Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pani kolegyňa, nezáujem? Ale kdeže, štandardný systém práce vládnych poslancov. A to, že tu, ale ja sa trošku čudujem, lebo to, keď tu nie sú na opozičných návrhoch zákonov, ktoré sa preberali v podstate už ku koncu tejto schôdze, to je mi jasné, hej, ale že tu nie sú, nesedia na vlastnom ministrovi, že tu nesedia pri rokovaní o vlastnom zákone, o vládnom zákone?! Tak to je už naozaj na pováženie. Však ono to svedčí o tom, oni nepotrebujú diskutovať. Oni nepotrebujú diskutovať, oni to potrebujú len odhlasovať, takže oni tuná vlastne nemusia byť. To niekto rozhodol už za nich. Niekto to napísal, niekto to prišiel predložiť a musí to tu strpieť, tú našu diskusiu, nejaké tie oponentúry, ale ja som nepočul ani jeden relevantný dôkaz toho, prečo by to tak malo byť, ako je to v tom zákone navrhnuté. Počuli sme kopec argumentov proti, prečo to bude zlé, prečo to nie je potrebné, ale nikto to ešte nevyvrátil. A pochybujem, že to aj niekto vyvráti. Oni si to, skrátka, potrebujú schváliť tak, ako to sem doniesli.

Ďakujem za slovo. Áno, zazneli tam rôzne slová v prejave a jedno som si všimol, že cynizmus. Áno, to je presne ten prístup vládnej strany, akým pristupuje k riešeniu problémov na Slovensku. A ja doplním ešte ďalšie: alibizmus a populizmus. Takže aby sme to mali pohromade, ešte raz: cynizmu, alibizmus a populizmus, toto je systém riešenia vládnej strany problémov na Slovensku.
A presne to sú prívlastky k týmto zákonom, ktoré som kritizoval aj v prvom čítaní. To absolútne nerieši sťaženie terorizmu, ako to niektorí sa snažia nakukať ostatným. Stačí, ak teroristi sa dohodnú v inej krajine, a my sme z toho vyšachovaní, tu si prídu vyriešiť už len tie dôsledky, a niekto si myslí, že skutočne naši, naša SIS-ka a naši policajti to vyriešia. No nevyriešia! Pretože keď to sem dobehne z Rakúska alebo z Českej republiky, alebo to je jedno skadiaľ, tak tuná už bude len ten dôvetok. Oni sa pripravia niekde úplne inde a nikto im na to zo Slovenska nepríde - a to je ten problémy. Čiže vy neriešite podstatu problému, vy sa snažíte akože vyriešiť možnože to, čo by sa mohlo potenciálne tu na Slovensku niekedy vyskytnúť. Ale myslím si, že na to máme dostatočné riešenia.
A pokiaľ je naozaj niekto už nadškrtnutý, že z terorizmu, už spáchal alebo spriada terorizmus, tak to je už predsa úplne iná káva. Tak ja nechápem, že čo to tu teraz pritvrdzovať, akým spôsobom.
A to, čo som hovoril. Pritvrdzovanie slov, politický extrémizmus, náboženský extrémizmus, to sú presne veci, ktoré vyhovujú tým, ktorí majú zvýšiť buzeráciu nepohodlných oponentov.
Ešte raz, tento zákon slúži iba na zvýšenú buzeráciu nepohodlných oponentov vládnej strane.

Tak to boli veľké slová, toto: vláda tri hodiny rozmýšľala to (smiech v sále), čo diskutujú v celom svete pätnásť rokov, tak my sme za tri hodiny vyriešili a spravili sme zhruba nasledovné, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, viete, že nemáte reagovať na predrečníka.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... že politický extrémizmus, to, čo si, pán poslanec Hlina, hovoril, sú obrovské a mohutné debaty cez politický priestor Európskej únie, Ameriky o tom, akým spôsobom budú upravené tzv. červené tlačítka, resp. kto a akým spôsobom môže zbierať dáta a pristupovať na webové sídla firiem, či budeme zavádzať dvojrýchlostný internet, či je to oprávnené, kde je tá tenká červená hranica, kde sa to môže, ani ja, my čo robíme, my, pod témou politického alebo náboženského extrémizmu, extrémizmu prejavujúceho sa následným spôsobom alebo škodlivým sektárskym zoskupením, a teda aj terorizmu, môžme spraviť nasledovnú vec, ale nie pre Policajný zbor, pre SIS! Spravodajská služba keď vyhlási, že niekto na tvoje webové sídlo zavesil niečo, čo môže byť z ich pohľadu škodlivé, náboženské alebo politického extrémizmu povahy, no tak si budú môcť zbierať veci, ktoré, odkiaľ tam tí ľudia pristupujú, kde by si mohol mať len tú svoju voličskú základňu, a keď bude ešte mesiac pred voľbami, tak teda povedia, že si politický extrémista a vypnú ti ju!
Toto, kde naozaj sú mohutné tímy ľudí, aby sa bavili, že tuto sú niekde, tak u nás to vláda vyriešila za tri hodiny a tvári sa, že chráni Slovensko. Nie! Tak ako pôvodné heslo "Robíme pre ľudí" je nepravda, lebo to znamenalo, že robia pre Roberta Fica, tak "Chránime Slovensko" znamená "Chránime seba vo vládnych funkciách"! To je to heslo, prečo sa tu dnes bavíme o protiteroristických zákonoch.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ja by som teraz predložil len pozmeňovací návrh k novele ústavy, ktorý sa týka tej šesťdňovej sudcovskej lehoty a jej vypustenia. Potom by som zrejme ešte vystúpil následne, pretože jedna vec, ktorá ma na tejto rozprave vyrušuje, a priznám sa, že ma vyrušila od samého začiatku, je, že vláda prišla s novelou ústavy do parlamentu, so svojím protiteroristickým balíčkom bez toho, aby vôbec mala nejakú ambíciu, ambíciu rokovať. A vyjadrenia predsedu vlády o tom, že ak by opozícia vládla, tak tu máme plno teroristov, musím povedať, že pretiekla moja hranica trpezlivosti týmito vyjadreniami a budem v rámci ďalšej rozpravy hovoriť o tom, kto sem priviezol teroristov a akých teroristov sem priviedol, aký mali výcvik, ako sem prišli, akú mali za sebou minulosť a aké bezpečnostné ohrozenie kvôli dvom fotkám z Bieleho domu Robert Fico opakovane urobil.
Budem o tom hovoriť aj ako bývalý minister vnútra, ktorý mal priamu skúsenosť s riešením väzňov z Guantánama, a ubezpečujem vás, že to boli jedny z najťažších chvíľ, ktoré som na ministerstve vnútra zažil. Zatiaľ som o tom nehovoril, ale moja miera trpezlivosti vyjadreniami premiéra Fica pretiekla.
Predvčerom som náhodou počúval prejav predsedu vlády, britského, pána Camerona v Dolnej snemovni, kde žiadal o súhlas s leteckými akciami v Sýrii. Bolo to veľmi zaujímavé. Bol som tu v telocvični, tak som si zapol CNN, bol tam v priamom prenose, a premiér teda žiadal o podporu, ale hovorí, on chápe aj ostatných poslancov opozície, niektorých, ktorí budú hlasovať proti. Nikdy nepovie, že oni tým pádom nechcú proti terorizmu bojovať. Je to vec metód, posúdenia. On si váži aj iný názor. Aký to rozdiel oproti tomu, čo predvádza premiér Fico vo veci, kde potrebuje podporu opozície. Neviem, čo sa deje, veď téma utečencov vám nahráva do kariet, využívate ju, zneužívate ju, máte 40 % v prieskumoch. Z čoho ste nervózni? Neviem a ani to nebudem posudzovať, to je téma pre psychoanalýzu, ja sa jej nevenujem. Ale týmito vyjadreniami, ktoré premiér povedal na adresu opozície, sa budem venovať rozsiahlejšie.
Teraz predložím len pozmeňovací návrh, aby kolegovia mohli vystúpiť, a potom budem neskôr v ďalšej rozprave hovoriť o tom, kto, kedy a akých teroristov na Slovensko priviezol.
Takže ako som avizoval už v prvom čítaní, pán minister, považujem šesťdňovú sudcovskú lehotu pri rozhodovaní o väzbe za neodôvodnenú právne. Vecne si to viem predstaviť, ale právne, pretože som presvedčený o tom, že priznať sťažnosti prokurátora proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby, odkladný účinok je v rozpore s článkom 5 európskeho dohovoru, že sudca, ktorý rozhoduje o väzbe, musí mať právo rozhodnúť o tom, či obmedzenie osobnej slobody končí, alebo nekončí. A keď som sa pýtal aj vašich kolegov včera na výbore, či majú nejaké, nejakú judikatúru Štrasburgu, ktorú som ja nepostrehol a ktorá to umožňuje, tak samozrejme, že ich reakcia bola: "Taký je náš názor." Opretý ale o nič a to sa mi zdá pri právnej argumentácii slabé.
Čiže prečítam ten návrh.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod. 1. V čl. I v bode 1 v čl. 17 ods. 3 tretia veta znie: "Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch a trestných činoch terorizmu do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu."
Bod 2. V čl. I v bode 2 v čl. 17 ods. 4 tretia veta znie: "Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch a trestných činoch terorizmu do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu."
Ja len možno na vysvetlenie, to som spomenul, že kde je problém s dohovorom, ale už dnes úprava, právna, umožňuje, aby sudcovská lehota bola 72-hodinová pri obzvlášť závažných trestných činoch, ktoré definuje Trestný zákon. A ako vieme, Trestný poriadok ani túto lehotu nevyužíva. Ústava je v tomto, by som povedal, benevolentnejšia ako Trestný poriadok. Trestný poriadok pri týchto trestných činoch využíva len lehotu 48 hodín. Už aj to dokumentuje, že to riešenie, ktoré tu bolo navrhnuté, je trochu silené. Ja odovzdám pozmeňovací návrh pánovi spravodajcovi.
Ja by som ešte len zareagoval všeobecne a potom budem, samozrejme, hovoriť bližšie jednak v neskoršej rozprave o tom, kto ohrozuje teroristami Slovensko, a vždy na nejaký kampaňový účel, ale potom budem hovoriť o Trestnom poriadku viac aj o veciach, ktoré sú v návrhu, vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení Trestný zákon a ďalšie zákony.
Ale všeobecne musím povedať, že čo ma prekvapilo nepríjemne, bola absolútna nepripravenosť vládnych predstaviteľov, či na pléne v prvom čítaní, alebo vo výboroch, argumentovať. Poviem to na príklade.
My sme včera rozoberali, a považujem za zarážajúce, že sa argumentuje v princípe skoro klamstvami. Poviem to na tom príklade. Ja som včera argumentoval na výbore, že návrh, ktorý je v Trestnom poriadku a o ktorom ešte budeme rokovať, aby bolo možné výsluch svedka pri trestných činoch terorizmu považovať za neopakovateľný úkon a tým pádom aby mohol byť vykonaný a použitý na uznanie viny bez toho, aby bol vykonaný kontradiktórne aspoň ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) trestného konania, je v rozpore s judikatúrou štrasburského súdu a nášho Ústavného súdu proste istotne. Keďže nevedeli vaši kolegovia z ministerstva, samozrejme, reagovať a ani nemohli, nechcem to povedať, že, proste to tam sa reagovať veľmi asi nedá, tak zástupca pán námestník zo SIS-ky povedal, že teda on také prípady má a že tie sú v kontexte terorizmu a taký najlepší, čo má, je prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu.
Prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu sa, samozrejme, týka niečoho úplne iného. Teda len to popíšem. Išlo vôbec nie o terorizmus, ale o ozbrojený prepad poštového vozidla a išlo tam o prípad, kedy v anglickom trestnom práve je inštitúcia, ktorá sa volá disclosure. To je inštitúcia, ktorá znamená, že prokurátor musí obhajobe dať k dispozícii všetky dôkazy, ktorá znamená, svedčiace aj v prospech obvineného, to znamená aj tie, ktoré neplánuje na súde použiť.
A tuná išlo o prípad, že týchto páchateľov chytili pri tom, ako sa pokúšali prepadnúť poštové auto, pretože mali informáciu od svojho informátora, že sa chystá takýto prepad. Takže ich chytili in flagranti delicto. Tam ich chytili. Dôkazov bolo na usvedčenie, lebo ich chytili priamo pri čine.
A teraz otázka bola, či musia zverejniť obhajobe identitu toho informátora, ktorý poskytol tú operatívnu informáciu. To nebol dôkaz použitý pred súdom. Ja ešte budem na uznanie viny citovať z toho rozhodnutia. Čiže toto povedať, že tieto, toto rozhodnutie je kľúčové a je to prelom v judikatúre Štrasburgu, ktorá umožňuje tým pádom založiť rozhodnutie o vine aj na dôkaze nevykonanom kontradiktórne, je, samozrejme, blud. To, že sa k tomuto uchyľujete takýmto spôsobom, považujem za podlé. Za strašne podlé. A by som na vašom mieste zvažoval aj spôsob argumentácie v tejto veci.
A zvlášť ma to prekvapilo od pána námestníka, ktorého si inak vážim, že sa k takýmto podlým argumentom nakoniec uchýlil. Podlým v zmysle odbornom, lebo buď to urobil úmyselne, alebo tomu teda úplne nerozumie, neviem, ktoré z tých dvoch je lepšie.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany.
V ďalšej rozprave k novele ústavy by som sa potom rád venoval otázke, ktorá sa zrejme stáva vecou volebnej kampane, kto chráni alebo nechráni Slovensko pred teroristami. A myslím si, že ak premiér Fico chce o tejto téme rozprávať, bolo by neslušné, aby sme jeho žiadosti nevyhoveli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už v sále asi nie je nikto, ale pán minister Jahnátek je asi, ako mi povedal, hore, takže počuje ma, takže hovorím, pretože budem interpelovať naše ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Čoho sa to bude týkať? Už som tu ukazoval v tejto sále, táto zelená knižočka, (rečník predstavuje plénu malú zelenú publikáciu) ktorá vyšla v roku 1991 a boli v nej dva zákony, ktoré znovu sa snažili vliať vlastníkom pôdy síl, aby tých 45 rokov, ktoré museli oni sa skloniť pred užívateľom, tak tieto dva zákony verili, že im tú silu dajú, aby vlastnícke právo bolo nad užívacím právom. Je to zákon o pôde 229 a zákon 330 o pozemkových úpravách. Tieto zákony boli niekoľkokrát už novelizované a musím povedať, že zdá sa mi, že znovu ideme späť, ako keby sme to vlastnícke právo k nehnuteľnostiam poľnohospodárskym a lesným pozemkom prakticky znovu dali do úzadia a užívatelia budú mať väčšie právo, ako vlastníci.
Budem sa venovať zákonu o pozemkových úpravách, to znamená tej tristo tridsiatke, ako my hovoríme, a ja vám zacitujem, čo vlastne tie pozemkové úpravy sú, alebo mnoho ľudí si to pletie s komasáciami a s ďalšími vecami. Tak ja budem citovať zákon, aby som tu nemusel nejakým spôsobom to deformovať.
Takže obsahom pozemkových úprav je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo-ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.
Čo v sebe zahŕňajú? Pozemkové úpravy zahŕňajú:
a) zistenie vlastníckych a užívacích pomerov a nové rozdelenie pozemkov. To znamená scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov, to sú tzv. tie komasácie, čo sa im ľudovo hovorí;
b) pozemkové úpravy zahŕňajú technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov.
Nič viacej, nič menej, vážení kolegovia a kolegyne. To znamená, je to aj tá oblasť, čo tu spomínal pán kolega Hraško predo mnou v interpelácii, že ako dochádza k tej vodnej erózii, koľko je tam splachu tej našej pôdy. To znamená, že sú to aj tie biologické a ekologické a technické opatrenia, aby sme zabraňovali tejto degradácii. To sú pozemkové úpravy. Nemeňme si ich s komasáciami, kde sú... (pozn. red.: veľmi rýchlo vyslovené) pozemkov, tu vytvárame aj tú protieróznu ochranu vodnej nádrže, poľnej cesty a ďalšie.
Aký chcem navodiť stav? Tieto pozemkové úpravy myslím si, že majú svoj zmysel. Musíme ich ukončiť, musíme ich robiť a som veľmi rád, že ministerstvo pôdohospodárstva do roku 2020 vyboxovalo v Bruseli na tento zámer 84 mil. eur. Myslím, že je to presne takáto suma, ktorá tu je. Pán minister síce ma veľmi nepresvedčil v rozpočte, že 1,5 mil. tohto roku, 1,5 mil. na budúci rok a 2,1 mil. na ďalší rok 2017, hovorí, že to bude iba z tých našich prostriedkov, čo budeme do toho dávať, že vraj pôjde 42 mil. do pozemkových úprav niekde inde zapísaných. Zatiaľ som to nevidel, ale dúfam, že je to pravda. Takže občania, aby ste vedeli, že pozemkové úpravy nebudú zastavené a pôjdeme do nich. A vlastne zmyslom tých pozemkových úprav by malo byť, aby ste boli vlastníkmi v jednej dedine, aby sa ste sa nemuseli nikoho pýtať, čo s tým pozemkom môžem urobiť, aby každý pozemok mal obrábateľný stav - hovorím o poľnohospodárskej a lesnej pôde - a aby ku každému pozemku bola cesta, samozrejme prístup, to je zmysel pozemkových úprav, v kocke povedané.
Môžem povedať, že pôvodný zámer tohto zákona z roku 1991, ktorý bol ešte federálny, bol taký, že pozemkové úpravy ukončíme do 10-15 rokov aj v Čechách, aj na Slovensku, tak to bolo vtedy spomínané. Žiaľ, tento stav sa nenaplnil, musím povedať, že v mnohých prípadoch, aj možnože zo subjektívnych, aj nejakých, by som povedal, že prekážok, pretože mnoho ľudí, teraz pôjdem do vlastných radov, aj na pozemkových úradoch a na Slovenskom pozemkom fonde podľa mňa nezvládlo úlohu, ktorú jej tieto zákony dávali a musím povedať, že osveta, ktorá podľa mňa mala byť prioritou, keď sa takéto prelomové zákony v roku 1991 prijímali, nebola táto osveta robená v primeranom množstve a v primeranej kvalite. Na porovnanie poviem, v Komárne, resp. v Dunajskej Strede, keď si dobre pamätám, mali okolo 400 reštitučných nárokov, proste nikto ich tam neupovedomil, ako to má vyzerať, v Prešove, kde sme chodili po obciach, osobne som absolvoval 58 obcí v roku 1991-1992, kde sme hovorili, čo sú pozemkové úpravy, čo sú reštitúcie, mali sme uplatnených 3 500 reštitúcií. Takže aj to sa odzrkadľovalo, ako ľudia pristupovali v jednotlivých okresoch na nové zákony, ktoré tu boli.
Ale poďme k meritu veci. Do dnešného dňa vyzerá tak, že tie pozemkové úpravy boli, prevádzali sa, boli výberové konania. Pán minister, keď nastúpil na svoj rezort, áno, trošku to pozastavil, pretože zistilo sa, že všade sú možné nejaké úniky, boli tam určité podozrenia, dokonca išlo niekoľko žalôb týkajúcich sa poľných ciest, ktoré sa v rámci týchto pozemkových úprav urobili.
Áno, kvitujem, pán minister, tak to malo byť, musíme zasiahnuť, je to predsa, sú naše peniaze. Takže áno, beriem, trochu sa to pozastavilo, ale potom sa to rozbehlo. Myslím, že momentálne máme okolo 400 katastrálnych území, kde sú pozemkové úpravy, to znamená aj to sceľovanie, aj tie poľné cesty, vodojemy, protierozívne opatrenia sú zrealizované. Ďalších okolo 150 je rozpracovaných v rôznom štádiu. Z celkového počtu 3 500 katastrálnych území to je zhruba jedna sedmina. Takže takto, aby ste boli v obraze, ako na tom stojíme.
Musím povedať, že tento pôvodný zákon zahŕňal pozemkové úpravy v celom katastrálnom území. To znamená, nemohli sme ísť na dielčie pozemkové úpravy, museli sme urobiť jeden veľký blok. Samozrejme, že všetko to závisí od vlastníkov, je to revolúcia v pozemkovom vlastníctve a boli aj metodické pokyny, ktoré hovorili, že pokiaľ neni adekvátny záujem, do toho sa nepôjde. Vyzerá, že tento stav v minulom roku, resp. v tomto volebnom období takýchto pozemkových úprav bol trošku prelomený a prijali sme tzv. jednoduché pozemkové úpravy zhruba pred rokom a štvrť. To bolo prijaté zákonom klasicky tu v tomto parlamente.
Tieto jednoduché pozemkové úpravy hovoria už aj z toho názvu, že prakticky pôjdeme do nejakej zjednodušenej schémy tých pôvodných veľkých projektov pozemkových úprav a samozrejme, museli sme zadefinovať aj, v akých prípadoch budú môcť tieto jednoduché pozemkové úpravy byť robené. Myslím, že keď si dobre pamätám, aj v rozprave som vtedy vystúpil tu v parlamente, tam sa hovorilo o nejakých plochách, výmerách okolo 50 ha plus-mínus, že by sa to malo vzťahovať na takúto plochu, kde môžeme ísť aj s jednoduchými pozemkovými úpravami. Pôvodné projekty pozemkových úprav boli hradené buď zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov. Tu, samozrejme, to je podstatná, by som povedal, že položka pre vlastníkov, či do toho pôjdu alebo nepôjdu.
Dúfam, že to uznáte, že pokiaľ niečo hradí štát alebo eurofondy, tak samozrejme je to náchylnejšie aj pre toho vlastníka povedať, že áno, idem do toho, ako keď to mám hradiť z vlastného vrecka. Takže ľudia to berú tak, že tie pozemkové úpravy, samozrejme, že ich nebudú znovu oberať o nejaký ten majetok, o nejaké tie ich financie, ku ktorým sa horko-ťažko dostanú na Slovensku, pretože štát raz vzal, tak teraz nech to štát vráti a dá do takého stavu, ako to má byť.
Ale dobre, boli prijaté aj jednoduché pozemkové úpravy a tu je ten kameň úrazu, na ktorý chcem upozorniť, že tieto, aspoň podľa mojich vedomostí, pán minister, ma opravte, ak to je chybná interpretácia moja, tieto jednoduché pozemkové úpravy sa nebudú môcť hradiť z eurofondov, ani zo štátneho rozpočtu a ide to už na úkor nejakých investorov alebo vlastníkov. Investorov alebo vlastníkov, a tu sa dostávame do určitej, by som povedal, podľa mňa veľkého, no veľkého problému, ktorý môže vyvstať, že začínajú určití, nechcem ich nazvať nejakí špekulanti, ale proste nejakí podnikavci začínajú uvažovať, ako na to, aby sme prišli tiež k nejakým peniazom.
Takže tieto jednoduché pozemkové úpravy, ktoré v pôvodnom zákone 310 majú nejaký § 8c, 8a, 8c, 8d, 8e, môžeme začať z rôznych dôvodov. Jeden z nich je, ak dochádza k podstatným zmenám na poľnohospodárskom a lesnom využití vo vlastníckych a užívacích pomeroch. Vtedy môžete nariadiť aj jednoduché pozemkové úpravy, to znamená na menšiu výmeru, ako je celé katastrálne územie. Väčšinou musím povedať, že sa to robí na poľnohospodárskom pôdnom fonde, lebo filozofia je, aby bol majetok pred pozemkovými úpravami a po pozemkových úpravách bol plus-mínus 10 %. Lesný pôdny fond z tohto v mnohých prípadoch sa vylučuje, pretože je tam veľký problém s ocenením, pretože stromy predsa len každým rokom naberajú na svojom objeme, svojej cene a tým pádom, keď pozemkové úpravy sa robia tri až päť rokov, šesť, tak samozrejme cena spred šiestich rokov je celkom iná. Už nehovorím o lesných hospodárskych plánoch, že sa niečo vyrúbe, nejaká kalamita, takže proste je tam veľký problém, takže skôr ideme do tých, akože poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale v poriadku, raz dozrieme na to, aj na ten lesný pôdny fond.
Takže jednoduché pozemkové úpravy môžeme urobiť, keď dôjde k podstatným zmenám v užívacích a vlastníckych pomeroch. Môžeme ich robiť vtedy, ak ide nejaká investičná výstavba, to znamená, už nie sme v nejakej poľnohospodárskej a inej nejakej výrobe. To znamená, tu sa bojím, že tých rôznych investičných výstav môže byť kvantum. Nebol by som rád, keby sme poľnohospodársku pôdu brali iba tak, že čo si zmyslíme, tak to zaberieme a nebude tam nejaký, by som povedal, nejaká sankcia, resp. nejaké posúdenie, či nemáme iný vhodný priestor nie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale napríklad z bývalých hospodárskych dvorov alebo z priemyselných parkov na toto využitie, ktoré chce byť pri danej investičnej výstavbe realizované. Takže myslím si, že malo by sa aj toto zohľadňovať a toto prakticky sme schválili my tu v parlamente, aby sme mohli takéto jednoduché pozemkové úpravy robiť.
Dobre. Zo správy Úradu geodézie a kartografie som sa dozvedel, že v minulom roku, hodnotili sme ju v 2014, už sme takýchto jednoduchých pozemkových úprav na Slovensku zrealizovali 44. Štyridsať štyri. Tento zámer, ktorý v tomto zákone bol s tými jednoduchými pozemkovými úpravami, rátal asi s tým prevažne, že to bude nejaký investor, ktorý bude chcieť ísť do nejakého územia, ale vyzerá, že z mojich doterajších poznatkov, relatívne krátkej schválenej novely, ktorá už teda je v praxi, vyzerá, že aj určití zamestnanci sa snažia nejakým spôsobom to rozhýbať z pozemkových úradov a ide tam o podľa mňa malú informovanosť občanov, čo ich to bude, čo to bude obnášať, aby sme ich nezaviedli.
Nebol by som rád, aby občania boli alebo nadobudli dojem, že pozemkové úpravy chcú okrásť alebo ukradnúť im nejaké peniaze, dostať ich do nejakej biedy a preto by som bol veľmi rád, keby sa, to bude aj jedna z mojich otázok, keby sa ministerstvo možnože zasadilo za to, aby bola osveta robená medzi našimi občanmi, áno, pracovníkmi pozemkových a lesných odborov teraz, ktoré sú na okresných úradoch, aby išli hovoriť, čo vlastne znamenajú jednoduché pozemkové úpravy a tie veľké pozemkové úpravy, kde prakticky kosa padne na kameň pri cenách. Kto ich bude platiť a v akých cenách to pôjde.
A tu by som bol rád, keby sme mali jednu metodiku, pán minister, ktorá proste jasne povie, tak to chceme robiť, to sú veľké pozemkové, to sú jednoduché pozemkové a nebudú tu nejaké výkyvy vpravo, vľavo, hore, dole, ako si to nejaký okres zmyslí a nejakí pracovníci a už nehovorím o Slovenskom pozemkovom fonde, či to bude interpretovať celkom nejak ináč.
Takže bol by som veľmi rád, keby sme to dosiahli, aby občania nezanevreli na pozemkové úpravy, ani na registre, ani na vysporiadané reštitúcie a ďalších vecí, ktoré ešte im štát tento dlhuje. Takže bol by som veľmi rád, aby tá osveta bola nejak zaradená aj v programe možnože ministerstva v ďalšom volebnom období, keď možnože už ja tu nebudem, alebo aj kolegovia a budú tu iní, aby tam, kde nie je osveta, tam potom štát nevíťazí. Tam, kde nie je osveta, štát nevíťazí, hovorím z vlastnej skúsenosti, tam štát potom ťahá za kratší koniec, lebo to potom budú tie krčmové reči, to budú tie reči, že jeden tam bude mať tú mienkotvornú nejakú líniu, započuje nejaký ten, možnože nejakú tú hlášku niekde z médií a už sa to šíri po obci, že čo to je za blud. Tak bol by som veľmi rád, aby sme to dávali na správnu mieru a to tí ľudia, ktorí sú za to platení, to znamená štátna správa. Štátna správa v danej oblasti, to znamená, či už v pozemkovom, či lesnom alebo na iných oblastiach štátnej správy.
Takže, pán minister, aby sme mali jasné, čo vlastne chcem interpelovať, to bolo ako na úvod. Takže dávam konkrétne otázky, ktoré mám tu aj písomne, takže to aj odovzdám s tým, že nakoľko momentálne patríme pod ministerstvo vnútra, pozemkové odbory, aj lesné, sme pod tými okresnými úradmi, to znamená, dávam aj na jedného, aj na druhého ministra, aby sa nevyhovárali, že jedno ministerstvo môže, druhé nemôže. Takže interpelujem ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka a interpelujem tými istými otázkami aj podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka vo veciach pozemkových úprav. Takže pýtam sa nasledovné otázky.
Aká je cenová kalkulácia pri vypracovávaní projektov jednoduchých pozemkových úprav za mernú jednotku, akým spôsobom prebieha jej určenie a v akom vzťahu je ku cenníku na vypracovanie projektov pozemkových úprav tých veľkých, uverejnených na stránke ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka?
Po druhé, druhá otázka: ako môže do tejto ceny zasiahnuť správny orgán? Správny orgán je väčšinou odbor pozemkový a lesný, ktorý prevzal vlastne kompetencie pozemkových úradov bývalých a lesných úradov, ktoré boli.
Tretia otázka: aké je postavenie a aké aktivity iniciatívy sa vyžadujú od pracovníkov štátnej správy na úseku pozemkovom pri vypracovaní projektov jednoduchých pozemkových úprav? To znamená, čo vlastne od nich chceme, ako robia oni tú osvetu, čo sa od nich vyžaduje. To, že musia tam viesť tú evidenciu, to je jasné zo zákona, ale čo sa ešte vyžaduje ešte naviac, pokiaľ sú to jednoduché pozemkové úpravy, lebo o tie mi ide, lebo tam budeme asi zdierať našich občanov o peniaze, ktoré tvrdím, že by sme ich nemali takto zdierať.
Kto uhrádza poplatok pri projektoch pozemkových úprav, jednoduchých pozemkových úprav za pozemky, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond? To je veľká otázka, ktorú momentálne mi rôzni rôzne odpovedajú, keď sa pýtam. Predsa Slovenský pozemkový fond má aj štátnu pôdu, aj po neznámych vlastníkoch spravuje, to znamená, mal by si vykryť, vyzerá, že nie, v niektorom okrese to vysvetľujú tak, v niektorom inak, tak bol by som rád, keby ste jednoznačne vysvetlili, ako sa bude správať a hlavne, ako bude prispievať do týchto jednoduchých projektov pozemkových úprav Slovenský pozemkový fond, pretože v každom území, garantujem, v každom území, kde pôjdu pozemkové úpravy, jednoduché, budú aj neznámi vlastníci alebo štátna pôda. Neverím, že nájdeme územia, možnože nejaké 3-5-hektárové, keď bude také mini, ale kde budú tie väčšie 50-hektárové, bude tam aj neznámy vlastník. To je ďalšia otázka.
A posledná, a to je, myslím, že tá hlavná, ku ktorej som sa ešte ani nedostal a musím povedať áno, opomenul som ju aj v tých konaniach, ktoré boli o jednoduchých pozemkových úpravách, takže moja chyba, vážení občania Slovenska, že mal som na to myslieť ako poslanec Národnej rady, ušlo mi to, beriem to na seba, škoda, že z ministerstva nešla takáto iniciatíva, a síce: ako je garantované v katastrálnych územiach, kde sa uskutočnili už pozemkové úpravy, to znamená, už tam išli peniaze či už z eurofondov alebo zo štátnej kasy, ako je garantované aj pri tých jednoduchých, ktoré raz pôjdu, že nebude dochádzať v budúcnosti znovu k drobeniu tých vlastníckych podielov napríklad pri dedičských konaniach alebo iných úkonoch týkajúcich sa zmeny vlastníctva? Viete, čo myslím, pán minister? Proste my sme niečo zaplatili a aby sa ten stav zlepšil a zas ho my ho môžme po desiatich rokoch dostať do toho istého stavu, ako bol. To znamená, že mali by sme prijať nejakú legislatívu, ktorá jednoznačne povie, že mali to v Čechách pod 2 ha, nemôže sa dediť. A tým pádom sa musia ľudia vysporiadať, či sa im to páči alebo nepáči. Žiadna výnimka, museli to takto riešiť.
Takže preto sa pýtam, či už to asi teraz nestihneme, ale či, ak bude SMER vo vláde aj v budúcom volebnom období, či ministerstvo vôbec počíta s takýmto nejakým, aby sme zabezpečili, ja tvrdím, že hospodárne využitie týchto peňazí, aby sme sa nemuseli vracať do tých istých katastrálnych území po projektoch pozemkových úprav ešte o desať rokov, o pätnásť rokov znovu a tie isté peniaze budeme znovu preplácať, pretože niektoré obce, tvrdím, že majú takúto rozdrobenosť pozemkov, ktorú, keď sme tu mali kolegov z Holandska, ktorí nás prišli učiť v rokoch 1993-1994, že ako nám urobia pozemkové úpravy, tak si predstavte, že oni nám dali takú metodiku, ktorá vôbec nepočítala s tým, že tam budú menšie podiely ako nejakých tisíc metrov štvorcových a keď sme ukázali naše, ja tomu hovorím rezance, ktoré máme na Slovensku, tak povedali, že kto urobí pozemkové úpravy na Slovensku, hovorím teraz, citujem Holanďanov, ktorí sa cítili byť veľkými projektantmi pozemkových úprav, povedali, že kto urobí komasáciu alebo respektíve pozemkové úpravy, scelí pozemky na Slovensku, mal by dostať Nobelovu cenu.
To znamená, že, vážení, my tu máme tak rozdrobené vlastníctvo, to uhorské právo, že máme na meter štvorcový a preto myslím si, že keď raz už pozemkové úpravy v tom území prebehnú, nemôžme tie pozemkové úpravy ešte raz preplácať o ďalšie roky, takže, pán minister, musíme to nejako zadefinovať, aby tá deľba už neišla na menšie. Žiaľ, musím zas podotknúť aj to, že umožnili ste, vládni poslanci strany SMER, v pozemkových spoločenstvách drobenie podielov aj u lesných pozemkov z 50 árov na 20 árov. A to vám budem stále vyčítať, nehnevajte sa, lebo sme to zase zdrobili na menší kus a to sa mi nepáči.
Takže chcem vedieť aj otázku, teda odpoveď na túto otázku, ako to chceme garantovať, tú držbu, ktorá by mala byť vo veľkom po pozemkových úpravách, ďalším generáciám.
Ďakujem. Toľko z mojej strany. Takže, pán minister, ja to rozdávam aj riadiacej schôdzi, interpelácia písomne na jedno ministerstvo, na druhé a dúfam, že budem mať uspokojivé odpovede aj z jedného, aj z druhého ministerstva.
Ďakujem pekne, kolegyne, kolegovia, že ste ma vypočuli.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, mám tuná niekoľko interpelácií. Začnem od predsedu vlády. Už viac ako mesiac počúvam na rôznych rozhlasových staniciach či v rámci vysielania v televízii sledujem reklamy, ako úspešne Slovensko čerpá eurofondy z rôznych programov a čo všetko sa už z eurofondov podarilo zrealizovať. Pokiaľ by tieto reklamy boli realizované len vo verejnoprávnych médiách a bezodplatne, bolo by to zrejme skôr v poriadku. Ja som však zaregistroval takúto reklamu v komerčných médiách a pokiaľ sledujem cenníky reklamy v komerčných médiách, tak čiastky za pár sekundový spot sa platia radovo alebo teda šplhajú radovo do desiatok tisíc eur. Nemyslím si, že financie z eurofondov investované do reklamy sú dobrým a zmysluplným využitím týchto financií určených na rozvoj. Keďže riadiaci orgán je úrad vlády, predpokladám, že bude mať najviac informácií aj z jednotlivých programov.
V tejto súvislosti sa obraciam preto na predsedu vlády s nasledujúcou interpeláciou, kde žiadam odpovede na nasledovné otázky: v koľkých a v ktorých súkromných médiách bola zaplatená reklama na úspechy v čerpaní eurofondov? Druhá otázka: aké sumy boli využité na túto propagáciu pre jednotlivé médiá, vrátane verejnoprávnych? A tretia otázka: aká celková suma bola vynaložená na takúto reklamu k 30. 11. 2015 a s akou sumou sa ešte počíta do budúcnosti?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra pôdohospodárstva, keďže je prítomný, neviem síce, či mi bude vedieť zfleku odpovedať, ale v každom prípade skúsime.
Pán minister, jedna z inštitúcií, ktoré sú pod vašou gesciou, je aj Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Okrem iného je jeho kompetenciou aj kontrola dodržiavania zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy, konkrétne § 4, § 5 a § 6. Keď som posledné roky prechádzal naprieč Slovenskom, po výdatných dažďoch bola obmedzená premávka na niektorých komunikáciách, nakoľko sa na ne vyliala rozbahnená masa z priľahlého poľa. Evidentne išlo o odplavenie najkvalitnejšej časti ornej pôdy, čo je však v rozpore so zákonom o ochrane pôdy. Ďalej som si všimol, že niektoré polia sú posiate po svahu, teda kolmo na vrstevnicu, čo sú príčiny splavovania práve takejto kvalitnej vrstvy pôdy spolu s vodou.
V tejto súvislosti na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko pokút bolo za roky 2010 až 2015 udelených na úseku ochrany poľnohospodárskej pôdy pred eróziou, pred degradáciou a pred zhutnením, teda koľkým subjektom a v akých sumách za každý rok samostatne? Druhá otázka: akým spôsobom robí ministerstvo pôdohospodárstva osvetu na to, aby sa pôda využívala tak, aby nedochádzalo k deštrukčným javom na pôde spomenutým vyššie?
Ďalšiu interpeláciu mám na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 16. januára v roku, teda tohto roku 2015 ministerstvo zverejnilo informáciu o národnom projekte, ktorý mal pomôcť pri zamestnávaní matiek. V projekte sa písalo o podpore zamestnávateľov pri zamestnávaní matiek na rôzne pracovné úväzky, nie však, samozrejme, plné. V informácii sa písalo, že projekt bude spustený na konci januára a že podpora bude na desať mesiacov. Avšak neskôr boli informácie pozmenené na čas trvania podpory len do 31. 10. 2015. V tomto sa teda už skrátil čas čerpania podpory a tým aj eurofondov. Žiadosti sa mohli začať podávať až do 19. februára 2015, čo skrátilo čas o takmer 2 mesiace.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s interpeláciou a žiadam odpovede na nasledovné otázky: koľko zamestnávateľov využilo túto možnosť pri vytváraní nových pracovných miest či udržaní miesta po návrate z materskej dovolenky? Druhá otázka: koľko matiek využilo túto možnosť zamestnania sa na iný než celý pracovný úväzok? Samozrejme, v rámci projektu. Koľko financií bolo určené na čerpanie na tento projekt? Štvrtá otázka: koľko financií z tohto projektu ostalo nevyčerpaných? A posledná piata otázka: koľko z tých mamičiek, ktoré využili túto možnosť zamestnania sa s príspevkom, aj ostalo na danom pracovnom mieste po skončení podpory?
No a teraz budem mať interpelácie na ministra životného prostredia. Prvá moja interpelácia sa týka vodnej politiky. Pán minister, v týchto dňoch vaše ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania vodný plán Slovenska. V pripomienkach odbornej verejnosti k vodnému plánu je veľmi veľa pripomienok. Výčitky smerujú k nekomplexnosti, nekonkrétnosti a neadresnosti tohto dokumentu. Ďalej výčitky smerujú aj k budovaniu nevhodných vodných stavieb, ktoré nepovedú k zlepšeniu stavu vôd na Slovensku, skôr naopak. Výčitky smerujú aj k nedostatočným informáciám o znečisťovaní podzemných a povrchových vôd, ich pôvodcom a opatreniam proti nim.
Ďalším problémom v novom vodnom pláne je, že nikde nie sú zverejnené plány čiastkových povodí, ktoré má byť v súlade so zákonom č. 365/2004 Z. z. o vodách. Vodný plán Slovenska sa tak bez týchto podrobných plánov manažmentu čiastkových povodí stáva len formálnym a nevykonateľným dokumentom. Povrchne je riešená aj otázka prehľadu významných vodohospodárskych problémov ako prehlbujúce sa problémy ochrany riešených ekosystémov, teda zníženie početnosti významných biotopov, výstavba v záplavových územiach, výrubu vegetácie brehov potokov a riek a ďalšie.
Ďalším problémom je dostupnosť relevantných informácií. Každý členský štát musí totiž povinne spracovávať a zhromažďovať napríklad informácie o stave vôd a o rizikách vplývajúcich na kvalitu života obyvateľov. Tieto informácie sú nevyhnutné k návrhu opatrení a vypracovaniu zmysluplných plánov manažmentu povodí a bez nich nie je možné pripomienkovať ani podstatné časti vodného plánu Slovenska.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa na vás obraciam s interpeláciou a budem žiadať odpovede na nasledovné otázky. Prvá: je vodný plán Slovenska vypracovaný vaším ministerstvom dokumentom vypracovaným v súlade so všetkými ustanoveniami európskych dokumentov, najmä však európskej smernice o vode?
Druhá otázka: dokedy vypracuje ministerstvo podrobné plány manažmentu čiastkových povodí, aby vodný plán Slovenska bol aj vykonateľným dokumentom?
Tretia otázka: prečo ministri rezortov obrany, pôdohospodárstva, hospodárstva a dopravy nemajú v uznesení vlády zapracovanú úlohu zabezpečenia posúdenia sektorových programov v rámci procesu strategického posudzovania, teda SEA, ktoré bude obsahovať vyhodnotenie predpokladaných účinkov programu na stav vodných útvarov v súlade s čl. IV, VII rámcovej smernice o vode? Kedy takáto úloha pre ministrov doplnená bude?
Štvrtá otázka: prešli projekty Vodnej elektrárne Sereď, prečerpávacej Vodnej elektrárne Ipeľ, Vodného diela Slatinka a Vodárenskej nádrže Tichý Potok zaradené k výhľadovým infraštruktúrnym projektom posudzovaným vplyvu na životné prostredie v procese EIA v súlade s príslušnými smernicami Európskej únie a posudzovaním podľa čl. IV, VII rámcovej smernice o vode?
Piata otázka: kedy Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zmení svoj doterajší prístup presadzovania energetických cieľov na úkor environmentálnych cieľov s odvolaním sa na koncepciu využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky?
Šiesta otázka: kedy ministerstvo pristúpi k zastaveniu prebiehajúcich procesov nezákonného povoľovania malých vodných elektrární, ktoré majú devastačný účinok na prírodu, život vo vodných tokoch a kvalitu životného prostredia občanov v daných lokalitách?
Siedma otázka: kedy ministerstvo pristúpi ku konkrétnemu definovaniu zón nezasahovania tzv. No-Go zón pre výstavbu malých vodných elektrární, ale aj priečnych hatí a iných opatrení, tzv. sivej infraštruktúry kvôli ochrane ekosystémov vodných tokov?
A posledná ôsma otázka: ktoré vodné stavby dokončené v rokoch 2004 až 2015 zhoršili stav vôd a na ne nadviazaných spoločenstiev ekosystémov zmenou fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo hladín podzemných vôd?
Ďalšia interpelácia je tak isto na ministra životného prostredia. Tentokrát sa týka zvýšenia teploty na území Slovenska. Na veľtrhu CONECO bol pokrstený tzv. Klimatický atlas Slovenska. Mapy v nej ukazujú aj trend narastajúcej teploty na našom území. Takýto trend určite nie je pozitívnym prínosom, nakoľko so zvyšujúcou sa teplotou sa nadmerne vysušuje krajina, klesajú hladiny povrchových i podzemných vôd. Tento stav môže mať z dlhodobého hľadiska negatívny dopad na život občanov najmä v zásobovaní vodou v niektorých regiónoch nielen z podzemných, ale aj z povrchových vôd.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o odpovedanie na dve otázky. Prvá otázka: aké dlhodobé či strednodobé opatrenia prijalo ministerstvo životného prostredia na zníženie nárastu teplôt na našom území?
Za druhé alebo teda druhá otázka: aké riešenie má ministerstvo na zmenu negatívneho trendu s klesaním hladín povrchových aj v podzemných vôd v dôsledku zvyšovania teplôt na našom území?
Ďalšia informácia, a to by mohol počúvať aj minister pôdohospodárstva, ale otázka je smerovaná na ministerstvo životného prostredia. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať aj informácie o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA.
Môžem, poprosím, nech kolegovia trošku stíchnu, lebo ma rušia.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážení kolegovia, pardon, poprosím teda, rušíte pána kolegu. Ďakujem vám.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem. Takže ešte raz. Na stránke ministerstva životného prostredia sa človek môže dočítať alebo teda doklikať aj na informáciu o posudzovaniach vplyvov na životné prostredie EIA. Všimol som si, že v poslednom čase ministerstvo životného prostredia vydalo aj rozhodnutia na veľkochov ošípaných, kde pôvodné družstvá s ošíparňami s pomerne nízkou kapacitou chovu odkúpil aj dánsky investor a podľa predložených materiálov na posudzovanie EIA sa má zvýšiť v niektorých prípadoch aj enormne kapacita chovov. Napríklad farma Ipeľský Sokolec počíta so schválenou kapacitou 24-tisíc kusov ošípaných očne s produkciou hnojovice v objeme 35-tisíc m3. Niektoré takéto farmy na Slovensku už fungujú a občania majú negatívne reakcie na tieto veľkochovy. Otázka zápachu po hnojovici vyvezenej na polia je však vec jedna, ale ďalšie faktory ovplyvňujúce životné prostredie vec ďalšia.
Preto sa na vás, pán minister, v tejto súvislosti obraciam s interpeláciou a žiadam vás zodpovedať niekoľko otázok.
Prvá: aká koncentrácia fekálií ošípaných deklarovaných ako hnojovica je ešte neškodná pre našu prírodu a pre pôdu bez toho, aby nekontaminovala povrchové a podzemné vody a pôdu? Myslené na rozstrek určitého objemu na jeden meter štvorcový pôdy.
Druhá otázka: ako často sa vykonávajú kontroly s najnižšou úrovňou štátnej správy na úsekoch ochrany životného prostredia v okolí podobných mega fariem?
Tretia otázka: sú vykonávané kontroly povrchových aj podzemných vôd v blízkosti takýchto fariem a ako často?
Štvrtá otázka: kontrolujú sa obsahy zápachových látok v ovzduší, teda amoniak a sírovodík, po spustení prevádzky na farme a ako často?
Piata otázka: kontroluje sa kontaminácia pôdy po zavedení hnojovice do pôdy a v akých intervaloch?
A šiesta otázka: kontroluje sa prítomnosť antibiotík vo vode a v pôde a ich koncentrácia v povrchových a podzemných vodách v blízkosti takýchto fariem?
Ďalšia interpelácia. Z reklamných médií sa dozvedáme, že Slovensko je pripravené na povodne. To znie konkrétne v reklame. Z toho vyplýva, že ministerstvo sa postaralo o dostatočnú ochranu občanov vybudovaním určitej, určite technicky náročných stavieb, ktoré majú zabrániť vyliatiu vôd z ich korýt a tak zabrániť jej prieniku k obydliam občanom. Na druhej strane som si všimol rekonštrukcie rôznych významných ciest, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest. Krásne vyasfaltované vozovky a nádherne, plynulo vybetónované odvodňovacie žľaby a priekopy. Táto organizácia síce nepatrí do správy pod ministerstvo životného prostredia, ale opatrenia na odvod vody súvisia práve s opatreniami, ktorými sa hrdí vaše ministerstvo. V konečnom dôsledku vaše ministerstvo robí posudzovanie na životné prostredie pri rekonštrukciách v týchto komunikáciách a schvaľuje teda aj charakter technického riešenia odvodu dažďovej vody z komunikácií. Práve vybetónované priekopy sú nástrojom na rýchly odvod vody do korýt riek a potokov a ich rýchle napĺňanie, čo pri výdatných zrážkach môže viesť až k povodňovým situáciám. Zdá sa mi to trochu kontraproduktívne v tom, čo následne robí ministerstvo pre ochranu pred povodňami. Príde mi to tak, že si vlastne schvaľujete riešenia, na ktoré potom robíte opatrenia. V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: nemyslíte si, že schválenia technických riešení na rýchly odvod do dažďovej vody z cestných telies sú kontraproduktívne ku vašim následným opatreniam na ochranu pred povodňami?
Druhá otázka: spolupracujete nejakým spôsobom, alebo teda spolupracuje nejakým spôsobom ministerstvo životného prostredia s organizáciami v pôsobnosti ministerstva výstavby pri návrhu riešení rekonštrukcií aj cestných komunikácií, aby nedochádzalo k protichodným opatreniam?
A tretia otázka: keďže Slovensko je podľa reklamných médií pripravené na povodne, beriete si na vlastnú zodpovednosť prípadné škody vzniknuté pri možných povodniach v nasledovných rokoch?
Ďalšia interpelácia sa týka obnoviteľných zdrojov, tak isto položená ministrovi životného prostredia. Vaše ministerstvo schvaľuje profily na výstavbu malých vodných elektrární. Malé vodné elektrárne sú obnoviteľným zdrojom elektrickej energie a preto by mali byť preferované pred elektrárňami spracúvajúcimi neobnoviteľné palivá. Vody v riekach máme zatiaľ na Slovensku dosť, čo však môže byť pri nastúpenom trende vysúšania krajiny v budúcnosti dosť veľký problém a teda výstavba malých vodných elektrární nám môže zvýšiť podiel výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na požadovanú úroveň Európskej únie. Na stránke ministerstva sa dočítame pri téme obnoviteľných zdrojov energií aj nasledovné: členské krajiny EÚ sa zaviazali, že do roku 2020 znížia emisie skleníkových plynov o 20 %, obnoviteľné zdroje energie budú predstavovať 20 % z konečnej spotreby energií a 10 % spotreby v doprave a energetická spotreba sa tak isto zníži o 20 % v porovnaní s jej prognózovanou hodnotou v roku 2007. V tejto súvislosti som si prečítal metodické usmernenie č. 3/12/2013 z 12. decembra 2013 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, kde v prílohe č. 1 sa nachádza tabuľka o podiele primárnych zdrojov na celkovom množstve elektriny v percentuálnom vyjadrení. Čo je však zaujímavé, je skutočnosť, že v tabuľke sú zvlášť uvedené vodné elektrárne s výkonom nad 5 MGW s podielom 18 % a zvlášť sú v obnoviteľných zdrojoch uvedené malé vodné elektrárne do 5 MGW s podielom 3 %.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledujúce otázky.
Prvá: prečo sa primárny zdroj výroby elektrickej energie - teda voda - pri výrobe vo vodných elektrárňach a v malých vodných elektrárňach delí do dvoch odlišných skupín, a to oddelením hranice výkonu 5 MGW, pričom malé vodné elektrárne do 5 MGW sú zaraďované do obnoviteľných zdrojov a vodné elektrárne nad 5 MGW už nie?
Druhá otázka: kto a akým spôsobom určil hranicu 5 MGW, ktorá delí vodné elektrárne zaradené či nezaradené do obnoviteľných zdrojov energie, nakoľko ani elektrárne nad 5 MGW neprodukujú skleníkové plyny?
A tretia otázka: aký percentuálny podiel výroby elektrickej energie by ste radi dosiahli pri výrobe v malých vodných elektrárňach, aby ste dosiahli celkovú požadovanú hranicu 20 % pokrytia výroby z obnoviteľných zdrojov energie?
Ďalšia otázka sa týka aj Krpelianskej priehrady, teda interpelácia. V rámci opatrení plánovaných vo vodnom pláne Slovenska a ďalších dokumentoch vodnej politiky majú pribúdať väčšie i menšie nádrže na rôzne účely - energetické, protipovodňové a iné. Tu však vyvstáva otázka efektívnosti už existujúcich priehrad. Jednou z takých je aj Krpelianska priehrada v našom Turčianskom regióne. Má plochu asi 126 hektárov a celkový objem asi 8,3 milióna metrov kubických. Z neho podľa odhadov odborníkov zhruba 7 miliónov metrov kubických zaberajú sedimenty splavené z vyšších častí povodia Oravy a Váhu, ktoré okrem iného silno obmedzujú energetickú a inú využiteľnosť priehrady. Tvorí ich prevažne jemnosť vyerodovaná z chybne obhospodarovaných poľnohospodárskych a lesných pozemkov, čo je ďalší problém. Ešte ďalší je, že tie sedimenty podľa dostupných poznatkov obsahujú viaceré kontaminanty z niekdajších Severoslovenských celulózok a papierní, Bavlnárskych závodov Vladimíra Iljiča Lenina, niekdajších Kožiarskych závodov, Oravských starozliatinových závodov a iných. Takže nie sú použiteľné ani pre potreby poľnohospodárstva a predstavuje vlastne obrovskú neasanovanú skládku nie práve bezpečného odpadu. Veľkým problémom napokon je, že v mase sedimentov sa tvorí aj množstvo silného skleníkového plynu metánu, ktorý uniká do atmosféry a svojím skleníkovým efektom prispieva ku globálnej zmene klímy. Všetky tieto problémy sa týkajú aj vodného diela Hričov, Nosice a vlastne celej slovenskej hydroenergetiky.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam vás o zodpovedanie nasledovných otázok.
Prvá: kedy a kým bol robený posledný chemický rozbor sedimentov v Krpelianskej priehrade?
Druhá otázka: aké nebezpečné chemické látky a v akých koncentráciách boli zistené v sedimentoch?
Tretia otázka: ako sa zmenil celkový využiteľný objem zanesenej Krpelianskej priehrady a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie? Teraz sa myslí využitie proti povodniam.
Štvrtá otázka: ako sa zmenil objem na vodnom diele Hričov, vodnom diele Nosice a s akým objemom sa dá rátať na energetické, resp. iné využitie?
A posledná piata otázka: aké opatrenia vo vodnom pláne Slovenska či v iných dokumentoch sú pripravené na obnovu funkčnosti priehrad a na elimináciu ich negatívnych dopadov na kvalitu vody, pôdy a ovzdušia?
Ďalšia interpelácia je venovaná, ako samostatnej téme, vodnej politike. To som už prečítal, takže ešte jedna interpelácia. Týka sa malých vodných elektrární na Hrone a Malom Dunaji.
Na stránke vášho ministerstva sa pri téme obnoviteľných zdrojov energie dočítame aj nasledovné: "Zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu je jednou zo základných priorít energetickej politiky Slovenskej republiky. Obnoviteľné zdroje energie prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva, podporujú inováciu a rozvoj informačných technológií, otvárajú priestor pre nové smerovania a sú jedným z pilierov budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment domácich obnoviteľných zdrojov energie je v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, čím sa stáva jedným z pilierov zdravého ekonomického vývoja spoločnosti." Toľko citácia.
Podľa dostupných informácií je záujem rozširovania malých vodných elektrární na dvoch tokoch slovenských riek, a to Hrona a Malého Dunaja. Na odpor voči takýmto krokom sa postavila i široká odborná i laická verejnosť, ktorá nemá záujem na devastácii týchto riek ich prehradením. Okrem negatívnych dopadov na niektoré aspekty cestovného ruchu je to aj dopad na rybné hospodárstvo a športové aktivity. Vodné elektrárne vybudované na týchto tokoch nebudú však vo vlastníctve štátu, ale v rukách súkromníkov.
V tejto súvislosti sa na vás obraciam s touto interpeláciou a žiadam zodpovedať nasledovné otázky.
Prvá: aký prínos budú mať pre bežných občanov takéto elektrárne, keďže drahý výkup elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov budú musieť zaplatiť napokon samotní občania?
A druhá otázka: ako vaše ministerstvo chráni prírodu, keď vlastne zdevastuje prirodzený vodný tok dvoch slovenských riek s ich prirodzeným biotopom?
Ďakujem pekne.

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, vážení občania, moja interpelácia smeruje k ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a keďže tá interpelácia už bola doručená písomne, tak ja ju teraz len veľmi stručne okomentujem a využijem tiež prítomnosť pána ministra možno k tomu, aby, ak sa tak rozhodne, zaujal stanovisko a vyslovil základné tézy odpovede na moju interpeláciu už priamo tu.
Interpelácia sa týka oblasti rozpočtu rezortu pána ministra Jahnátka na rok 2016. Je to, je to, iste, ja rozprávam, nie je to dôležitá vec. Ja sa, pán poslanec Hlina, k tebe hlásim. Inak tento problém, on má čaro v jednom, keď by som ešte naviazal na teba, čaro v tom, že problém vznikol v novembri 2009, pár týždňov po tom, ako sme v Lesoch Slovenskej republiky poukázali na drancovanie tohto štátneho podniku, na drancovanie, ktoré dodnes, ako mi napísal minulý týždeň pán podpredseda vlády a minister vnútra, nie je vyšetrené a v tom čase sa diali veci v takom prekotnom režime. Prichádzali noví ministri pôdohospodárstva, to bolo v časoch prvej vlády Roberta Fica. Prichádzali noví generálni riaditelia a tak sa medzi tým v novembri 2009 voľáko šmykol aj Pečniansky les. Ja pevne sa pridávam z tohto miesta k presvedčeniu, že pán minister dá jasný pokyn, respektíve dohodne sa s vedením podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica k tomu, že sa odvolajú, pretože to, na čo si poukázal, je určite vec, ktorú označiť inak ako nehoráznosť sa veľmi ani nedá. Ale no rozhodujú súdy. Ja som bol tiež na tom súde prítomný a bolo to pozoruhodné.
Ale k mojej interpelácii. Týka sa rozpočtu na rok 2016 rezortu pána ministra Jahnátka z pohľadu zabezpečenia lesnej taxácie, alebo aby som hovoril zrozumiteľnejšie, tých prác, ktoré vykonávajú špecialisti, lesníci pre lesnícke plány desaťročné. To znamená pre plány, ktoré sa robia už mnoho stáročí v istej podobe a vďaka ktorým máme stav lesov taký, že patríme po stránke lesníctva stále k lesníckej špičke.
No a pán minister vie, že v minulom roku, aj dosť nerád to počúva, mu ušli niektoré veci v jeho rezorte do takej miery, že sa porušil zákon, zákon o lesoch. Určite to nespôsobil kvôli tomu, že by sa rozhodol porušovať zákon, ale stalo sa. Možno ľudia, ktorí to mali zabezpečiť, neboli dostatočne opatrní, respektíve stav bol taký, že financovanie bolo naozaj otvorené do poslednej chvíle a to otvorenie financovania bolo tak zlé, že prešvihli sa aj termíny, ktoré ukladá zákon a riešili sa veci päť minút po dvanástej, ale vyriešili. Ľudia, ktorí mali už výpovede pripravené, špecialisti, taxátori, že musia odísť preč, pretože ich nemali súkromné taxačné firmy z čoho platiť - inak privatizácia taxácie bola veľmi nesprávnym krokom - tak sa v poslednej chvíli vrátili a máme to za sebou. Určite ani pán minister, ani ja, ale predovšetkým lesníci si neželajú, aby sa táto vec zopakovala a naopak, všetci vítajú to, a ja sa pridávam k slovám pána ministra, ktoré zazneli na výbore, že už to nebude tých 8 eur bez DPH za hektár zriaďovania lesa, ale pôjdeme na čiastku dvojnásobnú, až 16 eur, čo je primerané. To neni ako nejaký nárast z roztopaše, ale je to nárast, ktorý umožňuje riadne zriadenie lesných hospodárskych plánov alebo po novom programov starostlivosti o les. Takže naozaj je to veľmi dobré rozhodnutie a ani by interpelácia nemusela uzrieť svetlo sveta, keby tu nebol jeden otáznik, ktorý zaznel na výbore. Ale keďže na tom výbore sa nerobia záznamy a nie je celkom jasné, do akej miery teda tie veci bude možné sa na ne odvolať, využívam inštitút interpelácie člena vlády a spytujem sa ho na nasledovnú záležitosť.
Prečo v rozpočte rezortu pre rok 2016 na zabezpečenie programov starostlivosti o les je len čiastka 84 300 eur, keď sa dá odhadovať, že potrebná čiastka, tobôž pri tom výraznom zvýšení, a ja opakujem potrebnom navýšení týchto prác, je zhruba čosi cez 2 milióny eur?
Takže v rozpočte máme zlomok. Ja som si vedomý toho, že pán minister, keď predkladal rozpočet na výbor, tak mal tam aj ako kolegyňu generálnu riaditeľku sekcie ekonomických rozpočtov, alebo neviem presne, ako sa to nazýva, ktorá teda potvrdila, že naozaj, že čítam správne v rozpočte, že je tam iba táto čiastka 84 300, ktorá je teda zjavne nedostatočná. Aleže nemusím mať obavy, lebo celý ten chýbajúci zvyšok bude zabezpečený z prostriedkov Európskej únie.
No ak by sme si povedali, že programové vyhlásenie vlády Roberta Fica číslo dva bolo v sekcii lesníctvo zjavne napísané, že vláda sa pričiní o systémové zabezpečenie financovania hospodárskej úpravy lesov, nuž toto zjavne nebude celkom systémové riešenie, ale ja som si vedomý toho, že život prináša veľa rôznych vibrácií a nejasností, turbulencií a toto tiež nechcem vyčítať a priori, akože to je chyba rezortu. Nepodarilo sa jednoducho. Programové vyhlásenie vlády v tomto smere bolo nepresné a keby sme prijali zákon, o ktorom sme rokovali doobedu, tak zrejme by musel tu niekto stáť, pán minister alebo niekto z vlády a ktorý by potvrdil, že práve táto vec sa nepodarila. Ale dobre.
Teraz stojíme pred rokom 2016 a ja sa v interpelácii spytujem, pán minister, akým spôsobom bude teda ten zvyšný rozpočet zabezpečený tak, aby tá istota, že tie dva milióny, aj čosi navyše, neviem, koľko to bude presne pri tom navýšení, ktoré na tých, na ten jeden hektár v rozsahu 16 eur je vami garantované alebo teda aspoň verejne deklarované, bude naozaj zabezpečené, v akom termíne, ako to máme v tejto chvíli sľúbené. Aby sme zase sa nedostali k tomu, že by teoreticky 31. december 2015 ako zákonný termín, ktorý sa teda vlani nepodarilo dodržať, sa opäť nedodržal. Ja pevne verím, že táto otázka je teda zodpovedateľná a že vy určite už, súc poučený tým vlaňajškom, nedopustíte, aby sa takáto vec ozaj na neprospech lesníctva a tých pár desiatok špecialistov, ktorí sa venujú tejto oblasti, ozaj špecialistov, ktorí "sa učia" túto prácu vykonávať roky, kým ju vedia urobiť kvalitne, aby sa dostali do situácie, že sa budú cítiť ohrození vo svojich existenčných podmienkach.
A interpelácia, kde sa spytujem teda na hektáre, zdroje krytia týchto hektárov podľa jednotlivých zdrojov, je doplnená o časť II, kde sa tiež dotýkam rozpočtu tohto rezortu pre rok 2016 a kde som do istej miery bol prekvapený, že ak teda na lesné hospodárske plány je iba 84 300 eur a ten zvyšok sa teda doplní spôsobom, ako mi aj pán minister možno tu ústne alebo teda určite písomne odpovie, tak ma tam prekvapuje jedna položka, a je to položka 20 miliónov eur na protipožiarne systémy. Je to vec, o ktorej nechcem diskutovať z hľadiska účelnosti, či protipožiarna technika aj v podobe kamier je alebo nie je potrebná. Len ma prekvapuje tá istá presnosť a tá výška sumy, že na tento účel už peniaze garantované sú a na lesné hospodárske plány ešte len budú, pretože ešte sa to do rozpočtu rezortu nemohlo dostať.
Ja som presvedčený, že s tými kamerami to nie je celkom, nechcem povedať čisté, ale nie je to celkom tak presvedčivé, že by práve kamery za 20 miliónov eur mali byť garantom toho, že zvládneme požiarne opatrenia. Som toho názoru, že kamery môžu prispieť, ale určite protipožiarne opatrenia, keď by sme už chceli hovoriť o opatreniach, ktoré sa vykonávajú zo vzduchu, by sa dnes dali vykonávať oveľa lacnejšie. Tak ako sme pred časom sa zriekli vysielačiek a nahradili ich mobilmi a prestali sme platiť do lesného hospodárstva drahé vysielačkové systémy, možno tak práve dnes by bolo možné hovoriť o tom, že drahé kamerové systémy stacionárne sledované 24 hodín sú nahraditeľné relatívne zlomkovou cenou vyjadriteľné drony, ktoré by mohli byť na lesných správach, ktoré by dokázali možno v kritických chvíľach, keď je hrozba požiarov, nalietavať nad územím a dokonca by dokázali ten terén zistiť podrobnejšie.
Neviem, nevravím, že to je presne jediné riešenie, len ma zaráža ten rozdiel, že na protipožiarne systémy áno, a taká veľká čiastka a na lesné hospodárske plány, ktoré sú základom úspešnosti slovenského lesníctva, je tam istá pochybnosť, ktorú teda očakávam, že odpoveďou na moju interpeláciu bude vyvrátená alebo zodpovedaná.
A posledná otázka, ktorá sa týka práve tejto časti protipožiarnych systémov, spytujem sa tam na niečo, čo sa týka obdobia, keď, myslím, pri vláde nebola vláda Roberta Fica a už boli tieto systémy nasadené, a to na Lesnom odštepnom závode v Kriváni, kde teda aj po istých expertízach a dodávok priamo z Južnej Afriky, myslím, že to bola, to bol štát, ktorý spolupracoval pri dodávkach týchto systémov. Takže my už máme skúsenosť a ja sa spytujem, aká je to skúsenosť zo závodu v Kriváni, kde kamery boli namontované? Celé Podpoľanie sa sledovalo, takže možno by bolo dobré sa zoznámiť so stavom, ako kamery v Podpoľaní namontované na odštepnom závode v Kriváni, ktorý je súčasťou Lesov Slovenskej republiky, boli účinné, efektívne a možno tam je skrytá aj odpoveď na to, že keďže účinnosť sa prejavila ako veľmi vysoká, tak možno ten krok, ktorý ministerstvo robí v smere k nákupu kamerových systémov protipožiarneho zamerania, je týmto odôvodniteľný. Ak je to tak, bude musieť uznať, že možno ten Brusel v tomto prípade nerobí chybu, ale keďže my vieme, že tie bruselské fondy sa niekedy považujú tak trocha, ako keby to boli darované peniaze, ktoré nemusíme brať úplne s plnou vážnosťou na, s pohľadom na efekt ich využívania - zaspomínajme na kauzu Forest portálu -, tak v tom prípade by som predsa len istú pochybnosť tu mal, či ten nepomer medzi plánmi, ktoré sa do rozpočtu nedostali, hoci to teda bude kryť bruselský fond a kamery, ktoré v rozpočte sú, či je celkom dôveryhodný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, aj kolegovi Mariánovi Kvasničkovi za jeho prezentáciu. Presne tak, ako si to, pán kolega, rozprával, aby tak závažná téma, ako je ochrana života, neznela len na pódiách, na púťach, na pochodoch, na referende, ale predovšetkým aby takáto vážna téma, ako je ochrana ľudského života, nenarodeného života, zaznievala tu, priamo v parlamente. Naša konzervatívna bojazlivosť nemôže byť väčšia, ako to, aby sme nabrali odvahu a chránili právo na život. Právo na život je najzákladnejším ľudským právom, od ktorého sa odvíjajú všetky ostatné práva.
Nestihnem všetko reagovať, čo si tu spomenul, ale spomenul som si tiež a tak asociatívne, keď si spomenul tie Levy prichádzajú od pána Palka, túto publikáciu, tiež som sa cítil v posledných dňoch ako prorok Daniel, ktorého hodili levom do jamy a ráno prišiel kráľ Nabuchodonozor a sa ho pýtal: "Daniel, syn živého Boha, žiješ?" A on zdola medzi levmi mu hovorí: "Kráľu, žijem."
To je to, čo človek mal možnosť zažívať na vlastnej koži, že tie levy nás idú roztrhať. Ale aby to nebolo také, že sa naozaj len bojíme a schovávame sa za niečo a možno nejaký konzervativizmus, ale aby sme chránili predovšetkým ľudský život zákonom.
Ľudský život má byť darovaný s láskou, ale niekedy je plodom násilia. To, čo si spomínal, matka, ktorá pretrpela sexuálne znásilnenie, nemôže uskutočniť násilie na dieťati, ktoré v sebe nosí. Nesmie sa pridať násilie k násiliu. Nikdy, za žiadnych okolností to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Predkladatelia návrhu ústavného zákona sú pevne presvedčení, že právo na život je prirodzeným a primárnym základným ľudským právom, keďže bez neho nemajú ostatné základné práva a slobody význam. To len si tu takú krátku prestávku len urobiť a takú pomlčku. Spomínam si na veľmi ťažké časy, ktoré môj brat Maroš, ktorý je farárom v Žakovciach a mal podobné problémy, jak ja teraz, aj práve aj s medializáciou a podobne, boli to veľmi vážne a ťažké ataky, stará sa o telesne postihnutých bezdomovcov, núdznych ľudí a oni si napísali taký transparent, ktorý opreli o stenu fary a tam veľkými písmenami bolo napísané Právo na život. Právo na život je tým najzákladnejším ľudským právom, akékoľvek môže byť.
Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedeného v odôvodnení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky US12/01, citujem: "Právo na život je vstupnou bránou a pilierom celého systému ochrany základných práv a slobôd."... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás naozaj, aby ste pri tejto téme vytvorili kolegovi priestor, aby mohol v kľude predniesť svoj návrh zákona.

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
"Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať kľúčové miesto práva na život v systéme základných práv a slobôd. Ľudský život ako najvyššiu hodnotu je nevyhnutné chrániť od vzniku nenarodeného dieťaťa až po prirodzenú smrť a túto ochranu garantovať v ústave. Právny poriadok dovoľujúci úmyselné zabíjanie nenarodených detí a hrubé porušovanie ich ľudskej dôstojnosti jednoznačne nie je spravodlivý, morálne prípustný a nie je ani v súlade s prirodzeným právom. Slovenská ústava nepripúšťa trest smrti," s čím sa predkladatelia ústavného zákona stotožňujú, "preto je zvlášť zavrhnutiahodné, že dovolenie zabíjania nevinných nenarodených detí neschopných akejkoľvek obrany má v právnom poriadku Slovenskej republiky miesto. Nenarodené deti, ktoré sa nemôžu narodiť z dôvodu, že sú akýmkoľvek spôsobom úmyselne pozbavené života, nie sú subjektmi práva a priamo im neprináleží žiadna právna ochrana. Platí totiž podmienka, podľa ktorej má počaté dieťa spôsobilosť mať akékoľvek práva len vtedy, ak sa narodí živé."
Predloženie návrhu ústavného zákona je snahou napraviť tento neakceptovateľný stav, ochrániť okrem iného život, nedotknuteľnosť a ľudskú dôstojnosť nenarodených detí, ako aj dosiahnuť spravodlivosť a rešpektovanie prirodzeného práva v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo má osobitne chrániť tých najslabších a najzraniteľnejších, t. j. nielen deti, mladistvých a tehotné ženy - článok 41 platnej ústavy - ale aj nenarodené deti a ťažko choré nenarodené osoby.
Myslím si, že s touto skúsenosťou rovnako aj ja, ako aj môj brat máme tie možno, dá sa povedať jedny z najlepších skúseností v našej krajine. Maroš sa, náš Maroš sa stará o takéto deti a práve o tých, kde sú tlačení do kúta a sú porušované aj základné ľudské práva. Ja vo svojom osobnom voľne, ja sa starám zase o zomierajúcich ľudí. Myslím si, že o zomieraní by som vedel tuná veľmi dlho a veľmi veľa hovoriť. Dovolím si povedať, že mám viac ako desaťročnú skúsenosť práve s touto problematikou.
Preto sa do ústavy ako právnej normy s najväčšou právnou silou dopĺňajú zákazy akéhokoľvek úmyselného potratu, pričom sa zaručuje ochrana života matky nenarodeného dieťaťa. Eutanázia asistovanej samovraždy, závažnosť a následky predmetných nemorálnych konaní si vyžadujú ústavný zákaz. Súčasná neprístupnosť eutanázie a asistovaného suicídia podľa prílohy č. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (etický kódex zdravotníckeho pracovníka), ani trestnosť účasti na samovražde sa nejavia ako dostatočné.
V návrhu ústavného zákona sa tiež zakazujú viaceré ďalšie z morálneho hľadiska neprípustné činnosti porušujúce nedotknuteľnosť alebo ľudskú dôstojnosť nenarodeného dieťaťa alebo nenarodeného človeka. A navrhuje zákaz všetkých zásahov spôsobujúcich delenie ľudského vajíčka, vznik nenarodeného dieťaťa alebo organizmu obsahujúce ľudské prvky, zákaz všetkých druhov klonovania, zákaz umelého oplodnenia a ďalších činností, následkom ktorých je alebo môže byť ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Zákaz odoberania a získavania využívania buniek, vrátane embryonálnych kmeňových buniek orgánov a iných častí nenarodených detí (okrem výnimiek, ktoré sú v súlade s morálkou).
V záujme ochrany zdravotného a priaznivého všestranného vývinu detí sa ustanovujú v ústave aj základné podmienky adopcií, pričom sa sprísňujú podmienky osvojenia detí do zahraničia. Táto snaha je tiež reakciou na neakceptovateľnú prax adopcií v niektorých zahraničných štátoch, nezohľadňujúcu najlepší záujem dieťaťa, morálku, ani prirodzené právo, ale záujmy LGBTI aktivistov, s ktorou zásadne nesúhlasíme.
Z morálneho hľadiska je absolútne neprípustný návrh akčného plánu pre LGBTI ľudí na roky 2016 až 2019 predložený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, deštruktívne zasahujúci do oblasti vnútra, spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny, školstva, vedy, výskumu a športu, zdravotníctva a kultúry. Návrh ústavného zákona zdôrazňuje suverenitu Slovenskej republiky v morálnych otázkach, ako aj hodnotových. Výlučnú právomoc Slovenskej republiky v kultúrno-etických otázkach garantuje aj Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2002 o zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach. Táto deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky zdôrazňuje princíp zvrchovanosti spočívajúci v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po prirodzenú smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, vo výlučnej právomoci členských štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii rešpektovanej Európskou úniou.
Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh ústavného zákona má pozitívne sociálne vplyvy. Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, okrem tých, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona zosúladiť, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlučiteľný s právom Európskej únie.
Toľko na úvod, pán predseda, k ústavnému zákonu a teraz mi, kolegovia a kolegyne, dovoľte predložiť návrh zákona. Je tu zlúčená rozprava, tak uvediem aj návrh zákona. (Reakcia z pléna.)
Návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej republiky č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško.
Dovolím si tu takúto poznámku: tento zákon, tento, práve tento zákon, dovolím si povedať, že tento zákon je nositeľom zla v našej krajine. Je potrebné ho naozaj zrušiť, hovorím to s plnou vážnosťou tak, ako tu stojím. Tento zákon je nositeľom zla. Je to zákon č. 73/1986. Návrh zákona sa predkladá v nadväznosti na súvisiaci návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého cieľom je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zdravie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je v súlade s návrhom ústavného zákona o ochrane života zabezpečiť v Slovenskej republike najmä účinnú ochranu života, nedotknuteľnosti ľudskej dôstojnosti a zdravia nenarodených detí, ako aj ochranu ďalších práv zaručených nenarodenému dieťaťa v návrhu ústavného zákona o ochrane života. Ďalej zrušiť zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov a vyhlášku č. 74/1986, ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov. Ďalej novelizovať dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka a Trestného zákona. Súčasne je potrebné celý právny poriadok Slovenskej republiky komplexne prehodnotiť s rovnakou účinnosťou, aká bude uvedená v schválenom návrhu ústavného zákona o ochrane života, predložiť do legislatívneho procesu aj ďalšie návrhy noviel súvisiacich právnych predpisov.
Predkladaný návrh zákona zakladá pozitívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie - ak by teda mal, tak len tie pozitívne, dovolím si dodať - na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nemá vplyvy ani na rozpočet verejnej správy. Ak by teda mal, tak by, ja si dovolím povedať, že by mal len ten pozitívny vplyv aj na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky okrem tých ustanovení, ktoré je potrebné s návrhom ústavného zákona o ochrane života zosúladiť. S rovnakou účinnosťou, ako nadobudne schválený návrh ústavného zákona o ochrane života, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh ústavného zákona je čiastočne zlúčiteľný s právom Európskej únie. Toľko na úvod predkladaných návrhov zákona.
Ak by som ešte mohol, tak chcem dodať možno niekoľko slov. Tento návrh zákona nie je tuná proste predkladaný, že ten náš, možno tá príprava a ten proces naozaj trval niekoľko rokov, nebolo to napísané v priebehu týždňa, mesiaca, ale je to pretavená práca odborníkov, dá sa povedať, do niekoľkých rokov, v rámci rozpravy ja tieto veci priblížim. Chcem povedať, že predkladaný návrh zákona, to, že som to mohol tuná predniesť, myslím si, že za celé to krátke obdobie, ktoré som pôsobil v Národnej rade, bol som tuná veľmi silne atakovaný, musím povedať, veľakrát aj zo strany niektorých mojich kolegov, zo solidarity nebudem hovoriť tieto mená, ani sa na mená nepýtajte, ale bol som atakovaný do tej miery, aby tento návrh zákona toto volebné obdobie vôbec tuná nebol predložený. To, že tento návrh zákona tuná je predložený, je to aj vďaka tým ľuďom, ktorí ma na tejto ceste sprevádzali. Musím sa priznať, ja ako praktizujúci katolík, bol som si pýtať nie tak dávno požehnanie aj otca arcibiskupa, ktorý mi dal na túto misiu svoje požehnanie, hovorím to s plnou vážnosťou, pretože tie útoky voči mojej osobe, ktoré boli, boli skutočne takmer nevypovedateľné a v pondelok predtým, než som išiel do Národnej rady, sme sa rozprávali s mojím starším bratom. Mám dvoch starších bratov. Jeden z nich je ten farár v Žakovciach a Maroš bol ten, ktorý mi dal požehnanie a hovorí, že prehrať s Kristom je víťazstvo. Nebojím sa aj o tú možnú moju osobnú diskreditáciu, ktorá ma sprevádza a tú škandalizáciu mojej osobnosti. Je to jednoduchá obeta, obeta za tento zákon, že tu môže byť v tejto Národnej rade predložený.
Návrh zákona alebo ochrana života je tak vážnou a tak ťažkou témou, myslím si, že zaslúži si našu pozornosť, a to aj patrí aj vám, zároveň výzva tým, ktorí tu budete ešte aj to nasledujúce volebné obdobie, aby aspoň raz za jedno celé volebné obdobie tento návrh zákona práve sa ocitol tuná v Národnej rade dovtedy, kým naozaj neprijmeme účinnú ochranu ľudského života. Ľudský život je nenahraditeľný, jedinečný, neopakovateľný. Zo skúseností môžem povedať, že čím si bližšie k smrti, paradoxne tým máš väčšiu túžbu žiť. Ešte raz. Čím si bližšie k smrti, tým máš väčšiu túžbu žiť. Tie bludy, ktoré sa tu rozprávajú, že ľudia chcú, aby boli usmrtení a eutanázia, za tými slovami treba dešifrovať tú skutočnosť, že človek sa bojí utrpenia. Zmiernite mi utrpenia a bolesť a v tom je zásadný rozdiel. Nieže ja chcem zomrieť a len podľa možností nechcem trpieť. Bolesti sa bojíme, bojíme sa utrpenia a najviac sa bojíme smrti. Pred smrťou všetci stíchneme, úplne všetci. Dnes môžeš byť poslancom Národnej rady, dnes môžeš byť ministrom, môžeš byť prezidentom, môžeš byť predsedom vlády, ale keď sa ťa dotkne smrť a budeš zomierať, všetci s bázňou a rešpektom budeme v tichosti a jednoducho tá smrť prichádza bez toho, že či ty ju prijímaš alebo ju neprijímaš, či sa s touto skutočnosťou stotožňuješ alebo nestotožňuješ.
Chcem podčiarknuť jednu vec, ktorú mi nedá, aby som ju nepodčiarkol. Sú to nenarodené deti a dieťa je to, ktoré jednoducho nemá možnosť prakticky žiadnej obrany. Dieťa nie je súčasťou matky, nenarodené dieťa v prenatálnom období. Je to, ak to môžem povedať takto, samostatný subjekt, samostatná jednotka. Prepáčte mi, možno tie termíny nie sú také veľmi celkom správne. Je to samostatný človek, samostatný jedinec. A mať právo na život toho druhého, tak to sa pasuje do pozície Boha, aby rozhodoval o takejto otázke, ako je bezpochyby otázka života a smrti. Toľko na úvod.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona. Toto nie je politická téma, hneď v úvode poviem, je to hodnotová téma, je to veľmi ťažká téma, ktorá veľakrát naozaj polarizuje spoločnosť, odborníkov, či v oblasti práva, medicíny, sociálnych vied, psychologických vied, ale nejde tu nám predkladateľom o polarizovanie a jatrenie tejto témy a polarizovanie spoločnosti, ale úprimne nám ide o ochranu ľudského života, ktorý je bezpochyby vysoko cenný alebo najcennejšie to, čo vôbec človek môže mať.
Návrh zákona, v návrhu zákona je pretavená niekoľkoročná práca nielen nás predkladateľov, ale hlavne odborníkov v oblasti práva, ústavného práva, legislatívy, medicíny, špeciálne v špecializovaných vedných disciplínach, gynekológia, pôrodníctva, sociálnych vied, psychológie, teológie, cirkevného práva. Začnem Jánom Pavlom II., ktorý bol celosvetovo uznávanou osobnosťou napriek tomu, že bol predstaviteľom katolíckej cirkvi, ale bola to osobnosť, ktorú uznával, dovolím si povedať, celý svet. Mám tu jeden citát aj matky Terezy hneď v úvode, ktorá bola tiež takouto uznávanou osobnosťou, ktorá bola dokonca nositeľkou Nobelovej ceny. Ján Pavol II. bol kandidátom na udelenie Nobelovej ceny. (Zaznievanie gongu.)
"Stojíme tvárou v tvár neľudskému dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi kultúrou smrti a kultúrou života. Nie sme len jeho svedkami, nevyhnutne sme doň vtiahnutí, všetci sa ho zúčastňujeme a preto nemôžeme uniknúť povinnosti bezpodmienečne sa postaviť za život. Každá ľudská bytosť má právo na život od svojho počatia až po svoj prirodzený zánik. Kde sú korene zločinu, nacizmu? V najťažšom hriechu, aké len človek môže spáchať v snahe postaviť sa na miesto Boha pri rozhodovaní o živote a smrti blížneho. K tomuto cintorínu obetí ľudskej krutosti v našom storočí sa pridáva aj ďalší veľký cintorín, cintorín nenarodených, cintorín bezbranných. Konajú nezákonne tie parlamenty, ktoré uzákoňujú potraty. Vari existuje taký parlament, ktorý by mal právo legalizovať zabitie nevinnej a bezbrannej ľudskej bytosti, ktorý by mal právo povedať: zabitie sa povoľuje, či dokonca zabiť treba? Tam, kde treba maximálne chrániť a pomáhať žiť. Národ, ktorý zabíja vlastné deti, nemá budúcnosť." Toľko Ján Pavol II.
Ja dodávam, že v dnešných časoch ani Európa, sme práve toho svedkami. Ján Pavol II. povedal ešte tiež jeden z takých prorockých výrokov: "Európa alebo bude kresťanská, alebo nebude."
"Mnoho ľudí sa veľmi zaujíma o deti v Indii a v Afrike, kde ich veľa umiera na podvýživu, hlad, ale milióny iných umierajú z vôle svojej vlastnej matky. A v tom je dnes najväčšia prekážka mieru. Lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je žiaden rozdiel." Matka Tereza z Kalkaty.
Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh ústavného zákona) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Štefan Kuffa, Marián Kvasnička a Jozef Mikloško. Hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je garantovať nenarodeným deťom od ich vzniku, t. j. od počatia - ten terminus technicus je veľmi, veľmi zložitý a komplikovaný, dovolím si tuná povedať, lebo človek alebo život nevzniká, ale život sa len prenáša, prenáša, my sme nositeľmi a odovzdávatelia toho života, otec a matka odovzdávajú život, teda život nevzniká - právo na život, nedotknuteľnosť, ochranu zdravia, zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj ďalšie základné práva a slobody, ktoré sú vzhľadom na špecifické postavenie nenarodeného dieťaťa objektívne možné.
Nenarodené dieťa má mať podľa návrhu ústavného zákona spôsobilosť na práva, pričom podmienka narodenia sa živého dieťaťa sa navrhuje ponechať iba pri majetkových právach nenarodeného dieťaťa vzhľadom na ich charakter a osobitné postavenie nenarodeného dieťaťa. Pri ostatných právach nenarodeného dieťaťa sa táto podmienka ruší. Pokiaľ ide o ústavné práva, nenarodené dieťa má mať kvôli jednoznačnosti spôsobilosť na tie z nich, ktoré budú nenarodenému dieťaťu v ústave vyslovene zaručené. Nie všetky základné práva je totiž možné vzťahovať aj nenarodené deti, napríklad právo na vzdelanie, právo slobodne sa združovať a pod.
Predkladatelia vzhľadom na systematiku slovenského právneho poriadku, napríklad Občianskeho zákonníka, neustanovujú výslovné zaručenie práv nenarodenému dieťaťu vo všeobecnosti.
Prerušíme, pán predseda.