Videokanál klubu

184.

Ja som sa neprihlásila, ani som nestihla, som ešte bola v myšlienkach. Mňa by skôr zaujímalo, že na ktoré konkrétne prípady sa to viaže? Lebo skutočne aj z praxe komunálnej poslankyne viem skôr o tom, že obec alebo možno aj vyšší územný celok vstupoval do obstarávania bytov tak, že priamo sa zúčastňoval výstavby týchto sociálnych bytov. Nestretla som sa s tým, aby bol vytvorený legislatívny priestor na kúpu nájomných bytov. Takže by ma naozaj zaujímali možno konkrétne prípady, špecifické prípady, ktoré vplývajú na túto zákonnú úpravu, pre ktoré bolo potrebné zaviesť tento inštitút kúpy nájomných bytov, ktorý z môjho pohľadu, dovolím si povedať, nie je zrozumiteľne a obsažne zadefinovaný.

180.

Tak opäť si dovolím vystúpiť k predloženému návrhu zákona o dotáciách poskytovaných na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. A pri štúdiu dôvodovej správy, aj navrhovanej úpravy zákona som sa pozastavila pri slovnom spojení a pri tej ambícii navrhovanej úpravy zadefinovať kúpu nájomného bytu.

Vo viacerých ustanoveniach tohto zákona sa určujú podmienky či už pre obstaranie nájomných bytov alebo podmienky a kritériá na pridelenie dotácií pri odstraňovaní systémových porúch bytových domov, prípadne aj určené kritériá a podmienky na obstaranie technickej vybavenosti. Avšak napriek tomu, že v dôvodovej správe sa uvádza, že je ambíciou tohto navrhovaného zákona presnejšie a jasnejšie vymedziť definíciu kúpy nájomných bytov, ako som sa snažila hľadala v tomto zákone, ja definíciu kúpy nájomných bytov v takejto úprave nepovažujem za dostatočnú. Ba naopak, považujem ju za strohú a nejasnú.

Preto som si dovolila vystúpiť pri predložení tohto zákona v prvom čítaní s požiadavkou objasnenia, v akých prípadoch bude zabezpečovaná kúpa týchto nájomných bytov? Aké kritériá na kúpu nájomných bytov sa budú viazať, prípadne obmedzenia, aj čo sa týka posudzovania súladu s koncepciou riešenia bytovej politiky jednotlivých miest, prípadne vyšších územných celkov, prípadne, ak sa bude táto kúpa nájomných bytov vzťahovať aj na správcovské organizácie, správcovské spoločnosti, prípadne na spoločenstvá vlastníkov bytov? Naozaj tento účel, s ktorým sa umožňuje v zákone kupovať nájomné byty, mi nie je celkom zrejmý. Naozaj by ma zaujímalo, že ak takýto pojem sa zavádza a definuje, je to výsledkom požiadaviek aplikačnej praxe. Zaujímalo by ma, aké konkrétne prípadové štúdiá alebo konkrétne prípady sa viažu na to, aby boli upravené legislatívne a týmto zákonom. V takejto podobe naozaj definíciu kúpy nájomným bytov ja vnímam ako nepostačujúcu.

Ďakujem dopredu, keď mi to, pán minister, bližšie objasníte.

174.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, ja vystúpim k tomuto zákonu krátko. Viac-menej, ako je uvedené v dôvodovej správe, úprava tohto zákona súvisí a vyplýva práve s poskytnutím rozšírenej možnosti využívania aj európskych štrukturálnych fondov pri modernizácii bytových domov. To je taká dosť závažná aktuálna otázka. Je evidentný aj spoločenský záujem zo strany užívateľov bytov jednotlivých spoločenstiev o to, aby mali možnosť v čo najväčšej miere tento fond využívať. A tak by ma zaujímalo vzhľadom na to, že registrujem napriek tomu, že sú vyvíjané z úrovne ministerstva snahy sprístupniť informácie o poskytnutí tejto pomoci, aké konkrétne aktivity uskutoční ministerstvo práve pre to, aby ten proces využívania fondov a týchto možností využívania európskej pomoci bol čo najširší.

Ja teraz nechcem, aby toto vyznelo všeobecne a frázovito, ale naozaj, čo sa týka možností využívania, mám na mysli tých praktických možností, využívania štrukturálnych fondov, s tým máme viac-menej negatívne skúsenosti. Tak ja by som bola veľmi rada, ak by spolu s návrhom tohto zákona, jeho úpravou bol prípadne spracovaný aj manuál, podľa ktorého sa či už jednotlivé bytové družstvá alebo bytové spoločenstvá, domy, bytové domy mohli riadiť pri čo najširšej možnosti využitia týchto prostriedkov. Naozaj chcem zdôrazniť, že o európskej pomoci sa možno viac hovorí, ako sa v skutočnosti realizuje a cítiť to práve aj na nepokrytom záujme jednotlivých bytových domov, bytových spoločenstiev v prevažnej miere vo vzdialených východných regiónoch. Takže ja si dovolím predniesť takúto, neviem, asi ani nepoviem kritickú, ale skôr konštruktívnu poznámku. Naozaj sa žiada ten priestor medzi oficiálnymi materiálmi, možno aj pripravenou legislatívou a zabezpečenými prístupnými informáciami spotrebiteľskej verejnosti vyplniť manuálom sprístupneným, sprístupnením informácií, ku ktorým budú mať menej sťažený prístup, ako je to teraz.

Ďakujem.

162.

Ďakujem pekne, Maňo Huba, za tvoju reakciu. Ak si to myslel, že čakáš odpoveď odo mňa, asi nie, to si smeroval na ministra. Ja ti naozaj neviem povedať, že či budú k dispozícii vykonávacie predpisy. Pokiaľ ešte doteraz nie sú k dispozícii, tak v podstate sú nejaké dva a pol mesiaca na to, aby ich ministerstvo alebo teda úradníci z ministerstva vypracovali, pretože na ďalšie druhé čítanie vlastne pôjde tento zákon až po lete, takže je tam ešte dostatok času. No necháme sa prekvapiť, necháme sa prekvapiť, naozaj, s čím príde ministerstvo, čo už bude, pretože naozaj, človek nebude vedieť relevantne posúdiť, či ten zákon a v akej miere dokáže pomôcť naozaj občanom Slovenskej republiky, pretože zákony sú tu pre občanov, majú stanovovať mantinely, odkiaľ-pokiaľ sa kto môže pohybovať. A mal by platiť rovnako pre všetkých. Takže uvidíme. Ja ti na tvoje otázky odpovedať neviem, ale dúfam, že bude odpovedať minister dopravy.

158.

Ďakujem pekne za slovo. Začnem tým, že áno, stavebný zákon bol už starý, bol veľakrát novelizovaný a nebol prispôsobený naozaj na akútne problémy, ktoré už v súčasnosti, dá sa povedať, už pretrávajú v spoločnosti a nedajú sa riešiť, lebo zákon toto nedovoľuje, zákon toto neupravuje, zákon toto neumožňuje. Preto sme teda čakali, keď ohlásila vláda SMER-u, že pripraví nový stavebný zákon, že kedy to príde.

Už pri prvých stretnutiach a jednaniach s jednotlivými odbornými komorami sme dostávali informácie o tom, že ministerstvo si robí stavebný zákon podľa svojho a veľmi málo z pripomienok odborných združení akceptuje. V podstate, to je presne tak, ako diskusie, ktoré, na ktoré pozýva vládna strana opozíciu alebo ministerstvá. Za prvé, pozve si len tých, ktorí im budú po vôli, čiže im budú pritakať a na druhej strane, aj keď si pozve aj iných, ktorí majú konštruktívne návrhy na riešenia, tak jednoducho tieto návrhy neakceptuje a povie, že, alebo akceptuje len veľmi malú časť a potom povie, ale veď my sme akceptovali ich návrhy, samozrejme, tie najnepodstatnejšie a to podstatné sa potom do toho zákona nedostane.

Pôvodný termín predloženia stavebného zákona sa odložil, lebo naozaj sa zistilo, že opäť by bol predložený paškvil a že ho treba asi nejakým spôsobom predsa len upraviť, aby neboli určité veci okaté a aby sa s ním dalo naozaj narábať. Ako som už spomínal vo svojej faktickej poznámke, niektoré krajiny majú stavebný zákon jednoduchší, jednoznačnejší a ťažko obíditeľný. My opäť musíme mať niečo zložitejšie, aby sa dalo v tom kľučkovať, vŕtať, prekračovať, zasa aby to bolo výhodné pre niekoho určitého.

Teraz prišiel konečne návrh, ktorý vláda schválila, prišiel ku nám na rokovanie do Národnej rady. Ja som hovoril s územnými plánovačmi, hovoril som s architektmi, hovoril som s ďalšími ľuďmi zo stavebníctva, každý mi povedal nejaké pripomienky. Niektorí väčšie, niektorí menšie, niektorí mi hovorili to, čo sa práve neprijalo aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ja mám pochybnosti o tom, že aj keď sa tuná hovorí, že však príde niečo v druhom čítaní. Čo bude v druhom čítaní akceptované? Ak to teraz ministerstvo neakceptovalo v rámci odborných diskusií, tak čo budú chcieť vládni poslanci schváliť? A obzvlášť, ak to príde ako návrh od opozície? Opäť len prázdne reči o tom, že však prineste nejaké riešenie v druhom čítaní. Zbytočnosť. Samozrejme, aby ľudia videli, že nesedíme si tu len tak a že naozaj prinášame a že tie veci, informácie od odborných združení prenášame naozaj tu, tak niečo pripravíme. Ale ešte raz, tu, zdôrazňujem, že nič z toho neprejde, pretože to nebude z pera vládnej strany, vládnych poslancov, bude to z pera opozície.

Poďme teraz konkrétne k niektorým veciam a už sa toho dotkol kolega Hlina. Bola to nedávna novelizácia stavebného zákona a malo sa jednať o vyčistenie od bilboardov. Mnohí z vás možno ani nevedia, pre koho bol tento zákon novelizovaný. Ja sa dotknem teraz toho nového zákona, lebo niektoré veci z toho prešli do tohto nového, konkrétne § 52, ktorý bol spomínaný, oprávnenie obce na zabezpečenie údržby verejného priestoru. Zaujímavý je bod 2. Obec je oprávnená vydať územný súhlas na odstránenie nepovolenej alebo neohlásenej konštrukcie na informácie na základe ohlásenia podaného. A teraz pre nás je podstatný bod C. Záujmovým združením vlastníkov konštrukcií na informácie registrovaného podľa § 95, ďalej len záujmové združenie. Alebo tam sú potom ešte samozrejme ďalší, určite oprávnení, ktorí ku tomu majú čo hovoriť.

Poďme sa však pozrieť na ten § 95, pretože ten je naozaj vskutku zaujímavý a preniesol sa práve z tej novely stavebného zákona, ktorý tu predniesla pani Zmajkovičová s pánom Chomom. Takže § 95 hovorí o tom, že, už sa k tomu dostávam, register záujmových združení. Register záujmových združení je elektronickou evidenciou záujmových združení právnických osôb, ktoré majú v predmete činnosti podnikanie v oblasti šírenia reklamy a informácií prostredníctvom konštrukcií na informácie, takže nie už reklamných zariadení, ale konštrukcií na informácie a majú záujem byť účastníkom v konaní o odstránenie nepovolenej alebo neohlásenej konštrukcie na informácie. Registrácia je dobrovoľná. To je celkom logické.

Ale teraz. Do registra podľa odseku 1 sa na základe žiadosti zapíše každý žiadateľ, ktorý preukáže, že za a), je združením právnických osôb registrovaných podľa § 20i Občianskeho zákonníka najmenej 1 rok. To ešte raz zdôrazním, je registrovaným najmenej 1 rok. A potom za b), jeho členovia vlastnia najmenej 9 300 konštrukcií na informácie a tak ďalej, 1 300 kusov má väčšiu informačnú plochu ako 20 m2 a tak ďalej, to už sú len číselká. Ale dosť podstatné číselká, pretože na Slovensku máme celoslovenské spoločnosti, reklamné, ktoré majú vo svojej, vo svojom vlastníctve aj reklamné bilboardy, po starom, po dnes, po novom budú to konštrukcie na informácie a máme aj takých regionálnych poskytovateľov reklamných plôch.

Čo myslíte, k čomu bola táto novela smerovaná? K vyčisteniu konkurencie, prosím pekne. K odstráneniu konkurencie tých veľkých, pretože tí malí sa im tam montovali do rajónov. Je zaujímavosťou, že pri novele stavebného zákona, ktorú predniesli dvaja vládni poslanci a bolo tam zakomponované, že to združenie právnických osôb, ktoré má byť zapísané do registra, rok predtým vzniklo za záhadných okolností. Čo už dopredu vedeli, že sa bude pripravovať takýto zákon? Alebo, nebodaj, ho rovno pripravovali oni? A opäť sa jedná, samozrejme, v pozadí o jednu finančnú skupinu. Spoločnosť BigMedia je naozaj veľká, plus zoberie si ešte zopár takých tých menších, ktorí to s nimi budú ťahať, ale čo sa stane? No odstránia presne všetkých tých malých ostatných. Jednoduchým spôsobom označia konkurenčné billboardy, že to sú nepovolené stavby a stane sa to, tak ako hovoril už kolega, môžu vám vstúpiť na cudzí pozemok, odstránia vám daný reklamný pútač, billboard, reklamnú tabuľu, to je jedno, môže to byť aj malá reklamná tabuľa, ktorú máte od suseda v záhrade, lebo máte lepšiu pozíciu voči ceste, ktorá prichádza do obce, vyrvú vám to zo zeme, naložia to niekde, možno predajú v zberných surovinách železo, možno drevo ponúknu na spálenie a ešte vám to dajú aj zaplatiť.

Toto umožnila novela zákona, ktorá bola podaná nedávno a toto isté umožňuje aj nový stavebný zákon - vstup cudzej osoby na váš majetok a siahnutie na váš majetok alebo na majetok niekoho iného na vašom pozemku. To, že tam vzniknú ešte diery potom, že to nikto nemusí zasypať, to nikoho proste netrápi. Ale niekto cudzí môže vniknúť na váš pozemok na základe, hm-hm, vykonštruovania toho, že tento reklamný pútač je neohlásenou stavbou a jednoducho vám to zlikviduje a ešte za to budete musieť zaplatiť. Toto umožňuje aj tento paragraf - register záujmových združení, pretože také združenie vzniklo a vzniklo rok predtým, než bola prijatá novela a samozrejme, aj ten predchádzajúci § 52, ktorý som spomínal. Takže tuná je účelovosť tohto stavebného zákona a je táto časť protiústavná. Takže opäť nastane posudzovanie ústavnosti tohto zákona a môžeme to očakávať, pokiaľ to, samozrejme, vládni poslanci schvália v takejto podobe, čo sa, samozrejme, očakáva, veď preto ho robili.

Aby som sa ešte vrátil k tej predchádzajúcej novele, ďalšou krásnou nuansou bolo pompézne vysvetlenie, že ideme vyčistiť križovatky od billboardov, že billboardy už nebudú musieť, môcť byť v určitej vzdialenosti na križovatke, budú môcť byť až 250 metrov vzdialené. No pre tých malých, samozrejme, to je nevýhodné, pretože čo vám malý pútač v 250-metrovej vzdialenosti? To je nič. Tým veľkým to vyhovuje, lebo ten si postaví veľkú vežu, má tam veľký billboard trojstranný, paráda. Ale mnohí z nich si neuvedomili jednu vec, že pri prijatí tej predchádzajúcej novely vznikol taký malý paradox. Vždy sa dá postaviť billboard na výnimku. Za tú výnimku sa platí. A predtým sa za ňu platilo cca 700 eur. Teraz, po tom novom, čo to už, čo platí, sa platí len pár desiatok eur za výnimku.
A viete, kto udeľuje výnimku na takéto postavenie? Tu sedí. (Rečník ukázal rukou na navrhovateľa.) Ministerstvo dopravy udeľuje výnimku. No prečo by sme pre kamarátov nedali výnimky, keď si môžu nasúkať billboardy tam, kde sme ich akože zákonom zakázali a vyčistili? A toto je ten neskutočný populizmus vládnej strany, že na jednej strane hovoria, ako je to perfektné, že ideme urobiť ochranu a na druhej strane urobia takú habaďúru, ktorá ešte niekomu prilepší a neskutočným spôsobom.

Takže toto sú zlé veci, ktoré sú v tomto stavebnom zákone. Možno ešte pár drobností tam na opravu je, ale, ako hovorím, neverím tomu, neverím tomu, že bude niečo prijaté zo strany opozície, ako pozmeňovací návrh, aj keď ich teda pripravíme, pretože tie návrhy už odzneli aj na diskusiách pri príprave toho zákona, aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nič podstatné do toho zapracované nebolo. Čiže keď to teraz príde v druhom čítaní ako pozmeňovací návrh, a príde to, samozrejme, zo strany opozície, pochybujem, že to bude prijaté. Samozrejme, z vládnej strany to určite nepríde, keďže to neprišlo v samotnom zákone. Možno sa ešte zistí, že ešte tu by sa dala spraviť takáto kuleha alebo habaďúra, tak to ešte príde ako poslanecký návrh z vládnej strany (v pléne zaznelo kýchnutie), pravda je, (povedané s úsmevom) no a to sa tam určite prijme a zakomponuje.

Takže naozaj, čakali sme na stavebný zákon dlho a opäť prišla nedokonalosť. Prišla nedokonalosť. Opäť tam sú tendenčne nastavené paragrafy tak, aby to vyhovovalo určitej finančnej skupine a vôbec to nie je pre riešenie pre tých obyčajných ľudí. Ako minister v úvodnej reči povedal, nedá sa vždy vyhovieť všetkým, na jednej strane sprava, zľava, no ťažko sa vyhovuje alebo nevyhovuje developerom, ktorí tu majú určité záujmy. Potom sa nedá vyhovieť obyčajným občanom, ktorí potom trpia, ktorí majú tie normálne, bežné problémy života pri stavaní svojich obydlí. Niekto má veľkú haciendu, ktorá dodnes stojí na cudzom pozemku, nikto s tým nič nerobí, však je to boháč a na druhej strane človek si postaví garáž, potrebuje ju dať legalizovať, lebo však si ju postavil na svojom pozemku, pri svojom, možno je to len také prístrešie a nie, musí to odstrániť. To je tá rovnosť zákonov pre občanov tejto krajiny.

Ďakujem.

152.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, práve s tým § 44, 46, pardon, ja by som mal asi najmenší problém. Verejným záujmom je aj umiestnenie a uskutočňovanie obytnej budovy pre margionalizované skupiny obyvateľstva na obytných územiach v obci, na ktorej území sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľstva. Ja si myslím, že tie komunity, ktoré si spomenul možno v Stráňach pod Tatrami, alebo v Jarovniciach, tam je obrovský problém. Tam majú vlastníci pozemkov obrovské problémy. Tam naozaj sú postavené stavby na cudzích pozemkoch. S tým mám aj ja problém. Rozdiel je postaviť si vlastný dom na vlastnom pozemku a postaviť si možno dom na bývanie na cudzom pozemku. Toto je pre mňa osobne zásadný rozdiel. Aj v tom by som v podstate, pri tej dodatočnej legalizácii stavby, na to by som ako veľmi prihliadal.

Vlastníci pozemkov v tomto prípade, si myslím, Dodo, myslím si, že sa naopak tešili, keby boli v tomto prípade vyvlastnení, lebo veľakrát a častokrát, a to je aj reálna prax, tieto pozemky sú znehodnotené a jednoducho nedomôžeš sa vlastníckeho práva ty ako vlastník pozemku. Nedomôžeš sa. A keby si mal taký pozemok a štát by ti ho vyvlastnil a postavil by možno takúto budovu tam a by ti za to zaplatil, tak myslím si, že by si sa skôr tešil a myslím si, že aj mnohí vlastníci práve týchto pozemkov by sa tešili. Ja v tomto, tuná by som nevidel problém. A neviem si ale predstaviť, keď tie čierne stavby, keď tu toľkokrát boli pertraktované a práve sú to rómske osady, tam máloktorí v týchto osadách Rómovia majú naozaj stavebné povolenia alebo ohlasovacie, ohlasovačky. Tam je veľmi veľa čiernych stavieb. Neviem si to ani predstaviť, že by sme to búrali. Vyrábali by sme bezdomovcov. Ja osobne mám s tým naozaj obrovský problém, vnútorný.

150.

Ďakujem za slovo. Kolega Hlina opäť poukázal na neduhy, ktoré sa dostali aj do nového stavebného zákona, aj napriek tomu teda, čo bolo už povedané, že áno, stavebný zákon nový bol už potrebný, nikto sa do toho zatiaľ nejak nepúšťal, lebo je to zložitá problematika. Ale keď si spomeniem na Rakúsko, má jednoduchý stavebný zákon, ktorý sa nedá obchádzať, ani ho nikto nechce obchádzať, pretože je to pre nich zbytočné. Platia tam jednoducho pravidlá pre všetkých, kto postaví nelegálne, odstráni sa. Tuná platí právo dvojakého metra. Pre tých bohatých to neplatí, lebo tí si to vedia vždy vydupať, viď Talapka a jeho hacienda a potom sú tí malí, pre ktorých to neplatí a im to zbúrame a ešte aj za to nám zaplatia.

Čo sa týka tých reklamných plôch, ktoré sa tuná tak nejak premenovali na informačné tabule a podobné záležitosti, k tomu sa ešte vyjadrím v rozprave, ale naozaj, ten zákon populistický, ktorý tuná priniesli kolegovia dvaja, tak je protiústavný a budú sa ešte riešiť kroky. Samozrejme, tie ustanovenia z toho zbabraného, z tej zbabranej novely zákona sa preniesli aj do nového stavebného zákona a ja na ne poukážem a presne vysvetlím, pre koho je to ušité, alebo bolo to ušité.

120.

Ďakujem za slovo. Izolovanosť postihnutých ľudí môže byť naozaj neraz veľmi bolestivou. To, že mnohí možno architekti alebo projektanti neabsolvovali tie kurzy, no myslím si, že aj na Slovensku máme veľmi málo bezbariérových stavieb, ktoré slúžia pre verejné účely. Neviem si to celkom predstaviť. Však samozrejme, aj dnes, aj môžu byť aj domy bezbariérovo ako stavané, tam ja zas by som nejakú tú povinnosť tam nedával, ale tam, kde sú telesne postihnutí ľudia, tak je to veľmi, veľmi dôležité. To, aby taký dobrý kvalitný bezbariérový dom bol postavený, tak vždycky musí byť komunikácia medzi tým investorom, samotným zhotovovateľom stavby a samotným tým projektantom. Zavádzať tú povinnosť absolvovania tých kurzov, myslím si, že by nemusela byť, lebo keď tá aktívna komunikácia funguje medzi týmito troma zúčastnenými, dá sa to veľmi dobre, mnohé muchy a tie detaily vychytať. Ak tá komunikácia viazne, samozrejme aj pri samotnej realizácii tej stavby alebo už aj pri samotnom návrhu tej stavby môže to byť obrovský problém. Možno taký vozičkár potrebuje priestor mať teda otvory v tej budove minimálne od tých 90 centimetrov, aby prešla mobilná posteľ, tak tá minimálna hranica je kdesi možno okolo tých 110 centimetrov. A ak ten projektant o tom nevie, no tak navrhuje štandardné možno dvere a toto sú veľakrát mnohé chyby. Pritom nezabúda možno, aby vedľa schodišťa bola možno nejaká nábehová rampa alebo proste pre vozíčkarov a pre týchto imobilných, ale veľakrát možno sa práve sekne v tých detailoch, ktoré tam sú. Ale hovorím, myslím si, že tá komunikácia, ktorá je medzi zhotoviteľom, investorom a samotným projektantom, keď funguje, tak je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

118.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela vyjadriť taký môj pocit, že hádam ani by sme už nemali v dnešnej fáze vývoja spoločnosti nejako zvláštne zdôvodňovať tú potrebu bezbariérovosti a rešpektovania bezbariérovosti pri príprave stavieb atď. a spomenula som si na zážitok alebo informáciu, ktorú som dostala niekedy koncom 70. rokov, keď mojej dobrej blízkej kolegyni sestra, kolegyne sestra emigrovala do Švédska a odtiaľ posielala správy typu, že oni dokonca nemôžu ani kúpiť, ani si postaviť dom, ktorý by nebol bezbariérový a ktorý by nespĺňal nejaké nároky takéto a to bolo, prosím, už skoro, ak dobre počítam, pred 40 rokmi, či aj viac. Takže by sme asi možno v našom myslení mali pripustiť tiež nejakú nie náklonnosť, ako samozrejmosť toho, že by takéto veci sme mali rešpektovať a stavať zákony aj podľa toho. Ďakujem.

110.

Ďakujem za slovo. Si tak ani nemyslím, pán minister, síce reagujem na predrečníka, aleže stavebný zákon, keď bol 33-krát novelizovaný, to hovoril aj predrečník, že to neni nejak veľmi veľakrát, lebo veľakrát je len návrh zákona, tak ako aj vy predkladáte tuná, už budeme dávať pozmeňujúce návrhy a vylepšovať.

Dovoľte mi, aby aj ja som možno tuná prispel nejakým tým názorom ako k tomu. Pán kolega, ktorý spomenul, že vysporiadanie sa s tými čiernymi stavbami čo najskôr a tak, no viete, ja tak, keď v duchu si tak premietnem mnohé čierne stavby, ktoré sú na východe Slovenska a severovýchode Slovenska, naozaj tam, a bývajú tam ľudia v týchto stavbách, ja si to ani neviem predstaviť.

Ja si dovolím povedať, hovorím to vám, pán minister, ale však aj predrečníkovi, a lebo to spomínal, ale to tak súvisí s oboma, tak ten rok 2019 mne sa bude zdať naopak oproti kolegovi, ktorý tu Janko spomínal, veľmi krátka lehota na to, aby mnohé stavby sa legalizovali. Viete, ja neviem si to ani reálne v praxi predstaviť, že by sme zbúrali niekomu dom, strechu nad hlavou, to by bolo čosi, čo by bolo úplne absurdné. Mňa by to veľmi mrzelo. Čo sa týka tých územných plánov, ktoré spomenul tuná kolega, tak som sa tiež nad tým zamyslel, je tu aj, však v podstate v tej dôvodovej správe je uvedená tá informácia, že z celkového počtu 2 891 obcí má doteraz územný plán 1 402, čo je necelých 50 %. Ale naopak, ja si myslím, že mnohé malé obce by už nemuseli mať práve ten zastavovací plán, hej? Mnohé malé obce majú naozaj obrovské problémy s financiami a vôbec už len tie územné plány, mať ich, aj keď je možné ako v zmysle aj návrhu zákona čerpať zdroje z európskych fondov, ale bude to prinášať veľmi veľa problémov. Ten § 81, to by bolo naozaj na veľmi dlhšiu dobu.