Videokanál klubu

Lojzo, keď možno tá forma bola trochu zvláštna, alebo taká nezvyčajná v tejto sále, ja zase si myslím, že máš na to plné právo. Bol si zvolený ľuďmi, si regulárnym zástupcom ľudu. Vyjadril si svoj názor. A hlavne si myslím, že omnoho lepšie je takéto vystúpenie, možno dosť emotívne, ale úprimné, ako veľa ustrojených, uhladených vystúpení tvojich kolegov v tejto sále, ktoré úprimné nie sú.
Preto hovorím o tej úprimnosti, lebo pre mňa je tá najpodstatnejšia, aj keď veľakrát s tebou nesúhlasím. A viem, že v tejto veci to, čo prezentuješ, a možno aj to, ako to prezentuješ, je pre mňa nepodstatné, lebo pre mňa je najpodstatnejšie to, že to, čo prezentuješ, myslíš úprimne a si o tom presvedčený. A tým pádom ja ti nevyčítam nič.

Ďakujem za slovo. Mne ten emočný náboj nevadí. Je dobrý a je aj namieste, tak ako to kolega Hlina  odprezentoval. Ale skôr inými slovami chcel povedať, že naozaj tie personálne nominácie, keď bolo prvé zasadnutie Národnej rady, ja tiež som hlasoval za ľudí, musím sa priznať, bolo tajné, ale priznávam sa takto verejne, hlasoval som za ľudí, ktorých som nepoznal, ktorých som nevidel, slepo som týmto ľuďom dal dôveru. Hneď na prvej schôdzi som si povedal, nebudem hlasovať proti, budem hlasovať za všetkých nominantov za. Takže teraz tak verejne viete, že ja som hlasoval za všetkých za.
Ale ak ďalej mám takto fungovať a ísť za túto stenu a hlasovať za niekoho či "za" alebo "proti", no skutočne to je pre mňa veľmi ťažká dilema, aby takto ďalej sme pokračovali. A to, čo emočne tuná kolega Hlina odprezentoval, naozaj je to hodné zamyslenia sa. On to prerátal aj na tie minúty. Budeme hlasovať o vážnych nominantoch, ako sú sudcovia. Ten jeden a pol hodiny, keď my tu sme od rána od deviatej do 19.00 hodiny, myslím si, že tú jeden a pol hodiny by sme si naozaj mohli rezervovať na to, aby títo ľudia tu prišli a odprezentovali sa. Aj na základe možno nejakého 5-minútového rozhovoru a prezentácie dovolím si povedať, že urobím si aspoň aký-taký názor, ako keď ja toho človeka nepoznám, ako aj teraz mám ísť za túto stenu a mám hlasovať. A ja teraz neviem, že či mám hlasovať "za", "zdržať sa" alebo "proti".
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, dovoľte povedať k týmto neatraktívnym bodom programu niečo. Skôr ako poviem, čiastočne sa ospravedlňujem za ten môj výstup, ale ja naozaj nemám rád, keď mi niekto apeluje na svedomie a v takej blbosti. Takže to sa možno čiastočne za to ospravedlňujem, lebo svedomie je dosť dôležité pre mňa, tak ako ľudské práva sú pre mňa dôležité. A keď sme tu o nich hovorili, tu nebola ani noha z tejto strany, takže to si môžeme potom niekedy povyčítať.
Čo sa týka meritórne k tomuto bodu, ono to súvisí aj s ostatnými bodmi, ktoré tu budeme rozprávať, to znamená, personálne nominácie, a to už ako viete, s tým mám trochu problém. Naozaj s tým mám problém. Niekto povie, načo a začo a prečo a neviem čo. Prečo je tu vlajka? Má tu byť vlajka. Prečo anglickú kráľovnú ťahajú štyri kone? Ja vám garantujem, že jeden kôň by ju utiahol. Prečo ju ťahajú štyri? Prečo niektoré veci sú, tak ako sú a prečo sa tomu nečudujeme? Tu sa čudujeme všetkému. Tu sú určité pravidlá, ktoré akože sú nejakým úzusom, všetci sme s tým stotožnení a odo mňa chcete, aby som hlasoval za niekoho, koho som v živote nevidel. (Ruch v sále.) Dobre, vrátim sa k tomu.
Ja chcem byť zmierlivý a hľadať riešenia. A je tu aj pán predseda, tomu som rád, lebo ja som avizoval, že ako budem postupovať v prípade týchto personálnych nominácií. Pán predseda vyjadril taký názor, že nie je úplne takto to zhodené zo stola, že možno nejaká šanca by sa tomu dala, že sa nejaká kultúra tuná zmení. Avšak som prekvapený a zarazený, že nie a že sú tieto personálne nominácie zaradené na rokovanie. Lebo ja som si dal tú robotu, že som už niekoľkých ľudí obehol, čo sa týka poslaneckých klubov, že či by prípadne sme našli nejaké riešenie na to, ako urobiť zadosť tomu, že toto sa volá parlament. Takže personálne nominácie nasledujú a ja vám teda poviem, môj zmierlivý názor bol taký, lebo identifikujem jedinú obavu mám pocit, jediná obava, ktorá tu je, že by sme náhodou aj tu, že by niekto vystúpil, tak problém by bol v tom, že by sme išli o niečo neskôr domov. To je úbohé, vážení, to je úbohé! Nič úbohejšie, ako to nemôže byť. Tak ako tu v piatok nikto nebol, keď tu bola ombudsmanka, chúďa, tuná prišla neviem z Bystrice, či skade, tuná sedela, do prázdnej sály rozprávala o ľudských právach. Nikto tu nebol. Najväčší demokrati z demokratov, v rodnom liste majú napísané, ja taký a taký, rodený demokrat, kde ste boli? O ľudských právach! To je symbolika. To je symbolická vec, že tu sedím a počúvam, aspoň sa tvárim, že mi na tom záleží.
Včera tu rušili post pre podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny. Kde ste boli?! Kde ste boli všetci? Tuná niektorí, pardon, česť výnimkám. Niektorí tu boli. O ľudských právach sa rozprávalo, vážna to vec. Vy ste tu neboli pani Vášáryová. Vy vždy, vy sa tu zjavíte, za päť minút päť sa zjavíte. To som už minule hovoril. Asi tu je niekde iná sála. Tu je ešte jeden parlament. Tam všetci sedíte a tam nemáte tie tlačítka, a keď ideme hlasovať, tak sa len presuniete. Povedzte mi, kde je tá sála, však idem tam aj ja si sadnúť, možno je tam živšie ako tu! Tuná je to dosť smutné, tuná nikto není. A budete prekvapení, vážení, my dôjdeme k programu k jednému bodu, že kto tu bude sedieť a kto nie. Ja už to mám prichystané, tú novelu rokovacieho poriadku dám, k niečomu sa pripoja. Budete prekvapení, budete prekvapení, čo dokáže dnešná technika, ako vie zdokumentovať kto kde je a nieže akože je, ale že reálne je. A budete prekvapení. A možno si dá niekto urobiť rozbor Ústavného súdu, či ja mám na to právo, alebo nemám. Kľudne, avizujem, môžete si ho dať.
Ľudia majú na to právo, vedieť, či tu niekto, je alebo nie je. Lebo tuná nikto nie je, vážení. Tuná je len zopár ľudí so SMER-u, ktorí to asi majú nejakým, nejakou vnútornou dohodou. Vy ste tu není! Veď keď vás to nebaví, tak vy máte, v SDKÚ špeciálne, však tam máte toľko tigrov mladých, tak im to odovzdajte, nech sú tu, nech štekajú! Prečo ste tu není!? Však to môže byť lepšie, to môže byť kvalitnejšie. (Potlesk.)
Vrátim sa k tomu môjmu zmierlivému návrhu, ktorý som chcel predložiť, a ten zmierlivý návrh je v tom, teda keď už tá obrovská obava tu je, že by sme tu boli o niečo dlhšie, tak je v tom, že dobre, tak tá rada, priznám sa ani neviem, nejakých dvanásť kandidátov, potom, RTVS, potom ÚPN-ko, ďalších nejakých sedem ľudí, z toho dvaja kandidáti, dobre. Dvadsať ľudí dokopy, o .k. Dobre, tak to už nechajme v tom úzuse. Ale tie ďalšie voľby sú dôležité, vážení! Však to sú sudcovia! To sú tí, o ktorých sa tu rozpráva a rozpráva dlho a veľa. Rozpráva tak, že akí sú, akí nie sú. A vy za nich budete hlasovať. Ja ho chcem poznať. Mne prišiel e-mailom nejaký, že ja tu mám hlasovať za niekoho, a ten, ja neviem z Pezinka, ja som to ani nedočítal, že niečo, nejaký problém. To sú sudcovia, vážení! A tieto tri body mi stoja zato, urobiť zo mňa somára. Áno, ako si zgustnete na mne, si zgustnete, že čo tu ten robí. A mne tí sudcovia za to stoja. Tí majú obrovskú moc v tejto krajine. A vy to všetci viete a necháte ich tu prejsť, aj keď neprídu e-maily. A možno aj vám prišli tie e-maily. Verím, že ten, kto ho poslal mne, si dal tú robotu, že poslal aj inému. Že kto ten jeden z tých kandidátov je, alebo nie je. A keby tu vystúpil, tak ja sa ho spýtam, čo by sa možno niekto nespýtal.
Áno, vážení, mne tie tri body, tie tri body mi stoja za to, aby som to navrhol procedurálne, aby sme tých ľudí vypočuli. To sú sudcovia, opakujem, neviem koľkýkrát. Budú v disciplinárnych senátoch. Však to je to, to je agenda... Kde máte pani Žitňanskú, najspravodlivejšiu spravodlivých?! Však to je jej agenda! Však ona by mala stáť vedľa mňa, držať ma za ruku a hovoriť áno, áno! (Smiech v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, skúsme nejako...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Áno, áno, meritórne sa vrátim k tomu. Čiže znova opakujem, aj s vedomím toho, aj s vedomím toho, čo tu teda si ako na mne zgustnete, zopakujem to, čo som povedal. Pre tieto dve voľby, dobre, budem rešpektovať ten úzus, ktorý tu máte, ktorý ste si tu zažili, lebo vás otravuje a v piatok nemôžete ísť skôr domov. Ale tí sudcovia, to mi nedá. To mi nedá, aby som nenavrhol, pán predseda, že mám záujem a procedurálny návrh bude v tom, že tí sudcovia, nie je ich veľa, ja som to vypočítal, je to osemnásť ľudí, keď im dáme po päť minút, je do deväťdesiat minút dokopy. Jeden a pol hodiny. Jeden a pol hodiny ešte máte. Ešte by ste ich mohli mať kvôli tejto krajine. Takže to navrhnem. A keď nie, čo predpokladám, že nie, pán sudca, či pán predseda... (Smiech v sále.) Áno, v tomto ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, ja vás poprosím. Pán poslanec ...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
...v tomto prípade ste aj sudcom, lebo odsúdite to, čo ja poviem. Tu niekto apeluje na moje svedomie. Pán predseda, ja som tu, že kupčím alebo šmelinárim. Teraz budem, viete čo budem? Budem čiastočne dávať na zváženie, ono možno sa to dá aj ináč povedať, tak ostrejšie. Ja dám na zváženie, či stojí za to to, že sa budete naťahovať, alebo ja tú minulú voľbu, toho viceguvernéra, lebo ste, ja mám svoje práva, keď boli ľudské práva, keď sa tu hovorilo, ja som tu bol. Ja mám svoje ľudské právo, keď ma tu už niekto zvolil, ja viem, že vám je to niektorým čudné, ale je to tak hold. Mňa tu niekto zvolil, to znamená, mne dal nejaké právo. Dal mi právo dať návrh, a to moje právo nebolo vypočuté. Môžeme si dať nejaký rozbor, stojí to za to, máme tu nejaké inštitúcie, aby sme sa nečudovali na konci, že ako celá tá voľba skončí. Môže to trvať dlho. Ja som trpezlivý. Ja som trpezlivý. Ja som si dal aj sťažnosť na súd do Bruselu, prišla mi odpoveď. Ja som trpezlivý. Ale som pripravený to prehodnotiť.
Mne ide o jedno, o jediné, že keď niekto odo mňa chce, aby som za nejakého sudcu zahlasoval, tak mi ho ukážte. Doneste ho, nech sem ide. Celé je to dokopy jeden a pol hodiny. To nie je veľa. A keď nie, tak urobím to, čo urobil Chruščov, lebo to bol sedliak a ja som tiež sedliak. Tuná pán Poliačik není, ale však posielal ma tam, kde ma posielal. Tak budem tou topánkou búchať. Vyveďte ma a vy sa mi smejte! Smejte sa ale sebe a smejte sa aj týmto ľuďom.
Ja hovorím, že keď tu niekto má byť zvolený ako sudca, keď tu má ísť do nejakej komisie, nech sem príde, nech sem povie. Už aj kvôli tomu, v akej mizérii sme. To, čo počúvame, že kto všetko je sudca v tejto krajine a čo všetko vedia, že sedia v nejakej krčme Bonanno a že rozprávajú to, čo rozprávajú. Už len kvôli tomu by sme mali byť. A vy by ste to mali chcieť, nie ja. Vy, starí matadori, vy starí bojovníci! Nie ja, šašo z Oravy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Škoda, veľká škoda, pán Frešo, ja som si hrýzol do jazyka, lebo ja som mal k tomuto návrhu povedané to, že to, čo je, je podľa mňa nesystémové, nekoncepčné, ale lomoz z toho, keď sa vám to podarí, bude počuť od Vladivostoku po Dublin, tak to máte prichystané, ale tie efekty sú úplne sajdové. Takže mi to je ľúto.
Hej, ja som možno nováčik v tom, že som si vypýtal, ale myslím si, že korektne, podporu pre dobrý návrh. Ja som skôr čakal, že pán Martvoň sa prihlási a povie, áno, však úplne samozrejme, tí chlapi by mali mať tridsaťdňovú splatnosť, však sú to častokrát zamestnanci. A nie ich naťahovať deväťdesiat, stodvadsať, stoosemdesiat, a potom ešte pánko príde a povie, že nemá peniaze. Takže toto mi prišlo ako úplne logické, že teda akosi aklamačne tu povieme, o. k., super.
Ale nevadí. Keď takto, tak ja vám poviem, na moje svedomie neapelujte, pán Frešo. A ja teraz verejne poviem, že vám za toto nezahlasujem, dokonca budem proti, lebo mi to príde nesystémové, nekoncepčné. Príde mi to trochárske, príde mi to populistické, príde mi to presne, až sa hanbím, že vy ste niekedy boli lídrom opozície. Ako môže byť lídrom opozície niekto, kto predáva takéto trochárske nápady?! To je čistá trochárina! Dvetisíc päťsto. O rok prídete, s čím? Tritisíc eur? To je presne to, čo robila Sas-ka. Estónsko, jedno dieťa, na rok prídu s dvoma. Vy poviete 2500, na rok 3000. A znova máte dve, tri relácie máte a najväčší bojovník za živnostníkov budete vy. Toto nie je systém, preboha! Až sa hanbím, že ste boli lídrom opozície.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dodo, výborne si to vystihol, teda čo trápi živnostníkov. Ale ja by som ešte doplnil, že to netrápi len živnostníkov, pretože mne sa hlásili aj remeselníci. Nie teda také remeslá, že opravári chladničiek, áut a podobne, ale remeselníci, ktorí vyrábajú tradičné ľudové výrobky, a oni majú skutočne ťažkú situáciu pri týchto odvodoch. A už sa mi mnohí sťažovali, že pokiaľ sa situácia nezlepší, budú musieť vrátiť živnosti.
No a samozrejme aj pri tých tvrdých opatreniach, ktoré sa na nich chystajú, takže toto by skutočne bolo veľmi veľkou pomocou. Takže ja sa prihováram za to, aby sa im aspoň takým spôsobom vyšlo v ústrety.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte krátko teda k tomuto návrhu. Ja tiež podmienečne a podmienečne podporím tento návrh. A poviem, prečo podmienečne a čo za to si vypýtam.
Môžeme sa prípadne sporiť, že čo tým živnostníkom pomôže viac, alebo nepomôže. Pravdou je, že ja ich poznám a poznám ich dosť dobre, však všetci oravskí chlapi, to je jedna živnostnícka partia. Žartom hovorím, že keď na stavbe uvidíte nejakých chlapov, nepýtajte sa, skade sú zo Slovenska, ale spýtajte sa, skade z Oravy sú. Takže keď sme zisťovali, že čo ich trápi, my sme s Igorom Matovičom pred voľbami distribuovali obrovské množstvo letákov, kde bola taká kresba, škoda, že to tu nemám, ale len v krátkosti popíšem. Na tej kresbe boli živnostníci ako hrdlačia na veľkej stavbe. A tam došlo auto na X5 a páneček s dútnikom v ruke hovorí: Chlapi, nie sú peniaze, splatnosť bude 90 dní. Toto nesú naozaj ťažko títo ľudia. Čiže ak chcete vedieť, čo trápi živnostníkov a čo ich trápi veľmi, tak ich trápia dlhé splatnosti faktúr. A to už samozrejme nehovorím o tom, že keď teraz už aj tá obrovská splatnosť faktúry prejde, tak častokrát sa stane, že nedostanú zaplatené.
Takže toto trápi chlapov, toto trápi živnostníkov a samozrejme aj ženy živnostníčky. Takže je dobré, že chceme pomôcť živnostníkom. Tu je návrh SDKÚ. Na to, že to bol niekedy líder opozície, sa mi zdá taký trošku nesystémový, ale nevadí. Očakával by som koncepčnejšie opatrenia, ale budíš, ako sa hovorí, lepšie malý kšeft ako hrdzavým drôtom do oka.
KDH tiež teda hovorilo, že živnostníkom pomôže, ako bude vedieť. Pred voľbami bol veľký nástup pred kamery s takou by som povedal bohumilou myšlienkou, že dokonca ombudsman pre živnostníkov. Takže my pridávame do tretice, a tu je tá moja podmienka, že čo sa teda mňa týka, tak ja vám to podporím za predpokladu, že vy by ste teda deklarovali, že podporíte to, že návrh, ktorý sa v súčasnosti pripravuje, to znamená návrh, ktorý bude hovoriť, že živnostníkom maximálna splatnosť faktúry môže byť tridsať dní, a v prípade, že konečným objednávateľom služieb alebo tovaru je štát, tak ručí za túto faktúru. Lebo toto sa tiež zvyklo stávať, že konečným objednávateľom je štát, medzitým je nejaký sprostredkovateľ. Štát dobre platí, ale ten sprostredkovateľ niekedy zvykne sa aj zabudnúť, a títo chlapi potom niekde na tej Orave plačú a nadávajú v krčme na nás, na politikov, na všetko a na celý svet, že peniaze nedostali.
Takže, pán Frešo, ak mi teraz, mi stačí, že kývnete hlavou, poviete, že budeme nad tým rozmýšľať a že plus, mínus, to môže byť, takže môj hlas máte.
Ďakujem pekne.

Pán minister, po tejto reakcii, alebo po tomto postoji začnem rozmýšľať, že či vás tak vo svojom internom slovníku nepremenujem na lišiaka, lebo teda toto bolo celkom lišiacke riešenie, ale uznávam, že férové. Jednoducho, keď ktokoľvek v tejto sále príde s niečím, že chce zobrať peniaze v podstate zo štátneho rozpočtu, alebo zmeniť hotovostné toky, mal byť povedať, odkiaľ tie peniaze zobrať. Ale zase tiež treba povedať, že keď hovoríme o tom, že treba pomôcť podnikateľskému prostrediu, tak možno by sme mali zvážiť, že či to ministerstvo financií nevie vyriešiť nejako inak, ako takou, podľa mňa trošku neriešiteľnou úlohou dohodnúť sa s obcami, aby teda sa tých peňazí v podstate vzdali v prospech tohto návrhu alebo v prospech živnostníkov.

Jozef, ja sa iba chcem tak trošku opýtať, nieže by som nesúhlasil s tým, že by sa tieto veci nemali prejednávať v parlamente, aj nemám problém za to zahlasovať. Len naozaj, ako si to predstavuješ, že keď minister SMER-u, ktorý má v parlamente osemdesiattri svojich ľudí, že kde tam tá brzda bude? Stále som ju tam nejak nenašiel, keď vlastne minister predloží svojim vlastným poslancom, aby mu schválili nejakú pôžičku, tak jednoducho vždy to schválené bude. Jednoducho tá brzda tam podľa mňa chýba. Ako môžeme mať pocit, že je to brzda, ale iba pocit. V skutočnosti to brzda nebude a bude to iba priestor na to, aby sme sa tu možno takto verejne o tej konkrétnej nejakej pôžičke alebo toku peňazí porozprávali, ale ako brzdu to určite nepovažujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milí páni ministri, dámy a páni, ja mám tri kratšie interpelácie, tak prosím o strpenie.
Tá prvá je adresovaná predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a znie takto: Vážený pán predseda vlády, po každej výmene vlády sme svedkami väčších či menších personálnych zmien v štátnej správe. V oblasti, ktorou sa prioritne zaoberám, vošli do novodobých dejín Slovenska najmä dve vlny takýchto čistiek. Prvá sa spája s druhou vládou Vladimíra Mečiara. A druhá s prvou vládou Roberta Fica. Aj keď je treba zároveň dodať, že k bezprecedentným čistkám v rezorte životného prostredia došlo v čase, keď rezort viedli nominanti Slovenskej národnej strany a nie SMER-u - sociálnej demokracie. Za spomínanej vlády SNS na ministerstve životného prostredie bola odvolaná väčšina zásadových a kvalifikovaných riaditeľov, ba i radových odborných pracovníkov a strážcov zo správ národných parkov. O prácu prišli inšpektori životného prostredia, ktorí sa znepáčili svojim nadriadeným, ale aj viacerí vedúci odborných útvarov životného prostredia, ktorí nikdy neboli členmi žiadnej politickej strany a zabezpečovali solídnu, odbornú úroveň tohto rezortu. Došlo tým k nenapraviteľným morálnym škodám a ľudským i odborným stratám, za ktoré sa nik dosiaľ postihnutým pracovníkom ani len verejne neospravedlnil, ak nerátam moje ospravedlnenie, takpovediac v zastúpení iných funkcionárov pôsobiacich na vysokých postoch vo sfére životného prostredia. Hoci nemusím podotýkať, že v tom čase som žiadnu funkciu nemal.
Čo je však horšie, aj po voľbách 2012 boli prepustení ďalší kvalitní pracovníci zo štátnej správy či inšpekcie. Určite nie náhodou sú to zväčša práve tí, ktorí sa zasadzovali za účinnú ochranu životného prostredia a nebáli sa ísť v záujme ochrany celospoločenských hodnôt do sporu s vplyvnými jednotlivcami či skupinami.
Moja interpelácia na vás, pán premiér, teda znie: Má podľa vás Slovensko taký nadbytok schopných a zásadových ľudí, ochotných pôsobiť v štátnej správe, aby sme si mohli dovoliť ľahkovážne sa zbavovať tých najlepších z nich? Budete sa snažiť prehodnotiť rozhodnutia šéfov rezortov z čias vašej predchádzajúcej vlády a tým sa pokúsiť získať kvalitných ľudí, ktorí v tom období prišli o prácu, späť do štátnej správy? Zastavíte trend ďalšieho prepúšťania kvalitných ľudí zo štátnej správy pre životné prostredie, ako aj z ďalších rezortov? Zasadíte sa za to, aby pracovníci v štátnej správe, ktorí sa vďaka svedomitému výkonu svojej funkcie dostávajú do sporov, mali istotu, že za takéto zásadové postoje nebudú svojimi nadriadenými trestaní, odvolávaní z funkcií či dokonca prepúšťaní zo zamestnania?
Ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú a vecnú odpoveď.
Teraz druhá interpelácia, ktorá je adresovaná ministrovi životného prostredia, pánovi Petrovi Žigovi: Vážený pán minister, v uplynulých dňoch priniesli naše médiá alarmujúcu správu o likvidácii významnej súčasti nášho prírodného dedičstva, pralesov pod Veľkým bokom v Národnom parku Nízke Tatry. Žiaľ, tento prípad nie je na Slovensku ojedinelý a predstavuje len ďalšie ohnivko v reťazi ničenia našich pralesov a ďalších nenahraditeľných prírodných hodnôt, pričom mementom z nedávnej minulosti je napríklad zničenie časti pralesa v lokalite Smrekovica, ale aj to, čo hrozilo napríklad národnej prírodnej rezervácii Poľana a k čomu len vďaka obetavému zákroku ochrancov prírody a vedcov nedošlo.
Deje sa tak paradoxne v čase, kedy nás chrániť naše pralesy okrem iného, okrem nášho vlastného zákona o ochrane prírody a krajiny zaväzuje stále viac medzinárodných záväzkov, z ktorých uvediem aspoň niektoré. Dohovor o biologickej diverzite, Dohovor o ochrane svetového, kultúrneho a prírodného dedičstva, alebo Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát, skrátene Karpatský dohovor. K posledne menovanému dohovoru bol v máji 2011, zhodou okolností práve v Bratislave, podpísaný protokol o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov, v čl. 10 ktorého sa okrem iného uvádza, citujem: "Každá zo zmluvných strán musí na svojom národnom území prijať opatrenia, ktoré sú zamerané na identifikáciu a ochranu prirodzených lesov, a to najmä pralesov v Karpatoch, vytváraním chránených území s dostatočnou veľkosťou a v dostatočnom počte, ako aj realizáciou iných konkrétnych opatrení." Koniec citátu. Požiadavky na záchranu posledných pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku podporujú okrem vyššie uvedeného aj ďalšie skutočnosti, pričom údaje čerpám z výskumu uskutočneného a publikovaného mimovládnou organizáciou FSC Slovensko v tomto roku. A podľa týchto výsledkov je výmera slovenských pralesov medzičasom zredukovaná na desaťtisíc stoštyri hektárov, čo predstavuje púhych 0,21 % plochy nášho štátu, 68,5 % výmery slovenských pralesov sa nachádza v piatom stupni ochrany a zvyšok je dosiaľ nechránený. Ale ak má dôjsť k naplneniu toho protokolu, ktorého sme signatármi, je logické, že by sme mali prikročiť aj k preventívnej ochrane týchto, dosiaľ nechránených zvyškov našich pralesov. A čo je ďalší podporný argument pre ich ochranu, je skutočnosť, že veľká väčšina výmery pralesov na Slovensku sa nachádza na štátnych pozemkoch nevyžadujúcich kompenzáciu majetkovej ujmy neštátnym vlastníkom z titulu ochrany.
Na základe vyššie uvedeného, vážený pán minister, interpelujem vás vo veci nedostatočnej ochrany pralesov a pralesných zvyškov na Slovensku. Zároveň si vás dovoľujem požiadať o urýchlené kroky k tomu, aby pralesy na Slovensku začali byť účinne chránené.
Ďakujem za pozornosť a vyslovujem nádej na čo najskoršiu a čo najkonkrétnejšiu odpoveď.
A tretia interpelácia adresovaná ministrovi kultúry, pánovi Marekovi Maďaričovi: Vážený pán minister, zainteresované odborné kruhy, občianske združenia, ale i širokú verejnosť v týchto dňoch pobúrila likvidácia jednej z posledných pamiatok industriálneho dedičstva na území Bratislavy, areálu bývalej cvernovej továrne, skrátene,, Cvernovky, na Páričkovej ulici v mestskej časti Ružinov. Tento akt nadväzuje na podobné činy z nedávnej minulosti, kedy Bratislava prišla o mnohé hodnoty industriálneho dedičstva, okrem iných Kablo, Danubius, Elektrik, Gumon, Tabaková továreň a ďalšie.
Vážený pán minister kultúry, vzhľadom na to, že pamiatková starostlivosť a ochrana kultúrneho dedičstva, medzi ktoré industriálne pamiatky vrátane bývalej cvernovej továrne v Bratislave nepochybne patria, je v kompetencii vášho rezortu, interpelujem vás vo veci ich neopodstatnenej a podľa našich zistení aj protiprávnej likvidácie.
Svoju interpeláciu zhrniem do troch hlavných bodov.
Po prvé. Prečo neboli do dnešného dňa vyhlásené za národné kultúrne pamiatky všetky štyri historické objekty areálu Cvernovky, ako to navrhoval Pamiatkový úrad Slovenskej republiky už v roku 2007? Prečo ministerstvo kultúry a ním riadené inštitúcie neurobili v uplynulých rokoch všetky potrebné kroky na zachovanie industriálneho kultúrneho dedičstva?
Po druhé. Je asanácia Cvernovky legálna, spoločensky nezávadná a v súlade s verejných záujmom vo vzťahu k povinnosti chrániť kultúrne dedičstvo na území Slovenskej republiky, platnosti, resp. neplatnosti búracieho povolenia a ďalších právne relevantných náležitostí, zdraviu obyvateľov a ochrane životného prostredia?
A po tretie. Ako chce Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a ním riadené inštitúcie zabrániť likvidácii ďalších vzácnych hodnôt nášho kultúrneho dedičstva v budúcnosti? Aké konkrétne kroky plánujete v tejto veci podniknúť vo sfére legislatívnej, organizačnej, personálnej vrátane vyvodzovania osobnej zodpovednosti, prípadne v ďalších oblastiach? Pri vypracúvaní odpovede na moju interpeláciu si vám dovolím navrhnúť súčinnosť s ostatnými členmi vlády, ktorých sa táto problematika týka.
Záverom ďakujem za pozornosť a teším sa na skorú odpoveď. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Mikloško to, čo povedal, dobre povedal. A na záver možno len poviem, že aj som rozmýšľal, či to poviem alebo nie, ale keďže som si dvakrát vypočul príbeh o Jurajovom šťastnom rozvode, aj príbeh o tom, čo sa pýtali pána Miškova na rozvode, tak poviem len tak aj môj trochu príbeh. Niežeby som sa rozvádzal, chvalabohu, mám krásnu manželku a pätnásť rokov to so mnou drží a vydrží a nie je to vždy ľahké. Ale moji rodičia sa rozvádzali. A to bolo ťažké. Bolo tam to, čo teda na Orave býva zvykom a dobrým zvykom, bol tam alkohol a všetky tie veci. A moja mama mala fakt ťažkú rehoľu a rozvod bol zlý a len matne si teda ako dieťa na to spomínam. A napriek tomu, aj tejto skúsenosti, nesúhlasím s týmto návrhom. Život totižto nie je zbieranie borůvek, život nie je ===žúrka.
A ešte len poslednú vetu poviem, mám kamaráta, Juraj ho pozná, nechcem povedať meno, ale hrozný fešák. A on za to fakt nemôže, že tie dievčatá ho tak strašne berú, je dlhé roky ženatý a nie vždy u neho doma to bolo ľahké, ale bojuje s tým. A ja mu aj hovorím, že, počúvaj, kamarát môj, hrdinstvo nie je v tom, že to urobíš, obzvlášť, keď vidíš, ako to ľahko ide, ale hrdinstvo a tvoja vôľa je v tom, že to neurobíš a odoláš tým zvodom a pokušeniam. Čiže aj takto sa dá bojovať s vášňami a nemusí hneď človek utekať k notárovi.
Ďakujem.