Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda. V duchu tradície, ako bývalo doteraz zvykom pri zvolávaní výborov, si dovolím, pán predseda výboru kultúry a médiá oznámiť, že veľmi netradične zasadá výbor pre kultúru a médiá dnes o devätnástej hodine, myslím si, že sme v rámci beťárskej cti mohli urobiť aj iné zasadnutie, ale keďže ste to neoznámili, robím to ako podpredseda výboru za vás.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, pán kolega, že si sa zapojil do rozpravy, ja by som chcel vyzvať, že pokiaľ máte návod ako, budem veľmi rád, keď nám pomôžete s tým. A hovorím, ja ho nesťahujem, ja nie som z tých, čo by som sťahoval, takže ja ho nechám prejsť plénom, aby to išlo ďalej v pohode. A jak som povedal, myslím si, že pokiaľ sa zdravé rozumy vedia sústrediť na riešenie problému a myslím, že tu zdravých rozumov máme dosť v tomto pléne Národnej rady, tak myslím si, že mohli by sme aj tento problém poriešiť. Takže spojme sily a povedzte, že áno, máte riešenie, možnože ho preoriete celkom naopak a ja budem rád. Viete, ako keď to takto dáte, a myslím si, že mali by sme takto nejako pristupovať k riešeniu problémov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pán poslanec Gál, no ja si práveže nemyslím, že ten návrh je zlý, podľa mňa je o. k. pretože tie obchodné vzťahy, ktoré dnes fungujú, sú častokrát založené na princípoch väčšia bere, na princípoch sily v tých obchodných vzťahoch. Práve tí malí živnostníci, ktorí zoberú robotu už len preto, aby mali nejakú robotu, nedostanú ju zaplatenú, lebo si nemôžu donútiť toho veľkého objednávateľa alebo prípadne generálneho dodávateľa, aby mu zaplatil. Proste z pozície sily ten generálny dodávateľ alebo ten objednávateľ proste nezaplatí alebo odsunie jeho pohľadávku do ďalšieho sledu, až keď teda bude mať dostatok voľných finančných prostriedkov. To sleduje tento návrh a je to, ak sa nemýlim, čo sa týka platenia faktúr, asi už tretí pokus podobným spôsobom pomôcť tým malým a stredným podnikateľom.
Ja inak v tomto pléne už dlhodobo apelujem na to, aby sme začali robiť na vymožiteľnosti práva, lebo očividne pokrivkávame, takéto iniciatívy nás môžu nepochybne posunúť vpred.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. P
redseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil ako jeden zo spolupredkladateľov – s kolegom Matovičom – zákon, ktorý sa týka nášho podnikateľského prostredia.
Myslím si, že každý z vás uzná, že naše podnikateľské prostredie na Slovensku neni zdravé a máme tu veľa podnikavcov, ale málo podnikateľov v dobrom slova zmysle. Mnohí sa snažia byť zo dňa na deň milionári a miliardári a to klasické, ako nás niekto učil, že babka k babce, budú kapce, u nás v mnohých prípadoch nepoznáme.
Hlavným účelom nami predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení Obchodný zákonník, je podpora zdravého podnikateľského prostredia, ktorú si predstavujeme asi v dvoch takýchto rovinách, ktoré v tejto novele sa snažíme predložiť.
Prvou rovinou je, že stanovíme povinnosť podnikateľov vyplácať si peňažné záväzky z dodania tovaru alebo poskytnutia služby v poradí podľa splatnosti lehoty faktúr alebo inej výzvy podobnej povahy, ktorou sa požaduje plnenie a splnenie peňažného záväzku. Takouto formou a takouto úpravou sa zamedzí uprednostňovaniu určitých osôb, pretože v mnohých prípadoch sa stáva, že ten, kto dlží, si vyberá a uprednostňuje určitých, určité firmy a uprednostňuje hlavne veľkých hráčov. Pritom malí a miniživnostníci majú v mnohých prípadoch smolu.
Myslím si, že pokiaľ takto to bude pokračovať, tak tí malí a strední podnikatelia, na ktorých hovorím a každá vláda tvrdí, že na nich by chcela postaviť našu ekonomiku, že títo by mali byť hybným motorom, zdá sa mi, že asi im to neumožníme, aby títo podnikatelia išli so svojou podnikateľskou činnosťou vpred, skôr ich brzdíme a skôr ich likvidujeme, pokiaľ nebudú mať vyplatené za svoje služby tak, ako to zákon o podnikaní ukladá.
Ďalším z opatrení, ktoré by malo posilniť právnu istotu pri podnikaní hlavne v obchodných vzťahoch, je povinnosť pre podnikateľov informovať registrový súd, pokiaľ sú zapísaní v obchodnom registri, alebo živnostenský úrad, pokiaľ podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, o počte dní, v ktorých sú v omeškaní s platbami za faktúry alebo iné peňažné záväzky, a to ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Myslím si, že ak chcete ísť do nejakého obchodného vzťahu s niekým, mali by ste si vedieť tohto partnera nejakým spôsobom oklepnúť, overiť, ako možnože má aj tú splatnosť, či nebudete musieť čakať u neho niekoľko možno týždňov, mesiacov alebo rokov, alebo že sa toho vôbec dočkáte. Myslím si, že pokiaľ by sme zaviedli takúto povinnosť, že každý jeden podnikateľ by mal povinnosť takéto omeškanie svojich platieb evidovať, či už na živnostenskom úrade, alebo na registrovom súde, podstatne by sme zjednodušili a spriechodnili, ozdravili podnikateľské prostredie.
Samozrejme, že pokiaľ by sa takéto nami navrhované informácie a povinnosti podnikateľov nedávali v príslušných lehotách, tak sú tu nami navrhované určité sankcie, ktoré sa pohybujú, aby som bol konkrétny, v prípade registrového súdu do výšky 3 310 eur a pre podnikateľov zo strany živnostenského úradu do výšky 663 eur.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, na hospodárenie obyvateľstva, výrazne pozitívny a jemne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie, na rozpočet verejnej správy a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s našou ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že tento náš minipríspevok do zlepšenia ozdravenia podnikateľského prostredia nájde vo vašom svedomí tiež svoje miesto, a budem veľmi rád, keď túto našu novelu postúpite do druhého čítania. A sme, samozrejme, s kolegom Matovičom ústretoví na všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy aj z vašej praxe, aj z toho, čo vy ste možnože zažili, a budeme veľmi radi, keď aj týmto naším zákonom ozdravíme podnikateľské prostredie na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ja len v zmysle toho, čo som avizoval, aj toho, čo som sľúbil, beriem späť tento návrh, inými slovami sťahujem tento návrh.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj v takejto komornej atmosfére mi dovoľte vystúpiť k môjmu návrhu, ktorý sa týka zmeny rokovacieho poriadku a v konkrétnostiach vychádza z celkom aktuálnej veci, a to je predseda NKÚ. Je to, myslím, celkom príhodné a je to aj priestor možno hovoriť ďalej o tom, čo sa stalo.
Ale v prvom rade ku môjmu návrhu, ktorý vychádza hlavne z toho, že tri roky sme na Slovensku mali presluhujúceho predsedu Najvyššieho kontrolného úradu a predsedovia tohto parlamentu sa opakovane zdráhali navrhnúť voľbu nového. Odôvodňovali to hlavne tým, že opozícia sa nevie dohodnúť. Ja si osobne myslím, že predsedovia parlamentu mali konať, mali vyhlásiť voľbu na každú jednu schôdzu až dovtedy, dokým nebude zvolený predseda NKÚ, pretože im to podľa môjho názoru vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu, pretože by si mali plniť alebo pre nich by to mala byť ich povinnosť. Keďže toto nebrali v úvahu, tak som sa rozhodol pripraviť veľmi jednoduchú novelu rokovacieho poriadku, ktorá hovorí hlavne o tom, že v prípade, ak nebude zvolený predseda NKÚ, vykoná sa ďalšia voľba na najbližšej schôdzi.
Táto novela je tu, v zásade už je neaktuálna, ale nedá mi, aby som nepovedal, že ak pán premiér chcel opozičného kandidáta, pán Mitrík nie je opozičným kandidátom a jeho argumenty, ktoré pán premiér používal, že chce, aby to bol spoločný opozičný kandidát, takto vyznievajú tragicky, cynicky, smiešne, proste katastrofálne. Predseda NKÚ je ten, ktorý má kontrolovať celý štátny rozpočet, má to byť opozícia k tomu, kto vládne, a je to podľa mňa obrovská škoda a hlavne to ukazuje na neúprimný úmysel vládnej strany kontrolovať verejné prostriedky.
Ďakujem a v prípade, že pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu, poprosím vás o podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, zopár poznámok k tejto téme, ktorá má možno ten náboj, ako sme nevyužili príležitosť. Hovorím v množnom čísle, pretože nebude mojím obsahom, ani vôbec nemám ambíciu hovoriť o tom, že, ako to často robia orgány činné v trestnom konaní, hľadať motívy a potom následne vnášať tie absolutizačné obvinenia. Ale skôr poznámkám z východísk a k tomu, kde sme sa počas druhého obdobia, ktoré nie celkom lícuje volebné cykly pri čerpaní eurofondov, dostali.
Áno, tá diskusia bola dlhá, bola potrebná. Aj opozícia mala za to, že táto diskusia bola potrebná, dokonca nazbierala 62 poslancov na to, aby sme vyvolali k tejto téme aj mimoriadnu schôdzu. Následne sme zažili priamo pri podpisovaní tejto ambície zvolať mimoriadnu schôdzu to, ako predseda parlamentu zaradil tento bod. A myslím si, že diskusia k tejto téme odhalila mnohé a jedno z tých odhalení, ktoré svietia vysoko, kde neexistuje žiadny cezpolitický boj, je, že 82 % našich verejných financií alebo financovania verejných, verejnoprospešných, neviem, aký všeobecný pojem na toto použiť, je práve zo zdrojov Európskej únie. 82 percent.
Niekde aj tu vidím základnú chybu, kde je ten gombík zapnutý, zle je, že z eurofondov nie je doplnkový finančný zdroj, ale ten zásadný, a aj pod týmto duchom tejto nie blahej situácie, že bohužiaľ, u nás parametre našich verejných zdrojov sú iba tak nastavené, že tvoria 18 %, čiže tú nízku, sa na nás pozerá aj Európska únia. Inak máme aj problémy v tom, že tento spôsob financovania je doplnkovým, ale je tým zásadným, a preto, či sa budeme baviť terminológiou, a to je jedna zo zásadných kritík, terminológiou decommitmentov, nástroje flexibilít, finančných nástrojov, možných ďalších spôsobov, ako zahmliť problematiku eurofondov, ak sa budeme baviť o korekciách a podobne, ex ante kondicionalít a podobne, je o tom, že je to veľmi zložitý, terminologicky zahmlený a potom aj vecne zahmlený.
Ja poviem jednu kritiku, čo sa týka toho úplne posledného obdobia. Tiež spolu s niektorými kolegami z eurovýboru mám za to, že jedenapolstranový dokument, ktorý sme dostali z dielne pána ministra za investície na eurovýbore, bol veľmi malý. Tú diskusiu nechcem opakovať. Pre mňa boli otázky, či je nastavenie také, že poučme sa pre budúcnosť z procesov a poďme sa baviť absolútne otvorene, sklamaním, pretože či sa budeme baviť o Národnom strategickom a referenčnom rámci, čiže o tom, kde bol načrtnutý alebo urobený scenár možného čerpania pre 2007 až 2013, alebo o Partnerskej dohode, čo je 2014 až 2020, napriek kritike, napriek záväzkom, napriek dobrozdaniam, sme sa veľmi neposunuli, a v situácii, kedy už by sme mali rozbiehať, aby sme sa nebavili o tom, že nevyčerpáme aj na obdobie 2020, nerobíme dobre, nepoučili sme sa a možné čerpanie už začína byť teraz v závoze aj pre to nasledujúce obdobie.
Bolo tu spomínaných niekoľko opatrení. Ja som medzi tými opatreniami, i keď som to počul v niektorých mediálnych vystúpeniach pána ministra, či sa budeme baviť o centralizovanom systéme riadenia, elektronizácii, štandardizácii procesov aj ich predvídateľnosti, odstránenia absolútneho konfliktu záujmov, mne tam chýbalo slovko stabilizácia personálneho momentu pri eurofondoch a jej odpolitizácia. Myslím, že tu sa my zhodneme, lebo ja som minimálne v dvoch reláciách, kde sme aj sa stretli takzvane na telefón, ja som to tam z hľadiska snáh zachytil, a to je, že aby tento proces, keďže iba mierne lícuje volebné cykly, respektíve prechádza cez volebné cykly, tak by si zaslúžil ako keby postaviť na ten piedestál absolutizácie personálnej stability ľudí, ktorí by mali byť centralizovaní a odpolitizovaní, je presne tento moment. Odpolitizovanie rozdeľovania by mohlo v tom, že vieme, že z eurofondov sa kradne alebo existuje tam alebo priniesli nám inú mieru korupcie alebo iný pohľad na korupciu, a tu sa tak isto zhodneme, či sa budeme baviť s bývalými ministrami alebo súčasnými, je to tak, ten moment toho, že sa vytvorila zvláštna entita zvláštnej novej byrokracie, ktorá čerpá to svoje, tú svoju zdrojovosť priamo z týchto peňazí. A preto tak isto vyzývam k tomu, aby sme nehovorili o zazmluvnení, pretože tam žije pri procese zazmluvňovania, presne tam sa rozdeľujú tie kšefty a podobne.
A či budeme mať na 100 % alebo na 107? Z východiska je to dôležité, ale následne, kde prichádza potom tá mravenčia práca, je dôležitý ten následný proces. A neobviňujme prijímateľov, pretože naozaj systém, ako bol v 2006. roku nastavovaný, ako dochádzalo k zmenám cez 2007. rok a následnému čerpaniu, nesúhlasím s tým, že tento systém sa môže správať ako rozbehnutý vlak a keď ho niekto pribrzdí, tam presne by sme to mali nastavovať. A absolútne mimo je, že tzv. efekt daňového úradu, ktorý ste spomínali v úvodnom slove, to je neakceptovateľné. Máme v rukách, aby sme nerobili zo systému čerpania eurofondov vlakovú jazdnú súpravu, pretože často sa pohybujeme po horských chodníkoch a asi budeme vedieť, že efektívnejší, lepší, rýchlejší proces pri používaní a nakladaní s eurofondami je aktuálnou a autentickou výzvou, čiže zjednodušenie administrácie, rýchlejšie výzvy a podobne.
Čiže áno, urobme z mohutného systému vlakovej súpravy, o ktorom sa bavíme pri eurofondoch teraz, efektívnejší nástroj a nespoliehajme sa na to, že pôjdeme pod efektom, že keď prichádza posledný deň, tak sa nám to celé zmohutnie a odrazu sa všetci prihlásia, aby, nevyčerpáme. A toto chcem nechať ako základnú výzvu aj na implementáciu parametrov Partnerskej dohody, pretože neviem, či sa vám podarí preklenúť cez marec 2016 a urobiť odpočet aj za túto časť jedného štátneho rozpočtu rozčleneného do 7 rokov, práve vašej vláde. Vy ste priznali, že vašou snahou to bude zahmliť, že niektoré odpočty prídu až v apríli 2016 a podobne. My sa budeme snažiť hovoriť, že ste zodpovední za konkrétne operačné programy, a debata, dokonca si myslím, že túto debatu v tomto pléne, na túto tému nemáme poslednýkrát.
Takže ukončím svoju výzvu na roky 2014 až 2020 tým, aby sa nám toto nestalo a aby to, čo ste povedali, pán podpredseda vlády na výbore, že bude snahou sa vyhnúť politickej zodpovednosti a urobiť ten zásadný odpočet cez marec 2016, toto sa my vám budeme snažiť čo najviac znepríjemniť a verejnosti, ktorá si to zaslúži, priniesť reálne čísla a reálne to, čo sa tu nazýva decommitmentom, otočiť na otázku commitmentu, čiže príležitosti, ktorá v súčasnom stave, ktorá je odhadnutá už teraz, pri tých 273 miliónoch eur, ktoré nevyčerpáme, je obrovským zdvihnutým prstom aj do budúceho obdobia.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Ďakujem ti, Martin, za tvoju faktickú poznámku. A ešte si mi pripomenul, že ono by možno nebolo treba ani tú kontrolu. Stačilo by, aby sa ľudia tuná správali poctivo a naozaj chceli poctivo tieto eurofondy čerpať. A v každom prípade, čo sa týka tých regiónov, tak eurofondy mali slúžiť na to, že sa tie zaostalejšie regióny naštartujú a bude sa v nich robiť udržateľný rozvoj, čiže udržateľne sa budú rozvíjať. Takto sa len tie peniaze rozpeľhali, rozpustili, niekto sa nabalil, ale región sa nenaštartoval a ani sa nespustil, ani nič. A toto je tá bieda celého toho systému. Eurofondy mali zabezpečiť to, keď sa niečo naštartuje, aby to získalo multiplikačný efekt a rozvíjali sa viaceré oblasti. Takto ostaneme stále zaostalí, a to, čo sme už mohli využiť z tých eurofondov od roku 2007, mimo tých predvstupových, už sme dávno mohli byť niekde inde. Už dávno sme mohli byť niekde inde. Ale každý sa stavia ku tým peniazom, že no, to sú peniaze, ktoré, však to nie sú naše, ktoré si môžeme posunúť, presunúť z vrecka do vrecka alebo do vrecka niekoho známeho. Však možno z toho tiež niečo nám kvapne. A takto sa to robilo. Žiaľ, tým pádom trpia všetci občania.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem, že si tiež vystúpil aj ohľadne čerpania eurofondov a regionálnych rozdielov. Ja sa pýtam, že keď už tie eurofondy nebudeme dostávať, a ako ten, ktorý s eurofondami som zatiaľ nerobil v svojej doterajšej praxi štátneho zamestnanca, ja som bral za to, že z tých eurofondov si vytvoríme základňu, z ktorej, keď už eurofondy nebudeme mať možnosť čerpať, tak na nej budeme stavať a budeme pokračovať ďalej bez eurofondov. To znamená, v každom regióne vyrastú nejaké tie zariadenia, respektíve podniky alebo nejaké iné, by som povedal, inštitúcie, ktoré budú pokračovať a budú viac-menej zabezpečovať, aby tie rozdiely sa znižovali, ale proste aby to tam bolo. Vyzerá, že ako si povedal, nožnice sa roztvárajú a tie rozdiely, ja som z Prešova, z východného Slovenska, žiaľ, sú veľmi markantné a ja neviem, kde to skončí.
Ale mne sa zatiaľ zdá, že pokiaľ tu nebude vôľa aj našich úradníkov a kadejakých ľudí, ktorí majú s tým dočinenia, aby tie eurofondy sa skutočne transparentne a jednoznačne čerpali, tak mne sa zdá, že my tu budeme ešte 20 rokov hovoriť o tom, že ako sa to malo, mohlo, nemohlo. Ale pokiaľ tu nebude poriadna kontrola, ktorá bude sekať všetkých bez rozdielu, tak sa nepohneme nikde.
Ďakujem pekne.