Videokanál klubu

Ja len veľmi stručne. Hej bodaj by v tomto parlamente sme mali viacero volieb, ale obávam sa, že toto bude jediná, pri komisárovi pre zdravotne postihnutých, kde máme dvoch kvalifikovaných kandidátov. A akokoľvek dopadne tá voľba, tak bude proste vybraný človek, ktorý sa tej téme venuje, je v určitom zmysle uznávaný organizáciami zdravotne postihnutých. Ja viem, že obidve kandidátky majú, používajú veľký kredit v tejto oblasti.
Už pri tom druhom komisárovi si tým nie som istý. Ja si naozaj myslím, že by to nemali byť politické funkcie. Pani Tomanová je určite dobrý človek, ale obávam sa, že sa ako väčšina poslancov SMER-u nikdy nevymanila proste, hlasujeme tak, ako sa hlasuje, jednotne. A aj za zákony, s ktorými, myslím, že nesúhlasila, hlasovala za, čo, čo nesvedčí veľmi o tom, že, že v pozícii, ktorá by mala byť neutrálna, si bude aj neutrálne počínať, čo mi je, samozrejme, že ľúto. A poobede ešte budeme rokovať o kandidátoch na Ústavný súd a tam to bude ešte veselšie.
Takže jediná útecha z tohto celého je asi voľba komisára pre zdravotne postihnutých. Zaplať pánboh za to a snáď v budúcnosti aj pri iných pozíciách, ktoré nie sú politické, budeme sa riadiť odbornými kritériami pre kandidátov, ako tým, či sú naši kamaráti a či nám sú stranícky blízki.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, veľmi dobre ste pomenovali niektoré veci a ja by som povedal, že niektorí kandidáti, ja viem, o kom konkrétne ste hovorili, to je priamo politický nominant, ktorý robí poslanca Národnej rady. V tomto kontexte bolo treba vnímať, a nie ako vám kolegyňa hovorila na váš prejav, že sú všetci politickí, no však áno, keď môže tuná nominovať len politická strana, tak potom o čom si tuná ideme rozprávať.
Ale tuná by som skôr apeloval na iné hľadisko a to je morálne hľadisko. Nemyslím si, že niektorá kandidátka, ktorá je tu priamo navrhnutá vládnou stranou SMER, má morálne právo vykonávať takúto prácu. A to je stále to, čo hovorí aj poslanec Číž, že morálka, etika, spravodlivosť, tak by som si trošku dovolil apelovať na svedomie, ak ešte nejaké majú vládni poslanci.
A okrem toho ja vidím tuná druhý cieľ, a to je vlastne upratať pani Tomanovú niekde na teplé miestečko, lebo už v parlamente asi nebude robiť dobrú robotu v ďalšom období prípadnom, ak sa tuná dostane. Takže treba jej zabezpečiť nejaký teplý flek a toto je asi vhodné miesto. Ale nemyslím si, že to je vhodné miesto práve pre tých, ktorých by mala chrániť.

Pani predsedajúca, ja mám návrh, keby sme mohli dať prestávku 15 minút, jednak kvôli tomu, že je tu dosť veľa poslancov SMER-u, študujú materiály na chodbách. Obávam sa, že neštudujú protiteroristické zákony, o ktorých budeme rokovať, tak aby sme im dali priestor okrem štúdia, štúdia zoznamov "som tam - nie som tam", aby si mohli aj preštudovať protiteroristické zákony. Pätnásť minút by možno stačilo.

Vážený pán predsedajúci, ja som vystúpil rozsiahlejšie pri skrátenom legislatívnom konaní a predpokladal som, že sa do rozpravy zapoja buď poslanci vládnej strany SMER, alebo detailnejšie aj minister spravodlivosti.
Celkom som v tom závere nepochopil tú súvislosť so zámerom Spojených štátov amerických obmedziť Visa Waiver Program, lebo ten sa týka našich občanov. Ten sa netýka ani migrantov, ani nikoho iného. Ten sa týka len našich občanov vo vzťahu k Slovensku. Čiže to s migračnou krízou ako takou až tak nesúvisí úplne priamo. S bezpečnosťou to súvisí, ale tie návrhy, o ktorých rokujeme teraz, sú trošku iného charakteru.
Vy ste spomínali inak úpravy, ktoré boli v pôvodnom návrhu na Bezpečnostnej rade ohľadne tridsiatich dní zadržania. Obávam sa, že to sú prípady akoby administratívneho zadržania, administratívnej väzby, ktorá ale vyžaduje, samozrejme, súhlas súdu. Ale je to vlastne akoby zadržanie mimo trestného konania tak, ale so súhlasom súdu. Vy v žiadnej krajine v Európe nemôžete obmedziť osobnú slobodu na 30 dní bez súdu, proste to by bol inak nonsens, samozrejme, lebo... (Reakcia navrhovateľa.) No ale však so súdom u nás to môže byť aj päť rokov, tak nie je akože problém, ale to je obmedzenie osobnej slobody akokoľvek. U nás súd nezadržiava nikoho, u nás zadržiava polícia, ale v princípe ide o obmedzenie osobnej slobody. A v čl. 5 ods. 1 Európskeho dohovoru sa uvádza konkrétnych niekoľko dôvodov, kde je možné osobu pozbaviť slobody. A len jedným z tých dôvodov je, keď je podozrivá z trestného činu. Je tam viacero ďalších dôvodov (písmená a) až e) alebo a) až f) myslím), však my to predsa poznáme.
Ale čo sa týka zadržania alebo obmedzenia osobnej slobody, lebo je v princípe sekundárne, ako sa ten inštitút nazýva, tak tam, sa mi zdá, zatiaľ je rozhodnutie, ktorým by lehota až po predvedenie pred sudcu bola dlhšia ako 3,5 dňa a akceptovaná Štrasburgom, kde ja také rozhodnutie nepoznám, a to dokonca ani v kontexte teroristických trestných činov, ktorými sa Štrasburg už dávnejšie zaoberal, a najmä ani v kontexte Írskej republikánskej armády, teda najmä ani v kontexte sťažností smerujúcich proti Veľkej Británii. Čiže už tie štyri dni, na ktoré v súčasnosti ideme, sú tak na hranici, ale, ako som povedal, pripúšťam, že v tejto situácii to môže aj prejsť testom Štrasburgu, keďže sa bezpečnostná situácia mení. A tam, si myslím, je tá zmena dôvodná, pretože umožní polícii získať počas dlhšej lehoty viac dôkazov na ďalší postup na vznesenie obvinenia a preukázanie toho, že väzba je dôvodná.
Znovu sa vrátim k tomu základnému a budem ešte potom o tom pokračovať, že nie som si istý, že viacerými návrhmi v týchto predložených novelách riešime problém, ale myslím si, že ho skôr nevytvárame. Je pravdou, že nemali by sme čakať na spáchanie teroristického útoku, aby sme menili legislatívu. S tým súhlasím. Ale ak chceme zavádzať mechanizmy, pri ktorých sa všetci zhodneme, že sú v princípe nepotrebné a spôsobia skôr problém, ako ho vyriešia, znova mám pocit, že ide o marketing. A ja dúfam, že sa k tomu vyjadríte v rámci rozpravy teraz v prvom čítaní a potom na výboroch.
Ja si naozaj, po prvé, nemyslím, že by pri teroristických trestných činoch akéhokoľvek charakteru, aj spáchaných vo forme účastníctva, nebol daný dôvod väzby. Neviem si predstaviť takú situáciu už minimálne tej preventívnej väzby podľa uvedeného písmena c). A neviem si predstaviť ani reálnu situáciu, že by obvinený z takéhoto trestného činu nebol vzatý do väzby, a to najmä v súvislosti aj s tým spojením, že dávame tieto trestné činy do jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu.
Ak by som tu mal pochybnosti, ale aj tak minimálne, tak by boli skôr v tom garde, že môže hroziť riziko nejakého kreatívneho výkladu niektorých senátov Najvyššieho súdu, ako sme toho boli svedkami v nedávnej minulosti. (Reakcia navrhovateľa.) Ja viem, ale čiže ak by som chcel mať väčšiu istotu, že osoby obvinené z trestných činov terorizmu budú vo väzbe, tak by som naozaj skôr zaviedol jednostupňové konanie a nechal to na Špecializovanom trestnom súde. Koniec koncov ani naša ústava, ani Európsky dohovor nevyžaduje dvojstupňové konanie o väzbe, je to vec zákonnej úpravy.
A tak potom to urobme takto a neriešme problém spôsobom, že ho neriešime, ale ho vytvárame. To je taká moja najzákladnejšia pripomienka k tomu súboru noviel.
A ja by som potom ešte zajtra chcel prejsť tie konkrétnejšie výhrady a určitý sumár a budem rád, keď sa aj potom aj pán minister zapojí do diskusie.

Asi je na čo reagovať, pán kolega, lebo si nespomenul, že to bolo aktuálne. A to, že tebe zo Slobody a Solidarity nie je svätá sloboda internetu, mi je síce divné, ale prečítam si ten článok a uvidíme to potom. A ja som hovoril o ambícii zachovať slobodu internetu. Takže nabudúce buď viac solidárny a možno si budeš potom čítať, naopak, články a počúvať to, čo sa deje v pléne.

Ďakujem, pán predseda. Vzhľadom na ambíciu ušetriť čas, som sa pripravil do rozpravy už skôr. Chcel by som povedať jeden moment, ktorý mňa aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a následne na dokument, o ktorom sa budeme baviť v prvom čítaní, vyrušil asi najviac, a to aj z ambície, že nechcem rozprávať to, čo už bolo povedané.

Myslím, že za náš klub Daniel Lipšic rozobral z troch kategórií možné výhrady, ale aj to, čo stojí za podporu, pretože tvárou v tvár možnej kríze a možnému ohrozeniu z hľadiska terorizmu, by sme, ak vládna strana to nemá na mysli celkom a neotvorila rokovania, tak do debaty chceli prispieť tým, že tu nie je všetko čierno-biele a v návrhoch sú veci hodné podpory a v návrhoch sú veci, ktoré sú minimálne diskutabilné a ak by bolo fórum otvorené, mohli sme si ich prediskutovať mimo tohto pléna a baviť sa už len o tom, či konkrétne návrhy získajú alebo nezískajú podporu.
Je pre mňa celkom prekvapivé, keďže návrh na skrátené legislatívne konanie má takých deväť rozvitých viet, keď to dobre rátam, a celkom slušnú a vyčerpávajúcu a dlhú debatu mal iba samotný návrh na skrátené legislatívne konanie, ak z neho vyjdem, v jednej časti sa spomínajú teda príčiny, prečo pristupuje vláda k tomuto kroku, hlavne tie externé dopady, keďže zatiaľ teroristické ohrozenie priamo sa nedotýka územia Slovenska a stupeň teroristickej hrozby je skôr, ako sa spomína v samotnom názve, vo Francúzsku, Holandsku, Spojenom kráľovstve, Austrálii a Belgicku, a zároveň spomína ešte aj krajiny ako Sýria a Irak kriticky, hovorí o operácii v Afrike v rokoch 2013 až 2015, s týmto by sme mohli polemizovať, ale vzhľadom na to, že pre skrátené legislatívne konanie to vláda pripravila takto, môžeme s tým súhlasiť.
S čím však nemôžem súhlasiť, a je to pre mňa najväčšia výhrada, príčina možnej nepodpory, je, že vláda podmieňuje úspešnosť boja proti terorizmu väčšou identifikáciou podozrivých aktivít a efektívnou a flexibilnou spoluprácou medzi bezpečnostnými zložkami v krajine, ako aj medzinárodnou spoluprácou spočívajúcou z veľkej časti v rýchlej výmene spravodajských informácií, s tým by sa dalo súhlasiť, terorizmus úzko súvisí s radikalizáciou, najdôležitejším nástrojom boja proti terorizmu a radikalizácii je prevencia a s ňou súvisiace aktivity, do ktorých je potrebné zapojiť široké spektrum spoločnosti a inštitúcií, ak by sme teda s touto podmienkou súhlasili, ale skutočne si myslím z hľadiska oblasti, ktorej sa ja venujem, a to je oblasť internetu, IT, hlavne keďže sme sa tu všeobecne bavili o tom, na úkor bezpečnosti by nemali ísť slobody, tak nemôžem súhlasiť s čl. III predmetného návrhu, o ktorom sa budeme baviť, § 16a, kde sa tajným službám, resp. menovite civilnej tajnej službe, informačnej službe dáva nasledujúca právomoc: „Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevádzkuje webové sídlo alebo poskytuje doménové meno, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti informačnej služby zamedziť prevádzku takéhoto sídla alebo obmedziť prístup na doménové meno, ak prevádzkou takéhoto webového sídla alebo doménového mena dochádza k šíreniu myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus...“ Ak by tu bola bodka, môžeme sa o tom baviť, či je to správne, a otvoriť tú obrovskú debatu, ktorá ide cez celú Európsku úniu, dokonca globálne cez celý svet, akým spôsobom sa má uchovať tzv. slobodný internet, resp. sloboda informácií na internete, kde možno nastaviť tú tenkú červenú čiaru. Lenže v tom § 16a sa ide ďalej. A je tam uvedené, že sa to vzťahuje okrem myšlienok podporujúcich a propagujúcich terorizmus aj na politický a náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia.

V samotnom návrhu na skrátené legislatívne konanie, ak si pamätáte, ako som ho zacitoval, nie je o ambícii sledovať webové sídla politických alebo náboženských extrémistov, extrémistov prejavujúcich sa násilným spôsobom alebo škodlivých sektárskych zoskupení uvedené ani slovo, ale následne, to sa teda stáva, my pod rúškom zavádzania protiteroristického boja zavádzame svojím spôsobom cenzúru teraz, a to je ďalší paradox, na z môjho pohľadu domény, ktoré voláme .sk, alebo domény druhej úrovne slovenského významu. Ja by som teda odporučil, a tuto vidím obrovské riziko, aby sa naše tajné služby zaoberali tým. Ja som si len voľne pre túto debatu našiel vysokú paľbu tzv. stránok alebo aj organizácií a inštitúcií, ktoré sa dlhodobo venujú otázkam terorizmu na internete, je to napríklad Peace Worldwide Organization (peaceworldwide.org) alebo terroristwebsites.info, alebo netsofterror.com, alebo infotoday updatované na dennej báze, s tým, aké stránky sa venujú či z blogovej sféry, z webového zobrazovania alebo priamo informované o dianí v krajinách, ktoré sa aj spomínajú v predmetnom návrhu na skrátené legislatívne konanie. A preto, keď si voľne pozrieme len terroristwebsites.info, tak sa môžeme dozvedieť, že organizácia typu CIA alebo niektoré iné zahraničné tajné služby k dátumu 25. 9. Evidujú 729 teroristických webových stránok, chcem upozorniť, že z nich ani jedna nie je s doménou .sk, 3 289 terroristsubfileshare stránok, tam, kde si môžu sťahovať nejaké informácie, pričom bude to pravdepodobne šírené medzi nimi sociálnymi sieťami (teroristické blogové stránky 8 890 a viac, 16 023 stránok zaoberajúcich sa terorizmom v nejakých svojich podskupinách a podobne), kde chcem upozorniť, že napríklad táto stránka neeviduje ani jednu jedinú doménu .sk.

Prečo sa teda pýtam na to vlády, keď sú to stránky ako .com, .info .tv, všetko mimo ingerenciu našej tajnej služby, ktorá by naozaj mohla vykonať alebo minimálne sledovať, i keď troška spochybňujem túto možnosť či už personálnej alebo vôbec inštitucionálnej kapacity, aby takto mohutný webový priestor dokázala naša tajná služba monitorovať, prečo sa teda zameriavame v návrhu § 16a na to, že budeme zavádzať pre doménu .sk riešenie tohto problému takým spôsobom, že na návrh informačnej služby budeme zaväzovať súdy k tomu, aby nemohli zobrazovať nielen content, ktorý podporuje alebo propaguje terorizmus, čomu by som rozumel, lebo tu predstavuje veľké riziko politický alebo náboženský extrémizmus. Snažil som sa dopátrať toho, možno pán minister alebo odborníci na trestné právo to budú vedieť lepšie, či existuje terminus technicus na to, akým spôsobom sa dá politicky alebo náboženský extrémizmus zobrazený na webových stránkach presne definovať, pretože tu už sme podľa mňa za tou povestnou červenou linkou a predpokladám, že sa to môže veľmi dobre zneužiť aj pre účely politického boja.
Čiže ak teda máme za to, že skrátené legislatívne konanie vedie k tomu, že ideme prijať legislatívnu smršť alebo balík zákonov, ktoré majú vyriešiť boj proti terorizmu, pre účely druhého čítania následne by som pravdepodobne plánoval predložiť aj pozmeňujúci návrh, aby sme podľa mňa inštitúciám, ktoré u nás pôsobia v oblasti tajných služieb a nepožívajú veľkú dôveru, a skôr sme boli aj tu pre účely politického boja atakovaní ich nemohúcnosťou, resp. rozohrávaním spravodajských hier, nedávali právomoc, aby mohli žiadať súdy, aby tieto zakázali niektoré stránky z môjho pohľadu, ak ten návrh zákona dobre čítam, pri obmedzovaní domén druhej úrovne alebo národných domén, ľudovo nazvaných v miere .sk. Ak by sa ale naše súdy vydali tou ťažšou cestou a chceli by pre IP pools na Slovensku zobraziteľných webových domén a webových sídiel zakazovať zobrazenie akýchkoľvek stránok, možno aj tých 16 023, čo tam bolo spomínané, neviem si to celkom technicky predstaviť, či následne sa prijme legislatíva alebo bude ambícia prijať legislatívu takú, že to budeme niekde v PR centrách montovať. Čiže mám pocit, že internet môžeme prirovnať voľne k prúdu nejakému, ak to zo zemepisu si požičiam príklad. Ak by sme chceli zamedziť prúdu Golfského prúdu, tak veľmi ťažko nám pomôže, ak si v ňom vyárendujeme sto krát sto metrov a tam povieme, že tam ten Golfský prúd prúdiť nebude. Čiže nielenže je to podľa mňa veľmi účelovo navrhnutý zákon s možným zneužitím pre politický boj, má to aj v samotných ustanoveniach, i keď sa zakrýva nejakým extrémizmom, často aj v rámci tohto politického boja navzájom sa tu obviňujeme z nejakého druhu extrémizmu.Čiže ja by som zišiel minimálne v tejto miere okrem toho, čo spomínali moji predrečníci, z kratšej cesty dolu a nehovoril, že ideme bojovať proti terorizmu, ak túto právomoc z hľadiska mohutnej debaty v rámci celého sveta o slobode internetu u nás ideme riešiť skráteným legislatívnym konaním s ambíciou prijať podľa mňa ustanovenia, ktoré narušia slobodný internet domény, a môže toto ustanovenie byť zneužité, ak existuje reálna politická vôľa na to, aby sme síce v parametroch skráteného legislatívneho konania niektorým neblahým účinkom možnej bezpečnostnej ambície zabránili, resp. predišli im a neustanovovali niečo, čo by potrebovalo širšiu debatu, a myslím si, že pre účely protiteroristického balíčka toto nie je tá absolútne najpodstatnejšia vec, tak by to mohlo vypadnúť odtiaľ. Ak sa tak nestane, potom mám za to, že si myslím, že je úplne iná ambícia nastaviť niektoré parametre webových sídiel alebo internetu pre účely politického boja. A tomuto by som ja teda nechcel napomáhať. Ak príde pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ktorý sa bude snažiť upraviť aj toto predmetné ustanovenie okrem iných ustanovení, ktoré som ja počul hlavne vo vystúpení Daniela Lipšica ohľadom trestného konania a podobne, takisto spochybnenie, resp. s vysokými otáznikmi ústavnú zmenu, nie som za to, aby sme posúvali ambíciu rokovať o týchto parametroch v skrátenom legislatívnom konaní a prihováram sa za to, čo hovorilo viacero kolegov, aby sme otvorili aj rokovanie v januári alebo vo februári a vyčistili predmetné návrhy do tej podoby, že naozaj legislatívnou zmenou chceme bojovať proti terorizmu, a nie iným javom v spoločnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som nadviazal na to čo už kolega spomínal, totižto nie je to prvýkrát, ale trošku z inej pozície, keď sa terorizmus a reálna obava, ktorú prináša terorizmus, využíva aj s marketingom spolu a nie je to moc dobrá vec.Som spomínal príchod väzňov z Guantánama. Ja viem, že vy poslanci o tom veľa neviete, ale ja o tom viem veľa, lebo som tú prvú várku riešil. A ak sa na Slovensko dostali ľudia, ktorí boli potenciálne nebezpeční z terorizmu, tak to boli práve väzni z Guantánama. Hovorím to s plnou vážnosťou. A nám sa podarilo teda tú prvú časť vyriešiť tým, že sa po Arabskej jari vrátili do svojich domovských štátov. A to bolo šťastie obrovské. A oni sem prišli v troch várkach, aby sme vedeli, Británia a Francúzsko prijalo 9 väzňov z Guantánama a Slovensko ich prijalo 8 z celej Európy. Najviac, Británia, Francúzsko sú trošku väčšie krajiny, samozrejme, a to len kvôli tomu, aby mal váš premiér dva fotky s prezidentom Obamom v roku 2010 pred parlamentnými voľbami a v roku 2014 pred voľbami prezidentskými. To je podľa mojej mienky pomerne veľká hanba. To, že ste boli ochotní súhlasiť s podozrivými teroristami a ich legálnym pobytom na Slovensku kvôli fotkám z kampane a teraz tu ako z veľkej knihy rozprávate o vlne terorizmu, považujem za horšie ako farizejstvo.

No, samozrejme, dá sa prečítať čokoľvek, ale ja zase by som sa vyvaroval na jednej strane aj strašenia z teroristických hrozieb, ale na druhej strane aj strašenia z toho, že sú obmedzované najzákladnejšie slobody, lebo, samozrejme, našťastie, v tomto zákone tomu tak nie je. Tento zákon v princípe nerieši skoro nič. Porovnávať to so zatýkaním na zhromaždeniach mi príde trošku neviem kontraproduktívne, lebo potom sa tým celá tá diskusia dostáva do polohy nie vecnej, ale úplne bezobsažnej. Trestný čin terorizmu je definovaný v Trestnom zákone pomerne úzko. Čiže neviem, kto tento text písal, ale myslím si, že sa tu treba pozerať na problémy obidvomi očami. A musím povedať, že, našťastie, z toho balíka všetky najkontroverznejšie veci vypadli. Problém toho balíka je najmä v tom, že reálne nič nerieši, že reálne problémy nerieši. Ja tu čítam, počúvam komentáre poslancov strany SMER (proste Londýn, Tower Bridge neviem čo). Podľa mňa z vás to absolútne nečítal, o čom hovoríte, nikto, ani pán poslanec Petrák, ani pán poslanec Blaha, ani podobní géniovia. Ale problém jediný tam, ktorý je riešený, a ja si myslím, že stojí za zváženie, je predĺženie lehoty zadržania tej prvej na 96 hodín. To, si myslím, môže pripadať dôležité. Ale iné veci sú tu, ktoré neriešia nič, čo by reálne zvýšilo bezpečnosť na Slovensku. A potom ale rovnako platí, že tým ale neohrozujú žiadne najzákladnejšie slobody. Takže bol by som rád, keby sme sa vrátili k vecnej rovine, lebo tieto politické agitky až tak nikam nás neposúvajú.

Ďakujem za slovo. Erika, ja ťa len podporím, lebo naozaj povedala si pravdu. A aj mne v podstate hovoríš z duše, čo korektné môžeme očakávať vlastne od vládnej strany po tých skúsenostiach, ktoré sme tu nadobudli za posledných tri a trištvrte roka. No nie je to nič, len neúprimná snaha vládnej strany o nejakú marketingovú realizáciu svojich cieľov. Vláda sa zobudila až teraz pred voľbami? Odkedy útočia teroristi vo svete, začali útočiť teraz, pred mesiacom, pred rokom? Predsa teroristické útoky máme na dennom poriadku všade vo svete aj v Európe boli. To snáď nikto nechce vyvrátiť. A vládna strana sa tu zobudila až teraz?
Je mi to trošku, samozrejme, čudné, ale však vieme všetci, kam to smeruje, a už to tu bolo viackrát spomínané, aj ty si o tom hovorila. Je pred voľbami. O nič iné ako o marketing tu nejde. A to je práve to neúprimné, čo vládna strana robí. Fico jednoducho zneužíva tie útoky na to, aby zo seba spravil nejakého ochranára alebo bojovníka proti terorizmu. A čo tu robil doteraz? Doteraz nechránil obyvateľov Slovenska pred podobnými hrozbami? Až teraz ide zo seba robiť veľkého hrdinu, geroja? Nuž, tak ako si hovorila, toto skrátené konanie skutočne nemá opodstatnenie. Ani ja zaň nezahlasujem. A naozaj nebolo zdôvodnené. A to je opäť tá diskusia na to, kto a akým spôsobom dodržiava rokovací poriadok, to, čo nám bolo vytýkané. Takže vládna strana ho môže porušovať, lebo sa jej to páči. A proti tomu sa, samozrejme, neozve.

Ďakujem pekne. Ja len doplním, pani podpredsedníčka Jurinová, možno nieže vy ste s teroristami, rovno budeme tými teroristami označení. Aj také možnosti sú tu.
Dve poznámky k tomu, čo ste povedali v rozprave, mám.Obete teroristického útoku v Nepále. Ja som si vybavila dosť zreteľne televíznu reláciu, kde pán minister, ktorý bol vtedy zodpovedný za ochranu a stav ľudských práv v Slovenskej republike, na priamu otázku, či rodiny obetí toho teroristického útoku dostanú nejaké odškodnenie odpovedal, že nedostanú, že však k tomu nás nezaväzujú žiadne medzinárodné dokumenty alebo zmluvy medzinárodné. Vtedy ma trochu zmrazilo. No a musím povedať, že nielenže v súčasnosti nás už aj takéto dôležité dokumenty k všeličomu zaväzujú, napríklad k ochrane práv obetí aj terorizmu, a my sme ich odignorovali, tento rok sme neprijali zákon o obetiach.
Druhá vec, aký je o to záujem. Už to viacerí povedali, ako môže byť interpretovaný záujem, prečo sa to tu prerokúva v skrátenom konaní a prečo je to novela ústavy, na ktorú nebol nikto pripravený alebo ktorá nebola predrokovaná. Veľmi sa mi vynára nielen situácia spred 20 rokov, ale aj to, ako sa neustále zneužíva a ako často aj tu v tomto parlamente, kolegovia, spomínate, kedy len to urobiť môžete, ako KDH bolo proti Slovensku, keď nehlasovalo za ústavu. To, že nehlasovali za nejaký text ústavy, a to, ako sa tak schválená ústava v nasledujúcich rokoch vypomstila, samozrejme, nehovorí nikto. Ďakujem za slovo.