Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Lipšic, upozornil si na niečo, čo mi je blízke. A priznám sa, mnohokrát som nad tým rozmýšľal nie v súvislosti so šéfom polície, ale v súvislosti so šéfom lesov napríklad. Naozaj v našej krajine chýba normálny kariérny postup, ktorý má byť odvedený a má byť v priamej príčinnej súvislosti s dlhodobou odbornou, morálnou výkonnosťou a vôbec výkonnosťou ako takou jednotlivých pracovníkov, ktorí sa majú dostávať na priečky, ktoré rozhodujú o riadení istého rezortu takýmto prirodzeným spôsobom. Toto nám chýba. Možno voľakedy, ja si tak pamätám, niekedy tie hodnotenia bývali ešte za starého režimu, veľakrát sme sa z nich smiali, no ale teraz nebývajú často žiadne. Preto si myslím, že jednou z úloh, ktorá by po marci mala čakať novú vládu, je práve to, aby sa kariérny postup založil na kritériách odbornosti, morálky a výkonnosti úplne všade s tým, že to nie je možné aplikovať zo dňa na deň, ani z mesiaca na mesiac, ale že treba s takýmto hodnotením začať, stanoviť mu riadne kritériá a odvodiť z neho potom záver, ktorý jednoznačne nám umožní oveľa ľahšie odpovedať potom na otázku, kto vlastne si zaslúži byť na vrcholových pozíciách štátu. V takomto prípade to vždy bude len paškvil.
Bol som na výberovom konaní na šéfa lesov, generálneho riaditeľa, trikrát. Bolo to za rôznych politických zoskupení, nielen za strany SMER a vždy to bolo hodné úsmevu a tak trocha aj dešpektu, ako sa to tam dialo. Ďakujem.

Vo všeobecnosti výberové konania sú veľkým problémom v našej krajine. A to nie je len pri tomto návrhu zákona, lebo často výberové komisie vytvárajú to křoví alebo tú hmlu, za ktorú sa vlastne potom schováva ten, kto chcel dosadiť si možno tých svojich ľudí. Neviem si tu reálne predstaviť uplatnenie § 33 v praxi, keby prezident Policajného zboru, keby jeho viceprezident, keby generálny riaditeľ Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra boli vyberaní na základe toho výberového konania. No mne už len tam chýba, že by tam ešte bolo zapracované, že tam má byť aj štátny tajomník ministerstva vnútra. Myslím si, že tu netreba sa báť naozaj v niektorých tých špecifických prípadoch pomenovať to, že sú vyslovene mnohé pozície alebo funkcie výkonné politické. Ja si tiež neviem predstaviť, že by pracoval minister vnútra s ľuďmi najbližšími, ktorých má mať po ruke a ktorí by de facto boli proti nemu. Zhadzoval by tak jednak seba samého, ale aj celý úrad ako taký.
Ale v tom návrhu zákona, čo je dobrá vec, a to chcem zvýrazniť, bolo to tu spomenuté, je, že je ten vek posunutý u policajtov z 18 na 21 rokov. Myslím si, že toto je dobrá vec, pretože u dnešných mladých ľudí naozaj, tá psychická zrelosť zaostala za tým fyzickým vekom. A myslím si, že vo veku od 21 rokov smerom nahor, tak ako je tu ten výber do Policajného zboru stanovený, by to boli takto v podstate aj muži psychicky zrelí, nielen fyzicky zdatní.
No a ten Hadriánov val. Tak to len tak na okraj zareagujem. Ak dovolíte, tak to len tak spomeniem. Za tým bol koniec sveta a koniec kultúry. A súhlasím s tým, že ten Hadriánov val je vybudovaný, za tým sa čosi skrýva.

Ďakujem pekne za obidve faktické poznámky a ďakujem teda za pochvalné faktické. Len to zhrniem, možno do tých dvoch minút. Dovtedy, pokiaľ nebude tá výberová komisia obohatená o niekoho, kto zabezpečí nestrannosť, a zároveň pokiaľ nebude toto konanie transparentné čo do najvyššej možnej miery, ako sa na modernú krajinu informačných technológií patrí, budem možno hovoriť o tom, že vrcholoví funkcionári, predovšetkým prezident Policajného zboru bude de facto pod priamym vplyvom ministra vnútra, ergo, alebo inými slovami povedané, na súčasnom stave sa tu nič nezmení. A teda sa pýtam, načo prichádzame s takým zákonom, ktorý nás tu v zásade neposúva nikam vpred? Okej, sa bavíme o tom veku, príslušníkov Policajného zboru, ale toto je tak parciálna zmena, že nie som si úplne istý, či je to hodné novely.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán zatiaľ neprítomný minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní za náš klub k tomuto na prvý pohľad opäť takému nenápadnému zákonu, ale veľmi dôležitému, najmä v časti menovania prezidenta Policajného zboru.
V prvom rade určite nepochybne sa dá súhlasiť s úmyslom ohľadne nemožnosti odvolania funkcionára bez akéhokoľvek dôvodu či hovoriť o tom, posunúť vek príslušníka Policajného zboru z 18 na 21 rokov. Inak podotýkam, dá sa tu hovoriť aj o obmedzení hornej hranice, povedzme, na 63 rokov.
Ale podstatná vec, ktorou by sme tu mali zaoberať, je práve ten primárny účel, ktorý v dôvodovej správe hovorí, a budem citovať, o vytvorení legislatívnych podmienok na zvýšenie transparentnosti pri obsadzovaní vybraných vrcholových funkcií na ministerstve vnútra. A pritom hovoríme o prezidentovi Policajného zboru, jeho viceprezidentovi, o generálnom riaditeľovi sekcie kontroly a inšpekcie na ministerstve vnútra, a to tak, že ich bude vymenovávať a odvolávať minister na základe výberového konania. Bol tento dobrý úmysel dodržaný? Osobne si myslím, že tak, ako je to napísané v dôvodovej správe, je to dobré, ale iba potiaľ, pokiaľ neprídeme do časti spôsobu kreovania príslušnej výberovej komisie, pretože, dámy a páni, nekreuje ju nikto iný, iba výlučne minister vnútra. Čiže minister vnútra si vyberie ľudí, ktorých on potrebuje na dosadenie vrcholových funkcionárov. A v tomto prípade treba povedať, že pán minister Kaliňák nie je žiadny politický amatér, je to dlhoročný politik, ktorý presne vie, čo má robiť, aby dospel k výsledku. A toto je práve ten prípad.
Zároveň uznávam jednu vec, čo sa týka procesu. A to je, že výsledok tu musí byť odobrený aspoň štyrmi členmi výberovej komisie z piatich. Lenže pokiaľ v tejto komisii nebude aspoň jeden „cudzí prvok“, dovtedy bude táto komisia de facto, de facto voliť osobu, ktorá bude vyhovovať ministrovi vnútra. Toto nepovažujem za správne, nepovažujem to za krok vpred, považujem to za udržanie status quo, čo tu dnes máme, za zabetónovanie toho, čo tu máme, cez cestičky k tomu hovoreniu o transparentnosti výberového konania. To je prvý problém.
Druhý problém, ktorý vidíme, je, bude alebo nebude minister vnútra viazaný výsledkami tejto komisie? Z toho zákona to proste nevyplýva jednoznačne. Nevieme, či tam pán minister nevyberie druhého v poradí, tretieho, ale stále zotrvávam na tej veci, že pokiaľ nebude v tej výberovej komisii niekto mimo vplyvu ministra vnútra, dovtedy nebudeme môcť hovoriť o transparentnom výberovom konaní. My hovoríme, aj sme navrhovali a dávam to do diskusie, a verím, že pán minister to bude zvažovať, napríklad o rektorovi vysokej školy Policajného zboru, napríklad o predákovi Odborového zväzu policajtov. Hovorme teda o tých cudzích prvkoch. Ja rozumiem tomu tak, že pán minister tam možno nechce opozičné sily. A tuto sa nezhodnem s pánom poslancom Zajacom. Je to výkonná moc a tam tá opozícia má mať kontrolnú funkciu a či sa má podieľať na kreovaní prezidenta Policajného zboru, toto je podľa mojej mienky na polemiku.
Druhou časťou, s ktorou sa nedá súhlasiť, tu je transparentnosť v podobe zápisníc z tých výberových konaní, zhodnime sa na tom, že do tej zápisnice si dneska môžete dať, čo chcete. My navrhujeme a hovoríme o tom pri výbere štátnych zamestnancov, spravme z toho videozáznam, priamy prenos na webe, tak ako je to tu v parlamente. Prečo nemôže byť výberové konanie podrobené verejnej kontrole on line? Žijeme predsa v modernej krajine.
Čiže, zhrnuté a podčiarknuté, to, čo je tu navrhnuté, sa v tejto chvíli podľa mňa míňa účinku, nebude to mať ten výsledok, ktorý pán minister od toho očakáva.
A hovoriť o tom, že máme tu druhé čítanie, sa mi nezdá v poriadku, pretože do prvého čítania do tohto pléna toto plénum si zaslúži, aby sem prišiel čistopis, aby sem prišla verzia, ktorá už potrebuje iba nevyhnutné úpravy. Pán minister neraz ukázal a mrzí ma, že tu nie je v tejto chvíli, že vie dať do návrhu zákona míny, ktoré predpokladá a ktoré vie odstrániť v druhom čítaní. A bude sa tváriť ako človek, ktorý o nich nevedel, a je to výsledkom diskusie, preto špeciálne pri tomto ministrovi treba povedať, že my budeme s týmto návrhom súhlasiť iba vtedy, ak by dal verejný prísľub, že v tej výberovej komisii bude ten cudzí prvok. A zároveň dodávam, bolo by dobré dať na to priestor, posielať do tohto pléna, do tejto siene zákonnosti návrh zákona, ktorý už nepotrebuje úpravy. To sa v tejto chvíli nedeje, a preto hovorím za seba aj za časť klubu, v tomto prípade sa zdržíme hlasovania. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Odcitoval si v podstate dve zásadné a dve ako keby menšie pripomienky a ten záver z Pravdy je vyjadrený v jednom slove „hanebné“ skutočne pravdou, pretože my sme mali ako plénum tohto funkčného obdobia jednoznačnú a veľkú výzvu pred sebou. A to je, že predpokladám, že každý jeden politik sa stretol s obvinením, že politici kradnú, všetci kradnú, všetci sme v jednom vreci a my sme mali možnosť urobiť aspoň kúsok, nejaký možno povestný krok alebo vydať sa na dlhú povestnú tisícmíľovú cestu a na to zvoliť nástroj, ako legislatívci, aký iný by sme vytvorili, ako je prijatie zákona. To, že robíme rachot, ako spomínaš, alebo sa snažia naši kolegovia urobiť rachot a nespraviť pritom nič, je naozaj hanebnosť. Myslím si, že všetky argumenty, ktoré zaznievajú z druhej strany, sú naozaj len zásterkou. A mňa skutočne mrzí z môjho nastavenia z toho bona fide, že naozaj je to na začiatku volebného obdobia. Či už politicky alebo aj odborne to vyzeralo, že niečo s tým ideme spraviť, aby všeobecný názor o tom, že politici kradnú, mal nástroj, aby sme ich mohli aspoň rozdeliť a určiť priamo tých, ktorí teda majú za ušami, a tých, ktorí to myslia úprimne. Myslím si, že po tejto snahe zo strany predkladateľov neurobíme nič. Skôr si za to vyfasuje táto ctená snemovňa opäť a zas veľkú hanbu vo verejnosti.

Ďakujem za obidve faktické poznámky.

Ďakujem. Súhlasím s tebou, predchádzajúci bod sa dotýkal nejakej etiky, dotýkal sa toho, aby sa vytvorila možno nejaká referencia. A hovoríš, že zákon by mal platiť na každého. Tuná svieti úplne do neba, keď hovoríme, že návrh zákona, ktorý má postihnúť v prvom rade verejných funkcionárov a nás, je predkladaný tak, že nedodržiavame parametre tej polročnej lehoty. A je to tá menšia príčina, prečo nemôžem, a absolútne s tebou v tom súhlasím, ho podporiť.To, že sú ďalšie veci, že sme sa počas funkčného obdobia alebo počas predsedania Pavla Pašku stretávali sa násobne, opakovane na grémiách, bola vytvorená pracovná odborná skupina, politická a celé to viedlo iba k tomu, aby my sami sme boli oklamaní, verejnosť, médiá, boli iba a len podľa mňa, poviem to teda ja tvrdo, oklamané a zavedené tým, že existuje tu reálna snaha niečo vyriešiť. Nie, ona neexistuje, a preto ten apel na opozičných poslancov absolútne vnímam. (A vnímam ho veľmi citlivo.) A vyhlasujem to za absolútnu škodu, pretože toto funkčné obdobie mohlo v tejto veci priniesť nejakú zmenu. To, čo máme na stole, však zmenu vôbec neprináša.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená pani predkladateľka, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k novelizácii zákona o ochrane verejného záujmu (inak povedané, majetkové priznania politikov alebo ochrana verejného záujmu).

Začnem in medias res ako príklad pars pro toto.

Článok 6 ústavného zákona, ktorý sa tiež mení, hovorí: „Verejnému funkcionárovi, ktorý sa zúčastní na rokovaní orgánu o veciach, o ktoré má osobný záujem, je povinný oznámiť svoj osobný záujem o vec predtým, ako na rokovaní vystúpi.“ Kedy, keď nie tu, pri tomto zákone, ktorý sa týka verejných funkcionárov, nie je naplnená tzv. právna hypotéza toho, aby ste splnili vašu povinnosť povedať, máte osobný záujem na tejto veci, aby bola prerokovaná správne? Tento článok je nejasný. A neverte, ono by to malo byť výhradne osobný záujem, pretože podľa mňa je záujmom viacerých politikov, aby verejný záujem bol kontrolovaný, respektíve aby bol skontrolovateľný, či má politik verejný záujem na konkrétnej veci. V tomto prípade ale je tu aj osobný záujem. No ja oznamujem tento osobný záujem na prerokovaní tejto veci. Keďže je to nejasné, asi by si to žiadalo novelizáciu tohto ustanovenia. Pán podpredseda parlamentu hovoril, áno, novelizujeme ho. Lenže oni ho novelizujú tak, že sa tam doplní, že aj pred hlasovaním oznámi svoj verejný záujem. Mám za to alebo som presvedčený, že tuto každý, kto z poslancov vystúpi, by mal povedať, že má osobný záujem. Hovorím to verejne. Pán podpredseda Číž to nepovedal napríklad, hej. Je to na výklade. Ak s tým má problém, treba novelizáciu. Keďže novelizácia nie je, problém s tým zrejme nemá. To je príklad za všetko podľa mňa, aký je celý tento návrh, pretože, dámy a páni, my sa točíme pri tomto zákone stále dookola. Ja mám pocit, že my sme v tomto prípade na smiech verejnosti ďaleko viac ako kedykoľvek inokedy, pretože takéto snahy sa podľa môjho názoru zdajú falošné aj pre najskromnejšieho fanúšika vládnej strany SMER, pokiaľ teda nie je finančne spriaznený s touto stranou.

Tento návrh je neúprimne, prepáčte, pokrytecký. Je to náš návrh zákona, hovorím, náš, v podobe opozičných poslancov v zastúpení Beblavý, Kadúc, Žitňanská, Gál, Přidal, Poliačik. V minulosti bol pri tomto návrhu aj pán poslanec Brixi a tento návrh napriek počiatočnej vôli presadiť prišlo niečo, čo je stále zahalené rúškom tajomstva, pán predseda Paška to zastavil, my nevieme doteraz dôvod toho, ale odsúhlasené znenie my sme mu predložili v tomto parlamente, predložili sme ho opakovane. Ten návrh raz sme stiahli, pretože mali sme vytvoriť priestor na rokovanie, to sme korektne urobili, potom sme ho nechali bez stiahnutia, aby ho poslanci dostali do druhého čítania, kde môžu spraviť zmeny, o ktorých sa tu hovorí (spoločenská diskusia, odborná diskusia). Aj keď sme na to mali tri roky, my sme boli ochotní vytvoriť ten priestor. Vy ste ho, dámy a páni, z vládnej strany neschválili. A to je dôležité, neschválili ste ho 22. mája 2015, k tomu sa ešte vrátim.

Vecne. Namiesto toho, aby ste dali verejnosti jasnú odpoveď na ich spoločenskú objednávku stransparentniť majetkové priznania, podľa môjho názoru zhoršujete kvalitu tohto zákona. Hranica, keď bude treba vykazovať hnuteľnú či nehnuteľnú vec, sa dokonca posúva hore. Čiže viac vecí sa zmestí pod to, čo vykazovať netreba. Pri nehnuteľnostiach tam nebude žiadna identifikácia tých nehnuteľností.

Určite je posun vpred drobný, čo opäť si dovolím pochváliť, užívanie hnuteľnej veci. Ale chýba tu, absentuje tu nehnuteľnosť. Ak poslanec bude užívať nehnuteľnosť, ktorú má najmä od finančnej skupiny, nebude ju musieť vykázať podľa tohto návrhu. Stále nebude možné povedať, či má poslanec škodovku, Ferrari, alebo zistiť, či má poslanec malý domček niekde na lazoch, alebo či má trojposchodovú vilu s bazénom, s olympijským bazénom, to nebude možné, preto je tento zákon nedostatočný. A určite neplníte tak sľub, ktorý ste dali pred voľbami, a ktorý ste deklarovali počas posledných troch rokov.
Pán podpredseda Číž sa chválil, že upravujeme vzdanie sa funkcie, upravujeme zastavenie konania, ak sa vzdá funkcie verejný funkcionár. A to je na chválu? Ak by sa pán Forai nevzdal funkcie, to konanie by mohlo pokračovať, lenže pokračovať nemohlo, pretože sa jej vzdal. Je to už dnes zo zákona možné. A táto vec, čo je potrebná, proste sa neupravuje, resp. upravuje sa drobno, ale ostáva tam ten istý princíp. Toto nepovažujem za správne.

A už vôbec nepovažujem za správne, že dnes keď sa väčšina výboru rozhodne zablokovať celkom zjavné porušenie zákona, proste tak urobí. Argumentovať, že nepatrí to do nášho ústavného systému, že Ústavný súd predsa o takýchto veciach nemôže rozhodovať, je, s prepáčením, nezmysel, pretože článok 10 nie je z platného zákona, účinného.
Odsek 3 tu hovorí, proti rozhodnutiu orgánu môže dotknutý jeden funkcionár do pätnásť dní doručiť rozhodnutia, ktorými má byť vyslovená strata mandátu alebo funkcie, uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd. Už dnes má Ústavný súd právomoc rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výborom. Už dnes je to možné. Argument je, že to tam nepatrí, prečo to tam potom je, prečo už dnes je možných plus-mínus dvanásť konaní na Ústavnom súde, keď, uznám, niektoré z nich tam nemajú čo robiť. Ale ak chceme dať ľuďom odpoveď na ich požiadavku transparentných majetkových priznaní, musí tam byť efektívny nástroj kontroly, efektívny spôsob, ako sa domôcť vyšetrovania. Zrušenie alebo obmedzenie, alebo nezavadenie procesného ustanovenia, ktoré zabezpečí možnosť opravného prostriedku voči rozhodnutiu a valcovaniu väčšiny aj pri vzájomnom porušení zákona, je nesprávne. A týmto neplníte opäť ďalší váš sľub.

Nemôžem tento váš návrh za žiadnych okolností podporiť.

Prvým dôvodom nesúhlasu s týmto návrhom zákona je jeden základný dôvod, podľa mňa to je zákon o rokovacom poriadku, všeobecne záväzný právny predpis pre všetkých poslancov, pre všetkých občanov, ktorý hovorí, zaslúži si to jasnú citáciu § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku: „Ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona,“ v tej istej veci, s tým istým znením, dokonca širším, ako je toto predložené, teda o to viac to musí platiť. Tu sme predložili, opoziční poslanci, návrh zákona, ktorý bol daný a neschválený 22. mája 2015. Ak dobre rátam plus šesť mesiacov, jeho predloženie je možné až v novembri 2015, až o mesiac a pol. Ten návrh zákona tu je. Dovoľte mi povedať, že tá norma je úplne jasná, je právne záväzná pre všetkých občanov, o to viac pre poslancov, ak sa bavíme o rokovacom poriadku. A vy ten návrh zákona predkladáte. A čo to je, keď to nie je porušenie zákona? Prosím o odpoveď na túto otázku, pretože ja za tým vidím porušenie zákona.

Druhý dôvod, prečo nemôžem posunúť tento zákon do druhého čítania, nemôžem o ňom hlasovať, je, že je to opäť neúprimná snaha. Vy ste mali tri a pol roka na dodržanie vašich sľubov, tá komisia zasadala šesťkrát alebo sedemkrát. Vy ste plytvali časom každého jedného poslanca, ktorý sa zúčastňoval tých rokovaní a úprimne sa pokúšal ten zákon vylepšiť. Bola tam odborná diskusia, bola tam politická diskusia, bolo tam to, čo žiadate pri každom jednom zákone. To sme tu mali. A teraz od nás chcete pred voľbami prijať ten zákon, ktorý je neúčinný, ktorý je podľa mňa v tejto chvíli úplne zbytočný.Týmto by som chcel vysloviť apel voči všetkým opozičným poslancom, aby sa jednoznačne vyslovili za neprijatie tohto návrhu zákona aj napriek tomu, že bude to mať isté politické náklady. Vyslovme sa a povedzme tak, tento návrh je nič iné, iba ťahanie za nos, pretože vládni poslanci mali priestor na prijatie toho zákona, dokonca účinného, neprijmime ho, nenechajme sa zlákať na akékoľvek obchody so svedomím (rôzne ponuky na úpravu tohto zákona) a nielen prisľúbme, ale aj splňme, ak sa zmení vláda, prijmeme účinný a efektívny zákon v tomto smere. Naozaj apelujem na všetkých opozičných poslancov, a budem rád, ak tento apel bude, ak im bude vyhovené, je to v záujme celej opozície a určite v záujme toho, aby sme vymenili túto vládu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Najprv sa vyjadrím vecne. Vy ste dali výzvu niekedy v júni poslať vám pripomienky k rokovaciemu poriadku. Ja som za náš klub poslal asi 15 takých pripomienok. Vy teraz tvrdíte, že ste akceptovali z toho dve veci. Akceptovali ste tam jednu drobulinkú lehotu a druhú vec iba čiastočne. Nič iné ste s tým neurobili. Ja som vám poslal s odôvodnením všetko, čo ste k tomu potrebovali, pričom vy ste sa správali ako doteraz, ako valec. Dali ste tak svoje znenie, ktoré je zlé. A neviem, z čoho vychádzate, pán podpredseda, že je tu vysoká miera konsenzu na to, aby ste predložili takýto zákon, lebo ja od tej deviatej hodiny doobeda tu ten konsenzus proste nevidím. Neviem u koho ho máte, na tejto mojej strane určite nie je.

Tento váš návrh je nedostatočný, je zlý, je neúprimný. Pán podpredseda, vy ste mali tri roky šancu prijať zmenu rokovacieho poriadku, vy ste to neurobili, vy proste tri roky ukazujete ľuďom, že vy iba sľubujete a že nič iné nerobíte. A ste povedali, že ste veľmi citlivý na spoločenskú objednávku.A tretia vec. Ako môžete chcieť, aby sme vám zahlasovali za návrh, pri ktorom vy sami neudržujete ten rokovací poriadok (skrátené konania, prílepky, mesačná lehota, nemožnosť podať návrh zákona, ako sa môžete stavať do pozície, aby sme prijali ten návrh, lebo je dobrý? Vy dávate etický kódex, a pritom sami porušujete zákon. To je nonsens.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Číž, naozaj ak chcete, aby sme uverili, že to myslíte úprimne, tak len konkrétne v tomto jednom bode, ktorý teraz aj pred chvíľočkou zaznel k otázke poslaneckého prieskumu, no zmeňte to, zmeňte to, aby sme si mohli vykonávať svoje povinnosti, lebo moja tri a polročná skúsenosť je taká, že odsúhlasenie poslaneckého prieskumu výborom, kde máte väčšinu, nikdy nenastalo. Takže máte veľmi jednoduchý spôsob, ako dokázať, že napríklad tento jeden konkrétny bod chcete zmeniť tak, aby sme mohli svoj mandát napĺňať.
A ešte jedna poznámka na vaše vystúpenie, na moje osobné konto. Ja viem, my sa asi od istej chvíle nemusíme mať osobne až tak veľmi v láske, ale však napokon sú ľudia, ktorí sa majú viac radšej, niektorí, ktorí sa majú menej radi. A myslím si, že v našom prípade je to otázka tej chvíle, keď ste povedali, že ľudia, ktorí bojujú proti korupcii a poukazujú na ňu, sú podľa vás udavači. Ja som vás skutočne v tejto chvíli prestal chcieť tak úplne mať v obľube. Ale to mi nebráni v tom, aby som vecne počúval, čo hovoríte.
Vy ste si zrejme nevšimli jednu vec, keď ste teda ma viackrát spomenuli, že som bol jeden z tých poslancov, ak som nebol tu dokonca úplne sám, ktorý povedal, že etický kódex ako taký, áno, potrebujeme, akurát jeho obsah treba zmeniť tak, aby naozaj bol prijateľný. Takže toto je, prosím, vec, ktorú som podporil, zatiaľ čo z vášho vystúpenia vyplývalo, že mi to vadí. My sme v Lesoch Slovenskej republiky zaviedli etický kódex už v roku 2003 a platí dodnes. A je dobre, že platí. Takže prečo by nemal platiť pre poslancov etický kódex. Počúvajte ma druhýkrát, čo hovorím. Ďakujem.