Videokanál klubu

Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa prihlásim do rozpravy, v zásade niekto povie, nesúvisiaci s témou, ale ono to súvisí so zdravím, zdravým prostredím aj s takou psychohygienou na pracovisku, čo je, myslím si, čo aj vplýva na samotné zdravie častokrát človeka.
Mňa naozaj zaujíma, keďže je nás tu tak málo, či sme uznášaniaschopní. A keď tu máme starých matadorov, ako pán Šebej, ma tu dosť ofenzívne opravil, že čo je, alebo čo není, tak nech mi to vysvetlí. Ja keď čítam, a čítať ešte viem, že keď nás není dostatok, a do pätnástich minút sa to nezmení, a keď budeme o niečom hlasovať, a ja som dal hlasovať o procedurálnom návrhu, keď sa to nezmení, tak predsedajúci preruší schôdzu a určí termín ďalšieho rokovania. Takže, vážení, tí, ktorí ste tu už dlho a tomu rozumiete, keď ja tomu nerozumiem, prosím vás, vysvetlite mi to, ale naozaj mne z toho jednoznačne vyplýva, že keď dám hlasovať v zásade o veci, ktorá, niekto povie, že s tým nesúvisí, ale je to stále len hlasovanie o tom mojom procedurálnom návrhu, a keď zistíme, čo zistíme, a už vieme, len vizuálne sa pozrieme a vieme, že nás není dosť, tak ja neviem, však toto je tlač, toto je rokovací poriadok, tak bol by som naozaj rád, keby sme sa ho držali.
A keď pán Šebej vie niečo iné, čo ja neviem, tak prípadne, nech ma doplní. Alebo on možno... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem veľmi pekne. Procedurálny návrh je taký, pani podpredsedníčka, aby sme dali hlasovať o tom, či poslanci súhlasia s tým, vzhľadom k tomu, že hovoríme o zdravotníckych zákonoch, či osvetlenie v sále je dostatočné. Poprosím vás dať hlasovať hneď.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, to, čo poviem, stručne sa týka celého tohto balíka, ktorý predkladal pán minister Čaplovič, ale zhodou okolností to dopadlo tak, že som si uvedomil, že tento návrh zákona o celoživotnom vzdelávaní je možno najvhodnejší na to, aby som v rozprave vystúpil so svojou stručnou pripomienkou.
Ja veľmi vítam ten opakovane deklarovaný zámer pána ministra podporovať rozvoj vedomostí a zručností v prospech rozvoja zelenej ekonomiky alebo celkového ozelenenia života našej spoločnosti. Verím, že súvisí aj s týmto posledne predkladaným zámerom, aj keď ho spomínal pri tom predchádzajúcom. V tejto súvislosti beriem aj ten spomínaný pozitívny príklad Fínska, ale s tými dôvetkami, ktoré tu taktiež odzneli, že by sme tento príklad mali brať naozaj komplexne. V tejto súvislosti však chcem upozorniť na obrovský deficit, ktorý má Slovensko vo sfére environmentálnej výchovy a vzdelávania, a naozaj sa to týka celoživotného vzdelávania, nielen vzdelávania na základných, stredných a odborných školách. Kým pred dvadsiatimi rokmi ten pomer medzi povedzme Slovenskom a Českou republikou, aby sme nemuseli ísť až do Fínska, bol približne vyrovnaný v tejto sfére, môžem povedať, keďže som sa tým dosť vtedy zaoberal, že sme za Českou republikou nejako výraznejšie nezaostávali. Za 20 rokov ten rozdiel je rádovo 50-násobný v prospech Českej republiky, keď použijeme také ukazovatele ako počet funkčných centier ekologickej výchovy a vzdelávania alebo počet dobrovoľníkov, ktorí avšak na profesionálnej úrovni a s nejakou, či už štátnou, samosprávnou alebo inou dotáciou, sa tejto problematike venujú. V Českej republike je to okolo 500 ľudí, u nás je to okolo 10 ľudí. Čiže vidíme, že tento stav je naozaj alarmujúci.
Nechcem ísť ďalej, nechcem hovoriť, ako sa to premieta do života spoločnosti, aj keď som o tom hlboko presvedčený, keďže nejde len o vedomosti, zručnosti, ale o isté hodnoty, ktoré našej mladej generácii, a nielen mladej generácii, chýbajú. Komplexne by som to možno nazval slovom gramotnosť. Ja viem, že rezort, ktorý vedie pán minister,  nie je jediný zodpovedný za tento stav, ale na druhej strane, keďže ide o výchovu a vzdelávanie, určite je to jeden z tých najviac zodpovedných subjektov. A preto by som chcel apelovať nielen pri definitívnej podobe týchto zákonov, o ktorých sme dnes hovorili, ale aj v praxi, nemusí to ísť len cestou legislatívy, niekedy sú možné aj oveľa jednoduchšie opatrenia typu organizačného alebo skoncentrovania nejakých finančných prostriedkov. Napríklad je to obnoveniespoločnej pracovnej skupiny ministerstva školstva a ministerstva životného prostredia pre environmentálnu výchovu a vzdelávanie, ktorá pomerne dobre fungovala v minulosti. Predstavovala značný odborný potenciál. Mala výrazný poradenský, iniciačný potenciál. Nejakým nedopatrením zanikla a nejak sa nám ju nedarí obnoviť. To je veľmi jednoduché a finančné nenáročné opatrenie, ktoré sľubuje pomerne solídne efekty. Takže toto je ďalší apel na pána ministra.
A určite sa to nezaobíde aj bez určitých finančných zdrojov, takže nechcem tu teraz rozdávať recepty, určite by sa dalo vygenerovať niekoľko možných modelov. Hovorím, možno najjednoduchšie je sa ísť inšpirovať do Českej republiky, ako aj finančne podporiť tento pre budúcnosť nevyhnutný typ výchovy, vzdelávania a osvety.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, ja by som chcel zareagovať ako učiteľ z praxe, stredoškolský učiteľ, učiteľ na gymnáziu a učiteľ na cirkevnom gymnázium, to znamená, človek, ktorého sa z praxe tieto veci veľmi konkrétne dotýkajú.
Ja by som veľmi pozitívne hodnotil aj dnes už prednesené príhovory pani poslankyne Žitňanskej, aj pána poslanca Osuského. Mnohé z toho, čo by som chcel povedať, povedali oni. Takže ja budem už len taký veľmi konkrétny, praktický a naozaj, tak ako povedala pred chvíľou pani poslankyňa Žitňanská, berieme to ako také podnety pre vás. Pretože tak ako to zaznelo už v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, školstvo je a musí byť priorita. Ono, myslím si, že stále tá mentalita ešte taká nie je. Vidno to aj možno na záujme alebo nezáujme poslancov, ale aj médií. Keď som si pozeral články k debatám o včerajšom zákone 597 a o tom dnešnom, tak príliš tam ani nejaký záujem alebo diskusia nie je. Čo je možno dané aj tým, že naozaj sme zvyknutí, že to školstvo nie je nejaké vzrušujúce, že možno to zdravotníctvo teraz, vieme, že tie platy sestier, čo je tiež veľmi dôležitá vec, je tak viac mediálne pretraktované.
Takže ja by som znova chcel pripomenúť aj tejto snemovni, aj všetkým nám, že je to naozaj veľmi dôležitá vec. Ide o deti, ide o obrovské množstvo ľudí, či už ako žiakov alebo učiteľov, rodičov.
A chcel by som vyzdvihnúť pozitívne v tomto zákone navrhované povinné prijímacie pohovory na stredné školy. Je to vec, ktorá si zaslúži plus, pretože naozaj dnes, ako to už bolo spomenuté aj v jednej faktickej poznámke, lákajú žiakov, nielenže nemusíte robiť prijímacie pohovory, ale dáme vám už nejaké výhody alebo neviem čo, zaplatíme vám, len príďte. Že naozaj táto vec je veľmi, veľmi pozitívna. A viem, že najmä kvalitné školy budú tým poctené, pretože tie sa snažili vždy o to, robiť prijímacie pohovory, aby udržali kvalitu. A už tu sa môže vyzdvihnúť ich úroveň.
Chcem ale k tomu poznamenať, že naozaj, ako už hovorila pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Osuský, je veľmi dôležitá objektivita týchto prijímacích pohovorov, aj objektivita tých monitorov, prípadne ďalších testovaní, ktoré sú tam dané ako podmienka prípadného vyhnutia sa tým prijímacím pohovorom. Zase k tomu by som chcel poznámku ako človek z praxe. Netýkalo sa to síce monitorov, lebo na strednej škole nie sú, ale týkalo sa to maturít, kde naši žiaci nám hovorili, no jasné, no my sme jediná škola, kde nepomáhate. Tam pomáhajú, hentam pomáhajú. Jasné, sú to také študentské reči. Nedal by som za ne ruku do ohňa. Ale fakt je taký, že je tu priestor na to, aby sa porozmýšľalo o tom, ako zabezpečiť objektivitu a nezneužívanie tohto testovania.
Ak teda vyzdvihujem to zavedenie prijímacích pohovorov ako vysoko pozitívne, tak by som chcel povedať, že v tomto kontexte potom stanovovanie kritéria priemerov sa mi zdá zbytočné. Vysvetlím prečo. Určite to stanovovanie priemerov 2,0 a 2,75 má za cieľ, ako sa domnievam, to, aby naozaj nešli ľudia, ktorí naozaj sú mimo tej úrovne pre tieto školy. Fakt je ale taký, ako to pani poslankyňa Žitňanská vyrátala, že toto už je úplný extrém. Neviem, či je to tak, že bola myšlienka najprv dať nejaké iné číslo, potom sa ustúpilo, posunulo sa na ďalšie číslo. Prípad človeka, ktorý má 2,0, môže byť človek, ktorý má od vrchu do spodu trojky alebo prípadne má štvorky, alebo je až na prepadnutie z niektorých predmetov. O to viac pri priemere 2,75. A naozaj, ako to povedal pán poslanec Osuský, je tu potom tlak, veď mu nedajte tú štvorku, veď mu nepokazte život. A je to naozaj veľmi nepríjemné potom pre tých učiteľov. Navyše to vytvára aj priestor na korupciu, čo určite vláda nechce vytvoriť takýto priestor.
Takže ja navrhujem, aby sa táto vec z tohto návrhu stiahla. Ak majú zostať tie prijímacie pohovory, tie priemery potom nemajú príliš veľký význam.
Čo veľmi teda vyčítam a obávam sa a s čím mám zlú skúsenosť, je práve ten konflikt zriaďovateľov. Ono je mi až zvláštne, že je okolo toho také ticho, pretože toto je veľmi dôležitá vec. Ja ako učiteľ z cirkevnej školy mám skúsenosť, že veľmi často sa prejavuje pri napätí medzi štátnymi alebo verejnými školami, štátnymi školami a neštátnymi, konkrétne v tomto prípade cirkevnými, ale patria tam aj súkromné, určitá osobná animozita aj z dôvodu, ja neviem, aj negatívneho postoja voči cirkvi, prípadne voči myšlienke súkromného školstva napríklad. A týmto sa otvára priestor a je aj prirodzené, že zriaďovatelia štátnych škôl budú uprednostňovať svoje školy, na tom nie je nič nejako neočakávaného. Takže vidím tu problém. Osobne by som navrhoval, aby takáto vec tam vôbec nebola. V prípade, že sa zákon dostane do druhého čítania, myslím, že by tam bol priestor na pozmeňujúce návrhy, ktoré zabezpečia objektívne kritériá, ale skutočne objektívne kritériá pri zamedzení otvárania prvých ročníkov škôl, ktoré vyhodnotili ako neperspektívne alebo nedostatočné. A takisto zaručenie existencie cirkevného a súkromného školstva, pretože podľa Ústavy Slovenskej republiky majú rodičia právo na výber, kam svoje deti umiestnia. Aby toto právo zostalo reálne, tak je potrebné to alternatívne neštátne školstvo ochraňovať. To znamená, že je potrebné do tohto návrhu zákona, ak to teda tak musí zostať a zostane to tak, zapracovať nejaké princípy, ktoré zaručia existenciu a možnosť tohto menšinového školstva, cirkevného a súkromného. Inak je tento zákon ohrozujúci a ohrozuje tých, ktorí nemajú za sebou štátnu moc.
Toľko moje poznámky k tomuto zákonu z učiteľskej praxe.
Ďakujem.

Je pravda, že pán minister sa hlásil skôr ako ja, tak myslím si, že môže dostať slovo. Nie? Dobre.
Pani kolegyňa Žitňanská, vy ste mi napomenuli len jednu vec s tými priemermi. Je to presne presne tak, pokiaľ vstupuje faktor hodnotenia učiteľa, ktorý môže byť istým spôsobom zaujatý alebo predpojatý voči žiakovi, nikdy ten žiak nedosiahne dobré známky. A pokiaľ sa to s ním vezie, môže sa to s ním viezť tak, že sa mu zhorší priemer a potom nemôže ísť tam, kam by chcel.
Ja si spomínam, mali sme na vysokej škole vycucnutý kreditný systém zo západného sveta, ktorý sa potom hodil do toho nášho, ale stále to bolo len prideľovanie bodov od toho, kto nás skúšal. A mali sme, žiaľ, na fakulte jedného pána, na ktorého nemám veľmi dobré spomienky, teda nielen ja, to majú skúsenosti viacerí študenti, ktorý prideľoval body podľa toho, ako sa mu to hodilo a počítal si ich pohľadom do okna. A takýto človek nechal opakovať viacerých študentov ročník len kvôli tomu, že to bola jeho samoľúbosť. Takže pokiaľ takýto faktor vstupuje do hodnotenia a nie je to hodnotenie na základe nejakých testov, ale spriemerovanie niečoho, kde prideľujú známky učitelia na základe ich subjektívneho vnímania, tak to nikdy nemôže byť dobré.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nebol by to kolega pán Poliačik, keby jeho vystúpenie nebolo zaujímavé, ale identifikujem tam aj také nekorektné znaky toho, že to postavil na hranu, to znamená, dal vybrať, že buď robíme z tých študentov roboty alebo špongie. Obidvaja vieme a podľa mňa všetci vieme, že jedno aj druhé je extrém, že teda takto asi naozaj nestojí. Ono to zase tiež netreba preháňať aj s tou slobodou toho alebo tým experimentovaním toho, že vašou nejakou obľúbenou Montessori naozaj to je také hlbšie, aby sme neskončili tak, že na učňovke budeme učiť Tomáša Akvinského len kvôli tomu, aby sme mali pocit, ako sú jej absolventi špongiovití. Toto napríklad mne chýba. Ja som to mal aj v mojich takých nejakých materiáloch, že lepšie sú kvalitné montérky ako nekvalitný diplom. A naozaj aj ja identifikujem často to, kde sa čo všetko učia, až človek žasne. Čiže netreba to preháňať s jedným alebo s druhým. A pokiaľ je tu cesta hľadať to, že sa to má znormalizovať, tak ja len pozorne počúvam, netvrdím, že som odborník, lebo niekedy mám pocit, že sa k tomu blížime, že kozmonautika sa bude učiť v Giraltovciach a za lesných robotníkov sa budú učiť v Bratislave. Čiže keď toto niečo pomôže tomu, tak nie som, by som povedal, úplne a priori opozičný, ale budem proti tomu len kvôli tomu, že sa to odo mňa očakáva. Takže stále to ešte nasávam. Ale určite v tej vašej formulácii bolo kus nekorektného. A často to tých mladých ľudí aj dosť pletie, že vlastne existuje taká nejaká nálada, čo všetko a ako je to voľné, silne deficitné, lebo tí ľudia sú potom ako voľné radikály v tom svete, často nezakotvené. A má to aj vplyv potom na ich ďalšie nejaké správanie a konanie, ale tak to je asi na inú tému. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, pán kolega, v podstate aj o to nám ide v tejto dnešnej rozprave okrem iného, aby nebol tu ľubovoľný účel použitia finančných prostriedkov, ale aby bol účelový, aby nebolo možné dať tie finančné prostriedky na iný účel, ako je výchova a vzdelávanie.
Dovolím si povedať, toľko sme spomínali tú samosprávu, ale napriek tomu, že je odvtedy viac ako 20 rokov, táto samospráva stále nie je zrelá na to, dovolím si povedať, aby nakladala s takto voľne pridelenými finančnými prostriedkami. Naozaj veľmi veľakrát sa stáva to, že práve tieto prostriedky, ktoré majú byť použité na výchovu a vzdelávanie, sú vlastne používané na úplne niečo iné. A otázka znie: Na čo budú prideľované financie obciam tým, keď nie je u nich žiadna záujmová činnosť? Pre také možno lepšie nájdenie nejakého vhodného konsenzu tak pre vyjednávanie alebo rokovanie nemá byť len ZMOS, treba naozaj hľadať širší dialóg pri hľadaní tohto riešenia. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, chcem sa vás opýtať, koľko z týchto 23 obcí má zriadené vo svojej pôsobnosti centrá voľného času, aby mohli umožniť deťom mimoškolské voľnočasové aktivity? To číslo ma zaujíma. Keď mi ho poviete, ja prídem za vami, ak mi ho dáte. A verte tomu, že pokiaľ tento zákon prejde, ja si dám tú robotu a zistím si presne, koľko financií vyčlení týchto 23 obcí na deti v rámci voľnočasových aktivít. Vidno, že tento list je písaný so závisťou, ktorú som už spomínal predtým, že jedna obec sa dokáže dohodnúť a ostatné nie. Pokiaľ mám informácie, tak to centrum voľného času, ktoré sídli v tej Liptovskej Štiavnici zastrešuje činnosť detí aj v tých 23 obciach, ktoré napísali tento list. Takže nemyslíte si, že je to trošku paradox?
Takže ešte by ma zaujímalo, koľko dáva obec Liptovská Štiavnica z toho normatívu, ktorý dostáva teda na deti, koľko dáva peňazí do toho centra voľného času, pretože ak im ostáva také veľké množstvo finančných prostriedkov, tak oni sú zrejme asi spokojní, ale koľko ide na činnosť tých detí, takže to by ma tiež zaujímalo.
Takže keď si dáme do súvisu tieto čísla, tak potom sa môžeme baviť o tom, kto koľko na koho dáva a nedáva. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja by som chcel ešte pripomenúť vlastne to, čo zaznelo v reakciách na moje vystúpenie. Ďakujem poznámkujúcim.
Naozaj by som chcel apelovať na pána ministra, ako hovoril pán poslanec Osuský, že on zastupuje alebo vy zastupujete deti a mládež, školstvo.
Keď sme hovorili o programovom vyhlásení vlády a hovorili sme o tom, že je to priorita, a o tom, že naozaj bude ťažké pridať peniaze do školstva. Prosím, tak ich neposielajme z neho preč. Starosta je širokospektrálny, on zastupuje všetkých občanov aj dôchodcov a aj mladé rodiny a ja neviem, koho každého možného má v obci, čo je samozrejmé a je jeho úloha. Ale minister školstva zastupuje deti a mládež, a preto by mal strážiť, aby tie peniaze zostali pre deti a mládež. Preto si myslíme, že ten návrh nie je dobrý, lebo sa ľahko môže rozutekať.
Ja som ešte zabudol na margo môjho vystúpenia povedať, že my sa snažíme tú vec pochopiť a chápať aj tie dôvody a rozprávame aj so starostami, nielen s ľuďmi z centier voľného času. Takisto sme boli na ministerstve školstva, kde nás prijal pán štátny tajomník, a hovorili sme viac ako hodinu s ľuďmi, ktorí pracovali na tejto novele zákona. Ale tak ako to my chápeme, ako to chápu ľudia z rôznych strán, ktorí sú v tom procese zapojení, hodnotenie je, že ten návrh zákona nie je dobrý alebo nie je dosť dobrý na to, aby to vyriešil a nespôsobil zbytočne veľa sprievodných škôd, ktoré sa potom nebudú dať nijako už vyžehliť.
Toto je naša obava, preto ešte raz hovorím, stiahnite ten návrh a skúsme nájsť lepšie riešenie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Rišo, pekne si to takisto aj ty zhodnotil. Ja tu vidím vlastne to riziko toho, že pokiaľ takýto zákon v takomto znení prejde, tak potom budeme po pár rokoch bilancovať a skutočne môžeme sa dopracovať až k tomu, hovorím, je tu tá obava, nemusí to tak byť, žiaľ, reálny stav je taký, že samosprávy už teraz nedávajú tie finančné prostriedky také, aké by dávať mali. A tá obava tu je. A, žiaľ, z tohto vychádzame. A skutočne môžeme vybilancovať už len to, že, žiaľ, áno, veľa centier voľného času skončilo svoju činnosť, pretože na to nemalo, pretože na to nedostali finančné prostriedky. A tým pádom ani deti nemohli navštevovať tieto krúžky. No a zrazu zistíme, že ďalších 200 000 detí sa nám túla po uliciach, prípadne sedí doma za počítačmi, pozerá, keď to tak poviem, hlúposti namiesto toho, aby sa niekde vzdelávali alebo niečo zmysluplné robili. To znamená, že dôsledok tohto riešenia môže mať ďalekosiahle dôsledky, ktorého odstraňovanie môže mať ešte vyššie náklady ako v súčasnosti riešenie situácie.