Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
No, ja tak mám hneď v úvode poznačené. Tá bezpečnosť občanov na prvom mieste, aby bola, pán premiér, tak vysoko to doceňujem. Naozaj to má byť. Na druhej strane, aby sme sa zase nebáli tých emigrantov. Kolega Mikloško to tu spomenul, 1 500 farností, 400 rehoľných spoločenstiev. Viete, keby sme sa tak pozreli aj do vlastných radov kresťanských, tak aká hystéria nás tiež ako zachvacuje. Ja zopakujem možno jeden môj výrok, ktorý som tuná povedal v parlamente asi pred dvoma rokmi, ale to všetci prepočuli a možno málokto dával to nejak pozor, ale zopakujem ho ešte raz.
Ján Pavol II., ktorého považujem za proroka, tak prorocky raz povedal na jednom stretnutí, kde povedal: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude." Ešte raz zopakujem: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude." Toto povedal. S tým sa naozaj stotožňujem. A toto, keď teraz momentálne žijeme tú dobu, tak zachvacuje nás nejaký strach.
Ale aby som nebol človek taký, ktorý možno dáva nejaké vyhlásenie a že ho to nič nestojí, tak ja dám jedno vyhlásenie teraz také, ktoré ma niečo bude stáť. A teraz aj v rámci tých faktických som sa tak zamyslel. Je nás tu 150 poslancov, ak by 150 ľudí prijalo čo len jedného utečenca, tak máme tú kvótu o 50 % akoby vyššiu, ako sme dali ten prísľub alebo tú ponuku na tých 100.
Ale ja som riaditeľom hospicu a ak budú medzi tými utečencami ťažko chorí, čo môžu byť a po tých útrapných cestách, a zomierajúci ľudia, ja dávam tú ponuku, my prijmeme každého jedného utečenca. Samozrejme, máme tú kapacitu, ale keď, ja verím, že aj pomôžu nám ešte iní. Ak by bola vojna, ja som povedal, dáme ľudí aj na zem, ale toto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda vlády, hovorili ste dobre, aj pekne, aj ľúbivo, aj prívetivo. Ono na jednej strane rétorika je jedna vec, na druhej strane koniec koncov skutky sú vec druhá. Ona i vaša rétorika sa v čase mení. To sme si už v podstate zvykli a koniec koncov videli sme to aj pri konaní referenda v Gabčíkove.
V každom prípade je teraz dôležité to, čo ste aj povedali vo svojom prejave, ja som myslel, že to už bude záver, len zrazu som zistil, že to bola len polovica. Ubezpečovali ste občanov, že skutočne vláda robí všetko preto, aby ochránila našich občanov, aby ochránila ich majetky a podobne, len tieto vyjadrenia sa všetky očakávali už pred pol rokom. Už v máji minister Kaliňák verejne deklaroval a hovorilo sa už vtedy o kvótach, že sa tieto kvóty budú odmietať, ale nikde som nepočul v prejavoch o tom, že sa robia nejaké, za prvé, preventívne opatrenia. To znamená, že nie, že už to, čo tuná spomínal kolega Blaha, že ideme riešiť dôsledky, to už je neskoro. Treba riešiť príčiny v prvom rade a robiť ešte aj preventívne opatrenia, aby sa k tým príčinám dokonca ani nedostalo. Takže pán Blaha je posunutý niekde úplne inde.
V každom prípade som nepočul vyjadrenia a ubezpečenia, že skutočne vláda už vtedy robí nejaké opatrenia na to, aby nedochádzalo k veciam, ktoré už sa medzitým zjavovali na sociálnych sieťach z Francúzska, z Talianska a podobne. Takže prichádzať s tým teraz je už tak trošku, by som povedal, že neskoro a naozaj, je to len taká ľúbivá rétorika, ktorá, samozrejme, pomáha dvíhať preferencie. A naozaj bude veľmi dôležité, že čo sa uskutoční, či už po summite, či už po stretnutí premiérov, ktoré možno bude alebo nebude, v každom prípade, aké prínosy to bude mať pre Slovensko a čo budeme vedieť dosiahnuť, či už v rámci pomoci, alebo v rámci riešenia príčin, nielen dôsledkov tejto situácie.

70.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán premiér, naozaj sme na jednej lodi a vy ste na kapitánskom mostíku. Uznávam, že nie je to jednoduché a asi všetci vieme, že kapitáni z tej svojej výšky svojho mostíka musia vidieť dopredu. A asi to nie je vždy možné, ale napriek tomu mám otázku, či v tejto súvislosti, a tak trocha to nadväzuje aj na kolegu poslanca Poliačika, ako keby sme sa dohodli, či vaše kapitánske vyhlásenie spred niekoľkých týždňov, že pozíciu Slovenska z lode menom Slovensko vidíte v tom, že pri prerozdeľovaní 40-tisíc utečencov môže Slovensko prijať písmenom aj slovom, aj číslicou 100 ľudí, bolo hodné kapitána lode menom Slovensko. Či náhodou v tom nie je príčina toho, že dnes tak často pertraktované slovo "kvóty" sa nám vracia ako bumerang? Ponúknuť stovku, potom tuším zvýšené na dve stovky, sa mi zdá nehodné vašej kapitánskej pozície. A možno tam je príčina toho, že dnes máte proti sebe kvóty, ktoré považujete za hlavného nepriateľa, ale vaša kvóta bola nedôstojne nízka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán premiér, s veľa vecami sa dá určite s vami súhlasiť, pokiaľ ide o tvrdenie bezpečnosti Slovákov, v tom sme na jednej lodi, nepochybne. Ale povedzme si alebo dajme do toho trošku faktov.
Určite je faktom to, že v roku 2008 sa prijímala Lisabonská zmluva, čl. 78 ods. 3 práve riešil situáciu, ktorú tu máme dnes, úniovú azylovú politiku. Vy ste mali možnosť vyjednať výnimku. Vy ste ju nedojednali! Vy ste dokonca hrozili demisiou vlády, pokiaľ nebude Lisabonská zmluva prijatá.
Že to nešlo? Ako je možné, že to išlo v Dánsku, v Írsku, vo Veľkej Británii? Ako je to možné?
Povedzme si ešte ďalší fakt, alebo vy tvrdíte, že väčšina alebo 90 % migrantov je ekonomických migrantov. Toto podľa môjho názoru nie je fakt, pokiaľ nedáte nejaký zdroj. Ja som ten zdroj z vašich úst ešte nepočul. Dajte zdroj! Pretože ak ho nedáte, ak nedáte relevantné údaje, bude to iba strašenie ľudí za účelom dosiahnutia vašich politických cieľov, nič iné.
A ešte možno jedna poznámka. Vy ste povedali, že ak by išlo naozaj o utečencov, tak by žiadali o azyl v prvej bezpečnej krajine, čo mohlo byť Grécko, Srbsko, Maďarsko. No len ja si toto nemyslím, aj keď rozumiem tej argumentácii. Je to taká skratka, ale keď sa vrátime do minulosti – Pražská jar. Kam utekali Česi a Slováci? Kam utekali? Utekali do Ameriky, do Kanady. Nie do Francúzska, nie do Španielska. (Výkriky z pléna.) Utekali do Ameriky a do Kanady, páni... (Prerušenie vystúpenia časomerom, výkriky z pléna.)

56.
Ďakujem.
Pán premiér, súhlasím s vami, že vývoj v Európskej únii a vývoj európskeho projektu od pondelka dostane výraznú zmenu, a takisto chcem povedať, že je unikátne, ako sa politická reprezentácia – či už v snemovni, alebo na predmetnom eurovýbore – v tejto otázke zjednotila, a preto by som chcel upozorniť na dve veci.
Jeden z predrečníkov hovoril, že vy ste právnik a primárne právo Európskej únie predsa neposkytuje možnosť, o ktorej ste vy hovorili, že budeme môcť alebo budete môcť na stretnutí nie ministrov vnútra, ale premiérov niečo vetovať. Tak takto to už fungovať nebude a je podľa mňa jedno, či budú kvóty schválené na jednom alebo druhom fóre. Poskytovať nejakú falošnú nádej, že keďže nám Únia nevyhovie a nezvolá k tomuto mimoriadny summit a bude to, povinné kvóty budú odhlasované ministrami vnútra, je niečo, čo by sme vedeli využiť lepšie, ak by bol mimoriadny summit a premiéri mohli vetovať, je proste fejk. Tak to nefunguje a neviem teraz, prečo by sme túto planú nádej mali dávať. Preto by sme sa mali zamerať na úplne iné kroky a jeden z nich by mohol byť, keď sme sa dokázali zjednotiť pri témach, ja neviem, priateľov kohézie a podobne. Aké sú konkrétne kroky okrem odmietania kvót vlády Slovenskej republiky, alebo čakáme iba na to, že čo sa na tých konkrétnych summitoch alebo stretnutiach Rady EÚ dohodne, alebo vieme predpokladať, že existuje účinná blokačná väčšina... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

48.
Ďakujem za slovo.
Ja by som tam možno pokračoval, kde si skončil, pán kolega, a to je v podstate naozaj, tá kríza nie je len na juhu, ale aj na východe. A ak máme byť dôslední, ja som si sám položil ako túto otázku: Ako je to možné, že sme takí, priam hystéria nás zachvacuje, keď sa tu tlačia utečenci z juhu? Ale mlčíme o tom, že na východe, v našej susednej krajine, kde máme spoločnú hranicu, je takmer milión utečencov. Je milión utečencov. Kde je tá naša veľkorysosť? Kde ja tá naša veľkorysosť?
Ja som to, aj s tými kvótami je ťažko súhlasiť. Tak ako v podstate tie štyri body, ktoré boli spomenuté, jedna z tých je tie kvóty, to sme mali na júnovej schôdzi, ťažko sa dá s tým súhlasiť, aby sme niekoho kvótovali, lebo vynútené dobro alebo nútiť niekoho k tomu, aby činil dobro a bol solidárny, je to potom málo efektívne. Je to naozaj v nás.
Ale chcem podotknúť tuná jeden rozmer, ktorý v podstate v celej Európe je aj dlhodobý. Pozrime sa na tú skutočnosť, po kresťanských hodnotách šliapeme – a dlhodobo. Dehonestujeme ich. Nemáme to za nič. Teraz, keď tu vidíme, že tuná prichádzajú ľudia z juhu, možno majú inú kultúru, iné vyznanie, iné náboženstvo, zachvacuje nás priam hystéria. Áno, určite tie ľudské práva, ktoré my poznáme a možno aj deklarácia alebo listina ľudských práv a slobôd nedá sa deklarovať úplne na celý svet a na všetky kultúry. Nie je to možné, lebo euroatlantická kultúra a ponímanie, chápanie možno aj tej demokracie a slobody v euroatlantickom kontexte je iné, ako je v iných krajinách a v inom svete. Samozrejme, vyvoláva to aj častokrát hystériu v nás.

46.
Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, spomenul si vo svojom príhovore aj včerajší prejav v Šaštíne vladyku Vasiľa a musím povedať, že sa pridávam k tomu, že to bol pozoruhodný prejav, aj my luteráni sme ho počúvali s porozumením a veľmi sa mi páčil, keď to poviem trocha odľahčene. Ale dovolím si pokračovať presne tam, kde si svoju citáciu ukončil, ktorá ma zaujala a považujem ju prinajmenšom za tak dôležitú ako tú, ktorú si si vybral ty.
Citujem: "To, čo nás ale duchovne trápi a znepokojuje, nie je ani tak technický mechanizmus riešenia problému migrantov, ale vnútorná dispozícia ducha, ktorým k nemu pristupujeme." Koniec citátu a koniec aj mojej faktickej poznámky.