Videokanál klubu

Milá pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, chcel by som podporiť tento návrh zákona, ktorý predkladá náš kolega Jozef Viskupič, lebo si myslím, že je naozaj správny.

Ja by som zdôraznil z tých argumentov, ktoré Jozef spomínal, jeden. Na Slovensku máme niekoľko desiatok tisíc ľudí, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie alebo opustili školu v štvrtom, piatom, šiestom ročníku základnej školy. A nikto nespochybňuje volebné právo týchto ľudí. Na druhej strane máme 16-ročných študentov, 17-ročných študentov, skoro 18-ročných študentov, ktorí volebné právo nemajú, hoci majú odslúžených v škole 10, 11, 12 rokov. Jednoducho zdá sa mi, že je to dosť zásadná diskriminácia alebo disproporcia medzi prístupom voči jednej skupine ľudí a voči prístupom k druhej skupine ľudí.

Dám si možno takú rečnícku otázku, keď mnohých z nás trápi, že jedna skupina ľudí je ochotná predať svoj hlas za tri, štyri, päť eur, či si myslíme, že by rovnako náchylná by bola aj táto skupina mladých ľudí vo veku od 16 do 18 rokov, ktorí dnes volebné právo nemajú. Ja si osobne myslím, že títo ľudia práve preto, lebo jednoducho majú dostatok informácií a žijú už trošku v modernejšej dobe a už ich rodičia nechodia na koňoch a jednoducho prísun k informáciám majú obrovský, rýchly a dokážu si na internete zistiť čokoľvek, by tak pristupovali k svojmu volebnému právu omnoho zodpovednejšie ako ľudia, ktorí, bohužiaľ, dnes sú ochotní práve kvôli tomu, že sa nachádzajú v biede a sú v zlej životnej situácii, doslova predať svoj volebný hlas, svoje volebné právo niekomu len preto, lebo im jednoducho ponúkne niekto tri, štyri alebo päť eur.
Pred dvomi alebo tromi rokmi som bol v osade a bol som práve svedkom takej zaujímavej situácie, keď väčšia skupina osadníkov hovorila o tom, ako by teda chceli zmeniť Slovensko k lepšiemu, ako nie je dobré, že ich politici okrádajú, ignorujú a podobne. A potom prišiel jeden medzi nich z blízkej chatrče, celý potetovaný, a naozaj strašidelne vyzeral, a povedal vetu všetkým, celej tej skupine, ktorá tam na nás vykrikovala a vyžadovala od nás, aby sme im zlepšili život, že: „Dokým vy budete ochotní predávať váš hlas za pár drobných, dovtedy sa nič na Slovensku k lepšiemu nezmení.“ A práve na to by som chcel poukázať, že vlastne od človeka, od ktorého som vôbec neočakával, že by vlastne takéto niečo vedel vysloviť, to odznel. Tak povedal tú krutú pravdu ľuďom, ktorí, bohužiaľ, sú ochotní predávať svoj vlastný hlas.
A preto si myslím, že je načase, aby sme vyvážili možno hlas týchto ľudí hlasom mladých ľudí, ktorí, ako som povedal, majú poctivo vyštudovaných desať, jedenásť, dvanásť rokov povinnej školskej dochádzky, aby títo ľudia mali právo rozhodovať de facto o svojom vlastnom osude, lebo v skutočnosti politika je v prvom rade o osude, áno, aj nás, ktorí tu žijeme a ktorí máme svoj vek. A je to o tejto chvíli, ale vzhľadom na to, že na Slovensku dvadsaťpäť či dvadsaťšesť rokov politici systematicky vytvárajú dlhy, je to v prvom rade o mladých ľuďoch, ktorí v budúcnosti budú tie dlhy splácať, ktorí budú splácať dlhy po nezodpovedných, skorumpovaných politikoch. A preto si myslím, že by sme mali urobiť všetko pre to, aby práve títo mladí ľudia, ktorí to budú splácať po nezodpovedných, skorumpovaných politikoch, ktorí systematicky Slovensko rozkrádajú, mali čím skôr volebné právo. A keďže sme povedali, že už trestne zodpovední sú vo veku od 14 rokov, tak zrejme je načase, aby sme aj volebné právo pre týchto ľudí posunuli z tých 18 rokov k tým navrhovaným 16 rokom.

Veľakrát tu niektorí z vás hovorili, aby sme nevymýšľali nejaké novoty a aby sme sa pozreli niekde do sveta, či niekde vo svete niečo také funguje. Nemusíme ísť pritom ďaleko. Od nás je to teraz vzdušnou čiarou približne dva kilometre, kde je Rakúsko, kde presne takýto prístup a takýto zákon platí už niekoľko rokov. A keď na začiatku boli možno okolo toho diskusie, nakoniec ako ten návrh prijali, tie diskusie utíchli a dnes môžem povedať, že viac-menej je tam celospoločenská dohoda na tom, že je správne, že títo mladí ľudia majú volebné právo už vo veku od 16 rokov. Takže nevymýšľame koleso, to koleso je za hranicami vymyslené, a v niektorých veciach by sme si dobré veci zo zahraničia mohli odkopírovať.

Čiže drukujem tomuto návrhu, samozrejme, ho podporím, som rád, že pochádza z nášho poslaneckého klubu.

Mladí ľudia si zaslúžia dôveru, majú dostatok informácií. A osobne som presvedčený, že sa dokážu omnoho zodpovednejšie správať voči svojej vlastnej krajine ako priemerný poslanec v tejto Národnej rade.

Čiže dúfam, že návrh bude posunutý do druhého čítania. A urobíme tak ústretové gesto voči mladým a zodpovedným ľuďom.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, tu naozaj nemáme žiadneho vládneho poslanca, to je zaujímavé.

Vážená kolegyňa, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o podmienkach volebného práva (tlač 1528). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, veď nie je piatok poobede, nejako nás tu je pomenej opäť.

Dovolím si vás oboznámiť s dôvodmi predloženia malej novely, ktorá sa týka zníženia hranice možností zúčastnenia sa volieb pre ľudí na 16 rokov veku. Čiže hlavným účelom predkladanej novely zákona je po vzore iných štátov z Európy, z nich najbližší k nám je Rakúsko, znížiť vekovú hranicu aktívneho volebného práva, čiže práva voliť, zo súčasných 18 rokov na 16 rokov veku života. Touto úpravou sa Slovenská republika teda priradí k viacerým štátom, ako je napríklad spomínané susedné Rakúsko, kde takýto právny stav funguje už minimálne niekoľko rokov. To zníženie vekovej hranice by sa týkalo nielen parlamentných volieb, ale aj volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, ľudového hlasovania pri odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky a volieb do orgánov samosprávnych krajov, volieb do orgánov obcí a, samozrejme, referenda.

Máme za to, že v súčasnosti sú mladí ľudia v úplne inej pozícii, ako boli pred niekoľkými rokmi alebo pred rokmi, keď sa tento vekový cenzus stanovoval, a to najmä z hľadiska pohľadu informačnej vyspelosti, keď vďaka používaniu prostriedkov elektronickej komunikácie, internetu získavajú značné množstvo informácií o verejnom živote, možno politickom systéme a jeho fungovaní, čím sa zvyšuje ich rozumová vyspelosť v tejto oblasti. Zníženie vekovej hranice v prípade aktívneho volebného práva len o dva roky by preto nemalo mať zásadný negatívny vplyv na túto skupinu ľudí, skôr, naopak, na ľudí, ktorí v tomto veku tak budú môcť nie iba virtuálne, ale priamo pri volebnom akte sa zúčastniť a prevziať zodpovednosť. Jednoznačne pri našich stretnutiach a projekte, ktorý robí aj náš predseda klubu za účasti mnohých z nášho klubu, to nám dáva o tomto aj dôkaz. Ten projekt sa nazýva Nemaj v paži. Podobne činnosť rôznych žiackych či študentských parlamentov na školách naznačuje, že aj mladšie generácie ľudí, nielen 18-ročných prejavujú záujem o osud tejto krajiny. A preto by sme boli radi, ak by tento vekový cenzus bol znížený. V dôsledku zníženia vekovej hranice pri aktívnom volebnom práve možno preto očakávať aj zvýšenie účasti vo voľbách, referende či v ľudových hlasovaniach, ktorá na Slovensku nie je v posledných rokoch vysoká a pri voľbách do Európskeho parlamentu bola druhou najnižšou v Európskej únii spomedzi všetkých členských štátov.

Na Slovensku volebným právom v súčasnosti disponuje aj niekoľko desiatok tisíc ľudí s neukončeným základným vzdelaním. Preto sa nazdávame, že rovnaké právo môžu dostať aj mladí ľudia, ktorí takzvanú povinnú školskú dochádzku ukončili. Tam smeruje tento návrh.

Súčasne si treba uvedomiť, že dnes už sú 16-roční v značnej miere zodpovední za svoje konanie, od ktorého sa odvodzuje určitá miera priznania zodpovednosti za svoje konania zo strany štátu. Ako príklad tu možno uviesť trestnú zodpovednosť alebo aj priestupkovú zodpovednosť, ktorá bola desaťročia zakotvená na vyššej vekovej hranici a len nedávno sa znižovala práve kvôli väčšej rozumovej vyspelosti mladších generácií. Navyše, vzhľadom na neustály trend starnutia populácie sa prijatím návrhu zákona zvýši podiel mladých ľudí na výkone aktívneho volebného práva, čo bude znamenať vyváženejší pomer jednotlivých generácií na rozhodovaní o veciach verejných.

Pre všetky tieto dôvody môžeme oprávnene konštatovať, že Slovenská republika je dostatočne zrelá na to, aby sa zaradila medzi štáty, ktoré prijali právnu úpravu umožňujúcu mladým ľuďom voliť si svojich zástupcov v rôznych voľbách, v referende a ľudových hlasovaniach od dosiahnutia 16. roku veku.

Predkladaný návrh zákona, si myslím, reaguje na spoločenský trend a po tomto úvodnom slove vás žiadam, vážení kolegovia, o jeho podporu. Ďakujem.

Keď môžem zaujať stanovisko, využijem ten čas pred dvanástou, lebo asi by nebolo vhodné otvárať ďalší zákon.

Myslím si, že tento zákon o podpore rodinného podnikania si zaslúži našu pozornosť.

Ja sa veľmi teším aj ako spravodajkyňa, aj ako poslankyňa, že k tomuto zákonu sa vyjadrili predovšetkým podporne a pozitívne poslanci opozície, ak som to dobre registrovala, tak v podstate do diskusie možno faktickou, nie priamo do rozpravy sa zapojili zástupcovia všetkých opozičných strán.

Mňa by ako spravodajkyňu naozaj zaujímalo, tento zákon, neviem, to bolo asi pred rokom, sa dostal do druhého čítania, aké boli racionálne, pádne dôvody, ktoré boli prekážkou toho, aby tento zákon postúpil do tretieho čítania a bol napokon schválený.

Touto formou možno už tým, že je záverečné slovo, nebude možné, aby sa k tomu vyjadril vládny poslanec v rámci rozbehnutej rozpravy, ale naozaj by ma zaujímalo a chcela by som poznať stanovisko, vecné stanovisko zástupcov vládnej strany, tých, ktorí sú kompetentní vyjadrovať sa k podpore podnikania, k stabilizácii podnikateľského prostredia, k podpore rodiny, prečo tento zákon nemôže byť schválený.

Naozaj svojím rozmerom, rozsahom, dopadom, obsahom považujem tento zákon za nadstranícky zákon. Ja verím, že podpora rodiny ako základnej bunky spoločnosti je záujmom každého z nás, a preto naozaj v rámci toho, aby ste ma ubezpečili, že neplytváme jednak potenciálom rodiny a jednak aj potenciálom poslancov, ktorí predkladajú takéto odborné, komplexné, systémové, prorodinné, prorozvojové zámery, ak ma chcete o tom presvedčiť, že neplytváme týmito zdrojmi, jednak rodinou, vidiekom, ktorý stále viac upadá, aj samotnou prácou angažovaných poslancov, bola by som rada, rada by som poznala stanovisko, pre ktoré je tento zákon neprijateľný.

Ja na základe toho, ako odznela rozprava, predpokladám, že opozícia by sa dokázala pri tomto návrhu zákona zjednotiť, vedela by ho podporiť spoločným hlasovaním, spoločným súhlasom.

A naozaj považujem za nedôstojné, ak takémuto zákonu, ktorý predstavuje súbor prorozvojových opatrení, ktoré naša krajina tak veľmi potrebuje, sa nevyjadrí kompetentne ani jeden zástupca vládnej strany. Naozaj to chýba v tejto diskusii. Chýba to. A ak aj pozorujú túto diskusiu pozorujú občania, ja som presvedčená o tom, že v duchu deklaratívnych vyjadrení vlády, teraz v duchu popularizovaného balíčka sociálnych opatrení, sa žiada aj reakcia, aj adekvátna odpoveď na túto otázku. My si nemôžeme dovoliť v dnešnej situácii, v akej sú Slovensko a ľudia v našej krajine hlavne na vzdialených východných regiónoch, hazardovať s tým, že sa k takýmto zákonom nevyjadríme.

Je to naozaj nedôstojné a neadekvátne v situácii, v ktorej sa nachádzame. Mnohé rodiny predstavujú potenciál pre to, aby ich možné daňové úľavy alebo správne prijaté legislatívne opatrenia odbremenili od záťaže, ktoré im bránia, ktoré ich demotivujú v tom, aby rozvíjali svoje možnosti.

Takže ja by som bola naozaj veľmi rada, ak aj či už formálne, neformálne, najradšej oficiálne by odznelo stanovisko k zákonu, aby sme ho možno prerokovali aj v rámci hospodárskeho výboru tak, aby som vedela, že ak sú nejaké vecné prekážky, politické prekážky – ja si myslím, že nie sme tu na to, aby sme riešili politické prekážky, politické bariéry–, tak že tieto vecné prekážky spoznáme, pričom pokiaľ sú nejakého zásadného charakteru, že ich rozoberieme, a pokiaľ nie sú zásadného charakteru, pokiaľ sa tu vieme dohodnúť na konkrétnostiach, ktorými je možné upraviť tento predložený návrh zákona, tak že sa týmito konkrétnosťami budeme zaoberať a o tie tento návrh zákona upravíme, skorigujeme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi Figeľovi. Myslím si, že je to presne v tej skupine zákonov, ktoré nepodporiť jednoducho nie je možné, nakoľko ten zákon je logicky konštruovaný a je dobovo veľmi presný. Potrebujeme ho.

Okrem toho sa mi aj veľmi páčilo to prirovnanie, že teda tá úcta k tradíciám nie je prenášanie popola, ale, naopak, prenášanie živého odkazu a vyťaženie toho dobrého, čo existuje v našej histórii, a použite toho aj do budúcnosti.

A myslím si, že život je naozaj režisér veľmi dobrý, lepší ako my ľudia, lebo aj na dnešok nám pripravil celkom peknú kontinuitu, že po tomto dôležitom a podporyhodnom zákone prichádza poobede na rad laznícky zákon, zákon, ktorý poukazuje na obrovské tradície slovenskej krajiny a zároveň aj veľmi presne ako keby vychádzal z princípov tohto zákona o rodinnom podnikaní, pretože na slovenských lazoch generácie rodín úspešne podnikali, pracovali, žili, zveľaďovali krajinu, žili pre seba, ale žili aj pre krajinu a my stále toto ovocie tohto dedičstva ešte máme možnosť užívať, ale, pozor, je tu problém, tikajú tu hodinky pomerne blízko k dvanástej a slovenským lazom treba pomôcť. Takže nechcem povedať, že toto využívam ako na nejaké entrée pre laznícky zákon, ale vidím v tom kontinuitu, ktorú napísal život. A napísal ju dobre. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ako si spomenul, pán kolega Bublavý, všetkých ich treba podporovať, takže súhlasím s tým, ale podpora rodinného podnikania u nás nie je vôbec žiadna momentálne. Takže to je nonsens.

Áno, ľudí socializmus naučil stopercentne byť závislými od štátu. Týka sa to hlavne tých starších. V tom vývoji po roku 1948, viete, socializmus bol iba prvou etapou toho, malo sa to skončiť v komunizme, kde by sme mali mať už až takú, by som povedal, uvedomelosť, že všetci by sme robili tak, aby každý mal, čo by potreboval, pričom by si mohol z toho vziať. Áno, brať sme sa tak naučili. A keby teraz materiály z budov, ktoré mali byť umiestnené na iných stavbách, mohli sa dať preč, na tú stavbu, na ktorej mali byť umiestnené, neviem, koľko budov by stálo v našej republike, pretože takým spôsobom sa v socializmu bralo, že sa popri diaľnici vystavali aj domy, haciendy, iné bloky a iné stavby.
Myslím si, že treba prebudiť ľudí, aby sa postavili na vlastné nohy a aby vzali zodpovednosť za svoje životy do vlastných rúk, musíme ich to znovu naučiť a vzbudiť u nich nejaký ten elán. Je to ťažká robota, to musím povedať. A myslím si, že štát by sa im mal pokloniť a vážiť si, že takíto ľudia takto pristupujú k tomuto životu. U veriacich dokonca je to aj hriech, ak iba čakajú na štát, ako sa o nich postará, a nevezmú bremeno na seba, aby sa postarali sami o sebe aj, samozrejme, o svoju rodinu. Len treba vytvoriť podmienky takýmto ľuďom zo strany štátu a nebrániť im v tom, pokiaľ chcú ísť do takéhoto podnikania. Žiaľ, doteraz sa to u nás za 24 rokov nedialo. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Veľmi dobrý návrh zákona tiež podporujem. Rodina je naozaj základ po všetkých stránkach. Vidíme, že niektorí ľudia tunelujú firmy, podniky, rodinu, zvlášť vlastnú rodinu asi málokto bude tunelovať, naopak, viacerí budú sa snažiť o všestranný rozvoj ako ľudský, vzťahový, tak aj ekonomický a sociálny. Je to tiež vlastne také povzbudenie naozaj ľudí, aby boli aktívni, aby pracovali, aby sa postarali sami o seba, čo je normálna vlastnosť zdravého dospelého človeka. Ľudia nepotrebujú ani tak primárne nejaké balíčky, ktoré by sme im ako keby dávali zo štátneho a spoločného, ako skôr nechať im možno viac toho, čo sami vyprodukujú reálne svojou usilovnosťou na ďalší rozvoj ich práce, ich rodín. A potom nebudú závislí od štátu. A tu je možno kameň úrazu, že keď sa otvára nejaká proklamovaná fabrika, firma s nejakými stovkami pracovných miest, tak sa to oveľa lepšie dá marketingovo predať, lepšie sa vyníma v médiách prestrihanie nejakých pások, sľub, že prinesiem odtiaľ a tam a tam stovky pracovných miest, ako také tie akoby roztratené úplne normálne rodiny živnostníkov, ktorí tvoria takú tú chrbticu nášho hospodárstva. A mali by ju tvoriť. A bolo by dobré, aby sme ich v tom podporili. Takže ďakujem a plne to podporujem.

Ja len opakovane znova uvediem, že tento návrh zákona o podpore rodinného podnikania radím spomedzi všetkých zákonov, ktoré tu boli predkladané, k zákonom, ktoré majú apolitický rozmer.

Chcem vás ubezpečiť, pán poslanec Zajac, že podpora rodiny a rodinného podnikania nie je len záujmom a prioritou hnutia KDH, ale že je to záujem aj, verím, iných poslancov aj politických zoskupení.

Ja sa pripájam k tej vašej výzve, aby návrh zákona o podpore rodinného podnikania bol zaradený do súboru balíčka sociálnych opatrení, ktoré majú pomôcť našej krajine, našej spoločnosti vysporiadať sa s veľkou chudobou, s veľkou nezamestnanosťou. A faktom je, že zlé sociálno-ekonomické podmienky sa výrazne podpisujú pod rozpad a deštrukciu mnohých rodín. Niekoľkokrát sme tu hovorili o tom, ako enormne narastá odchod našich ľudí za prácou do cudziny, do cudziny odchádzajú matky, ktoré opúšťajú svoje niekoľkopočetné rodiny, svoje deti.

Som presvedčená o tom, že prijatím takéhoto návrhu zákona nemáme čo stratiť, môžeme iba získať, politicky môžu získať všetci poslanci, všetky strany, ktoré sa na prijatí tohto návrhu zákona dohodnú, a získať môžu predovšetkým ľudia, ktorých sa dopady takéhoto zákona určite pozitívne dotknú. Bolo tu už spomínané toto, stabilita rodiny, rodinných vzťahov, stabilita podnikateľského prostredia, oživenie vidieka, rozvoj poľnohospodárskej výroby, prvovýroby, rozvoj agroturistiky. Nevidím dôvod, pre ktorý by sme sa na takomto návrhu nevedeli vecne a hodnotovo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Podľa mňa si mohol byť kúsok viacej politický a povedať, že toto bude možno priorita alebo prvý bod nového programového vyhlásenia vlády, ktorá vznikne po marci. A vtedy by som pochopil a dal aj palec hore. A dúfam, že všetko to, prečo by to malo byť prvým bodom nového programového vyhlásenia vlády, čo si uvádzal v rozprave, sa do bodky naplní. Naozaj, ty si to povedal tak biblicky a použil tú ježišovskú činnosť, lepšie je ľudí naučiť chytať ryby, ako im rozdávať ryby, pretože my to máme aj s tými rybami ešte omnoho horšie, ako si popísal. A to je, že niekto tie ryby jedným zoberie a svojim rozdá. To je ten základný moment. A na základe toho je snaha udržať moc. A my vieme, a dlho sa o tom presviedčame, že môže byť politik schopný získať moc, ale je úplne iné, ako vládne. A toho sme aj svedkom.

A myslím si, si sa dotkol aj tých balíčkov, tak odovzdávať alebo predstavovať národy balíčkami na cestu nie je dobrý krok. Preto ja tento návrh podporujem. Podporujem ho z mnohých dôvodov. A myslím si, že už si krajina naozaj zaslúži, aby sme ľudí nenútili robiť mimikry a obchádzať možné podnikanie. Ale založiť rodinné firmy s parametrami tak, ako mnohokrát to tie rodiny robia, je dobrým krokom. A dúfam, že sa na tomto zhodneme. A ak sa to stane prvým a prioritným bodom nového programového vyhlásenia vlády, tak pre Slovensko urobíme veľa aj v tejto oblasti.

Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ, myslím, že je to dobrý zákon, myslím, že musí tu byť a musíme ho stále predkladať, pokiaľ nebude nejakým spôsobom zrealizovaný.

Ste hovorili, že na Západe ste mali tú česť vidieť rodinnú firmu, ktorá má 300 rokov. Nuž, žiaľ, u nás sme mali za 100 rokov koľko revolúcií na Slovensku? A pritom stále meníme režim. To znamená, my stále nevieme, kde chceme nejako ukotviť sa. Takže, samozrejme, že v roku 1948 to bolo všetko zostrihnuté. A sme to chceli v roku 1989 naštartovať. Tak môžem vám povedať, ako to bolo v poľnohospodárstve. Poviem vám svoj príklad. Ja som z kulackého rodu. Keď sme prišli na Štátny majetok Lipany a sme povedali, že ideme brať našich nejakých 50 hektárov, ktoré sme v reštitúcii dostali naspäť, tak pán riaditeľ toho podniku povedal, že iba cez jeho mŕtvolu nám vydajú majetky. Takže potom, samozrejme, sme museli ísť cez súdy a ďalšie veci, aby sme sa k nim vôbec dostali. To znamená, to, čo bolo vtedy deklarované, že ideme tie štátne podniky, dá sa povedať, privatizovať, resp. ináč riešiť, tak v poľnohospodárstve bolo tak, že sa to sprivatizovalo. Vlastne tí, ktorí vtedy tam boli direktori alebo predsedovia družstiev v rámci transformácie, sú tam momentálne nanovo. No znovu diktujú podmienky, znovu to užívacie právo je nadvlastníckym právom. Takže myslím si, že je tam tých problémov veľa.
Ja som bola veľmi rád, že minulý rok prijala Európska únia Rok farmárov malých a mladých. A, samozrejme, vláda musela na to reagovať. Na jeseň bola prijatá koncepcia o tom, ako to u nás bude vyzerať. Dalo by sa o tom veľa hovoriť a všetko to nestihnem povedať.

Môžem povedať, že bol som aj u pána Barbariča, ktorý mal teraz prednášku, akým spôsobom, bolo to v Ľutine, chce malých a mladých farmárov, mikrofarmárov podporovať. Musím povedať, že všetko je tu krásne, len začína to pôdou. A tá pôda nejakým spôsobom sa nedá len tak dostať od toho štátu, ako je to deklarované momentálne v týchto všetkých zákonných opatreniach.
Musím povedať, že máme schopných ľudí aj na poľnohospodárskej pôde. A pýtam sa: Náš štát verí slovenskej rodine? Asi jej neverí. Takže dúfam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)