak, ako je na týchto obrázkoch. (Rečník zobral do rúk veľký obrázok, ukazujúc ho plénu.) Napríklad takto v Košiciach. Toto je fotka z košickej nemocnice. Plesnivé, zatečené steny, plesnivé, zatečené stropy.
(Rečník zobral do rúk ďalší veľký obrázok, ukazujúc ho plénu.) Zo zdravotníctva, ktoré takto vyzerá v žilinskej nemocnici. Výťah, cez ktorý sa nakladá strava, plesnivý, odporný, hnusný. Takto vyzerá zdravotníctvo, lebo vy robíte nič iné, len otrokov človeku, ktorý si na Bahamách stavia megavilu, a vy mu nič iné nerobíte, len k tomuto priskakujete, chystáte zákony tak, aby - jako bola spomenutá Dôvera - mohol bez akéhokoľvek zdanenia vytiahnuť zo slovenského zdravotníctva 450 mil. eur.
(Rečník zobral do rúk ďalší veľký obrázok, ukazujúc ho plénu.) Možno táto fotka vám bude najbližšia. To zariadenie používame všetci, každý denne možno jeden-, dva-, trikrát, každý podľa svojich schopností. Takéto zariadenie, takéto vécko musia používať pacienti v žilinskej nemocnici. Opäť: zatečené, hnusné, opadané, plesnivé steny, a vy bez hanby dosadíte do tejto nemocnice svojho človeka, ktorý si objedná ozdravný plán, hoci jedinú kvalifikáciu má, že bol kotolníkom v tej danej nemocnici. Bez hanby to zaplatíte z našich spoločných peňazí a tvárite sa, akože vám záleží strašne na zdravotníctve.
Bohužiaľ, pri týchto kauzách nezostane. Myslím si, že mohol by som vám to tu vystaviť, aby ste to videli. (Rečník dáva všetky obrázky, ktoré doteraz ukazoval plénu, pred rečnícky pult.) Tento kontrast presne zodpovedá slovenskému zdravotníctvu. Za posledné roky alebo za obdobie 2000 až 2009 podľa štúdie krajina, ktorá najviac zvýšila financie pre zdravotníctvo, bola Slovenská republika. Reálne najviac zo všetkých teda krajín OECD, povedzme najrozvinutejších, Slovenská republika najrýchlejším tempom zdvíhala prostriedky, ktoré dávala na zdravotnú starostlivosť. Napriek tomu slovenské nemocnice vyzerajú presne tak, ako je na tomto obrázku. (Rečník prstom ukázal na jeden z obrázkov.)
Prečo, z akého dôvodu? No áno, logicky, keď jednoducho my peniaze dávame, ľudia platia viac, podnikatelia platia viac, zamestnanci platia viac, všetci sa viac do zdravotníctva skladáme, každým rokom oddlžujeme nemocnice o stovky miliónov eur, ale cieľom otrokov, ktorých si pán Široký dosadil do parlamentu za svoj vklad, za čierne financovanie SMER-u, ktoré bolo na počiatku, cieľom otroka, ktorý nám, bohužiaľ, dnes vládne z pozície premiéra Slovenskej republiky, nie je to, aby sa mali pacienti lepšie, ale aby sa vlastník, feudál, pán Juraj Široký, ktorý dnes slávi svoje meno, mal lepšie.
Inak si neviem vysvetliť, ako by ste mohli spáchať zločin, že schválite váš pozmeňujúci návrh, ktorým umožníte napriek teatrálnym slovám Roberta Fica, že v zdravotníctve je nemorálne podnikať a nemorálne zarábať, alebo na verejných zdrojoch, ktoré do zdravotníctva idú, je nemorálne podnikať, napriek tomu schválite návrh zákona, jedným šmahom vytiahnite zo zdravotníctva 13,5 mld. korún, alebo 450 mil. eur, na Cyprus a bez akéhokoľvek zdanenia. Toto ste spáchali vy.
Či sa teraz pozeráte do notebookov, do mobilov, do lavíc, či ste niekde zalezení v kúte, mali by ste sa za tento zločin hanbiť. Lebo to nebolo o tom, že by tu niekto čestne podnikal. Dobre, niečo zarobí, v zdravotníctve prevádzkuje svoju, ja neviem, zubnú ambulanciu alebo nejakú inú a čestne zarobí. To bolo tak, že vy ste si predložili návrh zákona taký, aby umožnil vytiahnuť zo zdravotníctva 13,5 mld. eur priamo direkt na Cyprus bez akéhokoľvek zdanenia.
Táto jedna jediná kauza, tento jeden jediný hriech, ak by mal Robert Fico, otrok Juraja Širokého a vajda slovenských oligarchov, ak by mal svedomie, tak by mu naveky mala zabrániť, aby bol činný vo verejnej politike, naveky by mal chodiť po kanáloch a hanbiť sa za to, čo v zdravotníctve spáchal, akým neuveriteľným spôsobom umožnil svojim vlastným poslancom okradnúť ľudí, chorých pacientov v nemocniciach, ktorí si do nemocníc musia nosiť aj toaletný papier.
Minulý rok v marci jedno malé dievča, volá sa Klárka, prišla do trnavskej nemocnice s tým, že má veľkú bolesť brucha. Možno aj laikovi tie bolesti pripadali tak, že zrejme to je slepák, ale lekár, ktorý teda ju vyšetril, povedal, že nie, toto slepák nebude, také malé deti nemávajú taký akútny slepák. Toto zrejme bude niečo s obličkou. To malé štvorročné dievča zobrali do nemocnice a štyri dni ju dopovali liekmi proti bolesti, dávali infúzie, aby nejakým spôsobom vyliečili tú obličku, kde sa zrejme nejaký kamienok možno zasekol. Po štyroch dňoch jednej statočnej lekárke to nedalo a už sa nemohla pozerať na to malé dievča a poslala ju urgentne na Kramáre, aby sa jej na tú obličku pozreli. Keď prišla na Kramáre, tak odborník, ktorý teda hneď ju videl, ako si ju položil na stôl, tak iba bez toho, aby sa jej dotkol, tak hovorí, že toto v žiadnom prípade nie je oblička, toto je akútny a možno už aj prasknutý slepák.
Keď si prečítate na internete, tak sa dozviete, že prasknutie slepáku, je jeden z desiatich ľudí, ktorému praskne, tak na to zomiera. Čiže to bola mortalita. A pri deťoch je tá mortalita alebo úmrtnosť dramaticky väčšia.
Riaditeľom tej nemocnice bol, ktorá zlyhala a ktorá nechala malé dievča, štvorročné dievča liečiť sa na chorobu, ktorou vôbec netrpela, bol váš nominant, osobný priateľ pani Zmajkovičovej a osobný priateľ Roberta Fica, pán Tabaček. Tým dievčaťom štvorročným bola moja dcéra. Nikde som ten príbeh nezverejňoval, hoci odvtedy je viac ako rok, ale myslím si, že úplne krásne dokumentuje to, akým spôsobom a kam sa investujú naše peniaze.
Nie, my neinvestujeme do lepších diagnostických prístrojov, my investujeme na Cyprus. My neinvestujeme do lepších vybavení nemocníc, alebo teda do lepšie vybavených kúpeľní a sociálnych zariadení, my investujeme na Cyprus. My neinvestujeme do ľudí, do prevencie pred chorobami, do CT prístrojov, samozrejme, kupovaných v čestných, férových súťažiach, do magnetických rezonancií, my necháme ľudí čakať niekedy aj mesiace na vyšetrenia, my investujeme na Cyprus.
Ako investujeme? Prostredníctvom 83 kolesíkov, ktorí síce vyzerajú ako ľudia, ale vzdali sa toho najcennejšieho, čo človeka robí človekom, a to je svedomie. Lebo svoje vlastné svedomie ste vymenili za svedomie súdruha predsedu, a tak ako vám pán predseda či súdruh predseda v televízore povie, tak tak potom budete hlasovať.
Dnes bola urobená krásna fotografia tuto z poslaneckého salóniku, kde vy dvadsiati, možno zo SMER-u, sa pozeráte na telku, kedy vám teda Robert Fico cez televíziu dá inštrukciu, ako teda v prípade vášho majiteľa Juraja Širokého treba hlasovať.
O tomto bolo hlasovanie dnes a o tomto je aj dnešná schôdza. Aj keď na prvý pohľad nemajú nič spoločné, Váhostav a zdravotníctvo majú veľmi veľa spoločného, a to je, že majú spoločného majiteľa - Juraja Širokého. Toto je človek, pre ktorého vy ste sa rozhodli robiť nekonečné kšefty, vy tieto kšefty kryjete, skláňate hlavu, keď vám o nich povieme, že ich páchate, a ešte sa nehanbíte ich nemorálne, cez svoje faktické a hocijaké vystúpenia obhajovať. Jednoducho vytvárate si morálku z niečoho, čo morálne vôbec nie je, a myslíte, že tak je to správne.
Bohužiaľ, mal som aj iný zážitok, a nehanbím sa povedať, že bol z radov opozície, keď sme prišli do parlamentu, alebo teda z poslancov z radov súčasnej opozície, keď sme prišli do parlamentu v roku 2010. Takí trochu bezprízorní, keď sme nevedeli, že čo, jako to funguje, tak sme tá pôvodná štvorka, ktorí sme sa prekrúžkovali na kandidátke SaS-ky, tak sme sa snažili tu niekoho odchytiť, a vtedy jeden dosť vysoko postavený poslanec Národnej rady, ktorý tu dnes už, môžem povedať, chvalabohu, nie je, popritom, jako nám vysvetľoval, ako to funguje, ako máme mať asistentov, kde sú poslanecké kancelárie, tak povedal jednu pre mňa takú dosť pamätnú repliku, a tá bola plus-mínus v tom duchu, že veľmi si to vážte, že ste poslancami, lebo byť poslancom je úžasná vec.
Viete, mne pred týždňom zavolal priateľ a potreboval vybaviť operáciu srdca vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Zdvihol som telefón, na druhý deň bol operovaný. Viete, aké je to úžasné, keď takto ľuďom môžete pomáhať?
A práve toto, si myslím, znova dokumentuje to, akým spôsobom zvrátený politik dokáže si vytvárať svoju vlastnú morálku a tváriť sa, že to je morálne. Človek, ktorý v zdravotníctve sa raz rozhodne predbiehať druhých v poradí, okrádať druhých pacientov, ktorým kážeme nosiť si vidličku, alebo teda príbor, alebo toaletný papier do nemocníc, a týmto ľuďom, vlastne takýmto spôsobom sa rozhodne ich okrádať miesto toho, aby im pomáhal, tak takýto človek si aj z toho, že vlastne iných pacientov predbieha v poradovníku a uprednostní svojho známeho, urobí niečo, čo je morálne a čo je pomoc druhým ľuďom.
A presne takto isto fungujete aj vy. Vy si myslíte, že keď raz stlačíte tlačítko, čo chce Robert Fico, tak tým pádom je to morálne a správne, bez ohľadu na to, čo stláčate. A ja vám opakujem, toto z vás nerobí ľudí. Lebo to, čo rozdeľuje alebo odlišuje človeka od opice, je to, že človek má svedomie. Aj vy raz prestanete rozmýšľať, ak prestanete hlasovať podľa toho, ako to v skutočnosti cítite, a hlasujete podľa toho, ako vám Robert Fico prikáže, a nerozmýšľate nad dopadmi a dôsledkami svojho hlasovania ako v prípade vytunelovania 450 mil. eur bez zdanenia na Cyprus, tak sa dobrovoľne vzdávate toho, že ste človekom. Ústava vám vyslovene dáva právo, tak ako aj opozičným poslancom, vždy hlasovať v súlade so svojím svedomím a presvedčením a vyslovene v ústave máte napísané, že nemáte podliehať žiadnym príkazom. Napriek tomu vy to dobrovoľne robíte a robíte to preto, lebo chcete mať z toho vlastný prospech.
Niekto z vás možno preto, že chce si dosadiť svojich známych, kamarátov na úrady a zabezpečiť im teplého fleka, niekto z vás možno preto, lebo chce si urobiť kšeft pre svojho švagra, ako pán minister Pavlis, ktorého tu dnes niekto ospevoval, že aký je on čestný, keď odstúpil. Čo je čestné na tom, keď minister okráda štát cez to, že tuneluje štát pre svoju vlastnú rodinu? Absolútne nič. Ale vy to jednoducho nechcete vidieť. Vám Robert Fico povie cez televízie v tlačovke, že to je čestné, že odstúpil, a vy nerozmýšľate nad dôvodom, pre ktorý odstúpil. Vy nerozmýšľate nad tým, že to je čistá zlodejina.
Teraz pán riaditeľ Sociálnej poisťovne zrejme kolegovi Martvoňovi, ktorý tu niekedy mi pripadá, že je za blbca, tak zrejme mu bol dať inštrukcie, akým spôsobom má reagovať, čo má povedať vo faktickej, lebo teda je prihlásený prvý v poradí, tak zrejme tiež sa niečo dozvieme. Ale toto nie je, prepáčte, toto nie je robenie politiky. Toto je robenie divadla, ktorého jediným cieľom je okrádať ľudí, ktorí vás vo voľbách volili. A myslím si, že je to hlboko nemorálne okrádať tých, ktorým pred voľbami dávate volebné guláše, okrádať tých, tie ženy, ktorým vo veľkom v čase MDŽ rozdávate ruže, je nemorálne, páni a dámy. A nie je to dôstojné človeka, nie je to dôstojné sociálneho cítenia, ktorým sa hrdíte a za ktoré sa skrývate.
K dôvodom, prečo si myslím alebo prečo poslanci nášho klubu myslia, že pán minister Čislák by viac nemal zastávať post ministra zdravotníctva, len toľko. Človek, ktorý sa tu snaží obhajovať kauzu CT, alebo teda nákupu, predraženú kauzu CT prístrojov výrazmi, akože to je nejaká len pseudokauza, nemá byť čo ministrom zdravotníctva. Ono možno to je, by som povedal, skôr že kauzička v porovnaní s tými ostatnými zlodejinami, ktoré systematicky páchate. Je to kauzička v porovnaní s 10 mld. eur, ktoré ste chceli ukradnúť pri výstavbe diaľnice z PPP pri Žiline. Áno, z pohľadu tohto je to len kauzička, ale v žiadnom prípade nie pseudokauza alebo, inak povedané, nejaká kvázi alebo vymyslená kauza. Nie. Tie cétečká boli dramaticky predražené, každý súdny človek, kto vie počítať jedna plus jedna, to vie. Len keď vám dajú inštrukciu, že to nebolo a bola to pseudokauza, tak stále tvrdíte, že to bolo niečo vymyslené. Nie. Tí ľudia, ktorí boli na námestiach, tie dokopy desiatky tisíc ľudí, ktorí sa tam prestriedali, veľmi dobre vedia počítať a ja si myslím, že je dôstojné vyžadovať aj od poslanca Národnej rady, aby aj on vedel počítať. Ak to isté raz kúpi nemocnica v Havlíčkovom Brode tri razy lacnejšie ako nemocnica v Piešťanoch, to nie je pseudokauza, a človek, kto toto tvrdí, nemôže byť v žiadnom prípade ministrom zdravotníctva, lebo mu nejde o to, aby odokrýval zločiny, aby šetril naše spoločné peniaze, ale aby ich kryl. Vtedy síce sa možno volá Čislák, ale v skutočnosti by sa mal volať "Čistič", lebo nerobí nič iné, iba čistí a zametá kauzy pod koberec, aby sa na ne čím skôr zabudlo.
Takisto kauza spomenutých vývarovní, ktoré tu spomenul, myslím, že kolega Lipšic, je donebavolajúca kauza. Vybrať si v štyroch nemocniciach spriaznenú firmu, ktorá bude dodávať stravu o 80 % drahšie, ako ju napriamo si zabezpečovali tie nemocnice, a takýmto spôsobom vytunelovať, alebo teda ukradnúť, po slovensky, zo zdravotníctva 30 mil. eur, takisto nie je pseudokauza. A človek, ktorý ľudí, ktorí takúto kauzu spáchali, ktorí zlodejinu veľmi veľkého rangu spáchali, kryje a umožní im, aby obsadzovali posty námestníkov v nemocniciach, a konkrétne spomenutý pán bývalý riaditeľ nemocnice Tabaček, kde sa iba vymenili ľudia, ktorý predtým bol námestník za riaditeľa a riaditeľ za námestníka, tak takýto človek nemá čo byť viac ministrom a duplom nie ministrom zdravotníctva.
Ja viem, že u vás, tak ako svojho času Harabin tuto z tohto miesta hovoril Lipšicovi: "Pôjdeš do basy, ty hajzel," tak u vás sa zrejme hovorí, "pôjdeš do Bruselu, ty hajzel." Ja viem, že to je, že to je váš princíp robenia politiky a copyright na tento výrok, dobre, priznávam Martinovi Poliačikovi, samozrejme, ale toto nie je správny prístup. Takto ste odmenili svojho ministra Kašického, jasné, zlodejina nachystaná tuším za 3 mld. korún vtedy na odhŕňanie snehu v kasárňach, absolútny blud, absolútny výmysel. Príde sa mu na to. Trest: ideš do Bruselu. Ten hajzel už nemusím hovoriť. (Reakcia z pléna.)
To isté teraz idete urobiť s pani bývalou ministerkou Zvolenskou, pod ktorou sa tieto kauzy práve aj tých vývarovní, aj cétečka spáchali. Znova odmenená: do Bruselu, a vôbec vám nie je hanba.
Ja viem, že zrejme to takto robiť musíte, alebo Robert Fico to takto robiť musí, lebo presne takto to robí mafia. Mafia svojich ľudí nikdy rituálne nepopraví, mafia svojich ľudí, keď, tak stiahne a posunie ich na iné chránené miesto. A robia to preto, lebo sa boja, aby navzájom jeden na druhého nezačali hovoriť.
A preto takto ako zločinecká organizácia, ako mafia, inak povedané, sa správate vy. Vy ľudí, ktorí páchajú zlo, odmeňujete tým, že ich vysielate do Bruselu, alebo ich miesto toho, aby robili riaditeľov, dáte na pozíciu námestníka s tým istým platom, ale s tými istými kompetenciami, aby naďalej rozhodovali o veciach, ktoré sa musia udiať pre toho pána, ktorý zrejme nemá z čoho postaviť tú svoju megavilu na Bahamách.
Tretí dôvod, prečo pán minister Čislák nemá byť a nemá právo, aby bol ministrom zdravotníctva, je ten, že systematicky kryje a podľa môjho názoru vlastne tým spôsobom chce napomôcť páchaniu mnohonásobne vyššieho a väčšieho zločinu, ako boli doteraz spomenuté, a to je výstavba PPP, vlastne alebo tej nemocnice Univerzitnej v Bratislave cez PPP projekt. Je to kšeft za 6,5 mld. eur. Napriek tomu, že minister zdravotníctva má k dispozícii štúdiu - nie túto opozície alebo opozičného spolku, alebo bývalého ministra zdravotníctva Uhliarika, ale Európskej komisie priamo - o nevýhodnosti výstavby univerzitných nemocníc cez PPP projekty, napriek tomu minister zdravotníctva Čislák cielene túto štúdiu akože nevidí a pracuje a nechá spracovať štúdiu výhodnosti výstavby Univerzitnej nemocnice na základe desať rokov starej štúdie, ktorá hovorí o tom teda, že, áno, zrejme teda výstavba cez PPP projekt alebo systém je výhodnejšia, ako stavať napriamo. Dnes po 10 rokoch, skúsenostiach vo svete a hlavne vo Veľkej Británii vieme, že stavať nemocnie tohto typu nie je pre štát výhodné. Existuje o tom oficiálna štúdia Európskej komisie, minister Čislák ju neakceptuje, nieže ani neakceptuje, ale nechce ani pripustiť jej existenciu, a tým pádom sa podľa nás priamo podieľa na podvode, ktorý sa dokoná tým, ak spustíte reálne výstavbu PPP nemocnice v hodnote vlastne 6,5 mld. eur.
Pre priblíženie tej sumy, 6,5 mld. eur je približne suma, ktorú zaplatia všetci živnostníci na Slovensku za 40 rokov, 6,5 mld. je suma, ktorú všetci občania Slovenskej republiky zaplatia na dépeháčke za 1,5 roka, 6,5 mld. je suma štyrikrát prevyšujúca všetku daň z príjmov všetkých fyzických osôb na Slovensku, to znamená všetkých zamestnancov a živnostníkov. Čiže tu nejde o drobné, tu naozaj v tomto prípade ide o obrovskú sumu, ktorú takýmto spôsobom trestuhodne dávame alebo nechávame v rukách človeka, ktorý evidentne nechce hľadať najlepšie riešenie pre štát a hľadá zrejme opäť najlepšie riešenie pre majiteľa alebo jedného z majiteľov SMER-u Juraja Širokého, vlastníka 83 poslancov v parlamente, vlastníka Roberta Fica, vlastníka Pavla Pašku.
Takýto minister, ktorý sa správa len ako otrok, ako sluha sponzora SMER-u, nemá čo byť na poste ministra zdravotníctva.
Taktiež človek, ktorý robil štátneho tajomníka a následne ministra a za toho času sa jeho, alebo teda sa jeho, sa firme, akože bývalej firme predsedu parlamentu Pavla Pašku tak záhadne darí, že narastie jej biznis so štátom len počas posledných troch rokov zo 6 mil. eur na 105 mil. eur v roku 2013, takýto človek nemá čo byť ministrom zdravotníctva.
Toto sú dôvody, pre ktoré poslanci nášho klubu podporia, a aj teda podporili, zvolanie tejto schôdze a aj prečo podporia samotné hlasovanie za odvolanie pána ministra zdravotníctva z veľmi dôležitého postu, akým ministerstvo alebo minister zdravotníctva určite je.
Dovoľte mi, aby som vám na záver pustil jednu, jeden odkaz, ktorý vám posiela, počkajte, ešte jedno heslíčko. (Rečníkovi pri manipulácii s notebookom prišiel na pomoc poslanec Vašečka. Rečník zobral do rúk jeden veľký obrázok, ukazujúc ho plénu.) Aby som predtým ešte, kým to pustím, toto je odkaz od mladého chalana, môžem povedať, má 26 rokov a za 26 rokov bol 26-krát operovaný. Neboli to operácie také úplne bežné, ktoré by niekto z nás, si povedzme, že aj tak nejak zvládol alebo chcel ich absolvovať, jak vyrezanie nejakého možno znamienka alebo nejakej bradavice. Boli to veľmi, veľmi vážne operácie. Tento chalan bol, myslím, že šesťkrát operovaný na, mal operáciu mozgového kmeňa. Trpí syndrómom, ja ho teraz nechcem popisovať úplne presne, myslím si, že aj on to hovorí v tom videu, ktorý spôsobuje, že vlastne, hlavne teda pri mozgovom kmeni, v nadobličkách, jednoducho po celom tele mu rastú nádory, ktoré potom tlačia, spôsobujú stratu zraku prípadne, keď sa to správne nelieči. A tento človek ma oslovil s tým, že nedokáže sa ďalej pozerať na to, akým spôsobom zdravotníctvo na Slovensku funguje, a má s ním veľmi, veľmi osobnú skúsenosť. Lebo možno viac ako polovičku života strávil v nemocniciach.
A je to vlastne výzva voči, nepoviem, že teraz iba poslancom SMER-u, je to výzva voči všetkým politikom, ktorí na Slovensku rozhodujú o osudoch 5,4 mil. ľudí a o tom najcennejšom, ktoré máme, a to je naše vlastné zdravie.
Volá sa Marián Petro, je z Prešova a ja som neodolal pokušeniu vám tento odkaz sprostredkovať, lebo myslím si, že je naozaj veľmi silný, a pevne verím, že po jeho zhliadnutí si všetci veľmi výrazne vstúpime do svedomia, či by sme mali viac dovoliť, alebo ďalej dovoliť, aby pár oligarchov, pár zbohatlíkov s megavilami na Bahamách mohli naďalej tunelovať cez svojich pusipajtášov a otrokov slovenské zdravotníctvo.
(Audiovizuálny záznam.)
"Volám sa Marián Petro, pochádzam z Prešova. Od roku 2005 trpím Von Hippel-Lindauovým syndrómom. Táto choroba sa prejavuje najmä tvorbou hemangioblastómov v mozgovom kmeni, v mieche, v mozočku aj hemisfére. Veľmi často táto choroba napáda sietnicu oka, nadobličky a obličky.
Dnes mám 26 rokov, za sebou asi cez 20 operácií, či už je to mozgový kmeň, miecha, sietnica oboch očí, vyoperovanie nadobličiek. A od roku 2006 som slepý na jedno oko, kedy mi choroba veľmi rýchlo napadla pravú sietnicu. A od roku 2010 som ako vysokoškolák zbytočne prišiel aj o sietnicu na mojom jedinom vidiacom oku.
Naozaj, pri tejto chorobe ide o čas. A nebyť mojej mamy, ktorá so mnou bola všetky tieto operácie počas všetkých tých rokov, mohol som skončiť oveľa horšie ako len so stratou očí a nadobličiek.
Bohužiaľ, niekedy, určite mi veľa ľudí dá za pravdu, ak poviem, že niekedy zle nastavený systém je oveľa horší ako samotná choroba.
Možno si ma niektorí z vás pamätáte napríklad z Modrého z neba, kde som účinkoval 5. decembra 2012, október rok 2013, keď ste mi pomáhali so zbierkou na očnú operáciu v zahraničí. Boli ste to vy ľudia, ktorí mi dali šancu, nie vláda a jej zákony, ale vy ľudia. Po tých rokoch strávených v nemocniciach s viac ako 20 operáciami, roky so sociálnym, zdravotným a právnym systémom, kde sa človek nemôže dovolať spravodlivosti, kde chýba zdravý rozum a samotné zákony idú proti nám ľuďom.
Prosím vás, ja vás chcem poprosiť a vyzvať, prestaňte vytvárať zákony, ktoré pomôžu len pár oligarchom, ktorí si z tohto snažia urobiť biznis, ale tak vytvárajte zákony, ktoré pomáhajú nám ľuďom. Veď vy ste tu pre ľudí, vy tu máte byť pre ľudí a máte tvoriť zákony v ich záujme. Prosím, pomôžte ľuďom, najmä tým slabým, ktorí si sami pomôcť nemôžu. Preto vás prosím, vytvorte zákony pre ľudí a najmä chráňte slabých. Prečo to ešte nerobíte?“
(Koniec audiovizuálneho záznamu.)
Myslím, že po týchto slovách niet čo dodať a iba zopakujem to posledné: Prosím vás, vytvárajme zákony pre ľudí a najmä chráňme tých slabších. Prečo to ešte nerobíme?

Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja som mal trošku lepší návrh ako vy. Mohli by sme skončiť pred tou 16. hodinou. A ja dávam procedurálny návrh, aby sme prestali rokovať o tomto návrhu tohto rokovania, teda rokovania, návrhu tohto odvolávania. Myslím si, že tá politická kultúra, ktorá bola tuná ako deklarovaná, teraz naťahuje aj opozícia, aby sme aj my tú politickú kultúru zachovali.
Zdá sa, že viac ako dve minúty tá politická kultúra tuná netrvá a je mi to veľmi ľúto. Aj tuná v rozprave, keď som počul, že ministra môžme odvolávať za čokoľvek, no tak to by sme mali potom tie mimoriadne schôdze tuná každú chvíľu.
A už aby sme tak nedehonestovali túto Národnú radu, teda dávam procedurálny návrh, aby skončila táto schôdza a aby sme sa ďalej už neurážali. (Potlesk.)