Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.9.2015 o 16:30 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 10:53 - 10:55 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis

68.
Ďakujem za slovo, ďakujem aj za pripomienky.
Alfou a omegou toho, čo som chcel povedať, je to, že by som vedel úprimne porozumieť všetkým krokom – aj tým kritizovaným – premiéra tejto krajiny, keby to bola investícia, ktorá by pomohla riešiť kritickú situáciu množstva rodín na východnom Slovensku, ktorú si zrejme mnoho poslancov v tejto sieni zákonnosti neuvedomuje. Že aj tie prehrešky, ktoré tu sú vytýkané, by som ja bol ochotný považovať za primerané veľkosti významu toho, že množstvo ľudí z Vranova, z Trebišova, z Medzilaboriec, zo Stropkova by mohli spádove dochádzať so svojou ešte stále nestratenou schopnosťou vedieť ovládať sústruhy a zariadenia a stroje a prístroje zo strojárskej výroby do Košíc, do ich okolia alebo niekde proste do lokality, ktorá by bola primeraná. A že je to otázka len toho jednania, na ktoré som zvedavý, že ak ideme zaplatiť 400 miliónov štátnej pomoci, úžasnú čiastku, ktorá nemá údajne ešte ani približne nejakého konkurenta v doterajších investičných pomociach, tak že koľko by bolo treba ešte priplatiť, aby sme dokázali v tých neľahkých jednaniach Jaguar presvedčiť, aby prišiel na to východné Slovensko, kde sú podobné podmienky. To ma zaujíma úprimne a mrzí, že už je to len otázka, ktorá je zrejme otázkou len pre túto chvíľu, ale už nie pre tých chudobných ľudí na východnom Slovensku.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 10:51 - 10:53 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja chcem len reagovať, pán kolega, na tú skutočnosť, kde si povedal, že územné konanie sa nevyžaduje. Tak to tak opravujem a myslím si, že ti to aj povedali, ale územné rozhodnutie sa nevyžaduje, nie územné konanie, ale územné rozhodnutie. A tak ako, a ja si myslím, že to bude spojené s tým stavebným konaním aj to územné konanie, ale nevyžaduje sa tu územné rozhodnutie, hej, tak to je návrh zákona, to je hneď v tom bode 2 § 32.
No a čo sa týka tej investície, no však ja tiež sa teším, že táto investícia bude u nás na Slovensku a nebude v Poľsku. Aj keď si uvedomujem tie riziká na Slovensku, ktoré tuná sú, neviem, či Slovensko bude montážnou halou alebo nebude, a keby aj bolo, tak chvalabohu, a nech je aspoň montážnou halou, jak celkom tí ľudia bezprizorne by sa mali kdesi takto potulovať a robiť zle, lebo nečinnosť len plodí zlo. To by som s tým nemal problém, ale zase z takého strategického hľadiska ten strojárenský priemysel a keď príliš na ten automobilový priemysel bude orientovaná naša krajina, tak v prípade krízy, ktorú sme tuná už aj mali v blízkej minulosti, tak sme videli, že čo to spôsobuje, a môže to otriasť našou ekonomikou.
Toto je ten druhý rozmer a ten druhý aspekt, ktorý tuná hrozí. Samozrejme, aj ja som za to, aby podľa možností sme podporovali v podstate ten domáci trh, ale aj tých domácich investorov, no ale koľko hystérie nás tu zachvacuje alebo možno takej závisti, ak sú tu úspešné firmy a podnikatelia a veľakrát sú tu často pertraktovaní aj menovite, nebudem ja spomínať tuná ani mená, ani firmy a ich takto dehonestujeme. My nevieme, aké má pozadie Land Rover alebo Volkswagen alebo proste tieto veci, ale ak sa to týka našich domácich úspešných podnikateľov, no tak jednoducho ich napádame a dehonestujeme. Áno, podporovať aj domáci trh, jednoznačne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 10:39 - 10:45 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis

58.
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, len stručne a možno aj trocha z iného konca.
Chcem sa tak úprimne zastať možnože pána Roberta Fica z toho pohľadu, že predpokladám, že naozaj neexistuje krajina, ktorá by sa z príchodu povedzme v tomto prípade Jaguara, Land Rover, alebo akejkoľvek veľkej investície úprimne nepotešila. A pravdepodobne neexistuje ani premiér žiadnej takejto krajiny, ktorý by nemal takýto záujem. Takže potadiaľto by tá možno aj chápavá rétorika bola namieste.
Už trocha menej chápavé z môjho pohľadu bude posúdenie toho, že prečo musíme – hoci zákonom – porušiť isté doterajšie zákonné práva krajiny, jej kultúrnych hodnôt, jej prírodných pamiatok, a to preto, že potlačíme obligátne súčasti územného konania. To sa mi zdá, že je to istá neúcta ku krajine, čosi, čo síce vyriešime zákonom, ale viete, tu je otázka, či môžem na potlačenie zákonnosti iným zákonom vybudovať dobrú vec. Tak ako na zločine nie je možné vybudovať zákonnosť, tak si myslím, že ani na potlačení oprávnených a dovtedy zákonom uznávaných nárokov, prebitej aj vyšším zákonom, nie je možné postaviť úplne dobrú myšlienku.
Ale aj tam, keby som možno bol na mieste pána Roberta Fica, ktovie, či by som nepovedal, mám tú možnosť, potlačím doterajší zákon silou iného zákona. Ba keby mi niekto vyčítal, že je to už štvrtá automobilka, že sa to Slovensko začína preklápať na ten západ, že Volkswagen, Peugeot, Kia tak tlačia ten západný cíp kdesi k zemi váhou tisícov áut, ktoré tu vyprodukujeme, aj tam by sa dalo povedať, že rozumiem pánovi Ficovi, lebo dnes sú to automobily a možno tá pracovná zručnosť ostane zachovaná vďaka tomu, že isté obdobie, nebude to naveky, tu bude podporená schopnosť ľudí nielen sa zamestnať, ale nezakrnúť vo svojom vývoji aj vďaka produkcii automobilov.
Ale moment, kde prestáva moje porozumenie pre pána Roberta Fica úplne a kde si hovorím, že toto by som už neprekonal, je ten moment, ktorý hovorí o tom, že to Slovensko sa nám príliš preklopilo naozaj s týmito investíciami v smere východ – západ, a že považujem to už za bezcitnosť, nie voči krajine, jej územným hodnotám, kultúrnym a prírodným, potlačením územného konania, ale to už považujem za bezcitnosť voči ľudu, ktorý v tejto krajine platí rovnaké dane a ktorý žije na východnom Slovensku.
Naozaj možno tomu niektorí nerozumiete a poviem taký extrémny príklad. Niektoré domácnosti na východnom Slovensku splachujú WC až večer. Viem, že to trocha až zasmrdelo, a viete kvôli čomu? Lebo majú zrátané, že nemôžu minúť toľko vody. Absurdné, ale nie vymyslené.
Ak sme si dovolili zaplatiť možno 400 miliónov eur na to, aby sme kúpili Jaguar, tak hovorím, dobre, budiš, ale potom prečo sme nezaplatili 450, aby sme kúpili Jaguar s tým, aby prišiel možno nie do tých Medzilaboriec, ako tu kolega povedal, možno do tej obrovskej spádovej oblasti, do tej prírodnej, južnej časti východného Slovenska, kde sa spájajú mnohé toky a cesty v okolí Košíc, v okolí druhého najväčšieho mesta na Slovensku, kde máme letisko, kde máme neďaleko autostrádu, kde máme infraštruktúru a kde máme stovky, tisíce ľudí, ktorí boli voľakedy vo Vihorlate, ktorí boli voľakedy vo Východoslovenských strojárňach, ktorí jednoducho ešte stále možno nezutekali všetci na západ a vedia ešte, ako sa postaviť ku sústruhu, a týmto ľuďom sme mohli dať v Jaguari robotu. Možno tu na západe bude problém niektorých nájsť a tam na východe sa núkajú.
Nuž, pán premiér, tu končí moje porozumenie pre vaše rozhodnutie, ktorému som do istej miery porozumel, ale nerozumiem, prečo sme nedokázali posunúť túto investíciu do oblasti Kechnecu alebo lokality, ktorá je už viac-menej pripravená na tento účel. Všetko je to otázka jednaní, ja viem, že nemohli byť jednoduché a že ťažko niekomu povedať, príď a ešte ti aj presne povieme, že kam. Ale neverím, že sa to nedalo, alebo moja teda otázka znie: Viete nám zodpovedať v tejto súvislosti otázku, ktorá by znela, koľko bolo treba ešte prihodiť, aby sa Jaguar bol ochotný rozhodnúť pre lokalitu na východnom Slovensku, ktoré túto investíciu veľmi potrebuje a ktorá mohla nerovnováhu, ku ktorej tak často rozprávame, výrazne vylepšiť v prospech množstva tých nezamestnaných, ktorí majú na východnom Slovensku základné problémy, so základnými životnými potrebami, ich zabezpečením?
Škoda, snažil som sa byť chápavý, ale toto je moment, ktorému nedokážem porozumieť, a je mi ľúto, že takáto významná investícia nebola využitá práve preto, aby chudobní trocha zbohatli.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 10:37 - 10:39 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem, kolegovia. Samozrejme, že chcem, aby boli tuná investori, aby bola tuná zamestnanosť, aby naša krajina rástla, ale jednoducho nemôžem súhlasiť, aby sme dobrú vec riešili nespravodlivou cestou. Ja som o tom hovoril. Ja by som ani ako ten posledný krok nenechal ako to vyvlastňovanie. Jednoducho však, áno, sú tu, platia trhové mechanizmy, tak jednoducho s tými vlastníkmi treba rokovať, prípadne im ponúknuť adekvátnu cenu, alebo ak nechcú predať takýto pozemok, tak adekvátnu náhradu. Aj to je možné, hej, že nahradím ti ten pozemok. Samozrejme, ja viem, že je to komplikovanejšie a predlžuje sa celkový ten proces a ten investor, samozrejme, má, ak príde tu taký významný investor alebo má v pláne tuná prísť. Chápem aj túto vec, ak vláda dokáže prísť s ponukou a mu povedať, áno, pri Nitre máš tuná 250 hektárov, toto máš ako k dispozícii.
Inak tí predrečníci, ktorí tuná tak rozprávali, ja tiež som sa nad tým zamyslel. Ak teda postavíš tú fabriku a produkuješ, robíš tam. Viem si predstaviť aj to, že by si to mal na dobu určitú. Pokiaľ táto výroba ide, funguje, tak jednoducho ako si užívaš ten pozemok. Ale tiež ma to koľkokrát zarazilo alebo zamýšľam sa nad tou vecou, že raz tieto fabriky budú odchádzať, čo to zostane tam? Čo to zostane? To budú také zbúraniská? Máme tuná na Slovensku také opustené fabriky.
Jednu vec, ktorú som tiež nespomenul. Však tá Nitra. V poriadku, že je to tuná, ale máme tuná menej úrodnú pôdu v rámci našej krajiny. Ja viem, že nám chýba tá infraštruktúra. Tú R1 nám treba dobudovať, diaľnicu nám treba spojiť do tých Košíc, ale na východe Slovenska a severovýchode je menej úrodná pôda a je tam vysoká miera... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 10:33 - 10:35 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
No vyzerá, že asi nám tu vadí, že máme garanciu súkromného vlastníctva aj k pozemkom, lebo čím ďalej, tým viac sa mi to začína podobať znovu na socializmus a že ten vlastník bude stále niekde na konci.
Števo, ako si povedal, že u nás môžu si zahraniční už aj teraz kupovať celé družstvá, no oni si ich skupujú, pri tých družstvách vlastne to užívacie právo, ktoré tam vlastne má ten pôvodný nejaký privatizér, a potom berú aj to celé, poľnohospodárske družstvá, samozrejme, diktujú podmienky, ale vlastníctvo viac-menej ešte ostáva tam zachované tým našim ľuďom, ktorí, samozrejme, tiež sa ho snažia nejakým spôsobom odkúpiť a prísť za lacné peniaze zahraniční k majetku.
Myslím si, že aj v poľnohospodárstve by sme mali mať udržateľný rozvoj a nielen stále brať, brať a zaberať tú pôdu, ale mali by sme zracionálniť a zrevidovať, aké máme lokality v kultúre ostatná plocha alebo zastavané pozemky, ktoré nie sú využívané a mohli by prakticky slúžiť aj na tieto veľké investície.
Žiaľ, bojím sa, že ideme stále tak, že ideme stavať na zelenej lúke, veď tá pôda to ešte znesie. Ale udržateľný rozvoj, viete, čo je kolegovia, udržateľný rozvoj aj v poľnohospodárstve, aj v ekonomike? To je taký rozvoj, ktorý zabezpečuje súčasné podmienky pre súčasnú generáciu bez toho, aby ponižoval možnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií. Ľudskou rečou povedané, aby sme neprejedali budúcnosť našich detí a našich vnukov. Žiaľ, my ju už prejedáme aj tým, že zaberáme stále viac a viac poľnohospodárskej pôdy.
Myslím si, že tak ako ste to povedal, že tie čierne stavby, bola tam nejaká lehota. No, všetko je o daniach, pretože aj evidencia pôdy bola urobená za Márie Terézie aj kvôli tomu, aby bola evidencia o dani, od koho mám vyberať. A ja som rád, že starostovia v mnohých obciach už začínajú cez fotomapy a iné mapové podklady si tie čierne stavby identifikovať a prakticky sa tie čierne stavby stále menej a menej vyskytujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 10:13 - 10:31 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis

48.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.
Ja už som taký tradičný a myslím si, že zákon o vyvlastňovaní, respektíve s týmto spojené veci máme tu už tretíkrát a vo veľmi krátkom období. Ja s týmto návrhom zákona zásadne nesúhlasím. Ja som ani tú kartičku nevytiahol, ja som hlasoval proti. Vždycky budem hlasovať proti, pretože jednoducho nemôže platiť zásada taká, že ten, ktorý má väčší kapitál, a tak ja ešte použijem na to štát, aby som vyvlastnil toho, ktorý má ten kapitál menší.
Áno, to je aj tu, že či tie tety predali alebo nepredali tú pôdu. Pokiaľ tí developeri, nemám ani s týmto nejaký zásadný problém, pokiaľ ju neukradli alebo podvodom nezískali ako tú pôdu, ale ju nadobudli tým, že sú normálne kúpno-predajné zmluvy a získali tú pôdu, prosím, môže to byť. Ale tuná mi jednoducho, aj keď bol tuná, však bol tu, bol tu pán minister pôdohospodárstva, bol tu pred prázdninami minister hospodárstva. Dneska tu máme pána ministra dopravy. Nemá dneska takú tuná príjemnú úlohu, ale musí to prežiť.
Ono na jednej strane, keď sme tu mali takú hystériu, bolo to, je to už rok a pol dozadu. Bolo to pred eurovoľbami, si to veľmi dobre pamätáme. Mali sme tuná v laviciach parlamentu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, kedy nás zachvátila hystéria, že poľnohospodársku pôdu si nedáme a zahraniční investori alebo zo zahraničia ľudia jednoducho aby nevykúpili túto slovenskú pôdu. A na druhej strane vzápätí nato asi po roku, a to pán minister hospodárstva, ktorý tuná bol, tak v podstate predložil zákon o vyvlastňovaní, kde poľnohospodársku pôdu investor, ktorý má kapitál, jednoducho štát na tom ešte participuje tým, že mu pomáha, vyvlastní dokonca tú pôdu, aby tých 250 hektárov mohol si kúpiť ten zahraničný investor.
Pozrite sa, ja viem, že nie je jednoduché byť vo vláde a niesť zodpovednosť za túto krajinu. Oveľa ľahšie je, samozrejme, kritizovať. Ja si viem predstaviť možno v individuálnych prípadoch, a to je konkrétne tuná ten investor, ktorý je tuná v Nitre, ten Land Rover, že by sa možno niektoré tie zákony, poviem tak, účelovo nejak prijali. Ale nemôže to byť prijatý zákon, ktorý jednoducho oberá ma o vlastnícke práva a vyvlastňuje ma. Toto sme mali tuná aj v minulosti, kedy sa vyvlastňovalo. A toto nie je verejný záujem, podčiarkujem, toto nie je verejný záujem, ale to je investičný záujem konkrétneho súkromníka, investora. A v tom je zásadný rozdiel. To nie je železnica, to nie je diaľnica, to nie je rýchlostná komunikácia, ale to je investícia konkrétneho investora. Preto sa s tým nedá súhlasiť.
To, že by tu prišiel ten investor a možno táto fabrika tuná bola, s tým nejak nemám zásadne problém. Ale spôsob, ako v podstate, by som povedal, v danom prípade nadbiehame, to sa mi nepáči.
Hneď v úvode návrhu zákona, ktorý máme v laviciach, tak tu je ten bod 2. Kolega to tu tak spomínal, ale mám to aj ja tuná tak zaznamenané. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využitie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.
V zásade ja by som nemal s tým až nejaký veľký problém, na rozdiel od kolegu, že to územné rozhodnutie by sa nevyžadovalo, lebo ono to konanie by aj mohlo prebiehať, ale nevyžaduje sa územné rozhodnutie. Tak je to tuná napísané, uvedené. Ale ak by to nebolo sprevádzané tým vyvlastňovaním. S tým vyvlastňovaním neviem sa stotožniť. To mi musíte odpustiť aj prežiť to. Ja nemôžem hlasovať za takýto návrh zákona, ani v tomto prípade nebudem hlasovať za.
Ten spomínaný register pôdy, ktorý mal chrániť tú poľnohospodársku pôdu, kolega to tu tak spomínal. Mňa to tiež ako tak napadlo. Tak na jednej strane chránime tú pôdu, ale my ju nechránime tú pôdu. My v podstate, my sme nieže obmedzili, ale takmer zabrzdili alebo zastavili v podstate pohyby pri poľnohospodárskej pôde. Teda tu sa nedá ani kúpiť tá pôda poriadne, by som povedal, tak slobodne, a rovnako ani predať. Tie obmedzenia, ktoré sú cez ten register, to všetko, čo musíte, to sú tak veľakrát komplikované administratívne prekážky, že mnohí ľudia nevedia si s tým poradiť. A bežní, jednoduchí ľudia, ktorí túto pôdu majú, keď ju aj chcú predať, dokonca keď ju chcú aj darovať tú pôdu, tak ju nemôžu, lebo musia ísť cez tento register. Je to veľmi, veľmi komplikovaný zákon a v podstate ten trh s pôdou v našej krajine sa zastavil.
A tí zahraniční kapitalisti, keď ich tak môžem úsmevne nazvať, a možno pred ktorými sme mali takú hystériu pred rokom a pol, tú poľnohospodársku pôdu dávno majú tuná, či sú to Francúzi, Holanďania, Belgičania. Jednoducho túto pôdu tuná majú. Navyše, ak oni majú tie peniaze, a majú ich a majú ten kapitál, oni sa nebudú tam s nejakým pol hektárom alebo nejakými dvadsiatimi vlastníkmi na nejakej takej remenici, úzkom pásiku pôdy, s tým sa nebudú vôbec naťahovať, ale jednoducho kúpia celé poľnohospodárske družstvo. Jednoducho na právnické osoby sa to nevzťahuje a sila kapitálu je tu jednoducho veľmi silná a to pretlačí.
Pán minister, keby ste trošku len dávali pozor, takú len chvíľočku, tak v tej tlači tuná, 1782, myslím si, že hneď na tej druhej strane je taká tlačová chyba, lebo tuná neni správne uvedené to číslo tlače. Tu je 1573 namiesto toho čísla. To je taká tlačová chyba, tak myslím si, že toto by sa mohlo opraviť.
Dotknem sa tuná trochu ešte toho stavebného zákona, ktorý sme, ono to tak súvisí aj s tým, čo máme teraz ako na stole, ktorý sme tuná mali včera a pán minister ho stiahol. No úprimne povedané, bol som aj ja rád, že pán minister stiahol tento návrh zákona. Ja som mu za to aj úprimne poďakoval a keď som mu tlieskal, vôbec nie ironicky, ale naozaj úprimne, lebo ja si pamätám, pred prázdninami ako povedal, že keď stavebný zákon budeme torpédovať a ho budeme jednoducho, bude veľa tých pripomienok, tak je pripravený návrh zákona stiahnuť a vtedy to povedal, a to som si veľmi dobre zapamätal, že predkladá a má ambíciu predložiť zákon, ktorý by mal podporu širokospektrálnu, teda podľa možností tohto celého pléna.
Preto, pán minister, aj chcem vám poďakovať za to, že ten návrh zákona ste stiahli. Ale dovolím si povedať, keď vás mám tuná, na štvrť ucha keď ma budete počúvať: Stavebný zákon vtedy bude dobrý, ak stavebníci u nás na Slovensku nebudú mať problémy s tým, aby si mohli postaviť a zabezpečiť svoje vlastné bývanie. Moja predstava je asi taká, že prídem na stavebný úrad, úradník mi predloží formulár na jednej A4, vyplním ho podľa predtlače, zdokumentujem všetky tieto veci, dostanem štempel, podpis a možno do 15 dní mám rozhodnutie o tom, že je stavba povolená.
Dnes v zmysle stavebného zákona, ktorý je zo ´76. roku, a som sa dozvedel včera, že je tak, myslím, že je starší ako pán minister dopravy tento zákon. Naozaj je skostnatelý, je zastaralý. A dnes úradníci na stavebných úradoch, keď si oni ešte vymýšľajú ďalšie veci a robia si, čo chcú, a vy idete na stavebný úrad, aby ste si postavili dom, zabezpečili vlastné bývanie, neotravujete s tým štátnych úradníkov, neotravujete štát, štát aby sa, staraj sa, zabezpeč mi bývanie. Chcete si postaviť vlastný dom na vlastnom pozemku za vlastné peniaze a narážate na celú radu byrokracie. A prejde polrok, trištvrte roka, dokonca niekedy si dovolím povedať až rok a vy stále nemáte stavebné povolenie.
A to, pán minister, že ste mali lehotu osem rokov na legalizáciu čiernych stavieb, ja s tým nesúhlasím, kolegovia, ktorí tuná hovorili, že aká je to dlhá doba. Ja si dovolím povedať, že možnože v našej krajine, na Slovensku, dokonca tá lehota, dovolím si povedať, že odhadnúť si to, že je aj krátka. Lebo tu je toľko čiernych stavieb, že my keby sme mali odstraňovať čierne stavby, my by sme polovicu krajiny museli zbúrať, keby sme to mysleli úplne vážne. A to nie je možné, nie je možné. A mnohí chudobní, jednoduchí ľudia, a máme tu takéto komunity, ktoré žijú na hranici biedy, no tak stavajú si tie jednoduché príbytky. A to by sme museli všetko zbúrať. Veď nebudeme vyrábať bezdomovcov! Myslím si, že tam to už sa aj na tieto komunity nejak tak aj pamätalo. Ale aj tá osemročná lehota na dodatočnú legalizáciu tých stavieb, si dovolím povedať, že aj tá bola taká hraničná, či by sme to všetko zvládli do tohto obdobia zlegalizovať.
Veľakrát je to tak, že tí samotní investori a zvlášť ako bežní, jednoduchí ľudia nejdú do čiernej stavby preto, lebo tú čiernu stavbu jednoducho si povie, hej, načierno postavím a odignorujem tie úrady. Ale veľakrát je to preto, že sú tak horliví úradníci na tých stavebných úradoch, že robia také prekážky a sú takmer neprekonateľné. Je to individuálne, samozrejme, lebo celé je to o ľuďoch, hej, má to samospráva, má to v rukách. Sú takmer neprekonateľné, no a prasknú im nervy a jednoducho postaví si ten dom, hotovo, robte, čo chcete.
Myslím si, že pri individuálnej bytovej výstavbe, ak máš vlastný pozemok, máš na to peniaze, máš chuť alebo máš remeselnícku zručnosť, dokonca ja si viem, pán minister, predstaviť aj takú vec, aby tieto domy, zadať parametre takéhoto domu. Ja sa tak zopakujem. To som možno pred troma rokmi rozprával, ale je to, stále je to aktuálne. Ja neviem, zadať možno 150 štvorcových metrov alebo do 200 metrov štvorcových, jednoducho zjednodušiť tú legislatívu. Ja si viem dokonca predstaviť, aby bez stavebných povolení boli stavané domy na bývanie.
Nehovorím o investíciách možno na podnikateľské účely a tak, ale na bývanie, aby tuná bola len ohlasovacia povinnosť. Zjednodušiť tú legislatívu, ale podmienka je, ja nemôžem postaviť načierno na štátnom pozemku, na cudzom alebo teraz Slovenský pozemkový fond spravuje ako tie pozemky nevlastných vlastníkov, tak nemôžem postaviť si dom na pozemku neznámeho vlastníka, ale ak máš vlastný pozemok, máš vlastné finančné prostriedky, aby si mohol si postaviť tento dom.
Nedá mi, aby som nespomenul tuná, veď naša krajina a zvlášť východné Slovensko a sever Slovenska, ja tiež mám starých rodičov, mal som teda, už sú vo večnosti, ale bývali v drevenici a našim ľuďom táto kultúra je blízka. Dnes je to módny hit, stavať drevenice. A ja si viem predstaviť, že keď ty si postavíš drevený dom alebo staviaš si drevený dom, tak jakú projektovú dokumentáciu komplikovanú? Veď keď to boli zruční majstri tesári, jednoducho naozaj tuná nejaký len jednoduchý náčrt, ako to chceš, aby to vyzeralo. Ak je to prízemný dom s využitím podkrovia a je to drevený dom, aby neboli tu komplikácie pri tých stavebných pozemkoch.
Kolegovia tu tiež spomínali, možno je to obchádzanie stavebného zákona, ale ja si myslím, že v návrhu zákona, ktorý dával pán minister, tak to bolo tak cielene povedané, že ak nie je tá, je nadefinovaná stavba, tam bolo to, myslím, § 7, ak si to dobre pamätám, že definícia stavby. Ja napríklad som s tým nemal problém toto akceptovať. To nebolo tam náhodou a tuná, áno, jak pán minister to povedal, kolegovia prišli s hasákom a už sme to deštruovali, ten návrh zákona. Naopak, ja si myslím, že aj to, že to bolo nadefinované, tá definícia tej stavby, alebo keď to neni pevne ako tá plocha spojená so zemou, teda neni ten základ a tak. Prečo by to tak nemohlo byť? Ak má vlastnú studňu, neni pripojený na tie inžinierske siete, má veternú elektráru alebo dneska fotovoltaické články. Naozaj sú náhradné veci, septik má vlastný. Prečo by to tak nemohlo byť?
My nerozmýšľame, ako vychádzať našim občanom v ústrety, ale ako komplikovať. A ak je tu nejaký návrh zákona, no tak potom sme tu takí horlivci, že zase už len to ideme fakt zabetónovať a zaklincovať a všetko na kopytách ako rozniesť a namiesto, aby sme sa zamysleli nad tým, ako zjednodušiť veci, a ja ak by som bol teda kritický, prepáčte mi to, pán minister, tak myslím, že tam bolo 145 paragrafov, keď si to dobre pamätám, v návrhu stavebného zákona? Tak ja by som vás pochválil ešte viac, keby tam bolo len 75 paragrafov. To by bolo ešte lepšie, ešte lepšie. Nekomplikovať tie veci. My sme tak zakomplikovaní, hej, veľakrát aj zakomplexovaní, že je to úplne trápne.
A stavebný zákon, aj preto chcem poďakovať pánovi ministrovi, je veľmi vážnym dokumentom. To sa netýka len poslancov Národnej rady, ale týka sa to aj pána ministra, týka sa to našich priateľov, známych, týka sa to všetkých občanov tejto krajiny. Vieme veľmi dobre, vieme veľmi dobre, aké sú aj komplikované vzťahy, ako sa veľakrát aj susedia udávajú. Tuná len sa signalizovalo, že ide nový stavebný zákon a koľko udaní bolo na úradoch, kde stavby možno stoja už aj možno 10 rokov alebo aj 15 rokov a susedia sa začali ako udávať. Ja si myslím, že tá lehota 8 rokov, ktorá bola daná, tak nestihlo by sa mnohé stavby naozaj zlegalizovať. A také jednoduché stavby, konštrukcie, ktoré veľakrát sú ako doplnkové stavby v obciach a mestách, čo bežne ako ľudia si dokážu postaviť sami so svojimi skúsenosťami remeselnými, tak myslím si, že tam naozaj treba byť veľmi tolerantný. Aby sme neboli takí striktní a všetko len deštruovali, teraz všetko búrali.
Prepáčte mi, ak som trošku možno sa dotkol aj tých vecí, ktoré, pán minister v podstate včera to predkladal, som bol prihlásený do rozpravy, keďže som sa nedostal, ale súvisí to aj s týmto návrhom zákona, ktorý máme tuná teraz v týchto laviciach.
A ešte raz tak na záver zopakujem: Kým tu budem v tej Národnej rade, tak ten môj postoj bude stále jednoznačný ako v tom, že keď tuná bude akýkoľvek, v akejkoľvek forme návrh zákona, ktorý v podstate jedného zvýhodňuje pred druhým, teda mám na mysli teraz konkrétne tento zákon o vyvlastňovaní, ja nikdy nebudem hlasovať za takýto návrh zákona, ktorý spochybňuje vlastnícke práva. Vlastnícke práva majú byť nedotknuteľné, zaručuje to Ústava Slovenskej republiky a ja poviem, mi to tak možno prepáčite, tie vlastnícke práva majú byť takmer posvätné. Nemá to byť nejaká mamona, nemá to byť nejaký ten tvoj bôžik, ale vlastnícke práva sa jednoducho musia rešpektovať. Ani zákon nemá byť ten, ktorý spochybňuje vlastnícke práva, nakoľko ja považujem za najvyšší zákon tejto krajiny, je ústava a tá to nespochybňuje.
Myslím si, že máme tu návrhy zákona, myslím si, lebo zatiaľ Ústavný súd nerozhodol, ktoré sme prijali v tomto pléne Národnej rady, a ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A jeden z nich je ten, ktorý som spomínal, to je zákon o nadobudnutí poľnohospodárskej pôdy. Prečo? Lebo ťa jednoducho obmedzuje v tvojich vlastníckych právach. Ty slobodne nemôžeš predať a nadobudnúť pozemok. Dokonca ty ho slobodne nemôžeš darovať, komu ho chceš, resp. dar prijať. Je to veľmi komplikované cez ten register. Ľudia sú jednoduchí a tí ľudia naozaj frflú a nadávajú na nás všetkých, že aký návrh zákona sme prijali.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 9:32 - 9:39 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis

34.
Ďakujem pekne za slovo.
Máme tu zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Pred chvíľkou sme mali zasadnutie gestorského výboru, gestorského, a tu sedí minister, ale na výbor prišiel štátny tajomník. Nejak tomu nerozumiem, keď gestorský výbor je gestorom toho zákona, ale tam príde len štátny tajomník. Štátny tajomník Stromček ma nepresvedčil o tom, že skrátené legislatívne konanie má opodstatnenie, a zaznelo tam niekoľko zaujímavostí. Ja som hovoril, že v rokovacom poriadku, koniec koncov spomenula to už kolegyňa Žitňanská, sa hovorí, že "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní" zákona.
Ja som na tom výbore hovoril, že sa tu hovorí o ľudských právach a o značných hospodárskych škodách. Štátny tajomník mi odpovedal, ale my riešime aj potenciálne škody. Ja neviem, či on čítal nejaký iný rokovací poriadok, lebo tuná sa o potenciálnych, budúcich škodách nič nehovorí. Tu sa hovorí jasne, ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Viem si predstaviť, že Slovenský hydrometeorologický ústav vydá varovanie pred dva týždne trvajúcimi výdatnými prívalovými dažďami a že vtedy môžu hroziť zásadné, a teda závratné hospodárske škody. Vtedy si viem predstaviť, že by sme zasadali v skrátenom legislatívnom konaní a uzákonili by sme nejaký zákon, že teda všetky poľnohospodárske stroje musia nastúpiť na horné toky riek a potokov a poľnohospodárske pôdy a lesov a kopať tam rigoly, aby tá voda nestekala tými krásnymi opatreniami vodohospodárskej výstavby, kedy sa zregulovali potoky, a voda sa čím rýchlejšie púšťa dole na dolné toky, pretože by tá škoda bola teda taká, že by sa mohli odplaviť niektoré veľké mestá na dolných tokoch. To si viem predstaviť, to sú hroziace škody.
Ale v tomto prípade nevidím hroziace škody, a to sme už riešili pri tom prvom skrátenom legislatívnom konaní, keď sme riešili vyvlastňovací zákon. Kto mi dokáže, že nám hrozí škoda? Nikto, ani Stromček ma o tom nepresvedčil a zrejme ani minister, pretože tu naozaj nie je dôvod. Veď tuná nám hrozila škoda, že nám neprišiel Apple, že nám tu neprišla Nokia, však mohli kľudne. No ale neprišli, no ale škoda nám hrozila, no škoda, teraz tie investície sú niekde inde. Stromček sa vyjadril, že ani tu nemáme garanciu, že ten Land Rover skutočne príde, tak aké škody potom hrozia, keď nemáme garanciu, že tu prídu? Samozrejme, vláda vytvára vehementne prostredie na to, aby prišli.
A ďalšia zaujímavosť, ktorá odznela, pretože som sa pýtal, že či nemôžme ísť v štandardnom legislatívnom procese, keďže tuná naozaj nehrozia závažné hospodárske škody, tak Stromček povedal, že ale by sme to nestihli, pretože účinnosť zákona by bola až budúci rok. Čo by sme nestihli? Voľby? A nemohli by ste sa – SMER – pochváliť tým, že my sme teraz vytvorili toľkoto pracovných miest? Áno, toto je politikárčenie z vašej strany. Vy jednoducho potrebujete stihnúť voľby. Tu vôbec nejde o to, že či ten Land Rover príde skôr, neskôr alebo počká ešte mesiac, vám to nevyhovuje, preto sa to rieši v skrátenom legislatívnom konaní. Tu nejde o žiadne hospodárske škody.
Okrem toho mali sme tuná návrh nového stavebného zákona. No nemohlo to ísť cezeň, pretože už cez pozmeňovák v rámci výboru sa do spoločnej správy dostal posun termínu účinnosti tohto zákona a už sa vedelo, že by sa to nestihlo.
Štátny tajomník sa vyjadril, že museli sme to dať cez skrátené konanie, lebo sme vedeli, že už tam bude veľa pripomienok od opozície. Ako ste mohli vedieť, to bola moja otázka, že ja prídem s pozmeňovákom, ktorý bude mať 141 bodov, keď už predtým bol tento bod na skrátené legislatívne konanie zaradený na rokovanie vlády? To je čo za hlúpa výhovorka? Vy ste vedeli, že nestihnete termín, pretože ste ho museli už v pozmeňováku posúvať. Však aj Kondrót mal nachystaný pozmeňovák, kľudne do toho ste to mohli dať, ale nestihli by ste termín, nestihli by ste termín volieb. To je ten problém, žiadne hospodárske škody, vám ide o voľby. Preto som sa vyjadril, že skrátené legislatívne konanie nie je opodstatnené.
A to sa ešte pozrieme na to takým spôsobom, že odôvodnenie bolo to, že sa vyhadzuje zložité stavebné konanie, územné konanie, aby sa to urýchlilo. Ak sa ide stavať na poľnohospodárskej pôde, predpokladám, že v územnom pláne dotknutého katastrálneho územia danej obce alebo mesta nebude zaradené toto územie ako rozvojové pre priemyselný park. To sa ešte len pozrieme, ako sa bude ohýbať územný plán daného mesta alebo obce. To len uvidíme, aký rýchly proces dokáže nabehnúť na územné plánovanie, a územné plány sa niekedy pripomienkujú dosť dlho. Preto som aj ja vo svojom pozmeňováku dával, aby sa k tomu vyjadrovali aj dotknuté osoby, dotknutí vlastníci pozemkov a stavieb daného územia. Možno aj preto sa rýchlo vykupovala pôda, aby sa už nemuseli vôbec vyjadrovať, pretože načo by sa, keď sú naši spriaznenci, tak nám nebudú predsa predlžovať zmenu územného plánu. Toto všetko sú riziká, ktoré sú s tým spojené. Vy neurýchlite všetko a keď hej, tak na to poukážeme, pretože nato sme tu.
Ešte raz opakujem, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie a ja tento návrh zákona na skrátené legislatívne konanie nepodporím.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 9:31 - 9:32 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán kolega, no ja mám s tým problém, pretože my tu stále hovoríme, že budeme podporovať malých a stredných podnikateľov, a chcel by som vidieť, že kde máme ten veľký tok tých malých a stredných podnikateľov.
A pán Jahnátek svojho času, ako si spomínal, povedal, že bude ochraňovať poľnohospodársky pôdny fond, na to boli aj tie zákony, ktoré si tiež uvádzal. Veď si uvedomme, koľko máme priemyselných parkov nevyužitých, koľko hospodárskych dvorov nevyužitých, a my ideme na zelenú lúku. Ľudia, veď sa spamätajme! A môže to byť neviem aká investícia, pokiaľ nebudeme mať pôdu, nebudeme mať na čom dorábať obživu, tak tento národ skončíme, skončíme, ľudia boží, veď si to uvedomme! A môže, hovorím, tu byť neviem aká investícia, myslím si, že keby tie investície boli, stovky malých a stredných, vyrovná to, a verme našim ľuďom.
A to, že je to umiestnené v Nitrianskom kraji, to už ani nehovorím, pretože ekonomická výkonnosť východoslovenského kraja pred vstupom do Európy bola vyššia, ako je teraz. Takže východoslovenský kraj vstupom do EÚ nedosiahol skoro nič a ja sa hanbím ako poslanec Národnej rady, ktorý som z Prešova, že sme to takto dopustili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.9.2015 16:30 - 16:32 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis

72.
Ďakujem. Možno dve poznámky k sluchovému alebo k ľuďom postihnutým sluchovým postihnutím.
Áno, mohli sme, mohli sme predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by to definoval širšie. Ja som to pochopil tak, že tento návrh hovorí o tom, aby sa rozšírila tá ponuka, zapracovávali sa alebo zaviazli sa aj tí retransmiseri, ktorí doteraz v podstate bránili alebo nejakým spôsobom technicky neumožňovali to, aby boli vysielané titulky pre osoby so sluchovým postihnutím.
A to, čo hovorila pani kolegyňa, áno, toto je proste veľmi široká a jemná pavučina, pretože sa bavíme o kultúre a pre kultúru by sme mali vytvárať nejaké predpoklady. Ja si myslím, že skúsme, keďže máme možnosť, lebo sme tí poslední v rade, sa vystríhať pred nejakými problémami, ktoré mali aj Francúzi svojho času, a už teraz, myslím si, že norma je pripravená tak, aby mohla začať platiť, výhrady sme povedali aj pri prvom, aj druhom čítaní a predpokladám, že vôľa väčšiny tohto parlamentu túto reguláciu zavedie.
K vyjadreniam ohľadom rapu sa už nebudem vyjadrovať, iba chcem upozorniť aj niektorých vládnych poslancov z ústavnoprávneho výboru, že teda čítať tie návrhy zákonov, lebo mňa veľmi zarazila, návrh, že slovenská hudba sa bude hrať od jednej do šiestej hodiny, a to je hlboký omyl a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.9.2015 16:09 - 16:25 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis

64.
Ďakujem. Vážený pán, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pôvodne, keďže som pri prvom čítaní za účasti v pléne väčšinou poslancov z kultúrneho výboru hovoril o idei tohto zákona a mal som dve výhrady, jedna súvisela s definíciou slovenského hudobného diela a druhá súvisela so stupňom nábehu pre jednotlivé kvóty, že mohli by sme sa zamyslieť skôr nad tým, aby sme takpovediac, aby boli všetci najedení aj koza zostala celá, či ako sa to presne hovorí, tak aby sme nezaťažili sektor komerčných rádií hneď nejakou vysokou kvótou a mohli ich na toto pripraviť, tak možnože ten percentuálny nábeh hrania slovenskej tvorby by mohol byť menej prudký.
Preto aj rozumiem, čo predkladala pani poslankyňa Pfundtner. Viac-menej z hľadiska stanovenia ako keby nábehovej krivky by mohla mať v tomto pravdu. Čo chcem povedať, prvá časť, keďže v definícii v § 28a slovenského hudobného diela, kde pri debate o kvótach sa asi tu najviac odborne točila debata, ako vypreparovať to, čo za slovenské hudobné dielo pre účely zavedenia kvót alebo pre účely tohto zákona budeme považovať, bolo či už predsedom kultúrneho výboru, predpokladám, že aj na ministerstve kultúry, alebo aj v nejakej časti opozície, ktorá má ambíciu urobiť pre slovenských umelcov to, že sa v slovenských rádiách, ktoré vysielajú z licencie, objavia, tak si myslím, že definícia hudobného diela, ako ju predložil pán poslanec Jarjabek, je akceptovateľná. Ja som v jednej z faktických hovoril, že mal som veľmi, veľmi podobný návrh bez toho, že som absolvoval debatu v ústavnoprávnom výbore, a preto predpokladám, že aj zmena v tomto momente bude mať opodstatnenie a podporu.
Čo som ešte chcel predostrieť, bola debata na našom gestorskom výbore pre médiá a kultúru, kde, myslím, že to bol pozmeňovák pána spravodajcu ohľadom vyňatia alebo vyňatia tvorby, ktorá sa týka, ja to poviem hantírkou, jinglov alebo teda komerčných vyhrávok, upozornení a podobne, ktorá je z kvóty vyňatá, a myslím, že prítomní poslanci na kultúrnom výbore hlasovali asi všetci za, a preto ma debata na poslednú chvíľu v pléne pri druhom čítaní tak troška aj zaskočila. Len keď som to rozkódoval z hľadiska politických siločiar, tak asi nie je prekvapivá. Pán poslanec Novotný si, predpokladám, plní svoju stranícku úlohu. Napriek jeho dlhodobému angažovaniu sa v oblasti zdravotníctva sa tu vyskytol, pretože je predsedom politického subjektu, ktorý reprezentuje, momentálne v tomto pléne, je to asi viac ako evidentné. A ja chcem z tohto miesta povedať, že nesúhlasím. A nesúhlasím ani s koncom vystúpenia pani poslankyne Pfundtner, že nejaká nasledujúca vláda by mala, ak vznikne, automaticky siahne na tento zákon, ak budeme my subjektom nejakej novej vlády, tak myslím si, že podpora slovenskej hudby aj pri vysielateľoch z licencie by mala zostať. Možnože budú nejaké parciálne úpravy, ale predpokladám, že to v tejto miere bude ústretové aj ministerstvo.
Ja predostriem možno inú legislatívnu úpravu v tomto duchu. Hovoril som o nej aj na výbore, to znamená, otvoriť debatu, pretože to nebude jednoduchá téma. Je to téma tzv. zákazu "cross vlastníctva" alebo vlastníctva viacerých rádií v tomto prípade, alebo viacerých mediálnych domov, ktoré budú mať viac programových služieb. Ona má dva rozmery, tá debata. Na jednu stranu, ak sa rádiá cítia dotknuté tým, že na základe ich vysielania na štátom vlastnených frekvenciách si štát dovolí tak ako v Poľsku, v Maďarsku, v Holandsku, čo asi nebudeme považovať za nejaký, veľmi regulované prostredie, ale skôr prostredie liberálnosti, v Írsku, spomínané Francúzsko, dokonca je obrovská debata pod gesciou ochranného zväzu v Nemecku GEMA, kde, aby sme uviedli veci na pravú mieru, Nemecký spolkový snem zaviedol 35 % kvótu v roku 2004. Čo sa stalo následne? Nechal otvorené ruky jednotlivým spolkovým krajinám, aby túto legislatívu upravili do svojich spolkových zákonných, právnych systémov krajinských, a tam sa v časti, sa to stretlo s odozvou, sčasti nie a na základe dostupných informácií, či už ľudí, ktorí pracujú pre GEMA, s ktorými som v kontakte, alebo s niektorými spolkovými poslancami, je to absolútne živá téma v tak obrovskej krajine, ako je Nemecko, pretože to, že v ich komerčných rádiách klesla nemecká tvorba, a nebudeme hovoriť o tom, že sila nemeckého národa z hľadiska tvorby je veľká, ale napriek tomu ich vysielatelia už majú teraz obsah nižší ako 10 % a je klesajúci trend a zároveň nemecká hudba sa prestáva predávať.
Hovoril som o Francúzsku, kde tento model privítali. A teraz iný model, komerčný, to znamená predajnosť hudby francúzskej provincie alebo francúzskeho, či už budeme hovoriť o popových pesničkách, ale chcel by som povedať, že toto nesúvisí len s týmto rozmerom, narástla, a teda v roku 2013, to je asi posledná štatistika, ktorú som dohľadal, je z dvadsiatich najpredávanejších albumov 17 francúzskych.
Musíme sa odrážať aj v tejto debate plnej emócií a rôzneho typu demagógie, pretože sa sem môže postaviť poslanec, a ktorý povie, že 40 % kvóta vo Francúzsku spôsobila absolútny collateral damage v rámci francúzskeho kultúrneho priestoru, a neviem, čo sa teda malo stať v tom Francúzsku, ale štatistiky hovoria o tom, že sa predáva viac hudby francúzskej proveniencie, a po príklade Francúzska od 1994 roku v rámci Európskej únie, kde pôsobí jednotnosť trhu alebo zjednocovanie trhu a voľného pohybu, v tomto prípade komunikátu rádií, hlavne formátovaných rádií, a toto neblaho pôsobí na tzv. kultúrnu diverzitu. Čiže zjednocujeme komunikáty v rámci rádií a naše prostredie nebolo dosiaľ chránené. Nemyslím si, že sme nejakou extra výnimkou, že sme túto debatu otvorili pôvodne z opozičných lavíc. Stretla sa s odozvou pôvodne na ministerstve kultúry tak, že voči médiám vysielaným z licencie bola vyvinutá iniciatíva na základe podpisu memoranda, a teda ak by to, čo som zachytil ja na výbore a hovoril pán minister, s obsahom memoranda som bol zoznámený a malo sa to diať viac-menej na dobrovoľnej báze komerčných rádií. Keďže za dva a pol roka neprišlo k zásadnému posunu, a dokonca ja si myslím, neviem, aké sú tie dostupné štatistiky, lebo jednou z blahodarných účinkov aj toho, čo sa stane po prijatí tohto, že budeme mať presnejší prehľad, pretože bude musieť byť vedená štatistika.
Či bude rap kvalifikovaný ako hudobné dielo s textom, ktoré bude spadať alebo nebude, nebude rozhodovať Ústavný súd, bude o tom rozhodovať orgán určený aj zo zákona, volá sa Rada pre vysielanie a retransmisiu, predpokladám, pretože ona bude zhodnocovať štatistiky, zbierať ich a čo do kvóty spadne a nespadne, rozhoduje tento orgán. Pre mňa toto môžeme podrobiť kritike, pretože pre mňa je čím ďalej viacej rada politickým orgánom, ale to je úplne nejaká iná debata. Pre účely tohto zákona je ten arbiter stanovený asi jediný možný, ktorý v rámci mediálneho prostredia stanoviť môžeme, a je ním Rada pre vysielanie a retransmisiu. A predpokladám, že keďže, ako sme sa bavili pri prvom čítaní, sú aj parametre, ktoré budú tlačiť na niektoré výnimky, čiže rádiá, ktoré v zmysle svojej vlastnej programovej štruktúry nebudú a nemôžu hrať slovenskú hudbu, predpokladám, že to bude menšinové vysielanie a podobne, budú žiadané o výnimky a na základe rozhodnutia rady tú výnimku dostať môžu.
Chcel by som ale na záver tejto debaty povedať jednu vec a z tej odbornej časti kultúrneho a mediálneho spektra, ktorá sa týka vysielateľa zo zákona alebo verejnoprávneho, ja som sa zamýšľal, či nepredložím pozmeňovací návrh, a myslím si, že to bude asi najväčší tlak do budúcna, pretože sa mi v záverečnej fáze nepodarilo vypracovať, a to je hlavne jedna vec, že doteraz sme verejnoprávny rozhlas alebo časť RTVS, ktorá je v rozhlasovom vysielaní, hodnotili z hľadiska percenta vysielanej slovenskej hudby ako celok. Podľa mňa vzíde najväčší problém, pretože tento zákon, najväčší problém tejto regulácie a zavedenia kvót, že budeme uplatňovať kvóty pre jednotlivé programové služby.
Pre mňa tu bol moment, ktorý, sa priznám, som si všimol tiež až na poslednú chvíľu, a nemal som možnosť sa baviť ani s generálnym riaditeľom RTVS, ani s ľuďmi zodpovednými za vysielanie v Slovenskom rozhlase. Možnože pán minister má viacej informácií, že či to nakoniec jednotlivé programové služby v rámci rozhlasového vysielania nášho telerozhlasu zvládnu, pretože mám obavu, aby sme naozaj netlačili na pílu tam, kde nie je treba, pretože niektoré programové služby už teraz presahujú zamýšľanú kvótu a niektoré sú v zmysle zamerania pod ňou a možnože sa blížia tej zamýšľanej kvóte, ktorá je stanovovaná pre vysielateľov z licencie, napriek tomu, že sú teda verejnoprávne.
Keďže priznávam, že k tomuto pozmeňovací návrh predložený máme, zostáva to na pôde viac-menej akademickej debaty a myslím si, že mohli sme sa aj nad týmto momentom zamerať či už na výbore, alebo v príprave procesu. Medzirezort som pozeral a nevidel som tam tú pripomienku a hovorím, že napadlo mi to, že či by sme, či by nebolo v zmysle regulácie rozumnejšie, aby sme vyžadovali od rozhlasovej časti telerozhlasu kvótu, ktorá by bola an block na všetky programové služby 35 %, a nie pre každú jednu programovú službu zvlášť. Nechávam to teda skôr v polohe rečníckej otázky.
A skončím s tým, že táto debata plná emócií, ktorú na jednej strane živia, živia aj komerčné médiá, niektoré záujmové skupiny na druhej strane, dostala vyjadrenie priamo v legislatívnom texte, a myslím si, že budeme sa, členským štátom Európskej únie sa priblížime tým, že keďže túto reguláciu zaviedli v ’94. roku Francúzi a následne sa k tomu pridali, a ja už začnem pomaly hovoriť, že skoro všetky neanglofónne krajiny európskeho priestoru, je asi čas, aby sme tento proces ukončili prijatím tejto, tejto regulácie, a myslím si, že všetky tri subjekty, ktoré prichádzajú, alebo skupiny obyvateľstva prichádzajú do úvahy, môžu zistiť, či zákonodarca svoj účel naplnil a či v prvom a neposlednom rade zostane viac finančných prostriedkov pre našich umelcov a bude využitý potenciál rady, ktoré vysielajú na základe licencie na to, aby aj svojím pôsobením v spoločnosti propagovali tvorbu hudobníkov alebo slovenských hudobných diel, ktorých najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.

Skryt prepis