Videokanál klubu

Budem rešpektovať, pán predseda. Na konci predstavím to, čo mám. (Ruch v sále.) Kolegovia, celé to bude trvať dve minúty. Stojí to za to? Nestojí to za to? (Neutíchajúci ruch v sále.)

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, k tej podstatnej technickej zmene sa dopracujem v mojom vystúpení. (Smiech v sále.) Skôr ako teda schválime tento zákon, dovoľte mi niečo povedať, táto krajina je na tom dosť, dokonca veľmi zle.

Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v úvode môjho príspevku v rozprave chcem v prvom rade v pozitívnom zmysle vyzdvihnúť iniciatívnu snahu o zapracovanie potrebných ustanovení smernice o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov s cieľom odstrániť nedostatky v jej implementácii.
Spotrebiteľská prax a podnety spotrebiteľov vskutku čoraz viac nadobúdajú celoplošný rozmer, a tak prinášajú čoraz väčšiu potrebu legislatívne a inštitucionálne zabezpečenej kolektívnej ochrany spotrebiteľov. Najviac kolektívnych podnetov sa v súčasnosti objavuje na internetovom, energetickom trhu. Rovnako však narastá počet skupinového poškodzovania spotrebiteľských práv aj v podomovom a zásielkovom predaji a pri ponuke balíku služieb v cestovnom ruchu. Nateraz nebol presne určený postup a neboli presne určené kompetencie kontrolných orgánov v konaní pri podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia spotrebiteľským združeniam, ktoré podávali tieto podnety orgánu dozoru. Umožnením podania tohto návrhu združením, pokiaľ predajca ani napriek výzve združenia do dvoch týždňov od doručenia výzvy združením neupustil od poškodzujúceho konania, sa výrazne posilňuje pôsobnosť spotrebiteľských mimovládnych organizácií pri účinnom zastupovaní a zabezpečení kontrolovaného výstupu. Orgán dozoru bude tak vstupom a zásahom do konania v kolektívnej ochrane spotrebiteľských práv voči združeniu vydaním predbežného opatrenia i viazaný. Oproti ďalším návrhom vyplývajúcim z transpozičného deficitu, ktorými sa v predmetnej novele precizuje označenie textilných výrobkov a pneumatík, chcem poukázať však na ďaleko širšiu potrebu zapracovania nových systémových prístupov a legislatívnych opatrení pre komplexnejší a ucelenejší vstup do zákona o ochrane spotrebiteľa, opierajúci sa a vyplývajúci z poznatkov praxe. Tie poznatky sa týkajú predovšetkým ustanovení o reklamačnom konaní a ustanovení s vymedzenými a zadefinovanými základnými pojmami. Bezvýslednosť a bezvýchodiskový stav jednotlivých sporových reklamačných konaní, ktorý vo väčšine prípadov predstavuje neprimeranú záťaž pre spotrebiteľa, spôsobuje zneistenie a deformáciu zdravých kúpno -predajných vzťahov medzi predajcami a spotrebiteľmi, spôsobuje nabúranie vžitých obchodných tradícií, prispieva k nezdravej konkurencii a znečisťuje trhové prostredie. Už dlhodobejšie v uplatňovaní a vymáhaní spotrebiteľských práv narážame na bezzubosť jednotlivých na seba nadväzujúcich ustanovení, ktorým chýbajú v praxi použiteľné analógie a v praxi jasne použiteľný výklad. Nedá sa dokonca oprieť v mnohých prípadoch ani o súdnu prax. V reklamačných sporoch sa tu najviac prejavuje pochybnosťami o objektivite a nezávislosti procesu dokazovania a vyvodzovania záverov v zamietnutých reklamáciách predajcami. Spotrebiteľom v rámci rovnosti šancí v režime uplatnení reklamácie do 12 mesiacov a po jej zamietnutí predajcom chýba opravný prostriedok, ktorý by formou odborného posúdenia, tak ako môžu učiniť spotrebitelia po 12 mesiacoch, aby tak mohli preukázať oprávnenosť podanej reklamácie tovaru alebo služby a dosiahnuť tak jej uznanie.
Aj keď je reklamácia sporu v mnohých prípadoch pre spotrebiteľov oprávnená a mnohokrát sa vedia preukázať aj odborným posúdením, je veľmi komplikované v súčasnej situácii ich práva vymôcť. V mimosúdnom režime rovnako chýba nezávislý nestranný subjekt, ktorý by pre vyvodenie záverov vykonal komparatívne posúdenie a skúšky, sprostredkoval by mimosúdne riešenie s prijateľným a nespochybniteľným záverom pre obidve sporové strany. Je zbytočnou záťažou a nezmyslom v rozpore a v rozpore s celoeurópskymi tendenciami, zameranými na rozvoj mimosúdneho riešenia, aby spotrebiteľské nízkopredmetové spory boli hromadne postupované na súdne konanie. Prekážkou spustenia reklamačného riadneho reklamačného konania je aj nepresné vymedzenie a nedostatočné vymedzenie pojmu "odborné posúdenie". V danom pojme nie je presne určené, aké kritériá a náležitosti pre vzájomné uznanie má posúdenie vôbec obsahovať. V mnohých prípadoch sa v aplikačnej praxi pri predajcami zamietnutých reklamáciách stretávame s dvoma obsahom zásadne odlišnými posudkami od rozdielnych znalcov, prípadne s kategorickými závermi bez akéhokoľvek zdôvodnenia.
Posúdenia v mnohých prípadoch s predajcom previazaných určených osôb spotrebiteľom dokonca ani nie sú predkladané. Spotrebiteľ si ich obsah nemá možnosť bez dobrej vôle a zľutovania predajcu dokonca ani prečítať, nie to ešte preveriť, či navyše podať k nim vecnú námietku. Často sú spotrebiteľom predkladané závery len z vizuálnych prehliadok, mnohokrát evidentne subjektívnym a neverifikovaným charakterom. Na základe niekoľkoročnej praxe som presvedčená, že inštitucionálnu a legislatívnu úpravu pre posilnenie mimosúdneho riešenia je nesprávne odkladať, spoločenská objednávka a spotrebiteľský dopyt po zákonom vymedzenom mimosúdnom konaní pre rýchlu a efektívnu vymožiteľnosť spotrebiteľského práva sú dnes nespochybniteľné. Okrem zavedenia inštitucionálnej formy mimosúdneho konania a precizovania výkladu základných pojmov spotrebiteľskej terminológie navrhujem do legislatívnej úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa už v tomto štádiu a v druhom čítaní zakomponovať aj celospoločenskú snahu o zvyšovanie efektivity verejnej správy, ktorú je možné dosiahnuť prepájaním a súčinným synergickým pôsobením viacerých subjektov. Žiaduce je i prepojenie subjektov, ktoré špecializovane a tematicky v systéme ochrany spotrebiteľa vedia spolupracovať a aj pôsobia. Ako reprezentanti spotrebiteľských organizácií sme už dávnejšie navrhovali, aby rôznorodé verejnoprávne, súkromné a mimovládne organizácie vytvorili napríklad spotrebiteľskú radu, ktorá by pracovala a vyhodnocovala celoplošné podnety a navrhovala by systémové opatrenia na princípe práva spolupráce a na princípoch systému práce ADR - alternative dispute resolution podľa v zahraničí usadených a ustálených efektívne fungujúcich vzorov. Slovensko sa tak môže stať ďalšou krajinou Európskej únie s progresívnym systémom alternatívneho spôsobu riešenia nízkopredmetových spotrebiteľských sporov. Je na škodu veci, že predložená novela s takýmto systémom nepočíta, a to aj napriek tomu, že to vyžaduje doba, a napriek tomu, že tento systém zrýchli a zlacní vymožiteľnosť spotrebiteľského práva a v neposlednom rade i prispeje k rastu konkurencieschopnosti predajcov na trhu a zlepší kultúru riešenia konfliktov medzi spotrebiteľmi a predajcami.
V závere môjho výstupu chcem prejaviť svoju vôľu spolupracovať na spracovaní pripomienok a námetov k zákonu o ochrane spotrebiteľa v druhom čítaní pre dosiahnutie spoločného záujmu spočívajúceho v čoraz väčšom zvyšovaní významu a kredibility spotrebiteľskej politiky na Slovensku. Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 59 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony pod tlačou č. 130.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom zákonom ustanovenej 15 dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej zmeny. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Rovnako obsahuje informáciu o tom, že predkladaný návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie ani sociálne vplyvy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. júla 2012 č. 120 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a napokon aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja si pamätám na prvú návštevu pápeža, keď takí tí novo vznikajúci živnostníci narobili strašne veľa chlebíčkov, ich nepredali, potom protestovali pred úradom vlády a myslím, že sa aj nejaká konala náhrada, že im pomohlo. Príde mi to naozaj trošku nekoncepčné, že asi dnes schváliť a zajtra sa už budú vyplácať tie peniaze. No príde mi to fakt, aj v iných oblastiach to identifikujem, také až podnikateľské nebo. Ak niekto vie, tak prípadne mi odpovedzte, že keď si štát požičiava za viac, ako požičiava on inde, tak či to už neni tá pomoc štátu oprávnená alebo neoprávnená? To sa už posudzuje ináč a samostatne.
A ešte len poviem takú poznámku, že možno by tie dopady neboli až také, keby nemizli tie závlahové ventily, lebo mne to niekto niekto písal, že to strašne mizne. To váži 50 kíl, v zberni za to sú peniaze. A bol tu taký zákon, návrh zákona minulú schôdzu, neprešiel. Tak takto sme mohli pomôcť.
A posledná vec, čo ma ešte zaujíma. Pán Simon to tu spomenul, že keď sa už teda požičiava za 0,5, no to sú krásne, to je radosť robiť. A naozaj, že keď teda sa to nevráti, to by aj mňa zaujímalo, že čo s tým, že keď sa to nevráti? Ony niekedy tendencie peňazí - majú tendenciu sa nevrátiť. Obzvlášť, keď sú za výhodných podmienkok a zo štátu. Čiže to by aj mňa zaujímalo. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Kollár, škoda, že si nespomenul, možno som iba nezachytil, ak by sa dalo doplniť tú mieru zaťaženia práve pre Ukrajinu, pretože schengenská hranica môže byť aj pri takto rýchlom prijímaní a predbiehaní procesu rozvŕtaná ako ementál, keďže vieme v posledných časoch, že existujú obrovské snahy a veľmi sofistikované metódy na to, ako práve ohroziť možný zámer výberu dane, ktorý hovorí o 8 mil. eur. Myslím si, že týmto pádom napriek tomu ja tento zámer podporím, i keď som skeptický, či k takémuto výraznému naplneniu príde a či sme nemohli chvíľku počkať, aby sme boli aspoň vyrovnaní s okolitými krajinami.
Ďakujem.

Áno.

A prosím vás, keď toto je parlament, tak o čom vlastne môžeme hlasovať? Však mi niekto povedzte! Ja neviem, o čom tu môžem hlasovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Áno, chcem dať, tak ma opravte, keď na to nemám právo, chcem dať hlasovať o tom, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že existujúci návrh, ktorý je tu predložený, nezodpovedá tomu, čo má, a má iba, má málo strán. Chcem dať o tom hlasovať.

Súvisí. (Oponujúci hlas v sále: Nesúvisí!) Súvisí.
Čiže dávam ešte jeden, následne dám jeden ďalší procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, príklad, že tento návrh nie je zodpovedne pripravený a chcem dať o ňom hlasovať.