Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.9.2015 o 10:59 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 16:05 - 16:07 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis

60.
Tak ja trošku v tom humore budem pokračovať. Vieš, ono ten rap neni hovorené slovo, lebo aj ten rap má svoju melódiu, aj každá reč má svoju melódiu. Ten, kto má hudobný sluch, tak to počuje. Kto ho nemá a je hluchý jak poleno, tak potom to jednoducho nevidia ako v tom. Ale ja som pripravený, nielen pripravený, ale aj zahlasujem za tento návrh zákona. Nech tuná odznievajú v našich rádiách slovenské piesne.
Ja si spomínam na časy, keď sme boli mladí a keď sme boli deti, my sme poznali naspamäť tie slovenské pesničky a tie hity, ktoré v rádii boli. Dnešná mládež to nepozná. Áno, boli, my sme žili síce dobu aj takú, kedy Beatles veľmi letel v 60. rokoch, tak..., aj v 70., aj tomu sme sa tešili, ale tie slovenské pesničky, myslím si, že, že aj dnes, aj v dnešnej dobe tak je to super. Ja tento návrh zákona podporím.
Ten stavebný zákon, ktorý si tu tak medzi rečou ako spomenul, ja si myslím, že pán minister dobre urobil, že ho stiahol včera, ten stavebný zákon, a ja si tak pamätám, on dodržal to chlapské slovo. Ja som mu zatlieskal včera nie ironicky, ale naozaj úprimne, že stiahol tento návrh zákona. A on pred prázdninami povedal, ak tuná nedôjde ku všeobecnému konsenzu napriek politickým spektrom, je pripravený tento návrh zákona stiahnuť. A to povedal pri prvom čítaní. Myslím si, že na stavebnom zákone, Dodo, ešte by sme mali naozaj všetci spoločne popracovať a nielen tu priamo v pléne Národnej rady, ale ešte predtým, než ten stavebný zákon tu príde. Stavebný zákon je veľmi vážnym dokumentom. Mi prepáčte, že hovorím o stavebnom zákone, ale to reagujem na predrečníka a naozaj tuná v našej krajine, keď si chcem postaviť dom, za trištvrte roka neni som schopný vybaviť stavebné povolenie. Samé problémy sú, samé.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:44 - 15:46 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Aby som urobili slovenského jazyku zadosť, mysleli sme tvorivý princíp asi. Tvorčí. (Povedané so smiechom.) Ale moje... (reakcia z pléna), moje skromné zdroje hovoria o inom type demagógie, ktorý si, pani poslankyňa, v tom plamennom prejave použila, a to je ten príklad Francúzska. Kde ste to, pán poslanec, Novotný a pani poslankyňa Pfundtner, vzali?
Francúzi zaviedli v ’94. roku 30 % kvótu a moje zdroje hovoria nasledovné. To, že regulácia v tejto oblasti môže hlavne na príklade Francúzska od roku ’94 hovoriť, že sa vydali francúzski zákonodarci po dobrej ceste, o tom, že zmena, ktorá aj vo Francúzsku vyvolala toľko rozruchu, ktorú tu reprezentujete vy dvaja, mala blahodarný vplyv na celú hudobnú branžu v rámci Francúzska, pretože predajnosť domácej tvorby sa zvýšila o 60 % a v roku 2013 bolo z 20 predávaných albumov 17 francúzskych. V roku 2013 bolo 20 najlepšie predávaných albumov francúzskych. Ak to porovnáme s dekádou dozadu, bolo medzi 20 najpredávanejšími albumami tri francúzske.
Čiže nerozumiem, kde sa berie strašenie, príklad Francúzska, keď je to presne tá krajina, ktorá tým, že zostávali na základe prijatého mechanizmu väčšie finančné prostriedky vo Francúzsku a neodchádzali na tvorbu anglofónnych umelcov, čiže Francúzi odmietli platiť Justina Biebera, ale platili svoju tvorbu cez tento mechanizmus, malo to blahodarný vplyv na francúzsku pôvodnú tvorbu. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 15:07 - 15:09 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis

30.
Ďakujem. Budem voľne pokračovať v tom, čo hovoril predrečník, pretože ja si vážim veľmi tvoju odbornosť a neviem teda, či toto mal byť odborno-vecný príspevok do debaty alebo skôr politický.
Ak ho mám vyhodnocovať z politického pohľadu, lebo tam to zaznelo: "Som predstaviteľ malej neparlamentnej strany....", a viem, kto je predsedom tejto strany, a predpokladám, že práve preto prišlo k niektorým vyjadreniam, ale zaujali ma dve, lebo sú veľmi skreslené, a myslím si, že ak budeme súhlasiť s akýmkoľvek názorom a toto plénum má byť súbojom názorov, tak nemôžeme predsa strašiť ľudí spôsobom, že ak klesnú zisky komerčných rádií, klesnú tantiémy, tam rovnítko nie je, to je proste, ako hovoril jeden z českých politikov, "hluboké nedorozumění" a bolo by možno treba si pozrieť si ten mechanizmus, o čom sa presne bavíme, ak hovoríme o zavádzaní rádiových kvót. To je jedna výtka.
A druhá, keďže ten čas na faktickú poznámku je malý, naozaj táto téma je v spoločnosti živá viac ako dva a pol roka, nie sú to tie kvóty, ktoré sú teraz živé, sú iné a myslím si, že nakoniec sme sa dopracovali k nejakému kompromisu, ktorý zvládnu aj médiá, ktoré vysielajú na základe licencie a vysielajú na štátom vlastnených frekvenciách. Nie je pravdou – a Generálna prokuratúra, neviem čo, kde sa tam vzala –, že ja si zajtra môžem otvoriť rádio. Ani ty, ani ja si ho nemôžeme otvoriť, lebo je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 14:42 - 14:44 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, chcel by som len poznamenať, že o definícii slovenského hudobného diela sme sa s pánom predsedom výboru Jarjabkom bavili alebo rozprávali dlho, dokonca tá debata už má viac ako 2 roky, a preto z môjho pohľadu aj vítam to, že sa urobil posun, lebo ja som mal veľmi podobný, dokonca mám pocit, že až na nejaké dve spojky máme veľmi podobný pozmeňujúci návrh, ktorý týmto pádom nepodám, pretože toto spresnenie naozaj definuje slovenské hudobné dielo omnoho širšie.
Na druhú stranu však zostáva nová výhrada a stále chcem veriť tomu, že nebudeme nad rámec regulácie Európskej únie alebo neprídeme do rozporu s právom Európskej únie napriek ubezpečeniu pána ministra, a to vzhľadom na to, že slovenské hudobné dielo kvalifikujeme podľa pobytu jedného z autorov, v tomto prípade už po pozmeňováku autora textu alebo hudby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 14:25 - 14:27 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
V zmysle zásady počítať s najlepším a pripraviť sa na najhoršie si myslím, že ten problém má dve roviny. Absolútne podpisujem to, že vidím dobrý úmysel a to bona fide i konanie z hľadiska zlepšenia sociálneho, odvodového, daňového.
Čo som hlavne kritizoval, bolo a na to by som chcel dostať odpoveď, aký bude prístup, nazvem to všeobecne, ku grantom, resp. či tento zoznam bude uprednostňovať skupinu ľudí, ktorí na ňom budú. Čiže zamýšľaná skupina 5 - 6-tisíc umelcov sa na základe toho, že budú evidovaní, bude dostávať alebo nebude dostávať? To je otázka. Pretože to už by potom z dobrovoľnej veci robilo dobrovoľne podmienenú vec, že ak chcem aj nejakým spôsobom financovať svoju činnosť, hlavne s dotykom so štátom, ktorý, v mnohých oblastiach kultúrnych je tým jediným honorom štát, audiovizuálna tvorba a podobne.
A druhá, druhá vec, ktorá mi napadá, že, ja nehovorím a nikto nemôže obviniť ministerstvo zo zlého úmyslu, ale ako vyriešite problém, že, teraz to berte ako príklad, že niekto pôsobí v oblasti cukrárstva, cíti sa ako umelec na tom, že niečo vyrába, pritom máme živnosť, ktorú toto realizuje, ale vyhodnotí si v rámci živnostenského podnikania, že benefity byť slobodným umelcom alebo v slobodnom povolaní sú vyššie, a toto, lebo my zasahujeme do podnikania a otvárame obrovské množstvo problémov a bude chcieť realizovať svoj podnikateľský život a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 14:17 - 14:19 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Súhlasím, nie je umelec ako umelec, a nie je kvalita umeleckého výkonu vždy to, čo by si publikum žiadalo. A tu spravím bodku a poviem, že trošička sa obávam, že nebude o procese, nebude o kvalite umelca rozhodovať publikum, ale my politici.
A preto sa bojím toho, že ideme vytvárať zoznam na základe legislatívy a budeme vytvárať zoznam 5-6 tisícov umelcov, ktorí môžu patriť do tej kategórie, že sú tak dobrí, že by bolo pre nich byť stálym interpretom v nejakom divadle, alebo sa do toho zoznamu na základe konania, ako opísala pani poslankyňa Vášáryová, že vrana k vrane sadá alebo ruka ruku myje, alebo bližšia košeľa, alebo kabát, nechcem použiť to české prirovnanie, čiže sa tam dostanú ľudia na základe toho, že majú dobré známosti.
A toho sa bojím, že politik bude rozhodovať o kvalite profesionálneho umelca v slobodnom povolaní, a preto mi je vytváranie tohto zoznamu ako z idey nie srdcu blízke. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 14:03 - 14:16 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis

2.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, chcel by som, poviem možno tri-štyri poznámky k zamýšľanej právnej úprave.
Začnem tým, kde pán minister v úvodnom slove skončil, a to je možno preceduálny alebo precedentný moment, ktorý sa nám objavil v legislatíve z hľadiska treťo- alebo nazvem to tak, že treťosektorových organizácií, ktoré spolu so štátom prevádzkujú nejaké kultúrne zariadenia, a myslím si, možnože to zaznie aj úsmevne, ale nech by sa s týmto problémom pasoval ktokoľvek, tak elegantnejšie, ako urobiť právnu normu na to, aby mohlo teraz síce ad hoc, znie to ad hoc pre Danubianu a jej možnú prevádzku. Nechcem hovoriť o záchrane, ale teda aj, aj budúci rozvoj, ale následne aj otvoriť týmto možnosť pre, tak ako bolo v úvodnom slove spomínané, pre iné organizácie, kde do vlastníckej štruktúry prevádzkových NGO-čiek vstúpi či už región, alebo obec, alebo dokonca štát, je podľa mňa viac ako systémové.
Čiže život niečo priniesol, reakcia v legislatívnom vyjadrení pre jeden projekt, ktorý je, a si myslím, že dosť európskeho významu, a je sa čím pochváliť, má odraz v legislatíve, a ak sa budeme baviť so sto ľuďmi, ktorí sa kultúrou zaoberajú, tak predpokladám, že všetci budú s tým návrhom, s ktorým prišlo ministerstvo, súhlasiť, pretože ad jedna rieši situáciu Danubiany, ad dve pro futuro otvára možnosti, aby tento systém financovania a správy kultúrnych zariadení bol nejakým spôsobom financovateľný z verejných zdrojov, to je jedno, na akej úrovni. V tomto bode vítam iniciatívu a myslím si, že, čo som chcel teda tak úsmevne dodať, že ak by to robil ktokoľvek, čiže aj my, ak by sme boli pri vláde (povedané so smiechom), tak to neurobíme lepšie.
No a tu by som asi s pochvalou ja teda skončil, pretože chcem uviesť jednu vec. Včera som mal takú debatu, nechcem spájať nespojiteľné, ale mal som tu debatu s pánom ministrom dopravy. Asi by som sa zadefinoval do polohy odporcu vzniku akýchkoľvek zoznamov. Som veľmi skeptický k tomu, ak štát vytvára zoznam alebo má ambíciu vytvoriť zoznam, a z tohto pohľadu nejakým spôsobom riešiť, legislatívne riešiť situáciu, navyše, ak je ten zoznam vytváraný tak, že neviem, možnože vy budete, pán minister, vedieť viac, ale ja som, preskúmal som V4 a nejaké okolité štáty, že či nejaká podobná regulácia, ako je vytvorenie zoznamu profesionálnych umelcov v slobodnom podnikaní, existuje, a nenašiel som.
Prečo som nenašiel? Myslím si, že tak ako prečítala kolegyňa pani poslankyňa Vášáryová ten vzletný citát o tom, že primárnym cieľom umeleckej tvorby nie je dosiahnutie zisku, ale vytvorenie diela či umeleckého výkonu a tým vyjadrenie svojej osobnosti a vnútorného prežívania, ktoré často ani nie je obchodne realizované, sedí na umeleckú tvorbu. Lenže my máme v spoločnosti viacero vykonávaní činností, ktoré priamo nevedú k tvorbe zisku napriek tomu, že podnikanie by tam malo viesť, a realizujeme aj toto živnostenské alebo eseročkové podnikanie iba a len cez živnostenský zákon alebo zákon o podnikaní.
Napadá ma mnoho, napríklad novinár, keď už máme médiá v gescii, takisto keď sa budeme dopytovať nejakého komentátora alebo priamo zamestnanca nejakej redakcie, jeho, priamym vplyvom jeho činnosti nie je predsa predávať jeho článok, ale napísať článok, vyjadriť sa k nejakej téme, podať nejaký názor. To, že následne realizujeme vydavateľskú činnosť ako podnikateľskú činnosť, je druhá vec, ale predpokladám, že nevznikne zámer, že budeme chcieť vytvoriť zoznam 5- až 6-tisíc ľudí, ktorí budú evidovaní pod gesciou - aj v tomto prípade by to bolo ministerstvo kultúry - a budú realizovať svoju činnosť, ktorá nevedie priamo k tvorbe zisku, cez nejaký zoznam, na ktorom budú v tomto prípade nie profesionálni umelci, ale profesionálni novinári v slobodnom povolaní.
Chcel by som povedať, že vychádzam, ešte raz, z absolútne skeptického pohľadu na to, že sa štátna správa v akejkoľvek úrovni rozhodne vytvárať nejaký systém registrácie, povinnej registrácie, a dúfam, že som tie dôvody tej skepsy objasnil.
Druhú príčinu, prečo som viac-menej skeptický k tomu, a po akej ceste sa vydalo ministerstvo, spočíva v tom, že keď aj zostaneme na pôde toho slovenského podnikania alebo živností, tak nevedel som sa v rýchlosti dopátrať k tomu, že aké percento našich živností sú tzv. voľné živnosti, ale ak chce niekto realizovať nejakú službu, predaj nejakého malého tovaru alebo robiť veľkoobchodné služby, stačí sa mu ohlásiť a trh určí to, či bude pri svojom zámere úspešný, alebo nie. A tam teda prichádza do úvahy jeho šikovnosť, kreativita, orientácia na trhu, prieskum trhu a podobne. A na nich ešte nemáme celkom ambíciu, že sa budú živiť nejakou kreativitou, nejakým nápadom, ale majú realizovať svoje podnikateľské zámery. A preto je pre mňa absolútne zarážajúce, že budeme vytvárať odborné komisie v oblasti, kde sa absolútne predpokladá kreativita, čiže v umeleckej oblasti, ktoré budú a priori, čiže predtým, ako sa tento umelec môže stať slobodným umelcom, resp. profesionálnym umelcom v slobodnom povolaní, predtým budú posudzovať, či na ten zoznam patrí, alebo nie. Čiže ak sme na živnostenskom, pôde, kde boli doteraz, nikto im nebráni ohlásiť voľnú živnosť a môžu realizovať svoje zámery, tu bude odborná komisia nejaká, som veľmi skeptický aj k jej zloženiu zamýšľanému, bude rozhodovať, či do tejto oblasti patrí, alebo nie.
Osobne si myslím, že ak by sme aj súhlasili s tým, že má vzniknúť pre potreby, ktoré bolo v úvodnom slove, potreby nejakej legislatívnej úpravy, pretože tu je dve dekády požiadavka, akým spôsobom nakladať s fenoménom profesionálneho umelca. Čiže ak tieto dlhodobé požiadavky umeleckej obce by sa mali riešiť nejakým zoznamom predpokladaných 5 až 6 tisícov umelcov, tak spôsob, ako sa ten zoznam bude kreovať, je pre mňa absolútne neakceptovateľný.
Ak by sme sa pozreli na reálne fungovanie profesijných, kultúrnych profesijných združení, kultúrnych fondov a podobne, a z toho na základe možno nejakej umeleckej histórie, na základe dobrozdaní toho, kto je tam členom a kto je platným a kto nie, nám vypadne nejaký autentický zoznam, že toto sú profesionálni umelci v slobodnom povolaní, pochopíme ambíciu, že poďme ich registrovať.
To, po akej ceste sa vydalo ministerstvo, že budú komisie rozhodovať, či jeden umelcom profesionálnym v slobodnom povolaní je a dostane sa na zoznam, a druhý tam nepatrí, pre mňa je neakceptovateľný, a preto si myslím, že sa nevydalo ministerstvo po správnej ceste a mali sme ísť omnoho hlbšie, a to je, aby sme sa pozreli na fungovanie kultúry, kultúrnych fondov, profesijných združení a urobili možno väčšiu legislatívnu úpravu, legislatívny posun v tom, aby nám následne mohol vzniknúť nejaký autentický zoznam profesionálnych umelcov, ak tento zoznam je naozaj požiadavkou našej kultúrnej obce na to, a to poviem možno záverom, na to, aby do budúcna mohli užívať výhody, ktoré plynú z grantových schém ministerstva, pretože osobne si myslím, že tí ľudia, ktorí sa na ten zoznam dostanú, budú tí, ktorých bude štát chcieť a vedieť podporiť. Tí, ktorí tam patriť nebudú, a ja si myslím, že umelecký svet je natoľko pestrý, že sa tam možnože práve tí najväčší kreatívci a tí autentickí umelci nedostanú, holt s podporou štátu rátať nebudú môcť. Ak má vzniknúť zoznam, ktorý bude rozdeľovať umeleckú a kreatívnu obec medzi tých, ktorí sa na ministerstve kultúry zaregistrovať chcú, a na tých, ktorí budú mať odpor, nerobíme dobre napriek tomu, že minister kultúry hovorí, že umelecká obec tento návrh privítala, pretože sanuje 20-ročné, 10-ročné skúsenosti s tým, že nevieme v spoločnosti identifikovať tých kreatívnych ľudí, ktorí sa umením živia, a teda prichádza táto legislatívna úprava.
Ja by som pre potreby tohto čítania, nerobím to často pri návrhoch z dielne ministerstva kultúry, a kvôli tomu, čo som hovoril začiatkom o tej Danubiane, nevyužijem teraz inštitút procedurálny, aby návrh bol vzatý späť na dopracovanie, ale pre potreby druhého čítania, resp. neviem, či bude existovať politická vôľa, chcem pre záznam a pre uvedenie situácie, aký máme ako hlboký, hlbokú znalosť aj s možno s inými umelcami, ktorí sa rozhodli tento zámer ministerstva kultúry podrobiť kritike, a hlavne kvôli tomu sa snažím povedať, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, a myslím si a tým skončím, že vytváranie z môjho pohľadu umelého zoznamu profesionálnych umelcov v slobodnom povolaní sa nemusí stretnúť presne s tou odozvou, akú ministerstvo čaká, a preto tento návrh v jeho komplexnej podobe alebo tak, ako je podaný, nemôžem podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

23.9.2015 12:33 - 12:40 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis

190.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k zamýšľanej transpozícii v prvom čítaní, a teda k predloženému návrhu zákona.
Chcel by som povedať a tiež mi nedá, moja predrečníčka označila to, že ešte aj o tom, keď sme sa bavili o hnojivách, tu bolo viac ľudí, ja by som chcel viac pochváliť, lebo ja mám pocit, že je tu takmer celý kultúrny výbor, dokonca aj exčlenovia z minulého volebného obdobia z kultúrneho výboru, takže sa dostávame možno do debaty, ktorú často označuje pán podpredseda Číž za veľmi prepotrebnú a nazýva ju tzv. odborná, čiže... Aj vítam ďalšieho člena kultúrneho výboru.
A teraz k predmetnému návrhu zákona. Keďže sa odvoláva v dôvodovej správe vo viacerých ustanoveniach k tomu, že sa jedná o transpozíciu a možno aj parlamentná prax má nejakú v sebe skrytú symboliku a nejaký "timing", tak tento zákon o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov má pod príbehom, ktorý rozprávala moja predrečníčka ohľadom príbehu Berniniho sochy viac ako symbolickú rovinu, a preto sa chcem opýtať, pán minister, prečo smernicu z mája 2014 transponujeme až teraz, či takmer 1,5-ročné obdobie sa nedalo využiť tak, že sme mohli nebyť v transpozičnom, dám to do úvodzoviek, v "transpozičnom deficite", ale transponovať túto smernicu omnoho skôr.
Druhá otázka, ktorú uvádzate priamo aj v dôvodovej správe a hovorí o úprave niektorých ďalších súvisiacich právnych predpisov, a to je hlavne, ma zaujíma, úprava zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, kde sa upravuje tým, že sa vypúšťa ustanovenie o tzv. návratovom konaní. Ak by sa dalo v záverečnom slove, budem to musieť potom následne dohľadať, že akým spôsobom prebehla úprava, lebo tak ako som čítal priamo znenie zákona, ako je uvedené ďalej, zameriavame sa na či už predmety kultúrnej hodnoty, alebo kultúrne predmety, ako definuje priamo zákon, na pôsobnosť Európskej únie, čiže na územia iných členských štátov, alebo či už teda boli predmety z iného územia vyvezené na naše územie, alebo z nášho územia na iné územia, teda územia iného členského štátu. Čiže do akej miery sa návratové konanie týka tretích strán, či sa sprísňuje teda nečlenom Európskej únie, tým mám na mysli tretie strany, či to sprísnenie, ako je ohlasované priamo v dôvodovej správe, sa týka iba prostredia Európskej únie, alebo tá úprava zaznamená vlastne, ja som ju teda nenašiel, aj parametre pre štáty, ktoré nie sú členskými štátmi Európskej únie.
Tretia otázka, resp. konštatovanie. Tým, že sa precizuje alebo zavádzajú pojmy o predmetoch kultúrneho, predmetoch kultúrnej hodnoty a kultúrnych predmetov, zároveň sa definuje dosť široko to, ktoré predmety patria do národného kultúrneho dedičstva, sú vymenované tzv. archeologické, dokonca knižnice dosť široko, tak táto smernica, alebo knižničné teda pamiatky, táto smernica sa pre pôsobnosť členských štátov Európskej únie, samozrejme, dá iba privítať a podporiť. Zároveň je veľmi dobré, že smernica prináša tzv. predĺženie tých lehôt, ktoré z môjho pohľadu v návratovom konaní alebo možnom návratovom konaní rozširujú či už časové hľadisko, alebo aj tzv. hodnotu tých diel, takže možno, a chcem tomu veriť, že rozväzujeme ruky, ak by sme chceli naozaj kultúrne dedičstvo chrániť a bolo by nezákonne vyvezené.
Čiže moje dve základné otázky, ja by som ich len zhrnul, sú, prečo sa k transpozícii pristúpilo až teraz, v septembri 2015, keď smernica bola schválená, myslím, že 15. mája 2014, a či je to teda bežný proces a nemohli sme možno aj z prípadov, ktoré vyplynuli z posledného obdobia, niečomu predchádzať.
Druhá otázka je, či návratové konanie a jeho sprísnenie sa bude týkať iba územia členských štátov, alebo sa úprava zákona č. 49/2002 Z. z. aj voči iným, tzv. tretím stranám alebo nečlenským štátom Európskej únie.
Na záver chcem dodať, že transpozíciu aj z hľadiska toho, že sa zavádza informačný systém alebo databáza, ktorá by mohla prispieť k vyššej informovanosti, výmeny, možno lepšej dohľadateľnosti, ja ju vítam, že ju do nášho právneho systému zapracujeme, akurát ma trošička, to poviem na margo, vyrušila poznámka, že nevieme presne odhadnúť náklady s týmto spôsobené, myslím, že to bude hlavne súvisieť s budovaním toho informačného systému, keby sa možno dalo odhadnúť aspoň rádovo, čo nás to teda ako Slovenskú republiku bude stáť.
Ďakujem za pozornosť a teším sa na odpovede.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 10:59 - 11:00 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Ja len znova podporím a podčiarknem ten argument, s ktorým vystúpil aj poslanec Hlina, realizovateľnosť a uskutočniteľnosť celého zákona naozaj bude závisieť od toho, ako sa nastaví štruktúra finančnej podpory pre subjekty, ktoré sa tomuto alternatívnemu riešeniu spotrebiteľských sporov budú venovať. V žiadnom prípade túto činnosť nemožno radiť do kategórie neprofesionálnych činností, altruistických, dobrovoľníckych činností alebo činností, ktoré sú postavené na humanitárnom, neziskovom základe.
Takže nad touto otázkou sa naozaj treba veľmi vážne zamyslieť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 10:45 - 10:51 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi zaujať svoj postoj k predloženému a prerokovanému zákonu a o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.
No, samozrejme, viackrát som ja vystúpila pri zákonoch, ktoré súviseli s ochranou spotrebiteľov a s potrebou posilnenia ich práv, s požiadavkou inštitucionalizácie alternatívneho alebo, inak povedané, mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov, a dnes sa, samozrejme, úprimne teším, že takýto návrh zákona máme na stole.
Samozrejme, neviem si odpustiť ani tú svoju námietku, resp. výhradu spojenú s tým, že tento zákon a jeho návrh prichádza dosť neskoro. Ja naozaj som nevidela žiadne inštitucionálne, legislatívne ani iné bariéry a prekážky, pre ktoré takýto návrh zákona nebol predložený skôr. Už teraz sme mohli možno tri, možno dva roky pekne nadviazať na existujúce základy vytvorenej siete regionálnych mimosúdnych centier, ktoré sa venovali práve riešeniu spotrebiteľských sporov. Takže moja výhrada k tomuto zákonu napriek tomu, že súhlasím ako s formálnou, tak vecnou stránkou predloženého zákona, okrem toho, že, samozrejme, súhlasím s filozofiou celého zákona, ako aj so sledovanými cieľmi, ktorými je zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva prostredníctvom mimosúdneho riešenia.
V prvom čítaní nie je nejaký veľký priestor na to, aby som bola podrobnejšia a konkrétnejšia a vyjadrovala sa k jednotlivým detailom, verím, že v druhom čítaní aj na rokovaní hospodárskeho výboru bude vytvorený konštruktívny priestor, kedy bude možné mnohé takéto poznatky, z praxe osvedčené skúsenosti nielen predniesť, prerokovať, ale že sa nimi budú aj členovia hospodárskeho výboru, ale aj ministerstvo hospodárstva vážne zaoberať.
Okrem výhrady spojenou s tou, s tým, že táto novela, tento zákon si viem predstaviť, že by bol predložený skôr, moja druhá výhrada súvisí so zabezpečením finančného toku, resp. finančnej štruktúry, vďaka ktorej budú môcť ani nie tak orgány alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, ale skôr subjekty, o ktorých bude rozhodovať ministerstvo hospodárstva, na základe ktorých budú môcť s podporou štátu pôsobiť.
V zákone sa v niekoľkých pádoch a na niekoľkých miestach zdôrazňuje potreba nestranného, nezávislého prístupu a konania zapojených žiadateľských subjektov alternatívneho riešenia sporov, rovnako s tým sa zdôrazňuje aj kritérium bezodplatnej pomoci spotrebiteľom. Maximálna prípustná výška alebo úhrada poplatku za jeden spotrebiteľský spor pre jedného spotrebiteľa nesmie prekročiť výšku 5 eur, ak som teraz správne pochopila predložený návrh, a teda ja si neviem predstaviť, že pri určených ustanovených pomerne náročných kritériách pre rozhodnutie ministerstva k vydaniu oprávnenia pre ten-ktorý subjekt alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, ja si neviem predstaviť, akým spôsobom budú motivované tieto subjekty do systému mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov vstúpiť.
Už teraz aj na základe skúseností, kedy bol pilotne takýto projekt sieťovania mimosúdnych spotrebiteľských centier realizovaný, viem povedať, že bez nielen teraz finančnej, ale aj morálnej podpory štátu a dotknutých verejnoprávnych inštitúcií, ktoré pôsobia v systéme ochrany spotrebiteľa, bez spolupráce s dotknutými orgánmi, či už regulačnými, dozornými alebo aj mimosúdnymi, nebude možné takto formálne prednesený alebo aj prijatý zákon uskutočniť ani realizovať.
Takže ja verím, že na tieto otázky mi budete vedieť nejako rámcovo, pán minister, zodpovedať aj teraz v rozprave v prvom čítaní, a verím, že nájdu svoje opodstatnenie tieto výhrady a tieto námietky aj v druhom čítaní. Naozaj pri počte existujúcich spotrebiteľských organizácií, ktoré sa venovali mimosúdnemu riešeniu, sú to dve organizácie, ja si neviem predstaviť, že za súčasnej finančnej podpory by dokázali tieto organizácie potenciálne, ak sa budú chcieť do procesu mimosúdneho riešenia zapojiť, že budú vedieť potenciálne tieto organizácie stanovené kritériá v zmysle prerokovaného zákona naplniť.
Z mojej strany zatiaľ asi toľko, ďakujem.
Skryt prepis