Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, cieľom predloženého návrhu zákona je umožniť osobe, ktorá poberá rodičovský príspevok a spĺňa ďalšie v návrhu konkretizované požiadavky, aby mohla pracovať na dohodu o pracovnej činnosti, resp. na dohodu o vykonaní práce podľa Zákonníka práce.
Zároveň, pokiaľ na základe tejto dohody zarobí sumu, ktorá neprekročí v návrhu stanovenú hranicu nezdaniteľného minima, táto osoba nie je povinná platiť odvody do Sociálnej poisťovne, odvody do zdravotnej poisťovne a takisto nie je povinná podávať daňové priznanie a zo zarobenej sumy platiť daň.
Návrh zákona takto umožní zlepšiť dotknutým osobám, teda najmä mamičkám na materskej rodičovskej dovolenke ich finančnú situáciu, ktorá dnes vo všeobecnosti nie je dobrá. Nabáda ich to na aktivitu, ktorú si, samozrejme, musí každá jedna takáto osoba individuálne zvážiť, berúc do úvahy vlastné možnosti.
Návrh takisto oslobodzuje dotknuté osoby v prípade, že spĺňajú stanovené podmienky od zbytočnej byrokracie, a zbavuje ich povinnosti platiť odvody a dane, inými slovami, pokiaľ neprekročia stanovenú hranicu zárobku, zostáva im celá čiastka, ktorú si zarobia, a môžu si tak vylepšiť svoje sociálne postavenie.
Ďalším pozitívom tohto návrhu je fakt, že zamestnávatelia môžu takto na drobnejšie práce využívať dohody o vykonaní práce, resp. o pracovnej činnosti, pričom sú takisto odbremenení od zbytočnej byrokracie. Tento návrh je vlastne v balíčku návrhov, ktoré budem predkladať na podporu mladých rodín s deťmi.
Všetci asi vieme, že najzraniteľnejšou sociálnou skupinou na Slovensku sú mladé rodiny s deťmi a najmä v situácii, kedy vypadne jeden príjem, keď je mamička na rodičovskej dovolenke a keď rodina musí vyžiť z jedného príjmu. Tuná umožňujeme mamičkám na rodičovskej dovolenke, aby si mohla na základe dohody o pracovnej činnosti privyrobiť nezdaniteľné minimum, ktoré by nepodliehalo ani odvodom, aby sme tak zlepšili sociálnu situáciu mnohým rodinám s malými deťmi.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ja už som o tomto návrhu hovoril minulý týždeň, keď sme rokovali o novele zákona o tepelnej energetike, ktorej cieľom, tej novely, o ktorej sme rokovali, bolo riešiť špekulatívny spor Bratislavskej teplárenskej a Bratislavského paroplynového cyklu. Spor vyriešili spôsobom, ktorým sme nevyriešili nič, ktorý Ústavný súd zruší a len obohatí bratislavské PPC o ďalšie milióny na vysokých úrokoch z omeškania.
Tento návrh je tu druhýkrát a v princípe navrhuje v takýchto špekulatívnych sporoch výrazne zosekať vysoké úroky z omeškania na štandardnú mieru tak, že sa excesívne úroky zdania sadzbou 99 %. Čiže cieľom zákona je ustanoviť osobitnú sadzbu dane z príjmov, pokiaľ je týmto príjmom príslušenstvo k istine prisúdené rozhodnutím súdu v prípade, že povinným z rozhodnutia súdu je štátny orgán alebo právnická osoba založená alebo zriadená týmto štátnym orgánom. V praxi sa stávajú prípady, kedy súdne konania trvajú aj niekoľko rokov, pričom strana v spore, ktorou je štát, má povinnosť aj súdne brániť svoje práva. Nie však vždy v spore strana reprezentujúca štát je úspešná, niekedy aj z dôvodu veľmi podivuhodných rozhodnutí našich súdov, avšak za roky, počas ktorých spor trval, sa jeho hodnota značne zvýšila o príslušenstvo a práve o príslušenstvo, ktoré je, sú úroky z omeškania výrazne vyššie, ako je, ako je štandard.
Aj spor bratislavského PPC a Bratislavskej teplárenskej, ktorý je v rozsahu 30 mil. eur, príslušenstvo z toho tvorí viac ako dve tretiny, istina je približne asi 8 mil. eur. Ak chceme reálne riešiť ústavne komfortným spôsobom takéto špekulatívne spory, tak tu je príležitosť, nie odložiť vyplatenie celej pohľadávky a ešte ju navýšiť o ďalšie úroky z omeškania, ale riešiť to tak, aby štát v takýchto sporoch, ak niečo bude platiť, platil minimum.
Z toho dôvodu si vás dovoľujem požiadať o podporu návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, teda správny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 1829).
V súlade s § 73 o rokovacom poriadku som nebol, ale som teraz určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 1829). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúcu z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 21. januára 2016 a gestorský výbor do 22. januára 2016. Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pán poslanec Mamojka aj pani poslankyňa Laššáková, cením si, že ste, že ste v sále, a moje vystúpenie nebolo vôbec osobné, bolo vecné. A ja si naozaj myslím, že by na Ústavný súd mali ísť ľudia, ktorí majú skúsenosť s ústavným právom, nieže sa len na neho špecializujú. Ale napríklad pán poslanec Madej, nieže by som ho chcel vidieť na Ústavnom súde, ale zastupoval viacero vecí na Ústavnom súde, ktoré sa týkali abstraktnej kontroly ústavnosti, proste to sa mi zdá, že dôležité je.
A druhá vec je tá, že ja nechcem nikoho diskriminovať, že politici nemôžu ísť na Ústavný súd a tak, ale očakával by som, že by to mali byť politici, poslanci, ktorí v ústavnoprávnych veciach prejavili nejakú mieru svojej nezávislosti a v evidentných veciach povedali verejne alebo..., proste toto nerobme, toto je za čiarou evidentne, to, to, ja s vami nebudem hlasovať, prosím vás, do tohto ma nenúťte. A obávam sa, že vy ste proste neboli ochotní a schopní urobiť. To je môj problém. Nie, že ste poslancom SMER-u, ale že ste, že ste..., a ešte raz, ja, ja som veľmi proti tomu, aby sa mnohé politické spory prenášali na Ústavný súd. Napríklad preto som ja nepodpísal napriek tomu, že ma k tomu vyzývali, zákaz zisku zdravotných poisťovní. Možnože to je zlý nápad, ale podľa mňa nie je protiústavné zákaz zisku, si myslím. Ústava o tom nič nehovorí. Ale, ale obávam sa, že ten problém je. Ja som spomenul konkrétne prípady, ktoré boli evidentné, a nie, že boli evidentné, až keď Ústavný súd rozhodol. Boli evidentné od samotného začiatku a sme o nich hovorili. Jasné, možné. Boli ďalšie, exekučná imunita a tak ďalej.
Z tohto pohľadu si myslím, že tam nie je, ak, keď vás nepoznám dlho osobne, ale z toho, čo vás poznám v parlamente, že tam nie je záruka, že budete na Ústavnom súde proste rozhodovať nezávisle podľa textu ústavy. To je môj najväčší problém.

Ďakujem. Necítim sa dobre v debate, ktoré, z východiska má v sebe obsiahnuté prvky osobné alebo možné ad hominem, čiže keď uplatňujeme personálnu právomoc, personálno-nominačnú právomoc tohto parlamentu, a úplne zle sa cítim, ak túto personálnu právomoc pléna parlamentu uplatňujeme proti vlastným kolegom, ktorí tu sedia.
Tým, čo si rozprával, predpokladám, že bola absolútna snaha sa držať témy, a jedna z tých tém bola osvetlenie tej historickej, politickej pamäti a mňa to zarazilo, pretože ’96. rok, ktorý sa analogicky dá porovnať s tým, čo tu máme teraz, je ohľadom nominácie ľudí z jedného politického spektra, je jeden fakt, druhý je, že momentálnou z hľadiska toho ideologického a politického zápasu sa aj pri týchto faktických poznámkach v podstate rozpráva kolega s kolegom v rámci politického boja, čo sa po tejto voľbe zmení, a ty ako advokát sa, predpokladám, budeš do budúcna baviť z inej mocenskej štruktúry a to bude sudca Ústavného súdu.
Myslím si, že nie je to dobré, je úplne jedno, ako sa cítime v tejto debate, a myslím si, že mohlo by zaznieť, že toto nezohráva a nesvedčí o celkom tom najtransparentnejšom možnom systéme, ktorý by mal klásť predpoklady na vykonanie personálnych nominácií z pléna parlamentu a ľudí pochádzajúcich z politiky.

Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia... Ďakujem, že ste prevzali vedenie schôdze. Dúfam, že to bude dôsledné. Už si budem dávam aj v parlamentných garážach väčší pozor, čo robím.
Ale rokujeme o pomerne dôležitej téme, ktorá môže, môže, nemusí, ale môže ovplyvniť vývoj nášho ústavného súdnictva na dlhé obdobie, pretože volíme kandidátov, ktorí môžu byť vymenovaní, nemusia, ale môžu byť vymenovaní na dvanásťročné funkčné obdobie. Neviem celkom, či si to uvedomujeme, ale najväčší problém, ktorý dnes v ústavnom súdnictve má Slovensko, ale nielen Slovensko, je prílišný súdny aktivizmus, ktorý do určitej miery limituje demokraciu.
Poviem, prečo si to myslím a z čoho to vyplýva. A obávam sa, že, že kandidáti, ktorí pravdepodobne prejdú, lebo v princípe dnes vládna strana po zostavení kandidátky hľadá priestor pre svojich ľudí, ktorí na kandidátke nie sú, čiže hľadá im nejaké trafiky. Už sme dneska mali nejaké voľby, už tu boli ďalšie informácie.
Ale chcel by som povedať, že Ústavný súd by nemal byť, nemala byť inštitúcia, kde niekto ide za zásluhy ako na nejakú trafiku. A to považujem ja za vážny problém, pretože obidvaja kandidáti, ktorých môžem mať ľudsky svojím spôsobom rád, nemajú skoro žiadnu skúsenosť s ústavným právom, nikdy nezastupovali prípady na Ústavnom súde, nikdy nepublikovali z ústavného práva, nikdy sa nevenovali ústavnému právu. Áno, je pravdou, že aj v minulosti boli zvolení poslanci. Väčšinou to bolo tak, že bola nejaká väčšia dohoda koalície a opozície a išiel jeden z koalície a jeden z opozície na Ústavný súd, keď sa volil väčší počet kandidátov a menoval sa väčší počet sudcov.
Áno, je pravdou, že aj v minulosti boli zvolení poslanci. Väčšinou to bolo tak, že bola nejaká väčšia dohoda koalície a opozície a išiel jeden z koalície a jeden z opozície na Ústavný súd, keď sa volil väčší počet kandidátov a menoval sa väčší počet sudcov.
Ale jedinýkrát, opravte ma, ak sa mýlim, sa stala situácia, že vládna väčšina si zvolila dvoch kandidátov zo svojej strany, a to bolo za vlády Vladimíra Mečiara, kedy boli navrhnutí pán Dobrík a pán Cuper v roku ’96 alebo ’97. Dnes to chcete zopakovať, predpokladám. Celé to navodzuje podľa mňa potrebu začať uvažovať, ale nechcem o tom dlho hovoriť, uvažovať o zmene ústavnej úpravy menovania ústavných sudcov, lebo táto je evidentne zlá. Ja som dúfal, že po vyše dvadsiatich rokoch fungovania Ústavného súdu bude hlavným kritériom pre kandidátov na sudcu Ústavného súdu odborná erudícia, nie politické tričko, čo ale súvisí s tým, že Ústavný súd, žiaľ, má tendenciu - a mnohí jeho sudcovia tiež - rozhodovať politicky, nie podľa textu ústavy, podľa toho, čo sa nám zdá, že je dobré a spásonosné. A to je veľký problém.
A preto si myslím, že je problém aj zvoliť do funkcií kandidátov pani Laššákovú a pána Mamojku. A poviem aj, kvôli čomu si to myslím. Pretože si myslím, že na Ústavnom súde nebudú rozhodovať podľa textu ústavy, ale podľa vlastných politických preferencií, ktoré sú v parlamente absolútne legitímne, podľa nich rozhodujeme. Ale na Ústavnom súde legitímne nie sú. Na Ústavnom súde by mal byť legitímny text ústavy a ten by mal byť jediný záväzný bez ohľadu na naše hodnotové preferencie pre ústavných sudcov. A tým, že aj pani poslankyňa Laššáková, ktorú mám ľudsky rád, ale možnože jej médiá krivdia, keď, keď ju karikujú kvôli pokynom pre poslancov SMER-u, ako má hlasovať. Ale ani pán poslanec Mamojka v evidentných prípadoch, kedy bolo zrejmé, že schvaľujeme protiústavné zákony, nikdy sa neozvali a nehlasovali inak. Nikdy. Ani v jednom prípade. A budem hovoriť evidentné prípady, lebo rozlišujem. Sú prípady, kedy zákon je sporný. A tam, si myslím, že, že to nie je možné vytknúť nikomu, keď hlasuje za zákon, ktorý následne Ústavný súd zruší. Napríklad, napríklad aj zisk zdravotných poisťovní, si myslím, že bol sporný ústavne zákon. Napríklad aj zmrazenie platov sudcov, to si myslím, že bolo tiež sporné, a myslím, že rozhodnutie na Ústavnom súde je nesprávne. Ale nechcem o tom dlho hovoriť.
Ale boli úplne evidentné prípady, o ktorých sme všetci v snemovni vedeli, že ich Ústavný súd zruší: stavba diaľnic na cudzích pozemkoch. Ak niečo znamená vlastnícke právo, tak nemôžte prísť s buldozérom na cudzí pozemok, postaviť tam diaľnicu a dať ju ešte do dočasného užívania, ešte v čase, keď ju vlastní súkromný vlastník. Vlastnícke právo má z čias rímskeho práva štyri základné súčasti. To je právo vec držať, právo vec užívať, požívať a disponovať ňou, nakladať s ňou. (Reakcia z pléna.) Prosím? Pán poslanec Šuca má pocit, že nehovorím k téme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, aby sme nekomentovali vystúpenie pána poslanca. Pán poslanec sa venuje téme, vystupuje v rozprave, nechajme ho vystúpiť.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Stavba diaľnice na cudzích pozemkoch znamenala, že vlastník prišiel o všetky tieto oprávnenia. Nemohol vec držať, nemohol ju užívať, nemohol z nej požívať žiadne plody a nemohol ňou reálne ani disponovať, lebo kto by kúpil pozemok na ktorom sa stavia diaľnica. Upozorňovali sme vtedy v parlamente za prvej Ficovej vlády, že zákon je zjavne protiústavný, a tak aj rozhodol Ústavný súd. Ja by som očakával aj od právnikov, ktorí majú ambíciu ísť na Ústavný súd, že sa niekedy v sporných veciach ozvú a hlasujú inak, ako im povie možno stranícky príkaz, ak naozaj chceme, aby boli nezávislými sudcami Ústavného súdu.
Ja si pamätám, keď sme mali problém v KDH v tom čase, kedy zákon zakázal, teda zakazoval dvojité členstvo. To si možno pamätáte. To bol ešte problém s SDK. KDH to vtedy vyhovovalo politicky, že je zákaz dvojitého členstva. Ja som tvrdil napriek tomu, že ale je to protiústavné. V stanovách si môže strana upraviť, že zakazuje dvojité členstvo, jasné. Ale zákon to nemôže urobiť! Lebo združovacie právo v tomto je neobmedzené. A Ústavný súd to aj zrušil.
Pre mňa je preto lakmusovým papierom posúdenie toho, či ten kandidát bude vedieť nezávisle rozhodovať, či sa v nejakej evidentnej ústavnoprávnej veci..., vyjadril svoj názor, ktorý nemusel korešpondovať s názorom strany, a vyjadril ho verejne. Nie akože na chodbe a jasné. Verejne ho vyjadril. Ak to nikdy neurobil, tak sa obávam, že nebude nezávislým kandidátom a nezávislým sudcom Ústavného súdu.
Poviem ďalší prípad. Ak si pamätáte problém, ktorý vznikol s rozhodovaním Ústavného súdu o generálnom prokurátorovi, tak aby ste to rýchlo vyriešili, ste prišli so zákonom, ktorým ste novelizovali zákon o Ústavnom súde, podľa ktorého sa vlastne odňali právne účinky už rozhodnutiam Ústavného súdu o námietkach zaujatosti, že sa vlastne tie právne účinky zrušili. To bolo úplne jasne retroaktívne. To už boli rozhodnutia o námietkach zaujatosti, ktoré boli vykonateľné. Nemôžu sa spätne zrušiť. To je retroaktivita jak, jak lusk. Nemusíme nejak zvlášť analyzovať, či priama, alebo veď pravá alebo nepravá. To je pravá retroaktivita. A sme o tom hovorili tuná v parlamente, napriek tomu proste hlasovali aj naši kandidáti za.
Očakával som napríklad, ďalšia vec, ktorá politicky je výhodná, vekový cenzus pre starostov. Vekový, pardon, vzdelanostný cenzus pre starostov. Všetci vieme, že to je protiústavné. Ústavný súd už pozastavil účinnosť tomu zákonu. Samozrejme, že áno! Treba riešiť úplne iným spôsobom ten problém, ktorý tam je. Všetci sme to vedeli. Minimálne všetci právnici. Na to sme boli upozornení. Ale hlasujeme: za - proti. Akú mieru nezávislosti na Ústavnom súde chceme od týchto kandidátov vlastne očakávať?
A teraz prejdem k tomu súdnemu aktivizmu. Ja som sa pýtal všetkých kandidátov na sudcov Ústavného súdu jednu otázku, ktorá je možno pre neprávnikov nezaujímavá a znie tak príliš techniky, ale potom ju vysvetlím, že kvôli čomu som sa na to pýtal. Či si myslia, ako si myslí časť sudcov Ústavného súdu, že je možné rozhodnutie o protiústavnosti zákona založiť len na článku jedna. Inými slovami, že zákon neporušuje žiaden konkrétny článok ústavy v druhej hlave, ktorá sa týka základných práv a slobôd, ale porušuje článok ústavy, ktorý znie: "Slovenská republika je demokratický a právny štát." A čo to je? To vám povieme v každom jednom rozhodnutí nanovo, z mesiaca na mesiac podľa toho, čo sa nám zdá, že je správne. Špeciálny súd je protiústavný? Podľa nás áno, lebo podľa právneho štátu nevadí, že Štrasburg povedal, že nie je úplne v súlade s čl. 6 Dohovoru, ale my si myslíme, že je protiústavný, lebo článok jedna, my si myslíme, že je to v rozpore s našou predstavou o tom, čo je právny štát. To je problém súdneho aktivizmu.
Ak, ak... a teraz totižto je vecou parlamentu a legitímnou vecou parlamentu povedať, aké majú byť zákony, a dokonca schváliť aj zlé zákony. Nie každý zlý zákon je protiústavný. Dokonca málo zlých zákonov je protiústavných. A ak ústavní sudcovia tak budú rozhodovať nie podľa toho, čo je ústavné a protiústavné, ale čo sa im zdá, že je dobré alebo zlé, tak obmedzujú demokraciu, pretože obmedzujú legitímny priestor parlamentu rozhodovať o zákonoch. Neviem, či naši kandidáti napríklad podpísali návrh na Ústavný súd, ktorý Ústavný súd, samozrejme, to už bola absurdita, zamietol, aby rozhodol Ústavný súd, že je protiústavná novela rokovacieho poriadku, ktorá zaviedla verejnú voľbu funkcionárov vrátane generálneho prokurátora. Však ústavne je to úplne jasná vec. Ústava hovorí, že kandidáta na generálneho prokurátora volí Národná rada. A tam, kde ústava chce tajné hlasovanie, tam je napísané tajné hlasovanie – pri predsedovi parlamentu, podpredsedoch parlamentu –, a kde to nie je napísané, je to vec rokovacieho poriadku.
Teraz môžete argumentovať vecne, že my chceme tajnú voľbu, lebo... Ale ústava o tom nič nehovorí! A napriek tomu ste boli schopní - a neviem, už som to nepozeral, či aj pani poslankyňa Laššáková a pán Mamojka - dať návrh na Ústavný súd, že je to protiústavné. Áno, aj tam sú ústavní sudcovia už dnes, najmä pán sudca Ľalík a pani sudkyňa Macejková, ktorí majú pocit, že všetko, čo sa im nepáči a čo je v rozpore s ich preferenciami hodnotovými a ideologickými, je protiústavné, tak napísali, že, v minoritnom móde, že no ale tajná bola dvadsať rokov, tak... Čože bola dvadsať rokov? To je aký argument? Ak to chcú zmeniť alebo zachovať, nech kandidujú do parlamentu, nech to zmenia, nie je problém. Ale považujem to za veľmi nebezpečné, ak, ak sa takýmto spôsobom pestuje súdny aktivizmus na Ústavnom súde, lebo tým pádom sa výrazne zužuje možnosť parlamentu si vybrať z nejakých legitímnych možností. Či sú dobré alebo zlé, posúdia ľudia. Na čom je založený princíp demokracie? Ak tomu neveríme, tak neveríme v demokraciu. A vy tomu v mnohých veciach veríte a to je v poriadku. Demokracia znamená, že o veciach diskutujeme, a potom sa hlasuje a väčšina rozhodne. Teraz, my fungujeme v liberálnej demokracii, to znamená, že sú nejaké vyslovene určené práva v ústave, na ktoré ani tá väčšina nemôže siahnuť. Kto ich prijal, tie práva? No tá istá väčšina ako sebalimitujúce obmedzenia. Ale to sú konkrétne práva. Sloboda prejavu, sloboda vierovyznania, právo vlastniť majetok, konkrétne práva. To nie je, nikto nemohol dať legitimitu Ústavnému súdu povedať, všetko, čo sa vám nepáči a zdá sa vám byť škaredé a škodlivé, to urobte aj protiústavné. Za to nikto nehlasoval, za takú ústavu, lebo ohrozuje demokraciu.
A ja som sa preto pýtal aj kandidátov na sudcov, či sa budú byť cítiť viazaní textom ústavy, aj keď im v nejakom konkrétnom okamihu sa môže zdať, že nevyhovuje ich hodnotovým preferenciám. Ale to znamená, či budú vedieť byť nezávislými sudcami. A z tých hlasovaní v minulosti si myslím, že skôr nie, že skôr nie, že ani raz sa tak neprejavili. Keď kandidoval v roku 2006 na Ústavný súd aj pán JUDr. Ľalík, tak som sa ho pýtal, lebo on prišiel s takou zaujímavou doktrínou, kedy môže sudca rozhodnúť contra legem, v rozpore so zákonom, že či on bude viazaný textom ústavy. A on povedal, že no, že niekedy áno, niekedy textom ústavy, niekedy všeobecnou doktrínou práva, niekedy neviem čím. V princípe podľa toho, ako mu to kedy vyhovuje. Chcem takýto výsledok. Text ústavy tomu vyhovuje? Á, tak použijem aj text z ústavy. Prinajhoršom. Nevyhovuje? Nepoužijem ho, použijem niečo úplne iné.
Je to veľmi dôležité rozhodnutie aj preto, že Ústavný súd má na Slovensku nie nejakú vysokú mieru dôveryhodnosti aj vďaka svojej rozhodovacej činnosti. Mnohé rozhodnutia Ústavného súdu sú pomerne tesné plenárne rozhodnutia. A preto jeden hlas a jeden sudca môže o mnohých veciach rozhodnúť. Dobre aj zle. Poviem to na príklade nedávnom, kedy bol odmietnutý návrh na výklad od prezidenta, aby vyložil kompetencie prezidenta pri menovaní sudcov Ústavného súdu. Ten problém môže vzniknúť aj teraz. V princípe to ústavné znenie je rovnaké ako pri generálnom prokurátorovi. Tam povedalo plénum Ústavného súdu, v konaní o výklade povedalo, prezident môže kandidáta odmietnuť aj nad rámec toho, že nespĺňa zákonné kritériá, musí uviesť vážne dôvody, ale ak sú, nemusí sa držať len zákonných kritérií, v tomto prípade pri funkcii generálneho prokurátora. To rozhodnutie podľa mojej mienky je, je nesprávne, ale je to platné právo, je to aj dnes platné právo. Ó, ale pri ústavných sudcoch to už nie je platné právo! V rovnakej ústavnej úprave platí niečo iné pri generálnom prokurátorovi vo vzťahu k prezidentským kompetenciám a niečo úplne iné pri ústavných sudcoch.
A akým iným spôsobom je možné to interpretovať, ako že ide o úplne účelový výklad? Účelový politický výklad. A vám sa možno v tejto veci páči, že á, tak vyhoveli nám, tak prečo nie. Ale to sa môže aj voči vám obrátiť, ak zavedieme tradíciu, že nebudeme na Ústavný súd nominovať ľudí, ktorí môžu mať aj nejaké politické zafarbenie, fajn, ale preukázali svojou minulosťou po prvé, že sa venovali ústavnému právu odborne, a po druhé, že v zlomových situáciách, keď išlo o zjavnú protiústavnosť, povedali svoj názor a hlasovali inak. O. K., mohli byť v politike, ale ani jeden z týchto kandidátov to, žiaľ, neurobil. Nikdy. Pri evidentných veciach.
Dneska rokujeme, dobre, to je vec, ktorá môže prísť na Ústavný súd, ktovie, sme rokovali ráno o balíčku protiteroristických zákonov. Sú tam viaceré veci. Poviem jednu vec alebo dve veci. Dve veci, ktoré sú zjavne v rozpore s ústavou, a to je ten návrh, aby sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu nevzatiu do väzby mala odkladný účinok, lebo tam už nie je možné o nič oprieť obmedzenie osobnej slobody, keď ho chcú prepustiť, toho obvineného, a druhá vec je návrh, aby výsluch svedka v týchto prípadoch bol neodkladný úkon, inými slovami, aby nebolo nevyhnutné vykonať kľúčový výsluch svedka ani v jednom štádiu trestného konania kontradiktórnym spôsobom. A to je... Ak niečo znamená v čl. 6 ods. 3 Dohovoru právo vypočúvať svedkov proti sebe, právo obvineného, tak to znamená, že v jednom štádiu trestného konania, a to nie je jeden judikát, takých sú desiatky, ak ide o kľúčový dôkaz o vine alebo dôkaz, na ktorom je založené rozhodnutie o vine, tak ten dôkaz musí byť vykonaný aspoň v jednom štádiu trestného konania kontradiktórnym spôsobom. Bodka. Vystúpil niekto? Nie. Uvidíme, čo bude v druhom čítaní, však.
Čiže chcel by som v tomto okamihu to uzavrieť, uzavrieť tým, že ja sa obávam, že ak zvolíte, akože zvolíte dvoch našich kolegov z vášho poslaneckého klubu, tak to bude mať dva nedostatky. Po prvé nespochybňujem nijako ich právnu kariéru, ale ani jeden z nich sa ústavnému právu nikdy nevenoval. Pokiaľ som sa ich pýtal na výbore, nezastupovali ani jednu vec na Ústavnom súde za celú dobu jeho existencie. A po druhé svojím hlasovaním v Národnej rade preukázali, že nad ústavu v mnohých prípadoch dávajú prednosť svojim ideologickým preferenciám.
Ideologické preferencie v parlamente sú úplne v poriadku, hodnotové preferencie, ale nemali byť prenášané na Ústavný súd. A preto si myslím, že nie sú vhodní kandidáti na sudcov Ústavného súdu, a myslím si, že robíme právnemu štátu aj pre budúcnosť zlú službu, ak ich do týchto funkcií zvolíme. Nie je to nič osobné, ale ak začnete týmto spôsobom fungovať, tak ubezpečujem vás, že ten trend prenášania politických sporov na Ústavnom súde bude pokračovať a každá väčšina si nebude voliť kandidátov na sudcov Ústavného súdu podľa toho, kto je aký odborník, kto má aký charakter, kto má dobrú sudcovskú osobnosť potenciálnu, ale kto bude rozhodovať podľa toho, ako sa to nám páči, akú ústavu ja chcem mať napísanú, ktorú Ústavný súd svojou judikatúrou mení trochu. A to je problém, že sa naozaj bude z Ústavného súdu stávať ďalší priestor na politický súboj, ktorý ale bude limitovať možnosti tohto parlamentu slobodne v mnohých otázkach rozhodovať.
Súdny aktivizmus je prítomný v princípe na Ústavnom súde aj dnes. Spomeniem rozhodnutie, ktoré nevyčítam tomuto plénu. Práve naopak, lebo podľa mňa je veľmi sporné, a to je rozhodnutie o zmrazení platov. Samozrejme, že parlament nemôže zmraziť platy sudcom a valorizovať platy zákonodarnej aj výkonnej moci. Jasné, že nie. Ale, ale valorizovať, pretože vlastne by to bola možnosť nejakej pomsty voči sudcom, ale keď parlament zmrazí platy moci zákonodarnej aj výkonnej, tam odpadá motív mstiť sa sudcom, lebo zmrazujeme platy aj sebe. To je jedna, jedna rovina.
Druhá rovina je, že valorizačný mechanizmus nie je ústavný princíp. A keď Ústavný súd povie, že je, tak sa podľa mojej mienky mýli. Poviem to na jednoduchom príklade. Môžeme zmeniť zákon o platoch verejných ústavných činiteľov tak, že povieme, že majú 3 000 euro a bodka? Každý rok bez valorizácie? Samozrejme, že áno. Ústava nič nehovorí k tomu, či..., no ale to je v rozpore s tým, čo akoby povedal Ústavný súd, ale mať systém valorizácie a potom ho stopnúť je to isté, len iná technika legislatívna, ako dať pevnú sumu do zákona. Tritisíc euro, bum! A keď to zvýšime, tak to zvýšime, a keď nezvýšime, tak sa zvyšovať nebude. To naráža na ústavu? Nenaráža na nič.
A preto si myslím, že je najvyšší čas možno asi teraz začať diskusiu o súdnom aktivizme, ktorý má veľkú podporu už dnes na Ústavnom súde, a obávam sa, že s príchodom, potenciálnym príchodom jedného z našich kandidátov bude mať ešte väčšiu podporu, a mali by sme sa k tomu vrátiť z kratšej cesty radšej naspäť a povedať si, aké sú odborné kritériá pre sudcu Ústavného súdu. Lebo ak si každá väčšina prevalí len svojich sudcov, tak v konečnom dôsledku nebudeme mať nezávislý Ústavný súd, ktorý bude držaný textom ústavy, ale bude držaný a bude rozhodovať podľa ideologických preferencií väčšiny svojich sudcov. A taký Ústavný súd by som ja nechcel mať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Otvoril si mohutnú tému trojdelenia moci. Ty hovoríš o štáte v štáte. Tak to je proste aj pre potreby našej parlamentnej republiky nastavené. A čakal som ten tvoj príbeh, ktorý ti dlho leží na srdci a absolvovali sme to spolu s 12 kolegami spolu na súde, kde sme boli upozornení na to, že to konanie, ktoré sme videli my, už bolo pod tlakom toho, že sa mohli robiť aspoň nahrávky. Čiže ja som nezažil presne to, čo opisuješ ty, to urážanie, ako to je možné len kdesi na východe a podobne. A pod tlakom možného zhotovovania zvukového záznamu na súde, ktorý spomínaš, to prebehlo viac-menej korektne.
Čo sa týka toho, čo máme dnes na stole, ja si myslím, že prepojenie legislatívnej moci, resp. toho straníckeho angažovania sa a ambícií stať sa ústavným sudcom, tomu my už z opozície nezabránime. Čiže ten tvoj apel, nazvem ho tak, že volal si po charizme, aby títo ľudia vyžarovali, ten vnímam.
Zároveň chcem povedať, že napriek možno z môjho pohľadu nedobrej a nedobrému stavu alebo nedobrej ambícii koniec koncov hľadajme aj to dobré v tom, čo, kde budeme musieť hlasovať nejakým spôsobom, a to je, že tie prepojenia nebudeme musieť hľadať niekde v skrytých zákulisiach možnej politickej podpory, ale je to teda absolútne jasné. A asi tá kritika alebo tá možná skepsa z tvojho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani podpredsedníčka, v dobrom, rokujeme o návrhu kandidátov, kde ste aj vy jedna z kandidátok. Zdá sa vám byť vhodné, že vediete o tomto bode schôdzu? To je len vyslovene poznámka. Mne sa to nezdá byť úplne najvhodnejšie. Neviem, ako ste si to zmanažovali, však bod bol dopredu určený. Mne sa zdá, že by bolo vhodnejšie, keďže ideme rokovať o vás, viedol schôdzu niektorý z iných z podpredsedov.
Neviem, či vám to - teraz nemyslím vás konkrétne, ale ako vo vedení parlamentu - vám to netrklo, ale mohlo teda.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tuná v skrátenom legislatívnom konaní návrh zákonov, ktoré tvoria tzv. protiteroristický balíček. Ja som včera ku skrátenému legislatívnemu konaniu nevystupoval, myslím, že toho bolo povedaného dosť. Skutočne, tie dôvody tu nie sú. Vyjadril som sa akurát vo faktickej poznámke, že doteraz vláda SMER-u nerobila nič a zrazu prišla s protiteroristickým balíčkom. A zrazu, až po teroristických útokoch v Paríži. Ale predtým teroristické útoky, ktoré boli páchané v Španielsku, v Anglicku, v Nemecku a inde, to akosik bolo prehliadané, len teraz sa to stupňuje a zrazu teraz treba rýchlo, rýchlo urobiť niečo pre akože ochranu spoločnosti.
Ale ako sme už počuli aj z predchádzajúcich prejavov... (ruch v sále a odmlčanie sa rečníka), tak protiteroristický balíček nie je tak namierený veľmi proti teroristom, ako proti občanom Slovenskej republiky.
Čo sa ja však pýtam a upozornil som na to už na začiatku tejto schôdze, keď som chcel, aby boli prednesené určité správy o kompetentnosti našich ministrov, vtedy som povedal, že na Slovensku neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti. A vláda Roberta Fica je tu už druhé volebné obdobie. A minister Kaliňák je už druhé volebné obdobie vo funkcii ministra vnútra. A doteraz neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti.
Ja sa potom pýtam, na základe čoho teda vláda dospela aj k tomuto rýchlemu riešeniu a k rýchlym zmenám v zákonoch, ktoré akože majú ochrániť Slovensko pred hrozbami terorizmu. No urobila to ad hoc, čiže len tak z brucha. Keďže neexistuje koncepcia vnútornej bezpečnosti, tak, samozrejme, veci sa robia narýchlo, a ako sme už počuli, nie všetky sú dobré. Áno, je tam možno zopár svetlých momentov, v týchto návrhoch, ktoré stoja za to, aby boli podporené. Žiaľ, zase sú tam niektoré veci, ktoré nie sú dobré.
Ja teda nebudem opakovať argumenty predrečníkov z právnickej brandže, pretože majú túto problematiku, teda na túto problematiku vyššie kompetencie, kde hovorili o lehotách pre sudcov pre zadržanie podozrivého s vyšším, s vyššou časovou dotáciou, ako je 48 hodín a podobne. Čo však musím zdupľovať, a hovoril o tom, myslím, kolega Kadúc, tak je určite zaujímavá definícia a to ako laik asi sa môžem k tomu vyjadriť úplne bez problémov, definícia pre potreby SIS, kedy má oprávnenie konať, a čo teda, samozrejme, do tejto definície tu vlastne patrí. Ja to prečítam a citujem: "šírenia myšlienok podporujúcich alebo propagujúcich terorizmus, politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia".
Ja osobne si myslím, že pod takúto definíciu sa dá schovať skutočne čokoľvek.
A teraz by som sa pristavil pri tom politickom extrémizme. Politický extrémizmus je terorizmus? Je to skutočne terorizmus, ktorý páchajú teroristi, ktorí sú nie zo Slovenska, pretože terorizmus väčšinou páchajú ľudia, ktorí sú mimo a teraz sú spájaní v podstate s imigrantmi a s Islamským štátom, čiže sú to džihádisti, ktorí, aj vďaka ktorým, však to nepáchali politickí oponenti vo Francúzsku zo Slovenska, to boli džihádisti. Tak sa pýtam, prečo je tu takáto definícia. Kto potrebuje odstrániť pomyselných politických extrémistov zo sveta? Sú to v podstate oponenti, ktorí možno tvrdším spôsobom vystupujú voči vládnej moci, a stačí, že ich niekto označí ako politický extrémista, a skončili. Zhasla fajka.
Čiže toto, si myslím, že je jeden z nástrojov na odstránenie politických protivníkov. Stačí, že extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom, niekto tu môže poukázať na kolegu, ktorý napadol druhého kolegu, označí ho, že sa prejavil, jeho extrémizmus násilným spôsobom a skončí. Zoberú ho do väzby, budú ho tam držať a možno nestihne voľby, urobí sa to cielene pár dní pred voľbami.
Takýto, takto nastavený zákon opäť nás dostáva pred rok 1989. Takto fungovala ŠTB s podobnými praktikami.
Prax v krajinách je jedna vec a zneužívanie moci na Slovensku vec druhá. Však už sme to tu počuli ixkrát: "Vyhraj voľby, môžeš všetko." Ovládanie polície a jej zneužívanie na zastrašovanie, prípadne cielené šikanovanie oponentov tiež nie sú zaužívané praktiky v zahraničí. Otázku si môžeme položiť, ako je to u nás. Nepoužila sa polícia, alebo nezneužila sa polícia na podobné ciele? O tom by vedeli rozprávať tí, ktorí to už zažili. Samozrejme, odpoveď si dajte každý sám, ale predstavte si ešte vyššie právomoci polície, sudcu, SIS-ky.
Teraz sa však opýtam ešte jednu vec. Kto z občanov na Slovensku by nesúhlasil s protiteroristickou legislatívou? Každý človek, ktorého som sa opýtal, tak, samozrejme, že sa bojí terorizmu. A určite súhlasí s tým, aby naša legislatíva bola nachystaná na to, aby dokázala efektívne bojovať proti teroristom. Nie proti politickým oponentom. Nie proti sektám. Proti tým sa dá bojovať iným spôsobom. A nie bojovať, to nie sú bojovníci, pretože nepoužívajú zbrane. Ich zbraňou je jazyk a slovo.
Lenže SMER túto problematiku zneužíva a používa ako dymovú clonu na prekrytie svojich káuz, ktoré vyplávali v poslednom čase. A ja pripomeniem len kompu, to už, že cétečko už prehrmelo, to je dávno za nami, ale prichádzajú ďalšie a možnože sa ešte ďalšie vynoria. Občanov ale treba najskôr poriadne zastrašiť a potom sa postaviť do role ochrancu.
Skúsme sa však opýtať ešte inú otázku. Kto je najväčšou hrozbou pre Slovensko? Odpovede ste si možno dali už niekoľké a ja teraz poviem tú svoju. Sú to džihádisti? Zatiaľ nie, pretože zatiaľ sme džihádistický teroristický útok na Slovensku nemali, aj keď sa nám už, samozrejme, vyhrážajú vo videách, lebo používajú našu vlajku, že sme nepriateľmi Islamského štátu.
Slovensko však v súčasnosti najviac terorizuje oligarchia a ďalšie pijavice cicajúce krv a zabíjajúce invenciu a konkurencieschopnosť v našom štáte. Toto je náš vnútorný nepriateľ. Toto je naša najväčšia hrozba.
No a hrozbou je aj vláda Roberta Fica, ktorá každoročne nechá rozkradnúť miliardy z verejných zdrojov. A to si dovolím ešte pripomenúť, že ochranca Fico prisľúbil v Bruseli 13 mil. ako úplatok Turecku, aby sem prestali do Európy púšťať imigrantov. Ak by svet chcel zničiť terorizmus, svet, zoberme si niektoré krajiny, ak by chcel zničiť terorizmus, a teda konkrétne Islamský štát, veľmi efektívne by sa to dalo spraviť za pár dní ekonomicky. Ak sa dajú uvaliť sankcie na ktorúkoľvek krajinu, ktorá sa nám nepáči, že robí to, čo robí, prečo sa to nespraví v prípade ISIL-u? Uvalí sa embargo na predaj kradnutej ropy, pretože tá ropa patrí občanom Sýrie, nikomu inému, takže ten, kto ju predáva, tak im ju ukradol, uvalí sa embargo na predaj zbraní teroristom a ešte stále sa nájde niekto, kto im tie zbrane predáva. A za čo? No za peniaze, ktoré získa za predaj kradnutej ropy. No ak by sa zničil terorizmus takýmto spôsobom, eliminujeme príčinu.
Za toto nemôže SMER, samozrejme, ja len hovorím o tom, že SMER a Fico ako predstaviteľ Slovenska chodí na jednania do Bruselu, chodí na jednania iných medzinárodných inštitúcií, kde by o tom kľudne mohol hovoriť. Kde by sa mohol stať ochrancom Slovenska. Ale on čuší ako voš pod chrastou a to je ten problém. Tu sa hrá na hrdinu, a keď príde do Bruselu, sklapne opätky a robí presne to, čo mu Brusel nadiktuje.
Táto novela ústavy, ako som hovoril, je návratom do totality. A poviem tu teraz jednu myšlienku, ktorú nemám síce z vlastnej hlavy, čím je viac práv pre štát, teraz rozumej policajtov, SIS, sudcov, tým menej práv a slobody pre občanov.
Takže poprosím vás, zamyslite sa nad tým, ako sú napísané tieto novely zákonov protiteroristického balíčka, a vedzte, že teraz ste síce pri moci, ale v budúcnosti nemusíte a možnože sa nájde niekto taký, ktorý túto moc bude chcieť zneužiť. Aby sa to neobrátilo proti vám.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, včera ešte v rámci rozpravy tu viacerí poslanci, myslím, na jedného z mojich kolegov z opozície, ktorý vystupoval, reagovali aj vykrikovali, či vie, o čom hovorí, a to bolo úplne od veci.
Ja by som bol rád, keby poslanci SMER-u mali preštudovaný tento tzv. protiteroristický balíček. Ráno však študovali úplne iné dokumenty, kde hľadali odpoveď na otázku "som tam, nie som tam". Ale nebol to protiteroristický balíček. Preto by som na ich mieste trošku zdržanlivo hodnotil vystúpenia iných kolegov opozičných, či vystupujú k veci, alebo nie, lebo nie som si úplne istý, že veľká časť z vás má tie návrhy preštudované. Obávam sa, že pravý opak je pravdou.
Ja si nechám to na druhé čítanie, ale napriek tomu, že viaceré veci z toho návrhu podporujem, a znovu poviem, že ide o veci, ktoré sme presadzovali dlhé roky, ktoré v minulosti nezískali podporu poslancov SMER-u. Dnes ich navrhujete, tieto inštitúty, rozšíriť, čo je podľa mňa správne. Ja som to hovoril pri skrátenom konaní, či je to otázka jurisdikcie Špeciálneho súdu, použitie agenta, použitie spolupracujúcich obvinených. Tomu tlieskam. Neskoro, ale predsa. To podporujem. Aj keď ten, ten drajv v minulosti bol skôr, skôr, obávam sa, že opačný.
Samozrejme, že aj táto malá vec mi potvrdzuje podozrenie, že ide skôr o marketingový ťah, ale keď ide o správnu vec, tak mňa motív až tak nezaujíma. Čo viac potvrdzuje, že ide o marketingový ťah, sú ustanovenia, ktoré neriešia reálny problém, ale ho vytvárajú. A to sú tie ustanovenia, ktoré sa týkajú výsluchu svedka ako neodkladného úkonu. To nič nevyrieši, pretože ten, ten výsledok bude nepoužiteľný aj tak ústavne v rámci hlavného pojednávania. A nič neriešia podľa mňa ani ustanovenia týkajúce sa väzby. A najmä to, že bude mať sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby odkladný účinok. A budem vám citovať, pán minister, aj rozhodnutia štrasburského súdu, ktoré to, ktoré to potvrdzujú.
V druhom čítaní ale, avizujem, budem hovoriť ešte o jednej veci. Spomenul ju vo svojom vystúpení jeden z mojich kolegov a to je otázka, ktorej sa vyhýbate. Nemyslím vás, pán minister, priamo, ale vláda a premiér tejto vlády, a to je otázka, prečo vaše vlády súhlasili trikrát s prevzatím väzňov z Guantanáma, ktorí sú podozriví z teroristickej trestnej činnosti. Ak sem niekto úmyselne dotiahol teroristov, boli to vaše vlády. A budem hovoriť v druhom čítaní konkrétne o tých ľuďoch, čo to boli za ľudia alebo sú za ľudia, aké majú profily a aké predstavujú bezpečnostné hrozby alebo predstavovali.
Myslím, že stačilo, lebo odtiaľ potiaľ, by som tak povedal, ako hovorí jeden klasik. A keď sa niekto tvári ako veľký bojovník proti terorizmu a svojimi marketingovými rozhodnutiami vymieňa fotky v Bielom dome za prísun teroristov na naše územie, tak ja tomu veľmi neverím. To nie je vaša, vaša chyba, pán minister. A moja trpezlivosť v tejto veci skončila. Takže avizujem, že v druhom čítaní o tom budem hovoriť podrobnejšie, aj o konkrétnych ľuďoch, ktorých ste takýmto servilným spôsobom na Slovensko doniesli. Myslím, že to bude veľmi zaujímavé.
Ale teraz v prvom čítaní sa vrátim k veciam, ktoré považujem za sporné a oceňujem, že pán minister avizoval, že o tom bude, bude hovoriť.
Čo považujem za sporné, je riešenie predĺženia lehoty zadržania na šesť dní preto, aby bolo možné dvojstupňové rozhodnutie v tých šiestich dňoch. Ja už som hovoril v skrátenom konaní, ako prebieha rozhodnutie o väzbe, ale napriek nejakému sčasti pochopeniu toho, čo chcete presadiť, musím povedať, že som presvedčený o tom, že reálny problém neriešime, pretože nehrozí, že by obvinení z terorizmu neboli vzatí do väzby na prvom stupni. A keby to aj hrozilo, tak sťažnosť prokurátora nemôže mať odkladný účinok.
Ak si pozriete rozhodnutie štrasburského súdu vo veci McKay proti Spojenému kráľovstvu, tak tam je to jednoznačné. Odcitujem z neho v angličtine a potom to skúsim neformálne preložiť. A je to rozhodnutie z roku 2003, v § 34 až 40, aby si to mohli vaši kolegovia pozrieť. "Conditional officer must have about to release in the detention..." To znamená, že ten sudca, ktorý rozhoduje o väzbe v prvom stupni, musí mať právomoc obvineného prepustiť, ak nezistí dôvody, ktoré sú dané vnútroštátnym právom.
A vy tu navrhujete, aby teda boli len dôvody ohľadne dôvodnosti trestného stíhania a právnej kvalifikácie. V poriadku. V poriadku. Inými slovami, nemáte o čo oprieť ďalšie obmedzenie osobnej slobody po rozhodnutí prvostupňového súdu o nevzatí do väzby. O tom som stopercentne presvedčený. Môžeme sa raz baviť o tom, že ale veď však možno rozhodne Štrasburg, a ktovie, a... Ale ak sa chceme baviť naozaj reálne, lebo inak nemá zmysel diskutovať, keď si povieme, že však to je váš názor a môj názor je iný a však uvidíme, uvidíme. Nemáme čo veľmi uvidieť. Ale problém je to, že, že naozaj my problém tvoríme a neriešime. Lebo som to hovoril opakovane, že dnes na Slovensku nie je žiadna, žiadna reálna hrozba, že ak zatkneme teroristov, tak ich súd do väzby nevezme. Máme nejakú aj skúsenosť, aj keď len jednu v posledných rokoch. Ale ak niekoho naše súdy neberú do väzby a robia procesné chyby a prepúšťajú z väzby, tak to nie sú islamskí džihádisti, ale to sú slovenskí oligarchovia. Tam navrhujete nič nezmeniť. Tam, tam súd môže robiť akékoľvek proste, akúkoľvek mágiu, aby sa dostali von z väzby.
A dokonca si myslím ešte jednu vec. Totižto to dvojstupňové rozhodovanie o väzbe má svoje klady v situácii, keď prvostupňový súd do väzby nezoberie, ale aj zápory, keď zoberie a je sťažnosť na Najvyšší súd podaná. Vieme, aké tam sú skvelé niektoré senáty trestné a Najvyšší súd zmení rozhodnutie Špeciálneho súdu a prepustí z väzby. Tak ak to chcete riešiť, riešiť konzistentne alebo teda rozumne, v týchto veciach zaveďte jednostupňové rozhodovanie. Nevravím, že to na nič, na nič nenaráža, nenaráža to nič. Na ktoré ustanovenie to naráža ústavy alebo dohovoru? Na žiadne. Na žiadne. Naráža? Na ktoré?
Jediná vec, ktorá je daná Európskym dohovorom, jedným z dodatkových protokolov, je, že v závažnejších trestných veciach, v merite veci je právo na odvolanie. V ničom inom, v ničom inom. A to by sa mi zdalo byť rozumnejšie, ak by ste na to nešli marketingovo. Lebo ešte raz, toto je riešenie, ktoré nie rieši problém, ale vytvára problém. A preto sa mi zdá, že je čisto marketingové. A potom by som ešte požiadal vás možno aj na výbore, aj keď zrejme výbor nebude dnes, teda dnes naobed, ale, lebo zákon ešte nebude vtedy v druhom čítaní, sa to bude musieť asi odložiť, preložiť, tak... - a bude možno aj večer, uvidíme - tak keby ste alebo vaši kolegovia mohli nám vysvetliť tie ustanovenia, ktoré sa týkajú väzby, podľa ktorých v ďalších štádiách konania už po vzatí do väzby bude súd preskúmavať aj dôvody väzby, konkrétne dôvody väzby podľa dnes platného právneho stavu, lebo to si myslím, že je to dôležité, aby to bolo v súlade s dohovorom. Lebo je pravdou, že pri tom úplne prvom rozhodnutí tie dôvody nemusia byť dané, ale veľmi rýchlo už pri prvej žiadosti o prepustenie z väzby už musia byť dané. Takže toľko z mojej strany. Ja som sľúbil kolegom, že budem okolo desať minút a už sa k tomu blížim, tak to chcem dodržať. By ma zaujímalo, pán minister, v tomto vaše konkrétne vystúpenie.
A spomeniem teda tri veci na záver. Prvá je, že reálny boj proti terorizmu znamená podľa mňa nie až tak zmenu zákonov. Tie nám až tak nepomôžu. Trochu áno, ale až tak veľmi nie. Čo nám reálne pomôže, je výrazné skvalitnenie spravodajskej činnosti. A dnes, sa obávam, že spravodajské služby nevykonávajú na adekvátnej úrovni svoju činnosť, lebo sú proste plné kamarátov, známych a tak ďalej. V tejto situácii to je zničujúce, ak budeme takto budovať spravodajské služby, na kamarátskej linke, lebo to priamo ohrozuje bezpečnosť ľudí. To je prvá vec. A to nevyriešime zákonom žiadnym, žiadnym zákonom. Ak rozšírime počet príslušníkov SIS a dáme tam sto ďalších kamarátov, tak nič tým nevyriešime, len teda vyriešime pracovný pomer našich kamarátov, ale to je všetko. A to isté sa týka aj Policajného zboru.
A druhá vec je absolútne zvýrazniť výcvik, ale nie špeciálnych jednotiek, tie majú výcvik dobrý a ich stav je postačujúci, ale klasických poriadkových jednotiek, ktoré budú prvé na mieste činu a ktorých cieľom bude, bude zastaviť páchateľa tak, aby nemohol ísť do ďalších lokalít, kde sa nachádza veľké množstvo ľudí. Ja som to už spomínal možnože pri inom zákone z tohto miesta. Asi jediný prípad podobného charakteru, kedy, kedy ozbrojený páchateľ strieľal všetkých ľudí okolo seba, bola kauza v Devínskej Novej Vsi. A tam sme mali tak málo obetí len vďaka aj určitému šťastiu, to musím priznať. A to šťastie spočívalo v tom, že bola na mieste činu pomerne rýchlo hliadka obvodného oddelenia, poriadková polícia, ktorá napriek svojej výzbroji páchateľovi neumožnila sa posunúť ďalej nad rámec takého téčka ulíc v Devínskej Novej Vsi. Ak to tam poznáte, tak tam oproti je obchodné centrum, z druhej strany oproti je, oproti je škôlka. Ak by sa dostal páchateľ do jednej z týchto lokalít, tak by počty na obetiach boli násobne vyššie. A tým, že ho tá hliadka zadržala, aj keď ho nezlikvidovala, umožnila príjazd špeciálnej jednotky, ktorá ho následne zlikvidovala. A to sme mali šťastie. Ak si spomeniete na iné príbehy z iných krajín, nebudem hovoriť o Nórsku, o Breivikovi a tak ďalej, tak tie následky boli oveľa, oveľa katastrofálnejšie.
Preto si myslím, že masívny výcvik na podobné situácie klasických jednotiek poriadkovej polície je absolútne kľúčový. A môžete prísť s balíčkami akýmikoľvek ďalšími, tak pokiaľ toto nebude zabezpečené, začaté a vykonávané, tak nebudeme posilňovať bezpečnosť ľudí na Slovensku. A to si myslím, že je kľúčové. Proste zamerať sa tam, kde je, kde je to najpodstatnejšie, nie na niečo iné, ale riešiť to, čo je najpodstatnejšie, čo možno najviacej prispieť k tomu, aby ľudia v našich uliciach boli chránení a nebáli sa chodiť do ulíc, chodiť do divadla, chodiť na verejné zhromaždenia, lebo to je to najdôležitejšie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.