Videokanál klubu

50.
Ďakujem pekne. Nikdy neviem, či je správne posledný či ostatný, ale slovenčinári hovoria, že jedno aj druhé môže byť, aj keď mne voľajako neznejú rovnako tie slová.
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka.
Vážený pán predkladateľ, spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, vážená učiteľská i neučiteľská verejnosť, žiaci, študenti, je mi do istej miery - a úprimne to poviem - cťou, že vôbec môžem tu vystúpiť s tým, že, asi nedokážem byť rovným partnerom takým osobnostiam, ako sú bývalí ministri školstva, súčasný pán minister, šéfovia VÚC-iek, profesori. Skúsim teda to zvrtnúť do tej podoby, že keďže ani jednému z takto pomenovaných osobností sa nemôžem rovnať, tak aj keď už je to pomerne dávno, poviem to z pohľadu študenta, žiaka.
Čo je naozaj na našom vzdelávaní až také najzákladnejšie? Naozaj sa jedná len o vedomosti? Nuž áno, do školy chodíme kvôli vedomostiam, ale moja osobná skúsenosť a aj také presvedčenie je to, že na tej škole tie vedomosti neboli ani v mojich časoch to najzákladnejšie, kvôli čomu, si myslím, že žiaci tam chodia - ak vám to pripadá kacírske, tak môžem vysvetliť - a že tobôž ani teraz to nebude to úplne hlavné. Dovolím si povedať, že podľa mňa na takej škole je veľmi dôležitá aj atmosféra, prístup individuálny. To, čo povedia učitelia žiakom nie od katedry, ale možno vtedy, keď ich stretnú za školou, pred školou, na chodbe.
Je obrovské množstvo situácií, ktoré vytvárajú charakter budúcich dospelých ľudí, žiakov, ktorí sa denne stretávajú so svojimi profesormi, a ja si myslím, že tá atmosféra pozostáva z takého množstva prvkov, že to nedokážeme pomenovať, ale nepochybne jeden z tých dôležitých stavebných prvkov atmosféry na škole, ktorá je podľa môjho názoru dôležitejšia ako vedomosti, ktoré tam žiaci získavajú, je aj tá istá... Sloboda? Nezávislosť? Nechcem povedať akademickosť, lebo o vysokých školách tu nehovoríme, ale niečo, čo tú školu naozaj odlišuje od bežných pracovísk. A tak si myslím, že nech budeme akokoľvek obracať kameň školstva, školský zákon, vždy by sme mali myslieť na to, aby tá atmosféra, ktorá vytvára budúce charaktery tých ľudí, ktorí budú už o chvíľočku dospelými a riadiť a pracovať a žiť v tejto krajine, aby bola čo najlepšia, aby sme urobili všetky zákonné prvky, lebo sme tu kvôli zákonom, ktoré túto atmosféru podporia. A možno to by mohlo byť také študentské, žiacke moje entrée pre vstup do tejto diskusie.
Mohlo by sa povedať, že, vážení kolegovia zo SMER-u, že máte už skoro všetko, neraz vám to tu stadiaľto bolo vytýkané – vládu, parlament, ovládate políciu, prokuratúru –, že možno je toho tak, tak veľa, demokraticky, že možno práve ako keby tá škola bola ešte takým tŕňom v oku, že ako keby tam ostali nejaké záchvevy čohosi, na čo nemáte priamy dosah, a preto sa snažíte v jednej časti tohto zákona, ktorý obsahuje veľa dobrých prvkov, urobiť niečo, čo som nazval po vystúpení pána spravodajcu istou demontážou demokracie. Ja viem, sú to možno, pán poslanec Petrák, pritvrdé slová, možno si ich celkom nezaslúžite, ale ja na to ešte raz zareagujem, ako som sa vám to snažil vo faktickej poznámke pripomenúť. Jednoducho sa mi zdá, že táto vec ako keby bola v tom dobrom zákone tou horkou pilulkou. Viete, keď chcete psíka donútiť, aby vám zjedol horkú pilulku, tak mu ju zabalíte do nejakej sladkosti. A mne sa vidí, že tá sladkosť je naozaj v tom, a v dobrom slova zmysle, že vnášate v tomto zákone veľa prvkov, ktoré už mnohí aj pochválili aj z opozície, ale tá horká pilulka je, je v podobe toho nepochopiteľného, aj keď uznávam, veľmi úspešne - a dá sa povedať - aj politicky zdatnému obhajovanému demontovaniu tej asi najdôležitejšej kompetencie rady školy, voľby riaditeľa.
Naozaj boli to majstrovské vyhlásenia, obdivuje a je to aj hodné, a teraz to myslím bez irónie, istého učenia sa od vás, ako dokážete to, o čom si myslím, že aj vnútorné presvedčenie vám chýba, stadiaľto obhajovať. Len sa spytujem, prečo naozaj toto je ten prvok, ktorý pomôže atmosféram na našej škole. Kvôli tomu, aby tá atmosféra budovala tie budúce charaktery? Myslím si, že, že s týmto nemôžete byť vnútorne stotožnení. Niečo mne na tom osobne nepasuje.
Ale asi treba byť konkrétnejší a veľmi často ste tu teraz vyzývali práve na to porovnanie tých cirkevných, súkromných a štátnych škôl. Uznávam, je to dobrý argument, to dovolávanie sa istej rovnosti, ale ja vám na to odpoviem svojím príkladom, ktorý vás neuspokojí, ale napriek tomu by som ho považoval za dobrý príklad. Bude to lesnícky príklad na prekvapenie, ale človek obyčajne argumenty vyťahuje z toho, čo dobre pozná. Viete, že je veľká časť lesov štátnych, veľká časť lesov cirkevných, súkromných. Garantujem vám, že, a nesmú sa zástupcovia tých neštátnych pohnevať, že je dosť veľký rozdiel v mnohých aspektoch štátnych a neštátnych lesov. Som presvedčený, že tie rozdiely sú tu vzniknuté logicky a budú ešte aj dlhodobo a možno aj navždy pretrvávať. Som totiž presvedčený, že práve štátne lesy, štátne lesníctvo musia byť v našej krajine pre lesníctvo ako také istým ťahúňom, vlajkovou loďou, istým vzorom.
Preto ak máme tu štátne školy, ktoré by som si dovolil zrovnať práve s tým typom škôl, kde by štát mal ukázať tie svoje najlepšie úmysly, tradície a predstavy o tom, ako sa má vychovávať mladý človek a vzdelávať, nuž tak sa teda snažme túto vlajkovú loď slovenského vzdelávacieho systému zachovať a nevŕtať do jej trupu diery, aby sa začala potápať a aby išla kdesi na inú úroveň. Veľmi zlý príklad ste volili, teda že keď existuje istá nedemokracia cirkevných, súkromných a iných typov neštátnych škôl, tak že je veľmi vhodné, aby sme takýmto spôsobom tú nedemokraciu implementovali aj do systému štátnych škôl.
Zdá sa mi, naopak, vážení predstavitelia školstva a toho a tí, ktorí školstvu rozumiete, mali by ste byť na to hrdí a povedať si, dobre, že to ten rozdiel máme a že dokážeme ukázať, že pre nás je rada školy ozaj predstaviteľom demokratického orgánu, ktorý vznikol historicky v istej dobe a ktorý nechceme demontovať, resp. ktoré kompetencie nechceme obmedzovať. Viete, za žiakov, za učiteľov, za profesorov, za mnohých už tu padla akási reč, len prečo sa tu nespomína vlastne orgán, ktorý reprezentuje možno najviac reprezentatívne školstvo? Aspoň ja si myslím, že sú tam ľudia veľmi nadšení. Slovenská komora učiteľov. Neviem, či ste ju tu niekto spomínali, mne sa vidí, že dnes ani, ani nikto nespomenul pri tejto diskusiu Slovenskú komoru učiteľov. Načo máme komory? Aby tí, ktorí dajú svoj život do nie povolania, ale poslania, aby si ten svoj istý výkvet, tú elitu, tých reprezentantov dali do komory, kde teda budú môcť realizovať svoje predstavy o tom, ako sa má ich profesia vyvíjať.
Prosím vás, prečo tu nikto nespomenul to, že komora má zásadné výhrady, pán minister, vy o tom určite viete, voči množstvu bodov, ktoré ste priniesli v tejto novele? Je veľa toho, čo je treba pochváliť, ale asi tento priestor je práve určený na to, aby sa body, ktoré pochvalu neznesú, redukovali. Ja by som si dovolil povedať, že Slovenská komora učiteľov je orgánom, ktorý mal byť vypočutý nielen s tým, že vznáša pripomienky, ale že ich považujete pre tvorbu zákona za dôležitého partnera a mne sa vidí, že toto vám, súčasnému i bývalým ministrom, profesorom, predsedom VÚC-iek akosi uniká. Každý argumentujete, len tí, ktorí majú plné právo povedať, ako to cítia, pretože o tom nerozprávajú chvíľu v rozprave, ale žijú tu celý život, týchto ste do úvahy nikto nezobrali. Nerozumiem a spytujem sa, naozaj nepredstavujú pre vás istú elitu v tom najlepšom slova zmysle, ktorú treba vypočuť? Naša krajina dopláca na to, že elity buď nemáme, alebo keď máme, tak sú také mlčiace a tu máme skupinu ľudí, ktorá otvorene hovorí o tom, ako si predstavuje, a odvážne, lebo vieme, že to vyžaduje aj istú odvahu pôsobiť v tejto komore, a zrazu ich pripomienky ako keby neexistovali.
Ďalšia poznámka, ktorú som si urobil, je, pán spravodajca Petrák, na to konto, čo ste zdôvodňovali, prečo vlastne tá rada školy pre vás nie je dostatočne... Hodnoverná? Reprezentatívna?
Možno, možno to boli veci, ktoré ste použili, ja viem, v diskusii nám príde kadečo, tu príde na um a možno niekedy ad hoc príde aj nie najšťastnejšia kombinácia. Ale vy ste hovorili o učiteľoch, ktorí by chceli mať riaditeľa, ktorý bude mäkký. Vy ste hovorili o rodičoch, ktorí by chceli mať riaditeľov, ktorí rozdávajú jednotky. Veď vy ste človek, ktorý disponuje obyčajne rozumnými poznámkami. Toto ste nemohli myslieť vážne.
Ja vám poviem jeden príklad, ktorý by vás mohol trocha nieže zahanbiť, ale ako dávam do takej konfrontácie, že takto rozmýšľať jednoducho nesmiete. To nie je správne rozmýšľanie. To je podcenenie ľudí, ktorí žijú svoju profesiu učiteľskú. Minule sme mali, a ten príklad je krátky, mali sme takú milú návštevu zo Slovenskej Ľupče, bolo tam 40 žiakov u nás na výbore pôdohospodárskom, boli sme tam s pánom poslancom Feckom, no tak boli zvedaví na všetko a ja som si povedal v jednej chvíli, viete čo, najlepšie vám predstavím prácu parlamentu, keď sa na chvíľočku zahráme na plénum a budeme rokovať o nejakom zákone. Stíchli tie deti, základná škola, a ja hovorím, asi ste všetci čítali alebo aspoň počuli o románe Julesa Verna Dva roky prázdnin, taký lákavý atraktívny názov pre žiactvo, pre študenstvo. Čo by ste povedali na to, keby sme teda tu mali zákon o dvoch rokoch prázdnin, ako by ste k tomu pristúpili? A v dobrom som si teda myslel, že to plénum tých ad hoc poslancov, žiakov v tej chvíli zatlieska a povie jednohlasne: "Jasné, schvaľujeme." A ono sa zdvihol taký malý chlapček, naozaj maličký a škoda, teda že nemáme nakrútené to, čo povedal krásnymi slovami: "Takýto zákon nemôžeme prijať, pretože my by sme sa nenaučili toho veľa. To, čo sme sa naučili, by sme zabudli. Dva roky prázdnin je niečo také, čo by veľmi poškodilo nášmu..." Krásnymi, múdrymi slovami popísal niečo, že ak aj bolo v tom pléne niekoľko žiakov, ktorí by boli hlasovali za dva roky prázdnin, keď sme dali hlasovať, všetci boli proti zákonu o dvoch rokoch prázdnin.
Tým len chcem povedať, pán Petrák, pán poslanec Petrák, že podceniť kohokoľvek z tej skupiny učiteľov, žiakov, lebo na stredných školách je aj zástupca žiakov, zriaďovateľa, rodičov, tak ako ste to urobili vo svojom vystúpení, možno vám to tak akože ušlo, ale to bola argumentácia veľmi nedobrá, pretože vy ste, samozrejme, hľadali dôvod pre to, aby ste mohli povedať, že tá rada školy nemá až také zloženie reprezentatívne, aby ste jej zverili konečnú voľbu riaditeľa školy, a preto sa to teda odsúva spôsobom, ktorý, ja ani vlastne neviem, kde vám tento hlavný cieľ vznikol, že prečo tak veľmi chcete, aby táto vec naozaj nebola riešená radou školy.
Takže chcem len dať na vedomie svoje presvedčenie aj cez toho malého žiačika zo Slovenskej Ľupče, ale aj cez všetkých rodičov, všetkých zástupcov, zriaďovateľa, všetkých učiteľov, ktorí sú v radách školy, že určite by s vaším videním nesúhlasili, určite si neželajú riaditeľov, ktorí budú len dobrí, viete, aj my ako žiaci si spomíname na tých učiteľov, ktorí neboli len dobrí, ktorí vedeli aj ruku možno zdvihnúť, aj keď možno nedopadla vždy, ale určite vždy s odstupom času vieme, že, že ľúbivá politika, mäkkosť a za každú cenu byť s každým dobrý, keď je niekto vo funkcii, že to je zlá vec, a obojstranne sa to potom hodnotí zle.
Takže si myslím, že sme týmto ľuďom teraz ublížili a my vlastne ubližujeme celým naším rokovaním, keď hovoríme, že rada školy nie je dostatočne spôsobilá na to, aby zvolila toho riaditeľa, ktorý bude nie ideálny, ideálni riaditelia neexistujú nikde, nebudú ani na školách, ale ktorý bude tie rôzne záujmy kĺbiť tak, aby v konečnom dôsledku sme mohli nazvať v tom štatisticky významnom počte prípadov riaditeľom optimálnym. Iste, už ste to tu všetci sa na tom zhodli, že vždy budú excesy, a s tým sa dá súhlasiť, ale treba sa pozerať na práve z hľadiska štatistiky na tú väčšinu, ktorá je dôležitá pre všetko, všeličo a aj pre vytváranie zákonov.
Takže to je poznámka aj na to porovnanie tých cirkevných, aj na to, ako ste dehonestovali podľa mňa rady školy a ako tú dôležitú kompetenciu ste im zobrali, a teraz sa chcem spýtať, keď tak už veľmi toho zriaďovateľa chceme akože poľutovať, a povedať, no, aby si teda mal viacej práv, tak konečné slovo bude u teba, nerozumiem tomu a nerozumiem ešte jednej veci, prečo sa tu nezjavil, naopak, vážení poslanci zo SMER-u, vážený pán minister, iný návrh. Návrh na posilnenie kompetencie rady školy. Vy si naozaj myslíte, že rada školy ako reprezentatívny orgán by nemusela mať ešte viacej kompetencií? Že by to bolo na škodu nášmu školstvu? Že tých 9-11 ľudí by tam bolo zbytočných? A mám na mysli konkrétnu vec. Prečo predsedovi rady školy nedať napríklad oprávnenie, ktoré by ho porovnalo možno s odborovým predákom, a povedať, že predseda rady školy nemôže byť považovaný za človeka, ktorý sa môže ocitnúť napríklad pri organizačnej zmene na kandidátke prebytočných učiteľov?
Práve odišiel bývalý pán minister Čaplovič. Keď som ho voľakedy navštívil vo veci jedného známeho učiteľa a povedal som mu, že ale veď pán učiteľ Žarnay bol aj predseda rady školy, tak pán minister Čaplovič hovorí: "Hej? To som nevedel." Predseda rady školy, ktorý si plnil svoju povinnosť, ktorý poukázal veľmi jasne na zlé finančné hospodárenie svojho riaditeľa, ktoré potvrdil aj najvyšší kontrolór VÚC-ky, sa dostal medzi prepustených a ten prípad je známy. Pán minister, nestálo by nám za to z pohľadu moderného školstva, z pohľadu atmosféry, ktorá je dôležitá v školstve, aby sme chránili radu školy? Aby sme jej zvýšili jej kompetencie? Bojíme sa, že tých 9 či 11 ľudí by nám pokazilo školstvo?
Ja si myslím, že to školstvo nám kazia práveže mnohokrát tie väzby, že pán riaditeľ, keď by mu aj niekto pozrel na prsty takým spôsobom, ako je tento známy prípad, ktorý som tu už neraz spomínal, tak si to s úsmevom vybaví, pretože väzby jeho na VÚC-ku alebo na zastupiteľstvo sú tak pevné, že sa vlastne ani veľmi nemusí obávať, a tá rada školy, ten zvyšok až tak strnie v istom strachu, že, bože, aby aj na nás nedošlo, radšej buďme ticho. Viete, že toto nie je už okrajová vec, o ktorej rozprávam, štatisticky, že to sa, to sa deje veľmi často. Strach je dosť silným motívom, ktorý riadi mnoho procesov v tejto krajine, a vaším návrhom, ktorým ste tú horkú pilulku zakomponovali do toho celkom dobrého zákona, vlastne tento strach, tú istú neodvahu ozvať sa, povedať o veciach verejných to, čo si myslíme, zvyšujete. A to je najväčšia chyba tohto zákona a to je najväčší útok nielen na rady školy, ale práve na fungovanie demokratických ostrovčekov na Slovensku v podobe škôl.
Asi tá podstata bola povedaná, veľmi prosím, pán minister, ja by som sa dokonca prihováral, ak ešte raz môže zaznieť ten návrh, mne sa naozaj zdal dobrý, ja som určite nezakričal, že aby, že nesúhlasíme, že keby možno ešte, aby, niekedy sa treba na to vyspať. Ak je to ešte možné, nehlasujme dnes ešte o tomto zákone, zvážte tieto pripomienky. Už dopredu ste avizovali viacerí, že očakávate veľké útoky. Vy ste si boli vedomí toho, že robíte niečo, čo nie je celkom kóšer. Možnože teda vám bude diktovať istá pýcha, že to musíte obhájiť, a možnože istá pokora pred tým plénom, kde zazneli s dobrým úmyslom dobré pripomienky, by vám možno, keď sa na to všetci vyspíme, mohla nadiktovať, že možno čosi by sme mohli vrátiť a možno práve v prípade tej voľby riaditeľa sa vrátiť tam, kde to napokon nebolo až také, veď tam bola možnosť toho zriaďovateľa práva veta, až druhýkrát už nemal mať šancu. Aj tie, aj tie tri pätiny by možno ešte stáli, len už, už jednoducho nežiadať, aby konečné slovo mal zriaďovateľ, pretože toto obhájite ťažko nielen pred opozíciou, s tou si poradíte ľahko, ale ťažko obhájite to pred sebou, som presvedčený, že neveríte, pán poslanec Blanár, vy ste to tu pekne zdôvodňovali, neveríte tomu, že je to celkom potrebné. Nechcem hľadať motívy toho, prečo, prečo ste tak tvrdo po tom vykročili, ale neverím, že veríte, že toto je krok, ktorý slovenskému školstvu prospeje, a ja si myslím, že aj mohli by ste pomôcť svojmu pánovi ministrovi, keby naozaj dozajtra sa mohli niektoré úpravy v tomto smere ešte urobiť.
Veľa dobrých vecí, ktoré ste do zákona dali, treba schváliť a túto horkú pilulku z neho vybrať. Navrhujem, že to bude dobré riešenie.
Ďakujem vám.

36.
Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem, pán poslanec, že ste reagovali na to, čo som ja vzniesla, aké, aké komenty k tomu. Chcem povedať, že to, čo ste spomenuli, je to napísané aj v tom odôvodnení, ja tomu rozumiem, prečo to tak bolo urobené, ale vzniesla som aj takú pochybnosť o tom, že akým spôsobom sa budú tie deti vyčleňovať z toho kolektívu. Môže o tom rozhodnúť, ja viem, že je to aj teraz možné, ale obávam sa toho, že pri náraste porúch u detí, ktoré sú, a možno neprispôsobivosti niektorých detí a poruchy pozornosti sa môže stať, že na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy alebo aj základnej školy po súhlase zriaďovateľa a výchovného poradcu takéto dieťa bude môcť byť začlenené do špeciálnej triedy.
Ak som to dobre porozumela, tak tie špeciálne triedy sa môžu zriaďovať. To je niečo nové... (Reakcia z pléna.) Špecializované, áno. Bojím sa, že do tých špecializovaných tried sa nakopia deti, ktoré bez súhlasu rodiča alebo s informovaným súhlasom sa tam budú môcť dosť, a ten rodič sa bude môcť brániť len tak, že dá takúto zmenu vo vzdelávaní svojho dieťaťa na súd. Čiže to je ďalšia vec, ktorú, ktorú som kritizovala, a sa mi to, bojím sa, že sa otvára týmto niečo, čo nevieme, čo celkom prinesie. Hej?
A čo sa týka tých vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak tam ste mi v podstate zodpovedali. Áno, je tam, že sa tie dotácie môžu dávať na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach a nemôžu byť zaraďované do špeciálnych tried. Hej? Tu chcem podotknúť, že znova tie deti, ktoré budú zo sociálne znevýhodneného prostredia, a to, čo má vplyv na ich, napr. na ich poruchu alebo neprispôsobivosť, či to je len vplyv toho prostredia, alebo vplyv aj nejaký iný, a to dieťa môže byť zaradené do špecializovanej triedy, nie celkom sa to dá oddeliť. Čiže v tom, si myslím, že môžu byť úskalia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Kolega Blanár, áno, samospráva si to svojvoľne rozdeľuje, ale mestská a miestna samospráva neprideľuje žiadne financie z tých normatívov na žiadnu dopravu. Áno, VÚC-ky to robia. Ale tak snáď to máte už ošetrené, nie, ako predseda samosprávneho kraja.
Okrem toho ešte by som vám pripomenul, že ste síce hovorili, že vystupujete ako zriaďovateľ, ale zabudli ste podotknúť, že ste v konflikte záujmov v tomto. Čiže tento zákon sa priamo dotýka aj vašej činnosti. To ja len na dopresnenie.
No, a keď som hovoril o zvláštnych ľuďoch, ja som odpovedal na otázku vášho kolegu Petráka, len vtedy ste nepochopili súvislosti, takže preto vám to vyznelo tak zvláštne. Takže skúste si to s ním potom rozdiskutovať, keď som hovoril o zvláštnych ľuďoch, že sú aj na jednej strane, aj na druhej strane. Ale demokratický proces je proces pluralitný, nie taký, ktorý môže vyšším spôsobom stupňa zasahovať do určitého riadenia. Nikto neoponuje, a to už odpovedám aj kolegovi Suskovi, nikto nespochybňuje to, že školy narábajú s financiami samosprávy. Nikto to nespochybňuje. Ale ja som nehovoril o zásahu do vzdelávacieho systému. Ten je predsa daný na určitej národnej úrovni v rámci plánov a tak ďalej. Ale tu sa jedná o to, že, viacerí hovorili o tom, že je tu možná zvýšená miera politizácie, to znamená, že politického zásahu zo strany zriaďovateľov, ktorých, ako sme hovorili, že áno, naozaj vládna strana SMER má aj niektorých nezávislých, ktorí naozaj sa tvária nezávislí, tak sú čiernymi koňmi vládnej strany.
Takže z tohto titulu je to politizácia.

26.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, aby som zadosťučinil, keďže mi vyšiel čas, neviem, či si to kolega Blanár stihol všimnúť, že dve minúty mi uplynuli, tak som nestihol reagovať, ale otázka bola položená, že prečo sa nevyjadrujeme k tomu alebo nám nevadí, že súkromní, teda cirkevní alebo teda súkromní zriaďovatelia majú dvakrát právo veta.
Viete, keď bude zrovnoprávnené financovanie v tejto oblasti, tak potom môžu byť zrovnoprávnené všetky ostatné podmienky. Nehovorím teraz o stredných školách, kde normatívy sú nastavené, ale povedzme si, že základné umelecké školy nedostávajú absolútne ani časť z toho normatívu, ktoré by mali dostávať, a tí majú tiež radu školy a tiež sa vyjadrujú a tak ďalej. Sú centrá voľného času, ktoré tiež nedostávajú 100 % normatív, ktorý chodí na obce, viete, to sú také tie drobné nuansy, ktoré potom robia rozdiely v tom, že kde kto môže rozhodovať, a kto a kde nie. Takže len toľko k meritu veci, zatiaľ nemám dôvod.
Ale tuná sa naozaj jedná skôr o politizáciu z vašej strany a to tu už bolo viackrát spomínané, vy potrebujete mať vyšší zásah na riaditeľov. A to tie vaše argumenty, ktoré sú tuná, povedzte mi, koľko bolo doteraz takých prípadov, že bol naozaj zlý riaditeľ a bolo treba urobiť takéto radikálne opatrenia na všetky školy. Koľko bolo takých prípadov? Jeden, desať, sto? A koľko máme škôl, aké je to percento? Takže kvôli nejakým pár možno štatisticky zanedbateľných takýchto riaditeľov, ktorí sú nezodpovední, tak ideme reštrikčne proste znásilňovať všetkých ostatných. Toto nepovedie k dobrému výsledku, ale opäť je tu to podozrenie z politizácie. A keďže toto bolo vyjadrené už viacerými rečníkmi, tak asi na tom niečo bude, ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok nepohne. A tá pochybnosť tu je, a zatiaľ ste nám to nevyvrátili. Aby som ešte odpovedal aj kolegovi Petrákovi, lebo sa pýtal, že prečo by mal, prečo by sa mal zriaďovateľ vyjadrovať dvakrát. Teraz hovorím o tých štátnych, že aj cez svojich zástupcov, aby bola možnosť v rade školy, aj priamo. No naozaj nenachádzam tuná tú logiku, keďže už raz má zastupiteľstvo, alebo teda obec ako zriaďovateľ svojich zástupcov v rade školy, tak akých ľudí tam dáva, kompetentných alebo nekompetentných, lebo predpokladá sa, že sa teda budú vyjadrovať asi kompetentne za toho zriaďovateľa. Načo sa potom má zriaďovateľ ešte vyjadrovať druhýkrát? Načo je tam tá možnosť? Tuná ja postrádam elementárnu logiku. Čiže to je úplne opačný prípad ako ten váš.
A hovorili ste ešte o despotizme riaditeľa, že si dokáže ovplyvniť tých ľudí, aby proste ho zase zvolili a tak ďalej, no ale to isté platí aj o primátoroch a starostoch. Či chcete povedať, že všetci primátori a starostovia na Slovensku sú anjelici, ktorí naozaj majú záujem o to, aby všetko krásne fungovalo? Tak to je presne to isté, presne takisto môže starosta aj primátor ovplyvniť akýmkoľvek spôsobom korupčným, prípadne nejakým iným, vydieraním, môže ovplyvniť voľby a zvoliť si za riaditeľa, koho potrebuje. A urobí to zaňho aj rada školy a nemusí do toho zasahovať ani on a nemusí mu do toho rýpať ani zastupiteľstvo. Viete, ale to sú, to sú práve tie, tie veci, že vždycky je všetko o ľuďoch.
Keby naša spoločnosť fungovala úplne normálnym, štandardným, prirodzeným demokratickým spôsobom, tak vôbec tuná nemusíme riešiť odvolávania riaditeľov, pretože ten, kto je, kto má normálne chrbtovú kosť, za prvé neurobí špinavosť, za druhé nepôjde proti rodičom, za tretie nepôjde proti žiakom, bude normálne fungovať v prospech vzdelávania, v prospech tých žiakov, v prospech celej spoločnosti. Nemuseli by sme tuná riešiť, či zasahovať zriaďovateľ, alebo nezasahovať zriaďovateľ, alebo zastupiteľstvo, vôbec by sme to nepotrebovali, keby naša spoločnosť bola normálne slušná, morálna a všetko fungovalo tak, ako má. Ale vieme, že medzi nami sú zvláštni ľudia, ktorým slovo morálka nič nehovorí, poctivosť takisto nie, a práve kvôli tomu sa musia robiť zákony. Ale tie by zase mali byť také, že by sa naozaj mali dodržiavať úplne pre všetkých rovnako, a nie zase selektívne a výberovo, že pre tých to platí, no a títo to môžu obísť, lebo sa to tam spraví tak, aby sa to obísť dalo.
Ktorý riaditeľ je dobrý, to ste tiež hovorili o tom, že či ten, ktorý dáva dobré známky žiakom, či ten, ktorý je prívetivý k učiteľom, či ten, ktorý sa podlizuje starostovi a zastupiteľstvu? No ťažko povedať. Ale ja poznám pár dobrých riaditeľov, niektorí, žiaľ, už sú na dôchodku a tí robili úplne všetko preto, aby všetci boli spokojní, aby sa žiaci dobre učili, nie aby dostávali dobré známky, ale aby sa dobre dokázali naučiť, vytvárali na to dobrý priestor, dobré pohodlie, dobrú klímu v tej škole, zabezpečovali normálne pomôcky a všetko, chod tak, aby bolo, a tým pádom boli aj spokojní aj žiaci, aj rodičia a mohlo byť spokojné aj zastupiteľstvo, pretože tá škola zrejme mala aj svoje krédo a svoj kredit v rámci celej spoločnosti. Toto je u mňa dobrý riaditeľ.
Takže ja, mňa by ešte zaujímalo, či máte štatistiku o tom, že ktorí riaditelia boli tí zlí, aby sme mali naozaj trošku reálnejší pohľad, lebo opäť ide o to, že kvôli pár výnimkám, ktoré robia tu nedobrú činnosť v spoločnosti, tak bude trpieť celá ostatná spoločnosť. To nie je dobré, keď kvôli pár indivíduám potrebujeme zmeniť zákon, aby sme vyviazali Damoklov meč nad všetkými ostatnými.
No a teraz poďme ešte ku, konkrétne k spoločnej správe, kde je zahrnutý pozmeňovák, ktorého sa už dotkla moja kolegyňa Evka Horváthová, konkrétne aj v tom čl. 3. Dlhšie sme rozprávali a rozoberali sme tieto body, aj bod 3, aj bod 4, z každej strany, že ako to je naozaj myslené. Ešte sme zatiaľ nedostali odpoveď a už tu vystúpili dvaja vládni poslanci. Aj samotný predkladateľ tohto návrhu, aj kolega Blanár.
Takže ako to je s tým zriadením tých špeciálnych tried? To by nás naozaj zaujímalo. A ono sa tuná píše, že, ja to pre istotu prečítam celé: "Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu" - a teraz, toto je dôležité - "alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia" a tak ďalej.
Mňa by zaujímalo, že kto bude zisťovať, že ako je to prospešné pre tie ostatné deti. To, či to je prospešné pre toho daného jednotlivca, sa ešte dá povedzme nejakými psychologickými skúmaniami určiť, na to sú odborníci, ale vysvetlite mi, kto a akým spôsobom bude zisťovať, že či daný začlenený človek, študent, žiak je alebo nie je na prospech ostatnému kolektívu. To je, naozaj je tu podozrenie z toho, že to je tak ľahko zneužiteľné, a protirečí si to s tým, že napríklad teda niektorí môžu zriadiť, ale druhí zas na druhej strane sa tam nemôžu začleniť, niektoré deti, zo zvýhodneného, zo znevýhodneného prostredia a tak ďalej, takže sú tuná rozpory.
No ale čo je podstatné v tomto pozmeňováku spoločnej správy a čo je pre mňa dôležité, tak SMER opäť vymyslel teplú vodu. Ja by som teraz možno poprosil pána ministra, aby sa trošku teraz venoval mne, nie kolegovi spravodajcovi, lebo jedná sa o závažnú vec. Premiér Fico vyšiel s tým, že ďalší sociálny balíček alebo ďalšie sociálne balíčky, tu sa človek v tom stráca, že koľko v tých balíčkoch je tých nariadení opatrení, ktoré majú akože zlepšiť život v našej spoločnosti, hovoril aj o tom, že teda budú príspevky na školy v prírode, na plavecké, na lyžiarske výcviky a tak ďalej. Tak, samozrejme, že to opatrenie sa dostalo cez tento pozmeňovák tuná do spoločnej správy, je to v bode 21 ods. 8, to tak nazvem, § 7 sa dopĺňa ods. 19, ktorý znie:
"Výšku a spôsob pridelenia príspevku na kurz pohybových aktivít v prírode na žiaka a výšku a spôsob pridelenia príspevku na školu v prírode na žiaka určuje a zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle v závislosti od disponibilného objemu finančných prostriedkov ministerstva a ministerstva vnútra. Príspevok na kurz pohybových aktivít v prírode môže škola použiť na to istého žiaka iba jeden raz počas jeho štúdia v príslušnom druhu školy. Príspevok na školu v prírode môže škola použiť na toho istého žiaka iba jedenkrát počas jeho štúdia."
To znamená, že sú to dva príspevky. Jeden na školu v prírode, to znamená, že na samotný výukový a vzdelávací proces, ktorý sa deje mimo tradičného sídla školy, spravidla niekde na chate naozaj v prírode, a potom druhý príspevok na pohybové aktivity, čo môže byť teda ten plavecký alebo lyžiarsky.
Ja sa opýtam teraz priamo vás, pán minister, viete, ako sa školy v prírode riešili v minulosti, ja neviem, 5-10 rokov dozadu? No riešili sa veľmi jednoduchým spôsobom, keďže ešte vtedy fungovali reálne, normálne školské kluby detí, fungovali školské strediská záujmovej činnosti a inak boli financované a fungovali centrá voľného času, tak väčšina škôl si to riešila priamo cez tieto inštitúcie. Väčšina základných škôl mala aj zriadené svoje CVC-čka, mala školské kluby, pretože pre deti potrebovala voľný čas vyplniť, tie, ktoré ostávali v tej družine niekdajšej, a mala teda na to pridelené aj financie. V rámci týždňa, kedy sa deti nachádzajú v škole prírode, majú vzdelávací, teda samotný výukový proces, ktorý trvá povedzme 5-6 vyučovacích hodín, čiže končia klasicky niekedy, zoberme v priemere, o 12.30 hod. a zvyšok času im potom niekto musí nejakým spôsobom vyplniť. No a keďže fungovali školské kluby detí, fungovali školské strediská záujmovej činnosti, ktoré mali omnoho vyšší normatív na tieto činnosti, tak nebol problém zobrať jedného vychovávateľa, ktorý tieto aktivity tým deťom v škole prírode vyplnil. Všetko fungovalo, kým sa nedošlo k tomu, že došlo k zmene financovania týchto aktivít, zrušili sa školské strediská záujmovej činnosti úplne, no a, samozrejme, došlo k zmene financovania školského klubu detí a došlo k zmene financovania centier voľného času. Samospráva dostáva financie na deti, nie na tie, ktoré sú CVC-čkach, na všetky. Je otázne, koľko z tých peňazí sa potom dostane reálne do centier voľného času, a nehovoriac o tom, koľko z týchto peňazí, z toho normatívu sa dostane reálne aj povedzme aj na tie cirkevné a súkromné, pretože to je o hodne menej, hej, lebo to si každý, každé mesto, obec dáva vo VZN-ku.
To znamená, že tieto aktivity kedysi boli pokryté, vaša vládna strana to zlikvidovala, nehovorím, že vy, lebo ste ešte vtedy neboli vo funkcii, to ešte váš bývalý minister Čaplovič, ktorý tu teraz nesedí ako poslanec, je niekde inde, čiže mimo rokovacej sály. Takže defraudovali ste celý tento systém a teraz ste prišli na to, že idete robiť príspevok na školy v prírode a na tieto voľnočasové aktivity. Aj plavecké, aj lyžiarske výcviky sa dali hradiť presne z týchto peňazí, zo školského klubu detí alebo z centra voľného času, alebo zo školského strediska záujmovej činnosti. Teraz tie financie reálne ostávajú v mestách a obciach, pretože, samozrejme, treba nám opravovať chodník, to je presne to, na čo sme upozorňovali už v minulosti, keď došlo k zmene financovania. A už niekoľkokrát sme na to upozorňovali. Tie peniaze sú tam, navýšili sa, pretože vtedy sa dostávali, alebo resp. prideľovali len na tých, ktorí skutočne boli zapísaní v centrách voľného času, v školských kluboch detí a tak ďalej, teraz sa prispieva na úplne všetkých, ale všetky peniaze zostávajú samospráve. Samospráva ich potom prerozdeľuje na tých pár detí, ktoré im tam v tých centrách voľného času ostalo, pretože zvyšok, povedali, že nemajú z čoho financovať, tak jednoducho niektoré zanikli a koniec koncov bola to aj moja otázka v interpelácii, na ktorú ste mi odpovedali, nie dostatočne, ale to sa budeme baviť budúci týždeň.
Takže tieto peniaze reálne teraz nie sú a vy ich idete z navýšenia, resp. z toho, čo budete mať akože disponibilné, z toho budete potom prispievať na tieto aktivity v školách prírode, v prípade na plavecký, na lyžiarsky, takže tie peniaze tu kedysi naozaj reálne boli, využívali sa, potom sa to cele zdefraudovalo, peniaze zostali samosprávam a vy teraz idete urobiť, žiaľ, prepáčte mi, ale je to naozaj populistické riešenie, pretože toto bolo, fungovalo, vy ste to zlikvidovali a teraz idete krásne ukázať, že vy, vaša vláda, SMER ide prispievať na školy v prírode, na plavecké a na lyžiarske výcviky. Tak naozaj to je neskutočný vrchol populizmu, ktorý sa tuná prezentuje, a prešiel cez tento pozmeňovací návrh v spoločnej správe.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolega Blanár, v úvode ste povedali teda niečo o zásahu do zákonov, porovnávali ste tam, že keď sa nevyjadríte, tak je zle, potom, keď prinášate nejaké pozmeňováky, tak je zle. No ono skúsenosti sú také, stále váš kolega Číž, podpredseda parlamentu, hovorí o nejakej diskusii.
Ale ja tú diskusiu nevidím, lebo vy sa nevyjadrujete nikdy k meritu veci, vždycky len k nejakému obsahu, teda k obalu a vždycky spochybňujete toho navrhovateľa alebo toho rečníka. Nikdy sa alebo veľmi zriedka sa naozaj jedná o konštruktívnu diskusiu. No a čo sa týka tých vašich potom predkladaných niektorých návrhov, tak áno, žiaľ, je to prax, že sú na poslednú chvíľu, a naozaj aby sa o tom čo najmenej diskutovalo, a, žiaľ, väčšinou, čo sme už postrehli, a je to prax, tak sú to väčšinou, je to čistý lobizmus. To znamená, že vy aj keď idete trebárs proti vášmu vládnemu nejakému návrhu, tak vždycky to máte posvätené od niekoho vyššieho, ktorý proste vám to dal, aby ste toto pretlačili do daného zákona.
To, že bol odmietnutý návrh na prerušenie tejto rozpravy, tak bolo spôsobené tým, že za vašu vládnu stranu vás tu sedelo 7, a nie tak ako štandardne 83, kedy potrebujete si niečo odsúhlasiť, odschvaľovať, aby ste prebili opozíciu, takže toto je tak trošku vaša chyba. No však ale nie je čas hlasovania, takže prečo by tu vaši vládni poslanci sedeli. No a zaujímalo by ma, že kde ste počuli o tom, lebo ja som o tom nikdy v živote nepočul, že by sa nejaký rodič sťažoval na obec alebo na mesto, že na danej základnej škole, kde je nejaký riaditeľ, že je zlé vzdelávanie. Veď napríklad také mesto má, ja neviem, 5-6-8 základných škôl, to sa akože bude sťažovať, teda zisťovať, že na ktorú sa sťažuje? Vôbec som nepočul, že by sa niekto sťažoval na VÚC-ku, to už vôbec nie.

Ďakujem pekne za slovo. No nie je to príjemná situácia, ja by som bola rada, pán podpredseda, keby ste na budúce nie na mňa sa odvolávali, že je potrebné prerušiť, ale na pána poslanca Petráka, ktorý doposiaľ nerozdal ten pozmeňujúci návrh, a podobne to bolo aj vo výbore. Samozrejme, ja som nebola teraz proti tomu, aby sa prerušilo rokovanie, pretože tiež sa snažím konštruktívne nejakým spôsobom riešiť túto situáciu a myslím si, že by bolo lepšie, keby sme aj vzhľadom na to, čo som hovorila o dotáciách, o vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a o možnosti riaditeľa, zriaďovateľa a výchovného poradcu rozhodnúť, že začlenené dieťa nie je schopné byť vzdelávané v danom kolektíve, a môže sa preňho zriadiť špeciálna trieda. Na toto som zatiaľ nedostala odpoveď a myslím si, že by sme si to mali prediskutovať.
Čiže áno, som zato, aby sa prerušilo rokovanie, ale nie je to mojou vinou a ani nie je to, že by to bolo kvôli mne. Je to kvôli tomu, že prichádzajú takto závažné rozhodnutia, kedy úplne okliešťujeme funkciu rady školy za takýchto okolností. Pre mňa je to neakceptovateľné a stále sa budem tomu diviť, už sme tu štvrtý rok, posledný, stále sa tomu budem diviť, že stále proste to takto prichádza a politika je ozaj asi ťažká vec. Mňa tak napadlo pri tom, ako som počúvala to odôvodnenie pána poslanca Petráka, a ty vieš, pán poslanec, že spolu dobre vychádzame, seriózne, že prečo sa teda ten riaditeľ nevolí priamo na zastupiteľstve, načo robíme takéto, že rada školy odmietne, rada školy odmietne, zastupiteľstvo má posledné slovo. No tak voľme ho na zastupiteľstve, vybavené. Načo takéto hry?
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, predniesli ste pozmeňovák, ktorý nemáme v laviciach, to je také vaše typické smerácke, keď chcete, v tichosti aby niečo prešlo a hlavne rýchlo. Aj keď sa to teraz podpredseda Číž snažil nejakým spôsobom akože zakamuflovať a zachrániť, aby sa tá diskusia ešte posunula aj na gestorskom výbore a podobne, aj tak je to vaše typické. Čo chcete, aby prešlo rýchlo, bez diskusie, bez nejakých veľkých cavikov, predložíte to tesne pred.
Hádam mi nechcete povedať, že ste pred obednou prestávkou nemali ten pozmeňovák už dávno vypracovaný? Už dávno mohol tuná svietiť na laviciach a mohli sme si ho prečítať. A ešte stále ho nemáme v laviciach a ešte stále môžeme tápať v tom, čo ste povedali. Nevieme sa ani k tomu relevantne vyjadriť, pretože ja som si nepísal celé a prepis prejavu ešte nie je zavesený na internete.
Ale poďme ešte k meritu veci, povedali ste niekoľko myšlienok. Ak hovoríte, teda že rodičia sa zvyčajne nevedia odborne vyjadriť k tomu, že vyberú riaditeľa, ako mi potom garantujete, že zástupcovia obecného zastupiteľstva sa vedia relevantne vyjadriť, veď to je presne to isté, lebo aj oni sú len buď rodičia, alebo sú neni rodičia, ale majú presne to isté právo ako bežní rodičia žiakov. Hovorili ste o tom, že akými prostriedkami kto disponuje v štátnej škole a v súkromnej škole. No súkromná škola ak vyberá poplatky, tak to sú naozaj jej súkromné peniaze a ona určuje, kam a akým spôsobom budú v rámci štandardu vzdelávania dávané a za to potom zodpovedná riaditeľ alebo zriaďovateľ, takže má mať vyššie právo. Keď si povieme, že nebudú sa vyberať, a určíme si to striktne, budiž, vtedy nech sú práva rovnaké. Hovorili ste o štatistike, že najväčšie zastúpenie majú nezávislí. Poznám aj takých nezávislých, ktorí sú tajnými koňmi SMER-u, takže o tomto by som naozaj veľmi polemizoval, ale, samozrejme, vy si to potrebujete nejakým spôsobom ešte ošetriť.
Povedali ste aj viacej iných myšlienok, ale keďže sa mi už stráca čas, tak to poviem potom priamo v príspevku v rozprave.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Pozerám sa na dátum, je 17. jún 2015. Vy, pán poslanec Petrák, nezvyknete zbytočne hovoriť, a keď poviete, je to celkom kultivované. Ja ten dátum pripomínam len kvôli tomu, že si ho treba zapamätať, že práve 17. júna 2015 ste vyhlásili v sieni zákonnosti, že demokracia, že demokracia je hlúposť. Opakujem, vy ste inými slovami povedali, že demokratický spôsob je hlúposťou, teda aspoň na pôde školy, pretože keď budeme podozrievať, že páni učitelia chcú mať riaditeľa, ktorý je mäkký, rodičia riaditeľa, ktorý dáva jednotky, to je niečo také, ako keby sme povedali, že veď SMER chce, aby ľudia dostali vyššie vianočné dôchodky a vlaky zadarmo, my zase chceme, aby boli odpolitizované nominácie do významných funkcií. Nuž čo je na tom divné, že rôzne záujmy sa stretnú a v demokratickej voľbe nejakým spôsobom vyvrbia? Prečo posledný ostrov demokracie v tomto prepolitizovanom štáte chcete zlikvidovať?
Pán poslanec Petrák, pri všetkej úcte k vám, vy ste vyhlásili, že demokracia je hlúposť. Veľmi ma to mrzí, pretože ste síce volili kultivovanejšie slová, ale ja som ich inakšie nemohol prečítať.

2.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia dvaja, ktorí sú v sále, traja, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi pár slov, krátko sa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona, zmeny školského zákona. Nebudem sa vyjadrovať k zákonu ako k celku. Veľa tu už bolo povedané, s veľa vecami sa stotožňujem.
Chcem v prvom rade pochváliť pána ministra, že prišiel s novým zákonom, že sa snaží mnoho vecí zlepšiť. Takisto mnoho vecí sa snaží zlepšiť aj pán poslanec Petrák, ktorý dal pozmeňovací návrh vo výbore.
Zároveň musím jedným dychom povedať také moje sklamanie, konštatovanie toho, že ono asi sa s tým už nič nebude dať spraviť, ale asi to bude, asi teda je to bežná prax v parlamente, že príde deň predtým večer na mail pozmeňovací návrh, ktorý má, ja neviem, desať strán, a potom na výbore sa o ňom diskutuje a sú tam veľmi závažné veci uvedené, ktoré bežní ľudia, keď sa chcú s nimi oboznámiť, tak ich, sa nevedia k nim poriadne ani dostať. Tieto informácie z takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je na výbore prijatý, sú potom v spoločnej správe a tie, tie informácie si potom ľudia môžu nájsť elektronicky na stránke Národnej rady. Avšak treba zdôrazniť, že k takýmto zmenám potom nie je možná celospoločenská diskusia a prípadné chyby, ktoré možno sa aj nedopatrením tam dostanú, potom nemožno na ne upozorniť alebo veľmi neskoro a zistíme ich potom až v praxi, že čo tieto veci, ktoré sa snažíme ustanoviť, čo spôsobia a čo sa môže stať, a zbytočne ten zákon sa stále otvára dookola, a chyby, ktoré možno neúmyselne sa tam dostali, sa potom musia opravovať.
Takisto sa mi zdá veľmi nedôstojné to, že poslanci čakajú v pléne, či príde nejaký pozmeňovák, či nepríde, či sa bude meniť spôsob volenia riaditeľa školy, čo je tak závažná vec, že sa mi zdá absolútne nedôstojné, že vlastne už od rána rokujeme o tomto zákone, a stále nie je pozmeňujúci návrh a dá sa teda predpokladať aj z vystúpenia pána poslanca Beblavého, že takýto nejaký návrh na zmenu voľby riaditeľa školy príde. Neviem, či tomu bude tak, alebo nie. Nechce sa mi skúmať tieto zákulisné hry. Každopádne chcem povedať, že sa stotožňujem s tým, že pokiaľ rada školy nebude mať rozhodujúce slovo pri voľbe riaditeľa, tak táto jej funkcia je potom úplne zbytočná, lebo zriaďovateľ kedykoľvek bude môcť povedať, že nesúhlasí s týmto riaditeľom, a voľba sa bude musieť opakovať. To znamená, že takisto ani mne sa takýto spôsob nepáči. Nemyslím si, že je to správny krok. Skôr si myslím, že je to krok späť. Aj keď chápem teda sčasti dôvody, ktoré vysvetlil aj pán poslanec Petrák, čo sa týka voľby riaditeľa školy, už teda v rozprave v prvom čítaní.
Čoho by som sa chcela ale dotknúť a skôr by som poprosila aj pána ministra, možno pána poslanca Petráka, keby mi k tomu dal nejaké vysvetlenie alebo tie pochybnosti, ktoré teraz vznesiem, žeby nejak uviedli na pravú mieru. A to je zo spoločnej správy bod 12 a bod 3.
Bod 12 v spoločnej správe hovorí, teda mení § 107 školského zákona a hovorí o výchove a vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Veľmi oceňujem, že prišiel takýto paragraf a že sa snažíme nejakým spôsobom tieto deti riešiť. Čo je veľmi dobré, je, že sa v týchto, konkrétne budem citovať tento paragraf, v 1. ods. sa hovorí, že výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje podľa individuálnych podmienok, čo sú úprava organizácie výchovy a vzdelávania takýchto detí, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, a uplatnenie špecifických metód na vzdelávanie.
Druhý bod, druhý odsek. Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijaté do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy. Veľmi pekný cieľ. Avšak pýtam sa, kto vie odlíšiť, výchovný poradca, psychológ, že či sú to odchýlky u toho dieťaťa, ktoré sú vyslovene spôsobené len tým, že teda žilo od nula do šesť rokov v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo sú nejaké presné kritériá na to. To sa totižto nedá oddeliť. Všetky tie deti alebo takmer všetky majú nejaké poruchy, poruchy pozornosti, poruchy učenia, môžu mať akékoľvek a nikto vám presne nevie povedať, že či to súvisí len s tým, že boli v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo ozaj mali nejakú genetickú predispozíciu na toto ochorenie. Myslím si, mám za to, že sa to nedá celkom dobre oddeliť, aj keď, ešte raz hovorím, že oceňujem to, že sa snažíme, aby tieto deti boli integrované medzi normálne deti, lebo, myslím si, že toto je jeden zo spôsobov ako z tohto bludného kruhu von. Avšak tu znova chcem zdôrazniť, že pokiaľ tieto deti nebudú povinne v materskej škôlke a nebudú, povinne sa nezačne so vzdelávaním skôr, tak v škole už sú to len komplikácie, ktoré sa navyšujú, nabaľujú jedna na druhú a je to o to ťažšie riešiteľné.
Zaujímavý je tretí bod z tohto § 107, ktorý bol vložený nanovo do novej spoločnej správy, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, základnej školy s ostatnými deťmi alebo žiakmi. A čo je ešte zaujímavejšie, že teda ministerstvo školstva môže prideliť takýmto deťom príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov z tohto prostredia znevýhodneného. A tieto prostriedky môžu byť použité na mzdu alebo plat asistenta učiteľa, vybavenie didaktickou technikou, účasť žiakov na aktivitách, všetko v poriadku až na bod d), kedy sa hovorí, že tieto peniaze môžu byť určené na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach. Tak na jednom mieste hovoríme, že nemôžu ísť do špecializovaných tried, na druhej strane príspevky, ktoré chceme týmto deťom dať, môžu ísť na žiakov do špecializovaných tried. Tak nie celkom asi tomu dobre rozumiem. Keby sa mi to dalo nejak dovysvetľovať, lebo toto sa mi zdá ako také, také nelogické niečo. Tak buď chceme, aby boli v normálnych triedach, a potom im tie peniaze určíme len na to, aby sme ich tam mohli dobre vzdelávať, alebo môžu byť potom v špeciálnych triedach. Hej? Čiže toto je podľa mňa taký, taký trošku chaos, také nezrozumiteľné.
No a potom sa ešte chcem venovať bodu 3, ktorý sa mi zdá trošku taký ľahko zneužiteľný a nie celkom fér voči našim deťom. Tu by som chcela, keby aj rodičia, ktorí náhodou počúvajú, alebo niekde to odznie, aby zbystrili pozornosť, aby sme, ako v dobrom to hovorím, aby sme sa trošku nad tým zamysleli, že čo chceme zaviesť. Odcitujem teraz: "Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva", to znamená výchovný nejaký pedagóg, "zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je v prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania," čiže tým zdravým deťom, "navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva", teda toho výchovného poradcu, "zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, rozhodne o tom súd."
Zároveň v ďalšom bode hovoríme, že "v základnej škole sa môže zriadiť špecializovaná trieda. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu jedného roku."
Čo je zaujímavé, že túto špecializovanú triedu môžeme založiť na škole a vlastne môžeme na ňu dostať aj peniaze, ako som vám čítala predtým, najmenej pre štyroch žiakov a môžu to byť žiaci z rôznych ročníkov školy, najviac pre 8 žiakov. Tu chcem povedať, že napríklad budem mať ja dieťa, ktoré má ADHD, čiže má poruchu pozornosti a hyperaktivitu. A teraz toto dieťa bude natoľko robiť problémy v tej triede, že učiteľ sa nebude snažiť získať asistenta pre toto dieťa, ktorý by mu pomohol začleniť toto dieťa, ale jednoduchšie preňho bude si povedať, tak mám takýchto detí viacej, no tak si založím na mojej škole špecializovanú triedu, kde toto dieťa pôjde. Zriaďovateľ povie, áno, máš pravdu, môžeš, riaditeľ to podpíše, rodič je o tom informovaný, keď nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd. Čiže kým dieťa sa dostane na strednú školu, tak súd možno aj rozhodne. Teraz preháňam, ale zámerne to robím. Každopádne môže sa moje dieťa dostať do špeciálnej triedy, kde, si dovolím tvrdiť, že skončilo. Ak bude so štyrmi ďalšími deťmi, ktoré má ADHD, a nebude tam na to vhodný personál, pedagóg a nebude mať pozitívne vzory to dieťa, tá porucha nebude tak ťažká, že by muselo byť v tej špeciálnej triede, ale napriek tomu tam bude zaradené, môže nastať problém a nebude to celkom, nieže celkom, je to nevhodné pre to dieťa.
Ja si myslím, že je najlepšie, keby tie deti boli začlenené do zdravého kolektívu, ale tu zdôrazním, ak ma teraz počúvajú nejakí učitelia, ktorí takéto deti majú, ja viem veľmi dobre, jak je ťažké s týmito deťmi pracovať, ako to narúša klímu v tej triede. Práve preto sme zdôrazňovali ešte niekedy s Jankou Žitňanskou potrebu asistentov učiteľov. Každé takéto dieťa by malo mať asistenta. Možno jedného na viac detí, ktorí by boli schopní pracovať extra s tými deťmi v triede, ale nesmieme ich z tej triedy vyčleňovať, neni to správny krok. Ideme späť, ideme proti tomu, čo sa deje v moderných výchovno-vzdelávacích inštitúciách aj v západných vyspelých krajinách, nie je to dobre.
Čiže tu upozorňujem na to, že v bode 3 a v bode 4 spoločnej správy môže dôjsť k takejto nejakej modelovej situácii. Navyše to, čo som teraz spomínala, sa mi zdá veľmi také ľahko zneužiteľné. Na jednej strane hovoríme, že deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré tam od malička vyrastajú, musia byť začlenené medzi normálne deti. Na druhej strane hovoríme, že ak takéto dieťa nezvládne toto začlenenie, môže ísť do špeciálnej triedy. Ja si dovolím tuná dať svoju takú nejakú obavu, že nedá sa to celkom dobre oddeliť. Také deti jednoducho sa ťažšie prispôsobujú. Vždy ten riaditeľ môže povedať alebo aj zriaďovateľ, že takéto dieťa jednoducho nie je schopné fungovať a je ako, v úvodzovkách poviem, na škodu tým ostatným deťom, ktoré idú, napredujú pomalšie vďaka nemu.
Čiže bola by som veľmi rada, keby sme sa spoločne vedeli k tomu nejaké stanovisko relevantné dať a k tejto čiastkovej veci sa nejak vyjadriť. K ostatným veciam sa nechcem vyjadrovať, pretože nemám rada, keď sa opakujú tie isté veci dookola.
Takže týmto vám ďakujem za pozornosť.

190.

(Reakcia z pléna.) A ja myslím, že to stihnem takto, lebo viac-menej budem k tomu pozmeňujúcemu návrhu do druhého čítania hovoriť potom už v druhom čítaní.

Ja nadviažem na to, čo som uviedla predtým. Mňa mrzí, naozaj, aj napriek tomu, že sa zaktivizoval pán poslanec Beblavý, že mi vysvetlí jednotlivé konkrétne kritériá a podmienky, ktoré sú spojené s vylúčením akýchkoľvek pochybností o tom, že by netransparentným spôsobom boli prideľované prostriedky na, alebo teda dotácia na kúpu nájomných bytov. Naozaj ma mrzí, pán minister, že nepovažujete možno ani za potrebné vystúpiť a k tomu uviesť to, na čo sa pýtam, lebo v podstate toto je pre nás priestor, v ktorom môžeme dostať odpovede možno aj k podnetom, ktoré nanesieme. Takže ja verím, že tá informácia, ktorú mi podá pán poslanec Beblavý, bude uspokojujúca.

Čo sa týka zákona o vlastníctve bytov (reakcia z pléna), pardon, pán poslanec Bublavý, prepáčte.

Čo sa týka samotného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, my sme už v podstate predkladali pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, ktorým sme sa snažili reagovať na najčastejšie problémy spotrebiteľov, respektíve, alebo lepšie povedané užívateľov bytov a bytových služieb. Tieto požiadavky v podstate predstavovali aj sumarizáciu hlavne z pohľadu ani nie tak zástupcov orgánov bytových spoločenstiev, ale samotných vlastníkov bytov. Tí nás viackrát upozorňovali na to, že v prípade výkonu správy v bytových domoch, či už z pozície správcovských spoločností subjektov alebo orgánov spoločenstva, v mnohých prípadoch dochádza k využívaniu aj nekalých praktík alebo dokonca k zneužívaniu dominantného postavenia voči samotnému vlastníkovi, užívateľovi bytu.

Tie podmienky, ochranné podmienky, ktorými sa on môže brániť, sú značne obmedzujúce, značne limitujúce, lebo v podstate, ak sa ocitne vlastník v nemilosti či už predsedu bytového spoločenstva alebo aj zástupcov jednotlivých orgánov, tak v podstate jediný obranný prostriedok, ktorý má, keď je nefunkčná a nečinná aj dozorná rada, je obrátiť sa na súd. A toto je výrazne odrádzajúce hlavne z toho dôvodu, že súdy sú pre slovenské obyvateľstvo hlavne pre takých osamotených Titanov vlastníkov veľkou či už časovou, finančnou alebo aj dokonca, dovolím si povedať, psychickou záťažou. To už nechcem hovoriť o tom, že čo sa týka súdnej praxe, neexistujú precedensy alebo judikáty, o ktoré by sa mohli jednotliví spotrebitelia v rýchlo sa meniacej nielen legislatíve, ale aj v rýchlo sa meniacich podmienkach na bytovom trhu, o ktoré by sa mohli teda oprieť.

Ja pre krátkosť času nebudem obšírne vystupovať k tomu, čo bolo predmetom a obsahom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vtedy, keď bol tento zákon naposledy v parlamente. Iba v skratke uvediem, že opäť v druhom čítaní sa budeme snažiť získať podporu hlavne vládnej strany a aj ministerstva k zákonu, kde sa snažíme presadiť zvýšenú a posilnenú ochranu pre užívateľov bytov hlavne v prípadoch, keď správcovské subjekty využívajú mnohé nekalé praktiky. Za také nekalé praktiky možno považovať aj to, že v mnohých prípadoch, keď dochádza k vyúčtovaniu bytových služieb za celý rok a na konkrétneho užívateľa bytu, vlastníka bytu sa viaže preplatok, tak tieto preplatky nie sú automaticky spotrebiteľom, užívateľom bytu vyplácané. V mnohých prípadoch sa stáva, že dochádza k výraznému omeškávaniu a v tomto smere, ak to porovnáme s povinnosťou vykonávaných úhrad zo strany užívateľov bytov, ktorými sú viazaní voči poskytovateľom energetických médií, ak nedodajú spotrebitelia alebo užívatelia v riadnom termíne, neuhradia služby týmto dodávateľom energií, tak sú prísne a rýchlo sankcionovaní. V prípade, že sa takýchto vád dopúšťajú, či už správcovské subjekty, alebo aj samotní dodávatelia týchto médií, tak naozaj veľmi obtiažne a ťažko si tieto oprávnené nároky užívatelia vymáhajú.

Rovnako to platí aj pre uplatnené reklamácie. Máme bohatú skúsenosť s tým, ako v mnohých prípadoch opodstatnené, vecne vyargumentované reklamácie ostávajú v šuflíkoch zapadnuté prachom, alebo v mnohých prípadoch vlastne nedochádza zo strany správcovských subjektov ani k dodaniu odpovedi. To už nehovorím o nejakom odbornom posúdení nanesených reklamácií a sťažností.

V tomto smere majú užívatelia bytov výrazne zviazané ruky aj preto, lebo v mnohých prípadoch, ak svoje sťažnosti prednesú či už regulačným orgánom, dozorným orgánom alebo inšpekčným orgánom, tak naozaj vo väčšine prípadov skôr, ako by našli odpovede na riešenie ich situácie, skôr ako by sa hľadali riešenia ich situácie, stávajú sa títo spotrebitelia pri uplatnených reklamáciách svedkami pingpongu a kompetenčných sporov medzi jednotlivými kompetentnými regulačnými a dozornými kontrolnými orgánmi.

Takže opäť v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravíme do druhého čítania, bude snaha, tak ako v prípade základného basekového zákona o ochrane spotrebiteľa, uviesť zoznam nekalých marketingových praktík, ktoré mnohí dodávatelia energií alebo správcovské spoločnosti uplatňujú pri uzatváraní zmlúv alebo pri riadení a plnení výkonu správy. Našou ambíciou bude znova určiť povinnosť správcovským subjektom a dodávateľom energií, aby pri vzniknutom preplatku pre vlastníka užívateľa bytu mu bol záväzne uhradený tak, ako to platí pre spotrebiteľa voči dodávateľom, do 30 dní. Takto to taxatívne zaviesť.
No a opäť sa pokúsime v podstate v korelácii so snahou navrhnúť v zákone o ochrane spotrebiteľa inštitút mimosúdneho riešenia. Budeme sa aj v tomto prípade snažiť vytvoriť legislatívny a inštitucionálny priestor na to, aby sprostredkovatelia sporov, ktorí sú schopní a kompetentní riešiť nesúdnou, mimosúdnou cestou takéto dielčie reklamácie a sťažnosti, rôzne sporové situácie, aby bol pre tento inštitút vytvorený priestor v zákone.

Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.