Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Dobré ráno prajem. Ja na rozdiel od niektorých mojich predrečníkov oceňujem prevažne vecný prístup v príspevku môjho kolegu Beblavého, viacnásobného kolegu, nie straníckeho, ale pedagogického ako človek, ktorý strávil väčšinu života v prostredí Slovenskej akadémie vied. Tak som dlhodobo čelil aj problémom, ktoré slovenská veda má. Bol som jeden z tých, čo sme im čelili. Málo sa to zdôrazňuje, málo sa možno o tom hovorí aj v programovom vyhlásení, že naozaj sme ďaleko na chvoste Európskej únie vo financovaní vedy a nie je to len tým, že máme podiel HDP na vedu takmer štyrikrát nižší, ako je jeho priemer v EÚ, a okolo trojnásobne nižší v porovnaní so susednou Českou republikou, ale aj ďalšie potenciálne zdroje financovania sú u nás mimoriadne nízke, či už sú to financie z medzinárodných zdrojov Európskej únie a ďalšie, ktoré sú zaťažené enormnou mierou byrokracie a vlastne menia vedcov na úradníkov, ubíjajú ich tvorivosť. Vieme, ako zatiaľ nízkym podielom sa napr. náš priemysel podieľa na spolufinancovaní vedy, domáce grantové zdroje sú opäť nízke a často, by som povedal, nespoľahlivé. Často tie výzvy meškajú a podobne. Čiže je to akýsi bermudský trojuholník, v ktorom sa naša veda stráca. Keď aj za týchto katastrofálnych podmienok sa podarí vyprodukovať niečo zaujímavé v našej vede, je to skôr zázrak ako pravidlo. Ale na zázraky, ako vieme, sa neradno spoliehať. Takže alarm a apel na nás všetkých.

Pán poslanec Beblavý. Povedal si, že vláda sa v programovom vyhlásení vlády zaväzuje podporovať internátne školy. Našťastie sa mýliš, lebo doslova je tam napísané, už to poslanec Pollák predo mnou hovoril, že vláda opätovne posúdi možnosť zriadenia internátnych škôl na dobrovoľnej báze. A myslím si, že toto je dosť značný rozdiel. Čiže našťastie vláda nezaväzuje sa už rovno podporovať internátne školy, ale píše úmysel, že chce posúdiť príp. ich vznik alebo teda zriadenie.
Potom si povedal, že v pohode, urobme internátne školy, ale kde na to vezmeme peniaze. Ja by som od teba očakával viac, že povieš, nerobme v žiadnom prípade internátne školy a že ten dôvod nebudú peniaze, ale to, čo internátne školy prinášajú. Jednoducho internátne školy nie sú riešenie na to, vytrhnúť dieťa z jeho prirodzeného prostredia v naivnej viere, že ho prerobíme, v podstate už vychované dieťa, 5-, 6-, 7-, 10-, 12-ročné. Tak ho neprerobíme, iba ho vytrhneme stade a spravíme z neho stratenú generáciu, strateného človeka, ktorý nebude akceptovaný ani v tej majoritnej spoločnosti, ani v tej pôvodnej svojej osade. Dosiahneme iba tým to, že chatrče sa uvoľnia a bude viacej miesta, možno bude viacej detí. Ale je to naivná viera, že nejaké internátne školy niečo zmenia. Systém, o ktorom sme hovorili aj na tlačovke, systém celodenného vzdelávania detí a využiť priestory existujúcich základných škôl, kde tie deti podržíme ešte nejaké 3 či 4 hodiny po vyučovaní a kde možno zamestnáme cez aktivačné práce druhé mamičky z dediny, ktoré by pomáhali týmto deťom si robiť domáce úlohy a byť s nimi niekde na krúžkoch a robiť s nimi voľnočasové aktivity, je omnoho lepší, lacnejší, ale hlavne teda lepší a ľudskejší prístup.

Ďakujem pekne. Ja teda budem reagovať v rozprave k časti o rómskej problematike. Samozrejme, ma to mrzí, že táto problematika sa dostala na tie posledné strany a ten objem toho, čo tam teda mala vláda povedať, je veľmi teda neistý.
Dotkli ste sa, pán poslanec, samozrejme, vzdelávania detí z marginalizovaného prostredia. Dotkli ste sa v podstate internátnych škôl. Teda som veľmi rád, že vláda teda dala do svojho programového vyhlásenia vlády toto znenie: "Vláda opätovne posúdi možnosť zriadenia internátnych škôl na dobrovoľnej báze pre deti z marginalizovaného prostredia." A verím, že som k tomu prispel, že to takto je, že to nebude povinné.
A dotkli ste sa aj predškolského vzdelávania, ktoré teda je pravdepodobné riešenie v podstate tohto problému.
Samozrejme, je tu celodenný výchovný systém, o ktorom sa rozpútala obrovská diskusia na Slovensku. A skúšame to na 200 základných školách. A verím, že to dopadne dobre a že to bude alternatívou vzdelávania rómskych žiakov na Slovensku.
Ale nedotkli ste sa špeciálneho školstva, ktoré teda je v katastrofálnom stave na Slovensku, ktoré financujeme dnes dvakrát vyšším teda objemom peňazí. A výsledkom toho špeciálneho školstva je neuplatniteľný človek na pracovnom trhu a človek, ktorý bude závislý od sociálneho systému čiže intervencie štátu. Myslím si, že vo vládnom programe toto chýba. A poprosil by som, pán minister, aby sa špeciálnemu školstvu na Slovensku venovala väčšia pozornosť, lebo nie je možné donekonečna podporovať špeciálne školstvo pre žiakov, ktorí pochádzajú z marginalizovaného prostredia, len kvôli tomu, že sú to Rómovia, a donekonečna vlastne podporovať z verejných zdrojov takýto typ vzdelávania. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolega Beblavý určite pozná princíp virálu, že keď pichnete do niečoho a keď to žije, tak sa vrátite. Keďže žijem, ste pichli do mňa, tak to vraciam. Ja vám gratulujem k tomu dlhému príspevku. Ináč, je to veľká výzva dať to na 35 minút. To potom tá pozornosť vydrží iba chvíľu. Netvrdím, že sa vám to čiastočne nedarilo. Naozaj, bolo to náročné. Len rozmýšľam, čo my máme s vaším nominačným alebo akým zjazdom či snemom, ktorý máte. (Smiech v sále.) Naozaj, aj celkom v dobrom to myslím. Ale pichli ste do mňa. Čiže tých 35 minút bolo náročných.
Spomenuli ste to nálepkovanie, teda, že ja nálepkujem alebo nenálepkujem. Viete, že to poviete vy, resp. človek z vašej strany, kde ste vypaľovali cajchom na čelo značky, že kto je aký, ja sám s tým mám skúsenosť. Čiže naozaj by som vo vašom prípade špeciálne, nie osobne, ale vo vašom zastúpení politickom vážil slová, že kto cajchuje alebo kto nálepkuje alebo nenálepkuje.
Ja som hovoril o rómskom probléme preto, lebo na tej predposlednej a poslednej strane je to tak napísané. Čiže preto som to aj tak hovoril, i keď fakt to vyznie cynicky, že fondy EÚ sa použijú na riešenie rómskej problematiky. Viete, fondy EÚ sa používajú na dostavbu diaľnic. Príde mi to trošku cynicky. Čiže asi by sme mali trošku tie formulácie pozmeniť. Ja sám hovorím, dúfam, že sa to už naučím, o sociálne vylúčených spoločenstvách. Zdá sa mi to primeranejšie.
A na záver len dovoľte teda s tým nálepkovaním. Ja s tým naozaj nemám problém. Začnite s tým, ja sa pridám.

Ďakujem veľmi pekne. Viete, akí sme my Oravci? Jeden je taký, druhý taký, ale nevadí, však... (Hlasy z pléna.) Ja som tiež z Oravy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, odpovedajte, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Takže tie názory sú rôzne.
Na otázku pána Drobu. Je to ťažká téma, ťažký problém. Však od toho je nás tu toľko zatiaľ, aby sme hľadali spravodlivé riešenie, lebo princíp spravodlivosti je podľa mňa taký absolútny, taký pekný, taký krásny, že sa nemôžete pomýliť, lebo keď je to spravodlivé, tak je to dobré. Tak to je taký princíp, ktorý by som ja tu hľadal. A možno 150 múdrych hláv ho nájde. Tak možno ho nájdeme aj v tomto prípade. Takže neviem, čo mám ešte doplniť.
K otázke pána Martvoňa. Niekto povie, o. k., ja to poviem. Ja som to povedal, vy by ste to nepovedali, ja som to povedal. Myslím nič vtipnejšie, nič vážnejšie ma v tejto chvíli ako odpoveď na vašu otázku nenapadá. Ďakujem.

Dobré ráno. Chcem sa s plnou vážnosťou pridať ku kolegovi Hlinovi a povedať, že ak som včera spomínal, že pred nejakými rokmi sa dostali do významných funkcií v tomto štáte ľudia, ktorí zneužili veľmi hrubým spôsobom dôveru všetkých, ktorých tam ustanovili, aj všetkých, ktorí mali slúžiť, tak s rovnakou vážnosťou a ozaj istou pokorou chcem vyjadriť presvedčenie, že takí ľudia, ako tu spomínal kolega, ako teda, ja to meno predsa len poviem, aj keď sa mi to prieči, bol Ján Slota, sa už nikdy nedostanú na takúto pôdu, ako je pôda parlamentná, a že sa jednoducho všetci občania v tejto republike už dostatočne poučili natoľko, aby sa ozaj ľudia tohto typu nemohli stať tými, ktorí majú vytvárať zákonné normy. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Aj ja by som chcel vyjadriť takú radosť a uspokojenie z toho, že tu zaznelo opäť ospravedlnenie. Včera sme počuli tiež jedno, pokladám to za dobrý prejav, že vieme vyjadriť ľútosť nad tým, ak sa stalo niečo nedobrého, aj keď môžeme mať rôzne názory. Takže ďakujem pánu poslancovi Hlinovi za jeho prístup. Vďaka.

Dobré ráno prajem. Pani predsedajúca, páni členovia vlády, vážení kolegovia poslanci, skúsim teraz takto zrána nalačno. Som rád, že som za týmto pultom. Aj som zvedavý pre mňa osobne, či sa bude dať spoza neho niečo ovplyvniť. Urobím, čo sa bude dať, možno aj, áno, tak uvidím. Čiže moje prvé vystúpenie v rozprave v tomto parlamente som už mal dávno rezervované. Tým nechcem povedať, že už dávno som vedel, že budem poslanec. Ale keď som vedel, že som poslanec, tak som vedel, že moje prvé vystúpenie v rozprave bude už rezervované pre jeden bod. Do rozpravy k programovému vyhláseniu vlády sa ešte prihlásim raz. Zistil som, že to je možné, prihlásim sa ústne. V tom mojom druhom príspevku sa pokúsim k programovému vyhláseniu vlády naložiť toľko, koľko sa len bude dať. Budem hľadať aj odpovede na otázky, prečo všeobecné formulácie á la svetový mier môžu byť rizikové, ba až nebezpečné, prečo taký kryptovaný plazivý neoboľševizmus v programovom vyhlásení treba identifikovať a čo je vlastne ten neoboľševizmus. Koľkokrát bolo použité v programovom vyhlásení vlády kľúčové slovo tretieho tisícročia? A tým kľúčovým slovom tretieho tisícročia je slovo tvorivosť, to je ďalšia otázka, otázka, prečo je rómsky problém na predposlednej a poslednej strane, čo z toho vyplýva, a ešte otázka, kedy začnú od premiéra Roberta Fica odchádzať poslanci. Na tieto otázky, ale aj iné budem hľadať odpoveď v mojom druhom príspevku. Ale ocením aj to, že na pánovi premiérovi je naozaj až fyzicky vidno tú obrovskú zodpovednosť, ktorú cíti, že ju má.
Teraz dovoľte povedať, pre mňa niečo, čo je fakt dôležité. Toto vystúpenie samotné je vecne príslušné k programovému vyhláseniu vlády, a to najmä v tej kapitole, v ktorej sa hovorí o, teraz dúfam, že to poviem správne, bilaterálnych vzťahoch a susedskej spolupráci. Preto by som ocenil v prípade, že niekto budem mať o tom pochybnosť, aby sa zdržal akýchkoľvek prejavov, ktoré by mohli narušiť určitú dôstojnosť tejto chvíle, ktorá si, myslím, je potrebná. Obzvlášť by som o to poprosil tých poslancov, ktorí sedeli dlhé roky v tejto sále s človekom, za ktorého slová sa budem ospravedlňovať. A keď to vydržali tie dlhé roky, tak ich prosím, aby to tie tri minúty, lebo toľko to bude trvať, ešte vydržali, možno na konci budeme môcť povedať, že éra, a to éra, v takých veľkých úvodzovkách, „človeka“, ktorý dlhé, dlhé roky v tomto parlamente sedel, nadobro v parlamente skončila. Prežil som veľa času v Číne a veľa som sa tam naučil, o. i. aj to, že svojmu partnerovi, protivníkovi, súperovi nemôžete zobrať tvár, nemôžete sa snažiť ho pokoriť, ponížiť, je to mimoriadne dôležité, mimoriadne, Ak to raz urobíte, už ste skončili, je to obrovská chyba. Chcem sa v tejto chvíli ospravedlniť všetkým Maďarom, pričom je v zásade jedno, kde sú, či sú na slovenskej strane Dunaja alebo na maďarskej strane Dunaja, alebo hocikde inde vo svete, za slová a činy človeka, ktorý v tomto parlamente sedel, Jána Slotu. Chcem sa im ospravedlniť aj za to, že to trvalo tak dlho, kým ten človek mal moc a vplyv v tomto štáte. Slota so svojimi výrokmi pokazil všetko, ale absolútne všetko, čo sa len pokaziť dá. Všetky chyby, ktoré sa nemajú robiť pri vzájomnej komunikácii, všetky urobil, všetky. Keby som ja bol Maďarom, tak som hlboko v srdci urazený a ostalo by to vo mne navždy. Ľudia ako Slota už nemôžu diskutovať na tému spoločných slovensko-maďarských vzťahov. Takíto ľudia sú nadobro a navždy diskvalifikovaní z akejkoľvek diskusie na túto tému, nemôžu sedieť ani pri stole, kde sa o tom bude rozprávať. Ospravedlnil som sa Maďarom pred troma rokmi v Komárne ako občan a aktivista. A teraz sa im ospravedlňujem ako poslanec a na pôde parlamentu.
Dobré ráno, pán premiér.

Fico, Robert, predseda vlády SR
Dobré ráno.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ako v Komárne, tak aj teraz hovorím, ospravedlňujem sa za seba a za tých, ktorí chcú, aby takéto ospravedlnenie zaznelo. Verím, že je čas hovoriť o problémoch vecne a racionálne. Verím, že vieme o prípadných problémoch hovoriť z pozície vzájomnej úcty a rešpektu. Musím povedať, že máme sa čo od Maďarov učiť, učiť sa, ako mať rád svoju krajinu. Maďari majú radi svoju krajinu, je to vidieť, je to počuť. Ale aj my Slováci máme radi svoju krajinu. Ja sám som spravil niekoľko akcií pod názvom Máme radi túto krajinu. Zdravé vlastenectvo, zdravý vzťah k svojej krajine je dôležitý a potrebný a prináša aj stabilitu, i keď sa to niekedy nezdá. Prajem našim maďarským spoluobčanom a maďarským susedom všetko dobré a nech sa im darí. (Potlesk.)
Ešte na záver dovoľte predsa jednu aktuálnu poznámku, skoro až zamyslenie. Je to skoro tri roky, 25. mája to budú tri roky, čo som Slotovi zobral vlajku. A dnes môžem povedať toto ospravedlnenie, som tomu rád. Neviem však či sa Jobbik inšpiroval, lebo myslím, že predpredvčerom zobrali vlajku Európskej únie z budovy poslancov v Budapešti. Z toho mám, poviem pravdu, trochu obavu, mám trochu obavu zo spôsobu komunikácie ľudí z tejto parlamentnej strany. Každopádne však je to záležitosť samotných Maďarov s tým, ako sa s tým vysporiadajú.
Takže ešte raz a nakoniec. Tak či onak prajem im všetko dobré. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Určite bude toto pre mňa pamätné vstúpenie na pôdu v sieni zákonnosti a ja vám všetkým veľmi ďakujem. Samozrejme, nie som tu len za lesy a nemá význam, aby som zdôrazňoval len tento aspekt, aj keď osobne moje srdce ostane lesnícke a aby som bol konkrétny, čo sa týka chránených území, pán kolega Poliačik, určite máte pravdu, ak existuje niekedy niekde nejaký dôvod, že by sme mali veľmi zvažovať svoje zásahy lesnícke, tak sú to rezervácie. Ja osobne som mal vždy problémy medzi svojimi kolegami, lesníkmi, že dosť často som stál tak trošinka mimo ich hlavného prúdu, keď by som spomenul, že som bojoval za rozšírenie rezervácie Udava spolu s Ďurom Lukáčom z VLK-a, tak možno dodnes by mi to mnohí lesníci vedeli ešte obiť o hlavu, aj keď potom som sa sklamal, a to už je iná kapitola, ale to chcem povedať, že nemám s tým problém.
Čo sa týka ešte jednej takej spomienky, už iba 50 sekúnd, ešte by som dodal, že niekedy to nie je len o pekných slovách. Ja som tu zabudol povedať jednu vec, ktorá, možno že ešte ju stihnem. V to ráno, keď sme išli na úrad vlády, tak sme mali tam možnosť ovplyvniť, verím, že rozhodnutie, ktoré vtedy padlo z úst premiéra. Zastavila sa pôžička vo výške dvoch miliárd korún, 67 mil. eur, ktoré pán Becík požadoval na to, že musí to dostať štátny podnik, pretože bez toho zahynie. Štátny podnik bol o pol roka v čiernych číslach a keby tie dve miliardy odišli, tak by odišli naveky pre satelity, ktoré obiehali vtedy zlovestným spôsobom tento podnik. Takže to chcem zdôrazniť, že takýto postoj má význam nie kvôli krasorečneniu, ale že dokáže zmeniť aj ekonomiku. To, že nás potom všetkých, Marka, Fákovú, Lehockého, Gogolu a mňa vyhodili, to už bol iný príbeh.

Janko Mičovský, som rád tomuto vystúpeniu k tvojmu prvému v Národnej rade a možno prezradím trošku také tajomstvo, prvýkrát som ťa videl až potom, keď si sa stal poslancom, a tým by som aj chcel vyjadriť jedno, že na kandidátku medzi prvých vlastne desať ľudí, som ťa dal bez toho, aby som ťa videl, dal som ťa práve preto, aby možno sme poľudštili parlament, aby sa sem dostali ľudia, ktorí dokážu na veci pozerať s nadhľadom a priniesť, hovorím, trošku ľudskosti do politiky, a myslím si, že vydal si sa správnou cestou. Takže iba to som chcel.