Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť a povedať pár pripomienok, aj kritických teda, tiež pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona
Myslím si, že myšlienka pomôcť športovcom je výborná, avšak ten spôsob, ktorý vy ste pri tom zvolili je nanič. Je to podľa mňa bez nejakej zásadnej koncepcie.

A čo mi tu najviac chýba, je to, že my neriešime tie príčiny, ale až ten dôsledok. A to je podľa mňa obrovská chyba.

A keď sa na chvíľku vrátim k včerajšiemu dňu, tak aj takýto prístup nášho parlamentu spôsobil to, že, teraz nehovorím iba o vládnej strane SMER, to, že naši včera hokejisti nepostúpili do štvrťfinále, či chceme alebo nechceme, je to proste tak. (Reakcia z pléna.) Bolo to dnes?
Pán poslanec Galis, ide o toto. Opäť, my neriešime to, čo sa tu deje. A že pomáhame pritom niekomu? Toto v zásade možno ani nepotrebujeme. A to nie je koncepčné riešenie športu. Športovci jednak potrebujú materiálne zabezpečenie, potrebujú organizačné zabezpečenie a určite potrebujú motiváciu. A my sa stretávame s tým, že mladí športovci odchádzajú alebo končia v puberte, lebo nevidia v tom víziu. Ja sa tomuto budem venovať až v závere, ale podľa mojej mienky nemá koncepciu tento návrh.

Kritériá tohto zákona, ktoré ste nastavili, sú také, aby ten človek bol reprezentant, aby jeho meno zarezonovalo doma alebo v zahraničí. Preto chceme ho odmeniť a doplniť jeho dôchodok do nejakej výšky. Lenže vy zabúdate na to, že niektorí športovci pre túto krajinu odviedli naozaj skvelú prácu a tento príspevok proste nedostanú. Podľa pôvodného návrhu zákona ho nemajú. Je super, a to teraz chválim, pán poslanec Martvoň že prišiel s návrhom, o ktorom sme komunikovali na výbore, aby príspevok patril aj športovcom majstrom sveta, resp. druhým a tretím na majstrovstvách sveta. To je výborné. Ja ten pozmeňujúci návrh pre istotu dám tiež, keby náhodou sa čokoľvek stalo.
Váš návrh nezahŕňa takých športovcov ako je Sagan, Hrbatý, Zuzulová, Hamšík, Žampovci, Cibulková. Vy si môžete povedať, že títo ľudia majú teraz zarobené, ale my nikdy nevieme, čo bude s týmito ľuďmi o 20 – 30 rokov. Existujú športovci, ktorí dnes nemajú domov a boli pomerne slávni. A na týchto ľudí proste zabúdame.
Pripomeniem aj, že tento návrh, ktorý predkladáte, sa netýka Jozefa Adamca, nebohého Jána Popluhára, ktorí boli druhí v Čile v roku 1962 na majstrovstvách sveta vo futbale, alebo pomerne známych, nielen teda na Slovensku, Barmoša s Jurkemikom či súčasného trénera slovenskej reprezentácie, boxera Franeka. Neviem, či sa ich týka. Pán Brixi určite povie, či sa týka Tomiho Kida Kovácsa. Mne sa javí podľa toho, čo som tam čítal, že sa ho netýka. Jeho úspechy nespĺňali tie kritériá, ktoré vy ste nastavili. Tých športov, tých disciplín je niekoľko, kde ste ich proste opomenuli (Filip Polc). Mali sme výborných vrhačov gúľ, kulturistov.
Ja keď som čítal ten návrh zákona, čítal som dôvodovú správu, nenašiel som prečo práve selektujete týchto, a nie tých druhých. Čakal som tam možno nejaké finančné zdôvodnenie, ale to som tam nenašiel, koho sa to bude týka, aké budú na to náklady. Vy ste iba konštatovali, že to zaťaží štátny rozpočet. Nič viac, nič menej ste tu neuviedli. Preto ja neviem, čo bolo dôvodom tohto návrhu. A je to škoda.
Mám dva pozmeňujúce návrhy, z nich prvý dávam s Ľudom Kaníkom, sa týkajú hlavne toho, že chceme rozšíriť tie umiestnenia, ktorých sa bude týkať tento zákon. Prvý pozmeňujúci návrh rozširuje teda zameranie alebo postupnosť aj na druhých a tretích športovcov na majstrovstvách sveta. A ak by toto neprešlo, tak aspoň nech sú tam zahrnutí tí strieborní, ktorí podľa môjho názoru si zaslúžia väčšie ocenenie.

A, ešte raz, som rád, že ste s takým návrhom prišli. Je to dobré.
Prečítam tie dva pozmeňujúce návrhy.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Kadúca, Ľudovíta Kaníka k návrhu poslancov Národnej rady Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča, Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Tento návrh sa dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) 2. bode sa za slová „1. miesto“ vkladá čiarka a slová „striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto)“.
A druhý návrh, podobné znenie teda, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča, Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) 2. bode sa za slová „1. miesto“ vkladá čiarka a slová „striebornú medailu (2. miesto)“.
Chcel by som ešte povedať, keď mám ten priestor, že ja sa veľmi teším, keď sem príde zákon o športe, lebo z toho, čo o ňom viem, javí sa, že to bude jeden zo svetlých okamihov tejto vlády. A je to dobré.

Dúfam, že sa budeme zaoberať tým aj, ako posilniť športové kluby, aby dostávali príspevky možno podľa zásluh, podľa výsledkov, podľa toho, ako pracujú s mládežou.

Môžeme sa zamerať aj na daňové úľavy pre kluby. Celkove daňový systém zameraný na šport dnes je celkom neprehľadný a nie je taký záväzný ako úmysel zákonodarcu v minulosti predpokladal.

By som rád vedel, myslím, máme presný zákon na to, ktorý hovorí o tom, koľko majú byť príspevky do športu, pričom nie som si istý, či je toto číslo dodržiavané. V minulosti určite nebolo dodržiavané, hovoríme o 0,5 %, ak sa nemýlim, zo stávok a hier. Opravte ma možno. Ale to percento bolo v minulosti stále pod týmto percentom.

Tiež myslím, že je dobré sa zamerať aj na organizáciu športových podujatí, pretože dnes tie športové kluby žijú hlavne zo vstupného, z predaja reklamných predmetov a tiež z nejakých televíznych práv, ktoré dneska sa pohybujú v úrovniach stoviek eur, pričom tiež tá návštevnosť nie je bohvieaká, pretože ak my pomôžeme vytvoriť tie vhodné podmienky a tí ľudia sa budú mať chodiť kam na to pozerať, budú aj tie príjmy vyššie. Je to komplexná problematika, ktorej, verím, sa budeme venovať podrobne a konštruktívne, lebo ten šport si našu pozornosť nepochybne zaslúži.

Ja si dovolím krátko vo faktickej tiež predniesť svoj postoj. A, žiaľbohu, rovnako tento zákon aj ja považujem za selektívny a nesystémový. A krátko a jednoducho to vysvetlím. Ja totižto považujem každého dôchodcu, ktorý dnes živorí z 200, 300 eur, a takýchto máme, nedajbože ešte zaťaženého nejakou exekúciou, a toto tu dnes máme, 30-tisíc dôchodcov je zaťažených exekúciou, ja takýchto ľudí dôchodcov považujem naozaj za olympijských víťazov a majstrov nie Európy, ale sveta. A preto touto formou nieže sa prihováram, ale očakávam, že ak podporujeme selektívne športovcov, ja naozaj voči tejto skupine ľudí nič nemám, je smutné, že do skupiny živoriacich dôchodcov patria aj takíto významní ľudia. Ja očakávam, že tu bude prednesený návrh zákona, v ktorom sa bude hovoriť nielen o zvýšení priemernej mzdy, ale aj o pomoci a zvýšení dôchodkov pre našich ľudí. Z toho dôvodu, že tento zákon naozaj považujem za diskriminačný voči ľuďom, ktorí ťažko pracovali a dnes živoria z 200 eur, 300 eur, mám problém ho podporiť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Érsek, mne sa tiež zdá ten zákon vo veľa veciach taký nespravodlivý, diskriminačný. Neviem sa stále zmieriť s ideou toho zákona. Nepáči sa mi, že oceňujeme len športovcov, keď iných ľudí, ktorí reprezentujú Slovensko v zahraničí, veľmi významne neoceňujeme. Ale už teraz nie je priestor na to, v druhom čítaní toto kritizovať.

Zdá sa mi to však nespravodlivé aj voči športovcom, ktorí napríklad boli štvrtí. Veroniky Zuzulovej, ktorá je naša významná lyžiarka, ktorá nás reprezentuje veľmi dobre, sa toto napríklad týkať nebude. Možnože ešte bude mať zlato alebo striebro na majstrovstvách sveta. Ale zatiaľ sa jej to netýka, čo, si myslím, si nezaslúži. Čiže v tomto sa mi to zdá diskriminačné.
A čo sa týka toho šachu, s tým sa nemôžem, bohužiaľ, s vami stotožniť, pretože to je šport, ktorý bol uznaný Medzinárodným olympijským výborom, ale nie je to olympijský šport. Keď dovolíte, prečítam vám ďalšie športy, ktoré boli tak uznané, pričom keby sme mali v nich všetkých týchto športovcov odmeňovať, tak už aj preto, že sa nevieme dohodnúť, vlastne koho tu máme alebo nemáme odmeňovať, sa to stále mení, tak si myslím, že nie je to dobrý zákon, neviem sa s tým nejako stotožniť, aj keby som veľmi rada športovcov teda nejakým spôsobom podporila, ale asi by som to nerobila takto. Medzi športy, ktoré boli takto uznané, patria napríklad aeronautický šport, bandy, biliardové športy, boules, bowling, bridž, golf, skialpinizmus, horolezectvo, karate, kolieskové korčuľovanie, konské pólo, korfbal, kriket, motocyklový šport, netbal, orientačný šport, pelota, potápanie, preťahovanie lanom, ragby, raketbal, šach, športové lezectvo, squash, sumo, surfing, tanečný šport, vodné lyžovanie, vodné záchranárstvo, vodný motorizmus, wushu. Tak neviem, či vo všetkých týchto chceme teraz týchto športovcov odmeňovať. Myslím si, že to nie je dobrá cesta. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja ťa ešte doplním, pokiaľ ide o to vecné bremeno. V tejto novele nejdeme iba vecné bremeno uvaľovať na list vlastníctva štátu, to znamená pozemky, ktoré vlastní štát, ale ideme uvaľovať vecné bremeno aj na pôdu neznámych a nezistených vlastníkov bez uvedenia dôvodu. Viete si toto predstaviť? To sa týka 400-tisíc hektárov, kde bude možné mať vecné bremeno bez uvedenia dôvodu. Doteraz ten dôvod tam bol. A bolo to citované konkrétne z § 19 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. Celkom ho vyhodili. A na to som sa snažil upozorniť tak, že siahame na neznáme vlastníctvo. A tam je to bez obmedzenia, kde to dáš.

A keď už sme pri tých reštitúciách, viete, vážení, v Bratislave, je to informácia z roku 2011, z 3,5-tisíc, neberte ma za slovo, či to bolo 3 520 alebo 3 480, koľko je vybavených reštitúcií? Je to 300 reštitúcií. Pýtam sa tak, za čo brali dvadsať rokov platy úradníci, keď nemajú vybavených 3 200 reštitúcií? Košický kraj to má ešte horšie, Prešovský kraj trošku lepšie je na tom a v niektorých krajoch už majú ukončené reštitúcie. Tu sa pýtam, aká je kontrola, aký je dosah toho, čo sa vlastne urobilo. Veď to je nonsens. Takže, áno, v niektorých krajoch je to iba zvyškové, ale v niektorých krajoch je to doslova do neba volajúce, čo sa neurobilo a malo urobiť v tom. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že si zhrnul v takej kocke aj tú históriu. Myslím si, že moje svedomie s tým môže iba plne súhlasiť, pretože ja som tiež určitú tortúru reštitučných zákonov a ďalších, ktoré tu boli prijímané, prežil, teda ty si bol agronóm na nejakom družstve, ja som bol na pozemkovom úrade. Môžem povedať jedno, že keby sme mali prijať reštitučný zákon Slovenskej republiky, tak neverím, že by bol prijatý. Som bol rád, že to bolo za federácie, keď sme ho prijali. A ja som ešte vtedy zažil to, keď sme dávali tie náhrady v rámci Česko-Slovenska. To znamená, že za Prešov sme ich dávali napríklad v Hradci Králové, kde to bolo možné dať. A tam som si uvedomil demokraciu, ktorá tu proste je, že môže to ísť až tak. Môžem povedať jedno, že tak ako ty si mal myšlienku, dať dokopy reštituentov, tak to bolo aj v mojej hlave, ale nejako sa to neujalo. A ja keď som si porovnával tých ľudí, ktorí prešli mojou kanceláriu za tých dvadsať rokov, tak poviem ti iba jedno, že hlavne tí, čo boli tí veľkí, a ja hovorím, že to bol výkvet nášho poľnohospodárstva v roku 1948, tak vedeli, ako naložiť s tým majetkom. To boli tie ich deti, resp. tí, ktorí mali vek 70 rokov vtedy, v rokoch 1991 a 1992. A taký človek nemal problém povedať, že bude robiť to, to, to, že len aby mu to vrátili.

A u nás na východe, môžem povedať, zažil som tiež odovzdávanie hospodárskych dvorov poľnohospodárskych družstiev a majetkov, aj odovzdávanie poľnohospodárskej pôdy aj lesov, pričom v mnohých prípadoch som sa stretol so slovami, iba cez moju mŕtvolu (Sa vtedy postavil direktor štátnych majetkov alebo predseda družstva.) to dám, ináč z toho nedám nič. A tam mnohí ešte aj dodnes nemajú nájomné zmluvy podpísané s vlastníkmi pôdy. A, tak ako si povedal, užívacie právo znovu začína byť nad vlastníckym právom, čo je u mňa nonsens. A my sme to takto brali, pretože za to sme v roku 1989 neštrngali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, nebudem dlho hovoriť, iba chcem nadviazať na moje vystúpenie v písomnej rozprave, aby sme si ujasnili veci, že tu sa v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý sa dáva ku nepriamej novele k zákonu č. 180/1995 Z. z. o registroch, prakticky mení to vecné bremeno, ktoré môže Slovenský pozemkový fond uvaľovať na dve rôzne kategórie pozemkov, ktoré má. Z toho prvá kategória je, že je vlastníkom štát, to znamená, ja hovorím tomu kmeňová štátna pôda, a druhá kategória je neznámy, nezistený vlastník, hovorím, neznámy a nezistený vlastník a vlastník, ktorý nemá LV-čko na správe katastra. To znamená, berte to tak, že uvalením vecného bremena na takéto dva majetky, ktoré má Slovenský pozemkový fond vo vlastníctve, ktoré spravuje, sa tam viažu rôzne odseky § 17, 18, 19, aby sme si to ujasnili. A ja sa som sa dotýkal toho § 19, konkrétne ods. 3, kde hovoríme o pozemkoch, ktorých Slovenský pozemkový fond je iba správcom, to znamená, je tu neznámy, nezistený vlastník a tí, čo nemajú list vlastníctva založený na správe katastra. A sa prakticky v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý dávala kolegyňa Košútová na výbore, kde § 19 ods. 3 má v súčasnosti písmená a) až g), dávalo, že § 19 ods. 3 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k susediacej nehnuteľnosti“.

Aby ste boli v obraze, poviem, o čo ide. Slovenský pozemkový fond alebo správca môže previesť vlastníctvo k pozemkom podľa doteraz platného § 16 ods. 1 písm. b) a c), to sú tí neznámi, nezistení alebo tí, ktorí nemajú list vlastníctva, to znamená, môže previesť vlastníctvo, ak dôvodom prevodu je účel, na ktorý môžeme pozemok vyvlastniť, rozhodnutie zriadenia priemyselného parku, usporiadanie vlastníctva k pozemkom zastavaných stavbami k 20. 4. 1991 a tak ďalej až po písmeno g), kde sa hovorí o usporiadaní vlastníctva k pozemkom zastavanými stavbami vo vlastníctve obcí alebo vyšších územných celkov, ktoré prešli do vlastníctva podľa osobitných predpisov, sú tam spomenuté zákony o pozemných komunikáciách, o majetku obcí, o vyšších územných celkoch, všetko toto tam je. To sú tie možnosti, keď môže Slovenský pozemkový fond previesť aj nezisteného, neznámeho vlastníka majetok na niekoho iného, ktorý tam je. A mohol som tam doplniť, že bude to ešte aj vtedy, keď bude potrebné zabezpečiť nevyhnutý prístup k susediacej nehnuteľnosti.

To ste, pani Košútová, áno, dali preč, to tam nie je momentálne a ja som práve apeloval na to, že ak ideme k odseku 4 tohto § 19, tak že pri prevode vlastníctva sa nepoužije predkupné právo, to predkupné právo, ľudia boží, to je gro, čo som chcel povedať, lebo Slovenskému pozemkovému fondu toto predkupné právo tak berieme a v zákone o pozemkových spoločenstvách Slovenský pozemkový fond toto predkupné právo musí uplatniť, keď to chce ponúkať. Tak sa mi to vidí dvojkoľajne, že pri pozemkových spoločenstvách to musí byť, pokiaľ ide o Slovenský pozemkový fond, pokiaľ ide o fyzickú osobu, to byť musí, iba pokiaľ ide o výbor pri pozemkových spoločenstvách. A tu máme zákon o registroch. A tu zase Slovenského pozemkového fondu sa to netýka, pretože my sme si povedali, že nemusí vôbec žiadne predkupné právo tam uplatniť voči iným spoluvlastníkom, na pozemkoch ktorých sú postavené tie budovy, alebo ktorých pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo ministerstva obrany. Takže ja by som veľmi rád, keby sme to predkupné právo tam naďalej udržali, a nehovorím, že to predkupné právo tam nemôže byť. (Reakcia z pléna.) Pani kolegyňa, ja to čítam, tak ako to čítam, takže potom mi to môžete vo vašom záverečnom slove alebo vašou reakciou vysvetliť.

A, tak by som povedal, pripájam sa asi tiež k návrhu pána Zsolta Simona, aby bol stiahnutý z rokovania a vrátený predkladateľom na dopracovanie tento návrh, pretože zdá sa mi, že niektoré veci sú tam dobré, pričom aj tie zlé veci, ktoré sme možnože uviedli, by bolo treba opraviť. A pokiaľ sa to opraví, tak myslím, že by to malo aj trošku inú priechodnosť. Dobre, ďakujem pekne, to je toľko z mojej strany, nebudem to viacej naťahovať.

Ďakujem za slovo aj za reakciu. Ja si tiež myslím, že ten úmysel bol dobrý. A ja si to pamätám, bolo to v máji, bolo to pred eurovoľbami, keď zachvacovala nás tu hystéria s tým, že nedáme si poľnohospodársku pôdu zahraničným a podobne. Tak bol tento zákon práve sprevádzaný aj tými voľbami do eurovolieb. Však sa to nieslo aj v tom duchu možno tej kampane.

Ja netvrdím, že tento zákon je protiústavný a nevyzývam k jeho porušovaniu a tak, ale prax ukazuje to, že naozaj ľudia potom špekulujú, presne tak aj pri tých zámenných zmluvách. Aj pri tom vlastne sa veľakrát tí ľudia vynachádzajú a čestnými prehláseniami preukazujú to, že majú príbuzenské vzťahy možno veľakrát tam, kde ich nemajú. Ale my sme zákonodarcovia, my sa máme zamýšľať nad tým, aby sme vytvárali tie zákony také, aby tí ľudia nemuseli takto špekulovať a veľakrát podvádzať. Mi to prepáčte, ja som vnútorne presvedčený o tom, že tento zákon, žiaľ, je proti ľuďom. A ma to veľmi mrzí, aj v tej reálnej praxi stretávam sa s ľuďmi, ktorí s tým jednak nevedia si poradiť, nevedia pohnúť, či to chcú pri tom predaji, keď chcú ten poľnohospodársky pozemok predať alebo ho jednoducho nadobudnúť. Dokonca sú tu prvé podnety, ktoré poznám konkrétne na prokuratúre. A myslím si, že keď sa na základe takéhoto zákona mnohí ľudia dostanú do problémov, mrzí ma to. Ja som sám zvedavý, znova opakujem, ako rozhodne Ústavný súd. Ja hovorím svoju vlastnú domnienku, môžem povedať možno aj presvedčenie, že ja si teda myslím, že tento zákon je protiústavný. Samozrejme, som trpezlivý a budem čakať na to rozhodnutie Ústavného súdu, len prinesie to, myslím, kopec problémov pre túto krajinu a pre mnohých mladých ľudí.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani navrhovateľka, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať.

Nezobral so si do ruky ani ten návrh zákona, lebo hneď v úvode poviem, že budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona. Keď pán minister pred nejakým časom, je tomu zhruba rok, prišiel do pléna Národnej rady a predložil tu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, aj keď pani kolegynka Košútová povedala, aký tu bol úmysel (ochrana poľnohospodárskej pôdy), žiaľ, musím povedať, že sa to nenapĺňalo. Ja som vtedy pána ministra aj vyzval aj prosil, dal som aj pozmeňujúce návrhy dokonca, ale tu sa ten zákon jednoducho zmeniť nedá, ten zákon treba zrušiť.

A tak ako kolega spomínal, sú tu dva návrhy na Ústavnom súde. Ja vnútorne som presvedčený o tom, že je tento zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a to z jednoduchého dôvodu, lebo ja nemôžem slobodne nakladať so svojím vlastným majetkom, nemôžem tú pôdu slobodne nadobúdať a slobodne predať, štát ma limituje a ma obmedzuje. Pán minister tu bol a možno keď ma počuje, však ja to zopakujem. Ja som ho vtedy prosil: „Pán minister, stiahnite tento návrh zákona, neprijímajme tento zákon, inak ľudia budú nadávať, ľudia nebudú nadávať na ministra, ale na poslancov Národnej rady a nebudú brať ohľad na to, či to bola ľavica alebo pravica, jednoducho sme povrchní v týchto veciach.“ Táto Národná rada prijala zákon, ktorý je proti ľuďom. Ja to takto vnímam. Dokonca som o tom vnútorne presvedčený, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, však uvidíme, ako rozhodne Ústavný súd, sú tam dva podnety. Pod jedným z nich aj ja som podpísaný. To som aj avizoval, pánovi ministrovi som to povedal, ak tento návrh zákona schváli táto snemovňa, ja budem jeden z tých, kto bude iniciovať podnet na Ústavnom súde. Tak sa aj stalo, dokonca sú tam dva podnety. Uvidíme, ako o tom Ústavný súd rozhodne.

Chcem povedať to, čo sa deje v aplikačnej praxi. V podstate tento zákon najviac postihuje občanov tejto krajiny, akoby sme my prijali tento zákon proti ľuďom tejto krajiny. To je strašné. A v podstate nedotýka sa v podstate tých latifundistov alebo tých veľkoroľníkov, ktorí sú právnické osoby, môžu predať tak svoju pôdu, ako aj nájomné zmluvy tretej osobe a neviem Angličanovi, Holanďanovi, bárskomu chcú, komu chcú, komukoľvek chcú ju predať, pričom fyzická osoba je limitovaná. A to je čosi, čo je neprijateľné a nespravodlivé.

Ďalšia vec, ktorá je tu, a ja som sám svedkom toho, a veď sa stretávam s ľuďmi, sú už aj dokonca prvé podnety jednak na súde, na prokuratúre. A ma to veľmi mrzí. Veľmi ma to mrzí, lebo my týchto ľudí, týchto občanov dostávame do protizákonnosti, ale, samozrejme, ľudia začali aj špekulovať, obchádzať tento zákon, ale veď to dáva logiku. Keď sme takí nerozumný zákon prijali, ktorý je v podstate proti ľuďom, no tak ľudia hľadali tie spôsoby iné. A my to jednoducho chceme ešte znova zaklincovať alebo proste ešte viacej zabetónovať. Nerobme to.

Ja nebudem hlasovať za návrh tohto zákona a vyzývam však aj celé plénum, aby tak urobilo a nehlasovalo za tento návrh zákona. Navyše ak by to bolo možné, tak naozaj som za to, zrušiť celý ten zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, lebo je nezmyselný.
Ľudia jednoducho tí, ktorí trebárs, sú to hlavne mladí ľudia, by chceli pracovať na pôde, sú to absolventi poľnohospodárskej školy alebo univerzity v Nitre. A teraz tým poľnohospodárom začínajúcim sme prijali teraz zákon, možno je tá štátna pôda, ktorá sa dá prenajať, ale zásada platí, aby ty si bol dobrým hospodárom a dobrým poľnohospodárom, poviem, dobrým gazdom, ty musíš mať vlastnú pôdu a na nej musíš ty pracovať, lebo ty vytváraš si vzťah medzi tou pôdou a v podstate tou prácou tou tvorivosťou, ktorú robíš. Hneď ako ty robíš na tej pôde ako na cudzej, tak ja si myslím, že veľakrát aj tie poľnohospodárske pozemky sa ničia.

Poľnohospodárska pôda sa ničí aj tým, že máme obsiate obrovské lány aj tu na dolniakoch priemyselným osivom, ktoré sa spracúva v priemysle. Vyrábame bionaftu a tvárime sa, aká je ekologická. Však ja som to aj hovoril, tá repka olejná tak sieti žltou farbou celou touto krajinou, toľko jej nepotrebujeme na samotné potraviny. My takto ničíme poľnohospodársku pôdu, my ju nechránime, naopak, k poľnohospodárskej pôde, možno to je myslené, že ochránime tú ornú pôdu alebo poľnohospodársku pôdu takú, patria aj lúky a pasienky. Aj toto je v podstate jeden z tých ďalších rozmerov.

A najviac ma mrzí, že tak v podstate aj skrze tento zákon sú blokovaní začínajúci poľnohospodári, ktorí majú obrovský problém sa dostať k tomu skrze tú byrokraciu, ktorú sme prijali k poľnohospodárskemu pozemku. My týmto zákonom sme v podstate hodnotu pôdy znížili, lebo v podstate my sme vlastne nabúrali tú prirodzenú konkurenciu, ktorá je. Tak je vlastník možno veľkých lánov poľnohospodárske družstvo a teraz je nejaký súkromník, ktorý to chce predať. Musí to najprv ponúknuť vo svojom okrese a regióne. No pomaly ešte to tak bude, že keď bude si pýtať ten gazda tisíc eur za hektár tak mu povieš: „Vieš čo? Dobre, ja kúpim to za 500 eur.“ A veľakrát tí jednoduchí ľudia ani nepoznajú ten postup, tú byrokraciu, je to takmer nepreklenuteľná prekážka pre nich, naopak, tí, ktorí boli tí zahraniční, chceli sa k tej pôde dostať, ju už dávno majú a stále majú spôsoby, ako sa k nej dostať, lebo sila peňazí je silná, nepotrebujú kúpiť pol hektára alebo hektár pôdy, kúpi celé poľnohospodárske družstvo. A tento zákon to nerieši.

Ja teda hlasovať nebudem ani za tento, ani za ten predchádzajúci návrh zákona. Štyrikrát bola k tomu predchádzajúcemu rozprava, lebo to bolo v skrátenom legislatívnom konaní, štyrikrát som hlasoval proti návrhu aj štyrikrát som vystúpil proti návrhu. Vystupujem teraz piatykrát a bez ohľadu na to, koľkokrát to sem príde, vždy budem hlasovať proti návrhu. Ďakujem.

Pani kolegyňa, vysvetlenie je, to, čo sa stiahlo, ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol tebou podaný na výbore, mám. A tam sa hovorilo, že § 19 ods. 3 sa dopĺňa o písmeno h), ktoré znie: „h) zabezpečenie nevyhnutného prístupu k susediacej nehnuteľnosti“, nič viacej, nič menej. To sme vyhodili. Ale takže myslím si, že, neviem, dobre, ja si to ešte musím pozrieť, ale vyzerá to tak, že asi máme tu nejaké nezrovnalosti. Ja si to pozriem a potom sa k tomu ešte vyjadrím. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, pán podpredseda, pani navrhovateľka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, takže dokončíme to, čo sme začali pred obedom. (Reakcia z pléna.) Pán Čaplovič, nebojte sa, zvládneme to.
Takže hovoril som, že niekoľko pozmeňujúcich návrhov bolo prijatých aj na výbore. A keďže som sa venoval zatiaľ prvým dvom z nich, tak teraz mi dovoľte, aby som sa venoval tým zvyšným, ktoré sa týkajú tej nepriamej novely zákona č. 330/1991 Zb. a zákona č. 180/1995 Z. z., teda zákona o pozemkových úpravách a zákona o registroch, pozemkovej evidencii práv.
Takže prv by som, ak dovolíte, sa venoval zákonu č. 330/1991 Zb., ktorý hovorí o pozemkových úpravách. Dávame určité zmeny v tom zákone, ktoré podľa mňa by potrebovali aspoň pre moju nejakú mienku vysvetlenie. Budeme sa tam pohybovať v § 25, kde hovoríme, že v § 5 ods. 2 práce spojené s projektovom dokumentáciou a realizáciou spoločných zariadení a opatrení budú vykonávať fyzické a právnické osoby, ktoré spĺňajú a tak budú mať podpísanú zmluvu so štátom, obcou, vyšším územným celkom, fyzickou osobou alebo právnickou osobou. Dobre, to je v poriadku. A potom v odseku 3 hovoríme, že fyzické osoby a právnické osoby podľa odseku 1 (Pôvodne tam boli odseky 1 a 2.), to znamená tie, ktoré mali možnosť robiť aj úvodné podklady a vykonávanie projektu pozemkových úprav, to je v odseku 1, a v odseku 2 sme teraz novelizovali, že to budú tí, ktorí budú mať iba projektovú dokumentáciu na realizáciu spoločných zariadení. Tak vlastne v odseku 3 hovoríme, že z týchto fyzických osôb už iba tie, ktoré budú môcť robiť tie prípravné konania, resp. vykonávať projekt pozemkových úprav, sú pri prácach a príprave úvodných podkladov, ten odsek to 3 hovorí, vyhotovenia a vykonania projektu pozemkových úprav, prácach spojených s realizáciou v projekte pozemkových úprav plánovaných spoločných zariadení a opatrení a pri ostatných úkonoch v konaní o pozemkových úpravách povinné postupovať v súčinnosti s okresným úradom. Na tento účel uvedené je tam ďalšie, čo musia urobiť a vykonať. Nejako mi to logicky nesedí, prečo sme vyhodili ten odsek 2, keď v odseku 1 toho § 25 sa hovorí o úvodných podkladoch, vyhotovovaní projektu. A hovoríme, že prakticky by sa tie osoby mali akože zodpovedať okresnému úradu, keď tí, ktorí budú robiť projektovú realizáciu spoločných zariadení a dokumentáciu, tak sú z kola vylúčení, pričom v tom odseku. 3 sa hovorí, že je tam aj projekt pozemkových úprav, realizácia spoločných zariadení a opatrení. To znamená, nejako sa mi to bije navzájom. A by som bol veľmi rád, keby mi to predkladatelia vysvetlili, lebo ja zatiaľ tomu nejako neviem prísť na kĺb, prečo je to.

Ďalej tam znovu dávame odsek 1 a v odseku 8 dávame, že zamestnanci okresného úradu, lebo môžu robiť aj zamestnanci okresného úradu príslušného tieto prípravné práce, resp. práce na projektoch, ktoré budú súvisiace s pozemkovými úpravami aj tých spoločných zariadení, potom môžu, samozrejme, vstupovať na pozemky, ak sú zamestnanci okresného úradu a pracovníci podľa odsekov 1 a 2. To znamená, to tak byť niekde môže, inde nemôže. Takže mne sa to nejako bije. Takže bol by som veľmi rád, keby sa mi to nejako vysvetlilo, lebo neprišiel som zatiaľ na tú súvislosť, ktorá by mala takto vylučovať aj tú skupinu ľudí, ktorí sú uvedení v tom odseku 2, čo hovorí o dokumentácii a realizácii spoločných zariadení v projektoch pozemkových úprav.

Takže to je k zákonu č. 330/1991 Zb..
No a pre mňa najväčším šokom bola novelizácia zákona č. 180/1995 Z. z. tou nepriamou novelou, ktorá sa tu realizuje, ktorá hovorí tiež o určitých, by som povedal, zmenách, myslím, podľa mňa dosť zásadných.

Neviem, kto má s tým nejaký problém, komu to leží v srdci alebo koho tlačí topánka neznámych vlastníkov, neznámi vlastníci komu ležia takto hlboko v nejakom žalúdku, keďže je snaha, pokiaľ ide o možnosti Slovenského pozemkového fondu ako správcu, ktorý zo zákona spravuje majetok týchto neznámych vlastníkov, aby sme zrazu fondu uvoľňovali nejaké ruky a mohli s týmto majetkom nezistených vlastníkov manipulovať v nejakej väčšej miere ako podľa mňa toto doteraz bolo. To sa mi zdá trošku nefér voči tým, ktorí možnože aj dneska si zháňajú tie rodokmene, aby mohli sa stať známymi vlastníkmi, od fondu si vziať tieto pozemky.

Ak mám byť konkrétny, tak poďme na to, ideme na § 19, kde v odseku 4 pôvodný odsek hovoril, že pri prevode vlastníctva pozemkov uvedených z dôvodov v odseku 3, to znamená fond, ktorý spravuje pozemky aj tých, ktorí sú neznámi alebo nemajú list vlastníctva zapísaný na správe katastra, tak prakticky bolo v pôvodnom znení, sa nepoužije ustanovenie Občianskeho zákonníka, § 140 o predkupnom práve, v tých ustanoveniach, ktoré sú v § 3 písm. c) až g). V súčasnosti tie písmená c) až g) škrtáme a ten celý odsek 3 prakticky dávame do hry s tým, že sa nepoužije ustanovenie predkupného práva.

Vážení, uvedomujete si, čo je predkupné právo? Veď predsa je to jeden inštitút, ktorý nám umožňuje, aby sme netrieštili pozemky, ale aby sme ich sceľovali, pretože predkupné právo hovorí o tom, že ak si spoluvlastník a sa prevádza nejaký podiel z tohto listu vlastníctva, ty ako spoluvlastník musíš byť oslovený a máš právo ho kúpiť. A momentálne tým pádom keď ho kúpiš a oň prejavíš záujem, tým pádom jeden účastník z toho kola vypadne a sa tie podiely navýšia. To znamená, tým, čo chceme presadiť v pozemkových úpravách, chceme sceliť pozemky a nemať to rozdrobené. Však stále hovoríme, že tu máme rozdrobenú držbu, nemôžeme vysporiadať pozemky pod diaľnicami a pod inými investičnými stavbami. A keď to môžeme akože riešiť, tak my to predkupné právo proste vyhadzujeme a hovoríme, že predkupné právo sa nepoužije v žiadnych vysporiadaniach pod stavbami a pozemkami pod nimi, lebo to sa viaže na pozemky pod stavbami, ktoré boli či už dané do vlastníctva obcí, VÚC-ky a ďalších, samozrejme, aj s cestami je to takto, tak sa pýtam, prečo tam vyhadzujeme predkupné právo a dávame, by som povedal, veľkú právomoc, by som povedal, tým možnože nejakým iným, samozrejme, možnože špekulantom, ktorí budú môcť trošku naštrbiť tú dôveru tých ostatných spoluvlastníkov, keď to Slovenský pozemkový fond prakticky bude priamo môcť predávať niekomu inému a nejakým spôsobom vysporadúvať. Takže toto nie je s kostolným poriadkom podľa mňa a mali by sme si to uvedomiť.

A to predkupné právo ja by som tam nechal na celý odsek 3, na všetky jeho písmená, lebo to sa mi zdá férové a myslím, že aj takto by sme mali pristupovať ku vysporiadaniu týchto stavieb, teda pozemkov pod stavbami, pretože tam sú rôzne stavby. Žiaľ, ani po dvadsiatich štyroch rokoch pod týmito stavbami, ktoré už boli vtedy v roku 1990 urobené teda, pozemky neboli sme v stave vysporiadať. Takže toto, si myslím, tam by nemalo vôbec byť a malo by to predkupné právo naďalej ostať. (Reakcia z pléna.) Áno, však predkupné právo sa odtiaľ vyhodilo. Však o tomto hovorím, takže... (Reakcia z pléna.) Mne sa zdá, že je to tam. Je to tam. Dobre, keď je to inak, tak ma opravte, ale zatiaľ to beriem tak, že je to tam.

A potom ideme na odsek 5, fond alebo správca môže na pozemkoch podľa § 16 ods. 1 písm. b) a c) a z dôvodov podľa odseku 3 zriadiť zmluvou vecné bremeno. Vyhadzujeme z toho „a z dôvodov podľa odseku 3“. To znamená, správca je tam vtedy, keď ide napríklad o lesný pozemok. To znamená, dávame tam správcu, tam Lesy Slovenskej republiky napríklad idú. A zase hovoríme o pozemkoch nezistených vlastníkov, vlastníkov, ktorí nemajú list vlastníctva založený na správe katastra. To znamená, že doteraz zákon hovoril, že môžeme podľa určitého kritéria zriadiť vecné bremeno, pokiaľ sú splnené tieto podmienky. Teraz hovoríme, že na takýchto neznámych vlastníkov bude môcť dávať vecné bremeno Slovenský pozemkový fond alebo správca tak, ako to uzná za vhodné. Keď poviem, že, áno, chcem to ja neviem, som sa zle vyspal, tak idem dať tam vecné bremeno, pretože ja si idem nejakú svoju ja neviem megalomanskú partiu zabezpečiť vecným bremenom s tým, že bude viesť cez ten pozemok nejaká cesta, a vy sa môžete postaviť na hlavu, lebo ste neznámi vlastníci, ja uvaľujem tam vecné bremeno.

Takže, vážení, to sa mi vôbec nezdá. A myslím si, že takúto bezbrehosť pri uvaľovaní vecného bremena fondu alebo bremena ako správcu alebo ako bremena za neznámych vlastníkov, by som povedal, ako teda toho zástupcu teda toto neberiem. A neviem si predstaviť, čo to vyvolá v praxi, aký bude veľký problém pri tom uvaľovaní vecných bremien. Takže by som tiež bol veľmi rád, keby mi to niekto vysvetlil, aký je tam dôvod, pretože zdá sa mi, že tým odkrývame dvere na špekulácie a rôzne vychytralosti, ktorých, myslím si, ľudský rozum obsahuje nespočetne veľa.

Samozrejme, v odseku 6 tohto daného § 19 ideme tak, že pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel, fond alebo správca môžu dohodnúť sa na zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vysporiadaní. A to neplatí ak ide o spoločnú nehnuteľnosť. Myslím, že to kvitujem, lebo ja som mal takéto podnety, že je potrebné ten spoluvlastnícky podiel nejako vysporiadať. To, že ide o spoločnú nehnuteľnosť, to riešime v deväťdesiatsedmičke. Takže prakticky tam to je riešené, že tam to tak môže byť. Takže beriem to tak, že toto je krok trošku vpred. Ale tie dva kroky, ktoré som predtým uviedol, sa mi zdá, sú krokom vzad. A neviem sa z toho nejako momentálne spamätať, prečo by to malo takto byť?

Myslím si, že ďalšie veci, ktoré by, myslím, stáli za zmienku, sú tam, ale myslím, že sú iba technické, takže ja som zatiaľ mal potrebu povedať niečo k tým veciam, ku ktorým som hovoril, a chcem veriť, že mi to bude v záverečnom slove, resp. teraz faktickou poznámkou vysvetlené, ako to s tým myslíte, lebo zatiaľ som to nejakým spôsobom nevedel si sám vysporiadať s tým, že čo to vlastne tam v tom je?

No a budem končiť tak, ako zvyknem. Vážení, žime tak, aby bolo aj chleba aj neba, aby sme sa nemuseli hanbiť, čo robíme tu v Národnej rade, keď sme táto partia v takomto zoskupení, v akom sme teraz. Ďakujem pekne.