Videokanál klubu

No, ja musím naozaj oceniť vaše snaženie. Je to naozaj chvályhodné, čo ste sa snažili všetko pripraviť do novely Občianskeho súdneho poriadku. Ale sám, pán poslanec, musíte uznať vzhľadom na obšírny rozsah, komplikovaný obsah teraz nielen prečítaného a verím, že aj schváleného pozmeňujúceho návrhu, ale aj samotnej novely Občianskeho súdneho poriadku. Povedzte mi, ako si s tým všetkým má poradiť priemerne informovaný, vzdelaný, priemerne finančne a právne podkutý gramotný spotrebiteľ? Opäť narážam na využiteľnosť a vykonateľnosť týchto obšírnych a rozsiahlych ustanovení v praxi. Väčšina bežných spotrebiteľov, ktorí sa dostanú do problémov s úžerou, nemá dostatok prostriedkov na komerčných advokátov, ktorí by mu pomohli, a ak by postupoval sám, no už aby bol kvalifikovaný, aby bol svojou kvalifikáciou skoro na úrovni ústavných právnikov. Jednoducho mám obavu o to, nakoľko sa tieto prednesené návrhy zmien dostanú do praxe, aby sa v praxi aj s praxou zžili a boli vykonateľné.
Narážam aj na to, na čo ste reagovali v úvode, a to je ten pozmeňujúci návrh pristúpenie k záväzku. Kiež by to tak bolo, že zmluvy, do ktorých sú nenápadne včlenené takéto problematické záväzky pre pristupujúcu stranu, boli na dve strany. No nie sú na dve strany. Aj tieto zmluvy s takýmito problematickými inštitútmi, ktoré som žiadala oddeliť formou aj obsahom, sú rozsiahle, obšírne, komplikované a väčšina bežných ľudí, fyzických osôb tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi v krátkosti v druhom čítaní vystúpiť k predkladanej novele Občianskeho súdneho poriadku.
Viac-menej v kontexte mojich vyjadrení v rámci faktickej poznámky ja naozaj v osi pripravovaných prospotrebiteľsky orientovaných legislatívnych návrhov, a to už je jedno, či sa to týka spotrebiteľských pôžičiek alebo poskytovaných úverov na bývanie, naozaj mám snahu a dobrú vôľu vždy takéto legislatívne návrhy podporiť. Avšak, ako stále poukazujem, dôležité je, aby tieto legislatívne návrhy prospešné, prospotrebiteľské naozaj boli vymožiteľné a vykonateľné v praxi. A v tejto sfére ja stále zaznamenávam určitú nerovnováhu, určitý deficit, kde naozaj okrem legislatívnej posily sa žiada ďaleko výraznejšia inštitucionálna podpora a pomoc spotrebiteľom. Pretože, ako som aj vo faktickej poznámke uviedla, mnoho spotrebiteľov sa o takýchto návrhoch, ktoré by im mohli pomôcť vymaniť sa z úžery, mnoho spotrebiteľov o takýchto inštitútoch vedomosť nemá. Organizácie, ktoré boli na to špecializované a poskytovali takto poškodzovaným spotrebiteľom, a nielen na finančnom trhu, poradenskú činnosť, informácie, sú dnes poddimenzované, už vôbec nehovorím o tom, ako sú ohraničené a obmedzené ich možnosti pri tom, aby mohli svojou činnosťou a profesionálnou podporou pomôcť na súdoch. Naozaj, ak dnes existujú takéto združenia, ktoré môžu vykonávať takéto inštitúcie, robia takúto pomoc spotrebiteľom viac-menej na kolene, z odhodlania, no a samozrejme, že nároky, ktoré sú súdmi na takéto zastúpenie kladené, ďaleko presahujú ich odborné aj finančné možnosti. Takže tá výzva na podporu a vykonateľnosť dobre prijatých inštitútov v praxi tu stále je a je stále aktuálna.
Na margo tej súdnej praxe ja chcem poznamenať, že my v podstate aj keď nie v celoplošnom zábere, ale v obmedzených možnostiach pomáhame spotrebiteľom na súdoch. Vo väčšine prípadov dochádza k zastavovaniu exekučných konaní z titulu posudzovania a vyhodnotenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, pre ktoré je tá-ktorá napadnutá zmluva určená ako neplatná, prípadne tam naozaj je preukázateľný rozpor s dobrými mravmi. Už takúto skúsenosť s poctivým výkonom súdov nezaznamenávame v prípade posudzovania úžerne vymáhaných nárokov jednotlivých položiek, ktoré tu už dnes boli spomenuté. Naozaj mnohokrát sa stáva, že súdom nie sú správne vyhodnotené podania a nie je zabezpečená potrebná ochrana spotrebiteľa v prípadoch, keď príslušenstvo niekoľkonásobne presahuje výšku istiny. V tomto naozaj v súdnej praxi tiež zaznamenávame rezervy.
Prečo ale dnes hlavne vystupujem, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som už avizovala, a ja sa takto priznám v rozprave v druhom čítaní, že som tento môj návrh a zámer predrokovala s pánom Madejom. A tento pozmeňujúci, doplňujúci návrh sa týka rovnakého tematického zámeru, rovnakého cieľa a súvisí s ochranou slabšej zmluvnej strany, ktorú v občianskoprávnych vzťahoch, za ktorú v občianskoprávnych vzťahoch považujeme práve fyzickú osobu ako nepodnikateľa. Ide o úpravu a modifikáciu inštitútu pristúpenia k záväzku.
Prax nielen mimosúdna, ale aj súdna nám odzrkadlila, že v niekoľkostránkových komplikovaných zmluvných formulároch mnohokrát tretí subjekt ako pristupujúci pristupuje k záväzku, ktorý nie je na oddelenom formulári, nie je presne určený predmet záväzku ani čas plnenia daného záväzku a stáva sa, že ak pristupuje k záväzku ako tretia strana fyzická osoba, už je jedno, či ide o spotrebiteľa alebo napríklad zamestnanca, ktorý je v znevýhodnenej pozícii, tak mnohokrát v dobrej viere, avšak nevedomý si dopadov a účinkov zmluvy, ku ktorej pristupuje, nie je v súčasnom legislatívnom a právnom režime dostatočne chránený. Pre elimináciu a prevenciu, aby k takýmto nekalým a nežiaducim dopadom, v ktorých slabšej zmluvnej strane – fyzickej osobe – so samozrejmosťou neposkytujú ex offo pomocnú ruku ani súdy, som pripravila ten legislatívny návrh, ktorý takýmto nekalým praktikám, zavádzaniu fyzických osôb, ktoré v dobrej viere pristupujú k uzavretiu zmlúv aj vo forme pristúpenia k záväzku, čelia.
Prečítam teda tento môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento návrh Občiansky súdny poriadok mení takto:
1. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
"Čl. V
Zákon č. 40/1996 Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z. a zákona č. 117/2015 Z. z. sa dopÍňa takto:
1. V § 533 sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Ak k záväzku pristupuje fyzická osoba nepodnikateľ, takáto písomná dohoda musí obsahovať presne stanovenú výšku peňažného záväzku a musí byť obsahovo a formálne oddelená od iného právneho úkonu."."
Odôvodnenie: Inštitút pristúpenia k záväzku predstavuje v súčasnej dobe problematické právne ustanovenie, ktoré častokrát býva predmetom obchádzania zákona. Býva častým javom, že samotné pristúpenie k záväzku je nenápadne včlenené ako súčasť občianskoprávnej zmluvy, pričom osoba, ktorá predmetnú zmluvu podpisuje, častokrát ani nemá vedomosť, že k nejakému záväzku pristupuje a už vôbec nie o tom, na akú výšku sa predmetný záväzok môže vyšplhať. Zneužívanie tohto ustanovenia je badateľné najmä v občianskoprávnych vzťahoch.
Predkladateľ je toho názoru, že pristúpenie k záväzku je tak vážnym prejavom vôle, že nemôže byť právne korektné, aby tento prejav vôle mohol byť len súčasťou inej zmluvy, ale samostatným prejavom vôle, ktorý má písomný charakter, presne ustanovenú výšku záväzku, ku ktorému pristupuje, a je obsahovo a formálne oddelený od iného právneho úkonu.
Na základe uvedeného sa navrhuje vyčlenenie pristúpenia záväzku do samostatného právneho úkonu, ktorý si zachováva písomnú formu, avšak je reálne oddelený od iných právnych úkonov. Pre zvýšenie transparentnosti a prehl'adnosti tohto úkonu pre nového dlžníka sa zavádza povinnosť presne vyčísliť sumu peňažného záväzku, ku ktorému nový dlžník pristupuje.
Navrhovaná úprava sa vzťahuje len na fyzickú osobu ako takú, t. j. na fyzickú osobu nepodnikateľa, nikdy nie na fyzickú osobu podnikateľa. Takáto úprava preto nijako nezasiahne do obchodnoprávnych vzťahov, keďže inštitút pristúpenia k záväzku je v značnej miere subsidiárne využívaný aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Použitý pojem "fyzická osoba nepodnikateľ" Občianskemu zákonníku nie je cudzí, nakoľko sa nachádza už v ustanovení § 39a Občianskeho zákonníka.
2. Za § 879t sa vkladá § 879u, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Dvadsiata tretia hlava
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia.
§879u
(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú na dohodu o pristúpení k záväzku uzavretú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2) Ak je jeho obsahom pristúpenie k záväzku podľa § 533, v konaní o neplatnosť právneho úkonu, ktoré začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, bude súd postupovať podľa ustanovení účinných odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona."
Doterajší článok V sa označuje ako článok VI.
Odôvodnenie: Zavádza sa prechodné ustanovenie, ktoré pôsobí do budúcna. Zároveň sa prostredníctvom intertemporálneho ustanovenia navrhuje upraviť časovú pôsobnosť právnej úpravy tak, aby sa navrhovaná právna úprava uvedená v bode 1 (§ 533 posledná veta) aplikovala už aj v prebiehajúcich súdnych konaniach.
To je z môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu všetko. A verím, že tento dielčí návrh si nájde svoje miesto v súbore predkladaných opatrení legislatívnych nástrojov, ktoré budú slúžiť nielen na ochranu slabšej zmluvnej strany ako spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv s akcentom na uzatvárané spotrebiteľské zmluvy, napríklad o poskytnutí finančných pôžičiek alebo spotrebiteľských úverov, ale že tento dielčí návrh si nájde svoje miesto v tomto súbore opatrení aj pre tých slabších, fyzické osoby, slabšiu zmluvnú stranu, ktorá vstupuje i do iných občianskoprávnych vzťahov.
Ďakujem pekne.

Ja som už aj v prvom čítaní, myslím, vo faktickej reagovala na to tým, že je na jednej strane chvályhodné, že prichádzajú takéto legislatívne návrhy, ktoré posilňujú pozície finančného spotrebiteľa pri jeho ochrane pred takzvanými predátormi, existujúcimi predátormi. Avšak tá obava, ktorá spočíva a tiahne sa naprieč všetkými podobne prijímanými návrhmi zákonov, z mojej strany spočíva v tom, kto tomu spotrebiteľovi bude pomáhať. Ak máme veľké množstvo spotrebiteľov, ktorí sú poznačení a poškodzovaní úžernými praktikami, mnohí z nich nevedia vôbec o tom, že môžu sa brániť, že je tu takýto vytvorený legislatívny priestor, a naozaj výrazne je citeľný deficit existujúcich subjektov, to už je jedno, či zo sféry štátnej správy alebo mimovládnej sféry, ktoré by im boli pri vymáhaní a vykonávaní takýchto oporných a prospešných inštitútov nápomocné. V tom spočíva vlastne moja najväčšia obava, že aj keď teda tá legislatívna teória je pripravená, zákony a ustanovenia pripravené sú, mám obavu o to, že v konečnom dôsledku ten spotrebiteľ ani nebude mať vedomosť o takýchto opatreniach a ak aj vedomosť bude mať, nebude môcť pre svoj finančný deficit požiadať o pomoc či už advokátske kancelárie, alebo združenia, ktoré sa ocitajú samé v stave finančnej núdze.

Pán predseda, mám procedurálny návrh, o ktorom by som vás požiadal hlasovať. Znie takto: Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby pri rokovaniach o návrhoch zákonov ju zastupovali vecne príslušní ministri.
Zdôvodňujem to tým, že možno sa to niektorým poslancom zo SMER-u, však včera niektorí aj poťapkali, ale v princípe je to dehonestácia nielen parlamentu, ale aj voličov. Myslím si, že vláda robí z poslancov vlastne v princípe parlamentných blbečkov, ktorí by mali len hlasovať podľa toho, ako im kto niečo ukáže, bez ohľadu na to, aká je diskusia. A to dehonestuje alebo by malo dehonestovať všetkých poslancov, nielen opozičných, ale aj vládnych, ktorí možno na druhé zamyslenie sa nad tým trošku hlbšie zamyslia.

Tak ja opäť len krátko. Chcem povedať, že, pán poslanec Hlina, i vašou zásluhou, aj úprimným úsilím, ktoré ste tu za celé obdobie prejavili, dnes zo spotrebiteľov naozaj nie sú mimozemšťania a spotrebiteľská ochrana nie je neznámym pojmom.
Ja sa chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa dokázali konštruktívne zamyslieť nad všetkými zákonmi, ktoré boli prospotrebiteľsky orientované, a pevne verím, že aj tá budúcnosť bude svedčiť o tom, že spotrebiteľská ochrana, ochrana spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, spotrebitelia, ktorí sú dnes vystavení mnohým nástrahám a rizikám plynúcim zo strany rôznych predátorov, že táto priorita ostane a bude naďalej sociálnou prioritou, o ktorú sa bude opierať aj hospodárska politika nášho štátu.

V princípe chcem oceniť toto vaše vystúpenie, pán poslanec Madej. Som rada, že pri takýchto návrhoch zákonov, ale aj pri pripomienkach sa veľmi vážne a citlivo zhodnocujú prospotrebiteľské prístupy. Je to naozaj nevyhnutné, je to potrebné, obzvlášť ak ide o poskytovanie pôžičiek, úverov, ktoré súvisia so zabezpečením existenčných potrieb v prevažnej miere mladých ľudí. Takže v plnej miere podporujem vaše vystúpenie aj argumentáciu, ktorá dnes odznela.

Ďakujem pekne.
Vážené torzo kolegov, ktoré sa momentálne nachádzajú v rokovacej sále, dostali sme zákon, vrátený zákon prezidentom, ku ktorému som sa vyjadroval v rozprave aj ja a predniesol som aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý nebol prijatý vládnymi poslancami. Tie pripomienky, ktoré som vzniesol ja v rozprave v druhom čítaní, s tými sa stotožnil aj prezident Slovenskej republiky. A jedná sa v podstate o prílepok k zákonu, ktorým sa vlastne upravuje vývoz kultúrnych pamiatok, a jedná sa o reštaurovanie kultúrnych pamiatok. Ja som upozorňoval na to, že sa zmäkčujú podmienky pre určitú skupinu zamestnancov pamiatkového úradu, ktorý môžu vykonávať reštaurovanie kultúrnych pamiatok, ktoré doteraz nemohli vykonávať, a že je to protiprávna činnosť. Minister ani nezdôvodnil a nevyvrátil, čiže tie podozrenia stále sú a takýmto spôsobom sa vlastne legalizuje protiprávna činnosť pamiatkového úradu.
Spomínal som aj to, že na pamiatkovom úrade sú páni profesori, ktorí vyučovali alebo učili reštaurátorskej práci mnohých tých, ktorí sú zapísaní v Komore reštaurátorov, takže nie je pochýb, že kvalita určite aj v radoch pamiatkarov je. Avšak je otázny počet a kvalita tých ostatných, respektíve, samozrejme, sa tu jedná skôr o fundovanosť tých ľudí.
Týmto zákonom sa mali ale zmierniť alebo zmäkčiť podmienky práve pre zamestnancov štátneho pamiatkového úradu. Nerozumiem prečo. Ak súkromník nesie priamu zodpovednosť za zreštaurovaný objekt, prečo pamiatkar má za prvé mäkšie podmienky, to znamená vyžadujú sa nižšie kompetencie oproti tomu, ktorý to môže robiť súkromne a na základe zákona? Takže prečo sa vyžadujú nižšie kvalifikačné predpoklady oproti tým tvrdším?
Okrem toho zdokumentovali sme si, že pamiatkový úrad sám sebe priklepne financie na danú reštaurátorskú prácu, pošle si tam svojho zamestnanca, ten vykoná reštaurovanie, vyfakturuje si toto reštaurovanie a dokonca kolega reštaurátor alebo teda kolega z pamiatkového úradu skontroluje svojho kolegu, či vykonal reštaurovanie dobrým spôsobom, a následne je všetko v poriadku. Samozrejme, pokiaľ by sa reštaurovanie uskutočnilo zle, pokazilo by sa niečo, nikdy sa to ani nedozvieme, pretože predsa kolega kolegu nenatrie. Každý sa bojí o svoje miesto a nebodaj by niekto vyskočil, tak by mohol prísť o svoje pracovné miesto. Takto to totiž funguje v tom prípade, že ktorákoľvek vláda pristupuje k umiestňovaniu svojich ľudí len ako na teplé fleky, nie z hľadiska odbornosti. To znamená, že každý, kto je dosadený do takejto inštitúcie, musí počúvať svoju vrchnosť a jednoducho, keď tá povie, že toto bude takto, toto budú takéto kšeftíky, tak jednoducho tak sa to vykoná. Nie je to posun dobrým smerom, tento prílepok je posun zlým smerom, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka odbornosti.
Prezident Slovenskej republiky sa s týmito pripomienkami stotožnil, presne tak ako som to predniesol aj ja, takže, ale, samozrejme, vládna strana odporúča nestotožniť sa s týmito pripomienkami, opäť, čiže zas idú znásilňovať niečo, k čomu sa vyjadrili ďalší odborníci. Predpokladám, že prezident má odborne fundovaných ľudí na to, ktorí sa dokážu vyjadriť k zákonom, takže nemusia obviňovať mňa, že sa tejto veci nerozumiem, tak ako to tuná minister kultúry tvrdil. A pritom nie je problém naštudovať si, teda pre mňa nie je problém naštudovať si danú problematiku, okrem toho som ju neštudoval jeden deň. Takže keď sa človek do niečoho dokáže zahryznúť, tak sa to dá úplne v pohode.
Takže vládna strana sa opäť chystá prelomiť veto a schváliť si zákon tak, ako ho sprznila, teda tú časť, ktorá je prílepkom v rámci reštaurovania kultúrnych pamiatok. Skutočne je tu riziko, že reštaurovanie do budúcnosti môže byť ohrozené v prípade, že to budú robiť diletanti a že si budú navzájom zamestnanci pamiatkového úradu kryť chrbát.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, tak ako som avizoval pri svojom prihlásení, chcel by som predniesť pozmeňujúci návrh.
A pred tým, než tak urobím, chcel by som povedať, keďže moje dva procedurálne návrhy za aktívnej účasti predsedu parlamentu boli viac-menej naplnené a tým pádom sa minister, ktorý, viem, že absolvoval jednu z formácií rád na európskej pôde, dostavil aj na toto nočné rokovanie a tým pádom by som sa veľmi rýchlo chcel venovať konkrétnemu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som avizoval niekoľkokrát, a myslím si, že by jeho prijatím sme docielili to, že zmeny, ktoré zamýšľa protiteroristický balíček, ako dostal nazvanie, by sme naozaj mohli zacieliť na boj proti terorizmu a nerozširovali by sme jeho pôsobnosť na veľmi podľa mňa nebezpečný a vágny pojem alebo zadefinovanie tzv. politického alebo náboženského extrémizmu atď. Keďže v odôvodnení som sa rozpísal trošku viacej, preto by som chcel pozmeňujúci návrh prečítať tak, ako je, a odôvodnenie povedať k nemu tak, ako je napísané.
Čiže predkladám pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1860). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
V čl. III bode 10 v § 16a ods. 1 sa vypúšťajú slová "politický alebo náboženský extrémizmus, extrémizmus prejavujúci sa násilným spôsobom alebo škodlivé sektárske zoskupenia".
Odôvodňujem tento pozmeňujúci návrh nasledovne: Extrémizmom sa v odbornej literatúre zvyknú označovať vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú zo zákonných ústavných noriem a vyznačujú sa prvkami intolerancie a útoky proti základným a demokratickým princípom. Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované.
Vzhľadom na viacvrstvový charakter fenoménu extrémizmu je veľmi zložité presne vyšpecifikovať, kto je alebo nie je extrémistom, pretože hranice medzi radikalizmom, extrémizmom a tzv. normalitou sú zatiaľ veľmi tenké a nejasne formulované. Pojem extrémizmus teda nie je pevne stanovený a jeho definícia nie je jednoznačná. Napriek vyššie uvedenému je rozdiel medzi extrémizmom a terorizmom veľký a jednoducho rozlíšiteľný. Terorizmus nie je ideológia, ale zhluk násilných taktík, ktorý je ako trestný čin obsiahnutý aj v § 419 Trestného zákona. Hlavným rozdielom medzi extrémizmom a terorizmom je teda použitie násilia, hrozba násilia či šírenie strachu.
Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vládou navrhnuté opatrenia veľmi výrazne prekračujú mieru nevyhnutnú na zaistenie ochrany obyvateľstva. Neprimeranosť vládou navrhnutých opatrení je obzvlášť zjavná pri posilnení kompetencií najmä Slovenskej informačnej služby spočívajúcej v možnosti zamedzení prevádzky veľmi širokého spektra webových sídel. Možnosť zamedzenia prevádzky webového sídla okrem domén šíriacich myšlienky podporujúce terorizmus, čo by som chcel zachovať, sú alebo propagujúce terorizmus, a teda ide aj o webové sídla, ktorých obsah by mohol byť extenzívnym výkladom považovaný za politický alebo náboženský extrémizmus, a preto tento považujem za neakceptovateľný. Problém teda tiež spočíva v neexistencii právom zavedeného pojmu politický extrémizmus a náboženský extrémizmus. Bez definície politického extrémizmu a náboženského extrémizmu sa bude tento pojem vykladať v takom rozsahu a takým spôsobom, aký bude spravodajská služba pokladať za potrebný, a to je to najväčšie riziko. Inými slovami, spravodajská služba si tento pojem bude môcť vykladať podľa svojej ľubovôle.
Nadbytočnosť vládou navrhnutej úpravy je výrazná aj tým, že Slovenská informačná služba nezíska právomoc zamedziť prevádzku webového sídla či domény s inou príponou než príponou "sk". Zároveň vychádzajúc z evidencií zahraničných spravodajských služieb zameraných na identifikovanie a označenie teroristických webových stránok ani jedna z nich nemá príponu "sk". Ako som spomínal v prvom čítaní.
Možnosť zamedzenia prevádzky webového sídla na žiadosť SIS teda reálne nie je spôsobilá šíreniu teroristického obsahu v internetovom prostredí. Naopak, navrhovaná právna úprava je spôsobilá zamedziť šírenie iných politických či náboženských myšlienok.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto navrhuje vypustenie možnosti zamedzenia prevádzky webového sídla, ktorého obsah označí SIS za politicky či nábožensky extrémny.
Na záver chcem uviesť príklad, ktorý aj vyplýva z toho, čo som pred chvíľkou povedal, a to je, že ak by sme aj chceli niečo ohľadom zabránenia týchto myšlienok a nebezpečných myšlienok násilia a extrémizmu zamedziť pre potreby súčasného nastavenia internetového prostredia, museli by sme sa dohodnúť na európskej alebo globálnej úrovni. Tu sa snažíme, aby voľný príklad alebo metafora s Golfským prúdom, že sa dohodneme, tak ako prúdi Golfský prúd, že na 100 x 100 metrov odrazu prúdiť prestane. A dobre vieme, ak nepôjdeme metrológiou Číny alebo Kuby, že tak urobiť nemôžme.
Chcem, aby aj naše zákony rešpektovali to, že zatiaľ sloboda internetu je pre túto krajinu vysokou prioritou, a preto som veľmi nešťastný, že našej informačnej službe dávame pre doménu druhej úrovne, ktorou je doména "sk" takúto veľkú kompetenciu. Zavádzame tým parametre internetu, ktorý môže byť kontrolovaný a zneužívaný aj v politickom boji. To, že informačná služba webové sídla monitorovať môže, nemusí viesť priamo k vypnutiu, ale asi je pre každého jedného politicky činného človeka, ktorý môže tieto nadstavenia zneužiť, cenná informácia, odkiaľ sa rekrutujú IP adresy, čiže konkrétni ľudia, ktorí nejakú stranu, nejaký politický alebo náboženský smer podporujú a ktorí nie. Nie preto, že by mohli byť teroristi, ale preto, že niekomu sa zdá, že sú extrémni.
Aj pre mňa vystúpenie premiéra tejto krajiny v čiernej košeli mi voľne asociuje vystúpenie pána Mussoliniho a mohol by som pre potreby aj tejto debaty vyhlásiť jeho vystúpenia ako vystúpenia čiernokošeliara, čo je extrémny prejav.
Preto aj z hľadiska voľnosti a slobody internetu zíďme z kratšej cesty dolu a podporte, kolegovia, môj návrh, pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len možno doplnenie toho celého. Samozrejme, že sa stanú situácie, kedy tu nemôže byť príslušný minister, ale sa mi zdá byť, tieto novely zákonov sa týkali troch ministrov: vnútra, okrem spravodlivosti teda vnútra a obrany. Nenamietal by som vôbec proti tomu, keby tu bol jeden z tých dvoch ministrov, pretože sa to týka jeho rezortu, zapája sa do rozpravy a tak ďalej. Ja pevne verím, že pán minister ešte vystúpi v rozprave, alebo dúfam proste. Ale proste prísť sem s úplne ministrami, ktorí nemajú bledomodrý šajn, o čom sa rokuje, a vláda hovorí, že ide o kľúčové opatrenie v boji proti terorizmu, to mi príde ako, ako nieže výsmech nás, ale aj ľudí, ktorých zastupujeme, ak žiadate nás o podporu týchto opatrení. Takže toľko.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Oceňujem mimoriadnu dôslednosť, pán poslanec, s ktorou si sa venoval prerokovávanému zákonu. A chcem oceniť aj istú takú snahu, ako taký pohyb svedomia, keď sa pán predseda Národnej rady snažil nájsť riešenie vzniknutej situácie. A tak som si dal otázku sám pre seba, čo by som robil možno na jeho mieste. A myslím, že v tej chvíli, keby bol prerušil rokovanie až do príchodu kompetentného člena vlády, bol by to akt, ktorý by nebolo možné neoceniť, a myslím, že je škoda, že sa tak, vážený pán predseda, nestalo. Ďakujem pekne.