Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Na jednej strane súhlasím s tým, čo ste povedali, čo sa týka autority podpredsedu vlády alebo ktoréhokoľvek iného člena vlády. Na druhej strane je fakt, že okrem toho, čo má zapísané v kompetenčnom zákone, aké teda kompetencie, a okrem toho, akú, povedal by som, autoritu vyžaruje jeho osobnosť, tak myslím, že tá autorita súvisí s tým, akú reálnu silu a autoritu požíva v tej vláde a že je to otázka celej tej vlády, ako chápe tento post a túto agendu, a v tom zmysle som myslel tú silu autority, ktorú by sme pre posty, ktoré zastrešujú naozaj takéto aktuálne výzvy, ktorými budeme čím ďalej, tým viac čeliť v 21. storočí, mali by sme vybaviť príslušných členov vlády takouto čo najvyššou autoritou, aby naozaj neboli piatym kolesom u voza, ako sme to toho niekedy boli svedkami, ale naozaj boli postavení rovnocenne takým významným podpredsedom vlády, akých som spomínal, sa kumuluje ich funkcia s ministerstvom financií alebo zahraničných vecí.
A k pánovi kolegovi Martvoňovi možno len toľko, že tá jeho reakcia nevytvára nejakú argumentačnú bázu, pretože by malo dochádzať k tejto dezintegrácii, lebo ak je to aj pravda, čo hovoríte, tak tá dezintegrácia v podstate zase len viac zaťaží štátny rozpočet a rozbije tú agendu do tuším siedmych subjektov, ako som narátal v tom návrhu, čo je dosť absurdné.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja by som nadviazal kontinuálne na predrečníčku s veľmi podobným návrhom, a to návrhom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov uzniesla, že vráti navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie.
Teraz dovoľte, aby som vám skôr, ako budeme hlasovať o tomto návrhu, uviedol niekoľko dôvodov a zároveň námetov predkladateľovi na dopracovanie tohto návrhu. Uvedomujem si ako zrejme všetci v tejto sále, že ide o zákon týkajúci sa v prvom rade činnosti vlády a jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Ale zároveň ide o právny predpis, ktorý sa vo svojich dôsledkoch bude týkať všetkých obyvateľov Slovenska. Napokon, ak by tomu tak nebolo, neriešili by sme túto problematiku zákonom, ale nariadením vlády, vyhláškou či inou podzákonnou normou. A teraz k tým dôvodom, ktoré ma viedli a spolu so mnou aj ostatných členov nášho poslaneckého klubu k predloženiu tohto návrhu.
1) Jednotná koordinácia a komplexné zastrešenie vnútroštátnych ľudskoprávnych politík je európskym štandardom. Ako to napokon vo svojej zásadnej pripomienke k tomuto návrhu zákona konštatovalo, pokiaľ som dobre informovaný, aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Návrh novely kompetenčného zákona smeruje práve opačným smerom. K dezintegrácii v koordinácii tejto problematiky, a teda protirečí našim medzinárodným záväzkom v oblasti ľudských práv.
2) Účel návrhu novely kompetenčného zákona nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa v časti posilnenie postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete hovorí o upevnení jednotnej a konzistentnej európskej politiky s dôrazom na posilnenie vnútroštátnej koordinácie pri tvorbe a implementácii stratégií a politík Európskej únie s ústrednou politikou Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Avšak návrh novely kompetenčného zákona ponecháva viaceré agendy priamo súvisiace s Európskou úniou na iných ústredných orgánov štátnej správy, ako je spomínané ministerstvo zahraničných vecí.
3) Návrh novely kompetenčného zákona je vnútorne nekonzistentný. Napríklad Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky premenúva na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí s cieľom komplexne zastrešiť celú agendu európskych záležitostí, a pritom celý rad relevantných agend ponecháva mimo takto premenovaný rezort zahraničia.
4) Problematika ľudských práv, práv národnostných menšín a rodovej rovnosti sa rozdeľuje medzi viaceré ústredné orgány štátnej správy. Jeho koordinácia sa dezintegruje a z časti novely úplne vypadáva.
5) Medzi novo kreovanými radami chýba obnovenie činnosti Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, existencia ktorej je našim medzinárodným záväzkom od roku 1992 a ktorá tu po 12 rokov aj viac či menej úspešne fungovala. Týmto zároveň navrhujem, aby bol opätovný vznik tejto rady zahrnutý do dopracovaného návrhu tohto zákona.
6) Návrh vrátiť do návrhu, návrh teda, ktorý som predložil na úvod, vrátiť do tejto novely, alebo vrátiť tú novelu, pardon, na dopracovanie, podporuje aj skutočnosť, že k tomuto návrhu, ako tu už bolo spomínané, bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania vznesených, teda nechcem povedať rekordných, už som videl aj viac, ale naozaj úctyhodných počet 148 pripomienok alebo 149, ak sa mýlim, ma opravte. Z toho 59 zásadných, pričom veľká väčšina tých zásadných pripomienok nebola akceptovaná vôbec alebo boli akceptované len čiastočne a vyhodnotenie tohto medzirezortného pripomienkového konania vo viacerých prípadoch nezodpovedá skutočnosti a jeho teda priebehu.
Ak by som mal v krátkosti zhrnúť, v čom vidím ďalšie hlavné negatíva navrhovaného modelu riešenia problematiky, uviedol by som aspoň tieto. Znamenal by koniec jednotnej koordinácie a komplexného zastrešenie ľudskoprávnych politík na Slovensku, pričom doterajší model oceňovala okrem iných aj Európska komisia.
Po ďalšie. Nie je zrejmé, ako bude do nového modelu zapojený nový splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
Po ďalšie. Na ministerstvo vnútra prechádza len riešenie mimoriadne nepriaznivých situácii rómskej komunity, pričom otvorenou zostáva otázka podpory sociálnych a kultúrnych potrieb tejto komunity.
Po ďalšie. Jednotlivé navrhované ministerstvá nemajú administratívne kapacity ani prax s administráciou dotačných programov. Takže avizovaná úspora, efektívnosť vynakladaných prostriedkov hrozí skôr pravým opakom. Tiež to tu už odznelo.
Po ďalšie. Nie je jasne definovaný subjekt, ktorý by bol zodpovedný za tvorbu a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, a napokon nie je jasná ani budúcnosť modelu ďalšej podpory občianskej spoločnosti rozpracovaného predchádzajúcou vládou. Ja som to spomínal aj v tom vystúpení v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, že ak všetko možné môžme vyčítať predchádzajúcej vláde, tak v tejto oblasti dosiahla solídny pokrok a bolo by žiaduce naň nadviazať.
Ak by som to mal zhrnúť, samotné zrušenie postu podpredsedu vlády, ktorý mal vo svojej pôsobnosti problematiku ľudských práv, menšín, rodovej a inej rovnosti, zvyšovania kvality života, udržateľného rozvoja a donedávna tiež podporu rozvoja vedomostnej spoločnosti, považujem za krok späť vo vývoji spravovania vecí verejných na Slovensku. To, že namiesto neho má vo vláde pôsobiť podpredseda poverený zabezpečovaním veľkých infraštruktúrnych projektov, alebo ako sa teda tá jeho náplň bude volať, ešte to myslím, ani vláda nemá celkom jasné, ale približne o toto by malo ísť. Vnímam ho ako symbolický návrat z 21. storočia kamsi do polovice 20 storočia z éry postindustrializmu do prekonanej éry industriálnej spoločnosti. Ak sa post takto zameraného podpredsedu vlády zruší len v snahe šetriť finančné prostriedky, skutočnosť môže byť práve opačná. Reálnu agendu niekto vykonávať musí, nech s už bude nachádzať na akomkoľvek úrade. Ak bude integrovaná a spravovaná efektívnym tímom expertov pôsobiacich na jednom úrade, bude to aj s platom podpredsedu vlády stáť štátny rozpočet takmer určite menej ako koordinácia problematiky rozptýlenej na rôznych rezortoch. Vláda si v tomto smere zjavne protirečí, keď na jednej strane volá po integrácii štátnej správy napríklad na krajskej úrovni, verejnej správy prípadne. My sme uvažovali, že pôjde presun na samosprávne kraje. Na druhej strane problematiku ľudských práv dezintegruje. Dokonca si myslím, že ak berieme vážne výzvy 21. storočia, mimoriadne neuspokojivý stav celej tzv. nadstavbovej sféry na Slovensku a ďalšie argumenty, mal by takýto podpredseda vlády disponovať podobnou autoritou ako napríklad minister financií či minister zahraničných vecí.
A napokon, keď už hovoríme o zmene kompetenčného zákona, neodpustím si ešte niečo, hoci je to zdanlivo z iného súdka. Keď už otvárame kompetenčný zákon, tak by som sa vrátil po tom, po čom dlhodobo voláme, a to je presun kompetencií vo sfére napríklad národných parkov a iných chránených území pod rezort životného prostredia, čo je takpovediac medzinárodný štandard, a naša anomália, ten fakt, že tomu tak nie je dosiaľ.
Žiaduce a dlhodobo odsúvané je aj doriešenie kompetencie rezortu životného prostredia vo sfére krajinného plánovania, ochrany a udržateľného manažmentu krajiny, ochrany lesov a pôdy. Naopak, za neprimerané považujem niektoré kompetencie hospodárskeho či investičného charakteru, ktoré sa postupne ocitli v envirorezorte, hoci na úseku, napr. na úseku vodného hospodárstva, a viem si predstaviť ich presun pod relevantný rezort s hospodárskym zameraním. Pri tejto príležitosti by som rád na potrebu týchto pred voľbami spomínaných a po voľbách zabudnutých kompetenčných zmien odporučil vláde Slovenskej republiky namiesto nie veľmi šťastných zmien navrhovaných v tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja mám len procedurálny návrh. Bol by som, keby sa to uviedlo aspoň do zápisu, lebo ja už neviem, kde to mám uviesť, že či je normálne, že spravodajca nevystúpi pred hlasovaním, neprednesie záverečnú správu a nenavrhne to, bolo navrhnuté. To znamená, bol daný procedurálny návrh, toto sa pred týmto hlasovaním nestalo. Spravodajca nevystúpil. Čiže ja len žiadam, aby to bolo uvedené do nejakého zápisu. Aspoň to, budem mať čisté svedomie. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som teda rád, lebo som sa bál, že podľa veku. Ten procedurálny návrh je v tom, jak som avizoval, teda môj návrh je, aby sa dalo hlasovať o tom, aby títo kandidáti sa predstavili plénu Národnej rady s krátkym vystúpením. Ďakujem pekne.

Potom je to zbytočné, ja som avizoval, že ho dám, tak ho dávam, a teda procedurálny návrh je, aby sme dali hlasovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Akoby nie, však toľko toho bolo povedaného. Viete, to, že proste boli na výboroch, teda ja som poslanec a neviem, či je povinnosťou poslanca sledovať, kde je kto, kde má byť a kde mám naháňať nejakého kandidáta, a teraz to nepochopte zle, že teda bohviečo myslím, ale že nejako procedurálne, ale ja neviem, aký výraz sa na to hodí, hej, však tu niekto chce byť týmto parlamentom zvolený a ten, kto ho má voliť, má naháňať toho, že kedy kde vystupuje, aby si ho pozrel, v zásade mi to naozaj nesedí.
Jozef, ty máš takú, strašne teda potrebuješ na všetko reagovať, však to je úplne v pohode a čuduješ sa, že iný názor, nuž ja mám v občianskom napísané Alojz Hlina, ty máš v občianskom napísané Jozef Viskupič. Vieš, to je, určite je to aj tým. Takže to je v poriadku.
Pán Šebej, nemyslel som, samozrejme, že to je také, už len také možno aj dosť formálne, hej, to zhliadnutie, lebo ja som hovoril, vy ste tu myslím neboli, keď som mal to moje prvé vystúpenie v rozprave, áno, že proste je to fakt formalizované, ale je to, má to v sebe takú tú, ja neviem, ako to nazvať, znova vidíte, pomôžte mi, ja nemám tú slovnú zásobu takú ako tuná títo géniovia niektorí, že taká noblesa je to, patrí to k tomu parlamentu, že to má takú tú štábnu kultúru, hej, že teda je to taká, proste má to také dekórum nejaké aspoň.
Pán kolega Martvoň, ja neviem, ako prebiehali tie diskusie, však ale ja ich rešpektujem v zásade áno, však keby sme mali voliť tak, že budeme voliť tu, tak nezvolíme nikoho pokiaľ v tom poriadok nebude, ja toto nespochybňujem, však ja som to hovoril. Ja len hovorím, že mi chýba to dekórum, tak ako mi chýbalo dekórum, že v tejto sále nebola vlajka, som rád, že už tu konečne je a dúfam, že keď ho raz budú búrať, tak iba vtedy odtiaľto odíde, tak tak mi proste vadí, normálne mi to vadí, však ma pochopte, ďakujem, že mi to vadí. Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán poslanec, ja rozumiem celkovo tej ambícii, ktorá sa môže vnímať aj v tom, čo chceme urobiť, a to je otvoriť parlament čo najviac ľuďom, akurát hovorím a jedným dychom dodávam, že treba nájsť potrebnú mieru. Myslím si, že na toto sa dá nahliadať aj takým spôsobom, že presne vieme, ktoré výbory majú v gescii, a tak ako bolo povedané aj predtým, je možné pánov vzhliadnuť na pôde parlamentu presne tam, kde oni na výboroch vystupujú a kde im kladú otázky tí ľudia, ktorí tej konkrétnej agende sa venujú aj odborne. Zároveň chcem pripomenúť, že do pléna, samozrejme, patria niektoré otázky a aj za podpory širokého politického spektra, kde patrí aj vďaka vládnym poslancom SMER-u, dovolili urobiť historický moment, a to, že pri politickej poprave, ako si všimol aj pán minister financií, bolo koniec koncov možné, aby tu dotknutý človek vystúpil aj v pléne, za čo, samozrejme, patrí vďaka, pretože si myslím, že práve ten moment spochybneného procesu bol dôležitý, aby v pléne zaznel. Nemyslím si, že odborná agenda ľudí, ktorí sú nominovaní do konkrétnych funkcií, musí nevyhnutne zaznievať v pléne parlamentu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, aj k tejto nominácii dovoľme, dovoľte mi teda niečo povedať. Som rád, že pán kolega Beblavý cítil, teda podľa mňa je človek, ktorý jedno cítil, on v demokratickej tradícii cíti, má také vnútorné pnutie, že o týchto ľuďoch treba niečo povedať, a povedal nám, kto sú páni Horváth a Ódor, bez toho, aby to mal so mnou, nedajbože, dohodnuté, hej, čiže to vnútorné pnutie mal, že je to asi nedopovedané, že to treba povedať. Ja mu ďakujem, ale musím povedať, že mne to nestačí, teda absolútne nestačí, ale malú poznámku poviem, tá poznámka, znova teda, že plus aj mínus, tá poznámka o tej etnicite bola v zásade zbytočná, pripomína mi to ten príbeh amerického a ruského zbormajstra, kde ruský hovorí, že: "My máme, my nie sme žiadni rasisti, my máme v zbore dvanásť Židov." A ten americký vraví: "My ani nevieme, koľko ich tam máme." Čiže to bolo podľa mňa zbytočné, ale nevadí, stalo sa.
Znova hovorím, že som sa prihlásil do tejto rozpravy písomne predtým, ako prebehol tuná tento, ako pán minister povedal "brainstorming" a bol to fakt otvorený "fight", takže uvidíme (Smiech.), ako sa hovorí, nemáte čo povedať proti, uvidíme. Pán Beblavý cítil teda, že treba niečo povedať. Som rád, že aj pán Sulík tiež povedal, že ho pozná, to tiež môže mať určitú váhu, hej, keď teda ho pozná, tak je to o niečo lepšie. Ja hovorím, áno, sme radi, že teda je to zodpovedná nominácia, vychádza to z toho tak, tak sem s ním. Alebo s jedným aj s druhým, nech sa prídu predstaviť na tých 5 minút, ja rád spoznám, nemám možno až takú česť sa denno-denne stretávať, teda mimo rokovaní schôdze, samozrejme, s múdrymi ľuďmi, keď som už ten sedliak, takže rád sa spoznám s ďalším múdrym, vzdelaným mužom, bude to pre mňa cťou. Takže aj pred touto voľbou, keď pôjdeme teda hlasovať, dám znova procedurálny, keď to už možno niekoho bude otravovať, špeciálne asi pána Kolesíka, znova dám ten procedurálny návrh, aby sme, aby páni, ktorých budeme voliť, budeme chcieť byť zodpovední, aby sa nám prišli nakrátko, zdôrazňujem nakrátko, predstaviť. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vzhľadom na to, čo som si o pánoch, som sa mohol dozvedieť ja, takisto sa pripájam k tej argumentácii, ktorú si uviedol, a preto si myslím, že bude skutočne dobré týchto pánov podporiť a v tomto momente ma napadá presne ten moment, ktorý spomínal pán poslanec Sulík, že z dobre fungujúceho ministerstva, tak ako tu aj spomínal pán minister, kedy vieme, že po vykonaní auditu, ktorý mal na svedomí pán vtedajší minister Mikloš, sa viac-menej s úradníkmi na tomto ministerstve nehýbe a tým pádom výkon a odbornosť tohto ministerstva svieti ako maják medzi všetkými ostatnými ministerstvami a možnou aj celou štátnou správou.
Takže príklady máme a myslím si, že je iba skutočne politickou chuťou a vôľou, aby sme tento moment zaviedli v celej štátnej správe presne preto, aby bola stabilita výkonu funkcie a zároveň aby viac išlo o odbornosť a moment toho, že ľudia môžu kariérne rásť a nemusia sa triasť o svoje miesta. Ďakujem.

Začnem od pána poslanca Kolesíka. Na konci povedal, že to moje vystúpenie bolo vlastne iba také úbohé rétorické cvičenie. A ja teraz skúsim dokladovať, že to, čo pán Kolesík predviedol bolo úbohé rétorické cvičenie, lebo ma kritizoval za to, že som tu obhajoval návrh Alojza Hlinu, aby tí jednotliví kandidáti mohli vystúpiť v pléne. Pán Kolesík, keby ste ma aspoň trošku počúvali, ale možno ste tu neboli a dostali ste za príkaz iba reagovať. Ja som kritizoval návrh poslanca Hlinu, ktorý navrhol, aby kandidáti vystupovali v pléne. Ja som hovoril, že omnoho lepšie je, aby si, keď niekto má potrebu, aby si ho prizval k sebe na klub a to vôbec nehovorí o tom, že ja neviem o tom, že by títo kandidáti nevystupovali na výboroch. Viem o tom, že vystupujú na výboroch, ale keď niekto cíti potrebu, že chce vedieť viac, nech si ho pozve na klub. O tomto som hovoril, čiže hovoril som presný opak, čo ste nazývali vy. Takže to rétorické cvičenie nabudúce si v mojom prípade, prosím, odpustite.
Pán poslanec Bugár, povedali ste, že aj v minulých voľbách prezidentských boli nejakí občianski kandidáti, ale boli natoľko slabí, keď som to dobre pochopil, že vlastne sa k nim žiadna politická strana nechcela priznať, ale to je úplne logické. Jednoducho, keď raz politické strany do tohto súboja vstúpia, tak žiaden seriózny občiansky kandidát do toho súboja nepôjde, lebo keď raz SMER povie, že tohto podporujeme, tak je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ten kandidát bude zvolený. Tak prečo by si ten človek s dobrým menom mal zbytočne kaziť meno a robiť vám štafáž v akože v občianskej voľbe prezidenta. A ja som určite nezatracoval celoplošne všetkých úradníkov. Určite, že sa vydarí, aj medzi politickými nomináciami sú dobrí ľudia. Veľa politických strán práve vtedy, keď sa musia verejne k tej politickej nominácii priznať, práve vtedy nominujú dobrých ľudí. Takže minimálne cesta na to, aby politické strany, kým politické nominácie nestopneme, keď to chceme ten systém vylepšiť, tak musíme zaviesť zverejňovanie politických nominácií.