Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Kolega Zajac, ja si tu tiež kladiem otázku, kde bola vláda doteraz. Veď keď sa spomína, že naozaj už nám ušlo niekoľko investícií, tak prečo doteraz nekonala? Zase šije veci horúcou ihlou zase na poslednú chvíľu. Však sme to mohli schváliť v normálnom legislatívnom štandardnom procese a už to dávno mohlo byť aj pár rokov. Či toto je prvá investícia, ktorá sa chystá na Slovensku? Veď aj kolegovia z vládnej strany hovorili predsa o automobilke KIA a o ďalších investíciách, ktoré nám ušli.

A okrem toho toto nie je investícia istá, ale len potenciálna. A preto sa aj pýtam, kde sú tie hospodárske škody, ktoré nám hrozia? Sú z toho, že sem môže prísť nejaká investícia? To znamená, že hospodárske škody nám vzniknú aj zo všetkého, čo sme tu v podstate neprijali doteraz. Hyundai nám ušiel a možno aj ďalšie iné fabriky nám ušli. A to sú tiež hospodárske škody. A to nikto nevyhodnotil? Či to neboli hospodárske škody? Tak potom aké hospodárske škody teraz hrozia? Áno, boli by sme radi a vy by ste si to, samozrejme, radi pripísali na svoje tričko, že ste znížili nezamestnanosť o 5-tisíc ľudí, či o toľko, koľko ich tam má byť zamestnaných. To by bolo úplne super pre vás, že?

Ale ja hovorím, že prázdne parky sú na východe, to hovoril aj kolega Zajac, áno, a ostali len prázdne reči predsedu vlády o stieraní medziregionálnych rozdielov. Takže východ zase zostane v trape a ide sa to skupovať pri Nitre alebo niečo budovať pri Nitre. Ja som len naozaj zvedavý, aké nevyužívané pozemky sa pri tej Nitre nachádzajú, aby to nebola obhospodarovaná poľnohospodárska pôda.

A keď aj taký poslanec Muňko už vie o tom, že tam je 2 300 vlastníkov, to znamená, že vie, kde to je, tak som zvedavý na tie špekulantské výkupy tých pozemkov, ktoré sa budú realizovať.

Ďakujem pekne. No je to vlastne o tom istom, že to uznesenie poznám. Tým uznesením nebol prijatý zámer pripraviť zákon, tým uznesením bol prijatý národný akčný plán, o čom pán minister Borec na inom mieste povedal, že nie je právny dokument, ale chcem povedať, v tom uznesení je hovorené o domácom násilí, nie o násilí páchanom na ženách.

A neodpustím si dať taký príklad, možno trošku drsný, je veľmi nelogické, aby samostatný zákon, pokiaľ nemáme všeobecný zákon, upravoval taký veľmi obmedzený výsek problematiky násilia a obetí. Je to asi, ako keby sme riešili rakovinu tak, že máme rakovinu, máme rakovinu žien a máme rakovinu krčka maternica a my povieme, budeme ošetrovať, liečiť len tých, ktorí majú rakovinu krčka maternice a prípadne možno tí lekári môžu ošetriť aj mužov. Toto mi vadí na tom zákone, ktorý sa u vás pripravuje. Vlastne to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, mám doplňujúcu otázku. Nemám teraz rýchlo pred sebou tú moju otázku, tam bol taký preklep v tom texte, ktorý čítal pán predseda, ale ja som mala na mysli zákon, ten zákon, ktorý je pripravený na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, sa volá zákon o násilí páchanom na ženách, alebo o prevencii eliminácii násilia páchaného na ženách, nie o domácom násilí. Ja viem, že pôvodný zámer toho bol o domácom násilí, a preto sa na toto pýtam. A to je rozdiel. To nie je to isté. Takže to je dôvod, prečo sa na to pýtam a prečo chcem upozorniť, že takýto zákon, ja som si to hľadala tiež, som na svete našla, sú dva takéto zákony, z nich je jeden v Argentíne taký, ktorý by bol na násilie, a v Rwande. Takže je to naozaj o inom. A sú to iné podmienky. Takže ďakujem za vašu odpoveď, potvrdili ste moje presvedčenie. Ďakujem pekne.

Keď som bol tu spomenutý, tak ja len veľmi krátko sa vyjadrím k tým prilbám, ktoré boli tu spomenuté, k tomu predchádzajúcemu zákonu. Ja som z tatranskej oblasti. Vysoké Tatry majú juhovýchodné svahy. Ja nehovorím to, že tie deti musia mať tie prilby, ani to, že ich nemusia mať. Ak rodič rozhodne, aby tá prilba bola, prosím, nech je. Ale, Eva, ty keby si sa išla lyžovať na takúto lyžovačku, ani ty v tej prilbe nevydržíš, lebo ti bude horúco. Tam keď v apríli a v máji ešte sú lyžovačky, ty si to nevieš predstaviť, lebo tu v Bratislave kvitnú stromy, v záhradkách sú už kvety, ale u nás v Tatrách sa ešte lyžuje. Ja hovorím, že to treba dať prevádzkovateľom, nech prevádzkovatelia nesú túto zodpovednosť, nie na rodičov. A deti tak budú dostávať pokuty? Decká sú tu hore na balkóne, keby prišli a doniesli ja neviem blokovú pokutu 50 alebo 100 eur, tam je mládež, už vidím, že je veľká, tak myslím si, že žiaden rodič sa tomu nepoteší. Ale ja vyzývam mládež, nech radšej športuje, nech nefajčí, určite. Áno? Ja som proti fajčeniu, ale chcem byť tolerantný voči tým, ktorí sú závislí od toho. Ja dieťa nevylievam z vaničky so špinavou vodou. A v tom je podstatný rozdiel. Dieťa odtiaľ vyberiem, je pritom čisté. A rovnako aj na toho fajčiara by som tak apeloval, dnes aby možno nefajčilo sa v tých autách do veku 18 rokov. Možno tej mládeži hore keby som sa opýtal, koľkí z nej by zdvihli ruku s tým, že sú fajčiari a možno už závislí od fajčenia a nemajú ešte vek 18 rokov. Dneska je to veľakrát naopak, deti, ktoré v aute sedia vzadu a nesedia v tej sedačke, lebo už sú väčšie, tak práve fajčia a vpredu sú tam rodičia ako prikutí a tí nefajčia. Ja o tom hovorím.

A toto považujem za príliš veľké zasahovanie do súkromia. V tomto dnes sme pri autách, zajtra budeme na balkónoch, pozajtra budeme v obývačkách. A ja chcem rešpektovať práve tú slobodu tohto človeka aj tento priestor či už auta alebo tých bytov. Ďakujem za pozornosť.

Ja len minútku by som chcela tomu venovať. Už som pôvodne nechcela vystupovať, nerada sa opakujem, hovoriť stále to isté dookola, ale nedá mi sa nevyjadriť.

V tomto návrhu zákona navrhujeme, aby bolo zakázané fajčiť v aute v prítomnosti osoby mladšej ako osemnásť rokov. Nič viac, nič menej v ňom nenavrhujeme. Určite tým nezasahujeme do súkromia žiadnych ľudí, snažíme sa ochrániť zdravie dieťaťa, ktoré sedí vzadu, pričom jeho rodič fajčí pri šoférovaní auta.

Okrem iného som spomenula ďalšie benefity, ktoré z toho môžu vyplývať, cigareta, fajčenie, rozptyľovanie sa pri šoférovaní je nebezpečné.

Dá sa to kontrolovať tak, ako sa kontroluje telefonovanie počas jazdy, prekročenie rýchlosti. Policajti majú možnosť toto si overiť, majú možnosť upozorniť vodiča, aby nefajčil v prítomnosti jeho dieťaťa, fajčenie by malo byť, mimochodom, zakázané úplne počas riadenia motorového vozidla.
A pánovi poslancovi Kuffovi poviem len toľko. Nuž nezdá sa mi, že by ti záležalo na ochrane detí, keďže slobodne ich pustíš bez prilby vo veku do pätnásť rokov na svahy, bol si jediný proti zákonu, a tušíme všetci, prečo to tak bolo, o Horskej záchrannej službe, a spokojne ich necháš sedieť v aute, kde niekto fajčí.
Čiže prosím vás o podporu tohto zákona, pretože som presvedčená o tom, že pomôže.

A ešte by som dodala, že preventívnych programov, výchovných, ktoré sa snažia motivovať mládež k tomu, aby sa znižovala prevalencia fajčení, je veľké množstvo. Tá výchova sa robí, je to tu, robí sa od útleho detstva. Vieme o tom, že sú problémy, že sa fajčenie posúva čoraz do mladších vekových kategórií. A verte mi, že je tá snaha veľmi veľkého množstva ľudí. Aj pri ministerstve zdravotníctva existuje sekcia, ktorá sa zaoberá len prevenciou, pokiaľ ide o legálne, nelegálne drogy. Robíme v tom veľa, ale zjavne to nestačí. A toto je jeden z veľmi veľkého množstva krokov, ktorý sa tu dá urobiť, a myslím si, že bude na prospech našich detí. Ďakujem.

No, nechcem prilepšovať tam, kde by sa nemalo, určite nie. Tie bytovky naozaj sú veľkým problémom, pretože tie bytové jadrá sú staré, tie staré bytové domy ako boli stavané, tak tam je všetko nielen cítiť, ten dym, zápach, ale však aj počuť. Myslím si, že nové bytové domy už trošku viac sú riešené ako tento problém. A to je presne toto, Igor, čo si naznačil. Takto dnes sme v autách, zajtra budeme v bytoch. Myslím si, že mnohí ľudia nebudú s tým spokojní. Ja som tu za ochranu detí, aj som to povedal, aj dokonca tých, ktoré sú ešte nenarodené, teda aj v tom prenatálnom období. Je to veľký problém. Lenže samými zákazmi a príkazmi, dovolím si povedať a to tvrdím, to ani nedosiahneme. My máme prijatý zákon na ochranu nefajčiarov, ktorý tu bol pred rokom a pol, sme to tu preberali. Zoberte si, tak ako pán kolega Jasaň spomínal, to že my samotní poslanci Národnej rady nerešpektujeme tento zákon.

Ja už zas taký citlivý na to nie som možno, či už ide o kolegov na balkóne alebo niekde v tých priestoroch, ale videl som ich, že fajčia v priestoroch takých, kde by nemali fajčiť. Nie som taký precitlivený, to predýcham zase iným vzduchom, preriedim to, ale ja som chcel povedať aj túto vec, že samotné prijatie tohto zákona nevyrieši ten problém, naopak, vnímam ho ako veľký a vážny zásah do súkromia života, do mnohých rodín, kde v podstate naozaj to môže vyvolávať problémy.
Kolegyni len chcem toľko povedať, že ani zďaleka všetkému nerozumiem, ani sa necítim byť kompetentným na to, že by som všetkému rozumel. Myslím si, že na mnohé veci s veľkou pokorou sa pozerám, ale tu stojím tentoraz naozaj na strane človeka, ľudí ako takých, nie na strane fajčenia, ja som sám nefajčiar.

Ďakujem za slovo. Štefan Kuffa, ty si povedal, že takýmto zákonom by sa veľmi zasiahlo do súkromia. Áno, ale fajčiari zasahujú do môjho súkromia, pričom ja sa nemám ako brániť. A pokiaľ sa nevedia ovládať v určitých situáciách a na určitých miestach, tak sa im táto ich činnosť musí regulovať zákonom, pretože sa nevedia ovládať.
A hovoril si o tom stále, že sa tým zasahuje do súkromia. No poviem ti živý príklad. V mojom bývalom bydlisku, kde som ešte býval s mamou a so sestrou, sú susedia, ktorí bývajú o poschodie nižšie a fajčia. Obidvaja sú tvrdí fajčiari. Mali sme s nimi dva problémy. Prvý problém bol, keď fajčili u seba na záchode, pretože cez stúpačky sa ten smrad dostával ku nám. A ja keď som išiel na záchod, tak ten smrad u nás v tom záchode bol a nikto u nás nefajčil. Ďalší problém bol, keď išli fajčiť na balkón, zvyčajne fajčievali v noci, keď už my sme, povedzme, spali v posteliach, respektíve ležali v posteliach a mali sme otvorené okno, prípadne vetračku, pretože bolo značne teplo a potrebovali sme vetrať. Všetok ten cigaretový smrad sa tlačil ku nám, keď sme spali. A títo zasahujú do nášho súkromia. Ako sa máme proti tomu brániť? Vieš, takže tie tvoje argumenty sú na jednej strane také, že možno by aj boli akceptovateľné, ale na druhej strane sú absolútne neprijateľné, sú úplne zvrátené. Vieš, takže ty používaš dvojaký meter a chceš prilepšovať tam, kde by sa prilepšovať nemalo.

Ja ďakujem aj predrečníkom, že to okomentovali, nebudem to opakovať.

Mňa si, naopak, pán poslanec Kuffa, neprekvapil. Často v poslednej dobe máš chuť ísť proti prúdu a nejakým spôsobom sa tak nejako vyjadriť ku všetkému a všetkému rozumieš.

Veľa vecí si načrtol takých zaujímavých aj pre mňa, ale zdalo sa mi, že viac si sa zameral na ochranu slobody fajčiara a zásah do súkromia, pričom som sa snažila už v rozprave, možno som to nie zreteľne povedala, hovoriť o tom, že nie celkom je to súkromie, keď je vodič súčasťou cestnej premávky. Existuje aj nález Ústavného súdu, ktorý o tom hovorí, hej, že cigareta takisto ako telefonovanie rozptyľuje vodiča.

Ale menej si sa venoval ochrane záujmom dieťaťa, ktoré sedí v aute. A to ma prekvapuje, že ti nevadí, že niekto si zapáli cigaretu v uzavretom priestore a má tam svoje dieťa. Ja som povedala aj to, že mne je ľúto, že s niečím takýmto musím prísť, že sú ľudia, ktorým to nič nehovorí, že si zapália a vzadu v aute majú dieťa.
Spomeniem ešte, v Litve je fajčenie do štyroch metrov v blízkosti dieťaťa trestným činom, v Austrálii, v Kanade majú zákaz fajčenia v prítomnosti dieťaťa. Vo Veľkej Británii nedávno vyšiel zákon, ktorý umožňuje vláde zakázať fajčenie v autách. Takže ja si myslím, že tento náš návrh je namieste, vzhľadom na to, že sa takéto stavy vyskytujú, a teda budem v tomto úsilí pokračovať ďalej a dúfam, že dostanem v tom aj podporu od vládnej strany. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Števo, ja som tomu trochu neporozumel alebo poviem, ako som tomu porozumel. A to je, že máme tu nejaký negatívny jav a my s ním proste odmietame čokoľvek robiť, lebo je to zásah do súkromia podľa teba. No ja proste odmietam len prihliadať na to, ako niektorí nezodpovední rodičia ničia svoje deti. A podľa mňa je to rovnako zlé, ako keď tehotná matka fajčí.

A prirovnávaš to tvojmu zásahu do súkromia. Vieš, ak sú deti vychovávané v zlej spoločnosti, sociálka má právo im ich odobrať. Nie je to zásah do súkromia? No, nie je ten zásah, pretože je to v záujme toho dieťaťa, v záujme tej slabšej strany. O tomto my hovoríme.

Musím ti povedať, že sme tvorili tento zákon takmer rok, a nie práve túto konkrétnosť, ale my sme plánovali, aby celkovo pri deťoch sa nesmelo fajčiť, lebo skutočne niektorí sú veľmi nezodpovední a naším záujmom je chrániť tú slabšiu stranu. Potom prišiel status Ďura Drobu na Facebooku. A tak sme komunikovali, že malo to veľmi dobrý ohlas, že bolo by dobré už teraz niečo urobiť s tým a ukázať, že chceme chrániť tie deti. A tu je ten návrh zákona. Podľa mňa tento návrh zákona nikomu neškodí.

Uznávam, že môže sa to javiť ako zásah do súkromia, ale, bohužiaľ, dneska chýbajú vzory tým deťom.

A hovoríš, že otec ide na dovolenku a zabudne sa a zapáli si a dostane pokutu v aute a má tak zničenú dovolenku. No aký je toto vzor pre to dieťa? No proste, ak ten človek pochybí, musí dostať nejakú sankciu.

No a nám nejde o to, aby ten človek bol proste pokutovaný, nám ide o to, aby sa pri deťoch, pri tých slabších sa nefajčilo. To je úplne základné. A podľa mňa je to ďaleko významnejší fakt ako akékoľvek súkromie toho dospelého, nezodpovedného človeka.

Ďakujem za slovo. Nebudem reagovať už potom v záverečnom slove, tak chcel som reagovať v rámci rozpravy, aby bolo možné na to reagovať. Možno to, čo odznie tu, bude kontroverzné proti tomu, čo sme tu počuli. V úvode chcem, aby moje slová, potom tie neskoršie, ktoré poviem, boli pochopené.

Nie som za fajčenie. Som proti tomu určite, áno, aby sa nefajčilo, a som aj za ochranu v podstate tých nefajčiarov, ale návrh tohto zákona, ktorý je tu predložený, zdá sa mi príliš, by som povedal, až prísny a považujem ho za také zasahovanie do súkromného života mnohých rodín. Hovorím to preto, lebo ja som nefajčiar.

Dovolím si teda k tomu sa vyjadriť. Náš otec bol fajčiarom, fajčil a my sme ako deti vyrastali pri fajčiarovi. Otec bol fajčiar a všetkých päť detí nás je nefajčiarov. Myslím si, že to, či ten rodič, otec alebo matka fajčí v prítomnosti tých detí, je predovšetkým na zodpovednosti tých rodičov, ktorí vychovávajú tieto deti. Ja to neodporúčam, aby tí rodičia to robili a fajčili či už v tých bytových priestoroch alebo v tom aute.

Ale dovolím si povedať a vyjadriť aj nesúhlas. Nedá sa dokázať to, či ten šofér fajčil alebo nefajčil v tom aute. Keď policajt zastaví to auto, to je potom jeho subjektívny pohľad, keď zhodnotí, že je tam nafajčené, nadymené. Po fajčiarovi, ktorý je naozaj tuhým fajčiarom a fajčí stále, tak to auto je nasiaknuté tým smogom. A darmo v tej chvíli tam nefajčí, tak jednoducho to auto, prepáčte možno za výraz, smrdí. Jednoducho mne smrdí to auto takých tých fajčiarov. No vidíš dym, ale keď máš otvorené okno a luftuješ cezeň priestor, púšťaš vzduch, tak jednoducho tak to nie je.
Potom v podstate ja som sa zamyslel nad takouto vážnou otázkou, ako sú tak na tom ženy, deti, ktoré sú v prenatálnom období, ešte tehotné ženy. Lekári im neodporúčajú fajčenie, ale také dieťa je tiež v uzatvorenom priestore, v maternici. A tej matky, ktorá fajčí, tak to dieťa sa naozaj reálne dusí. Tak museli by sme zakazovať aj toto fajčenie. Neviem si to celkom predstaviť. Možno to preženiem, celoplošne tak zakážme úplne fajčenie všetkým a všade. To v podstate ani nie je možné. Ja takto chcem vyjadriť túto solidaritu, resp. na jednej strane proti fajčeniu som, ale chcem byť solidárny a tolerantný voči samotným fajčiarom, či už sú to muži alebo ženy, pretože nie je to ľahké, si myslím, u človeka takého, ktorý padne do závislosti od fajčenia, vzdať sa tej cigarety. Poznám mnohých ľudí, ktorí vo svojom živote často a opakovane vzdávali sa tohto neduhu, fajčenia. A jednoducho chce to silnú osobnosť. Veľakrát zo slabosti a znova padajú do toho istého problému.
A ja som si predstavil aj takú skutočnosť, kde v podstate je taká rodina, možno päťčlenná, šesťčlenná, to je jedno, štvorčlenná alebo trojčlenná, v aute sú vpredu rodičia, vzadu je to dieťa a idú na dovolenku, pričom teraz ja neviem zastaví ich obecná polícia. Neviem, ako obec do toho bude vstupovať, ako bude za to sankcie udeľovať. Dáva ich obec, obecná polícia a štátna polícia. Tu štátnu políciu (dopravákov) si viem predstaviť. Ale pôjdem tak cez obec a obecná polícia alebo starosta ma tam bude sankcionovať? Neviem si to reálne v praxi uvedomiť.

A čo mi najviac vadí v tejto veci, tak to je, že zákonom ten štát veľmi vstupuje do súkromného života mnohých rodín. Dopoviem to. Možno na výlet sa teší celá rodina alebo tá ide na dovolenku. Možno ten otec sa zabudne, zapáli si tú cigaretu. A keď hneď v úvode cesty dostanú pokutu, myslím si, že majú pokazenú dovolenku. A rovnako keď by sa z nej vracali a by si zapálil ten otec tú cigaretu alebo ktosi by subjektívne posúdil, že je nadymené v tom aute, alebo videl, že je nadymené v tom aute, tak udelil by policajt tú pokutu.
Ale ja poviem vám ešte iný paradox. Dneska mi hovoríme o tých fajčiaroch, že otec a mama si zapália a nesmú tam byť deti mladšie ako osemnásť rokov. Nenechajme sa vysmiať. Dneska dvanásťročné deti a mladšie fajčia. Sú to trinásťročné, štrnásťročné, pätnásťročné deti. To sú závisláci. To je tragédia tejto našej krajiny.

Kolega Jasaň to správne spomenul, ja sa tiež k tomu prikláňam, väčší dôraz a apel tu treba klásť na výchovu a vzdelávanie našich detí. A tá výchova primárne začína v tvojej vlastnej rodine. A tak je na to aj škola. To neznamená, keď tvoji rodičia fajčia, že aj ty musíš byť automaticky fajčiarom. Rovnako je to pri alkohole. To neznamená, že keď máš rodičov alkoholikov, tak že aj ty budeš alkoholikom. Je tam blízky sklon k tomu tak, určite áno. Obávam sa, postupne ak by sme obmedzovali týchto fajčiarov a zasahovali to toho, tak vstúpime tam, áno, už sme na balkónoch a z balkóna už je blízko do tej obývačky alebo do tej kuchyne a budeme zakazovať fajčiť aj v domácnostiach. Myslím si, že treba, to obydlie aby bolo nedotknuteľné. A to auto je veľmi blízke tomu. Ak je to auto, ktoré je neviem služobné alebo verejný dopravný prostriedok, videl som aj šoférov autobusov, ktorí fajčia v autobuse, prosím, toto je priestor, kde jednoducho nie je to možné akceptovať. Si v zamestnaní a prichádzaš do kontaktu aj s nefajčiarmi, musíš sa tomu podriadiť. V tomto smere by som s tým súhlasil.
Humorne, možno to tak humorne až nevyznie, lebo to je naozaj pravdivá situácia, aj v praxi reálne môže existovať, zoberte si skutočnosť takú, kde máte deti alebo máte len jedno dieťa a to dieťa fajčí a neurobíte s tým nič. Jednoducho môžete použiť akékoľvek aj výchovné metódy, no neporadíte si s ním, rovnako ako s alkoholikom a narkomanom. A už potrebuje takéto dieťa profesionálnu pomoc. A napríklad ste v takomto aute, rodičia sedia vpredu v aute, dieťa pätnásťročné sedí vzadu a fajčí a teraz zastaví vás polícia a teraz legitimuje vás a ono nemá vek osemnásť rokov. A teraz tí rodičia. však nesú, samozrejme, tú zodpovednosť. Ale sú aj takéto prípady. A poznám veľmi veľa rodín, kde práve deti vo veku do osemnásť rokov fajčia. Tomu treba predchádzať, aby tie deti možno nefajčili, však zákon máme na to prijatý, len celý problém tej našej krajiny je v tom, že legislatíva je veľakrát dostatočne dobrá, ale nedokážeme ju naozaj reálne aj dodržiavať v tej reálnej praxi.
Nebudem to komentovať, tak to evokuje aj vo mne ten prejav pána prezidenta, ktorý tu je. Boli veci, s ktorými som súhlasil. Škoda, že sa nedalo na neho reagovať, ale boli aj veci, voči ktorým som mal výhrady. Možno naozaj tá vymožiteľnosť práva je dlhodobý problém našej krajiny. A to súvisí aj s tým fajčením, ale aj vo všeobecnosti. To nie je problém, ktorý sa týka možno nejakých posledných piatich, desiatich rokov, ale je to dlhodobý proces. A rovnako si myslím, že je to aj pri tomto fajčení.
Na záver len poviem takto, myslím si, že tá výchova a to vzdelávanie a to formovanie tej mládeže, to je veľmi dôležité. A tehotná matka naozaj, či je to rané štádium tehotenstva alebo je to už tá gravidita vo vysokom štádiu, ktorá fajčí v podstate v uzatvorenom priestore, dusí to dieťa. Říčan vo svojej publikácii Psychologie ontogenetická o tom hovorí, toto dieťa prežíva stres. No ak by sme takto postupovali, tak postupne by sme skončili tam, že zakážeme úplne fajčiť všade a všetkým. A myslím si, že toto je nedosiahnuteľné. Čo mi na tom najviac vadí, tak to je ten vstup do takého súkromia, s čím ja súhlasiť, žiaľ, nemôžem. Som proti fajčeniu, sám som nefajčiar, ale nie som proti samotným fajčiarom, nie som proti tým, ktorí sú závislí od tohto neduhu, to sú veľakrát mnohí otcovia, mnohé matky, ale to sú aj mnohé deti. Ja nie som proti týmto deťom, fajčenie ako také môžem odsúdiť, ale nie spolu s nimi aj tých, ktorí možno sú závislí od tohto a ktorí fajčia. Ďakujem za pozornosť.