Videokanál klubu

132.
Ďakujem, viete, pán poslanec Lipšic, ja som na nedávnej schôdzi sa dozvedel presne v tom istom duchu, že boli robené odposluchy, boli nahratí ľudia, bol z toho vypracovaný nejaký spis, ten spis sa medzičasom nazval spisom Gorila a bol poslanec vládnej strany, ktorý povedal, že predsa nevieme doteraz odhaliť, že pokiaľ to bolo autentické odpočúvanie a odkiaľ tá Gorila bola, vlastne už oni sa tam bavili po tej dekonšpirácii iba o tom, že teda vedeli, že ich odpočúvajú, takže v tom duchu, mám pocit, že nejaké takéto mentálne nastavenie, že v podstate veď tu sa korupcia nedeje, nanajvýš sa diala za nejakých iných vlád ako našej, je ako keby systémové nastavenie a mám pocit, že je to skôr smiešne alebo smutno-smiešny príbeh.
No a druhú časť ste hovorili o tom, že orgány činné v trestnom konaní v prípravnom alebo proste konajú, majú informácie, rozbehnú sa poprípade, zatnú sa a potom z nejakých záhadných dôvodov sa im dostane nanajvýš tej odmeny, že získajú minimálne zarazený postup alebo budú zo svojich funkcií odídení, a tam sa s vami absolútne stotožňujem, že táto krajina toto v nejakom, a už si ani nemyslím, že dlhodobom horizonte, ale aj v krátko- a strednodobom horizonte uniesť nemusí, ako ste povedali, môže na to kľaknúť, lebo tá miera deprimovania, že nestojí to za to, je už taká veľká, že ak sa privrie príliš veľa ventilov, tak to naraz len môže vybuchnúť. A mám pocit, že tu niekto za korupčný trestný čin odstíhaný aj v tých najvyšších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

126.
Pán Hlina, ja som pomerne citlivý na, na takéto zásahy, kedy sa znižuje miera obmedzenia niekoho neodvolať, dúfam, že som to správne povedal, lebo naozaj to môže, môže sa za tým zdať, že ide jedna moc, z tých troch mocí zasahovať do druhej, ale keď už miera arogancie presahuje neúnosnosť, tak proste treba s tým voľačo robiť.
A v tomto prípade musím povedať, že tento parlament, je to, je to verejné, to hlasovanie, myslím, že to boli hlavne poslanci SMER-u, zahlasovali za to, že oni dokonca nechcú počuť, čo robí špeciálny prokurátor, a ja vám odporúčam pozrieť si správu o činnosti Generálnej prokuratúry, pod ktorú spadá aj špeciálna prokuratúra, konkrétne, ak sa, ak sa nemýlim, strana 93, kde sa, kde má pán špeciálny prokurátor svoju časť o korupcii. Pán špeciálny prokurátor venuje korupcii dva odseky, dvanásť riadkov a vyplýva z tých odsekov, ja som mu to už hovoril, ale myslím, že to treba povedať, vyplýva z toho, že korupcia na Slovensku je na ústupe. Nič viac. Na ústupe je korupcia a je hlavne v zdravotníctve. Myslím si, že toto je nie nedostatočné, toto je zavádzajúce.
A takýto návrh, ktorý je, ktorý tu predložili kolegovia, je, treba podporiť, pretože tá, tá arogancia moci a teraz neviem, ono je to moc sui generis, ale arogancia niektorých výkonných zložiek tohto štátu proste nemá obdoby a dokonca je podporovaná členmi tohto parlamentu. A musím povedať, že mi to je úprimne ľúto.

124.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán poslanec Hlina, čakal som, a tak som si tipol, že povieš jedno také svoje obľúbené čínske zablúdenie do teda klenotnice čínskych hesiel. Vieš, ktoré mám na mysli? Tuším si to už párkrát použil, že keď chceš vystrašiť líšku, musíš sem-tam zarezať kuru. A mne sa to celkom páčilo a myslím si, že je to veľmi vhodné na tento prípad, ale nevadí, že si to nepoužil.
Mne ide len o to vystrašenie. Mám dojem, že v našej krajine je veľa vystrašených ľudí, len, žiaľ, z tých nesprávnych skupín. Vystrašení bývajú tí, ktorí cítia, že je korupcie veľa, a vidia ju okolo seba, a voľajako menej sú vystrašení tí, ktorí korupciu buď kryjú, páchajú alebo možno nedostatočne vyšetrujú, a tak si myslím, že takéto návrhy, a tak ako si sa ty s tým stotožnil, aj mne to pripadá ako nanajvýš náležité, sú jedným z dôležitých spôsobov, ako zmeniť, ako teda zmeniť tú štruktúru strachu, presunúť ju zo strany ľudí, ktorí sa nemajú prečo báť, na ľudí, ktorí by sa mali báť.
A je to potrebné nie kvôli tomu, že by sme sa chceli stať krvilačnou krajinou, ale kvôli tomu, aby sa morálne zdravie tejto krajiny podstatne zlepšilo, lebo mám taký dojem, že korupcia sa naozaj považuje za niečo, s čím sa mnohí predstavitelia aj nášho štátu z rôznych, možnože aj veľmi ťažkých dôvodov už zmierili. A s tým sa zmieriť tu v tejto sieni zákonnosti nemôžme.
Ďakujem.

Ďakujem. Poviem tak, že tam, kde ty si skončil, s návrhom sa stotožňujem aj ja, ale keďže sú tu strážcovia legislatívneho procesu a parlamentnej debaty v počte dvaja, často si to ty a aj pán podpredseda parlamentu Číž, ja by som chcel, možno aj reagujúc na teba, poukázať na to, že by opozičné návrhy nemali robiť nejakú vykrývaciu vatu medzi vládnymi návrhmi, a zdá sa mi, že troška sme niekam uhli, pretože skáčeme v tom programe krížom krážom, a máme aj my právo napriek tomu, že sme opozícia, sa vyjadrovať kvalifikovane k návrhom zákonov a takisto vedieť, kedy asi minimálne, ak nie v hodinách, tak aspoň v dňoch, kedy prídu na program. A ja si myslím, že toto je setsakra dôležitá téma na to, ak sa bavíme o možnej zodpovednostnej rovine prokurátorov, aby dôstojnosť rokovania s tým, že vieme predpokladať aspoň deň, keď, nehovoriac o hodine, kedy návrh zákona príde na prerokovanie, pretože v tom predklone pred vládou ten parlament už viacej nemôže byť, ako keď vládne návrhy zasekávame na konkrétne hodiny a minúty a opozičné návrhy prichádzajú ako keby vyplňujúca vata medzi vládnymi návrhmi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbor prerokoval návrh zákona do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý predniesol Daniel Lipšič.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovania návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja predsi len musím naozaj veľmi krátko. Ono my máme záujem s pani Pfundtner ďalej rozvíjať povedzme že túto myšlienku a pomôcť darcom a hovorili sme aj o tom, že aby sme vytvorili prípadne nejaké priaznivejšie podmienky pre zamestnávateľov, nemáme to ešte premyslené, ako to spraviť, ale máme tento úmysel. Rozprávame sa aj o prednostných vyšetreniach tých ľudí, ktorí darujú krv napríklad.
A možno ešte jeden príklad, ktorý, ktorý som zabudol spomenúť, je, že rozbehla sa akcia, myslím, že z Rakúska, a údajne chodia rakúske nemocnice zvážať študentov z Bratislavy do ich nemocníc na darovanie krvi, dokonca im dávajú 20 euro. Toto si myslím, že nemôžme dovoliť, a minimálne by sme mali na to nejako, nejakým spôsobom reflektovať. Takže, takže len toľko.
A k tomu, že nie vždy sa zadarí, ja si to proste nemôžem odpustiť, Alojz, ty presne vieš, ako ja robím zákony a ako pristupujem ku svojej robote. Robili sme spolu prvý zákon, ktorý si mal ty, ja som dorobil druhý zákon a dobre vieš, ako to prebiehalo, že som si nechal záležať na akomkoľvek detaile. Prosím, nehovor mi toto, lebo viem, vieme, poznáme sa navzájom. A nebolo to úplne úprimné.
Ďakujem.

104.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil návrh, ktorý sme pripravili s pani poslankyňou Editou Pfundtner, ktorá sa týka toho, čo je asi, patrí k jedným, jedným z najcennejších vecí v živote človeka. A tou vecou je krv.
Na Slovensku sa spotrebuje každoročne asi 180-tisíc transfúznych jednotiek červených krviniek. Nedostatok alebo dlhodobý nedostatok sa spravidla opakuje v letných mesiacoch, ale aj v iných nárazových obdobiach. Tento nedostatok môže mať závažné následky, či na život, alebo zdravie. Teraz idem apelovať na kolegov v tejto sieni zákonnosti ako zvykne hovoriť Janko Mičovský, nielen preto, že majú svojich voličov, že majú svoje deti, svoje manželky, ale že aj oni sami môžu raz potrebovať krv pri úraze, pri nehode, a kľudne sa môže stať, že tejto krvi nebude dostatok a oni tú krv nedostanú. Čiže osobne si myslím alebo som presvedčený, že tento návrh je vysoko apolitický. Nie je za ním nič skryté a je v zásade veľmi jednoduchý.
Ešte predtým vám poviem takú moju krátku skúsenosť a myslím si, že všetci, ktorí chodievate darovať krv, a v tejto sále, pokiaľ viem, je nás tu niekoľko, či je to Janko Mičovský, ktorý má, ak sa nemýlim, plaketu, Igor Hraško, myslím, že aj Ďuro Droba, a pokiaľ sa nemýlim, aj pani predkladateľka Pfundtner, chodíme darovať krv. A keď ste v tej sále, v tej čakárni, tak vidíte na tých ľuďoch, že sa nikam neponáhľajú, nemajú stres, že sú, skutočne, že to robia z lásky, že to robia úprimne a že tá dobročinnosť ide priamo z nich, že nemajú, nehľadajú za tým žiadny, žiadny veľký význam. A keď som sa tak chvíľku zastavil pri, vlastne po odbere vzorky, tak som sa opýtal sám seba, že čo pre týchto ľudí robí štát. Lebo pre týchto ľudí, dámy a páni, štát nerobí dokopy nič. Dáva im 2 eurá gastrolístok a dáva im čas dňa voľna. V minulosti inak Zákonník práce umožňoval celý deň plateného voľna, ak ste boli darovať krv. Dneska nás, ak sa nemýlim, je to dokonca regulácia Európskej únie, obmedzila tak, že máte voľno iba na čas nevyhnutný na rekonvalescenciu. Stáva sa, tie informácie existujú, že zamestnávateľ, ak umožní zamestnancovi ísť darovať krv, zamestnávateľ ho pošikuje do roboty veľmi rýchlo. Hodinku-dve, poď späť, si O. K. Toto nemyslím si, že je správne, ale toto ani nie je predmetom návrhu zákona.
Predmetom návrhu zákona je ukázať občanom našej krajiny, že nám záleží na tom, že dobročinnosť tejto krajine sa oceňuje. Oceňuje sa aspoň tak, že štát nezatvára oči. To je prvá rovina, pretože myslím, a to, to stojí za zmienku určite a poznáte to aj sami, že napríklad v Trnave futbaloví fanúšikovia Spartaka chodia hromadne darovávať krv. Hromadne. Je to, je to naozaj oceniteľné a v zásade ďakujem im povie iba tá sestrička či lekár na transfúznej stanici. Oni dokonca aj tie gastrolístky, ak sa nemýlim, darovávajú na charitu. Ale nič viac. Stále to nestačí k tomu, aby ľudia chodili darovať krv viacej, aby tej krvi bolo vždy dostatok, a preto si myslím, že by sme mali vytvoriť akýsi motivačný mechanizmus, ktorý, v zásade nie je priama motivácia, lebo to od nás nevyžaduje ani Rada Európy, ani Európska únia, dokonca nám odporúča nič také nerobiť. Preto sme sa v súlade s týmito odporúčaniami rozhodli, že poskytneme jednoduchú ukážku toho, že štát sa môže postarať o svojich ľudí tak, že im dá 33 euro, že o 33 euro sa im zníži základ dane za každé jedno darovanie, maximálne do výšky 100 euro, aby sme teda neboli diskriminační, jak ženy môžu darovať menej ako muži. V zásade to vychádza plus-mínus 6-7 euro za jedno darovanie a musím tu povedať, že zrejme by som mal v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu povedať, že mám na tomto osobný záujem, pretože ide aj o mňa, ale už tu môžem verejne vyhlásiť, že ja si takúto odpočítateľnú alebo takéto zníženie v zákone ani nikdy nebudem uplatňovať, a myslím si, že nie som sám, že o to ani nejde, a myslím si, že to uplatnenie bude ďaleko nižšie, ako možno niektorí budú očakávať. Naozaj je to iba signál či symbol toho, že darcovia existujú a že štát na nich nezabúda.
Verím tomu, že tento návrh nájde podporu v tejto sieni alebo v tomto parlamente a bez akýchkoľvek problémov bude posunutý do druhého čítania.
Preto vás týmto, kolegovia, veľmi pekne žiadam o podporu môjho návrhu spolu s Editou Pfundtner.
Ďakujem pekne.

60.
Ďakujem za slovo. Zriaďovateľ je predovšetkým ten, ktorý nesie zodpovednosť za to vzdelávanie, a tuná teraz nejak to spochybňovať, tú demokratičnosť alebo nedemokratičnosť, dovoľte mi, aj aj ja som aspoň krátkou faktickou poznámkou tuná reagoval.
V podstate aj jedni, aj druhí sú zástupcovia ľudí. Aj školská rada je volená ľuďmi, však sú tam zástupcovia školských, pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov. Dokonca zástupcovia obce a rovnako aj obecné zastupiteľstvá sú volené takisto ľuďmi a dá sa povedať, veľakrát tými istými ľuďmi, ktorí sú v obciach. Takže to je naozaj také na polemiku, že teda, že kto má väčšiu kompetenciu, či tá školská rada, alebo to zastupiteľstvo. Ale predovšetkým najväčšiu zodpovednosť nesie zriaďovateľ. Ale keď zriaďovateľ nesie zodpovednosť a sú naozaj veľakrát patové situácie aj v tej samospráve, ešte, myslím si, že stále sa učíme žiť tú demokraciu, to je v podstate ten, ktorý nesie zodpovednosť, tak musí aj rozhodnúť.
Ja si dovolím tuná ešte jednu vec povedať, lebo veľmi tuná rezonovalo to, a ja často zase hovorím tu ten iný rozmer a dovolím si ho pripomenúť znova, že vzdelávanie alebo vzdelanie je to najväčšie, čo môžeme deťom dať. Kolega tu teraz aj spomenul dokonca čas, to už bolo čosi lepšie, ale to nie je len tá atmosféra a vzdelanie, ale je to predovšetkým výchova a formovanie toho mladého človeka, lebo dnes naše deti sú vzdelané. Majú veľmi veľa informácií, hej, a cez to všetko aj mladí ľudia, aj vysokoškolskí ľudia, nielen ako to sú stredoškoláci základnej školy, ale nevedia žiť. Stratia sa v živote. A keď ty spoločensky prepadneš, to je ten najväčší problém a pedagóg, dobrý učiteľ je ten, ktorý nielen odovzdáva informácie, vedomosti, ale formuje toho človeka a formuje ho na každej hodine, či je to matematika, slovenčina, prírodné vedy, čokoľvek, ale formovať človeka v osobnosť. (Potlesk.)

58.
Ďakujem za slovo. Asi nemá význam, aby sme v tomto priestore ešte po sebe teraz opakovali tie argumenty.
Povedali ste ale to, že najdôležitejšie, čo teda tým deťom môžeme dať, žiakom, je vzdelanie, a ja by som na konto môjho úvodu v rozprave oponoval a povedal, že je to najdôležitejšie, a nepovedal som to ja, povedal to Dalajláma a mne sa to strašne páči, čo môžeme našim deťom dať, je čas. Mať na nich dostatok času. Nie peňazí, nie vybavené učebne, aj keď to sú všetko dôležité veci, ale dostatok času. A možno tá atmosféra, ktorú som sa snažil zdôrazniť, že je podľa mňa veľmi dôležitá pre formovanie charakterov, je spojená práve s tým, aby sme vytvorili dostatok chute, chutí pre všetkých učiteľov na to, aby mali čas na riešenie svojich problémov, na problémov školy, na formulovanie toho, čo považujú za dôležité, na individuálny prístup k žiakom.
Zdá sa mi, že povyšovanie zastupiteľstva, ktoré má tisíc iných úloh kvôli kanalizáciám, osvetleniam a nedostatku financií, a povedať, že to sú tí, ktorí majú mať konečné slovo, stále mi to, pán poslanec Petrák, voľajako rezonuje len do tej podoby, že chcete tým zástupcom zriaďovateľa, rodičov, žiakov, aby ste mohol povedať, že nemajú vo vašich očiach dostatok dôvery a že viacej dôverujete tomu zastupiteľstvu. Ja si myslím, že toto neobstojí. Naozaj, prečo nechceme veriť tým členom tejto školskej rady? Prečo si myslíme, že sa nedokážu, hoc aj o dvojkolovom riešení, aké tu teraz platilo alebo ako by bolo navrhnuté, že by to mohlo byť dostatočné pre to, aby sme vedeli si povedať, áno, keď sa tam dostali tí jedenásti, nie sú ideálni, ale vyberú lepšie ako ľudia, ktorí nemajú dostatok času na riešenie tohto problému a možnože podľahnú tlaku pána primátora alebo pána starostu.
Zdá sa mi, že nemôžte celkom presvedčivo byť stotožnení sám so sebou, ale chápem, no, padlo to na vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No veľmi rád sa k vám, vážený pán poslanec Blanár, pridávam s tým, že teda chcem poďakovať tiež všetkým učiteľom a ľuďom, ktorí bojujú na tomto výchovnom fronte, len si myslím, že práve týmto rozhodnutím, vy hovoríte o vyváženosti, ja hovorím o demontáži demokratických princípov na škole, tým im beriete práve tú atmosféru a to poďakovanie dostáva taký horký nádych.
Veď predsi ak je tam demokraticky zvolených niekoľko skupín predstaviteľov školskej rady a medzi nimi aj zástupcovia zriaďovateľa v nie nevýznamnom počte, tak potom čoho sa bojíme? Prečo teda to považujeme nie za nejaké reprezentatívne? Potom si povedzme aj tak, no čo keby sme ešte zriadili aj nejakú skupinu nejakých rodičov, ktorí si povedia, no aj my chceme vetovať rozhodnutie rady školy a napokon by sa možno k tomu pridali aj učitelia. Viete, toto je komplikácia, ktorá zhoršuje toto všetko, a ja si myslím, že je to falošný argument, keď vy hovoríte o vyváženosti, pretože práve vyváženosť, ktorá je v rade školy, týmto demontujete. No a z hľadiska toho lesníckeho prirovnania, ja som uznal, že máte pravdu v tom, že cirkevné a súkromné školy majú iné a v tomto ohľade teda ako keby väčšie kompetencie, ale ja hovorím, že to je nesprávne, že zo školstva urobme práve príklad toho, že vieme si ctiť tieto princípy, a radšej nech sa hoc aj v budúcom rokovaní parlamentu prispôsobia tí, ktorí nemajú demokratické princípy v tých školách, kde vlastne ten predstaviteľ cirkvi alebo predstaviteľ súkromného nejakého školstva vetuje riaditeľa. My chceme znížiť školské systémy štátu na úroveň tých neštátnych a mne sa to zdá nesprávne. Naopak by sme sa mali snažiť.
Nebojme sa to, že štát je v tomto lídrom. Je lídrom v dobrej veci a vy mu tú dobrú vec dneska chcete zobrať.