Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

24.9.2015 o 16:26 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie 25.9.2015 9:12 - 9:18 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis

32.
Ďakujem za slovo. Nebudem dlho, ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ja som sa chcel opýtať, nakoľko to tu tak nepadlo, pán minister to v tom úvode tak spomenul, že tie práporčícke hodnosti sa rušia, teda budeme mať poddôstojníkov, dôstojníkov a generálov, z tohoto tak asi vyplýva.
Ale chcem sa opýtať, lebo aj pri profesionálnych vojakoch aj v podstate boli v práporčíckych hodnostiach a oni sú v zálohách, či aj tam sa to bude meniť. (Reakcia ministra.) Hej, už to nie. To je jedna vec.
A chcel som sa opýtať potom ešte na tak, dáva to logiku, ja som sa tak nad tým zamyslel, však my tá generácia stredná alebo staršia tak sme zažili tú vojenčinu, vojenskú službu, tak myslím si, že poddôstojníci sú dostatočne pripravení aj fundovaní na to, aby aj zabezpečovali ten tyl (pozn.: správne má byť "to tylo"), lebo tie práporčícke hodnosti väčšinou boli to vojaci takí, ktorí zabezpečovali ten tyl (pozn.: správne má byť "to tylo").
Ale prepáčte mi, pán minister, ja ešte predsa len nastolím teda jednu otázku. No a je to také, tak som sa nad tým dosť vážne ako zamyslel a teraz je tá príležitosť, ono to tak súvisí s tým prvým celkom návrhom zákona a otvárame ústavný zákon. Ja som sa už častejšie nad tým zamýšľal a zvlášť teraz, keď sú také pnutia vo svete, aj vojny a konflikty a v podstate aj susedná krajina Ukrajina je tiež, dá sa povedať, veľmi ťažko skúšaná, zomierajú tam ľudia. Je tam naozaj otvorená vojna, teda to prímerie je stále také otázne, aj cez tie médiá čo tu preniká.
Ale chcel som sa opýtať a nastoľujem takú otázku, že vrchným veliteľom ozbrojených síl v zmysle ústavy čl. 102 je prezident Slovenskej republiky. (Reakcia ministra.) Hlavný veliteľ, tak, hlavný veliteľ. A chcel som sa opýtať: A nebolo by to lepšie, ak by boli to traja ľudia, traja ústavní činitelia? Bol by to prezident, predseda vlády a predseda parlamentu. V tak vážnej situácii, ako vypovedať vojnu a, samozrejme, je to so súhlasom Národnej rady, ale predsa sa mi zdá pri tých napätých situáciách, keď je predsa, keď sú to traja ľudia, tak myslím si, že bolo by to aj pre našu krajinu, si myslím, teda že by to mohlo byť teda bezpečnejšie.
Pán minister sa usmieva, ale takáto otázka nie raz, nie dva razy ma naozaj prenasledovala priam alebo napadla pri tých situáciách, ktoré dnes zažívane na tých vojnových konfliktoch, ktoré sú tuná. Možno by sme sa dnes tak usmievali, že však nás sa to tak netýka, ale v podstate s Ukrajinou máme my bezprostredne ako túto hranicu. Aj vidíme, že čo sa deje, veď aj občania sa sťažujú, že lietadlo pri tých manévroch sa nízko vznieslo a išlo nad tou našou krajinou.
Vidíme pobaltské krajiny a aj to napätie, ktoré tuná je v podstate medzi, teraz poviem, tak Západom a Ruskom, ani nie medzi Východom a Západom, jak to kedysi bolo, ale tým Ruskom.
Ja tento postoj, a to už tak všeobecne poviem a tým aj skončím, ja som za to, aby sa zmierňovalo toto napätie, aby naša krajina nebola tá, ktorá hrozí Rusku, veď nedávno mali sme osláviť 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny a naši vojaci, a vtedy to boli sovietski vojaci, v podstate patrili medzi víťazov. A teraz neviem si to ani predstaviť reálne, pán minister, aj keď sme začlenení teraz vo vojskách NATO. Ja keď som bol ako záklaďák, ako vojak, vojská NATO pre nás boli najväčším nepriateľom, najväčším nepriateľom a to každú chvíľu mala vypuknúť vojna. My sme boli cvičení tak, aj sme mali aj v noci, aj koľkokrát aj v zime tie poplachy a naša životnosť, nášho útvaru, ja som slúžil v Západovojenskom okruhu, tak bola päť minút. Päť minút sme mali a my sme boli nárazniková zóna. My sme boli nárazníková zóna. A nie že vojna má vypuknúť, ale atómová vojna. Ja si myslím, že ja už som tak poznačený hlboko ako aj tým výcvikom, aj tým všetkým, človek na to nemôže ako zabudnúť a v podvedomí stále mám, tak to mám hlboko zakódované, tú hrozbu tej vojny, preto ja aj veľakrát tieto veci nepodceňujem aj v tej susednej krajine.
Ja si myslím, že naša krajina by nemala nepriateľsky vystupovať voči Rusku, a tak sa stále nad tým usmievam, ten najväčší nepriateľ, ktorí my sme boli tak v podstate pripravovaní a cvičení, a to bolo práve NATO, tak dneska my sme jeho spojencami a s tými, s ktorými sme spojencami boli, tak odrazu sme na tej opačnej strane brehu. Určite aj keď sú aj také medzinárodné konflikty alebo možno napätia, ja budem stále ten, ktorý bude vyzývať k tomu, aby sa viedol dialóg a dialóg do vyčerpania, priam do omdletia, aby naozaj nerinčali zbrane. Lebo akonáhle sa rozpúta konflikt a vojnový konflikt, tak veľmi ťažko sa to utícha. A samozrejme aj naša krajina aby mala profesionálnu armádu a profesionálnych vojakov, ale aby títo vojaci aj tá naša armáda predovšetkým slúžila ako obranná jednotka a aby sme sa nezaradzovali medzi nejakých agresorov.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2015 8:45 - 8:47 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis

14.
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pozerali ste akurát dole, ste nevideli, že som sa prihlásil, ale ďakujem za to, že môžem sa prihovoriť k tomu.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ja tiež vítam celý ten súbor tých návrhov zákona, nakoľko vidíme, že čo sa dnes robí vo svete, ale rovnako aj v našej krajine, a myslím si, ja som ešte, patrím k tej generácii, ktorá absolvovala základnú vojenskú službu. Ona sa zrušila, toľko sa bojovalo za zrušenie základnej vojenskej služby, ale zas na druhej strane vidíme, tí mladí ľudia, že majú v sebe energiu, majú paru, a vidíme, že sa aj formujú také oddiely, a ilegálne, a podobne. A ak, pán minister to dobre aj postrehol a je tuná s týmto návrhom zákona, aby sme dokázali správne využiť a legitimizovať mnohé veci, ktoré sa tu dejú v tej krajine, hej, je to koordinované a nech tá príprava tuná je.
Mladí ľudia dneska veľakrát sú, skončia vysoké školy alebo aj stredné školy a ako absolventi škôl, tak veľakrát a často sú, zaradia sa medzi rady nezamestnaných. Veľmi veľakrát to tak je a nečinnosť, tá plodí zase len samé problémy.
Myslím si, že keď mladí ľudia budú mať možnosť ako dobrovoľníci zapojiť sa do armády, je možné ich služby využiť aj v tom civilnom sektore. Vidíme, že veľmi častým zjavom v našej krajine, čo nebolo v minulosti až v takom veľkom rozmere, sú živelné pohromy, a zvlášť povodne, ktoré sužujú našu krajinu.
Preto tento návrh zákona vítam a ďakujem, že aj tuná je, aj ja budem hlasovať za.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 18:39 - 18:41 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
No, pán Susko, neviem, v čom som nehovoril pravdu, lebo z toho, čo ste povedali, my sa možnože aj zhodneme, ale tam nebolo nič nepravdivé na tom, čo som povedal. A ja som povedal, len som vyjadril tú obavu, že ako budeme realizovať vykonávacie predpisy ako opoziční poslanci. Neviem si to predstaviť.
Ale zároveň musím povedať jednu vec. Si pamätám, keď sme tu riešili spotrebiteľov a vykonávací predpis, čo bolo úplne najkľúčovejšie, výška RPMN alebo tých úrokov, teraz presne neviem, ako ste to upravovali vtedy, nebola známa do poslednej chvíle. Vy to chcete teraz stanoviť, a pritom ste to sami nerobili pri zásadných veciach. A to má robiť opozičný poslanec? Má dávať opatrenia, ktoré patria výkonnej moci? Podľa mňa to nie je dobre vyriešené.
Ja som mal také nutkanie povedať aj konkrétne veci, pretože ja som sa tešil na tú filozofiu. To hovorím celkom otvorene, že konečne ideme spraviť z niekoľkých právnych predpisov, konkrétne zo štyroch, niečo jednotné, že si nebudú odporovať. Bude to jednoznačné pre všetkých, pre vládu, pre parlament, pre poslancov. Ale tá filozofia sa minula účinku. Ako to mi chcete povedať, že to, čo je predložené, je hodné Zbierky zákonov? Ako ja si toto proste neviem predstaviť a úprimne hovorím, že mi to je ľúto. Ja by som za to strašne rád zahlasoval, ale nemôžem, nemôžem. Tie zmeny nie sú tak veľké alebo tak dôležité, aby sme rušili zákon o Zbierke zákonov.
Ako, ešte raz. Prvý zákon, hej, 1/1993, ako fakt, že to je niečo ako ústava, hej, pre tvorbu zákonov. A my návrhom zákona, ktorý podľa mňa nespĺňa tieto kritériá, podľa mňa to proste nie je dobré a ja určite za to nemôžem hlasovať. Budem o tom každého presviedčať, aby sme za toto nehlasovali, aby sme dokonca išli proti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 18:23 - 18:37 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis

93.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto možno na prvý pohľad nenápadnej, ale pre mňa veľmi dôležitej téme, a to je tvorba právnych predpisov.
V prvom rade určite súhlasím s mojimi predrečníkmi, elektronizácia, výborná vec, výborná. Avšak to, čo hovoril pán poslanec Hrušovský aj pani Žitňanská, skrátené legislatívne konanie, to, čo bolo dnes, to bolo podľa mňa dôkazom toho, že táto snaha je neúprimná. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý má stanoviť pravidlá tvorby zákonov, aby boli pre, aby právny poriadok bol prehľadnejší, aby sme išli v súlade s rokovacím poriadkom, aby sa zákon neobchádzal, dnes bol jasným dôkazom toho, že tie pravidlá, nie je vôľa dodržiavať pravidlá. To je podľa mňa škoda.
Tiež je pravda, máme otvorený rokovák, ktorý priamo súvisí s týmto zákonom. Tento zákon dokonca ani nie je prepojený s rokovákom, čo je obrovská škoda. Pán poslanec Hrušovský hovoril, že nechať len druhú časť, to skutočne môžme ten zákon proste ukončiť, seknúť a ísť nanovo, a to je aj to, s čím ja prídem alebo čo budem navrhovať.
Ak som správne počas leta zachytil tú pozitívnu informáciu, že ideme spraviť zákon o tvorbe právnych predpisov, že tá ambícia bola sprehľadniť, aby bol právny poriadok viac zrozumiteľný, aby bola taká nejaká integrácia tvorby právnych predpisov, tá ambícia bola nepochybne dobrá, ale podľa mňa sa minula účinku. Ja nemám dobrý pocit z toho návrhu zákona a keďže by to nemalo byť o pocitoch, poviem aj svoje zásadné výtky, pričom jedna je podľa mňa veľmi zásadná, to mi, verím, že pán minister aj dá za pravdu, a druhé budú konkrétne, to budú skôr otázky, pretože si neviem vyložiť ten zákon, ktorý má sprehľadniť, pre mňa je v častiach nezrozumiteľný.
Takže tá prvá časť. Začnime odzadu. Predložený zákon úplne v závere ruší zákon č. 1/1993 Z. z. Toto je časť rekogničnej sústavy. Preložené, niečoho, čo odlišuje náš právny poriadok od právneho poriadku Česka, Poľska, ale aj Líbye či Sýrie. Určite si pán minister pamätá profesora Prusáka, ktorý túto tému veľmi rád prednášal a považoval, dával na ňu veľký dôraz, že tu sa identifikuje, čo je to právny poriadok, aké sú pravidlá správania, že je to znakom štátu, mať rekogničnú normu. Symbolika je v politike dôležitá, ale aj je dôležitá pre akceptáciu práva, pretože ak právo nie je akceptované občanmi, prestáva byť právom. Čiže pre mňa predloženie nespĺňa kritériá toho, aby sme nahradili symbolický a dôležitý zákon o Zbierke zákonov 1/1993, ktorý neobsahuje zásadné chyby, je funkčný a je používaný a akceptovaný verejnosťou, aby sme ho nahrádzali niečím novým. Keď tak doplnením. Poďme ho novelizovať, podľa mňa ten priestor tu na to je a bude to určite schodnejšia cesta.
Konkrétne výtky, pán minister. Určite tá ambícia mala začať tým, zjednotiť pravidlá tvorby zákonov – či vo vláde, či u jednotlivých poslancov, ale aj v tejto sále. Tá ambícia by bola podľa mňa naplnená iba vtedy, ak by sme dali dokopy legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá tohto parlamentu. Práve vtedy by sme mohli hovoriť o nejakej integrácii, a to sa nedeje. A dovolím si zacitovať z vašej dôvodovej správy, pretože vy ste tieto pravidlá neintegrovali. Ale pritom v dôvodovej správe hovoríte: "Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty", rozumej legislatívne pravidlá vlády, ktoré sú iné ako legislatívne pravidlá parlamentu, spôsob tvorby zákonov, "obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú či obchádzajú."
Ale toto tvrdenie je argumentom preto, zintegrovať tie zákony alebo uznesenia vlády či parlamentu, dať dokopy jednotný dokument, teraz je jedno, akú má právnu silu, podľa ktorého budeme tvoriť zákony. My tu dneska máme, dámy a páni, štyri dokumenty, podľa ktorých sa tvoria zákony. Zákon o rokovacom poriadku, zákon o Zbierke zákonov, ktorý sa bude nahrádzať týmto, a dvoje legislatívne pravidlá. Podľa mňa nešťastné riešenie.
K ďalším bodom. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie prístupu účasti verejnosti. Táto časť je deklarovaná v § 2, § 9, 10, 12 ods. 4, a pritom v porovnaní s tým, čo máme teraz, nedochádza k zásadnému posilneniu úlohy verejnosti. Nedochádza. Prečo tomu tak je, keď na jednej strane deklarujeme, že verejnosť má mať prístup, a my nedávame v zásade žiadne nové práva? Nič, čo by prakticky nemali už teraz. De facto tie práva majú a ich využívajú. Neposilujeme alebo nejdeme míľovými krokmi, ako bolo avizované, možno je to krôčik vpred. To vám uznávam, že niečo tam je, ale je to stále málo.
Predložený návrh zákona nerozlišuje medzi zákonom, ktorý je podaný vládou a poslancami. Neviem, či to bol úmysel. Teda aj na všetky opozičné návrhy sa bude vzťahovať tento zákon? Ak áno, tak ja potom neviem, ako budeme realizovať, že zákon má plniť podmienky podľa § 7 ods. 1 písm. g) napríklad. Opozičný poslanec má predložiť k návrhu informované konsolidované znenie právneho predpisu. Jak to predložíme? Dá sa to splniť? Podľa mňa, no podľa mňa nie.
Ďalej v § 5 ods. 2, kde sú upravené splnomocňujúce ustanovenia. Jedna z podmienok návrhu zákona je, že zákon musí obsahovať ani nie odkaz, ale vykonávací predpis. Teraz si predstavme, že opozičný poslanec dá návrh zákona, kde má zároveň predložiť vykonávací predpis. Vykonávací predpis realizuje výkonná moc. Opozičný poslanec nie je vo výkonnej moci ako zákonodarná moc, ale na druhej strane. Ako má on realizovať tú výkonnú moc? Alebo ako on vie, ako chce vláda realizovať tú výkonnú moc? Proste je to nesplniteľná podmienka.
Ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, ja, toto sú pre mňa celkom veci, ktorým nerozumiem k tomu zákonu a podľa mňa je to zlé.
Ďalej. Bolo to tu, myslím, povedané. Len formálne sa deklaruje používanie legislatívnych prílepkov bez akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli zabrániť tomuto celému. Ak príde k prílepku v nepriamej novele, čo potom? Už budem počuť niektorých pánov z tejto sály, ako hovoria, že záverečné hlasovanie konvaliduje všetko. A načo potom máme takéto pravidlá? To je imperfektná norma. Chýba tomu sankcia. Vy to deklarujete, ale je to nevymáhateľné. Inak to je ako teraz. Už dnes je to možné. Máme na to, myslím, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý to odporúča nepoužívať, asi takto, hej? Ale nie je to s tým žiadny problém. Tie prílepky tu sú a budú, a budú aj po prijatí tejto právnej úpravy, lebo tam nie je sankcia.
Ďalej, upravuje sa predbežná informácia o návrhu, § 9. Teraz opäť sa pýtam: Znamená to, že poslanecké návrhy sa musia tiež takýmto spôsobom zverejňovať? Máme dávať predbežnú informáciu o návrhu? Ako? Aký bude ten komunikačný kanál? Chýba úprava lehoty alebo lehôt všeobecne, v ktorej je potrebné oznámiť túto predbežnú informáciu. Aj dokonca lehoty pri pripomienkovaní zákona, čo by tam podľa mňa celkom pasovalo.
Ďalej. Vzťah tohto návrhu zákona po prijatí s rokovacím poriadkom. Aký tam bude vzťah? Tá väzba mi je nejasná, dokonca niektoré paragrafy sú totožné. Paragraf 68 je totožný. Ktorý sa bude používať? Ten v rokováku alebo ten v tomto zákone? Ktorý to bude? No, dámy a páni, rokovák, § 68 sa bude derogovať, sa zruší týmto návrhom zákona, lebo tento návrh zákona jasne hovorí v § 20, neskorší predpis ruší skorší predpis. Budeme mať § 68, ktorý je platný a účinný v rokovacom poriadku, po prijatí tohto zákona, no bude platný, účinný, ale nebude efektívny. Bude zbytočný. Bude obsolentný. Toto sa absolútne nerieši a o to viac, že máme otvorený rokovací poriadok, ja nerozumiem tej komunikácii ľudí z jednej strany alebo nominantov jednej strany, ako sa nemôžu na týchto základných veciach proste dohodnúť.
Čo ma zaujíma, je, pri novelizáciách sa ponechá ten model, že bude mať návrh zákona tri, štyri, päť článkov alebo prípadne článkov 178, ako je pri civilnom sporovom poriadku? Ale tomu rozumiem, že prečo to tak je. Ale nebolo by prehľadnejšie, ak by zákon o vodách neobsahoval v sebe, neviem, spotrebiteľskú tematiku? Aby to boli vždycky dva samostatné zákony? Dneska sa v tom nevyznajú, bohužiaľ, ani právnici, nie bežní ľudia. Určite stojí za úvahu zaviesť pravidlo, ak zákon prejde medzirezortným pripomienkovým konaním a bude tam noša, stovky pripomienok, čo sa stáva, sa to vyhodnotí a dá sa to ešte raz do medzirezortu. Proste aby ten zákon naozaj bol prehľadný, aby sme dospeli k tomu výsledku, tomu požadovanému, že to bude zrozumiteľné pre bežného človeka.
Ďalej. Doteraz sa mohlo pripomienkovanie zákona vynechať iba z taxatívne uvedených dôvodov, dnes je to demonštratívny výpočet, pomerne vágny, tak ako pri skrátenom konaní v tomto parlamente. Dovolím si povedať, že aj budúci parlament, pre ktorý je tento návrh proste prichystaný, bude obchádzať tieto pravidlá, lebo opäť nie je tam sankcia a keď si proste vláda zmyslí, tak prijme zákon a povie, že je to mimoriadna udalosť, musíme to prijať a pripomienkovanie nebude.
A, riešenie pozmeňujúcich návrhov. Ak sa nemýlim, tak ambícia bola aj, aby tu neprichádzali pozmeňováky a z pléna také nečakané, ktoré sú ďaleko širšie, ako je samotný návrh zákona. Neviem, asi som to prehliadol. Ale tento návrh, ktorý má byť, ktorý má zabezpečiť prehľadnosť, túto situáciu proste nerieši. Stále bude možné podľa môjho názoru prijať pozmeňovák, ktorý je, ktorý bude mať tristo strán úplne bez problémov a bude to v súlade, povieme, ale však my sme nič neporušili.
Podľa mňa úplná pikoška na záver. Legislatívne pravidlá tohto pléna hovoria o tom, že návrh má používať, alebo ak dávate návrh zákona, malo by sa použiť, mal by mať nejaké kritériá jazykové, štylistické a podobne, a jedno z kritérií je používanie jednotného čísla. Čo by ste povedali, používa sa v tomto návrhu zákona jednotné číslo? Používa? Nepoužíva. Zákon, ktorý má spraviť z tvorby predpisov niečo konzistentné, niečo lepšie, sám porušuje legislatívne pravidlá tohto parlamentu.
Ja z tohto dôvodu navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Ale na malú rekapituláciu, pri tých konkrétnych výtkach nechám si proste povedať alebo poradiť, ak je to inak, ako som to ja porozumel, okej, nie som neomylný, ale minimálne pri tej symbolike rekogničnej normy, tej základnej normy toho, čo je pre každý právny poriadok alfa a omega, mali by sme byť veľmi, veľmi citliví a zdržanliví a nerobiť zásahy, ktoré nie je nevyhnutné, a keď tak novelizovať tú rekogničnú normu.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 17:58 - 17:59 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Hoc to znelo možno pre právnikov laicky a jednoducho, chcem vám povedať, pán poslanec, že máte veľkú pravdu. Naozaj, ak sa zákon prijme v takejto podobe, bude funkčný len na papieri. Splní sa legislatívny plán úloh, splní sa vládny program, ale k reálnemu praktickému posunu v riešení spotrebiteľských podnetov alebo aj iných sporov mimosúdnou cestou reálne vôbec nedôjde. Viete, ak si zoberieme časovú dispozíciu alebo takú časovú dotáciu na riešenie, mimosúdne riešenie, mediačné riešenie takého klasického, štandardného spotrebiteľského sporu, tak sú to štyri hodiny. My máme vlastne na tieto štyri hodiny finančný limit 5 eur. Naozaj takto nastavené podmienky sú nielen odrádzajúce, ale v takýchto podmienkach je využiteľnosť či už jedného, alebo druhého zákona takmer nereálna.
Takto nastavené zákony naozaj, pokiaľ sa neupravia a nebudú zohľadnené požiadavky mediátorov z praxe, pokiaľ nebudú zapracované do druhého čítania, budú len výrazom podcenenia inštitútu mediácie aj obce mediátorov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2015 17:32 - 17:45 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis

73.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu zákona o mediácii, ktorý ponímam ako nadstavbový alebo súvisiaci zákon s tým, čo tu bolo predložené za rezort ministerstva hospodárstva, a to bol zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.
Hneď v úvode chcem vyzdvihnúť, že sa mi páči tá skutočnosť, že konečne takéto zákony, zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ako aj zákon o mediácii prichádzajú na rad, že sú zaradené do programu rokovania pléna Národnej rady. V podstate to vnímam aj ako záväzok vyplývajúci z plánu legislatívnych úloh, ale aj ako záväzok vyplývajúci z programového vyhlásenia vlády, ktorý, ak zhrniem do jednej vety, sleduje cieľ zvýšenia vymožiteľnosti práva ako takého, spotrebiteľského práva do toho ponímajúc, formou podpory rozvoja mimosúdnych foriem riešenia sporov ako takých.
Avšak ak by som tento predložený návrh zákona hodnotila z pohľadu formálneho, vecného, obsahového, tak do istej miery, áno, môžem povedať, bolo tu vyvinuté úsilie, snaha na to, aby boli zadefinované pojmy, ktoré či už v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, alebo v zákone o mediácii neboli doteraz zadefinované. Je tu postavený apel na vyšpecifikovanie a vymedzenie osobitného pojmu, osobitného inštitútu zameraného práve na spotrebiteľský spor, na riešenie, mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, ale ak sa pozriem na obsahové znenie a formálne znenie tohto zákona z pohľadu budúcej praxe a perspektívy využitia týchto novoprijatých inštitútov priamo v praxi, v činnosti mediátorov alebo tých, ktorí sa venujú mimosúdnemu riešeniu, tak až takýto uspokojivý rozmer pre mňa takto pripravený návrh zákona nemá. Platí to aj pre tento návrh zákona.
Rovnako som sa tak zmienila pri prerokovaní návrhu zákona o alternatívnom riešení sporov, že determinant, ktorým určujeme maximálny finančný limit pre inkasný poplatok, stanovený na hodnotu piatich eur, je nie že len nemotivujúci, ale je vážnou prekážkou toho, aby sa podporila mediácia, mimosúdne riešenie tam, kde naozaj má svoje opodstatnenie a má svoju perspektívu.
Pokiaľ v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov bola toto z mojej strany taká najvážnejšia výhrada, nielen stanovenie tohoto inkasného poplatku, ale aj absentujúci program alebo nejaký plán podpory zo strany štátu – či už morálnej, alebo aj finančnej – v tomto prípade, ak by som mala jednoducho zhodnotiť takto predložený návrh zákona, najväčšie výhrady mám k tomu, do akej miery je pozornosť v tomto zákone sústredená na prijatie kontrolných, reštriktívnych opatrení voči mediátorom a mediačným centrám na úkor podporných nejakých inovatívnych a podporných proaktívnych opatrení.
Jednoducho v podstate celý tento návrh zákona je okrem vymedzenia základných pojmov, a to za oblasť spotrebiteľského práva, okrem vymedzenia toho, čo je vlastne spotrebiteľský spor a opäť ako možno ohraničiť maximálnu výšku nákladov alebo poplatku pre spotrebiteľa, okrem toho sleduje zámer prijatého súboru opatrení, ktoré majú dohliadavať na pôsobenie a činnosť mediátorov. Pritom ambície alebo tie spoločenské potreby, potreby mediátorov boli nastavené ďaleko vyššie už dlhodobo, aj predpokladám vy, pán minister, viete o požiadavke Asociácie mediátorov Slovenska, že pre sfunkčnenie a zefektívnenie, pre spriechodnenie činnosti mediátorov je potrebné v zákone urobiť omnoho viac.
Poviem jeden príklad za všetky a ten opäť bude súvisieť s podporou pre rozvoj mediácie a mimosúdneho riešenia v oblasti spotrebiteľského práva. Určite do takéhoto podporného opatrenia bodu by patrilo odstránenie prekážky, a tou prekážkou je povinnosť mediátora pri začatí mediácie vykonať alebo podať potvrdenie alebo teda uložiť dohodu o začatí mediácie do notárskeho centrálneho registra. Platí to nielen, táto povinnosť je uložená nielen pre začatie mediácie, ale aj pre ukončenie mediácie, dať rovnaké potvrdenie do notárskeho centrálneho registra.
Neviem, či niekto z tu prítomných poslancov má vedomosť o tom, ako mimosúdne riešenie, respektíve mediácia prebieha v praxi. Ja z praxe a z niekoľkých takýchto mimosúdnych procesov mediácie viem povedať, že v oblasti riešenia nízkopredmetových vzťahov, nízkopredmetových sporov, a to platí obzvlášť pre oblasť spotrebiteľského práva, na ktorý je tento zákon o mediácii obzvlášť zameraný, je to veľmi problematické a zaťažujúce obmedzenie.
Takýto návrh zápisu mediačnej dohody, dohody o začatí mediácie spôsobuje naozaj v praxi veľké problémy, pretože reálna situácia pri snahe mediátorov vstúpiť a riešiť mimosúdny spor je asi taká, v mnohých prípadoch tí mediátori majú problém vôbec predajcov alebo poskytovateľov služieb presvedčiť o význame mediácie, nieto ešte ich nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby navštívili mediačnú kanceláriu a aby boli ochotní sadnúť si so spotrebiteľom za spoločný rokovací stôl. Vo väčšine prípadov tá skutočnosť je taká, že ak mediátor má záujem pomôcť spotrebiteľovi, tak v mnohých prípadoch, aspoň teda ak môžem hovoriť z praxe, je to tak, že navštevuje predajcu, ak si nájde čas a je ochotný a dobrovoľne vstúpi do mediačného procesu, hľadá toho predajcu v sídle jeho spoločnosti. Vo väčšine prípadov, ak ide už o nejaké obtiažnejšie spotrebiteľské spory, mediátor a ten, kto sprostredkováva mimosúdne riešenie, komunikuje s manažmentom tejto spoločnosti. Málokedy sa stane, že predajca na prevádzke alebo ten, kto je poverený vybavením reklamácie, reklamačného sporu, je oprávnený vykonávať rozhodnutia za manažment, prípadne za majiteľa, konateľa spoločnosti, a manažmenty väčšiny týchto spoločností sa nachádzajú v Bratislave.
A tak teraz z toho reálneho hľadiska ja by som chcela vedieť a poznať to vysvetlenie, akým spôsobom má prebiehať mimosúdne riešenie a pomoc tomu spotrebiteľovi, ak ten mediátor ide riešiť nejaký spotrebiteľský spor vo výške povedzme 100 eur, 200 eur. Je nútený vďaka takémuto opatreniu, ak chce primeť k spolupráci predajcu, vycestovať, ak je to nejaký vzdialenejší región, je nútený vycestovať do sídla spoločnosti v Košiciach, v Bratislave a ešte v príslušnom meste hľadať si notársky úrad, v takejto možno, až by som povedala, šikanistickej podobe je nútený, že okrem toho, že uzavrie dohodu, utekať s dohodou o začatí mediácie, o samotnej dohode na riešení sporu, znova utekať vlastne za notárom. Naozaj takéto obmedzenie alebo takáto povinnosť zapísať dohodu o začatí mediácie na notárskom úrade je pre mediátorov v tej bežnej praxi veľkou záťažou, veľkou časovou, finančnou aj administratívnou prekážkou.
O tejto prekážke v podstate už v tomto pléne som ja hovorila, predniesla som v roku 2013 a predložila som novelu zákona o mediácii, v ktorom som sa snažila práve pre spriechodnenie a sfunkčnenie inštitútu mediácie vylúčiť takúto stanovenú povinnosť z príslušného ustanovenia z tohoto zákona. Nebolo tomu vyhovené. V podstate táto moja požiadavka stále pretrváva. Iste to nie je len moja požiadavka. V tejto požiadavke sa snažím interpretovať potreby ostatných mediátorov, a teda aj nepriamo spotrebiteľov, ktorým je takto vlastne znemožnené uplatniť osvedčený, efektívny a perspektívny inštitút v praxi.
Takže v prípade takto predloženého zákona naozaj ja budem tvrdiť a zastávam postoj, že preto, aby sme rozvinuli mediáciu, nestačí len formálne pripraviť zákon, nestačí len poukázať na to, že zadefinujeme potrebné inštitúty, potrebné pojmy, zavedieme novú terminológiu, stanovíme reštriktívne opatrenia, čo v prípade, ak mediátor nezvláda alebo nestíha alebo nemôže previesť mediáciu, ak aj napríklad to nie je schopný v takomto režime, v akom som sa snažila opísať, realizovať, ako ho vylúčime, ale podporné nejaké rozvojové impulzy, resp. opatrenia, ktoré by umožnili vo väčšej miere a zjednodušenej podobe realizovať mediáciu, takéto podporné mechanizmy, takéto podporné opatrenia a ustanovenia v návrhu zákona absentujú.
Ja verím, že na základe týchto mojich pripomienok, ktoré som sa snažila aspoň takto rámcovo uviesť v prvom čítaní, sa vytvorí pôda pre to, aby som v druhom čítaní mohla znova nejaké tie poznatky z praxe, prípadne aj recyklovaný návrh novely zákona predložiť vo forme pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A verím, že pre sledovanie spoločného cieľa, ktorým je formou mimosúdneho riešenia zefektívniť vymožiteľnosť nielen spotrebiteľského práva, ale práva ako takého, nájdeme spoločnú reč a na konštruktívnom základe vytvoríme spoločné riešenie, ktorým vlastne takto navrhovanú legislatívu a takto predložený zákon pripravíme do realizovateľnej a uplatniteľnej podoby.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

24.9.2015 16:26 - 16:35 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne, budem reagovať na dve odpovede, a to je odpoveď označená pod poradovým číslom 3 (rečník chvíľu listoval vo svojich podkladoch) a odpoveď číslo 16.
Ešte predtým mi dovoľte pripomenúť pár citácií zo základného zákona štátu, a to je ústava. Týka sa to hlavne poslanca Hubu, ak ho vždy správne počúvam, tak dostáva odpovede neúplné a dostáva ich neskoro. Ak vôbec. Tak dovoľte mi, vážení členovia vlády, ktorí ste tu, pripomenúť článok 80 ústavy, ktorý hovorí: "Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústavného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní."
Poslanec musí dostať odpoveď! Nejde o odpoveď akúkoľvek, pretože odpoveď alibistická, neúplná, všeobjímajúca, alebo odpoveď neskoro určite nespĺňa kritériá riadnej odpovede a teda odpovede takej, ktorá napĺňa požiadavky základného zákona štátu, a to je ústava. A, páni členovia vlády, zložili ste sľub, kde ste sľubovali dodržiavať ústavu. Toto len na pripomenutie, pretože tá politická kultúra, ktorá tu je zavedená, nepovažujem ju za najšťastnejšiu a verím, že pán podpredseda parlamentu Číž, ktorý apeluje na politickú kultúru, na toto dohliadne.
K odpovediam na interpeláciu, v prvom rade na pána ministra zdravotníctva Čisláka. Téma veľmi aktuálna, a to je, alebo stále veľmi aktuálna, zrušenie prednostného vyšetrenia. Ja som sa pýtal 2. júna, podal som interpeláciu 2. júna, kde som sa pokúsil vysvetliť, že zrušenie prednostného vyšetrenia bolo, alebo poplatku za prednostné vyšetrenie bolo nesprávne. Ukázalo sa, to ovocie tu máme dnes, kedy Asociácia lekárov jasne hovorí o chaose v ambulanciách, o tom, že sú rôzne poplatky za manažovanie, poplatky za nespolupracujúce dieťa, vlastne sa nahradili poplatky, ktoré minister plánoval zrušiť alebo obmedziť, sú nahradené inými poplatkami. Z chaosu ešte väčší chaos. Ono vznikol z toho akýsi boj medzi pacientmi a lekármi, kedy veľká časť pacientov požaduje možnosť prednostného vyšetrenia za poplatok, lekári to požadujú rovnako, pritom ministerstvo aj vládny poslanec argumentovali pri zrušení hlavne tým, že tento poplatok má antisociálny rozmer, s čím sa dá čiastočne súhlasiť, ale ja neverím, že nie je možné dôjsť k nejakému pragmatickému riešeniu.
A pragmatické riešenie nepochybne je aj to, že vieme zaviesť poplatok, kedy lekár bude môcť objednávať pacienta za poplatok v poobedňajších hodinách. Nikomu to neublíži. Všetkým by to malo pomôcť. Tí dôchodcovia, ktorými sa apelovalo, ktorí čakajú a sú predbiehaní, nebudú ukrivdení, pretože práve tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť prednostné vyšetrenia, musia odísť zo zamestnania, napríklad z roboty, z podnikania, môžu prísť až poobede. Všetkým bude vyhovené. A toto som sa presne ministra pýtal.
A tá odpoveď, ktorá prišla, musím povedať, že som rád, že bola to odpoveď, že nebolo to odpísanie, ako sa zvykne odpísať poslancovi Hubovi, pán minister sa pokúsil odpovedať riadne. Avšak nemôžem s touto odpoveďou súhlasiť, pretože opäť argumentoval antisociálnymi opatreniami, že iné riešenie neexistuje, plus dôvodom zavedenia zrušenia poplatku za prednostné vyšetrenie bolo, že mali sme rôzne poplatky, ktoré boli nekontrolovateľné. Keďže ten dôvod nezmizol, dokonca nabobtnal, nabujnel, tento dôvod podľa mňa stratil na význame. Preto túto odpoveď nemôžem považovať, alebo s ňou nesúhlasím a len do diskusie alebo do pozornosti dávam, určite to pán minister zachytil, nie som sám, čo nesúhlasil s touto úpravou, bol to aj pán prezident, ktorý povedal, že úprava je nejednoznačná, a preto si myslí, že je nesúladná s ústavou.
Ja iba dodávam, že akákoľvek právna norma musí byť tak jednoznačná, aby adresát tej právnej normy vedel, ako sa má správať. A tu, keď sa pozriete na niektoré ambulancie, je úplne nepochybné, že lekári nevedia, ako sa majú správať, a poplatky si v zásade vymýšľajú, aby vykryli výpadok svojich príjmov. Norma, ktorá bola zavedená v tomto pléne, v tejto sieni zákonnosti, sa minula účinkom. Čiže preto si myslím, že ju nemôžem považovať za súladnú s ústavou rovnako. Definitívne bude až na Ústavnom súde.
A druhú odpoveď, na ktorú by som chcel reagovať, je odpoveď pána ministra Kažimíra, kedy som sa ho pýtal na zavedenie tzv. e-kolku. Ma zaujíma hlavne fakt, či považuje za správne alebo za pragmatické, aby sme medzi platiteľa a tú službu, ktorá je poskytovaná, a teda pokladnicu justičnú dali nejaký tretí subjekt a to je v tomto prípade Slovenská pošta. Dnes to fungovalo, prišli ste, zaplatili ste kolkom, úradník zaevidoval, pokladnica zaevidovala, úradník vedel operatívne vyhodnotiť, k čomu bola platba alebo čo bolo zaplatené, dnes to možné, žiaľ, nie je. Ukazuje sa, že aj v tejto veci je chaos, a to iba z toho dôvodu, že bol zavedený prostredník medzi pokladnicu a platiteľa.
Pán minister mi argumentoval, že došlo k zmene zákona, má dôjsť k zjednodušeniu systému. Bohužiaľ, k zjednodušeniu neprišlo a nevidím na to teda ja proste pragmatický dôvod, aby to takto bolo, aj keď minister hovorí, že malo ísť o to, že môžete zaplatiť kartou. To je to, prečo tam vstúpila Slovenská pošta, eventuálne Poštová banka. No len ja si myslím, že žijeme v modernom štáte a justičná pokladnica tiež by mala ísť s dobou a namiesto toho, aby sme dávali rôzne medzičlánky, skôr išli k tej efektivite, aby bolo možné zabezpečiť alebo zaplatiť poplatok prostredníctvom pokladnice kartou alebo akokoľvek inak, aby to bolo pre občana výhodné.
Zároveň som sa pána ministra pýtal, čo nás to bude stáť. Odpoveď som nedostal. Nedostal som odpoveď, koľko si účtuje za túto službu Slovenská pošta, nepochybne si musí niečo účtovať, ale tuto priznávam, že je asi aj moja chyba, lebo som sa pýtal na Poštovú banku, aspoň takú mám informáciu, že spravuje to Poštová banka. V zásade je to v tejto chvíli jedno, pretože zaujíma ma, o koľko prichádzajú ľudia tým, že, alebo štát tým, že bol zavedený do tohto systému prostredník.
A možnože vizionársky, ktovie, že čo bude so Slovenskou poštou, keď už dnes tam fyzicky funguje Poštová banka. Ako to už v tomto štáte, ako býva dobrým zvykom, zvykom, bohužiaľ zvykom, pokojne môžeme očakávať privatizáciu Slovenskej pošty, nehovorím to rád, ale indície, ktoré sú za posledné tri roky, naznačujú tomu, že k tomuto môže dôjsť.
S odpoveďou pána Kažimíra si dovolím nesúhlasiť a poprosím hlasovať o nich spoločne.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 24.9.2015 15:39 - 15:59 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis

50.
Dobré popoludnie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, budem reagovať na štyri odpovede členov vlády Slovenskej republiky, a to v takejto postupnosti: Najprv na moju interpeláciu, ktorá bola smerovaná na ministra životného prostredia a zároveň na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tie odpovede prišli pod číslami 29 a 30. Potom budem reagovať na odpoveď pána ministra školstva, tá je pod číslom 32. A napokon posledná moja reakcia bude venovaná odpovedi, ktorá je uvedená pod č. 31, a interpelovaný bol predseda vlády Slovenskej republiky. Takže skúsme v tejto postupnosti.
Najprv k interpeláciám, ktoré zhrniem slovne, tematicky do jedného bodu, pretože aj pán minister životného prostredia, aj pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka boli interpelovaní v tej istej veci. O akú išlo?
Išlo o niečo, čo vypadá ako banalita, ale napokon, keďže vieme, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, tak ani v tomto prípade určite o banalitu nejde. Išlo o niečo, čo sa udialo koncom júna v oblasti obce Cinobaňa-Hrnčiarky, Kotmanová, v peknom, dokonca veľmi peknom prostredí širšieho Podpoľania. Tu boli povolené úradmi štátnej správy výnimky na to, aby sa mohli uskutočniť preteky motocyklov Enduro, medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Nič proti športu, tobôž ani proti motoristickému. V tomto prípade však išlo o výnimky, ktoré smerovali nielen k tomu, aby bolo možné vstúpiť na lesné cesty, ale priamo do lesných porastov, do prírody, ktorá má svoju cenu, o ktorej netreba rozprávať, a ktorú treba len chrániť.
Je zaujímavé, že tento počin pobúril mnohých, ale nepobúril tých, ktorých podľa mňa pobúriť mal a keď už nie pobúriť, tak aspoň ich donútiť k zamysleniu. Mnoho občanov, ktorí sa obrátili aj na mňa, že niečo také si nevedia predstaviť, boli prekvapení tým, že orgány štátnej správy na okresnej úrovni, ale aj obecné zastupiteľstvá takéto motocyklové preteky povolili, hoci sa jednalo o masívnu záťaž zhruba 250 motocyklov, ktoré lesnými porastami prechádzali dva dni.
Možno pri všetkej úcte k nadšencom, ktorí zorganizovali tento pretek, treba naozaj zdôrazniť, že došlo k veľmi zvláštnemu osláveniu júna, mesiaca poľovníctva, ku ktorému sme my starší boli vedení ako k niečomu, kde sa poľovníci prezentujú naozaj svojou všestrannou láskou k zveri, k prírode a starostlivosti o ňu. Nuž, takáto starostlivosť môže mať veľa výrazov a jeden z tých je aj taký, že 250 motocyklov zavýja dva dni v lesných porastoch a my hovoríme a prečo nie, však zákon nebol porušený, resp. zo zákona bola daná výnimka. A naozaj zákon, ak by sme chceli hovoriť len prísne v jeho intenciách, zrejme porušený nebol, pretože dotknutí majitelia pozemkov dali súhlas a štátne orgány, hoci nemuseli, ale sa rozhodli tento súhlas využiť na to, aby dali rozhodnutie o povolení takýchto pretekov.
Nuž záver, a to bude aj moja reakcia na odpoveď pánov ministrov, bol daný tým, že som využil svoje právo poslanca a spýtal som sa obidvoch príslušných ministrov, či takéto niečo považujú nielen za vhodné, lebo tam sa dalo tušiť, že keďže minister musí konať len podľa zákona, čo už s tým, ale či nie sú ochotní – a v tom je podstata – zamyslieť sa nad tým, či takýto postup je pre slovenské lesy a slovenskú prírodu v poriadku.
A čuduj sa svete, obidvaja páni ministri konali vo vzácnej zhode a oznámili mi veľmi lakonicky, že nevidia najmenší dôvod k tomu, aby do budúcnosti sa nad touto záležitosťou zamýšľali, alebo aby hľadali nejaké riešenia, napríklad také, že by mohli odporučiť svojim úradníkom, že výnimky sa bezhlavo nemajú dávať, pretože okrem šušťania listov potom také výnimky zaváňajú aj šušťaním kadečoho iného.
A tu chcem povedať, vážení páni ministri, pán Žiga a pán Jahnátek, že som veľmi sklamaný z vášho jednotného postoja, že sa nič nestalo. Predstavte si, že mnohí občania, ktorí nemajú možno tak naštudované zákony, ako majú vaše aparáty, sú presvedčení, že sa niečo zlé stalo. Nielen preto, že deň poľovníctva bol takto narušený, to by sme prežili, ale kvôli tomu, že takýmto prístupom naozaj bolo vytvorené veľmi nežiaduce prostredie pre danú lokalitu, veľmi nežiaduce príklady pre daných ľudí, ktorým sme odkázali, že keď sa chce, dá sa všetko, aj 250 motocyklov môže na výnimku jazdiť po lesných porastoch zóny, ktorú, keď ju poznáte, môžeme pokojne ju nazvať jednou z najkrajších nielen na strednom Slovensku.
Nuž nebudem navrhovať, aby odpovede pod č. 29 a 30 boli hlasovaním posudzované ako nenáležité, pretože to vôbec nie je potrebné. Za prvé predvídam výsledok hlasovania, a za druhé si myslím, že nie je dôležité, aby sme my tu vyjadrovali nespokojnosť. Bolo by veľmi dobré, keby obidvaja menovaní páni ministri vyjadrili nespokojnosť so svojimi podriadenými, ktorí im takéto odpovede pripravili; pretože viem, že ich nepíšu sami, ani na to nemajú určite dostatok času; aby ich upozornili, že takáto odpoveď by mohla zohľadňovať nielen zákonné normy, ale aj čosi, čo by minister mal spĺňať. To čosi znamená, že okrem poznania zákona má minister poznať aj svoju úlohu vysoko postaveného úradníka, ktorý vytvára istú atmosféru v spoločnosti. A ja si myslím, že týmto dvom ministrom sa svojím rozhodnutím, resp. svojou odpoveďou túto atmosféru v žiadnom prípade nepodarilo vylepšiť. Mrzí ma to.
Ale predsi treba zakončiť pozitívne. Vyjadrujem nádej, že od marca budúceho roku možno posty ministrov na týchto dvoch ministerstvách budú zastávať ľudia, ktorí budú mať nielen znalosti zákonov, ale ktorí by mohli mať aj také srdce pre túto krajinu, pre životné prostredie a pre lesy, keď už to majú v názve, tak mohli by to naplniť aj takouto snahou.
Pokračovať budem odpoveďou, ktorú som dostal od pána Draxlera, ministra školstva, ktorá sa týkala školského zákona, tá interpelácia, a odpoveď na ňu.
Išlo mi o pomerne jednoduchú vec. Mnoho učiteľov aj funkcionárov Slovenskej komory učiteľov bolo po prijatí školského zákona pomerne prekvapených tým, že pán minister pripustil predloženie a následne aj odsúhlasenie zákona, ktorý vôbec nezohľadňoval požiadavky, podmienky a isté veľmi závažné pripomienky množstva učiteľov aj množstva členov Slovenskej komory učiteľov.
Tu by som, pán minister, zdôraznil jednu vec, ktorá sa mi zdá taká príznačná v tej vašej odpovedi. Opäť neviem, či je to vaša štylizácia alebo je to text niektorých vašich úradníkov, ale taký múdry záver dávate do svojej odpovede. Prepáčte, začínam záverom. Hovoríte tam niečo také, že je dobré, keby sme uplatňovali vo svojom živote čo najviac vedeckých postupov a prístupov a snažili sa o to, aby bolo čo najmenej neobjektívnosti a pomýlenosti.
Nuž, ďakujem pekne. Tak trocha ste ma vyškolili. Pochopil som, že zrejme som svojou otázkou, že prečo bol prijatý školský zákon na základe takého masívneho množstva pripomienok a nesúhlasných stanovísk učiteľov, že to považujete za pomýlenosť a neobjektívnosť. Ako poslanec to musím zobrať, máte právo na takúto odpoveď. Len neviem, keďže túto odpoveď poznajú členovia komory učiteľov, učitelia, či si to oni zaslúžili od vás, že ich dávate do akéhosi podivného, zmätočného vreca ľudí, ktorí sú pomýlení, ktorí sú neobjektívni, ktorí neuplatňujú svoje vedecké alebo neuplatňujú vedecké prístupy k riešeniu problémov. Domnievam sa, že si nezaslúžili. A vy odpovedáte na tú moju zásadnú otázku, že prečo ste neuplatnili a prečo ste sa nesnažili zvážiť tú anketu, ktorú usporiadali učitelia medzi 1 400 školami, kde došlo k veľmi význačnému a príznačnému množstvu odpovedí na túto anketu, ktoré rozhodne mali vzbudiť vašu obavu, prečo ste sa nesnažili s týmito učiteľmi viac komunikovať a prečo ste nezohľadnili tie výsledky. A naopak, ste ich teda označili za akúsi neobjektívnu pomýlenosť.
Myslím si, že sám neveríte tomu, že takýto prieskum, takáto anketa uskutočnená na 1 400 školách v rámci vášho rezortu nemá dostatočný štatistický význam, že je úplne zanedbateľná z hľadiska hodnovernosti. A ak áno, tak potom možno bolo by bývalo namieste, keby ste mi, pán minister, boli odpovedali, že disponujete svojou anketou, svojimi otázkami a zistili ste teda, že je to niečo celkom iné, ako sa to javilo mne na základe podkladov od členov Slovenskej komory učiteľov. Nič také ste tam neuviedli. Naopak, a za to vám môžem aj poďakovať, ale to len potvrdzuje, že nie ste si istý v tom základe v tej odpovedi, že si sám uvedomujete, píšete, nie je to pokus o citát, ale nebudem veľmi ďaleko od pravdy, kde hovoríte, že si uvedomujete, že je problém príliš komplikovaný a že ho budete musieť otvoriť, aby bol vyriešený tak, aby sa závažné problémy v školstve vyriešili.
Nuž, pán minister, ale kedy vlastne chcete riešiť závažné problémy v školstve, ak nie školským zákonom, ktorý mal navodiť dôležité momenty, ktoré by priniesli uspokojenie v radoch desiatok tisíc učiteľov? Myslím, že ste prepásli príležitosť, a vaša odpoveď, kde teda mi hovoríte, že vy ste napokon rokovali a členovia významného inštitútu komory učiteľov, naopak, toto rokovanie považujú za veľmi povrchné a hlavne, že z neho nevyplynuli žiadne priznania ich pripomienok, už to všetko navádza atmosféru toho, že je to škoda, že ste nedokázali nie mne odpovedať na to, prečo tá anketa a prečo tie rokovania, ale že ste nedokázali využiť možnosť, ktorú ste predložením tohto zákona mali. A nezabudnime pripomenúť, že o krajnú nespokojnosť v tomto prípade išlo práve v tom smere, že školské rady ako inštitút demokracie, demokratického riadenia na našich školách boli vaším zákonom, zákonom, ktorému ste sa podrobili povedzme. Možnože neboli tie texty všetky z vašej hlavy a z vášho ministerstva, ktorým ste teda demokraciu demontovali a nechali ste sa školské rady zahrať alebo nechávate sa zahrať na orgán, ktorý môže rozhodnúť, ale v konečnom dôsledku mu odkazujete, že aj tak bude mať konečné slovo zriaďovateľ, čo vytvára veľké nebezpečie, pretože prípady, ktoré hovoria o tom, že sa to pod kuratelou zriaďovateľov zďaleka v našom školstve nedeje tak, ako by sa malo, vôbec nie sú ojedinelé.
Takže ani v tomto prípade nenavrhujem, aby vaša odpoveď bola považovaná alebo bola posúdená hlasovaním pléna za nenáležitú. Skôr vás prosím, keďže sám mi v odpovedi dávate, prakticky priznávate svoj spôsob rozmýšľania, že si uvedomujete, že sa tie veci musia riešiť a že sa to musí otvoriť. Nuž už asi veľa času neostáva, ale asi teda využite ešte ten zostávajúci čas na to, a možno budete členom aj budúcej vlády, aby sa doriešili. Pretože ja neviem, do akej miery dochádzajú k vám hlasy vašich učiteľov, lebo niekedy to tak býva, že na vrchole pyramídy je človek síce šéfom všetkého, ale v konečnom dôsledku tá pravda sa k nemu dostáva veľmi ťažko, pretože ste obklopený možno množstvom úradníkov, ktorí vám nehovoria celkom to, čo by vystihovalo objektívnu realitu vo vašom rezorte. Ale skúste uveriť tomu, že Slovenská komora učiteľov a jej anketa, ktorou oslovili 1 400 škôl, a najmä výsledky tejto ankety sú dostatočne závažné na to, aby ste im venovali väčšiu pozornosť, než by človek mohol usúdiť z vašej pomerne strohej odpovede.
Toľko k tejto druhej časti, kde som reagoval na odpoveď pána ministra Draxlera vo veci školského zákona a hlavne nespokojnosti učiteľov s prístupom, resp. postupom, ktorá je pod číslom 32 v zozname.
A posledná interpelácia bola venovaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Je pod číslom 31 a týkala sa témy, ktorá už tu dnes v pléne zaznela, a to témy cestného obchvatu obce Dvorianky na východnom Slovensku.
Možno teraz príde aj otázka, že prečo by mal predseda vlády odpovedať na túto rýdzo technicko-dopravnú vec. Nuž kvôli tomu, bol tu pán predseda, už nie je, pán predseda, kvôli tomu, že ja som poukázal na fakty, kde zjavne už možnosti vašich podriadených, vašich ministrov boli buď vyčerpané, alebo neboli využité, pretože som vás upozornil na závažné veci. Nie na to už známe, ako trpia občania Dvorianok z titulu popraskaných múrov, nadmerného hluku, nadmerného znečistenia, ale kvôli tomu, že zjavne im bolo vysvetlené, keď sa domáhali svojho práva vedieť, aká bude postupnosť v príprave obchvatu, ktorý by to mal riešiť, že im prišla odpoveď veľmi lakonická z vášho Úradu vlády, a to považujem za dostatočný dôvod na to, aby ste sa zamysleli nad svojimi úradníkmi, že vraj občania nemajú právo stanovovať Úradu vlády, čo má kontrolovať a kde má na ktoré ministerstvo v akej veci ísť. A oni sa domnievali, že vám môžu v tejto veci poradiť, pretože zjavne došlo k tomu, že na ministerstve dopravy vládou stanovená úloha, ktorá bola stanovená 24. júna minulého roku, o zabezpečení nevyhnutných finančných prostriedkov na predprojektovú prípravu tohto obchvatu nebola splnená.
To znamená, že úlohu, ktorú ste dali svojmu ministrovi, tento nesplnil, a teraz vzniká tu otázka, že koho sa na to spýtať, prečo sa úlohy vo vašej vláde neplnia. Nuž, dovolil som si preto adresovať túto otázku vám, aj keď vy ste mi odpovedali úplne najstručnejšie, že v takomto prípade predsi sa mám obrátiť na rezortného ministra a nemám, neni veľmi dôvod, aby som sa na to spytoval predsedu vlády.
Nuž, domnievam sa, pán predseda vlády, že pri takejto súvislosti, na ktorú upozorňujem, dôvod vari asi na to nejaký je. Ale bol to nie jediný dôvod, bol tam ešte jeden dôvod, a to ten, že samotní občania dostali informáciu, ktorá nebola objektivizovaná, že je dosť pravdepodobné, že z titulu toho enormného zaťaženia dopravnej tepny prechádzajúcej ich obcou dochádza v niektorých obdobiach dňa k prekročeniu niektorých chemikálií vo vzduchu, a konkrétne malo ísť o oxid dusičitý. Ale že im nemôžu túto vec potvrdiť meraním, ale im poradili – veľmi zvláštne na pracovníkov štátnej správy, že si majú nájsť súkromnú firmu, ktorá zabezpečí takéto meranie a tým pádom teda že sa zistí skutočný stav. No, myslím si, že toto je – slušne povedané – nenáležitá reakcia, aby občania, ktorým povie štátny úradník, že pravdepodobne dochádza k prekročeniu závažných limitov chemikálií vo vzduchu, ktorý musia dýchať, sa im zároveň odporučilo, že ak by chceli teda vedieť, či naozaj, tak nech sa páči, môžu si najať za svoje peniaze meraciu inštitúciu, ktorá im to zmeria.
Vážený pán predseda vlády, aj v tomto smere si dovolím povedať, že vaša odpoveď mohla byť minimálne zameraná do tej oblasti, že či ste alebo nie ste spokojný so svojím ministrom dopravy a či považujete alebo nepovažujete jeho prístup pri zabezpečovaní potrebných prostriedkov na danú aktivitu obchvatu štátnej cesty obce Dvorianok za dostatočnú. A tiež by možno bola bývala náležitá aj odpoveď, ktorá by sa týkala toho, či je to v poriadku, keď občanom orgán štátnej správy, odborný úrad hovorí, že pravdepodobne ste ohrození, ale keď to chcete zistiť, či naozaj, tak nájdite si nejakú firmu, zaplaťte si ju a ona vám to zmeria. Nie je to podivný postup, pán predseda vlády?
Ja si myslím, že je. Škoda, že ste sa práve týmto motívom, na ktorý som vás upozornil mojou interpeláciou, ktorej odpoveď je už pod tým spomínaným číslom 31, nezamerali. To je moja reakcia.
Teda záver je ten, že nežiadam ani o jednej z týchto odpovedí hlasovať, ale prosím interpelovaných členov vlády Slovenskej republiky, aby možno viacej dohliadali na to, čo ich úradníci do odpovedí napíšu.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 12:26 - 12:28 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja tiež som tak nachystaný, že podporím tento poslanecký návrh zákona, ale prihováram sa zároveň za ten pozmeňovák, ono to tak vylepšuje ten návrh zákona. Tak by som aj poprosil samotných navrhovateľov, ak sú schopní to zakomponovať do toho návrhu, pretože darcovia krvi naozaj nie sú dostatočne možno doceňovaní u nás v našej krajine a takto myslím si, že keď by aj oni mali tie doplatky za lieky znížené, tak tá navrhovaná úprava na tých 25 eur maximálne, myslím si, že toto by mohol byť taký ústretový krok. Tak ako si to kolega spomenul, v podstate ten darca predovšetkým musí byť zdravý v tom čase reálne, keď daruje tú krv, tak je zdravý. Ale častokrát sa stáva aj to a vo väčšine prípadov je to tak, že prichádza obdobie, kedy potrebujú aj tí samotní darcovia pomoc. Ja som zažil tiež taký prípad u známych, kde manžel bol, v podstate mal zlatú plaketu, niekoľkonásobným darcom krvi a manželka pri pôrode potrebovala tú transfúziu a keď tí lekári nejak to tak komentovali, jej sa to tak dotklo, keď o tom počula, tak hovorila, že môj manžel, povedala aj počet, koľkokrát daroval ako tú krv, a vy teraz uvažujete. Sú to roky dozadu, to nebolo teraz, ale možno nejakých 25 rokov dozadu, ale tak v tejto chvíli ma to napadlo.
Ale chcem oceniť aj tú skutočnosť, že zdravotne postihnutí poistenci a invalidní dôchodcovia podľa tej aj platnej úpravy, že aby tie doplatky za lieky boli maximálne 30, u dôchodcov 45 eur. Samotné lieky sú strašne drahé. Veľakrát tú hodnotu tých liekov ani nepoznáme, ale, samozrejme, aj tie doplatky, ktoré doplácajú samotní poistenci, sú veľakrát vysoké.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2015 11:43 - 11:45 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Ja už tak tradične, ja som na strane fajčiarov, ale som nefajčiar. A fajčenie nepropagujem ani nepodporujem a ani nikdy sa nejak tak nebudem zastávať, ale samotných závislých fajčiarov, tam na tej strane som, lebo ja vidím, aká je to obrovská slabosť, kde niekto prepadne tejto závislosti. Aj na stokrát si odrieka to fajčenie a stále tá cigareta nad ním zvíťazí. Veľakrát naozaj, však to aj v podstate je to medicínsky, je to dokázané aj vo výskumoch, že to fajčenie koľko problémov zdravotných spôsobuje, a tí onkologickí pacienti veľakrát, ktorí naozaj sú aj zomierajúci, tak je to veľmi komplikované ochorenie. Ale cez to všetko, keď aj takýto človek je už aj v tej fáze ante finem, tak jednoducho s tým fajčením má stále problém.
Mám tuná pána ministra a ja som ho chcel poprosiť, aby sme naozaj boli tolerantní voči tejto skupine ľudí, a to sú zomierajúci. To sú pacienti onkologickí. Výnimka je na psychiatrických oddeleniach, že tam sa môže na vyhradených miestach fajčiť. Ja som dával tento návrh. Bola tu ešte Zuza ministerka, tak jej som to hovoril, ale to ju vyplašil ten návrh zákona, ale aby pacienti, ktorí sú ako onkologickí pacienti alebo paliatívni, na paliatívnych oddeleniach a hospicoch, aby mali dovolené fajčiť. Ja sa musím priznať, pán minister, my nie sme schopní naplniť tento zákon. My máme zomierajúcich pacientov a keď je jeho jedna z posledných vôlí zapáliť si tú cigaretu, ako mu to mám odoprieť? To je veľakrát veľmi ťažké a komplikované. Jemu sa zhorší zdravotný stav.
Skryt prepis