Videokanál klubu

Ďakujem. Keďže platí, že "exempla trahunt" alebo príklady priťahujú, tak ja sa v tej prvej časti tvojho príhovoru chcem aj poďakovať za upozornenie na konanie súdu. Prebehlo naozaj za účasti 12 poslancov Národnej rady nie so snahou zasahovať, ale možno so snahou byť dopodrobna informovaní o tom, akým spôsobom krváca naša justícia a akým spôsobom, áno, v piatok trinásteho prišlo k rozhodnutiu ohľadom 22 ha Pečnianskeho lesa, ktoré máme tuná pod oknami.
Sú situácie, kedy by mohla ísť politika bokom a kedy nebudem súhlasiť s pánom podpredsedom parlamentu, že existujú ako keby nejaké protistrany. Tuná je absolútne jasné, že súdnym rozhodnutím bol posvätený maximálny podvod, ktorý zabezpečí nejakému developerovi to, že sa dostal k štátnemu majetku, a napriek všetkej snahe, či okresnej prokurátorky, alebo ľudí, ktorí sa snažili argumentovať v tomto spore, nakoniec bolo rozsudkom v prvom konaní potvrdené a tento rozsudok je donebavolajúca nehoráznosť.
Čiže dúfam, pre zápis, možnože tento symbol bude vyriešený či už v odvolacom konaní a nebude tento podvod dokonaný do konca. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ten pozmeňujúci návrh podporím aj všetky tie jednotlivé body, dával som pozor, ako si to odprezentoval.
A myslím si, že je aj správne, že generálny prokurátor je volený na tých 7 rokov, ale aj veľmi dobré je to aj v tom pozmeňujúcom návrhu, že sa vypúšťa automatické predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokurátora. V prípade skončenia funkčného obdobia môže v súlade so zákonom a rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky vykonávať všetky kompetencie generálneho prokurátora jeho prvý námestník.
Tak ako si to v rozprave spomenul, mali sme ten prípad NKÚ, kedy sa donekonečna predlžovalo funkčné obdobie jeho predsedu. A tak nech je to zo zákona, že jednoducho generálnemu prokurátorovi, keď uplynie sedemročná lehota, musí skončiť a, veľmi správne, ani nemôže opätovne sa uchádzať o tento post naďalej.
Bod 2. Tak k niektorým veciam, všetko nestihnem, samozrejme, a tu v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov generálny prokurátor vydáva záväzné stanoviská záväzné pre všetkých prokurátorov. Áno, je to správne. Ale tak ja som si dal takú poznámku, predovšetkým ten prokurátor, nechcem spochybňovať generálneho prokurátora súčasného, ale aby bol predovšetkým morálnou autoritou, hej, pretože tie jeho stanoviská naozaj zaväzujú tých ďalších prokurátorov na tých nižších článkoch.
Samozrejme, aj ten rozmer tých blízkych osôb, ktorý si tu spomínal, či už u prokurátorov, alebo právnych čakateľov, aby deklarovali v celej justícii, aké majú tie príbuzenské vzťahy.
K tým dôchodkom sa nestihnem nejak vyjadriť. No nestihnem už.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu, teda o zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
My sme sa snažili už v minulosti podať podobný teda návrh ako novelu zákona. Zatiaľ nám neprešla. Ale myslím si, že nie je to nič ťažké, nič zložité, pretože aj dneska máme na rokovaní alebo teda na tejto schôdzi máme na rokovaní materiál Návrh na voľbu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, je to tlač 1812, kde máme v podstate k nahliadnutiu životopisy dotyčných kandidátov, ktorí sa rozhodli alebo teda ktorých nominovali poslanci na to, aby mohli sa uchádzať teda o tieto funkcie. Sú tam zverejnené ich základné veci. Niečo je, samozrejme, vybielené. Meno, priezvisko, bydlisko, len teda mesto alebo obec, rok narodenia a potom, samozrejme, profesný životopis. Presne v týchto intenciách je aj náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý chce teda rozšíriť určité veci, aby sa tieto životopisy normálnym spôsobom zverejňovali, keď niekto kandiduje na nejakú funkciu.
Takže dovoľte mi, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Igora Hraška a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, tlač 1727.
Vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1 ktorý znie:
"1. V § 9 ods. 2 prvej vete sa za slovo "osoba" vkladajú slová "zverejní alebo"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Je totiž rozdiel medzi zverejnením osobných údajov, ktoré je zo strany povinnej osoby automatické, a sprístupnením osobných údajov, ktoré sa deje výlučne na základe žiadosti.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. § 9 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Povinná osoba zverejní na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, 9), ktorá sa uchádza o funkciu vymedzenú funkčným obdobím alebo časovým obdobím alebo doobsadzovanú na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov, odkaz 16j); to platí aj pre zverejnenie osobných údajov fyzickej osoby, ktorá je úspešným uchádzačom, bezprostredne po nástupe do takejto funkcie. Podľa prvej vety sa zverejňujú osobné údaje v rozsahu:
a) titul,
b) meno,
c) priezvisko,
d) profesionálny životopis,
e) dokumenty, ktoré potvrdzujú splnenie zákonných podmienok pre výkon funkcie, odkaz 16k),
f) ďalšie dokumenty požadované v zmysle osobitných predpisov, odkaz 16l)."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 16j až 16l znejú:
"16j) Napríklad § 5 zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 a 22 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizovaní činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, § 100 zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 19 zákona č. 111/1990 Z. z. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, § 18 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
16k) Napríklad § 19 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.
16l) Napríklad § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh prihliada na viacero východiskových téz výzvy občianskej iniciatívy Za dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám – osobitne ide o dvanásty princíp, v ktorom je stanovené: "Zákon musí umožňovať prístup k informáciám týkajúcim sa výkonu právomoci a funkcie konkrétnych verejných činiteľov a zamestnancov verejnej správy. Tieto informácie nemôžu byť utajované z dôvodu ochrany osobných údajov a po ich sprístupnení povinnou osobou musia byť šíriteľné ďalej."
Aplikačná prax pri žiadostiach o sprístupnenie informácií, ktoré sa týkajú osôb vykonávajúcich verejné funkcie, naráža na ochranu osobných údajov týchto osôb. Túto skutočnosť potvrdil aj predseda vlády Slovenskej republiky vo svojej odpovedi na interpeláciu podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej zo dňa 14. novembra 2012, kde uviedol: "Životopis fyzickej osoby nie je možné sprístupniť bez jej predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby, pretože obsahuje osobné údaje dotknutej fyzickej osoby."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh reaguje na premiérov striktný pozitivisticky výklad práva adekvátnym spôsobom, teda zmenou interpretovaného právneho predpisu. Podstatou tejto zmeny je stanovenie povinnosti sprístupniť a zverejniť na účely informovania verejnosti osobné údaje takej fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o funkciu vymedzenú funkčným obdobím alebo časovým obdobím alebo obmedzovanú na základe priamej vol'by alebo nepriamej vol'by alebo vymenovaním podl'a osobitných predpisov, resp. ktorá bola úspešným uchádzačom o takúto funkciu, a to bezprostredne po nástupe do takejto funkcie. Povinná osoba zverejní povinné údaje na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, aby mohli byť prístupné širokej verejnosti.
Keďže pozmeňujúci a doplňujúci návrh zároveň presne vymedzuje nielen účel, ale aj rozsah a zoznam spracúvaných osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu, teda okruh dotknutých osôb, a následne aj úspešného uchádzača o takúto funkciu, ako aj okruh tretích strán, teda osôb, ktorým sa tieto osobné údaje sprístupňujú, nebude potrebné pred zverejnením osobných údajov kandidátov na verejnú funkciu požadovať od týchto osôb ich súhlas s takýmto zverejnením v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okrem profesionálneho životopisu by sa mali v zmysle pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sprístupňovať titul, meno a priezvisko dotknutej osoby, dokumenty, ktoré potvrdzujú splnenie zákonných podmienok na výkon funkcie, napríklad potvrdenie o bezúhonnosti, to sa dodáva štandardne, poprípade aj ďalšie dokumenty, ktoré sú požadované v zmysle osobitných predpisov, napríklad projekt riadenia.
Z teoreticko-právneho hľadiska je možné na tento problém nazerať cez prizmu konfliktu dvoch legitímnych právnych hodnôt. Na jednej strane stojí právo na informácie, na strane druhej právo na ochranu osobných údajov. Štandardným ústavnoprávnym riešením takejto dilemy je využitie testu proporcionality k vyvažovaniu oboch hodnôt.
Ústavný súd Slovenskej republiky k podobnému kroku už v minulosti pristúpil a dospel k nasledovným záverom: "Najvšeobecnejšia klasifikácia osôb, do ktorých osobnostných práv malo byť výkonom slobody prejavu zasiahnuté, je ich rozdelenie na osoby verejné a osoby súkromné, teda radových občanov, ktorí nezastávajú žiadnu zvláštnu funkciu ani inú významnú spoločenskú rolu. Osoby verejné možno ďalej rozčleniť na osoby verejne činné a osoby verejne známe. Kategória osôb verejne činných zahŕňa všetky osoby, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na výkone verejnej moci (teda politici vrátane regionálnych politikov a kandidátov vo voľbách, sudcovia ako špecifická kategória, štátni úradníci, predstavitelia ozbrojených zložiek, iní verejní činitelia a pod.). Tieto osoby spravidla zastávajú volené či menované funkcie, výkon ktorých podlieha kontrole zo strany verejnej mienky ako často jedinej možnej podobe neformálneho sankčného mechanizmu. Dôvody odlišného vymedzenia hraníc možných zásahov do osobnostných práv u verejných osôb možno uviesť jednak v skutočnosti, že vstupom do verejného priestoru musia tieto osoby preukázať vyššiu mieru tolerancie, teda strpieť vyššiu mieru záujmu o ich osobu." (Nález III Ústavného súdu 385/2012-63.)
Aj v zmysle záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné konštatovať, že predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh sleduje legitímny cieľ, ak k jeho dosiahnutiu zvolil primerané prostriedky.
Z legislatívno-formálneho hľadiska na záver podotýkame, že aplikácia pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu súvisí aj s § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, v ktorom je inkorporovaná zásada legality, teda informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Navrhnuté znenie § 9 ods. 5 zákona o slobode informácií je presne tým právnym predpisom, ktorý ustanovuje, že sa údaje sprístupnia.
3. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V poznámke pod čiarou k odkazu 27c sa vypúšťa citácia o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide len o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Ako som už konštatoval, máme na rokovaní tejto schôdze aj návrh na voľbu komisárov pre deti a komisárov pre osoby so zdravotným postihnutím. Všetky tieto životopisy, ktoré sú tu obsiahnuté v tomto papierovom materiáli, sa dajú nájsť aj na stránke Národnej rady ku schôdzi č. 58, presne k danému bodu, keď si ho rozkliknete, tak všetky životopisy sú vo formáte PDF sprístupnené aj verejnosti. Myslím si, že nie je dôvod, aby sme niektorým osobám umožňovali nezverejniť svoj životopis, keďže zastávajú skutočne takú funkciu, ktorá je pre občana a pre štát, ktorý by mali, samozrejme, hájiť, v dobrom záujme.
Takže dúfam, že tento náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh nájde pozitívnu osobu, verím, že pán minister dá k tomu pozitívne stanovisko, pretože skutočne vidíme, že prax ukazuje, že to problém nie je pri takýchto funkciách, tak myslím si, že len zosúladíme zákon s praxou.
Ďakujem pekne.

Ja síce nie som odborník na trestné právo, ale veľmi sa teším, že čoraz viac v parlamente rezonuje problematika a otázky spotrebiteľského práva, obzvlášť viac sa teším z toho, že tu rezonujú aj otázky spojené s hľadaním a schvaľovaním mechanizmov na posilnenie pozície finančného spotrebiteľa, hlavne spotrebiteľa, ktorý potrebuje dnes čeliť finančnej úžere. Som rada, že pán poslanec Madej predložil tento pozmeňujúci návrh, ale hlásim sa a podporujem aj tú myšlienku alebo ten návrh pána poslanca Lipšica prešetriť a prehodnotiť, nakoľko bude tento návrh vykonateľný, nakoľko poskytne skutočnú právnu ochranu poškodeným spotrebiteľom, aby naozaj v praxi nevyznel len ako, tento návrh, ako formálny a ako marketingový ťah. Takže prihováram sa za to, aby bola preskúmaná a prehodnotená praktická prínosnosť a prospešnosť tohto návrhu zákona.

Ja by som len chcela povedať, že hovorili sme pred chvíľou o tom európskom ochrannom príkaze a hovorili ste, pán minister, ako vlastne je to výborné, že budú rovnaké možnosti uplatnenia si tej ochrany vo všetkých členských štátoch, ale už sme sa tu raz o tom rozprávali v tejto sieni, že len to nám chýba, aby my sme tie opatrenia mali u nás vlastne najprv uplatnené. To, že ich potom budú môcť uplatňovať v iných členských štátoch, je fajn, lenže ich nemajú. Tak toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, som vlastne druhá v rade aj za sebou, ale aj za pánom poslancom Madejom, ktorá sa ide vyjadrovať nie k tomu, čo je primárne predmetom návrhu zákona, ale práve k otvorenému Trestnému zákonu a k ustanoveniam, ktoré sa pochopiteľne týkajú problematiky – musím povedať – takzvanej transpozície smernice, ktorou sa ustanovujú minimálne normy na ochranu práv obetí trestných činov.
Pretože, pán minister, nehnevajte sa, ja som to aj na výbore povedala, mne to príde tak trošku ako podfuk. Toto fakt nie je transpozícia a vy ste spomenu... (reakcia ministra), veľmi čiastočná, skoro žiadna, a najmä sa netýka tých vecí, ktoré pri tej transpozícii sme najviac očakávali. To znamená, nie to, čo sa týka trestného práva, ale to, čo sa týka iných prostriedkov na ochranu a podporu obetí. To sme čakali.
A, žiaľ, musím povedať, vy ste povedali pri tom predchádzajúcom vystúpení, že ja som členkou pracovnej skupiny, ibaže ona sa tento rok vôbec nezišla! Viete dobre, že ja som veľmi často dobiedzala a myslela som si a verila som vám, že naozaj tú transpozíciu urobíme, ale ešte v máji ste mi povedali tu verejne v pléne, že bude. Ale už v máji vaši kolegovia vedeli, že nebude, takže som z toho veľmi, veľmi smutná, pretože naozaj to, čo sme očakávali a prečo sme vlastne, prečo som strávila posledných pár rokov v nádeji, sa neudeje, a obávam sa, že keď sa to neudeje v tomto volebnom období, či vôbec ešte bude niekedy. (Reakcia ministra.) V tomto volebnom sa to udeje? No to sa nemôže a za budúce nemôžme ručiť.
Takže vy ste povedali pri tom, myslím, úvodnom slove alebo ešte predtým, že ste sa nikdy nezaoberali bližšie trestným právom. Ale práve sme chceli od transpozície, aby to nebolo trestné právo, ktorým sa budeme primárne zaoberať. A ja mám teraz poznámky k tomu, čo sa v trestnom práve, prípadne v súvisiacich ďalších predpisoch navrhuje zmeniť alebo zaviesť a čo si myslím, že nielenže obetiam nepomôže, ale naopak, že im uškodí aktuálne a uškodí im aj v tom, že v budúcnosti sa zavedie, resp. nezavedie, ako máme aj z iných oblastí príklady, aplikačná prax, ktorá naozaj by obetiam pomáhala.
Jedná sa mi hlavne o ustanovenie, ktoré je síce až na konci aj pozmeňovacieho návrhu uvedené, ale pretože mi veľmi leží na srdci a pretože si myslím, že mnoho ľudí ani poslancov nerozumie tomu, o čo mi ide, ide o inštitút vykázania, ktorý my máme veľmi nezmyselne upravený v zákone o Policajnom zbore, máme inštitút vykázania upravený na 48 hodín. To znamená, že násilník, násilná osoba môže byť opatrením, rozhodnutím policajta vykázaná so spoločného obydlia na 48 hodín a za ten čas si majú obete, majú teda ohrozené osoby sa postarať o svoju bezpečnosť, postarať sa prípadne o podanie rôznych podaní, žiadostí o predbežné opatrenia a tak ďalej a tak ďalej. Nedá sa to veľmi jednoducho urobiť, ale keď sme v roku 2008 tento inštitút prijímali, ja som vtedy veľmi veľa diskutovala (rečníčka sa obzrela dozadu), pani podpredsedníčka Laššáková tu teraz nie je, o tom, že radšej neprijmeme vôbec tento inštitút, ak má byť len na 48 hodín, pretože tí ľudia si to nebudú vedieť zariadiť a nebudú si to vedieť zariadiť preto, lebo nemáme garantované, neexistujú žiadne služby, žiadna pomoc pre ohrozené osoby, ktoré im pomôžu zariadiť to, aby bolo postarané o deti, aby násilník sa nepribližoval, aby bolo to vykázanie súdom potvrdené alebo predĺžené na nejaké obdobie, aby mohli podať príslušné návrhy, aby mohlo prebehnúť mnoho procesných úkonov a najmä, čo sme nedokázali zariadiť, aby na to boli pripravení policajti. Tak sa stalo, že tých vykázaní je minimum, že sa dá spočítať možno ani nie na štyroch rukách do roka, koľko máme vykázaní zo spoločného obydlia, pretože sú neúčinné, pretože sú nepraktické, Pretože ešte okrem iného policajti dostávajú protichodné alebo neskoordinované metodiky, ktoré ich mýlia v tom, ako to majú robiť, a preto sme oslabili účinnosť tohto inštitútu.
V Českej republike zaviedli vykázanie v roku 2006. Súčasne s inštitútom vykázania zaviedli v zákone o sociálnych službách, ustanovili intervenčné centrá. Vo všetkých krajoch fungujú intervenčné centrá. V jednom, ostravskom kraji dokonca dve, ktoré povinne musia osloviť ohrozené osoby, musia ponúknuť im pomoc a pomáhajú im riešiť situáciu, ale nie s tým, nečakajú na to, že obete prídu za nimi – a ani nevedia kam koniec koncov, ale polícia je povinná oznámiť intervenčným centrám, bol takýto zákrok, bol takýto zásah, je vykázaná osoba tam a tam a už to beží. A už to beží takmer 10 rokov a beží to úspešne a tie prípady vykázaní sa nedajú ani zďaleka porovnať s tými, ktoré sú na Slovensku.
Mimochodom, podobný pomer je to aj v prípadoch odškodňovania obetí trestných činov štátom. Tiež to na Slovensku máme v minimálnej miere napriek tomu, že tento zákon o odškodňovaní, ktorý v roku 1999, myslím, predkladal poslanec Fico a bol vtedy prijatý. Už ho máme tak dlho, ale tiež je neúčinný preto, lebo nemá funkčné žiadne možnosti, ktoré by ho podporili a ktoré by ľuďom pomohli uplatniť si svoje právo napríklad na odškodnenie od štátu a ešte k tomu je aj určený vlastne len pre určité vybrané skupiny obetí, teda skupiny obetí vybraných skupín trestných činov.
Takže my navrhujeme, aby sme, teraz paradoxne, vtedy sa nám to zdalo málo 48 hodín, ale práve z toho istého dôvodu, že tie služby stále nemáme, nemôžme si myslieť, že tie služby, ktoré poskytujú mimovládne organizácie, sú dostatočné. Nie sú, pretože nie sú vôbec zabezpečené, nie sú akreditované, nie sú, nikto nevie, či budú ešte fungovať o rok, o týždeň alebo ako, čiže nemôžme od nikoho žiadať, od mimovládnych organizácií, aby poskytovali služby len tak samy z vlastnej iniciatívy a z vlastných peňazí často.
Takže ja by som veľmi pekne prosila, kolegyne, kolegovia, keby ste zvážili, či tento inštitút budeme, či toto vykázanie budeme naozaj predlžovať na ďalších 10 dní. Bude to vyzerať ako veľké gesto, obete sa možno potešia, ľudia sa potešia, že majú dobrý nástroj v rukách, ale nebudeme ho vedieť aplikovať. Verte mi.
Ja preto poprosím, pán spravodajca, keby sme tento bod vyňali na samostatné hlasovanie. To je posledný v tom pozmeňováku.
No a tak ja teraz prečítam, pretože už aj tak nemám veľa času, prečítam o chvíľočku ten celý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ako pán poslanec Madej hovorí, tak ako sa patrí. Ale ešte chcem upozorniť aj na to, že jeden z tých návrhov sa týka informovania obetí o tom, resp. poškodených. To je zase jedna vec, ktorú sme očakávali, že nám transpozícia smernice zmení, že nebudeme už stále hovoriť "poškodení", ale budeme hovoriť "obeť", tak ako je to zvykom, myslím, že skoro vo všetkých európskych krajinách, ak nie úplne vo všetkých. Takže vlastne je to ustanovenie, ktorým sa zavádza povinnosť informovať obete, poškodených o tom, že páchateľ trestného činu na nich spáchaného bol alebo bude prepustený – či z vyšetrovacej väzby, alebo z výkonu trestu – predčasne, aby sa mohla chrániť. A my už pri tejto úprave hneď vzápätí zavádzame, že ale vlastne to nebude úplne povinné. Takže ja by som chcela poprosiť, aby sme aj toto zvážili, aby sme to aspoň trochu sprísnili, aby to bolo naozaj preverené, kedy ktorého páchateľa budeme takto chrániť vlastne pred myslenou agresiou zo strany obetí. To je až konštrukcia, mi to pripadá, že sa to tam vôbec dalo. Ja to poviem presnejšie, už keď budem čítať ten návrh.
Takže čítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Janky Šípošovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré látky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. III bode 1 § 28 ods. 6 druhej vete sa vypúšťajú slová "na jeho žiadosť" a slová "sa mu písomne preloží" sa nahrádzajú slovami "písomne sa mu preloží".
Odôvodnenie: Ide naozaj len o zlepšenie a väčšiu zrozumiteľnosť toho textu. V zmysle vládnej novely zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa potvrdenie o podaní trestného oznámenia vydá len na výslovnú žiadosť poškodeného, pričom o tejto možnosti poškodeného nik neupovedomí. O možnosti vyžiadania si potvrdenia o podaní trestného oznámenia drvivá väčšina poškodených ani nevie. Ak aj náhodou o takejto možnosti poškodený vie, je veľmi nepravdepodobné, aby v takej vypätej situácii, akou podanie trestného oznámenia nepochybne je, túto možnosť aj využil.
Poškodený spravidla podáva trestné oznámenie bezodkladne po spáchaní trestného činu, resp. po tom, čo zistí, že mu bola spôsobená ujma. Pri podávaní trestného oznámenia sa poškodený v prvom rade sústredí na čo najpodrobnejší popis skutku, prípadne okolností, ktoré mu predchádzali. Poškodený si v tomto momente spravidla neuvedomuje, že je vhodné, aby mu už v momente podania trestného oznámenia bolo odovzdané aj potvrdenie o podaní trestného oznámenia. O to viac to platí v prípade, keď je poškodeným osoba, ktorej takúto písomnosť treba preložiť, pretože nerozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, resp. v ktorom bola poučená o svojich právach. Na základe vyššie uvedeného sa preto navrhuje, aby bolo poškodenému preložené potvrdenie o podaní trestného oznámenia automaticky, bez nutnosti jeho výslovného vyžiadania.
2. V čl. III bode 1 v § 28 ods. 7 znie:
"(7) Orgán, pred ktorým sa konanie vedie, predloží poškodenému okrem rozhodnutí podľa odseku 6 aj inú písomnosť nevyhnutnú k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť, alebo len jej časť a ktorá časť. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému pretlmočené alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje."
Odôvodnenie: V zmysle vládnej novely zákona 301/2005 Z. z. Trestného zákona sa písomnosť, informácia o možnostiach riadneho uplatnenia práv poškodeného v trestnom konaní poskytuje primárne na žiadosť poškodeného. Psychické rozpoloženie poškodeného je však trestným činom neraz tak negatívne ovplyvnené, že aj banálne úkony sú pre neho často nadmieru zložité. Orgány činné v trestnom konaní by preto aspoň v rámci svojich možností mali byť v čo najväčšej možnej miere nápomocné. Jednou z možností, kde môžu byť orgány činné v trestnom konaní poškodeným nápomocné, je práve poskytovanie písomností, informácií o možnostiach uplatnenia si práv poškodeného v trestnom konaní, a to aj bez výslovnej žiadosti poškodeného.
Keby sme boli dôkladne transponovali smernicu o obetiach a boli by sme zabezpečili existenciu, fungovanie nadväzných služieb pre obete alebo nápomocných služieb pre obete, takúto službu vykoná, vlastne takýto úkon alebo takúto pomoc vykoná už tá služba, tá pomoc obetiam, pretože by od začiatku bola v kontakte s obeťami a mohla by ich informovať o tom, na čo majú právo, ako si ho majú uplatniť, dnes to nevedia. Takže v budúcnosti zrejme bude potrebné uvažovať o zmene spôsobu informovania. Informovanie tak, ako to dnes robí polícia, písomnými informáciami neprehľadnými, často komplikovanými a aj protichodnými, je kontraproduktívne.
3. V čl. III bode 3 v § 46 ods. 9 sa za slová "neposkytne, ak" vkladajú slová "je dôvodné podozrenie, že".
A to je to, o čom som hovorila pred chvíľou.
Odôvodnenie: Upretie práva poškodeného na informáciu o pobyte obvineného, no najmä odsúdeného na slobode môže mať pre poškodeného veľmi vážne následky. Nie sú, nie sú výnimočné prípady, že dôjde naozaj k stratám na životoch. Uznávajúc istú opodstatnenosť vládou navrhovaného riešenia, je predložené znenie vládnej novely zákona v tomto smere voči poškodenému veľmi nezodpovedné až ľahostajné. Takáto formulácia len umocňuje tie nálady v spoločnosti, podľa ktorých sa väčšmi hľadí na ochranu práv obvineného a odsúdeného ako na práva poškodeného. Možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode nemôže byť odôvodnená prostou hypotetickou možnosťou ohrozenia obvineného alebo odsúdeného.
Odmietnutie poskytnutia vyššie uvedenej informácie preto musí byť vyargumentované dôvodnosťou hrozby pre obvineného alebo odsúdeného zo strany poškodeného. Na základe uvedeného preto navrhujeme sprísniť možnosť odmietnutia poskytnutia informácie o pobyte obvineného alebo odsúdeného na slobode, a to na základe dôvodného podozrenia.
4. V čl. V sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Toto sa práve týka toho inštitútu vykázania, o ktorom som už dosť zoširoka hovorila. Inštitút vykázania zo spoločného obydlia bol zavedený a využíva sa spravidla pri prípadoch domáceho násilia, skoro výlučne. Hoci vykázanie zo spoločného obydlia nepochybne má svoje pozitívne stránky, nesie zo sebou aj isté negatíva. Negatíva spočívajú najmä v dvoch rovinách. V tej prvej jednak v tom, že vykázaná osoba je nútená na istý čas si zabezpečiť náhradné ubytovanie, častokrát hradené zo spoločných financií s ohrozenými osobami a často sa stane aj to, že vykázaná osoba už nemá možnosť vziať si so sebou zo spoločného obydlia nejaké osobné veci. Ak takýto stav trvá dlhšiu dobu, môže viesť k ešte väčšej averzii a agresii vykázanej osoby voči ohrozeným osobám.
Druhá rovina práve spočíva vo faktickej neexistencii podporných služieb pre ohrozené osoby. Inými slovami, ohrozená osoba nevyrieši svoje potreby v zmysle poskytnutia ubytovania, právnej, psychologickej či inej pomoci do 48 hodín. Nie preto, že to nestihne, ale pre neexistenciu tých služieb. Ona nevie ani potom, kam sa obrátiť. Predĺženie vykázania zo spoločného obydlia preto v princípe naozaj nič nevyrieši, ale len predĺži obdobie akejsi falošnej istoty. Mám naozaj mnoho osobných skúseností z tejto praxe.
Potreba všeobecnej právnej úpravy podporných služieb pre obete trestných činov spolu s podkategóriou osobitných podporných služieb pre obete domáceho násilia sa čoraz častejšie a výraznejšie ukazuje ako absolútne nevyhnutná. Na základe uvedeného preto navrhujeme v súčasnosti, dokiaľ sa neprijmú komplexnejšie úpravy, celé balíčky alebo – ako ste to povedali, pán minister? – ponechať dobu vykázania v tom trvaní, v akom je. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa,...

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Už mám len dva, štyri riadky maximálne.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Áno, dobre, nech sa páči.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
5. V čl. V bode 2 v § 27a nový odsek 2 znie:
"(2) Počas vykázania zo spoločného obydlia sa vykázaná osoba môže k ohrozenej osobe priblížiť najviac na vzdialenosť 10 metrov."
To je iba forma, iba slovosled upravený.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava spočíva v preformulovaní navrhovaného znenia s cieľom vyhnúť sa dvojitej negácii v jednej vete.
To je všetko, ďalšie veci možno budeme riešiť v budúcnosti. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne.
Mňa, pán kolega, zaujala tá vec, ktorú ste hovorili, že farmársky zákon bol prijatý, keď sa zistilo, že miznú z polí aj tie, čo boli zasadené veci, plodiny. Následne, tak dobre, áno, dali sme to, aby to bolo do nejakej výšky tej krádeže. Bodaj by sme takéto rany, ako povedal kolega Martvoň, tvrdé údery dávali aj v iných veciach do trestných činov, pokiaľ sa to prostredie nebude správať, ako sa správať má. A my sme, žiaľ, nebolo to prijaté, my sme dávali tiež, aby sme naučili aj našich podnikateľov podnikať, ako sa má podnikať, aj platenie faktúr napríklad. A viete, ako sa u nás platia faktúry, resp. neplatia vôbec a každý s tým robí doslova že holubník.
Tak bol by som veľmi rád, keby ste zvážili aj tú možnosť, ktorú my sme dávali, resp. náš návrh, aby aj neplatenie faktúr bolo trestným činom, aby sme aj to podnikateľské prostredie naučili sa správať, ako sa majú podnikatelia správať, lebo keď mi niekto povie, že to ide na účel, sa pýtam: Kde sa to mohli naučiť? Kde sa to mohli naučiť, za socializmu, ako sa má podnikať? My sme to strihli, vážení, my sme strihli podnikateľské prostredie a zrazu sme vhupli po ´90. roku do nejakého prostredia, kde sa majú nejako podnikatelia správať. A vyzerá, že sa nevedia správať. A platenie faktúr je klasickým príkladom banálneho spôsobu obchodu, ktorý by tu mal fungovať a nefunguje to. Takže chcem veriť, že aj to raz bude aj možnože z vašich úst povedané, že aj ten trestný čin by neplatenia faktúr mal byť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, vážení prítomní, kolegovia poslanci, dovoľte mi v druhom čítaní k zákonu o mediácii predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Úvodom by som chcela najskôr vyjadriť svoje rozhorčenie nad tým, že prepustených alebo uvoľnených zrušených 20 bodov ma trošku vyrušilo v príprave na tento pozmeňujúci návrh aj na moje vystúpenie, pretože žiadalo sa mi doladiť ešte komunikáciu a nechať si objasniť mnohé argumenty zo strany mediátorskej obce. No ale tak už keď to život takto priniesol, predkladám to v takej podobe a vystúpim tak, ako som pripravená.
Chcem poukázať na to, že, samozrejme, vo všeobecnosti možno hodnotiť, že zákon o mediácii, vládny návrh novely tohto zákona vníma mediátorská obec, ako som to mala možnosť doteraz odkomunikovať, pozitívne. V podstate zásadné pripomienky, ktoré sa týkali hlavne zrušenia povinnosti zápisu dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín, že táto povinnosť bola zrušená, vítajú teda pozitívne zástupcovia Asociácie mediátorov Slovenska, avšak súčasne vyjadrili nie úplnú spokojnosť s tým, že do zákona o mediácii, tento zákon o mediácii nebol prepojený so súdnym procesom, nebol prepojený s Občianskym súdnym poriadkom.
Ja predpokladám, že túto informáciu máte, pán minister, a verím, že možno aj toto moje vystúpenie prispeje k tomu, aby do budúcna, ak sa bude znova zákon o mediácii otvárať, že budú do tohto zákona o mediácii zapracované aj konkrétne inštitúty, ktoré umožnia včleniť mediáciu ako organickú a prirodzenú súčasť do súdneho konania, do súdneho procesu. Poukazujú hlavne na príklady našich susedných štátov, či už je to Česko alebo Poľsko; Poľsko je dokonca na tom ešte lepšie; kde na rozdiel od súčasných možností sudcu, ktorý môže nariadiť dohodu a zmier, môže vyzvať účastníkov súdneho konania k uzavretiu dohody, tak v Čechách, mám informáciu o tom, sudcovia priamo v určitých prípadoch – hlavne v oblasti rodinného práva, hlavne keď sa má zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa, sudcovia tam v Čechách majú poverenie, majú možnosť priam nariadiť mediačné konanie, prípadne informatívne trojhodinové stretnutie s mediátorom. Takýmto opatrením sa, samozrejme, zvyšuje význam aj status mediátora ako takého a takýmto spôsobom je možné prispieť k ďaleko väčšej vymožiteľnosti práva, takýmto spôsobom je možné odbúravať agendu súdu, súdov od prípadov, ktoré sú priam ideálne na alternatívne alebo mediačné konanie.
Toto, čo sa týka takých určitých výhrad alebo postoja zástupcov Asociácie mediátorov Slovenska, čo sa týka môjho postrehu alebo môjho postoja, s tým súvisí aj pripravený pozmeňujúci návrh. Ja som ponímala tento návrh zákona o mediácii ako snahu istým spôsobom zrovnoprávniť alebo vyvážiť pozície mediátora voči iným právnickým povolaniam, akými sú advokát alebo notár. A preto ma prekvapuje, že ak tu dlhodobo bola požiadavka zrovnoprávniť aj mediačnú dohodu s notárskou zápisnicou, v ktorej by bola vlastne zaregistrovaná, zapísaná táto dohoda oboch sporových strán, prekvapuje ma, že napriek odbúranej povinnosti zapísať každú dohodu do Notárskeho centrálneho registra listín stále tento zákon používa možnosť zápisu do Notárskeho centrálneho registra listín v prípade, ak sa strany nedohodnú o začatí mediácie, nedohodnú na začatí mediácie prostredníctvom zápisu do knihy mediátorov. Zdá sa mi tá uložená povinnosť na informáciu mediátora, na podanie informácie mediátora smerom k účastníkovi sporu, ktorý iniciuje toto mediačné konanie o tom, že môže riešiť, alebo môže začať, spustiť mediačné konanie buď dohodou, ktorá bude zapísaná do knihy mediátorov, alebo dohodou o spísaní, zápisom dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín ako nenáležité a prebytočné, ako nenáležitá a prebytočná povinnosť.
Takže myslím si, že ak naozaj sme to mysleli s posilnením pozície mediátorov vážne, ak sme to mysleli vážne aj s posilneným statusom mediačných centier, tak zdá sa mi vlastne táto povinnosť mediátora informovať účastníka sporu o možnosti postupovať aj cestou zápisu dohody o začatí mediácie cez register listín ako nadbytočná. Neviem si to úplne vysvetliť, prečo to tam je.
Nemám vedomosť o tom, aby, ak sa rozhodnú účastníci sporu riešiť svoj spor cez notára, ktorý je zároveň aj mediátorom, neviem o tom, aby zákon o notároch, ktorý reguluje alebo teda upravuje činnosť notárov, aby títo notári mali povinnosť informovať účastníkov sporov o tom, že môžu svoj spor riešiť aj prostredníctvom mediátora. Vnímam to svojím spôsobom aj ako možno taký tlak alebo úsilie notárskej lobby nejakým spôsobom vstúpiť do činnosti mediátorov. Aj keď to bolo obhajované a viem, odznelo to aj v rámci rokovania na hospodárskom výbore, že niektorí účastníci sporu pre získanie vyššieho stupňa právnej istoty si nechávajú radšej tieto mediačné dohody zapisovať a prekontrolovávať, nejak judikovať cestou zápisu do Notárskeho centrálneho registra listín.
Prečítam teda môj pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 20 v § 13 ods. 3 druhej vete sa slová "§14 ods. 8" nahrádzajú slovami "§14 ods. 7".
2. V bode 20 v § 14 sa vypúšťa odsek 3.
Doterajšie odseky 4 až 8 sa označujú ako odseky 3 až 7.
3. V čl. I bode 20 v § 14 ods. 7 prvej vete sa vypúšťajú slová "alebo požiadať o uloženie dohody alebo potvrdenia o skončení mediácie v registri listín."
4. Čl. III sa vypúšťa.
Odôvodnenie k bodom 1 až 4: Vládou novonavrhnuté znenie § 14 zadefinovalo na základe poznatkov z aplikačnej praxe nanovo okamih začatia mediácie. Ten spočíva v zápise dohody o začatí mediácie do knihy mediácií, ktorú vedie mediátor. Napriek veľmi vítanej a potrebnej zmene však vládna novela aj naďalej počíta aj s doterajším kritizovaným postupom, kedy mediácia začína zapísaním dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín.
Zavedenie dualizmu do určenia momentu začatia mediácie je nadbytočné, do istej miery pre účastníkov konania aj mätúce a pre samotného mediátora to znamená len riziko zvýšenia administratívy. Mediátor totiž musí viesť knihu mediácií aj vtedy, ak sa dohoda o začatí mediácie vloží do Notárskeho centrálneho registra listín. Mediátor tak bude nútený vykonávať časť úkonov duplicitne. V takýchto situáciách bude mať pôvodný zámer vlády, t. j. zjednodušenie začatia mediácie, presne opačný efekt.
Nadbytočnosť a neopodstatnenosť ponechania takej možnosti začatia mediácie (hoci na požiadanie jednej zo strán mediácie) teda spočíva v uložení dohody o začatí mediácie do Notárskeho centrálneho registra listín, možno vidieť aj v tom, že vo vzťahu k prípadnému súdnemu konaniu bude mať dohoda o začatí mediácie zaznamenaná v knihe mediácií rovnaké právne účinky ako navrhovaný alternatívny zápis takejto dohody do Notárskeho centrálneho registra listín. Mediátor má pritom voči súdu úplne rovnaké povinnosti ako notár.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa v bode 2 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhuje zrušenie možnosti registrácie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. Body 1 až 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sú len bezprostredne súvisiacimi legislatívno-technickými úpravami.
Tak ja verím, že znenie, obsah tohto môjho pozmeňujúceho návrhu aj keď nebude schválený, ako predpokladám, bude vzatý v úvahu a v budúcnosti, ak sa zákon o mediácii bude otvárať, tak sa nejakým spôsobom vylúči stále zaužívaný inštitút postupu účastníka sporu cez možnosť výberu zápisu o dohode na začatí mediácií do Notárskeho centrálneho registra listín.
Rovnako tak predpokladám a dúfam, že pri najbližšom otváraní zákona o mediácii sa zákonodarcovia a navrhovatelia zamyslia aj nad možnosťou zavedenia inštitútu exekučného titulu na uzavreté mediačné dohody. Veľmi by to pomohlo zvýšeniu významu mediačného konania a sfunkčneniu mediácie ako takej, prevažne v obchodných veciach.
No a napokon na zamyslenie by bolo, ak by sa v budúcnosti zákon o mediácii otváral, to bola tiež jedna z požiadaviek mediátorskej obce, ktorá nebola zapracovaná, týkala by sa nariadenia súdu postupovať riešením také spory, kde jeden z účastníkov súdneho konania je oslobodený od úhrady súdneho poplatku. Tých námetov je, samozrejme, viacero. Ja verím, že postupne bude upravovaný zákon tak, aby sa cestou mimosúdnych foriem, mediačného konania odbremeňovali súdy a aby takýmto spôsobom občania mali možnosť využívaním služieb mediátorov lepšie, mali možnosť lepšie dosahovať spravodlivosť a svoje práva.
Ďakujem.

Ja ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi za podporu a to je všetko z mojej strany.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rada, že v prípade tejto transpozície pán minister povedal takú vetu, že ide o úplnú transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, pretože nie vždy sa nám to podarí, však, pán minister. A ešte dnes budeme aj o takej hovoriť, kde nepôjde o úplnú transpozíciu. Ale som rada, že v tomto prípade ide o úplnú transpozíciu, aj keď napríklad smernicou, ktorá tiež nebola úplne transponovaná, bola smernica o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii a tak ďalej, ktorá bola už, vlastne jej implementačná doba uplynula už dávno a vlani pri jej skoro transpozícii sme sa dopočuli, že bude úplne transponovaná so smernicou o obetiach, ktorá tiež ešte nebude úplne transponovaná.
Takže vzhľadom na to, že táto problematika, ako viete, ma dlhodobo nielen zaujíma, ale tak trochu aj trápi, alebo dosť trápi, sme sa rozhodli s kolegami z poslaneckého klubu OĽaNO Erikou Jurinovou, Miroslavom Kadúcom a Evou Horváthovou predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa za bod 3 vkladajú nové body 4 až 8, ktoré znejú:
"4. V § 87 ods. 1 úvodná veta znie: "Ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je".
5. V § 87 ods. 5 sa slová "trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202" nahrádzajú slovami "trestný čin znásilnenia podľa § 199, trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200".
6. Doterajší text § 88 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202."
7. Doterajší text § 91 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Výkon trestu uloženého za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 sa nepremlčuje."
8. § 120 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Výkon trestu uloženého za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 až 202 sa ani u mladistvého nepremlčuje."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu trestného činu sexuálneho zneužívania, a to aj v prípade mladistvých páchateľov, a zároveň predĺžiť premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia až do doby troch rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18. rok svojho veku.
Zámerom predkladateľov je zohľadniť práva obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov voči detským obetiam.
Viaceré členské štáty Európskej únie prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, než aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa v súčasnosti sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa sexuálne zneužívanie môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi alebo akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.
Obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo poskytuje priestor na to, aby jeho páchatelia zostali nepotrestaní. Veľa obetí tejto trestnej činnosti trpiacich ďalekosiahlymi následkami tak zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia. Páchateľom v tomto prípade nič nebráni v ďalšom dopúšťaní sa podobných trestných činov voči deťom, ktoré majú na obete rozsiahly a dlhodobý, často celoživotný negatívny dopad. A nemáme ani zrátané, koľko obetí svoj život dobrovoľne ukončí práve kvôli týmto skúsenostiam.
V čl. II sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
"11. Za § 438g sa vkladá § 438h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 438h
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Premlčanie trestného stíhania za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa posudzuje podľa doterajších predpisov."."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv navrhovanej právnej úpravy na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Prechodné ustanovenia sú navrhnuté tak, aby bola rešpektovaná zásada zákazu retroaktivity, t. j. premlčanie trestného stíhania za trestný čin sexuálneho zneužívania spáchaný do 31. decembra 2015 a premlčanie výkonu trestu za tento trestný čin spáchaný do 31. decembra 2015 sa posudzuje podľa doterajších predpisov.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990, zákona č. 105/1990, zákona č. 116/1990, zákona č. 87/1991, zákona č. 509/1991, zákona č. 264/1992, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994, zákona č. 153/1997, zákona č. 211/1997, zákona č. 252/1999, zákona č. 218/2000, zákona č. 261/2001, zákona č. 281/2001, zákona č. 23/2002, zákona č. 34/2002, zákona č. 95/2002, zákona č. 184/2002, zákona č. 215/2002, zákona č. 526/2002, zákona č. 504/2003, zákona č. 515/2003, zákona č. 150/2004, zákona č. 404/2004, zákona č. 635/2004, zákona č. 171/2005, zákona č. 266/2005, zákona č. 336/2005, zákona č. 118/2006, zákona č. 568/2007, zákona č. 214/2008, zákona č. 379/2008, zákona č. 129/2010, zákona č. 546/2010, zákona č. 130/2011, zákona č. 102/2014, zákona č. 106/2014, zákona č. 335/2014, zákona č. 39/2015 a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. § 106 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
"(4) Právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona nezaniká, sa nepremlčuje."
2. Deviata časť sa dopÍňa dvadsiatou treťou hlavou, ktorá vrátane nadpisu znie:
"Dvadsiata tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
§ 879u
Premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. januára 2016, ktorý bol spáchaný do 31. decembra 2015, sa posudzuje podľa doterajších predpisov."
Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.
Odôvodnenie: Zámerom tohto bodu predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je, aby sa okrem trestného stíhania páchateľa mohli obete príslušných závažných trestných činov úspešne domôcť aj spravodlivého zadosťučinenia a odškodnenia. Cieľom je finančné zadosťučinenie škody spôsobenej predmetnými trestnými činmi, najmä morálnej škody, teda nemajetkovej ujmy, ktorým je v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. januára 2011 č. To/10/2011-427 aj kompenzácia (do istej miery) emocionálnych útrap poškodených.
Vzhľadom na to sa § 106 Občianskeho zákonníka dopĺňa odsekom 4, podľa ktorého sa nemá premlčiavať ani právo na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (teda morálnej škody) spôsobenej trestným činom, ktorého trestnosť uplynutím premlčacej doby podľa osobitného zákona (Trestného zákona) nezaniká. Táto úprava bola zvolená vzhľadom na navrhované zrušenie premlčania trestnosti trestného činu sexuálneho zneužívania, ako aj na už existujúce zrušenie premlčania trestnosti určitých trestných činov v platnom Trestnom zákone. Nemajetková ujma sa výslovne uvádza v súvislosti s ustanoveniami § 11 a následnými Občianskeho zákonníka.
Zároveň sa ustanovuje, že premlčanie práva na náhradu škody vrátane nemajetkovej ujmy (t. j. morálnej ujmy) spôsobenej trestným činom podľa § 106 ods. 4 účinného od 1. 1. 2016, ktorý bol spáchaný do 31. 12. 2015, sa má posudzovať podľa doterajších predpisov.
Rada by som povedala už len pár slov. Týka sa to toho, že my sme už s kolegami predkladali podobné návrhy noviel zákonov alebo pozmeňovacie návrhy k trestným činom najmä sexuálneho zneužívania na deťoch a ďalších opakovane. Napriek tomu, že sme prijali, podpísali, aj v tejto snemovni odhlasovali aj medzinárodné dohovory, ako je Lanzarotský dohovor, dokonca dva dni po tom, ako sme väčšinou 130 hlasov zo 131 odsúhlasili Lanzarotský dohovor, ktorý je typickým dohovorom na práva, ochranu práv detských obetí, sme zase len neprijali náš, vlastne náš návrh novely zákona, ktorým by sme zabránili alebo ktorým by sme presadili nepremlčiavanie trestných činov páchaných v týchto veľmi zložitých súvislostiach na detských obetiach. Ale už sme o tom tu povedali dosť.
Ja by som vás, vážení kolegovia, rada poprosila, aby ste sa nad tým aspoň zamysleli a možno aby ste aj povedali pár slov, čo si o tom myslíte, pretože, alebo prečo nebudete hlasovať za tento pozmeňujúci návrh, ak máte takéto rozhodnutie. Pretože to, čo ma tu v tomto parlamente mrzí zo všetkého najviac, je to, že nikto v rozprave neprednesie žiadnu výhradu. A pritom všetci vieme, že takáto právna úprava, ktorú predkladáme, nemá žiadny politický cieľ, iba snahu pomôcť obetiam, aj predchádzať takýmto skutkom, ktoré budú páchané na ďalších obetiach, nevinných obetiach. Pre nás naozaj nie je prvoradé potrestanie páchateľov, ale ochrana obetí.
A myslím, že vláda by si mala aj v tejto oblasti plniť svoje povinnosti aj voči medzinárodným záväzkom, ale ešte viacej voči vlastným občanom. Tak to považuje aj pre nás záväzná smernica, ktorú budeme o chvíľu tiež spomínať.
A rada by som ešte maličký dôvetok. Ja som sa včera vrátila z Bruselu. Bola som na konferencii, ktorá bola v Európskom parlamente. Týkala sa práve transpozície smernice o obetiach, ale okrem iného v diskusii sa hovorilo veľa aj o odškodňovaní obetí násilných trestných činov. Môžem povedať, že z 22 organizácií na pomoc obetiam, ktoré na konferencii boli, a týchto krajín, z ktorých boli, má Slovensko veľmi nepriaznivé body alebo má veľa zlých bodov, pretože veľmi málo odškodňujeme našich vlastných občanov za skutky, ktoré sa im stali, ktorým boli vystavení nevinne a ktorým štát ako inštitúcia nedokázal pomôcť ich ochrániť a má preto morálnu povinnosť ich odškodniť.
Dávam vám teda do pozornosti náš návrh a prosím vás o jeho podporu. Ďakujem.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.