Videokanál klubu

Ďakujem. Ja zasa poďakujem Alojzovi Hlinovi, že dobre hovorí, ale je mi také prekvapujúce, že taký silný muž, ktorý vie poukázať na dobré veci veľmi presne, že by sa bál, povedal: „Zhasnú nás.“ Veď my sme ľudia, ktorí majú hovoriť to dobré slovo a to dobré slovo máme posunúť do spoločnosti. Takže ja tiež oceňujem pána ministra, že urobil takúto verejnú výzvu, dal otvorený list spoločnosti a všetkým tým skupinám, ktoré majú čo hovoriť. A ja sa, Lojzo, naozaj nechcem báť zapnúť TV, aby o desiatej dopoludnia alebo o tretej poobede tam boli veci, ktoré my by sme nechceli, aby ich ľudia videli. Veď toto je naša spoločnosť. A ja sa aj naozaj stále tu pýtam v politike: Však toto je naša spoločnosť, ktorú máme čo najlepšie vybudovať, čo najlepšie urobiť? Tak urobme to. A pán minister to má v rukách, aby veľmi konkrétne nariadenia a usmernenia, ako aj vyhlášky tu platili. A potom pán minister je zo strany SMER, ktorá tu predsa vie schváliť také dobré zákony, aby ochránili náš spoločenský priestor. A naozaj demokracia, ktorú žijeme, nemá právo deštruovať deti a mládež. A tá divná forma demokracie na Slovensku je, že v mene slobody môjho veľkého mňa tu bude každý hnoj, čo tu niekto chce. Veď predsa sa argumentuje, to hovoria majitelia tlače a médií, že dopyt diktuje, čo treba vysielať. Tak nie je to pravda. Ja by som chcel vidieť tie tisícky dopisov, ktoré si žiadajú púšťať vulgárne filmy, lebo sa im to páči. Tak mi vážne ukážte ten dopyt teda niekto. A, naopak, dajme kvalitné veci a ľudia tiež nebudú písať stovky dopisov, že nechcú vidieť tieto kvalitné filmy, chcú nejakú špinu. Tak ja myslím, že máme len veci zmeniť.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Lojzko, ja súhlasím so všetkým, čo si povedal. Zrejme je to notoricky známe, že to, čo sa valí na nás, sa dá pomenovať rôznymi pejoratívnymi slovíčkami ako prízemie, podlažie, hnus. Ale mne tam niečo chýbalo. Možno ozaj sú beznádejné tie pokusy a to, že to všetko, čo dnes existuje v tých televíziách komerčných je ťažko zastaviteľné a možno nepomôžu tomu ani okrúhle stoly pána ministra. Napriek tomu by som si dovolil dať do pozornosti možnosť, že nám to tam možno treba zobrať práve z opačnej strany, ak už toho hnusu je tam tak veľa, a že nám to ozaj vadí a vidíme, že je to ohrozujúce, prečo sa nesnažíme tam dať čosi krásne. Ja som veľa toho nenahovoril s mediálnymi šéfmi tejto spoločnosti, ale raz som mal možnosť rozprávať sa s jedným z bývalých riaditeľov Slovenskej televízie a som sa ho spýtal: Prosím vás, ja mám krásne spomienky zo svojej mladosti, keď každú nedeľu večer 20.05 hodine bola nedeľná relácia Chvíľka poézie. Bolo to 5 minút. A ako človek, ktorý nebol vedený k poézii, si myslím, že od tých čias mám k poézii celkom dobrý vzťah. A niektoré výkony boli také, že si ich dodnes pamätám. Nuž, prosím, možno sa tým zaoberajme aj týmto spôsobom, že teda dobre bojujme s hnusom, ale pokúsme sa za málo peňazí alebo za primeraných prostriedkov dávať tam aspoň okamihy krásna, výchovné, možnože ozaj nie náročné, možnože nie odkukané od západných televízií, možno to nenakúpime ako nejaké modré z neba alebo čo, ale ja mám fakt to šťastie, že to nepoznám, a dajme tam čosi vlastné. Pán minister, možno by toto bola tiež reakcia pri tom stole, keď sa budete rozprávať. Mne ten generálny riaditeľ vtedy povedal, že ale to by bolo veľmi drahé. No, sakra, tak potom z ekonomiky veľa neviem. Ak nákupy tých programov nie sú veľmi drahé a nedeľná chvíľka poézie by bola veľmi drahá, tak potom zrejme nerozumiem ekonomickým tokom v našej mediálnej tvorbe. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi k tomuto návrhu zákona niečo povedať.
Zjednodušene sa dá povedať, že tento zákon hovorí o tom, že okrem toho vysielania týkajúceho sa liekov cca 20 % európskej produkcie by malo byť vysielaných v našich televíziách. Ja hovorím, chvalabohu, super, asi pri dnešnom stave televízie by tam mohlo byť kľudne aj 10 % z produkcie krajín Bangladéš, Burkina Faso a Burundi. Bez toho, aby som sa chcel dotknúť týchto krajín, hovorím to v tom zmysle, že predsa sú len geograficky a kultúrne od nás trochu vzdialené. Čiže naozaj televízie v stave, v akom dnešnom štádiu sú, tak kľudne Burkina Faso by bola možno lepšou voľbou pre relácie ako niektoré relácie, ktoré sú tam teraz. To, čo ponúkajú niektoré televízie, to je absolútny škandál. Jedna, tá staršia, je televízia vysoko profesionálna a má aj určitú noblesu. A je to teda spojené aj s tým, aká je vlastnícka štruktúra a že v zásade patrí do portfólia človeka, ktorý je mimoriadne kultúrne rozhľadený človek a ktorý má vzťah k umeniu a proste nastavuje aj určitú firemnú kultúru, ktorý, mimochodom, zbiera aj hlavy Messerschmidta, ktoré zbieram aj ja, pričom ale on zbiera originály, ja zbieram kópie, ale každopádne záľubu v tomto máme rovnakú. Čiže pri takomto človeku, ale aj, ako predpokladám, pri ďalšom pánovi, ktorý má na starosti tú profesionálnu televíziu, pánovi Sarbuovi, proste tá úroveň je určitým spôsobom nastavená a nedosahuje úroveň dedinského TV okruhu v Čremošnom, i keď sa tam tiež niekedy utnú. Keby v Amerike vedeli, že niekto dovolí urobiť realitnú šou vedľa Lincolnovho memoriálu, tak by sa asi čudovali, lebo neviem, či ste to niektorí postrehli, my sme mali reality šou Pláž 33 cca 5 metrov od Štefánikovho pamätníka. A teraz v tejto chvíli v zásade ja to ani nevyčítam tej televízii, že to tam urobila, ale vyčítam to tým, kto to tam podpísal, že to tam dovolili. Naozaj to rozum stojí a padá na tomto, ako niekto to vôbec mohol umožniť a dovoliť. Neviem naozaj prípadne kto má viac skúseností s Amerikou, či je taká prudérna alebo nie je taká prudérna, ale prípadne ma doplňte. Neviem si predstaviť, že by od Lincolnovho memoriálu 5 metrov vedľa niekto točil reality šou a boli by tam nejaké ja neviem striptízové tanečnice. Slovensko je naozaj zasnúbenou krajinou na rôzne výmysly. Predpokladám, že títo ľudia, ktorých som tu teraz spomínal, ani o tom nevedeli. Ale asi by sa začudovali, čo je vlastne v tejto krajine vôbec možné. Čiže je to tá obrovská servilnosť. Úplne brutálna servilnosť niektorých ľudí voči chúťkam niektorých dramaturgov je úplne zarážajúca. Ono je to asi tak, že v krajine, kde sú slabí politici, má aj osvetľovač z TV štábu väčšiu silu. Kto robí, robí aj chyby, to treba povedať. Ten projekt pri tom pamätníku nevyšiel, predsa len čo je moc, to je moc. Ale možno do budúcna by tá televízia mala zvážiť, kde bude lokalizovať nejaké iné projekty a či namiesto takýchto, by som povedal, úletov nebude lepšie pustiť nejaký film, trebárs bangladéšskej produkcie.
Každopádne vďaka firemnej kultúre a rokmi prevereného know-how tu máme, zdá sa, aspoň jednu profesionálnu televíziu. Nad tým, čo však robí tá druhá v ambícii dobehnúť tú prvú, často rozum stojí. Moja otázka, možno naivná, je, či o tom vedia alebo nevedia majitelia tejto televízie. Súťaž, ktorá momentálne prebieha, kde, malé deti, ktoré chúďatá sa možno celý rok pripravujú, chcú niečo predstaviť, komentuje porno herec. To je možné asi tiež iba zrovna v tejto krajine. Už nehovorím o tom, že porno herec, ktorý hral v akom filme. To je asi fakt pre silné žalúdky na Slovensku asi zdá sa úplne v pohode.
To, čo ľuďom teraz púšťajú, niežeby som pozeral. Neviem, koľko to už je dosť rokov dozadu, keď bola tá prvá reality šou, to Big Brothers, tak bol taký obrovský bilbord v centre mesta. A tam som napísal pri Kyjeve, že nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre. A pod tým som dal akože môj podpis. Ale moc sa mi to neosvedčilo, lebo došlo k takým akože zvláštnym reakciám. Ale ináč zákernosť toho všetkého je v tom, že moje dcéry, ktoré vlastne to tiež nepozerali, samozrejme, tak sa stávali outsidermi v škole, lebo tam to všetci pozerali. Tak som musel urobiť ďalšiu ťažkú prácu, že doriadim aspoň trochu sebavedomia, že nech to pretočia na dobré, že toto nepozerajú. Ale bolo to náročné. Čiže ja mám naozaj špeciálny vzťah k týmto hlúpostiam. Čiže ja ich nepozerám. Ale teraz som si pozrel tu tie upútavky na Farmár hľadá ženu. A naozaj je to tak dehonestujúce, tak nedôstojné, že rozum stojí. Tu je pán minister pôdohospodárstva, by tiež možno mohol na to zareagovať ako z profesijného fachu, lebo to vlastne dehonestuje aj farmárov, ja som farmár svojím spôsobom, že keď ľudia nazerajú, že keď ostatná spoločnosť nazerá, že toto sú farmári, tak že nikto tým farmárom nebude chcieť byť. Však my trošku, keď to preženiem, tak to poviem, ohrozujeme potravinovú bezpečnosť tejto krajiny, lebo za pár rokov tam nikto nebude chcieť byť, lebo keď sa niekto konfrontuje s tou úbohosťou a s tou ľudskou nedôstojnosťou, ktorá sa teraz prezentuje, že to sú farmári, tak to možno nastane. Čiže možno aj pán Jahnátek by sa mal k tomu vyjadriť. Naozaj je to absolútna úbohosť a zvrátenosť. A som rád, a teraz to chcem povedať, že aj pán minister si to už pozrel. Čiže ja som si zahryzol do jazyka, pozrel som si to a vyzerá to tak, že aj pán minister si to pozrel. A čo s tým? Viete, ja vám poviem, to ja identifikujem alebo tak to poviem, že je to taká bezcharakternosť, nazbierať takýchto jednoduchých, slaboduchých často aj úbožiakov, postaviť ich pred kamery a povedať im, nadávajte si, pomilujte sa. Veď je to absolútne nedôstojné. Ja viem, že táto forma týchto TV relácií má aj úspech, aj tú sledovanosť. Viete, v čom je to zákerné a zlostné? Že to často pozerajú ľudia, ktorí majú zbité svoje sebavedomie. A teraz sa pozerajú na tých úbožiakov. A im to vlastne posilňuje to sebavedomie. Takto je to úplne brutálne zvrátené, že proste tá sledovanosť je dosiahnutá tým, že pozerám sa na veľkého úbožiaka a vtedy si poviem, že však nie som na tom až tak zle. No je úplne zvrátené, či ísť týmto spôsobom. Ľudia, a to treba povedať, sú schopní a ochotní pozerať sa a často sa radi pozerajú na úbohosť a nešťastie niekoho iného. A dokonca sa niektorí vedia z toho aj tešiť.
Pán minister bol bývalý scenárista. A asi zdá sa, že mu došli nervy. A pýtam sa ho, aký je tvorivý prínos týchto dramaturgov alebo týchto tvorivých štábov pri projekcii takýchto reality šou, keď nájdete chudáka, ktorý za 30 eur za deň by vám bol schopný urobiť zo seba absolútneho vola. Ono, viete, keď si to povieme, je to aj taká zákerná možnosť maximalizácie zisku, lebo vy vlastne týchto hercov, týchto účastníkov nazbierate naozaj za pár korún, oni sú fakt ochotní za pár korún zo seba toto robiť. Všetci tí herci, ktorí sú tam, možno vyjdú toľko ako ten pomocný kameraman. A v tom je tá druhá zákernosť toho, že to proste slúži na maximalizáciu toho zisku.
Teraz trošku odbočím, ale nie moc. Ako sa dá tomu brániť? Ja som pred troma rokmi už písal taký text, boli tie revolúcie sociálne, potom ideové a, ja mám pocit, nás čaká ešte jedna, asi posledná a to bude taká revolúcia proti prázdnote, prázdnote ducha, s ktorou sme veľmi silne konfrontovaní tak, že na toto, čo teraz žijeme, naozaj už rozum stojí, my proste sme schopní sa pozerať. Sme schopní sa na tomto smiať. Nevieme, kto býva nad nami. Proste sme schopní nechať kurča prežiť. Teraz tú poľnohospodársku tému opakujem, lebo tu bol ten minister pôdohospodárstva. Kurča sme schopní nechať prežiť svoj život na veľkosti A4 , sme schopní proste nadávať, že kapusta stojí, povedzme, 5 korún, ale na tridsaťtisícovú kabelku čakáme na zľavu. A o kope tých iných paradoxov by som hovoril tej doby, ktoré nám tu prináša, tá prázdnota a ľudia majú takú určitú hranicu, že povedia si, že po tú pôjdem a po tú už nepôjdem. Viete, potom už keď to niekoho bude pokúšať, tak vtedy sa to zlomí a vtedy tá, ja hovorím, posledná revolúcia, revolúcia proti prázdnote príde. A vtedy sa tomu ľudia vzoprú a povedia: „Dosť už, vážení, takto už ďalej s nami nerobte.“ Ak budeme chcieť tlačiť na pílu, tak ako sa teraz tlačí, tak ten úpadok bude prudký. A ja teda predpokladám, že v tých ľuďoch zostalo ešte toľko etiky a toľko tej schopnosti sa vzoprieť, že sa vzoprú.
Ja oceňujem tuná pána ministra, že sa ozval, že sa vzoprel, i keď, povedzme si pravdu, chce to určitú dávku odvahy. V krajine, v ktorej má dramaturg pomaly väčšiu moc ako parlamentný výbor alebo minister, tak chce to dávku odvahy. Ja som si to čítal v tom vašom vyjadrení, že spravíte nejaký okrúhly stôl a pozvete tam osobnosti. Vám tam neprídu osobnosti, o ktorých vy vravíte, že tak senzitívne reagujú na spoločenské. Ja som ich vyzýval pri Gorile, tam bola taká téma, ja som sa pýtal, že kde sú tie osobnosti, ktoré tiež sú veľmi senzitívne, že prečo nikto nepovstal a nevyšiel z tmy, z hmly a nepovedal: „Ja som tu. Som za vami, som s vami.“ Ani teraz vám nikto nepríde za ten okrúhly stôl, lebo to je všetko tak. To je prešpikované strachom, tí ľudia sa boja. Oni vedia, z akej pózy nevyjdete a za koho nič nepokazíte. Póza, že nadávate na SMER, tá vždycky fungovala. A nič ňou nepokazíte. Síce za oponou sa im kľudne pcháte do tohto, ale takto zvonka tento systém je na tom celý postavený. Čiže ja tomu moc nefandím, i keď vám držím palce, aby ste tú nejakú osobnosť za ten okrúhly stôl dostali, ale moc tomu neverím. Ten strach tu je tých ľudí. Oni sa boja toho, že vy keď vystúpite z toho tieňa, tak vás zhasnú, zhasnú vás ako lacnú žiarovku z Baumaxu. Proste tak to je, treba držať palce ministrovi, či aj jeho nezhasnú. A či, keď ho zhasnú, sa niekto za neho postaví. To neviem. Som na to zvedavý. Budem sledovať boj o časovú oponu. To bude tiež veľmi zaujímavé, faith, kde budeme hovoriť o tom, kto tu má ešte silu, kto tu nemá už silu. Som zvedavý, či tým mojim dcéram, mám trinásťročnú dcéru a pätnásťročnú dcéru, sa budem báť zapnúť nechať televízor alebo nie, o tretej poobede, a tiež som zvedavý na možno aj nejakú argumentačnú výbavu tuná kolegov, to bude tiež akože zaujímavé, či sa niekto zaštíti demokraciou ešte v tomto prípade. Verím, že sa tu nájde niekto, kto povie, že je to demokratické, aby ste o tretej poobede deťom púšťali hovadiny. Tak ešte to tu niekto z úst vypustí.
Končím. V zásade riskujete, pán minister, ale držím vám palce. To vám môžem sľúbiť. Možno sa skúsme v niečom spojiť. Vždycky sa hovorilo, že koho sa kto bojí alebo kde je ešte šanca, tak pri veľkej sile ešte ako-tak sú účinné spotrebiteľské protesty. Čiže ja si dám tu prácu, že ja skúsim vyzvať tú druhú televíziu, ktorá je menej profesionálna ako tá prvá televízia a ktorá dobieha tú prvú televíziu, skúsim sa u nich ohlásiť a skúsim ich teda poprosiť, či by sa nedalo u nich zjemniť a zvoľniť. Ja viem tiež, že veľa riskujem. Mi to aj bolo povedané z niektorých úst, ako sa dá zhasnúť. Ja viem, že veľa riskujem. Ale kvôli môjmu svedomiu mi to za to stojí. Skúsim to, či sa tu nedá trošku zľaviť, trošku spustiť, či musia ísť za každú cenu do tej absolútnej nedôstojnosti a z ľudí robiť to, čo z nich robia v tom vysielaní, či má komentovať trinásťročné dieťa to, či vie spievať porno herec ešte z homosexuálneho filmu. To nie je v tejto krajine niekto iný, kto by vedel komentovať? To musí zrovna on robiť? To sme tak úboho na tom, že Slovensko v porote, kde sú dvaja Česi, tak Slovákov zastupuje porno herec z homosexuálneho filmu? Však takto aj tým Čechom musíme byť na smiech. Viete, tu niekedy rozum žasne, že v tejto krajine nie je tu nikto iný. Takže môj protest by bol v tom teda, keby tam nebola vôľa alebo nedefinovali by sme tú vôľu, že je vôľa trošku tu zľaviť a netlačiť na pílu, tak áno, potom jediné, čo je funkčné, je možné v rámci možnosti, i keď vás zhasnú, vyzvať ľudí a spraviť taký spotrebiteľský protest. A pri firmách, ktoré inzerujú cez tieto dotknuté relácie, špeciálne „Farmár hľadá ženu“, tak ja si tú prácu dám. Pritom budem rád, keď ma niekto podporí, naozaj to ocením, prípadne aj tu, lebo to je účinné.
Ja fandím vášmu okrúhlemu stolu. A keď chcete nájsť účinnú metódu, tak to je to, že vyzvete tých ľudí, ktorí inzerujú počas toho vysielania, tej stupídnosti, že pokiaľ budú ďalej zadávať reklamu do tejto stupídnosti, tak vy budete ignorovať ich výrobky. Vám tu garantujem, to je jediné čo zaberie, verte alebo neverte, jediné čo zaberie. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán predseda, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby ja som sa trošku ako pozemkár aj z fakulty poľnohospodárskej vyjadril k tomuto zákonu. Prakticky predloženie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných reťazcoch je už, čo ja existujem, druhým pokusom, ako, zjednodušene povedané, vyvážiť vzťahy medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi, ktorých predmetom je kúpa a predaj tovaru, konkrétne potravín, áno, tých potravín, o ktorých nás učili na vysokej škole, aby sme boli v nich sebestační, pri ktorých, žiaľ, v súčasnosti vidíme, v akej sebestačnosti sa nachádzame. Podobne ako novela spred troch rokov, tak aj táto súčasná vyvoláva polemiku v radoch odbornej verejnosti.
Zákon má za cieľ presadzovať opatrenia v troch základných líniách, zamedziť zneužívaniu ekonomického postavenia v obchodných reťazcoch, vytvoriť podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvality slovenských potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu.
Treba povedať, že prijatie zákona má už od svojho prvopočiatku svojich prívržencov aj odporcov, tak ako je to stále, keď sa nejaký zákon predkladá. Ide o vzťahy medzi výrobcami potravín a obchodníkmi, rozdielnosť v ich názoroch, v impulzoch vypracovať nový zákon, iné pripomienkové nejaké konania využiť. Takže myslím si, že pokiaľ to bude v prvom čítaní, ako to už bolo pred mojimi predrečníkmi povedané, dá sa zákon vylepšiť, lebo žiadny zákon nie je taký naj, naj. Takže dúfam, že sa to využije. Tí, ktorí hovorili o negatívach a neprimeranosti obchodných praktík, hovorili o tom hlavne, ak hovorili o uzatváraní zmlúv.
Zámerom tohto zákona určite nebolo a, dúfam, ani nie je spochybňovanie pôsobenia veľkých predajných reťazcov v štruktúre slovenského obchodu, ale snaha o navodenie rovnovážnejšieho podnikateľského prostredia, v ktorom by zmluvná voľnosť medzi reťazcami a výrobcami neexistovala iba teoreticky, ale aj v reálnom živote. Áno, dostávame sa znovu k podielu slovenských výrobkov na našich pultoch. A realita je taká, že má to stále klesajúcu tendenciu. Podľa prieskumov sa oproti vlaňajším 50 % znovu znížil tento podiel potravín pochádzajúcich od našich výrobcov, na 46 %, ako to už bolo pánom Záhumenským spomínané. Na základe zistení v 360 obchodoch sa z našich pultov vytrácajú slovenské syry, šunka, slanina, ale tiež čokolády, ovocné kompóty, aj keď domácich potravín je celkovo o niečo viac. Zo slovenských potravín oproti roku 2011 kleslo napr. zastúpenie slaniny o 21 %, šunky o 18 %, podiel producentov zrejúcich syrov sa znížil o 16 %, zastúpenie ovocných kompótov kleslo o 13 %. Už v roku 2011 pritom slovenské ovocné kompóty tvorili len 32-percentný podiel na pultoch predajní. Z našich obchodných reťazcov sa úplne vytrácajú domáce konzervy napríklad. Výsledky prieskumu ukázali aj to, že viac ako 80 % spotrebiteľov má záujem o slovenské potraviny. Obchodníci ešte v minulom roku vyhlasovali, že majú záujem zvyšovať podiel slovenských výrobkov. Výrobcovia sa sťažujú na lacné dovozy potravín, obchodníci zase hovoria, že pokiaľ ide o tržby, domáce potraviny vedú. Je však pravda, že je to na rozhodnutí obchodu, aký priestor dá domácim a aký priestor dá zahraničným dodávateľom. Mnoho domácich výrobcov hovorí o probléme dostať sa do obchodov, pretože obchodníci uprednostňujú, samozrejme, lacnejšie aj veľakrát, a musím povedať, je to stopercentne veľakrát, menej kvalitné potraviny z dovozu. A potom už darmo aj plakať. Slovenský spotrebiteľ nemá v obchode taký výber domácich potravín, aký ho majú spotrebitelia v okolitých štátoch Európskej únie. Podľa posledných štatistických údajov Eurostatu je zastúpenie domácej produkcie potravín na Slovensku, ako som spomínal, menej ako 50 %. Je to v Poľsku viac ako 85 %, v Českej republike viac ako 72 % a v Maďarsku viac ako 71 %.
Vysoko hodnotím a plne podporujem zámer ministra pôdohospodárstva, dostať v priebehu štyroch až šiestich rokov na pulty našich obchodov 80 % slovenských potravín. Bodaj by sa to podarilo. A myslím, že aj poslanci, ktorí triezvo uvažujú a majú zdravý rozum, ako ja hovorím, túto myšlienku myslím, prijmú.
Stotožňujem sa s názorom, že treba najprv zabezpečiť, aby dodávatelia boli kapacitne pripravení dodať na trh množstvo potravín v požadovanom množstve a v požadovanej kvalite.
Rovnako aj s názorom súhlasím, že vláda by sa mala viac zamerať na podporu domácich producentov, aby dokázali konkurovať zahraničným výrobcom potravín. Žiaľ, produkcia poľnohospodárstva je taká, aká je. Takže toto vidím ako veľký kameň úrazu.
Diskutabilné sú aj navrhované opatrenia, ktoré sa môžu chápať aj ako zásah do slobody zmluvných vzťahov. Treba pamätať na fakt, že vzťahy medzi obchodnými partnermi rieši najmä Obchodný zákonník. Ako jedna z právnych noriem zabezpečuje slobodu podnikania, ochrany a hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním s cieľom podporiť hospodársky rozvoj v prospech spotrebiteľov.
Problémami dodávateľov potravín sa zaoberajú aj iné členské štáty Európskej únie, hlavne v súvislosti s dominantným postavením prevádzkovateľa obchodu na trhu v rámci hospodárskej súťaže. Prax ukázala, že po právnej stránke ide o najčistejšie riešenie.
V predkladacej správe sa uvádza, že cieľom zákona je presadzovanie opatrení, ktoré by zamedzili zneužívaniu ekonomického postavenia obchodných reťazcov, vytvorili podmienky na zlepšenie trhového dohľadu a hodnotenia situácie na vnútornom trhu, ako aj podmienky na zvýšenie podielu kvalitných slovenských potravinárskych výrobkov na vnútornom trhu. Myšlienka je to podobná ako v zákone v roku 2008. Musím povedať, že keď sme v minulom období tento zákon rušili, mal som veľkú dilemu a sľubovaný etický kódex, žiaľ, neuzrel svetlo sveta, tak ako mi to bolo sľúbené, takže mám, by som povedal, také zadosťučinenie, že áno, musíme s tým niečo robiť. Je tu teda nejaký zákon. Po novom sa ale uvádza, že zákon sa bude vzťahovať na každý obchodný vzťah medzi odberateľom a dodávateľom potraviny, účastníkom obchodného vzťahu sa na určenie tohto zákona bude používať každý potravinársky podnik, pričom táto definícia je nadefinovaná tak široko, že sa to bude týkať každého podniku, ktorý vykonáva činnosť súvisiacu s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Zákon už nepracuje s pojmami ekonomická závislosť (podstatná náležitosť obchodného vzťahu) podľa starého zákona. Nie je to podľa nového zákona vôbec podstatné. Stanovuje sa napr., že lehota úhrady za dodanú potravinu nesmie byť dlhšia ako 30 dní, resp. 14 dní, ak ide o potravinu s dátumom spotreby kratším ako 30 dní.
Podstatnou časťou zákona podľa mňa je ale 42 dní neprimeraných podmienok, ktoré sú v obchodnom vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom sankcionované. Ako príklad uvádzam, že neprimeranou podmienkou bude peňažné plnenie dodávateľa za financovanie propagačných akcií odberateľa dodávateľom alebo vylúčenie nároku na úroky z omeškania za oneskorené splnenie peňažného záväzku či vykonanie vzájomného zápočtu pohľadávok z obchodného vzťahu bez predchádzajúceho písomného súhlasu dodávateľa, alebo predaj potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem v zákone ustanovených prípadoch. Existencia takejto neprimeranej podmienky bude kvalifikovaná ako správny delikt, za ktorý sa bude musieť udeľovať pokuta. Výška pokuty v tomto návrhu, ako sme si mohli prečítať, je od 1 000 eur do 300 000 eur. Teda ak v zmluve bude čo len jedna neprimeraná podmienka, bude ten, kto v tomto obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech takúto neprimeranú podmienku, povinný zaplatiť minimálne 1 000 eur.
Dohľad nad dodržiavaním zákona bude vykonávať Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, pričom na začatie kontroly mu stačí akýkoľvek neanonymný podnet. Ministerstvo bude následne mať právo požadovať predloženie zmlúv, vyžadovať informácie, pričom bude mať zo zákona právo vstupu do objektov odberateľa, dodávateľa, samozrejme, logické vyústenie, ako to kontrolovať, lebo všetko je o kontrole, dôslednej kontrole. Nieže to príde kontrolovať môj, by som povedal, kolega z iného úseku, s ktorým sa veľmi dobre poznám. A viete, ako potom dopadne tá kontrola.
Takže myslím si, tak ako pán exminister Zsolt Simon povedal, že ak chceme aj definíciu slovenského výrobku, čo je slovenský výrobok, tak, samozrejme, tiež by som apeloval, aby sme sa aj týmto pojmom zaoberali a jednoznačne povedali, akým spôsobom to budeme rozlišovať, pretože potom môžu vznikať rôzne anomálie a nechcem si predstaviť tie súdne spory, ktoré potom by vznikli, čo kde ako bolo prebaľované, nebolo, dopestovalo sa, nedopestovalo sa a podobne.
Takže držím palce a dúfam, že tento zákon bude prínosom. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja predniesť môj postoj k predkladanému predmetnému vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch.
Chcem z tohto miesta uviesť, že keďže mám vlastne k spotrebiteľskej otázke a tejto téme blízko, chcem z tohto miesta uviesť, že ja sa osobne budem zastávať každej jednej úprimnej snahy o vytvorenie opatrení, ktoré by podporili produkciu a ponuku slovenských výrobkov, slovenského sortimentu, výrobkov, tak aby sa rozšíril nielen sortiment, ale aj objem ponúkaných výrobkov, pretože si myslím a som presvedčená, že slovenské výrobky sú ďaleko zdravšie, kvalitnejšie a bezpečnejšie oproti zahraničným výrobkom.
Z tohto miesta chcem rovnako do pozornosti dať moju odpozorovanú skúsenosť, že záujem o kúpu týchto slovenských produktov v regiónoch a predovšetkým v mestskej aglomerácii u mestského obyvateľstva stále viac vzrastá, a preto si myslím, že takéto snahy a iniciatívy, ktoré by mali viesť aj k čo najväčšej podpore predaja z dvora, aj k čo najväčšej podpore vidieckeho poľnohospodárstva, mali by byť vládou a nami všetkými podporované. Som presvedčená, že takýto nástroj podpory z dvora a našich slovenských producentov bude nástrojom účinným nielen na to, ako zvýšiť kvalitu výživy nášho obyvateľstva, ale súčasne aj na to, ako zastaviť regres vidieka.
Obavy však moje pramenia k tomuto vládnemu návrhu iba z toho, a to vyplýva opäť zo skúseností, kto a akým spôsobom a efektom bude dosledúvať dôsledky pri uplatňovaní neprimeraných podmienok, ktoré vlastne vládnu v tých odberateľsko-dodávateľských vzťahoch. Obávam sa toho, že tak ako pri odhaľovaní neprijateľných podmienok v zmluvných podmienkach, spotrebiteľských zmluvách nízko nastavené sankcie rovnako nemusia byť účinným nástrojom na to, aby sa takto predkladaný a v dobrej viere prijímaný zákon dostal aj do pôsobnosti v praxi. Preto tak využijem tú možnosť, že je tu minister pôdohospodárstva, aby mi povedal, aké opatrenia zabezpečia to, že tento zákon nebude spĺňať akúsi formálnu funkciu, ale naozaj bude znamenať praktický efekt pre to, aby sme sa aj v obchodných reťazcoch stretávali s čoraz viac väčšou ponukou slovenských produktov.
Taktiež si myslím, že skôr, ako ísť cestou zákazov, kde čo a ako ponúkať, by sme mali naozaj našu pozornosť zamerať práve na to, ako podporiť ponuku slovenských produktov, slovenských potravín z dvora, ako v čo najväčšej miere podporiť našich poľnohospodárov, lebo v konečnom dôsledku nebudú rozhodovať reťazce, ale obyvatelia, zákazníci, spotrebitelia, ktoré obchody a s akou ponukou budú navštevovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Áno, tak ako sme aj hovorili, pán poslanec Mičovský, môže byť ambícia, ja to možno zoberiem troška všeobecnejšie, či inteligentný dopravný systém na Slovensku chceme alebo nechceme. Otázka teda znela kedy a ako ho chceme. Snažili sme sa s Richardom viac-menej vylepšiť predkladanú novelu.
Druhá poznámka napriek tomu, že rokovací poriadok to neumožňuje, bola adresovaná predsedovi vlády, takže nebudem reagovať. Ďakujem.

Dobrý deň, Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Tie návrhy, ktoré tu zazneli od kolegu Viskupiča, podporujem, ale chcem povedať, že jedna vec sa mi od piatka ozrejmila ešte viac, ako som teda predpokladal. A to je otázka tá, že tieto inteligentné dopravné systémy sú skutočne schopné rozlišovať konkrétne dopravné situácie na našich cestách. A ja som rád a som vďačný, že ten systém je toho schopný. Aj viem, že to je vízia, že je to nad rámec prejednávaného zákona.
Ale chcem povedať, že sa hlásim už teraz k tomu, že ak bude možné využiť tento systém na to, aby na našich cestách bolo možné konkrétne analyzovať dopravné situácie, ktoré tu vznikajú denne v tisíckach násobkoch a ktoré mnohokrát sú skutočne vážnym ohrozením účastníkov, tých, ktorí sa teda o ne aktívne pričinia, aj tých, ktorí tam pasívne do toho vbehnú, tak všetkými dvadsiatimi prstami podporujem, aby také niečo v budúcnosti bolo využité.
A chcem povedať, že my v žiadnom prípade sa nemôžeme domnievať, že je to nejaký vstup do našich osobných práv a slobôd. Moja cesta autom po verejnej komunikácii, kde behom jednej hodiny stretnem tisícky účastníkov, nemôže byť chápaná ako niečo, čo je mojím súkromným právom. A ja teda musím sa boriť s tým, aby niekto sa dozvedel, ako som sa správal v konkrétnych dopravných situáciách. Tak ja viem, že to je problém, že to môže niekomu pripadať, že zase nám niekto chce pozerať veľmi jasne na prsty, kedy hodíme dvojku či trojku, kedy ako predbiehame. Určite tam treba chápať, že to nie je také jednoduché. Ale v princípe chcem zdôrazniť, že auto je skutočne nie moje. Je to teda môj súkromný majetok, ale nie je mojím súkromným právom jazdiť, ako chcem, a boriť sa s tým, že niekto bude vedieť, ako kedy a koľkokrát som niekoho ohrozil. Vidím v tom úžasnú možnosť veľmi preventívne dosiahnuť to, že nebezpečenstvá na našich cestách prudko klesnú a že ozaj auto je zbraň, ktorú treba podriadiť aj takémuto obmedzeniu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nevidím tu pána predsedu, ale takýto odkaz mu chcem poslať, že prosím vás, zastavte to. My tu nie sme holubári z Hlohovca alebo nejaká domová schôdza, preboha. Však takto to nemôže fungovať. My nemôžeme robiť takto zákony, že sa tu hodinu a pol pred hlasovaním o závažnom zákone zjaví pozmeňujúci návrh, ktorý má 6 strán alebo koľko. A vy zaň, predpokladám, asi možno aj chcete zahlasovať. A potom sa to o tri mesiace vráti naspäť s tým, že koľko je v tom chýb. Však včera ste to mali v novinách, že aké chyby sú v tej sociálnej, v tamtých zákonoch. Však takto zákonodarný zbor nemôže fungovať. Naozaj tak to nemôže byť. Však to už tu rozum stojí. Toto bude teda ako vrátená loptička, že ste vyšli v ústrety nejakému pozmeňujúcemu návrhu? Ten zákon treba stiahnuť. Všetci to už dobre viete. Konečne sa zjavil aj rozumný článok niekde v novinách, kde právnici konštatujú to, čo hovorím od začiatku, že tam je obrovská nadpráca, úplne zbytočne tie niektoré veci tam sú. Ja trošku sa čudujem, vyjadrujem také zvláštne počudovanie nad tým, že sa tu má o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať. Je to účelové, lebo naozaj to poškodí celé to. Je dosť možné, že aj za ten pozmeňujúci návrh oni zahlasujú a všetky procesy, ktoré sú naštartované, sa spustia. O tri-štyri mesiace teda sa to vráti naspäť, skorigujú sa tie veci, ktoré sa tam teraz narýchlo našúpu, ale všetky procesy, ktoré mali byť spustené, budú spustené. Ale odkaz naozaj pre pána predsedu je, ja som prišiel a kandidoval do Národnej rady, nie do spolku holubárov. Takto to nemôže fungovať, že hodinu a pol pred hlasovaním o závažnom zákone, ktorý sa týka pomaly každého človeka, sa tu zjaví nejaký šesťstranový pozmeňujúci návrh. Ešte ho nemáte ani rozmnožený. Tých 6 strán sa ťažko prečíta. Príde sem Schulz, budú nám to tu prekladať. A o 11.00 hodine zaň zahlasujete? Takto nemôže fungovať legislatívna práca. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v piatok sme končili rozpravu k zákonu o inteligentných dopravných systémoch a mám pocit, že sa tu zviedol dosť veľký zápas o to, čo vlastne účel tohto zákona predpokladá, čo by mal zaviesť, a boli položené podľa mňa tri také základné otázky.
Prvá otázka je, prečo sa vlastne v tejto dobe aj týmto zákonom zaoberáme. Vysvetlené to bolo niekoľkokrát, že jedná sa o takzvanú transpozíciu európskeho práva. Čiže by sme mohli jednoducho odpovedať, Európska únia má ambíciu zaviesť nejakú formu inteligentného dopravného systému.
Zároveň bola položená otázka, kedy by bolo dobré takýto inteligentný dopravný systém zavádzať a či v súčasnej dobe šetrenia verejných prostriedkov je debata o zavedení inteligentného dopravného systému v sume okolo 150 mil. eur, keď tá spoluúčasť nášho štátneho rozpočtu je okolo 30 mil. eur, či je súčasná doba vhodná na to, aby sme takýto inteligentný dopravný systém zavádzali. V tomto bode bolo povedané, že súčasný návrh zákona o štátnom rozpočte s takouto položkou nepočíta. Zároveň bolo však veľmi skepticky vyjadrené, kedy teda sa bude vláda zaoberať zavádzaním inteligentného dopravného systému a či prostriedky a verejné zdroje by nebolo v súčasnej dobe možné použiť na iné účely. Ja si preto dovolím, pán spravodajca, aj z toho dôvodu, že si nemyslím, že je tá doba, predložiť aj procedurálny návrh, aby sme o tomto bode ďalej nerokovali. Myslím si, že ak by uznali poslanci vládnej strany, že nie je skutočne doba na to, aby sme sa bavili o takejto transpozícii, možno pán minister v záverečnej reči, ak sa na ňu podujme, vysvetlí, aké riziká z toho, že by sme tento zákon netransponovali alebo teda nezaviedli túto normu do nášho právneho systému, hrozia z hľadiska Európskej únie. Myslím si, že by sa možno dalo obhájiť na európskej úrovni to, že v súčasnej dobe nemáme sa kam hnať v tejto otázke. Ale ak by náhodou tento procedurálny návrh nebol úspešný, spolu s kolegom Richardom Vašečkom, ktorý mal podobný názor na riešenie problematiky predkladaného zákona, sme sa snažili o niektoré momenty. A to sú tie ďalšie, že prečo to zavádzame, kedy to zavádzame.
A posledná otázka je, akým spôsobom to zavádzame, čiže sme sa snažili vylepšiť pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom predkladaný zákon, a to v piatich bodoch. Skúsim tak stručne hovoriť o každom jednom z nich.
Zavádzame režim, keď sme chceli, aby bolo presne špecifikované, čo sa myslí pod pojmom inteligentné dopravné systémy, čo je ich účelom a na ktorý účel slúžia. Slovenský zákon by teda nemal používať takzvaný demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť. Ak sa v budúcnosti ukáže, že je možné inteligentné dopravné systémy využiť aj širšie, tak takýto nový účel sa do zákona doplní formou novelizácie. Uvedený návrh zároveň vyvráti pochybnosti, že inteligentné dopravné systémy je už v zmysle tohto návrhu vládneho zákona možné použiť napríklad na zavedenie mýta pre osobné vozidlá, čo terajšie jeho znenie práve vďaka svojmu slovku „najmä“ nevylučuje. Čiže v § 2 ods. 1 chceme vypustiť slovko „najmä“, aby tam bolo presne stanovené, tak ako je to teraz, demonštratívne vyrátané, na čo budú dopravné inteligentné systémy slúžiť.
Zároveň keďže tá debata bola aj tuná na pôde Národnej rady veľmi ohnivá, chceli by sme, aby sa Národná rada aj do budúcna zaoberala možným zavedením inteligentného dopravného systému, a preto sa snažíme teda týmto pozmeňujúcim návrhom zaviesť režim, že vláda ak schváli ďalšie pokračovanie alebo naplnenie tohto zákona, tak bude do tridsiatich dní predložená správa Národnej rade. Čiže v § 2 ods. 5 pripájame slová „predkladá sa na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do tridsiatich dní po jej schválení“. Odôvodňujeme to tým, že čl. 5 ods. 1 smernice Európskej únie ponecháva výlučné v právomoci členských štátov Európskej únie otázku zavádzania aplikácie a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území, to znamená, tento zákon tvorí akýsi rámec. A konkrétne naplnenie toho, čo ale súčasným zákonom nezavádzame, necháva na úrovni národných štátov.
Návrh zákona ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravy podrobností týkajúcich sa systémov na vládu Slovenskej republiky a najmä ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Spomeniem námatkovo § 3 ods. 7, § 4 ods. 2, § 5 ods. 7, § 7 a ďalšie. V § 2 ods. 5 sa hovorí o koncepcii rozvoja inteligentných dopravných systémov, ktoré môžu vážne zasiahnuť do základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov najmä v oblasti ochrany osobných údajov, a preto sa nám zdá správne, ak o tejto koncepcii bude môcť parlament aj po prijatí tohto zákona diskutovať minimálne, tak ako sme zvyknutí, vo výboroch a v pléne, pričom ak by aj neprichádzalo k ďalšej právnej úprave, verejnosť by sa to dozvedela tým, že parlament by to minimálne mohol vziať na vedomie. Považujeme tento bod za veľmi dôležitý, pretože ak sa bude jednať o otázku základných ľudských práv a slobôd jednotlivcov, je oprávnené, aby Národná rada o takejto ambícii vlády, respektíve ministerstva dopravy vedela, aj keď sa bude zaoberať tým bez ambície predkladať nejakú inú zákonnú úpravu. V ďalšej legislatívnotechnickej úprave, ktorou sledujeme to, aby bolo jednoznačne určené, ktorým subjektom má byť zákonom uložená povinnosť poskytnúť bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému centru, nahrádzame slovko „alebo“ slovkom „a“. Zatiaľ čo vládny návrh zákona ukladá túto povinnosť aj colnému úradu alebo Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, nie je teda určené jednoznačne, ktorému subjektu to ukladá. My máme za to, že by bolo dobré zaviazať, ak už boli tieto úrady spomínané, tým oba tieto menované subjekty, a preto tam dávame skratku a spojku „a“.
Z piatkovej debaty bolo jasné, že niektorí kolegovia mali strach, možno oprávnený, možno neoprávnený, počul som niektoré vyjadrenia pána ministra, ktoré hovorili o tom, že inteligentný dopravný systém nevedie k zavádzaniu mýta pre automobily do tri a pol tony. Tak ako býva zvykom, myslím si, že verejnosť má dôveru voči politikom rôznu. A snažili sme sa preto v štvrtej úprave, ktorú táto predkladaná norma má, vyhnúť sa akýmkoľvek špekuláciám. A niežeby som neveril vášmu slovu, pán minister, ale dovolili sme si zapracovať do pozmeňujúceho návrhu nový odsek v § 5, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do tri a pol tony." Sledujeme tým hlavne to, aby toto nestálo na nejakej politickej možno vôli, keďže tento zákon prijímame. A hovoríme, môžu tu byť aj odôvodnené obavy. Chceli sme, aby to bolo čierne na bielom a v tejto norme, ktorú síce transpozícia nepredpokladá. A dúfam, že aj kolegovia z vládnej strany sa s týmto budú vedieť stotožniť. A zavádzame tu presné vymedzenie toho, že akékoľvek údaje, ktoré inteligentný dopravný systém poskytne Národnému dopravnému informačnému centru, v žiadnom momente nevedú k zavedeniu mýta. Dúfam, že všetky pochybnosti, ktoré ohľadom používania a merania vzdialeností, ktoré sú v predmetnom návrhu zákona vymedzené v oblasti ochrany ľudských práv, vyvracia návrh tým, že budeme sa zaoberať inteligentnými dopravnými systémami, a nie zavádzaním mýtneho systému.
Posledná úprava, ktorú do zákona máme ambíciu presadiť. Keďže z dôvodovej správy návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť nemalé finančné prostriedky, čo sa týka štátneho rozpočtu, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh zákona nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, tak vypúšťajú sa slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti“, čo znamená teda, že ministerstvo dopravy, ten orgán, ktorý sa zriadi na zber tých dát v surovej podobe z inteligentných dopravných systémov, bude v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva a bude teda štátnym. Prevádzkou takéhoto centra, si myslíme, mal by byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že do Národného dopravného informačného centra budú poskytované údaje v podobe, ktorá bude pred spracovaním. A je žiaduce, aby takéto údaje mal štát pod kontrolou a nemal ich pod kontrolou súkromný subjekt. Máme za to, že ak tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, do značnej miery odpovedá na možné riziká, ktorými sa trápi verejnosť, či teda táto ambícia ministerstva vedie k zavedeniu mýtneho systému. Takže, expressis verbis, je pomenované na základe tohto pozmeňujúceho návrhu, že to tak nie je. Zároveň sa snažíme aj o to, aby orgány, ktoré nakladajú s údajmi, boli a zostali v pôsobnosti štátu a dokázala byť do dôsledkov kontrola nad tým, akým spôsobom sa bude s údajmi, ktoré dopravné systémy nazbierajú v budúcnosti, keďže momentálne sa bavíme nie o tom, čo na území Slovenskej republiky funguje, ale čo fungovať by tu malo, nakladať.
Ďalej si myslím, že v rámci tej debaty, ktorá otvorila tri otázky, prečo, kedy a akým spôsobom to má byť, ja si dovolím na záver povedať aj krátku úvahu o tom, či tieto inteligentné dopravné systémy na Slovensku potrebujeme. Myslím si, že doba, ktorú teraz žijeme, je do značnej miery závislá od toho, aké informačné systémy nás stretávajú. A mali by v prvom rade situácie riešiť a pomáhať riešiť napríklad v tomto prípade dopravné situácie, ktoré na cestách, vozovkách a v celom systéme dopravy na Slovensku vzniknú. Otázka znie, či tento systém na Slovensku chceme alebo nechceme. Ja zastávam skôr stanovisko, že nevyhneme sa v budúcnosti, keďže žijeme v 21. storočí, tomu, aby nejakým spôsobom informácie o tom, akým spôsobom sa doprava správa na našich cestách, monitorovali nejaké zariadenia.
Celkom oceňujem aj snahu, že ste túto normu nedali do nejakého iného zákona, ale spravili ste sólo zákon, ktorý hovorí o informačných dopravných systémoch. A je možná debata o ňom. Myslím si, že to, či na Slovensku inteligentný dopravný systém bude a či bude prepojený na riadenie dopravy, je otázka nie úplne najbližšej budúcnosti. A preto si myslím, že ak prejde tento pozmeňujúci návrh, tak je možnosť tento zákon v slovenskom právnom systéme používať.
A skúsim aj apelovať na kolegyne a kolegov z vládnej strany SMER, aby sa nad predloženým pozmeňujúcim návrhom zamysleli, a týmto aj žiadam a možno aj prosím o jeho podporu, pretože dôvody, ktoré som vymenoval predtým, podľa mňa sú také, aby tento pozmeňujúci návrh možno získal aj podporu celého politického spektra.
Oslovil by som aj poslancov opozície, ale okrem Martina Chrena sa tu žiaden nenachádza, a teda niektorých poslancov nášho klubu, takže dúfam, že po rozmnožení tohto sa to dostane aj do lavíc.
Následne by som pristúpil k predloženiu pozmeňujúceho návrhu, tak ako to káže rokovací poriadok.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona predpokladá návrh, ktorý ja mením takto:
Po prvé. V čl. I § 2 ods. 1 sa vypúšťa slovko „najmä“.
Odôvodnenie. Ide o riadnu transpozíciu smernice 2010/40/EÚ, ktorá v čl. IV ods. 1 presne špecifikuje, čo sa myslí pod pojmom „inteligentné dopravné systémy“, ako aj čo je účelom, na ktorý slúžia. Ani slovenský zákon by preto nemal používať demonštratívny výpočet účelov, na ktoré majú takéto systémy slúžiť.
Po druhé. V čl. I § 2 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová „a predkladá na vedomie Národnej rade Slovenskej republiky do 30 dní po jej schválení“.
Odôvodnenie. Čl. V ods. 1 smernice EÚ 2010/40/EÚ ponecháva vo výlučnej právomoci členských štátov EÚ otázku zavádzania aplikácií a služieb súvisiacich s inteligentnými dopravnými systémami na svojom území. Návrh zákon ponecháva značne široký rozsah kompetencií na úpravu podrobností na vládu a ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Preto máme za to, aby o týchto skutočnostiach jednalo plénum Národnej rady a príslušné výbory.
Po tretie. V čl. I § 5 ods. 5 písm. g) sa slovo „alebo“ nahrádza slovom „a“.
Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu, cieľom ktorej je jednoznačné určenie, ktoré subjekty majú mať zákonom uloženú povinnosť poskytovať bezplatné dopravné informácie Národnému dopravnému informačnému centru. Ako som spomínal, dávame túto povinnosť colnému úradu aj Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.
Po štvrté. V čl. I § 5 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie: „Poskytovatelia dopravných informácií, prevádzkovatelia služieb ani iné fyzické osoby a právnické osoby nesmú dopravné informácie poskytnuté Národným dopravným informačným centrom použiť na výber mýta za prejazdenú vzdialenosť po vymedzených úsekoch pozemných komunikácií motorovými vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 tony.“ Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.
Odôvodnenie. S cieľom zamedziť špekuláciám, či dopravné informácie, ktoré má Národné dopravné informačné centrum k dispozícii a môže bezplatne na základe vzájomnosti alebo na základe zmluvy (odplatne alebo bezodplatne) poskytnúť iným subjektom, môže takýto subjekt následne v budúcnosti použiť na výber mýta pre osobné vozidlá do 3,5 tony, pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa jednoznačne ustanovuje, že takéto použitie zo strany tretej osoby (subjektu, ktorému sú informácie, údaje a záznamy poskytnuté), bude a je zakázané.
A po piate. V čl. I § 7 písm. b) sa vypúšťajú slová „inú právnickú osobu“ a na konci sa dopĺňajú slová „zakladateľskej pôsobnosti ministerstva“.
Odôvodňujeme to tým, že ani z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona nie je zrejmé, prečo by Národné dopravné informačné centrum, na zriadenie ktorého bude potrebné vynaložiť spomínané nemalé finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu (resp. z prostriedkov EÚ vrátane Slovenska), hovorím nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ale aj o inej právnickej osobe, malo následne prejsť, pokiaľ ide o jeho prevádzku, do rúk súkromného subjektu, čo vládny návrh nevylučuje, keďže v § 7 písmeno b) hovorí nielen o právnickej osobe v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale aj o „inej právnickej osobe“.
Prevádzkou takéhoto centra by mal byť poverený výlučne štátny subjekt alebo súkromný subjekt založený štátom, ako som už spomínal, aj z hľadiska údajov a skutočností, s ktorými Národné informačné dopravné centrum prichádza do styku.
Ďakujem týmto za pozornosť a dúfam, že či už procedurálny návrh alebo pozmeňujúci návrh, ak by procedurálny návrh neprešiel, nájdu podporu tohto pléna a zamedzíme niektorým špekuláciám a možno aj tomu, aby verejnosť zo strany ministerstva nebola zavádzaná, respektíve bolo jej vysvetlené, ako to so zákonom, čo sa týka mýta, skutočne je. Ďakujem za pozornosť.

Tak by som veľmi rada zamedzila nejakému nedorozumeniu. Ja naozaj nie som proti tomu, aby sa realizoval projekt inteligentných dopravných systémov, len som skôr za to, aby sa budovala inteligentná spoločnosť. A ja to vnímam tak, že budujeme vlastne spoločnosť veľkých rozdielov a veľkých kontrastov. Nemôžem vyhodnocovať a podporovať túto vec za súčasného poznania, že máme v školách štrajkujúcich učiteľov, v nemocniciach chýbajú základné zdravotnícke pomôcky, toaletný papier, máme mnoho nezamestnaných ľudí, ktorí bojujú o prežitie. A naozaj vyhodnocovaním týchto dvoch kontrastných skutočností ja nemôžem súhlasiť, že takúto prioritu, takáto priorita prináleží práve takémuto projektu.
Takže ja by som bola veľmi rada, aby sme sa v tomto smere pochopili. Nie som proti budovaniu inteligentných dopravných systémov, ale rovnako inteligentne budujme aj iné systémy, ktoré praskajú vo švíkoch.