Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a vážení páni, vážený pán minister, dovoľte aj mne po ix hodinách vzájomného obviňovania sa súčasnej vlády voči vláde bývalej, možno pravicových pohľadov, ľavicových pohľadov, povedať tu, na čo sa pýtal poslanec Jarjabek, a to, o čo nám ide, a to, o čo konkrétne ide mne.
Ešte predtým treba povedať, celá táto situácia sa navonok zobrazuje tak, že pán premiér sa štylizuje do pozície hrdinu a ja...
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a vážení páni, vážený pán minister, dovoľte aj mne po ix hodinách vzájomného obviňovania sa súčasnej vlády voči vláde bývalej, možno pravicových pohľadov, ľavicových pohľadov, povedať tu, na čo sa pýtal poslanec Jarjabek, a to, o čo nám ide, a to, o čo konkrétne ide mne.
Ešte predtým treba povedať, celá táto situácia sa navonok zobrazuje tak, že pán premiér sa štylizuje do pozície hrdinu a ja musím povedať, že robí to dobre, fakt to tak vyzerá. On je ten záchranca, ktorý chráni verejný záujem, a bývalá pravica je tá zlá. A aj by som to uveril, že chce to a že to myslí úprimne, ak by bol hrdinom so všetkými dôsledkami. A to znamená, ak spraví chybu, za túto chybu ponesie zodpovednosť. Vtedy možno hovoriť o hrdinstve, keď si uvedomujem, čo sa môže stať, a keď sa stane to zlé, postavím sa k tomu čelom a poviem, pochybil som. Pretože dnes nejde o fazuľky a tie sumy, v ktorých sa pohybujeme, a posledné, ktoré som zachytil ja, sú, štát chce požadovať 492 mil. eur od Slovenských elektrární, a Slovenské elektrárne chcú požadovať 590 mil. eur. To sú obrovské sumy. Zdá sa, že zahraničný investor chce požadovať o 100 mil. viac, to je 100 cétečiek, je to obrovský balík peňazí. A preto ja sa budem, škoda, že tu nie je pán premiér, budem sa pýtať, pretože mi chýba v tej správe niekoľko vecí. A určite sa nechystám obhajovať ani jednu, ani druhá stranu, ale mňa zaujíma, aký je ten objektívny stav, lebo tá správa objektívny stav proste nepopisuje.
Treba ešte na úvod povedať, že pri takýchto sumách, s ktorými tu narábame, ako keby to boli drobné, je žalostné, že v našej krajine verejní činitelia nenesú hmotnú zodpovednosť za svoje činy, za svoje skutky, za svoje úkony. Rovnako to platí o korupcii verejných činiteľov, kde sa podľa štatistík javí, že tá vlastne ani neexistuje, a, dámy a páni, väčšina z nás, čo tu sedí, to nie je proste pravda. Mechanizmus vyvodzovania zodpovednosti voči verejným činiteľom, voči tým, ktorí narábajú s peniazmi nás všetkých, nie je funkčný.
Keby tu sedel pán premiér, tak sa ho spýtam, že či ponesie zodpovednosť, ak jeho závery uvedené v správe budú zlé. Ja verím, že mu pán minister Jahnátek bude toto tlmočiť a opýta sa ho, či si uvedomuje to riziko, v akom sme.
K správe. Tá správa je podľa názoru čisto jednostranná, je nezodpovedná, je, nechcem povedať, že je zbytočná, ale je nedostatočná. Chýbajú v nej prílohy, ktoré tam mali byť, a tie prílohy sú napr. tie výzvy, ktorými štát vyzýval Slovenské elektrárne k tomu, aby začali konať, aby neporušovali povinnosti, listy, ktorými sa odstupovalo od zmluvy, pretože sa javí, že tých odstúpení bolo viac. A teraz každé odstúpenie má iné právne následky a tie následky sa javia, že budú v desiatkach miliónov, keď nie v stovkách miliónov euro. Čo je najpodstatnejšie, chýba tam právna analýza rizík. Osobne si myslím, že v každej takejto správe musí byť analýza toho, čo sa môže stať, ak nevyjde to, čo plánujeme.
Tá správa je plná subjektívnych pocitov a nepodložených hypotéz alebo hypotéz vydávaných za test, minimálne v niektorých tvrdeniach, ktoré nemajú proste oporu, a to je, ak sa bavíme o tej konštrukcii odloženia účinnosti niektorých, niektorých zmlúv, tak tam sa priamo konštatuje, že ostatné zmluvy proste sú neúčinné. A ja si tvrdím dovoliť opak a k tomu sa, k tomu sa dostanem. V tej správe sa hovorí, že sa reaguje na dlhodobý problém, ktorý mali Slovenské elektrárne alebo ktorý mal štát so Slovenskými elektrárňami. Ja sa potom pýtam, načo, my tam máme predsa v dozornej rade, štát tam má nejakých svojich nominantov, načo sú tam. Za čo dostávajú peniaze? Načo ich tam máme, keď konáme až teraz? Ak budem korektný, až po troch rokoch tejto vlády, až teraz.
Áno, žaloba prvá bola v roku 2006., ale aj tú žalobu by som si pozrel, pretože hovorí o určení neplatnosti jednej zo zmlúv, ostatné som tam nenašiel a podstatné je, ak chceme pýtať peniaze späť, bude práve druhý petit a to je požadovanie finančného plnenia. Lebo práve s tou dozornou radou súvisí taká jedna právna zásada známa z čias Ríma a to je vigilantibus iura scripta sunt, to znamená právo patrí bdelým, patrí ostražitým a patrí tým, ktorí sa starajú o svoje práva, pretože ak sa nestarajú a nezaujímajú, môžu ich stratiť, nebudú ich môcť viac uplatniť. A tu je práve ten problém, ak správa hovorí o tom, že celá tá dohoda o usporiadaní majetkových vzťahov, na základe ktorej došlo k privatizácii Slovenských elektrární, je neúčinná, tak, a zároveň hovorí, že štát si uplatňoval svoje práva už skôr. Ja sa pýtam, uplatňoval si aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody už v tom roku 2006.? Pretože ak nie, je vysoko pravdepodobné, že uplynula premlčacia lehota týchto nárokových položiek. My dostaneme iba zlomok z toho, čo hovorí premiér. Ak si voľakto myslí opak, nech sa páči, dajte sa do faktickej, odpovedzte mi.
Myslím si, že tieto závery, ktoré sú v správe, sú pochybné. A nenašiel som tam žiadnu argumentáciu, prečo by to tak proste malo byť. A navyše a vieme úplne presne, tá účinnosť je podmienená tým uzavretím dohody o prevádzke VEG, teda Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Uzavretím, uzavretím, uzavretie je v zásade dohoda dvoch strán na niečom. Prísne vzaté, nemusí sa hovoriť o platnej zmluve. Tá dohoda hovorí o uzavretí a v obchodnom práve platí a verím, že má, videl som tu aj pána profesora Mamojku, aj pani docentku Žitňanskú, platí, právne úkony sa vykladajú podľa úmyslu strán. A ten úmysel strán tu nepochybne nebol ten, že keď sa ukáže neskôr, že zmluva o prevádzkovaní je neplatná, že nebude platiť celá dohoda. Ten úmysel strán bol podľa mňa nepochybne v tom, aby bola podpísaná okrem iného zmluva o odškodnení. Aby nemohla strana, ktorá podpísala dohodu, povedať o týždeň, že ja vám to nepodpíšem. Toto bol úmysel strán. Preto si myslím, že tá dohoda, o ktorej vy tvrdíte, že je neúčinná, nepochybne je platná a je aj pravdepodobné, že je stále účinná. Čiže náhradu, o ktorej hovoril pán premiér, že budeme požadovať 5 mil. ročne krát tých takmer 10 rokov za starostlivosť o prevádzku Gabčíkovo, proste nie. To právo, ten nárok nevznikol. Aspoň ak, ak sa nemýlim. Ale toto musí povedať súd, prípadne tieto riziká musí mať analyzované nejaká právna analýza rizík, o ktorej som hovoril a ktorá je podľa mňa tuto kľúčová. V správe sa ďalej hovorí, že keďže zmluva o prevádzke Gabčíkova je neplatná, absolútne neplatná, nemohla nadobudnúť účinnosť ani zmluva o odškodnení. A preto nemôže Enel alebo teda zahraničný investor požadovať sumu, ktorú by získal, ak by prevádzkoval elektráreň 30 rokov. Opäť nenachádzam žiadny právny základ na toto tvrdenie a teším sa, že je tu pán minister životného prostredia, že mi to možno vysvetlí. Na základe čoho toto tvrdíme. Je to veľmi dôležité. (Reakcia z pléna.)
No. A keď si pozrieme tú zmluvu o odškodnení, nájdeme v nej dôvody, kedy, ak budeme aj predpokladať, že je platná, lebo ja si myslím, že, že táto zmluva je stále platná, dokonca aj účinná, nájdeme tam právny základ toho, kedy môže, kedy môžu Slovenské elektrárne požadovať od Fondu národného majetku platby alebo ušlý zisk, ktorý by mohol získať počas 30 rokov. A my, Vodohospodárska výstavba poslala jednu z výziev alebo jednu z výpovedí takú, ktorá tento nárok priamo zakladala. Zakladala priamo nárok na to, aby mohli požadovať 30-ročnú náhradu škody alebo ušlého zisku. Toto je obrovská chyba. Zdá sa, že to chcela vláda zasanovať niečím, a to ma až desí, ale to rozhodnutie Krajského súdu 9. marca 2015, ktoré bolo deň predtým, ako nadobudla výpoveď účinnosť, je veľmi podozrivé, je veľmi podozrivé. Zdá sa, že vláda vedela o tom, ako dopadne rozhodnutie alebo ho priamo ovplyvňovala. Neviem, čo je horšie, neviem, čo je horšie. Pán minister, je to veľmi pochybné. Deň na to, ako je právoplatný rozsudok, nadobudla účinnosť výpoveď. Mýlim sa? Tak je.
Takže a podľa agentúry SITA je vedených aktuálne 12 sporov. Ja by som tieto spory v tejto správe rád videl a by som ich tam očakával a zároveň by som rád videl, aké sú výhľady na tie spory na víťazstvo, na prehru alebo na čokoľvek. Lebo ak ich tam nemáme, sme alebo ten, kto podložil túto správu, a to je pán premiér, sme iba hazardéri. Nič iné. Hazardujeme so štátnymi peniazmi. Lebo slová pána premiéra, že my sme v pohode, veď poďme sa súdiť, my to vyhráme, my sme v práve, sa veľmi, ale veľmi podobajú na slová pri poisťovni Union, akcionári Achmea, kedy tiež sa pán premiér bil do pŕs a povedal, poďme sa súdiť, my sme v práve. A čuduj sa svetu, 29,5 mil. euro je zablokovaných v Luxembursku. V tomto spore. A ten, kto sa vyzná, vie, že v medzinárodnom práve sa peniaze len tak neblokujú. Peniaze občanov tejto krajiny, 29,5 mil. euro je zablokovaných, lebo pán, aj preto, lebo pán premiér povedal, že poďte do mňa, poďte sa súdiť.
Teraz sa ale bavíme o 590 mil. eur. To je neuveriteľný balík peňazí a ja nenachádzam, kto bude zodpovedať, keď sa pán premiér mýli. A to sa dostávam k predposlednej časti môjho vystúpenia a to je, bolo tu spomenuté jedným z kolegov z opozície, hmotná zodpovednosť verejných činiteľov. My sme s kolegami z klubu OĽaNO pripravili tento zákon vo viacerých podobách. Ak sa nemýlim, ja osobne som ho dal päťkrát, aby sme hovorili o tom, že ten, kto narába s peniazmi občanov tejto krajiny, musí za škody zaplatiť, ak túto škodu spôsobí, úmyselne, z nedbanlivosti. To je ten teraz, môžme sa baviť o miere zavinenia. Či to bude úmysel, nedbanlivosť, o miere, kedy sa vyviní ten človek, alebo ktorých činiteľov sa to bude týkať, ale vy ste im nedali absolútne šancu o tom hovoriť. A mrzí ma, že boli takí poslanci aj z opozície, ktorí o tom hovoriť nechceli. Neposunuli zákon o hmotnej zodpovednosti do druhého čítania.
K privatizácii poviem možno jeden osobný názor a myslím si, že privatizácie, ktoré na Slovensku prebehli niektoré, niektoré, niektorých podnikov, neboli správne, či už z pohľadu finančného, alebo dokonca aj strategického. A myslím si, že naše podniky alebo podniky, ktoré zabezpečujú fungovanie tohto štátu, majú patriť štátu. Ale nemôžu patriť štátu bez toho, aby v tom podniku fungoval správca alebo riaditeľ, generálny manažér, ktokoľvek, ktorý bude, bude tam absentovať politická nominácia, bude to bez výberového konania, bude to bez zodpovednosti. Ťažko môžme hovoriť o tom, že štátne podniky hospodária dobre. To je vlastne argument voči pánovi bývalému ministrovi financií pánovi Miklošovi, ktorý hovoril, ak to odcitujem, že prečo boli privatizované elektrárne, že boli, podniky boli neefektívne, stratové, boli zdrojom korupcie, chýbali im investície, skúsený manažment aj etablovanie na svetovom energickom trhu. Ak by vo vedení tohto podniku alebo ktoréhokoľvek strategického bol človek, ktorý má na to skúsenosť, ktorý je vybraný, ktorý nie je nominovaný, ktorý prešiel transparentným výberovým konaním a ktorý ponesie za svoje chyby zodpovednosť, trúfnem si povedať, že privatizácia podľa tohto argumentu by bola zbytočná.
Na záver len toľko, že musím povedať, že som presvedčený, že pokiaľ nebude zavedená hmotná zodpovednosť v nejakom rozsahu verejných funkcionárov, dovtedy sa na Slovensku bude plytvať, drancovať a, žiaľbohu, aj kradnúť.
Skryt prepis
