Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o trpezlivosť sekundu, kým pripojíme prístroje. Ďakujem. Môžem poprosiť spojenie? Neviem, prečo to nejde. Á, už to ide. Ďakujem.
Vážené kolegyne, kolegovia, ctená poslanecká snemovňa, ja si dovolím po druhýkrát v tomto volebnom období, presne, takmer presne po roku uviesť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji v znení zákona č. 58/2009 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je ukončiť po dvadsiatich šiestich rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali ich základné ľudské práva, popierali slobodu slova aj ďalšie ľudské práva a slobody, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo konaním týchto osôb trpeli, majú nízke, často veľmi nízke starobné dôchodky. Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov Štátnej bezpečnosti, ktorí pracovali na úseku boja proti vnútornému nepriateľovi, a teda plošné zdanenie o 50 %, sadzbou 50 %. Tento návrh zákona si ale neberie za cieľ získať dodatočné prostriedky do štátneho rozpočtu, ale najmä odstrániť amorálny a nespravodlivý sociálny stav.
Súčasne sa týmto návrhom zákona priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške tisíc eur, takzvaným, ako sú definovaní v zákone o protikomunistickom odboji, veteráni protikomunistického odboja. Teda týka sa to nielen politických väzňov, týka sa to aj bývalých príslušníkov PTP a týka sa to aj ľudí, ktorí boli zavlečení do sovietskych gulagov. Slovenská republika sa prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali aspoň trochu lepšie so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. Napríklad v Nemecku došlo k zníženiu penzií bývalých príslušníkov tajnej služby Stasi, v Maďarsku došlo k úplnému zrušeniu výsluhových dôchodkov a v Poľsku došlo k výraznému kráteniu výsluhových dôchodkov bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti.
Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami pred tromi rokmi zamietol Európsky súd pre ľudské práva, keď v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, citujem: "Služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov." Pričom k takémuto zásahu do výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.
Návrh zákona je koncipovaný tak, že prostredníctvom dane vyberanej zrážkou bude bývalým príslušníkom Štátnej bezpečnosti a ich bezpečnostných zložiek, znovu zdôrazňujem, ktorí pracovali na úseku boja proti tzv. vnútornému nepriateľovi, dodatočne strhávaných 50 % ich výsluhových dôchodkov. Podľa dostupných informácií majú príslušníci bývalej Štátnej bezpečnosti dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur. Ich zdanením by sa dostali približne na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike. Návrh zákona nerozlišuje medzi bývalými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti podľa dĺžky vykovanej činnosti, keďže samotná skutočnosť, že sa podieľali na popieraní základných práv a slobôd, je rozhodujúca na účely znižovania výsluhových dôchodkov. Inak povedané, niekto mohol slúžiť týždeň a spôsobil smrť, zničenie rodín vo veľkom rozsahu, niekto mohol slúžiť 10 rokov a buď neboli medzi nimi rozdiely, alebo aj skôr opačné. Dnes tu nemôžu byť tí, ktorých sa to najviac týka. Niektorí boli tu, čakali na balkóne, neviem, či ešte niekto, nevidím tam a budú čakať na to, ako rozhodnete. Ja som preto hlasom tých, ktorí tu nemôžu byť. Nie je tu predovšetkým predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska pán Anton Srholec, ktorý tu nemôže byť zo zdravotných dôvodov, inak by tu určite bol. Som aj jeho hlasom. Volám po spravodlivosti za tých, ktorí trpeli a trpia dodnes, a, prosím vás, nečakajme, kým pomrú. Urobme s tým niečo. Páni poslanci, panie poslankyne, stačí vám na to jediný prst a hlasovacie tlačidlo. Ja zatiaľ ďakujem za slovo.
Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu. Alebo teda zrejme po hlasovaní ja sa prihlásim do rozpravy ako prvá. (Potlesk.)

Ďakujem. Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zaviesť do zákona, Trestného zákona č. 308/2005 Z. z. tzv. novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.
Prostredníctvom zavedenia tohto nového trestného činu sa vytvorí prvýkrát skutočná trestnoprávna ochrana pre malých živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im často nevyplácali faktúry za ich vykonanú prácu, keďže z titulu malých podnikateľov majú veľmi obmedzené možnosti, ako sa pri vymáhaní svojich peňazí, nezaplatených faktúr súdnou cestou účinne brániť. Myslím si, že aj na druhej strane sme svedkami a boli sme opakovane svedkami toho, že veľké firmy dokonca vo svojich priamo nákladových položkách s tým, že malým živnostníkom a malým dodávateľom nezaplatia, s čím vlastne vopred rátali.
Návrhom zákona teda chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore, a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich existenčná alebo finančná likvidácia. V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým podnikateľom alebo subdodávateľom, ako ich často voláme, nebudú nijako postihnuteľní. Tento návrh ide cestou možného trestného postihnutia.
V súčasnosti v Trestnom zákone majú právnu ochranu len zamestnanci pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného. Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci tzv. nútených živností, však žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry aspoň v rozsahu ceny práce nemajú. Novelou § 340a a 340b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v neskorších predpisoch sa síce ustanovili lehoty na splatnosť peňažného záväzku, avšak toto nerieši podstatu problému, a to podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr už za odvedenú prácu alebo dodanú službu.
Aj z vyššie uvedeného dôvodu navrhujeme zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto budúceho trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti svojej vlastnej ako podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykonal opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov. Ide teda o sanovanie obrovského a mohutného problému nášho živnostníckeho sveta, ktorý sa opakovane dostáva často aj na rokovanie tohto pléna. Kauzy ako TSS Grade, Váhostav a Doprastav by mohli byť raz a navždy sanované aj tým, že by konanie, ktoré voči malým živnostníkom a podnikateľom uplatňujú veľkí hráči, boli pod trestnoprávnou sankciou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí vystúpili, a verím, teda že sa nám podarí predsa len na záver volebného obdobia presadiť túto normu. Jedna myšlienka úplne záverečná.
Veľmi často sa v tejto súvislosti zjavila výhrada, že predsi keby takýto zákon platil, tak by sa nenašiel človek, ktorý by zobral na seba tú ťarchu, aby mohol vykonávať verejnú funkciu, a my sme vždy odpovedali a odpovedáme aj dnes rovnako. Práveže každý statočný človek, ktorý verejnú funkciu chce vykonávať naozaj v súlade s tým, ako sa vykonávať má, ju o to skôr môže zobrať, pretože bude vedieť, že nikto s politickým nátlakom naňho nebude môcť prísť, a keby prišiel, tak povieme: "Ale, vážený pán nadriadený, veď ty za mňa sedieť nepôjdeš, ani platiť to nebudeš."
V tomto je čaro tohto zákona, a preto prosíme, aby bol zobratý s plnou vážnosťou na vedomie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne povedať pár slov k tomuto návrhu zákona. Viackrát sme sa už pokúšali a, samozrejme, hovorí sa o tom už aj v iných politických kruhoch a iných politických subjektoch, avšak málo sa snaží pretaviť tieto reči priamo do praxe.
My sme sa už párkrát pokúšali predložiť tento návrh zákona, resp. túto novelu a skutočne nám ide o to, pretože sme toho svedkami a vidíme to v praxi, čo sa v reáli deje. Niektorí, nazvem to, menej zodpovední vedúci predstavitelia, či už štátu, alebo aj samospráv, sa správajú tak, ako keby majetok, ktorý spravujú, bol akoby ich majetkom. Ľudia si ich zvolia alebo niekto ich menuje do funkcie a oni potom tento majetok spravujú. Samozrejme, tí ktorí sú volení v demokratických voľbách, majú pozíciu o trošku inú, pretože sa starajú o majetok ľudí, ktorí im dali dôveru a aj týmto sa zodpovedajú.
To znamená, že v najhoršom prípade po ďalších štyroch rokoch vo funkcii ho jednoducho do takejto funkcie nezvolia. Čo však s tým, keď ten majetok, ktorý mali v správe, akýmsi spôsobom prehajdákajú. A mali sme tu prípady, kedy napríklad v rámci eurofondov sa mali postaviť alebo zveľadiť určité časti miest, obcí, námestí a namiesto štandardných, bežných lavičiek sa dali spraviť lavičky, ktorej jedna hodnota jednej je 8-tisíc eur. Samozrejme, že potom takéto financie nie sú uznateľným výdavkom a jednoducho tieto peniaze boli stiahnuté. Keďže firma tieto investície realizovala, tak, samozrejme, musela dostať zaplatené. Tieto peniaze však už išli z rozpočtu danej samosprávy. A to sa nejedná o malé čiastky, pretože, povedzme si, že napríklad takých 150-tisíc pre obec či mesto je dosť veľký peniaz na to, aby z toho mohli realizovať úplne iné opatrenia. Dnes sa väčšina občanov sťažuje na to, že máme nekvalitné cesty, teda nekvalitnú dopravnú infraštruktúru, že máme málo miest v škôlkach, že nemáme zrekonštruované školy, škôlky, sociálne zariadenia a podobne. Všetky takéto peniaze mohli byť investované práve takýmto spôsobom. Ale nemohli alebo nemôžu, pretože niekto sa jednoducho správal nezodpovedne a nezodpovedným prístupom pripravil takto mesto alebo samosprávu o takéto financie.
Samozrejme, všetko je v poriadku, pretože stala sa chyba, a akurát nám nepreplatili eurofondy. Ale s tými eurofondmi sa počítalo. Aj v tom projekte sa počítalo, ale nepočítalo sa s tým, že tam prídu lavičky, ktoré sú možno aj stonásobne nadhodnotené. Takže toto sú tie prípady, a, samozrejme, je ich kopec, kedy by mal dotyčný šéf samosprávy - v tomto prípade primátor alebo starosta - byť postihnutý za to, že pripravil svoju samosprávu povedzme o 150-tisíc eur. A to nie je skutočne málo. Možno sa, samozrejme, z toho vykrúti, že však ale mali sme v rozpočte toľko, no tak teraz nedáme tamtej mestskej časti, teraz vám tam nespravíme to detské ihrisko, čo sme vám sľúbili, musíte počkať, až o pár rokov. Takže možno sa z toho vykecá, ale v každom prípade nič sa mu nestane.
Iná pozícia je úradníkov v štátnej správe. Aj tu máme ľudí, ktorí sú nominovaní povedzme aj do podnikov s majetkovou účasťou štátu, či už stopercentnou, alebo iným percentuálnym zastúpením, tie však, ktoré sú v stopercentnom vlastníctve štátu, tak majú jednoznačnú pozíciu. A títo nominanti tam potom spravujú v podstate majetok štátu. A tento by mali opäť spravovať čo najlepšie, aby štátu prinášal čo najviac. Pretože okrem toho, že tam ľudia pracujú, majú svoje výplaty, platia dane, tak zisk z týchto štátnych podnikov prúdi pre štát. To znamená, že na správu štátu, ktorá je službou pre občanov. To znamená, že ak sa človek na tomto mieste nespráva zodpovedne, takisto by mal byť určitým spôsobom postihnutý. Ako sme však svedkami, v mnohých prípadoch naše zákony sú v tomto ohľade vágne a nedokonalé a tým pádom sme neboli ešte ani svedkami, aby za takýto podobný skutok bol niekto nejakým spôsobom trestnoprávne postihnutý. Každý to, samozrejme, považuje, že však to v dobrom úmysle, niekto mu uverí, áno, a potom takýto človek nie je postihnutý.
Preto sme sa rozhodli, že nájdeme lepšie riešenie, aby aj orgány, ktoré majú na starosti vyšetrovanie takýchto činov, nemali zviazané ruky, ale práve naopak, aby dostali do rúk nástroj, ktorým by mohli efektívnejšie postihovať takéto osoby. A ako to už bolo spomínané aj kolegom Viskupičom, aj kolegom Mičovským, je to v prvom rade nástroj prevencie, pretože ak viem, že budem za svoje činy postihnutý, a už teraz jednoduchším spôsobom aj dokázateľnejšie, tak určite sa budem báť narábať s majetkom, ktorý mi bol zverený, takýmto zlým spôsobom.
Takže v prvom rade to má preventívny charakter, no a v druhom rade to má aj represívny charakter, pretože skutočne, ak sa nájde takýto človek, ktorý amorálnym spôsobom nakladá a nesvedomito a nezodpovedne s majetkom, ktorý mu bol zverený, jednoznačne má byť za to postihnutý a za svoje činy si má niesť svoju vlastnú osobnú zodpovednosť.
Ďakujem.

Áno, moment vyvodzovania politickej zodpovednosti nabral v rámci debaty ako termín taký nános, že je to skôr politická nezodpovednosť, a preto jej vyvodenie často ľudia vnímajú ako slovnú vatu v rámci vyjadrení mnohých zodpovedných ľudí, pretože na konci dňa, ak niekoho berieme na zodpovednosť a chce sa zakryť niečím, tak povie, že na konci dňa prichádza politická zodpovednosť.
Okrem preventívneho účinku toho, čo ustanovujeme v rámci zákona, si myslím, že on je aj ochranný pre verejného funkcionára, pretože z druhej strany, ak sa na to pozrieme, že príde nejaký skupinový, lobistický alebo individuálny záujem nejakého lobistu a tá zodpovedná osoba mu povie, ja si kvôli tvojmu návrhu, ktorý my teraz dávaš a ktorý by som mal urobiť a ide v príkrom rozpore s verejným záujmom, sadnúť nepôjdem alebo nepôjdem do väzenia, tak okrem preventívneho účinku a účinku odstrašujúcemu je to aj ochranný prvok tej osoby proti možným skupinovým záujmom a proti tomu, že by mohol v tej argumentácii, ak vykonáva nejakú verejnú funkciu, použiť to, že nemôže konať proti verejnému záujmu nielen z dôvodov svojho presvedčenia a svedomia, ale aj z dôvodu toho, že mu hrozí osobný trest.
Čiže pridávam k tvojim dôvodom okrem odstrašujúcej úlohy trestu a prevencie aj ochrannú funkciu verejného funkcionára, ak by naša právna úprava bola prijatá.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tomu bodu alebo k tomu faktu, ktorý pán poslanec Viskupič nazval vyvodzovanie politickej zodpovednosti. To znamená spôsob, ktorým by akoby mali byť vyvodené dôsledky, následky nesprávneho podľa nášho návrhu snáď trestného konania, teda správania.
A ja si myslím, že to vyvodzovanie politickej zodpovednosti ani u nás nefunguje. Má príliš mäkučké kritériá a nájde sa vždycky 99 % dôvodov proti tomu, aby sa vôbec uplatnilo takéto vyvodzovanie politickej zodpovednosti. Je to skôr výnimočná záležitosť.
Ja si myslím, že takáto právna úprava má aj preventívny charakter. Ja nie som ten, ktorý horuje za vysoké tresty a za trestanie za každú cenu, ale má to aj preventívnu funkciu práve preto, že sme ľudia a máme - a hovorí sa - ľudský faktor, zlyhanie ľudského faktora. Ten ľudský faktor je viacej v strehu, keď má takú hrozbu pred sebou. Takže nie je to primárne pre mňa o treste, ale o prevencii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predkladanému návrhu zákona.
Myslím si, že ak človek rozhoduje o vlastnom majetku či vlastných právach a povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodovania osobne, to znamená, že je viazaný svojou osobnou zodpovednosťou. Pokiaľ však človek rozhoduje o majetku cudzom, spoločnom, najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti neexistujú reálne inštitúty, ktoré by ho dokázali alebo ktoré by dokázali prinútiť nakladať s týmto zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou tzv. riadneho hospodára.
Verejný činiteľ môže pri rozhodovaní teda ľahko podľahnúť súkromným, možno skupinovým lobistickým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť alebo ohroziť uspokojovanie verejných potrieb. Definícia verejného záujmu prechádza často aj v tomto pléne rôznym ustanoveniam a debatám a veľmi ťažko hľadáme, i keď sa často týmto pojmom prikrývame, čo to vlastne verejný záujem je, a asi každý z nás cíti a mal by cítiť tlak na to, aby vo verejnom záujme, ak je súčasťou tohto cteného pléna, aby vo verejnom záujme konal.
Preto sme si dovolili opakovane predložiť tento návrh, ktorého cieľom je v prvom rade zaviesť funkčný mechanizmus dohliadania a možno aj trestania prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Pri súčasnom nastavení zodpovednosti verejných funkcionárov sa rozhodovanie o verejnom majetku skôr javí, že občania verejným funkcionárom ako keby bezmedzne dôverovali. Slovenská verejnosť však bola neraz svedkom vzniku viacerých závažných káuz, z ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť.
Existovalo pritom viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Toto je v tej rade tých pokusov ďalší z nich. Všetky však do dnešného dňa skončili neúspešne.
Myslím si, že škoda, ktorá vznikne štátu alebo územnej samospráve, je v praxi často prehliadaná. Najmä osobná zodpovednosť verejného činiteľa sa preukáže len veľmi ojedinele. Tu prichádza iný veľmi vágny pojem, ktorým sa často zakrývame, a je to tzv. vyvodzovanie politickej zodpovednosti. Že tento pojem politická zodpovednosť môže na jednej strane znamenať aj mimikry, dymovú clonu alebo nazvanie tým pravým menom a povedať skôr o nezodpovednosti, sa nám aj za posledné dve dekády opakovane vracia, pretože ten pilier zodpovednosti, resp. nezodpovednosti stojí a padá na zodpovednosti osobnej. Myslím, že súčasný signalizuje, že subjekty oprávnené iniciovať konanie vo veci náhrady škody buď nemajú prostriedky na spoľahlivé zistenie skutkového vzťahu, alebo nemajú záujem o zistenie skutkového stavu a následné osobné vyvodenie dôsledkov.
Navrhovaná úprava nariaďuje iniciovať konanie z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy koná generálny prokurátor Slovenskej republiky. Mám za to, že len transparentne nastavený systém osobnej zodpovednosti a účinná vymožiteľnosť môže viesť k zodpovednému a profesionálnemu nakladaniu s verejnými zdrojmi a prostriedkami alebo s majetkom štátu a územnej samosprávy.
Chcel by som poprosiť preto, aby aj v závere tohto funkčného obdobia sa našla predpokladaná väčšina, ktorá by tieto ustanovenia do nášho právneho systému ustanovila, pretože ak si voľne pozriem deklarované politické - môžeme ich volať aj volebné alebo predvolebné - programy, tak veľká väčšina strán sa týmto problémom zaoberá a my ešte máme možnosť, ako tento problém ukončiť, a to tak, že ho vyriešime. Vyriešiť a zaviesť pri rozhodovaní a konaní osobnú zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia nie je predsa ani v ľudskom konaní, rozmýšľaní nič nové. A ak po pochybení neprichádza trest, nehovoríme, či sa budeme zaoberať spoločenskými vedami, jedno z nich správnymi, nezavádzame a nechceme zaviesť nič nové. Každé jedno konanie musí v sebe obsahovať aj zložku zodpovednosti, a preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, tak ako sme sa snažili opakovane po mnohých debatách predniesť pred toto plénum aj priamo legislatívnu úpravu tejto činnosti.
Ešte raz, prosím vás, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení občania, dnes ráno, keď som išiel do budovy Národnej rady, tak začul som taký podivný buchot a za tým buchotom sa skrýval taký zvláštny dlhovlasý a bradatý človiečik, až som nevedel, čo si mám o ňom myslieť. A keď som sa prizrel bližšie, tak som zistil, že tento bradatý človiečik je zákon o zodpovednosti verejných činiteľov za vykonávanie alebo pri vykonávaní verejných funkcií. Odpusťte, že som si dovolil takúto akože kvázi snahu o humor v úvode. Viem, že je to nenáležité. Chcel som tým len naznačiť, že je to už po ixtýkrát, keď upozorňujeme predložením zákon o zodpovednosti verejných činiteľov za škody, ktoré môžu spôsobiť pri výkone svojich funkcií, a tento návrh zakaždým zastane na pomyselnej bráne nezáujmu väčšina poslancov Národnej rady.
Myslím si, že je to chyba, a som presvedčený, že je to otázka istého času, kedy takýto zákon bude musieť byť prijatý. Čo je tu podstatné? Podstatné je to, že je to v ľudskej prirodzenosti, že každý z nás, pokiaľ rozhoduje o vlastnom majetku, o vlastných prostriedkoch, tak úplne prirodzene sa chová zodpovedne bez toho, aby sme to museli takýmto termínom pomenovať, a snaží sa tento majetok spravovať v súlade s účelom svojej ľudskej potreby, prirodzenosti a bytosti.
Nie vždy však to je zákonité v prípade, keď hovoríme o verejnom funkcionárovi, ktorý disponuje verejnými prostriedkami, má právo s týmito prostriedkami narábať a nie vždy narába s tými prostriedkami s primeranou zodpovednosťou. A preto úplne celú podstatu návrhu zákona, ktorý opätovne predkladám v mene skupiny poslancov z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, je tá základná jednoduchá veta, verejný funkcionár je povinný s prostriedkami, ktoré má k dispozícii, narábať s odbornou zodpovednosťou, efektívne, účinne a v súlade s účelom ich využitia. Ak toto nerobí, mal by znášať dôsledky. Je to k neviere, ale náš právny systém v takomto prípade nepozná účinný mechanizmus, ktorý by verejného funkcionára za to, že sa dopustí porušenia zodpovednosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami a spôsobí škodu, nemá. A práve preto, aby sme dokázali zabezpečiť prirodzený súvis medzi tým, že verejný funkcionár na jednej strane má veľké právomoci a oprávnenie disponovať verejnými prostriedkami a na druhej strane mu niekedy chýba z rôznych dôvodov pocit, že musí s týmito prostriedkami narábať naozaj ako so svojimi, tak považujeme snahu vložiť do tohto vzťahu zákon, ktorý by v prípade, ak funkcionár takýmto nedbalým prístupom spôsobí škodu, aby za túto škodu v plnom rozsahu zodpovedal.
To je alfa a omega návrhu, ktorý tu prichádza opätovne a o ktorého schválenie sa uchádzame. Je v zákone ešte viacero vecí, ktoré ho upresňujú z pohľadu funkčnosti. Samozrejme, nie je možné, aby niekto ukázal prstom, porušil si, spôsobil si škodu. Je tam presne pomenovaný mechanizmus, ako sa dokazuje takáto škoda, akým spôsobom dochádza k tomu, že vieme konštatovať, že verejný funkcionár porušil svoje povinnosti. Patrí to potom následne do rúk generálneho prokurátora a je z toho výsledok spôsobený tak, že ak sa dokáže táto škoda, musí sa zaplatiť. Je tam aj možnosť, ktorá je daná práve tým, že môže byť verejný funkcionár poistený za takéto škody. Ak poistený je, samozrejme, nie z prostriedkov inštitúcie, ktorú riadi, spravuje alebo v ktorej pôsobí, tak v tom prípade štát si v prvom kroku uplatňuje náhradu takto spôsobenej škody vo vzťahu k poisťovni, ktorá je v takomto prípade zmluvne príslušná. A to je alfa a omega zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tak ako to opätovne predkladáme, uchádzajúc sa ani nie tak o schválenie, zrejme ten, ten bradatý pán ešte bude musieť pred bránou parlamentu postáť. Ale je to skôr možno výzva pre budúcu vládu, keď budem realista, aby takýto zákon od marca budúceho roku veľmi rýchlo vstúpil do tejto sieni zákonnosti už bez tej dlhej brady a aby bol konečne prijatý.
Toľko v úvodnom slove, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Moja rozprava bude tradične stručná. Ale chcela by som veľmi oceniť to, že sa v tomto zákone zameriavame konečne naozaj na skupinu a na organizovanú skupinu alebo organizované skupiny, ktorí robia najhroznejší, najotrasnejšiu trestnú činnosť, pašujú a obchodujú s ľuďmi za veľké peniaze.
Ja nejdem teraz vyvolávať nejaké prúdy sĺz, ale myslím si, že to je veľmi dôležité, a je dôležité ale zamerať sa aj na to, aby sme správne vysvetľovali aj verejnosti, že, stručne povedané, kde je pes zakopaný. A chcela by som týmto aj apelovať na to, aby sme nielen strašili a vo všeobecnosti hovorili o nejakom ohrození, ale aby sme aj takýmito spôsobmi a zameraním sa na ten veľký, určite veľký problém, ako aj odborný, organizačný, politický, ale toto, si myslím, že je cesta, ktorú by sme mali nasledovať. Takže ja tento návrh podporím.
Ďakujem pekne.

Opätovne ja len v závere chcem dodať, že ideový zámer podpory, či už rodinného podnikania, alebo podpory malého, domáceho podnikania, ja rozhodne považujem za zámery, ktoré si zaslúžia našu pozornosť. Je to neodškriepiteľná potreba doby, dlhodobo sa prejavuje a na túto potrebu doby, ľudí, ktorých sa to bezprostredne týka, je nevyhnutné aj reflektovať.
Ja sa prihováram za to, aby sa vytvoril zjednodušený, právny, legislatívny rámec, ktorý umožní malým domácim producentom a rodinným firmám sa rozvíjať a uživiť. Preto budem veľmi rada, ak tento návrh zákona bude podporený, ak nebude mať dostatočnú väčšinovú podporu, prajem si, aby tento ideový zámer, tento legislatívny návrh bol v budúcom období zvážený, aby sa ním tí, ktorí budú pri moci, budú mať rozhodovaciu právomoc, aby sa ním aj v budúcnosti zaoberali.
Ďakujem.