Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. K politickému rozmeru sa nebudem vyjadrovať, ja budem reagovať vecne tuná k tejto veci. Možno niektoré veci tak len zopakujem, ale pri súkromnej investícii je diskutabilný verejný záujem. A toto je ten závažný problém, že sa tu potláča jedným vlastníkom druhé vlastnícke práva, a s tým ja mám vnútorný problém.
Pán minister, ja keď som vám to tak povedal, to tak aj zopakujem, ja nemám iný problém s obsahom novely tohto zákona. Dokonca ani s tým územným rozhodnutím, ktoré tuto máte ako teraz vytknuté, že či to územné konanie sa má konať, a to územné rozhodnutie v podstate tu je v tom bode jedna, z povinnosti vydávať územné rozhodnutie, že je zakotvená výnimka. Ani s tým nemám problém. Lebo v extraviláne, keď teda je ten investičný zámer toho podnikateľa, myslím kolega, ktorý to spomenul, že za mojou záhradkou buď vyrastie fabrika, no nevyrastie, lebo v extraviláne, tam v podstate extravilán intravilánu ak sa nedotýka, no teoreticky mohlo by sa to aj stať, to by musela tá fabrika byť veľmi blízko toho intravilánu, aby som mal ja ten kontakt s fabrikou a plot, že by ma takto spájal. Ale to potlačenie vlastníckych práv, s tým mám, zásadne mám veľký problém.
Dokonca ja nemám ani problém a viem si aj predstaviť, že by sa vyriešilo a vytlačilo aj tých špekulantov, ktorí možno, naozaj je to také neseriózne, sú tam väčšinou, možno sú to starší ľudia, ktorých dobehnú tí špekulanti, ktorí vedia o tom investičnom zámere, vykúpia tú pôdu po 10, 20 až 70 centov, a štát, ktorý potom v podstate vykupuje tieto pozemky, je to za 15 eur. Z morálneho hľadiska ja by som to aj tak dal a dá sa to, všetko sa to dá urobiť, aby ten rozdiel bol povinný ten špekulant tým vlastníkom to doplatiť. A vtedy by sme tých špekulantov vytlačili.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, po zbabranom stavebnom zákone tu máme ďalší paškvil nachystaný na schválenie. Tentokrát však predpokladám, že osemdesiat trojka už, poctivá, povinne bude musieť zahlasovať, pretože tak to je nachystané. Kdežto pri stavebnom zákone sa hľadali výhovorky, ako osemdesiat trojka nemohla schváliť, tak ho minister stiahol. To je trošku čudné, keď doteraz prevalcovali úplne všetko a vyhovárať sa na nejakú zlú opozíciu, ktorá bola priam vyzvaná v prvom čítaní, aby prinášala zlepšujúce návrhy, a tak priniesla, a potom sa na to vyhovára, že to nebolo v zhode. No tak nebolo, lebo ste neakceptovali tie pripomienky, ktoré boli vznesené. A boli to dosť podstatné pripomienky a boli to pripomienky z praxe od odborníkov.
Aj v tomto prípade, keď sa vylučuje celé územné konanie, tak v podstate sa jednoduchým spôsobom vylučujú dotknuté osoby, ktoré by sa inak, iným spôsobom mohli k tomuto vyjadriť. Problém je ten, že sú tuná dotknuté práva nielen priamych účastníkov, ktorí by mohli byť na tom zainteresovaní, ale aj nepriamych účastníkov. Zoberme si, že ide nám vyrásť niekde priemyselný park, a ja mám vedľa letné sídlo, chovám si tam koníky, kravičky, pestujem si tam v záhradke nejakú zeleninku, ovocie, a zrazu k hranici môjho pozemku príde plot a veľká fabrika na výrobu áut. Tak z tohto konania pri vylúčení územného konania som vylúčený. To znamená, že sú tuná ohrozené práva dotknutých osôb, a nielen tých dotknutých priamo, ale aj tých nepriamo. K takémuto precedensu môže dôjsť po prijatí tohto, tejto novely stavebného zákona.
Okrem toho, keďže sa vylučuje územné konanie, SMER týmto spôsobom ignoruje záujmy v danom území. Darmo, že je tam schválený územný plán, v ktorom sa vyskytuje možnosť vybudovania. Viem si to predstaviť pri obci,. Samozrejme, pri meste je to niečo iné, pretože mestá majú trošku iné, iný kataster, ale tam pochybujem, že sa nachádzajú ešte nejaké voľné miesta na nejakú priemyselnú výstavbu. To znamená, že sa to skôr dotýka možno menších obcí, ktoré v územných plánoch určite tam, kde sa nachádzajú poľnohospodársky obrábané pôdy, určite nemajú naplánovanú výstavbu. Veď by išli sami proti sebe a proti svojim ľuďom, ktorí sú možno zamestnaní v danom družstve. To znamená, že vylúčením územného konania sa vylúči posudzovanie aj týchto vplyvov.
A koniec koncov my predsa máme stanovené v ústave, že sa majú chrániť záujmy kultúrneho dedičstva alebo kultúrne hodnoty a životné prostredie. Niekto si však zmyslí, že teda tuná, však v územnom pláne tejto obce to tam je tak nejako okrajovo spomenuté, tak tu môžeme vybudovať priemyselný park. To, že sa počítalo pôvodne s rozlohou možno 5 hektárov, tak teraz to bude 250 hektárov. A na tom území sa môžu nachádzať jednak možno ešte dneska neobjavené veci, a to by som sa veľmi smial, keby v prípade Jaguara Land Roveru by sa prišlo na nejaké pohrebisko pri archeologickom prieskume. A to by som sa už len smial, ako by sa to celé zdržalo. Takže to je prvá vec. Čiže musíme chrániť kultúrne hodnoty. A okrem toho môže sa zasiahnuť do nejakého zvláštneho a zaujímavého biotopu a naruší sa komplet vlastne celý ekosystém daného územia. Čiže na toto sa tiež neprihliada a toto sa vlastne vylučuje tým územným konaním, pretože tie posudzovania sa potom zredukujú len na stavebné časti.
Takže týmto zákonom sa chce uprednostniť jeden konkrétny záujem pred ostatnými, jeden konkrétny, o ktorom rozhodne vláda. A konkrétne keď si zoberme túto vládu, tak táto vláda zatiaľ ešte nepriniesla nič pozitívneho úplne pre všetkých občanov Slovenska. Ona si len vyberá pre tých svojich voličov, lebo tých, ktorých nemá ako voličov, tak pre tých neprináša nič. Načo, však aj tak nám neprinášajú hlasy vo voľbách, takže prečo by sme pre nich robili niečo? Takže je tu uprednostnený jeden konkrétny záujem pred záujmami ostatných, ostatnými záujmami, či už je to životné prostredie, kultúrne hodnoty, občania a tak ďalej. Čiže takýmto, nazvem to, populistickým a hlúpym rozhodnutím môže dôjsť k zničeniu kultúrnych hodnôt, ako som hovoril, významných biotopov alebo zaujímavých alebo zvláštnych biotopov kultúrnej krajiny.
Tento návrh je aj hrubým zásahom do práv, to už som spomínal, nepriamo dotknutých osôb, teda susedných pozemkov či stavieb. Ako som už hovoril, v územnom konaní môžu účastníci či dotknuté osoby využiť opravné prostriedky. Opravné prostriedky, v ktorých by mohli namietať určité skutočnosti a, samozrejme, celý proces potom buď pozdržať, alebo zvrátiť a pod., samozrejme, keď sú to námietky relevantné. V mnohých prípadoch áno. V územnom plánovaní, tak ako to tvrdil aj tuto kolega, že musí to byť zahrnuté v územnom pláne danej obce, tak v územnom plánovaní sa takéto dotknuté osoby nemôžu takýmto spôsobom, vyjadrením opravných prostriedkov, vyjadrovať k územnému plánu. Môžu dať svoje stanoviská, ktoré koniec koncov môžu byť, alebo nemusia byť zapracované, pretože obec rozhoduje o územnom pláne, a buď si teda vytýči svoj strategický rozvoj v určitej lokalite. Alebo nie, ak sa na tom zhodnú poslanci, tak si tak schvália, odsúhlasia.
To znamená, že preto tam je tá formulka, že musí to byť v územnom pláne, ale to som tiež zvedavý, ako som to už hovoril aj v prvom čítaní, v prípade, že v územnom pláne obce nie je priestor na výstavbu akéhokoľvek priemyselného parku a je tam len využitie ako poľnohospodárska pôda, že ako sa to potom bude robiť. Lebo sa zase ohne zákon. Veď sa povie, no však tam sa to vyjme z toho pôdneho fondu, prekonvertuje sa to na úplne iný typ využitia pôdy a môžeme fičať. Ale nebolo to v územnom pláne. To znamená, že tuná dochádza opäť k takým protirečeniam a protistanoviskám. Na jednej strane povieme, že to musí byť v územnom pláne, na druhej strane sa to dá ľahko obísť. Takže skutočne je to ďalší precedens a ďalší nebezpečný návrh zmeny zákona. A skutočne, ako som hovoril, nie je dôvod v skrátenom konaní a nie je dôvod vylučovať územné konanie a extrémne akože skrátiť konanie na vydanie stavebného rozhodnutia pod akúkoľvek významnú investíciu.
Okrem toho, o tej významnej investícii rozhoduje vláda, ktorá, vieme, ako funguje, ktorá tuná podporuje rozkrádanie, klientelizmus, korupciu, tvári sa len naoko, že akože proti tomu bojuje. Takže aj ich rozhodnutia ja o nich pochybujem, pochybujem, že budú dobré, a pochybujem, že budú v prospech občanov až tak, ako by mohli. Samozrejme, niekto sa pochváli, je to dobré, áno, keď prichádzajú investície, ktoré nám zabezpečia 2-tisíc pracovných miest. Je to skvelé, ale to by sme si vedeli zabezpečiť aj inými možnosťami, inými opatreniami. Ale to sa tuná nechce. Tuná potrebujeme mať zamestnancov, ktorí budú závislí od nejakej mzdy a budú prinášať odvody a dane, namiesto toho, aby sme podporovali, povedzme, malých poľnohospodárov, farmárov vo zvýšenej miere, aby sa samoživili. Takže je to zlý návrh, tak ako sme hovorili, a môže vniesť naozaj viacej zla ako dobra do celého konania.
Ďakujem.

Áno, v praxi sa to deje takto, že tí ľudia, keď chcú kúpiť a predať ten poľnohospodársky pozemok, ja som sa dotkol toho vydržania, to sa netýka stavebných pozemkov, som tak na okraj ako ten zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, aby ho obchádzali. Ľudia sa aj dohodnú, aj na tom. A oni si to aj potvrdia, že 10 rokov si užíval, ja ti dám to potvrdenie, že si 10 rokov užíval, reálne ti to viem aj dokázať. Deje sa to v reálnej praxi, že to v podstate ľudia hľadajú, ako proste obchádzať tie zákony. Nechcem povedať, že podvádzajú, lebo je to v súlade so zákonom, a keď to zákon vyslovene nezakazuje, tak v podstate hľadajú takéto veci.
To vyvlastňovanie je pre mňa veľmi citlivá otázka, vo mne to stále evokuje tú blízku minulú dobu v čase totality, kedy sa vyvlastňovali tie pozemky a kde v podstate ktosi iný určoval tú cenu toho pozemku. A dialo sa to tak. Dali ti 10 halierov v československých korunách, 10 halierov za štvorcový meter, a mohlo to byť. A veľakrát sa, to aj vyvlastňovali, aj budovy, aj stavby, aj v mestách. A určil si ktosi cenu. Aj tuná je to tak. Ja ako vlastník pozemku ja môžem mať inú predstavu, nemusí byť celkom reálna, o cene môjho pozemku, ale môže mať veľakrát tú hodnotu inú, nielen ako hodnotu ako peňazí, ale možno je to tá pôda, ktorá je dedičstvom našich otcov, a niekto má problém naozaj sa zrieknuť ako toho pozemku.
Ja viem, že na druhej strane to je veľmi ťažké, veľmi komplikované pre tých investorov dohodnúť sa s toľkými vlastníkmi, tak vstupuje tu štát, ktorý to bude robiť a bude vyvlastňovať. Ale aj ten súdnoznalecký posudok, ktorý tuná bude urobený, aj keď aj tá cena bude primeraná, tak veľakrát budú prípady také, aj keď je to možno v tých krajných ojedinelých prípadoch, možnože väčšina ľudí sa dohodne, tak mnohí ľudia budú nespokojní. V Zürichu napríklad ja vidím, že tam vo Švajčiarsku je roľa vo veľkom meste a jednoducho rešpektujú sa vlastnícke práva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

10.
Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov.
No vidíte, pán minister, keď tak rýchle pôjde vyvlastňovanie, firma Jaguar môže stavať už aj na budúci mesiac v Nitre. No ja by som s tým nemal problém. Lebo tak v tom prvom čítaní, aj v skrátenom legislatívnom konaní možno niektorí kolegovia ma tiež tuná tak napadli alebo možno tak spochybnili môj názor v tom, že či teda som, alebo nie som za takúto investíciu. Jednoznačne som, ale vadí mi na tom, vadí mi na tom ten spôsob. A to je ten spôsob vyvlastňovania. Ja už principiálne, ja hlasujem proti takýmto návrhom zákona. Aj v tomto prípade budem hlasovať proti. Nemením tuná v tomto smere názor.
Ak by sa táto novela nedotýkala týchto vlastníckych práv, ktoré sa dotýkajú vyvlastňovania, nemal by som inak problém hlasovať za návrh tohto zákona. Avšak tie strategické parky, ktoré sa spomínajú v návrhu novely stavebného zákona, ja si dovolím povedať, že hrubým spôsobom potláčajú vlastnícke práva, aj keď by to bolo ojedinelé. V tom závere k tým bodom jednotlivým, ktoré, tam je to spomínané, že nebude mať to negatívny vplyv na teda sociálny dopad, alebo negatívny vplyv na, teda na sociálne vplyvy, negatívny vplyv. Dovolím si povedať, že keď aj v individuálnych prípadoch, ale bude mať negatívny dopad. A to hlavne vtedy, kedy ten vlastník toho pozemku bude mať inú predstavu o využití svojho vlastného pozemku, či už, aj keď by som povedal, na poľnohospodárske účely, keď by to len bolo, alebo bude mať vlastný investičný zámer na danom pozemku, a tu jednoducho prichádza iný investor, ktorý ho svojou investíciou alebo silou kapitálu ho pretlačí, pretlačí ho. Jedny vlastnícke práva potláčajú druhé vlastnícke práva. S tým sa nedá súhlasiť. A pritom je tu vťahovaný štát, ktorý participuje na tom, lebo štát je ten, ktorý vyvlastňuje tie pozemky.
Nedá mi, aby som nespomenul tu zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, kedy nás tu zachvacovala hystéria, jak si chránime poľnohospodársku pôdu pred vlastníkmi zahraničnými alebo možno investormi, alebo tí, ktorí by chceli nadobudnúť ten poľnohospodársky pozemok. Tuná len do dvoch tisíc štvorcových metrov môže naozaj sa slobodne nakladať s poľnohospodárskou pôdou. A tuná 250 hektárov, spodná hranica, my takto na táci pripravíme zahraničnému investorovi. To nekorešponduje s tým, čo sa tu deklarovalo pred rokom a pol. Si to pamätám, bolo to pred eurovoľbami. Možno to bola téma a podobne. Možno menej sa venovalo tej pozornosti tomu odporu. Ja som bol jeden z mála, ktorý v podstate bol proti tomuto návrhu zákona. Ja si to pamätám, že štyrikrát som tam vystúpil a stále proti. Aj hlasoval som proti. Bolo to skrátené legislatívne konanie.
A tuto vnímam čosi také obdobné. Je to nespravodlivé, je to nespravodlivé v tom, že jednoducho jedny vlastnícke práva potláčajú druhé vlastnícke práva. Ja na rozdiel od pána kolegu, ktorý to tu spomenul predo mnou, že si myslí, že je na hrane ústavnosti tento zákon, ja si myslím, že tento návrh zákona je protiústavný. V podstate ten predchádzajúci zákon, ktorý tuná prešiel, stále je v platnosti, zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku. Sú dva podnety na Ústavnom súde. Uvidíme, ako Ústavný súd rozhodne. Bol by som veľmi prekvapený, ak by Ústavný súd nerozhodol v prospech vlastníckych práv.
Čo sa deje v praxi? Ľudia, ktorí chcú kúpiť poľnohospodársku pôdu alebo ju predať, hľadajú rôzne spôsoby ako tento zákon obchádzať, ako pred ním uniknúť. A dokonca som sa stretol s prípadmi, kedy tí vlastníci, keď jedni chcú predať, druhí chcú ten poľnohospodársky pozemok kúpiť, no tak deje sa to vydržaním. Vydržaním sa to deje, pretože toto, na to vydržanie, deje sa to vydržaním. Takto je to na katastroch. A rôzne iné spôsoby sa nachádzajú, ako tento návrh zákona obchádzať. Ten register, ktorý je vedený na ministerstve pôdohospodárstva, je veľmi komplikovaný a veľmi komplikovaný je pre tých drobných vlastníkov, bežných, obyčajných, jednoduchých ľudí. Naopak, tí zahraniční, ja som to hovoril, znova to opakujem, tí, ktorí chceli získať túto poľnohospodársku pôdu, ju získali, ale nemajú ju problém ani dnes získať, lebo oni majú, stále majú silu peňazí, majú navrch pred našimi občanmi. A on kúpi celú právnickú osobu a nebude sa tuná naťahovať s nejakými, pol hektárom alebo, ja neviem, trištvrte hektárom, kde je dvadsať vlastníkov a podobne. Ale kúpi celú právnickú osobu aj s nájomnými zmluvami, aj s vlastníckymi právami, aj so všetkým. Teda aj tento zákon, ono to súvisí jedno s druhým.
Tá investícia na Slovensku je dobrá. Bolo to tu spomínané. Nedá mi to, aby som to nespomenul. My, ktorí sme Tatranci a spod Tatier a zo severu, tak túto zem, však aj tak sa to volá, že Dolniaky, hej, to je tá tabuľa trnavská, to je ten Žitný ostrov, to je Nitra, je to veľmi úrodná pôda. Však ten investor, keď tu prichádza, je to úplne super. Viem si aj to predstaviť, že v podstate áno, musím povedať, že sme malá krajina, malý štát, a príde tu veľký investor, tak ten dokáže dokonca aj takúto malú krajinu tlačiť. Príde, ukáže prstom na mapu: tu chcem mať tieto pozemky, urobte všetko pre to, aby som tuná mohol ako investovať. Na jednej strane je to pochopiteľné, lebo tá miera nezamestnanosti stále je tu vysoká, a tá ponuka v podstate je lukratívna v tom zmysle, že vytvoria sa nové pracovné miesta. Bolo to tu spomenuté. Ja viem, že je to ľahké, ale viete, pán minister, ja som opozičný poslanec, mne je ľahšie kritizovať ako čosi ťahať, to je pochopiteľné. Ale aby tá investícia bola na východe, na severovýchode Slovenska, kde tá poľnohospodárska pôda, a tam smerujem, kde možno nie je až taká úrodná. Na východe Slovenska už potom áno, je ďalej, hej. Ale ten sever Slovenska možno veľakrát stred.
Viem, že chýba nám, pán minister, stále infraštruktúra. Veď však možno aj chodíte na východ, ale príďte. Hej, to cestovanie u nás po našich cestách to je úplne katastrofa. Stále chýba nám tá diaľnica, samozrejme, tie rýchlostné komunikácie. Všimol som si aj to, lebo ja cestujem veľa po Slovensku, naozaj veľmi veľa vecí rozbudovaných. Ale to je zase také chvályhodné, škoda, že ste tak nenabehli hneď tak od začiatku toho volebného obdobia. Ale tak toto oceňujem, túto skutočnosť, že naozaj sa veľmi veľa teraz ako stavia na tých cestách. Všímajú si to aj ľudia, ja som si to tiež všimol. Veľakrát sme aj účastníkmi cestnej dopravy, kde sú tie zápchy, tak to sa nedá ani nevšimnúť. Chýba nám tá infraštruktúra a je pochopiteľné, že ten investor, on si vyberá tú schodnejšiu cestu. Áno, naša krajina je taká, možno malou krajinou, možnože nemáme tú páku a tú silu, aby sme toho investora, my mu určili tie podmienky: pôjdeš teda tam, hej, toto je z našej strany tá ponuka. Myslím si, že toto by bolo, to by bolo čosi, čo by bolo perfektné, vynikajúce.
Dovolím si povedať, že na východe a na strednom Slovensku a severovýchode Slovenska sú dostatočne zruční ľudia. Sú to bývalé aj strojárske podniky, teda ešte tí ľudia, tie pracovné návyky a zručnosti, ktoré majú, stále sú schopní nastúpiť do takej fabriky, dalo by sa povedať, okamžite ako kvalifikovaní robotníci. Myslím si, že toto by bolo oveľa lepšie. Ale tak, jak som to povedal, že ľahšie sa mi to možno tak kritizuje a nejak takto. Nemal by som inak výhrady, že neni to nejaká možno žiarlivosť, že to bude práve kdesi pri Nitre a nebude to u nás. S tým myslím si, že nemám ako problém, ale skôr mierim k tej pôde a poľnohospodárskej pôde. A súvisí to s tým, keď to porovnávame, poľnohospodársku pôdu, ktorá je v okolí Nitry, a možno severovýchod Slovenska, tak to je obrovský rozdiel aj čo vo výnosoch poľnohospodárskych plodín.
Napríklad jednu vec a to musím v podstate zase tuná tento zákon, aby som nebol zase len kritický, ale hovorím, ak by sa nedotýkal vyvlastňovania, ja by som aj zahlasoval za tento návrh zákona, ale z toho titulu nemôžem, pretože tuná sa potláčajú tie vlastnícke práva. Ale páči sa mi tuná takýto odsek vo všeobecnej časti: "Účel navrhovanej právnej úpravy stavebného zákona a zákona o ochrane využívania poľnohospodárskej pôdy spočíva v efektívnosti povoľovania procesov, a to územného stavebného konania, ktoré predstavujú dve samostatné a nadväzujúce konania, tak aby bolo možné realizovať povolenie stavieb významnej investície v čo najkratšom horizonte." To by bolo super, lebo ten stavebný zákon je naozaj, aj ten, stále ten dnešný, tá 50-ka zo 76. roku, stále veľmi komplikovaný a naozaj veľmi brzdí ako tú stavebnú činnosť. Nielen pre tých investorov, ale aj pre tých samotných drobných staviteľov, a to sú stavitelia, ktorí si chcú postaviť a zabezpečiť svoje vlastné bývanie. Pánu ministrovi som to tak spomenul a nedá mi to, aby som to nespomenul znova. Lebo tie prieťahy, ktoré na tých úradoch veľakrát a častokrát sa konajú, sú úplne hrozné. A stretávame sa s tým ako občania. Keď idete si vybaviť stavebné povolenie na vlastný dom, ktorý staviate za vlastné peniaze na vlastnom pozemku, no tak trvá to niekoľko mesiacov, dokonca trištvrte roka a niekedy možno aj rok, čo je úplne, to je katastrofálne. A nie je tuná ani páka, ani mechanizmus na to, aby sa pritlačilo možno aj na tých úradníkov, aby jednoducho v danej veci konali. Stále vám budú dávať lehotu, raz vám dajú 30-dňovú, potom vám pridajú ďalšiu 30-dňovú, prerušia konanie a tisíc všelijakých dôvodov ako nevydať to stavebné povolenie.
Pán minister, aj preto máme na Slovensku toľko, veľa čiernych stavieb, lebo ľudia nemajú trpezlivosť. Potom vám prasknú nervy a ten staviteľ jednoducho sa už na to vykašle, stavia načierno. Radšej zaplatí pokutu. Ja si myslím, že aj ten inštitút dodatočného povoľovania, aj tých čiernych stavieb, hovorím o malých stavbách, hej, nie o megalomanských nejakých projektoch a fabrikách, o malých stavbách, je dobrý. Lebo tak, ak by my sme uplatnili striktne návrh zákona, to súvisí s tým ešte návrhom stavebného zákona, ktorý bol stiahnutý, tá 8-ročná lehota, dovolím si povedať, že je veľmi krátka. Pol našej krajiny, pol Slovenska by sme museli zbúrať, toľko máme tých čiernych stavieb. Proste je nemysliteľné, aby bolo tak komplikované v tom stavebnom zákone a za každú cenu vydávať tie stavebné povolenia.
Dokážem si predstaviť aj to, pán minister, ja to tak zopakujem, aby to tu tak zarezonovalo aj v tejto Národnej rade, aby aj dom na vlastné bývanie, pre vlastnú rodinu za vlastné peniaze na vlastnom pozemku som, pán minister, staval nie na základe stavebného povolania, ale na základe ohlásenia stavby, zadať parametre toho domu, vieme to zadať, ktorá by tu bola, ja neviem, možno prízemný dom s využitím podkrovia, 150 alebo 200 metrov štvorcových zastavanej plochy. Prídem na úrad, vyplním jeden formulár A4, keď to splním, úradník, nieže ten bude špekulovať, či áno, vydať, alebo nevydať to stavebné rozhodnutie, ale bude mať povinnosť dať tam štempeľ a podpis, a jednoducho dostanete to hneď do ruky. Strašne máme komplikované tie veci. Je to vždycky lepšie, ak tí ľudia majú, zatiaľ u nás na Slovensku stále majú záujem si postaviť svoj vlastný dom za vlastné. Veľakrát sú aj zruční, dokážu si mnohí ľudia sami postaviť ten dom, ten príbytok. Je to vždycky lepšie ako, ja neviem, žobroniť alebo tlačiť na štát, však sa staraj o mňa, lebo ja nemám bývanie. Postav mi bývanie, postav mi byt, postav mi dom. Alebo oprav mi dom, oprav mi bývanie. Dať im to.
Aj stavebné pozemky, ktoré sú v obciach, a to súvisí v podstate aj s tým stavebným zákonom, veľakrát, si dovolím povedať, sú veľmi drahé. U nás v podtatranskej oblasti sú porovnateľné ceny, porovnateľné ceny možno tuná s Bratislavou. Sú tak strašne drahé tie pozemky, sú veľmi drahé. A možnože som to trošku akože prehnal podľa toho, že kde je. V centre Bratislavy, samozrejme, ten pozemok má inú cenu zas ako u nás. Ale možno kdesi tuná na periférii aj hlavného mesta tak sú veľmi porovnateľné. V susednom Rakúsku, nedá mi, aby som to nespomenul, starosta obce – a toto je perfektný ťah, perfektný ťah – ponúkol mladým ľuďom. Zadali tiež parametre, vek, podmienky, dostane každý stavebník, ktorý tam príde, lehota myslím, že je tam do troch rokov postaviť dom, minimálne bývať, prihlásiť sa v obci danej na 10 rokov, dostane bezplatne. Nepoviem, že dá zadarmo, lebo zadarmo tu nie je nič, ale jednoducho starosta, ktorému záleží na rozvoji obci, záleží mu na vlastných ako občanoch, dal takúto ponuku. Ja si to viem predstaviť, že by to bolo aj v našich mestách, aj v našich obciach. Veď nie je to možné, aby jednoducho všetci alebo celé Slovensko sa presťahovalo do Bratislavy. Čo sa veľmi často deje. Veľakrát je to cestovanie za tou prácou. Tých pracovných príležitostí na východe Slovenska je veľmi málo, ale nemôže celá naša krajina sa presťahovať do hlavného mesta.
Ja si myslím, že, a to súvisí aj s tou významnou investíciou, aby aj vláda strategicky prerozdeľovala v podstate tie hmotné dobrá. A tým hmotným dobrom je aj tá významná investícia, tá strategická, ktorá sa tuná ide udiať teraz v Nitre, aby bola takáto významná investícia aj v regiónoch Slovenska, kde si to ľudia zaslúžia, kde je možno menej pracovných príležitostí, kde sú tí ľudia chudobnejší. Myslím si, že toto je veľmi ako na zváženie. Samozrejme, túto vec teraz tuná nezvrátime, ale možno, pán minister, pri najbližšej takej významnej investícii, aby ste uvažovali aj o takejto možnosti.
Na záver poviem len toľko, že je mi to ľúto, že je tam v podstate ten inštitút toho vyvlastňovania. Inak myslím si, že by som nemal problém ako s novelou tohto zákona. A ja stále zahlasujem, pán minister, za stavebný zákon, ktorý bude zjednodušovať veci, ktorý nebude komplikovať. Ktorý, pán minister, ja to poviem ako konzervatívec, ktorý bude liberálnejší. Vždycky za takýto návrh stavebného zákona zahlasujem, avšak, a to je veľmi vážna podmienka, musí, musí rešpektovať vlastnícke práva. Ak vlastnícke práva pošliapavame, nemôže byť takýto zákon dobrý.
Ďakujem za pozornosť.

 

No ďakujem za slovo. Pánu doktorovi Osuskému tak by som asi takto povedal, on je odborník dermatológ, myslím si, že prilba vám nepomôže, keď padnete a máte úraz a vám odtrhne slezinu, alebo máte ju prasknutú. Hovorili ste o slezine, tak neviem, ako by vám tu mohla prilba pomôcť. A ten roztečený mozog môže byť rovnako dospelého, ako aj dieťaťa. Ale ja som hovoril tuná o dobrovoľnosti tej prilby.
Tak ako pán doktor Novotný tuná to spomenul a možno ako neurochirurg kolegom bol upozornený na to, možno sa tak cítil. Je to tvoje slobodné rozhodnutie, že tú prilbu si dáš. Ja o tom celom hovorím. Koľko my máme úrazov tých detí, tomu ste nevenovali pozornosť. Tie deti vymetajú krčmy, sú drogovo závislé. Takí sú aj mladí ľudia. Koľko ľudí končí v podstate s úrazmi, hej, to by vedeli na traumatológiách, na chirurgiách aj na patológiách. A ako chránime tieto deti?
Ja hovorím o tej dobrovoľnosti preto, lebo možno tá sedemčlenná rodina bude mať veľké auto a s tými sedmoro aj lyžami, aj lyžiarkami, aj tými siedmimi lyžiarskymi kombinézami sa vpracú možno aj tie prilby, ale väčší problém je to doma obchádzať celý rok, hej. Ja tie byty som mal na mysli s tým, aké sú zapratané všelijakými tými rárohmi, aby sa nechal tuná ten priestor takýto voľnejší.
Ja som nehovoril, že mne nezáleží na tej ochrane, ale dá sa tá ochrana vymedziť. Keď jednoducho máte vek 18 rokov a zároveň máte vodičský preukaz typu B, tak nemôžete byť vodičom kamióna. Musíte na to jednoducho dozrieť, hej? A takisto prevádzkovatelia týchto vlekov môžu dozerať aj na to, čo sa na tých lyžiarskych tratiach robí. Neviem si to predstaviť na bežeckej trati s prilbou, že by ktosi na bežkách behal dookola... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ja si dovolím mať, pán minister, pripomienky k tomu návrhu zákona.
Mám tu výhradu voči § 8a. A tam je odsek 6, kde je povinnosť mladším ľuďom ako 15 rokov mať riadne upevnenú prilbu na lyžiarke trate. Pán kolega mal taký trochu iný názor, polemizoval o tom, či to má byť vek 18 alebo 15 rokov. Ja mám celkovo problém s tou prilbou. My sme sa lyžovali na lyžiarskych tratiach, kde sme nepoužívali prilby. Samozrejme, mali sme iné lyže a inak sa lyžovalo. Teraz sú iné tie podmienky. Ale viem si predstaviť poriadok na lyžiarskej trati aj bez toho, aby tie deti boli ohrozované na tých tratiach. Teraz sme mali pred chvíľou návrh zákona, ktorý ste dávali, aby do Policajného zboru mohli nastupovať chlapci vo veku od 21 rokov. A ak to prejde, tak to bude záväzné. A rovnako viem si predstaviť aj tam, kde sú veľmi náročné lyžiarske trate, obmedziť tým deťom do veku 15 rokov jednoducho prístup na tú lyžiarsku trať.
Ale veľkým problémom, ktorý tuná je v našej spoločnosti, a ten je veľmi vypuklý a nedá sa nevidieť, ja som pravidelný lyžiar, raz za päť rokov idem na lyžovačku, hej, to mi tak stačí, aby som si to tak zmapoval, tí chlapi, ktorí vysedávajú alebo postávajú pri bufetoch, potužujú sa alkoholom a idú v pohode sa lyžovať ďalej. A keď sa zrazí taký 120-, 130-kilový alebo 100-kilový chlap s takým dieťaťom na tej lyžiarskej trati, tak je to naozaj veľmi vážny problém. Vtedy dochádza k tým úrazom. Dá sa tomu predchádzať a jednoducho týmto ľuďom zamedziť prístup na lyžiarske trate, aby neobmedzovali v podstate aj druhých účastníkov na nich. Tak nie sú ohrozené len deti, ale, samozrejme, aj ženy (A môže to byť aj muž, ktorý má nižšiu hmotnosť a je slabším lyžiarom.) a veľakrát títo lyžiari sa veľmi agresívne lyžujú na lyžiarskej trati.
Potom je tá definícia lyžiarska trať. Ak dieťa mladšie ako 15 rokov musí mať riadne upevnenú tú prilbu, ale lyžiarskou traťou je aj lyžiarska bežecká trať, musí to tam mať? Ja som to tu spomínal. Ja mám s tým vnútorný problém, lebo u nás v Tatrách sa lyžuje aj v jarnom období, keď slniečko naozaj už dobre svieti a hore na Skalnatom plese je iná teplota, tá inverzná, aj oblačnosť keď je, respektíve aj tá inverzia, ktorá je hore, svieti slnko, dole je zamračené a tam páli to slnko. Neviem si to vtedy predstaviť tých mladých ľudí alebo pätnásťročné deti, alebo aj dvanásťročné. Aj tu sme viedli polemiku o tých osemnástich rokoch. Neviem si dokonca predstaviť dospelých ľudí, aby sa lyžovali celý deň alebo pol dňa takto v tej prilbe. Väčšinou sú tmavé tie prilby a svieti na vás slnko. Veľmi je to náročné. Samozrejme, tá riadne upevnená prilbu mimovoľne sa dá jednoducho uvoľniť a nedá sa jednoducho takto lyžovať. Ja by som nebol v tomto smere taký prísny. Nechal by som to určite na rozhodovaní rodičov. Rodič nesie túto zodpovednosť.
Pán minister tuná nie je, teraz vybehol von, ale opýtal by som sa ho, keby tu bol, kde sú rodičia, keď naše deti vo veku do 15 rokov sedia v krčmách namiesto toho, aby sa lyžovali. A to dieťa si možno sadne na bicykel a dôjde potom dobité domov. Veľakrát sú to úrazy z toho, že to sú strety s motorovým vozidlom. Dieťa je potom zrazené, dolámané alebo aj mŕtve. A tu nikto nič nerieši. Koľko mladých ľudí vo veku do 15 rokov dnes by tak v našej spoločnosti muselo chodiť s prilbami domov? Na jednej strane tu to vyzerá potom tak, ako by nám nezáležalo na zdraví detí. Ale ja mám na mysli v tejto chvíli aj rodiny, ktoré majú viac ako jedno dieťa, rodiny, ktoré majú viac ako dve deti. A ak máte štyri deti, päť alebo sedem detí, teraz si zoberte tú skutočnosť, kde popcháte všetky tie rárohy, celý lyžiarsky výstroj. Na to sú trojizbové byty, niekedy štvorizbové byty, kde potkýname sa o tie rárohy. Aj tie prilby, tie plembaky sú v tomto smere jednoducho príťažou. A teraz si zoberte takú veľkú rodinu, ktorá sa má zbaliť a možno ide z Bratislavy, ide k nám do Tatier a ide na lyžovačku. Čo to zoberie prívesný vozík, aby sa zbalili, aby mohli ísť na lyžovačku? Aj na tento rozmer treba pamätať.
A ja to tak poviem, kto je viac ako otec? Ja som otec, mama nie je viac, otec je viac ešte aj ako mama, tak je hlavou rodiny, ja som taký staromódny konzervatívny, hej. (S úsmevom povedané.) Tak úsmevne to rozprávam. Ale jednoducho zodpovedný rodič nesie zodpovednosť za svoje deti. A ak aj rozhodne ten rodič, či to dieťa bude mať tú prilbu alebo ju nebude mať na tom lyžiarskom svahu, je to jedno, ja si myslím, že v každom prípade je to na rozhodovaní rodičov.
A ak by sme mali byť celkom takí prísni a striktní, potom prevádzkovateľ lyžiarskej trate nech ten nesie tú zodpovednosť. Ten nech rozhodne, ktoré vekové kategórie to majú mať. Ale to nie je len potom o vekovej kategórii, lebo koľko je nás takých mľandravcov, čo sme na tom lyžiarskom svahu a ideme raz za desať rokov na ten lyžiarsky svah a nezvládame tie lyžiarske svahy veľakrát zísť na lyžiach? No jednoducho tak im to zamedzí, ak je iný, bočný lyžiarsky svah, zvyknú byť také detské alebo menej náročné lyžiarske svahy, sú tam niekde lyžiarske trate, niekde je trebárs len jedna zjazdovka, ale dnes máte aj dve-tri zjazdovky niekde, prevádzkovateľ takéhoto lyžiarskeho zariadenia, a rozhodne o tom, ak vidí, že by to bolo nebezpečné pre nich.
Ale najväčším problémom, ktorý ja vidím na lyžiarskych tratiach v dnešnej dobe, sú opilci, ktorí sa suverénne lyžujú. Môj priateľ známy dostal hádam u nás v regióne ako cyklista najväčšiu pokutu, ktorú vôbec cyklista mohol dostať. Dostal ju 150-eurovú za to, že nafúkal s tým, že pil alkohol. Ale taký lyžiar, ktorý ide oveľa väčšou rýchlosťou na tom svahu, pod vplyvom alkoholu zráža sa s ľuďmi, je bez sankcie, nie je postihnutý. Tam by som sa pozrel na týchto.
A na záver chcem len tak podporiť tú myšlienku, aby jednoducho tá dobrovoľnícka Horská záchranná služba bola podporená, lebo ja si neviem predstaviť tiež tú prácu v tatranských podmienkach bez dobrovoľníkov. Mal som kopec aj kolegov, aj priateľov z Horskej záchrannej služby. Na jar sú u nich prípady také, na jeseň, to sú tie zamrznutia, ktoré kolegyňa tuná spomínala. Tatry veľakrát sa podceňujú a veľmi veľa ľudí zahynie tam preto, lebo podcenia v podstate tie naše veľhory. Ale tu je taká situácia, že neviem si predstaviť pri tých lavínach, ktoré sa zosúvajú hlavne na jar, že by dobrovoľníci tam nenastupovali pri hľadaní osôb a pri prehľadaní toho lavínového poľa. Ja som za to, aby sme aj docenili aj spoločensky, ale však aj finančne, čosi stojí aj toto, aj to vybavenie, dobrovoľnícku záchrannú službu.
Pán minister, ja som len tak ešte spomenul, boli ste za dvermi, otázku, koľko z nás rodičov dbá na to a koľkí dávame pozor na to a tie deti do 15 rokov a vysedávajú v krčmách, odchádzajú z tých krčiem s prilbami na hlavách, napriek tomu koľko máme úrazov. Vy to budete vedieť lepšie ako ja. A ja hovorím, že radšej nech tie decká sú na svahoch, nech sa tam radšej lyžujú, ako by mali vysedávať v nečinnosti po nejakých krčmách a putikách. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Chcem vás požiadať, vážený pán predseda, aby ste ihneď zvolali grémium na žiadosť troch poslaneckých klubov, hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, Kresťanskodemokratického hnutia a strany MOST – HÍD. Ďakujem.

Ďakujem. Takže ja by som nadviazal na to čo som hovoril pred hlasovaním. Podľa mňa by sme sa mali v rámci tohto procesu a tohto návrhu zákona zamerať na personálnu politiku štátu a konečne sa cez politické spektrum dohodnúť na tom, čo bolo spomínané možno aj náznakom v predchádzajúcich vystúpeniach. Totiž pokiaľ si môžu politicky činné osoby alebo tie najvyššie reprezentácie, najvyšší reprezentanti štátu nominovať ten svoj najbližší tím, kde sa na kreslí tá hrubá čiara a kde bude nasledovať či už kariérny spôsob alebo spôsob výberu, podľa mňa je bazálna otázka, kedy a ako a s akými osobami vo funkciách s tým začať. Preto, po prvé, si myslím, že naozaj je nešťastné, že s týmto začíname na konci volebného obdobia, lebo naozaj je objektívne, resp. dôvodné predpokladať, že to, čo tu máme ako predložený návrh zákona, má skôr ambíciu niekoho betónovať vo funkcii, ktorú zastáva, a nie vyriešiť dlhodobý problém, ktorý v personálnej politike Slovenska máme. A to je odstránenie politických nominácií. Tento problém ja nazývam pracovne dohodou na momente a bode, ktorým je spomínaný stop stav. To znamená, že ak máme držať vo funkciách ľudí aj cez politický cyklus, tak musí na ich nominácii vzniknúť nejaká dohoda cez politické spektrum. Máme príklady, kde to funguje, či sa budeme baviť o nejakých rezortných ministerstvách, často sa tu dáva za príklad ministerstvo financií alebo niektoré rady, ktoré sú obsadzované spôsobom cez politický cyklus. A možno to treba označiť slovami, že sú proti politickému cyklu odolné. Čiže bude veľmi dôležité, a myslím si, že tento návrh to teraz nerieši, ako sa dohodneme na tom, kto vo funkciách bude a či tí ľudia, ktorí vo funkciách budú, budú nejakým zákonným spôsobom vo funkciách betónovaní alebo niekto kvôli stabilizácii personálneho výkonu jednotlivých rezortov, resp. oblastí, v tomto prípade Policajného zboru bude mať naozaj ten autentický záujem udržať personálnu politiku tak, aby nebola náchylná cez koniec alebo cez prelom politického cyklu na výmenu ľudí.
Druhý a hlbší problém, ktorý vidím a naznačujem pri tom, to je, že už by sme sa raz a navždy mohli dohodnúť na inom systéme tzv. nominačných autorít, ako je priamo plénum parlamentu, resp. ľudia, ktorí sú priamo po volebnom cykle nominovaní do ministerských pozícií. Nechcem dlho rečniť a myslím si, že téma politických nominácií a boj s týmto neblahým prvkom v personálnej politike tohto štátu sú dlhodobo známe. A bol by som rád, keby sme sa nakoniec dopracovali, a mám obrovskú mieru skepsy, že to nebude v tomto volebnom období, k tomu, že sa dohodneme na ad jedna stop stave a ad dve systéme výberových konaní, resp. kariérneho postupu, nakreslíme tú povestnú hranicu, pokiaľ politici si tvoria vlastný tím a preberajú zodpovednosť, a na tom, odkiaľ nastúpia možní odborníci a nezávislí ľudia. A tým pádom sa dohodneme na základnom kompromise, akým spôsobom sa budúca personálna politika tohto štátu bude uberať. Preto a pre tieto výhrady si myslím, že tento návrh zákona skôr vzbudzuje otáznik a veľa otáznikov a skôr otvára problémy keďže sa blížime ku koncu volebného obdobia, či naozaj nejde o zabetónovanie si ľudí na konkrétnych pozíciách, a preto tento návrh zákona nepodporím. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár poznámok k predkladanému návrhu zákona, a to možno z dvoch uhľov pohľadu.

Prvý uhol pohľadu je ten, ktorý sme v diskusii o takzvanej téme politických nominácií priniesli aj na parlamentnú pôdu, a to už od roku 2010, aj cez rok 2012. Celá personálna politika tohto štátu je viac-menej závislá od toho, akým spôsobom prebieha politický cyklus, respektíve vždy pri nástupe novej politickej garnitúry, výmeny koaličných vlád tu prichádza k absolútnej zmene. Až sa tomu tak vzletne hovorilo, že je to až po poslednú upratovačku vo výkone v širšom pohľade verejnej správy a v oblastiach štátnej správy. Často a dokonca vo volebnom programe sme mali napísané, že pri každom jednom projekte, ktorý chce niekto realizovať, existuje v prvom rade nejaký ideový zámer, v druhom rade financovanie, v treťom rade personálna politika. A ak to prirovnáme voľne k ideovému zámeru Slovenska, čiže ideový zámer bol pre Slovenskú republiku, spôsob financovania definovaný je, dane platíme všetci, tak následný a veľmi dôležitý bod je personálna politika a vyzerá to tak, že cez dva a pol dekády sa k personálnej politike tohto štátu nevieme dopracovať v nejakom širokom konsenze.

Ja vám, pán minister, v tomto ohľade vôbec nezávidím, pretože ak budeme počúvať aj kolegov z opozície, sa pozerať na váš návrh, ktorý smeruje k úzkemu výseku tohto problému, ktorý môžeme volať problém politických nominácií, tak môžeme nastaviť rôzne uhly pohľadu a z rôznych uhlov pohľadu pre mňa niekedy až prekvapivo prichádza kritika z opozičných lavíc. Ale viem si to predstaviť, pretože ten uhoľ pohľadu je, že nemáme nakreslený alebo nemáme cez široké politické spektrum dohodnutý takzvaný stop stav. To znamená, že mnoho ľudí, počul som poslanca Hlinu, poslanca Lipšica, predrečníka Igora Hraška, hovorí o tom, že ak nastavíme pravidlá výberových komisií tak, že sa široko nedohodneme na možnej personálnej politike a ten stop stav bude vyzerať tak, že akákoľvek opozícia, ktorá v tomto parlamente bude, či to budete na budúce vy a príde niekto s návrhom zákona, bude chcieť svoje personálne nominácie betónovať vo funkciách, tak sa, samozrejme, bude zdvíhať obrovská miera nevôle. A dokonca budú tu aj tie vyhrážky, ktoré som počul, s tým, že veď to je len jednoduchý zákon a bude trvať jeho pôsobenie, keďže na ňom nie je politická dohoda, len dva mesiace po voľbách, pretože potom sa ten zákon zmení. Tak nerobíme dobre.Zaznamenal som aj pod tlakom tretieho sektora, dokonca aj v rámci nejakých predvolebných stretnutí s Transparency International, si to pamätám, že problém politických nominácií citlivo vníma aj politická strana SMER. Ak by som sa na to pozeral z uhla pohľadu ministerstva vnútra, aby sme vyriešili problém politických nominácií, a to aj v osobe, o ktorej sa tu viac-menej zmienili všetci poslanci, tak pravdepodobne spôsobu výberového konania sa nevyhneme. Je možno teraz čaro nechceného, že výberové konania dostali za posledné dva týždne veľkú medializáciu priamo pri fungovaní tuná bratislavského magistrátu, ale myslím si, že na cestu vydania sa v boji proti politickým nomináciám, resp. odpolitizovania aj Policajného zboru nejaká forma výberových konaní v kombinácii s formou kariérneho rastu musí prísť. Moja otázka je však rovnaká spolu s niektorými opozičnými kolegami, prečo to prichádza pri závere... (Ruch v sále.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ešte raz, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o kľud v miestnosti, nech môže rečník dokončiť svoje vystúpenie.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Nechcem zdržovať kolegov, keďže je 17.00 hodina, no ešte na päť minúť určite to mám.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, súčasťou dnes predstaveného zákona je aj akési výberové konanie na funkciu policajného prezidenta.
Prednedávnom som predkladal novelu iného síce zákona, zákona o Policajnom zbore, ale kde som navrhoval riešenie, ktoré by mohlo naozaj stransparentniť výberové konanie na policajného prezidenta, ale aj s určitými právomocami, a teda aj s odpolitizovaním policajného prezidenta.
V tomto ohľade ma napadá otázka, keďže boli tu vyjadrené názory, že policajný prezident má patriť do rúk ministra, pretože minister garantuje určité veci: Pre koho alebo na čo tu je vlastne polícia. No pre koho tu je polícia, zatiaľ to vidíme na každom kroku. Je tu pre politickú moc. Ale opýtajme sa na to inak: Pre koho by tu mala byť polícia? Ja si myslím, že by tu mala byť pre občanov Slovenskej republiky. A tým pádom by sa aj mala určitým spôsobom zodpovedať občanom Slovenskej republiky, nie ministrovi. Či inak minister by prišiel o určité právomoci, zúžil by sa mu okruh moci a vplyvu? No akú pôsobnosť má minister kultúry? No má ju celkom dobrú, má svoj rezort, má tam svoje oblasti. Aj minister vnútra má okrem riadenia polície aj iné oblasti. My máme jeden status, ktorý nemá žiaden štát v Európskej únii, keď polícia by mohla patriť do rúk občanom, len, samozrejme, to je na trošku dlhodobejšiu diskusiu a debatu, hlavne nie v tomto období, keď to niekomu nevyhovuje. V každom prípade máme určité možnosti.
Ten zákon, ktorý som priniesol ja, na odpolitizovanie policajného prezidenta a, samozrejme, aj jeho transparentné výberové konanie, mal zlepšiť tú situáciu na Slovensku. Už tu boli viaceré pripomienky k tomu, že áno, výberové konania sú niekedy už len naoko. V tomto prípade sa to malo zlepšiť. Ale týmto návrhom, ktorý priniesol minister Kaliňák, to nevedie k zlepšeniu, aspoň keby to bolo naoko zlepšenie, ale ani k zhoršeniu, ale vedie to k nebezpečenstvu.
To nebezpečenstvo už tu bolo popísané od kolegov. A to je to spomínané zabetónovanie, zabetónovanie policajného prezidenta niekde vo funkcii tak, aby ešte furt mali tí, ktorí možno už tu nebudú pri moci, určitý dosah na určité procesy. Prečo by mal minister ovládať políciu alebo hovoriť do jej procesov? Policajný prezident, si myslím, by mal byť natoľko dôležitou a váženou funkciou, že by mal mať svoje vlastné rozhodovacie právomoci, a, samozrejme mala by to byť tiež osobnosť, ktorá tú políciu bude riadiť samostatne, nie na príkaz niekoho.
Keď hovoríme o konkrétnych veciach, lebo tu sa hovorilo, že no však máme navrhnúť riešenie, nehovorte len o tom, ja som tu navrhol to konkrétne riešenie a už tu bolo. Akosi sa o tom nediskutovalo. Však načo by to bolo, však to bol opozičný návrh?
Hovorilo sa tu o nebezpečenstve zabetónovania sa. A tento návrh, ktorý tu máme predložený, neupravuje vôbec to funkčné obdobie. V mojom návrhu som tu mal päťročné funkčné obdobie maximálne dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia až do vymenovania nového v tej funkcii. Ale v prípade skončenia jeho mandátu ho zastupoval v tejto funkcii viceprezident. Takže nie je také, že niekto si tu bude sedieť na zadku až do neviem kedy, lebo sa obštrukciami nezvolí ten nový, ale sú to presne určené pravidlá, presne určené to obdobie. Chceš tam byť odvtedy, môžeš tam byť dovtedy, ešte jedno to obdobie, viac nie. Takže to sú pravidlá, ktoré treba skutočne určiť, aby to bolo transparentné.
A tu sa opäť dostávame k niečomu, čomu sa hovorí, že voda sa káže a víno sa pije. A už som upozornil na to viackrát. SMER niečo iné hovorí a niečo iné robí. Áno, v dôvodovej správe je napísané, že sa jedná o transparentnosť. Akú transparentnosť máte na mysli, preboha, keď členov tej komisie si vymenuje minister? To už je len taký zastierací manéver, aby potom minister mohol povedať: „Ale to som nebol ja, to bola komisia.“ V konečnom dôsledku si tam nastrká svojich ľudí, ktorí mu potom pritaknú: „Áno, koho tam vlastne chceš, áno, tak povedz, nech sa zapíše do toho výberového konania, my ti ho odklepneme. Daj tam ešte nejakých zo dvoch-troch, nech to nevyzerá zle, aby sme mali z čoho akože vyberať, a v podstate ty si to potom vyber.“ A niekto tu bude hovoriť o tom, že niekto tu politikárči alebo robí nejaké iné veci. Veď to je čistý populizmus, čistý populizmus, ktorý ešte k tomu prišiel pred voľbami, samozrejme, čiže pred skončením určitého funkčného obdobia, pretože doteraz to bolo tak, že voľbami si nový minister volil aj svojho policajného prezidenta. Teraz pred skončením tohto volebného obdobia, by sa mal, pravdepodobne to prejde, zvoliť nový policajný prezident, ktorý tam bude, žiaľ, ale ešte obsmŕdať pri novom možno ministrovi, ktorý už možno nebude z tejto vlády. To je to riziko, na ktoré už tu bolo poukázané s tým, že SMER už nemusí byť vo vláde.
Takže tomu sa hovorí zabetónovanie a takto by to malo akože prejsť, čomu sa aj trošku čudujem, lebo keď sem prinesie minister Počiatek paškvil, ktorému hovorí nový stavebný zákon, tak je mi jasné, že on tomu nerozumie, nemá odkiaľ, nemá prečo tomu rozumieť. Ale minister Kaliňák, si myslím, je odborník v tejto oblasti a on presne vie, čo robí. A to je to nebezpečenstvo. On presne, vie čo, samozrejme, aj ako robí.
Takže tento zákon je, žiaľbohu, pripravený opäť spôsobom, ktorý nemá s transparentnosťou nič spoločné, ktorý nemá absolútne zlepšiť to prostredie. Samozrejme, nehovorím teda o tom celom, lebo posunutie hranice veku od 18 na 21 rokov pre policajtov, ktorí nastúpia do funkcie, môže byť akceptované. Ja hovorím teraz o policajnom prezidentovi, len o tejto jednej časti. A toto je skutočne nebezpečný prvok, ktorý v tomto zákone je. Preto, už tu bol podaný procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone nerokovali, ja by som iba povedal, že podávam procedurálny návrh, aby si tento zákon navrhovateľ zobral na prepracovanie. Ďakujem.