50.
Dobré popoludnie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, budem reagovať na štyri odpovede členov vlády Slovenskej republiky, a to v takejto postupnosti: Najprv na moju interpeláciu, ktorá bola smerovaná na ministra životného prostredia a zároveň na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tie odpovede prišli pod číslami 29 a 30. Potom budem reagovať na odpoveď pána ministra školstva, tá je pod číslom 32. A napokon posledná moja reakcia bude venovaná odpovedi, ktorá je uvedená pod č. 31, a interpelovaný bol predseda vlády Slovenskej republiky. Takže skúsme v tejto postupnosti.
Najprv k interpeláciám, ktoré zhrniem slovne, tematicky do jedného bodu, pretože aj pán minister životného prostredia, aj pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka boli interpelovaní v tej istej veci. O akú išlo?
Išlo o niečo, čo vypadá ako banalita, ale napokon, keďže vieme, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, tak ani v tomto prípade určite o banalitu nejde. Išlo o niečo, čo sa udialo koncom júna v oblasti obce Cinobaňa-Hrnčiarky, Kotmanová, v peknom, dokonca veľmi peknom prostredí širšieho Podpoľania. Tu boli povolené úradmi štátnej správy výnimky na to, aby sa mohli uskutočniť preteky motocyklov Enduro, medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Nič proti športu, tobôž ani proti motoristickému. V tomto prípade však išlo o výnimky, ktoré smerovali nielen k tomu, aby bolo možné vstúpiť na lesné cesty, ale priamo do lesných porastov, do prírody, ktorá má svoju cenu, o ktorej netreba rozprávať, a ktorú treba len chrániť.
Je zaujímavé, že tento počin pobúril mnohých, ale nepobúril tých, ktorých podľa mňa pobúriť mal a keď už nie pobúriť, tak aspoň ich donútiť k zamysleniu. Mnoho občanov, ktorí sa obrátili aj na mňa, že niečo také si nevedia predstaviť, boli prekvapení tým, že orgány štátnej správy na okresnej úrovni, ale aj obecné zastupiteľstvá takéto motocyklové preteky povolili, hoci sa jednalo o masívnu záťaž zhruba 250 motocyklov, ktoré lesnými porastami prechádzali dva dni.
Možno pri všetkej úcte k nadšencom, ktorí zorganizovali tento pretek, treba naozaj zdôrazniť, že došlo k veľmi zvláštnemu osláveniu júna, mesiaca poľovníctva, ku ktorému sme my starší boli vedení ako k niečomu, kde sa poľovníci prezentujú naozaj svojou všestrannou láskou k zveri, k prírode a starostlivosti o ňu. Nuž, takáto starostlivosť môže mať veľa výrazov a jeden z tých je aj taký, že 250 motocyklov zavýja dva dni v lesných porastoch a my hovoríme a prečo nie, však zákon nebol porušený, resp. zo zákona bola daná výnimka. A naozaj zákon, ak by sme chceli hovoriť len prísne v jeho intenciách, zrejme porušený nebol, pretože dotknutí majitelia pozemkov dali súhlas a štátne orgány, hoci nemuseli, ale sa rozhodli tento súhlas využiť na to, aby dali rozhodnutie o povolení takýchto pretekov.
Nuž záver, a to bude aj moja reakcia na odpoveď pánov ministrov, bol daný tým, že som využil svoje právo poslanca a spýtal som sa obidvoch príslušných ministrov, či takéto niečo považujú nielen za vhodné, lebo tam sa dalo tušiť, že keďže minister musí konať len podľa zákona, čo už s tým, ale či nie sú ochotní – a v tom je podstata – zamyslieť sa nad tým, či takýto postup je pre slovenské lesy a slovenskú prírodu v poriadku.
A čuduj sa svete, obidvaja páni ministri konali vo vzácnej zhode a oznámili mi veľmi lakonicky, že nevidia najmenší dôvod k tomu, aby do budúcnosti sa nad touto záležitosťou zamýšľali, alebo aby hľadali nejaké riešenia, napríklad také, že by mohli odporučiť svojim úradníkom, že výnimky sa bezhlavo nemajú dávať, pretože okrem šušťania listov potom také výnimky zaváňajú aj šušťaním kadečoho iného.
A tu chcem povedať, vážení páni ministri, pán Žiga a pán Jahnátek, že som veľmi sklamaný z vášho jednotného postoja, že sa nič nestalo. Predstavte si, že mnohí občania, ktorí nemajú možno tak naštudované zákony, ako majú vaše aparáty, sú presvedčení, že sa niečo zlé stalo. Nielen preto, že deň poľovníctva bol takto narušený, to by sme prežili, ale kvôli tomu, že takýmto prístupom naozaj bolo vytvorené veľmi nežiaduce prostredie pre danú lokalitu, veľmi nežiaduce príklady pre daných ľudí, ktorým sme odkázali, že keď sa chce, dá sa všetko, aj 250 motocyklov môže na výnimku jazdiť po lesných porastoch zóny, ktorú, keď ju poznáte, môžeme pokojne ju nazvať jednou z najkrajších nielen na strednom Slovensku.
Nuž nebudem navrhovať, aby odpovede pod č. 29 a 30 boli hlasovaním posudzované ako nenáležité, pretože to vôbec nie je potrebné. Za prvé predvídam výsledok hlasovania, a za druhé si myslím, že nie je dôležité, aby sme my tu vyjadrovali nespokojnosť. Bolo by veľmi dobré, keby obidvaja menovaní páni ministri vyjadrili nespokojnosť so svojimi podriadenými, ktorí im takéto odpovede pripravili; pretože viem, že ich nepíšu sami, ani na to nemajú určite dostatok času; aby ich upozornili, že takáto odpoveď by mohla zohľadňovať nielen zákonné normy, ale aj čosi, čo by minister mal spĺňať. To čosi znamená, že okrem poznania zákona má minister poznať aj svoju úlohu vysoko postaveného úradníka, ktorý vytvára istú atmosféru v spoločnosti. A ja si myslím, že týmto dvom ministrom sa svojím rozhodnutím, resp. svojou odpoveďou túto atmosféru v žiadnom prípade nepodarilo vylepšiť. Mrzí ma to.
Ale predsi treba zakončiť pozitívne. Vyjadrujem nádej, že od marca budúceho roku možno posty ministrov na týchto dvoch ministerstvách budú zastávať ľudia, ktorí budú mať nielen znalosti zákonov, ale ktorí by mohli mať aj také srdce pre túto krajinu, pre životné prostredie a pre lesy, keď už to majú v názve, tak mohli by to naplniť aj takouto snahou.
Pokračovať budem odpoveďou, ktorú som dostal od pána Draxlera, ministra školstva, ktorá sa týkala školského zákona, tá interpelácia, a odpoveď na ňu.
Išlo mi o pomerne jednoduchú vec. Mnoho učiteľov aj funkcionárov Slovenskej komory učiteľov bolo po prijatí školského zákona pomerne prekvapených tým, že pán minister pripustil predloženie a následne aj odsúhlasenie zákona, ktorý vôbec nezohľadňoval požiadavky, podmienky a isté veľmi závažné pripomienky množstva učiteľov aj množstva členov Slovenskej komory učiteľov.
Tu by som, pán minister, zdôraznil jednu vec, ktorá sa mi zdá taká príznačná v tej vašej odpovedi. Opäť neviem, či je to vaša štylizácia alebo je to text niektorých vašich úradníkov, ale taký múdry záver dávate do svojej odpovede. Prepáčte, začínam záverom. Hovoríte tam niečo také, že je dobré, keby sme uplatňovali vo svojom živote čo najviac vedeckých postupov a prístupov a snažili sa o to, aby bolo čo najmenej neobjektívnosti a pomýlenosti.
Nuž, ďakujem pekne. Tak trocha ste ma vyškolili. Pochopil som, že zrejme som svojou otázkou, že prečo bol prijatý školský zákon na základe takého masívneho množstva pripomienok a nesúhlasných stanovísk učiteľov, že to považujete za pomýlenosť a neobjektívnosť. Ako poslanec to musím zobrať, máte právo na takúto odpoveď. Len neviem, keďže túto odpoveď poznajú členovia komory učiteľov, učitelia, či si to oni zaslúžili od vás, že ich dávate do akéhosi podivného, zmätočného vreca ľudí, ktorí sú pomýlení, ktorí sú neobjektívni, ktorí neuplatňujú svoje vedecké alebo neuplatňujú vedecké prístupy k riešeniu problémov. Domnievam sa, že si nezaslúžili. A vy odpovedáte na tú moju zásadnú otázku, že prečo ste neuplatnili a prečo ste sa nesnažili zvážiť tú anketu, ktorú usporiadali učitelia medzi 1 400 školami, kde došlo k veľmi význačnému a príznačnému množstvu odpovedí na túto anketu, ktoré rozhodne mali vzbudiť vašu obavu, prečo ste sa nesnažili s týmito učiteľmi viac komunikovať a prečo ste nezohľadnili tie výsledky. A naopak, ste ich teda označili za akúsi neobjektívnu pomýlenosť.
Myslím si, že sám neveríte tomu, že takýto prieskum, takáto anketa uskutočnená na 1 400 školách v rámci vášho rezortu nemá dostatočný štatistický význam, že je úplne zanedbateľná z hľadiska hodnovernosti. A ak áno, tak potom možno bolo by bývalo namieste, keby ste mi, pán minister, boli odpovedali, že disponujete svojou anketou, svojimi otázkami a zistili ste teda, že je to niečo celkom iné, ako sa to javilo mne na základe podkladov od členov Slovenskej komory učiteľov. Nič také ste tam neuviedli. Naopak, a za to vám môžem aj poďakovať, ale to len potvrdzuje, že nie ste si istý v tom základe v tej odpovedi, že si sám uvedomujete, píšete, nie je to pokus o citát, ale nebudem veľmi ďaleko od pravdy, kde hovoríte, že si uvedomujete, že je problém príliš komplikovaný a že ho budete musieť otvoriť, aby bol vyriešený tak, aby sa závažné problémy v školstve vyriešili.
Nuž, pán minister, ale kedy vlastne chcete riešiť závažné problémy v školstve, ak nie školským zákonom, ktorý mal navodiť dôležité momenty, ktoré by priniesli uspokojenie v radoch desiatok tisíc učiteľov? Myslím, že ste prepásli príležitosť, a vaša odpoveď, kde teda mi hovoríte, že vy ste napokon rokovali a členovia významného inštitútu komory učiteľov, naopak, toto rokovanie považujú za veľmi povrchné a hlavne, že z neho nevyplynuli žiadne priznania ich pripomienok, už to všetko navádza atmosféru toho, že je to škoda, že ste nedokázali nie mne odpovedať na to, prečo tá anketa a prečo tie rokovania, ale že ste nedokázali využiť možnosť, ktorú ste predložením tohto zákona mali. A nezabudnime pripomenúť, že o krajnú nespokojnosť v tomto prípade išlo práve v tom smere, že školské rady ako inštitút demokracie, demokratického riadenia na našich školách boli vaším zákonom, zákonom, ktorému ste sa podrobili povedzme. Možnože neboli tie texty všetky z vašej hlavy a z vášho ministerstva, ktorým ste teda demokraciu demontovali a nechali ste sa školské rady zahrať alebo nechávate sa zahrať na orgán, ktorý môže rozhodnúť, ale v konečnom dôsledku mu odkazujete, že aj tak bude mať konečné slovo zriaďovateľ, čo vytvára veľké nebezpečie, pretože prípady, ktoré hovoria o tom, že sa to pod kuratelou zriaďovateľov zďaleka v našom školstve nedeje tak, ako by sa malo, vôbec nie sú ojedinelé.
Takže ani v tomto prípade nenavrhujem, aby vaša odpoveď bola považovaná alebo bola posúdená hlasovaním pléna za nenáležitú. Skôr vás prosím, keďže sám mi v odpovedi dávate, prakticky priznávate svoj spôsob rozmýšľania, že si uvedomujete, že sa tie veci musia riešiť a že sa to musí otvoriť. Nuž už asi veľa času neostáva, ale asi teda využite ešte ten zostávajúci čas na to, a možno budete členom aj budúcej vlády, aby sa doriešili. Pretože ja neviem, do akej miery dochádzajú k vám hlasy vašich učiteľov, lebo niekedy to tak býva, že na vrchole pyramídy je človek síce šéfom všetkého, ale v konečnom dôsledku tá pravda sa k nemu dostáva veľmi ťažko, pretože ste obklopený možno množstvom úradníkov, ktorí vám nehovoria celkom to, čo by vystihovalo objektívnu realitu vo vašom rezorte. Ale skúste uveriť tomu, že Slovenská komora učiteľov a jej anketa, ktorou oslovili 1 400 škôl, a najmä výsledky tejto ankety sú dostatočne závažné na to, aby ste im venovali väčšiu pozornosť, než by človek mohol usúdiť z vašej pomerne strohej odpovede.
Toľko k tejto druhej časti, kde som reagoval na odpoveď pána ministra Draxlera vo veci školského zákona a hlavne nespokojnosti učiteľov s prístupom, resp. postupom, ktorá je pod číslom 32 v zozname.
A posledná interpelácia bola venovaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Je pod číslom 31 a týkala sa témy, ktorá už tu dnes v pléne zaznela, a to témy cestného obchvatu obce Dvorianky na východnom Slovensku.
Možno teraz príde aj otázka, že prečo by mal predseda vlády odpovedať na túto rýdzo technicko-dopravnú vec. Nuž kvôli tomu, bol tu pán predseda, už nie je, pán predseda, kvôli tomu, že ja som poukázal na fakty, kde zjavne už možnosti vašich podriadených, vašich ministrov boli buď vyčerpané, alebo neboli využité, pretože som vás upozornil na závažné veci. Nie na to už známe, ako trpia občania Dvorianok z titulu popraskaných múrov, nadmerného hluku, nadmerného znečistenia, ale kvôli tomu, že zjavne im bolo vysvetlené, keď sa domáhali svojho práva vedieť, aká bude postupnosť v príprave obchvatu, ktorý by to mal riešiť, že im prišla odpoveď veľmi lakonická z vášho Úradu vlády, a to považujem za dostatočný dôvod na to, aby ste sa zamysleli nad svojimi úradníkmi, že vraj občania nemajú právo stanovovať Úradu vlády, čo má kontrolovať a kde má na ktoré ministerstvo v akej veci ísť. A oni sa domnievali, že vám môžu v tejto veci poradiť, pretože zjavne došlo k tomu, že na ministerstve dopravy vládou stanovená úloha, ktorá bola stanovená 24. júna minulého roku, o zabezpečení nevyhnutných finančných prostriedkov na predprojektovú prípravu tohto obchvatu nebola splnená.
To znamená, že úlohu, ktorú ste dali svojmu ministrovi, tento nesplnil, a teraz vzniká tu otázka, že koho sa na to spýtať, prečo sa úlohy vo vašej vláde neplnia. Nuž, dovolil som si preto adresovať túto otázku vám, aj keď vy ste mi odpovedali úplne najstručnejšie, že v takomto prípade predsi sa mám obrátiť na rezortného ministra a nemám, neni veľmi dôvod, aby som sa na to spytoval predsedu vlády.
Nuž, domnievam sa, pán predseda vlády, že pri takejto súvislosti, na ktorú upozorňujem, dôvod vari asi na to nejaký je. Ale bol to nie jediný dôvod, bol tam ešte jeden dôvod, a to ten, že samotní občania dostali informáciu, ktorá nebola objektivizovaná, že je dosť pravdepodobné, že z titulu toho enormného zaťaženia dopravnej tepny prechádzajúcej ich obcou dochádza v niektorých obdobiach dňa k prekročeniu niektorých chemikálií vo vzduchu, a konkrétne malo ísť o oxid dusičitý. Ale že im nemôžu túto vec potvrdiť meraním, ale im poradili – veľmi zvláštne na pracovníkov štátnej správy, že si majú nájsť súkromnú firmu, ktorá zabezpečí takéto meranie a tým pádom teda že sa zistí skutočný stav. No, myslím si, že toto je – slušne povedané – nenáležitá reakcia, aby občania, ktorým povie štátny úradník, že pravdepodobne dochádza k prekročeniu závažných limitov chemikálií vo vzduchu, ktorý musia dýchať, sa im zároveň odporučilo, že ak by chceli teda vedieť, či naozaj, tak nech sa páči, môžu si najať za svoje peniaze meraciu inštitúciu, ktorá im to zmeria.
Vážený pán predseda vlády, aj v tomto smere si dovolím povedať, že vaša odpoveď mohla byť minimálne zameraná do tej oblasti, že či ste alebo nie ste spokojný so svojím ministrom dopravy a či považujete alebo nepovažujete jeho prístup pri zabezpečovaní potrebných prostriedkov na danú aktivitu obchvatu štátnej cesty obce Dvorianok za dostatočnú. A tiež by možno bola bývala náležitá aj odpoveď, ktorá by sa týkala toho, či je to v poriadku, keď občanom orgán štátnej správy, odborný úrad hovorí, že pravdepodobne ste ohrození, ale keď to chcete zistiť, či naozaj, tak nájdite si nejakú firmu, zaplaťte si ju a ona vám to zmeria. Nie je to podivný postup, pán predseda vlády?
Ja si myslím, že je. Škoda, že ste sa práve týmto motívom, na ktorý som vás upozornil mojou interpeláciou, ktorej odpoveď je už pod tým spomínaným číslom 31, nezamerali. To je moja reakcia.
Teda záver je ten, že nežiadam ani o jednej z týchto odpovedí hlasovať, ale prosím interpelovaných členov vlády Slovenskej republiky, aby možno viacej dohliadali na to, čo ich úradníci do odpovedí napíšu.
Ďakujem pekne.
