Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dovolím si prečítať jednu z viet v dôvodovej správe: „Prijatie navrhovaného zákona bude mať sociálne vplyvy.“ Áno, je to tak. A viete veľmi dobre, vládna strana SMER, že je to sociálna skupina dôchodcov, ktorej sa to dotkne. A by som odporúčal možno prehodnotiť tie koncesionárske poplatky, ak musíme ich platiť bez rozdielu všetci, bez toho, či máme alebo nemáme ten televízny prijímač, tak, aby dôchodcovia mohli platiť prípadne nejaké 2 eurá za televíziu. Viem, že chýbajú tie peniaze v štátnom rozpočte, ale mohli by sme myslieť aj na túto skupinu.
Chcem reagovať tuná ešte na predrečníka v jednom momente, keď tuná porovnával tých 12 % bohatých ľudí a 88 % v podstate tých kvázi chudobných alebo menej bohatých, neviem, ako ich nazvať, rečníckou otázkou, či 88 % domácností má tmu. No ja si dovolím povedať, že je to tak, a to vďaka práve televízii a veľakrát aj jej nevhodným programom. My dneska nemáme čas sa porozprávať, stretnúť sa, manželia nemajú čas sa normálne porozprávať, my, rodičia, nemáme čas porozprávať sa s vlastnými deťmi, preto, lebo v našich srdciach je tma, zhasol už aj ten posledný plamienok vzájomných vzťahov. Toto považujem za veľmi negatívnu vec. Tak ja som si tak dovolil doplniť, že naozaj 88 % domácností môže mať reálne aj takúto tmu. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Téma dane alebo úhrady za služby verejnosti, alebo zástrčkový zákon tu bola aj počas predchádzajúceho volebného obdobia. A ku koncu sa vlastne pristúpilo k tomu, že vzhľadom na zachovanie a predvídanie stavu a spôsobu udržania financovaní médií verejnej služby sa pristúpi k financovaniu z rozpočtu.
Myslím si, že to, ako si spomínal, zavedenie, alebo znovuzavedenie, alebo zotrvanie stavu úhrad za služby verejnosti, alebo, i keď to nie celkom je správne, že sa to označuje ako koncesionárske poplatky, koncesionárskych poplatkov je otvorené znova. A stotožňujem sa s tým, že dotýka sa každej jednej domácnosti, ktorá má zavedený elektrický prúd.
Zároveň som sa na to pýtal na výbore generálneho riaditeľa. A takisto niektoré mediálne vyjadrenia ministra smerovali k tomu, že nepôjde len o zachovanie platenia koncesionárskych poplatkov v súčasnej výške, pretože výber z koncesií je len 72 mil., je to 75 mil. celkovo, z toho 3 mil. sú na obsluhu toho systému vyberacieho, 72 mil. sa dostáva do RTVS, čo je nedostatočné. Čiže ten spôsob výberu bol nedostatočný doteraz, zachováva sa. A otvára sa jedným dychom téma zvyšovania koncesionárskych poplatkov. Potom sa teda pýtam naozaj, kde je ten predvolebný sľub a deklarovaná 12-percentná skupina ľudí, ktorých sa konsolidačné opatrenia dotknú. Ďakujem.

Tak okrem toho, čo povedal predrečník pán poslanec Matovič na margo v súvislosti s novo obnoveným zavedením koncesionárskych poplatkov, chcem taktiež vyjadriť svoju nevôľu, pretože si myslím, že okrem prísľubov, ktoré boli dané vo voľbách, žiada režim úhrad týchto poplatkov aj väčšie rozlíšenie, väčšiu adresnosť vo vzťahu k tým, ktorí napríklad televíziu vôbec nesledujú a dokonca nemajú ani televízny prijímač. Súvisí to s tým čo povedal aj pán minister. Sú to štyri dôvody, prečo nepozerať televíziu. Takže ja registrujem čoraz väčšiu skupinu obyvateľov, divákov, ktorí o televíziu, a to klasickú produkciu, nemajú záujem. A preto tiež sa prikláňam k tomu, že ak teda máme s takouto naliehavosťou hovoriť o potrebe novo obnovenia zavedenia koncesionárskych poplatkov, rovnako spolu s tým sa zamýšľajme čoraz viac nad tým, aké hodnotné informácie prostredníctvom televízie a rozhlasu obyvateľom sprostredkovávame. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, zhodujem sa s kritickým názorom predrečníka na znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov. Zároveň som realista a viem že SMER – SD si aj tento svoj zámer presadí. Takže vychádzam z tohto realistického scenára.
A chcem sa vyjadriť k určitej protihodnote, ktorú by som za to očakával. Uvedomujem si tiež, že parlament nie je ten, kto by mal v prvom rade rozhodovať o programovej skladbe verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Na druhej strane sme tí, ktorí volia riaditeľa RTVS a ďalšie relevantné orgány. A tak by sme nemali rezignovať na našu možnosť, ale aj povinnosť ingerovať aj týmto smerom. Ak už teda chceme od našich ľudí, aby platili koncesionárske poplatky, mali by sme im spolu, samozrejme, s manažmentom verejnoprávnych médií garantovať adekvátnu protihodnotu, a to protihodnotu v podobe, že verejnoprávne médiá budú produkovať kvalitnejší program ako médiá súkromné.
Čo mi okrem iného v našich verejnoprávnych médiách chýba. Spomeniem z toho aspoň tri veci. Prvou z nich je investigatívny žurnalizmus. Uvediem tu len jeden príklad. Pred 20 rokmi sme mali kvalitnú environmentálnu investigatívu v podobe relácie EKO ďalej. Dnes nič podobného nemáme. Tiež boli časy, keď sa inteligentný humor a satira na obrazovkách zjavovali. Dnes ich prakticky postrádam. A, po tretie, je to preberanie a šírenie kvalitných diel, ktoré sa prezentujú na rôznych filmových a iných prehliadkach na Slovensku a zároveň sa zo záhadných dôvodov na naše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, zjednodušene povedané, bavíme sa o zástrčkovom zákone alebo o zákone, ktorý na základe odberu elektrickej energie ľuďom, ktorí odoberajú elektrickú energiu, prikazuje platiť koncesionársky poplatok za používanie alebo za príjem signálu alebo príspevok na to, že máme na Slovensku slovenskú televíziu a slovenský rozhlas. A to ani nehovorím o tom, že asi 10 %, približné odhady sú tu od 7 % do 11 %, ľudí na Slovensku vôbec nemá prístup k takémuto signálu. Ale teda majú túto povinnosť.
Bol som zvedavý, čím pán minister odôvodní takýto kotrmelec, by som povedal, názorový alebo kotrmelec v predvolebných sľuboch. A celkom to bolo zaujímavé. Až pomaly som sa z toho smial, keď medzi prvými slovami povedal, že vlastne ak necháme súčasný stav, tak hrozí ohrozenie nezávislosti RTVS, lebo že v prípade ak bude RTVS platená iba zo štátneho rozpočtu, vlastne hrozí ohrozenie nezávislosti, a že preto je lepšie ponechať koncesionárske poplatky. A ja potom mám iba takú rečnícku otázku, pán minister: Dnes máte pocit, že RTVS je nezávislá alebo že vlastne politici nerozhodujú o tom, kto RTVS bude viesť? Pred pár týždňami sme v tejto sále alebo v Národnej rade volili generálneho riaditeľa RTVS. A zvolila si ho väčšina v tejto sále, čiže politická väčšina. Čiže politici rozhodli o tom, kto bude viesť RTVS. Aký väčší dôkaz závislosti RTVS od politiky potrebujeme, keď tento na vlastnej koži sme tu pred pár chvíľami zažili. Čiže ja nevidím absolútne žiadny rozdiel medzi tým, ak väčšinovo toto plénum rozhodne, kto bude generálny riaditeľ RTVS, a takisto ak väčšinovo toto plénum rozhodne o štátnom rozpočte s jednou položkou, ktorá by bola určená pre RTVS. Čiže myslím si, že toto je iba také zastieranie alebo taká zásterka, za ktorú by ste sa chceli schovať, že idete chrániť vlastne nezávislosť tohto médiá alebo verejnoprávnych médií na Slovensku, ale v skutočnosti naozaj nie je v tom, bohužiaľ, žiaden rozdiel. Naďalej aj šéf RTVS, aj výška sumy, ktorú by vlastne štát poskytol RTVS, v obidvoch prípadoch aj za súčasného zákona, aj za vášho zmeneného zákona, naďalej to bude o tom, že toto médium je svojím spôsobom vďačné svojej existencii či personálne alebo finančne politikom a politickej situácii. Inak povedané, bohužiaľ, bude zohľadňovať vždy vedenie RTVS pravdepodobne to, ako dopadnú voľby, že politické strany neodolajú pokušeniu si dosadiť človeka, ktorý im bude vyhovovať.
Tiež som sa celkom zasmial, keď som si prečítal dôvodovú správu. A tam je taká vetička, že tento zákon vôbec neovplyvní podnikateľské prostredie. Potom asi ho nečítali tí úradníci, ktorí ho potom asi písali, lebo vieme, že v zákone je napísané, že platia nielen obyčajní ľudia alebo tí, ktorí majú zástrčku, bežní smrteľníci, ale aj každá jedna firma, ktorá má zástrčku, takisto koncesionárske poplatky, a to nie malé. Takže vzhľadom na to, že týmto vlastne zavádzame znova v podstate už zrušené koncesionárske poplatky, tak logicky zase, tak sedliackym rozumom mi pripadá, že tak to asi je, že keď raz nejaká firma nemusí platiť koncesionárske poplatky a zrazu na základe vášho zákona tie koncesionárske poplatky, a to nie malé, bude platiť, tak je to vplyv na podnikateľské prostredie. A netvárme, že by vlastne týmto nebol žiaden vplyv na podnikateľské prostredie alebo zavedenie tohto zákona by nemalo naň žiaden vplyv.
Čo mi najviac vadí na tomto zákone, tak to je, po prvé, to, že ide naozaj o flagrantné porušenie predvolebného sľubu strany SMER. Pred voľbami ste sľúbili, že ľuďom v prvom rade z tých bilbordov, z tých tisícok bilbordov, ktoré na Slovensku ste mali, istoty. Ale ak istoty sú tie, že vlastne im zavediete poplatok, ktorý predošlá vláda zrušila, tak nejako mi to znova nejde dokopy.
Možno pre vás alebo milionárov či v strane SMER alebo medzi sponzormi 4,64 eura mesačne nič neznamená, v podstate vy tu vidíte takúto malinkú sumu, že vlastne pre vás to vôbec nič neznamená. Takisto si myslíte, že to tak vnímajú aj tí ostatní ľudia. Ale vzhľadom na to, že tento zákon naozaj je takou, by som povedal, najnespravodlivejšou daňou, ktorú na Slovensku máme, lebo neexistuje žiadne nezdaniteľné minimum, to znamená, že absolútne chudobný človek aj ten absolútne bohatý platia rovnako, čiže 4,64 eura, tak nemali by ste zabúdať naozaj na tých najchudobnejších, pre ktorých 4,64 eura alebo v bývalej mene 140 Sk znamená celkom slušný peniaz. Čiže v prvom rade nie je to v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi o istotách, ktoré ste dávali ľuďom, v druhom rade je to v príkrom rozpore s vyjadrením Roberta Fica, ktorý povedal, že ak budete robiť nejaké opatrenia, tak sa dotknú iba tých najbohatších. A vyslovene to po voľbách špecifikoval, že vaše opatrenia sa dotknú iba tých 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. A ja sa pýtam, či máme na Slovensku tmu, či 88 % ľudí nemá elektriku a tým pádom nebude platiť koncesionárske poplatky, lebo naozaj touto logikou, ak považujem slová Roberta Fica za pravdivé alebo by som mal predpokladať, že premiér nebude klamať, že keď raz idete postihnúť negatívne 12 % ľudí, tých najbohatších, v žiadnom prípade nepostihnete tých 88 %, tých chudobnejších. A keďže poplatky koncesionárske platia ľudia, ktorí majú prístup k elektrike, to znamená, že 88 % ľudí na Slovensku elektriku nemá. Vtedy by boli vlastne slová Roberta Fica v súlade s tým, čo teraz predkladáte. Ale, znova, v niečom tu je problém a niečo tu nesedí, a to, že ste jednoducho ľudí oklamali. Oklamali ste ich pred voľbami, sľúbili ste im istoty, sľúbili ste, že budete robiť opatrenia iba na úkor bohatých ľudí a budete chrániť chudobných. A Robert Fico klamal v tom, že vaše opatrenia sa dotknú len 12 % najbohatších ľudí na Slovensku. Nie, toto opatrenie sa dotkne každej jednej rodiny možno okrem pár rodín v drevených chatrčiach, ktoré nemajú zavedenú elektriku a ešte dodnes si svietia sviečkou alebo petrolejkou. Čiže toto opatrenie sa nieže dotkne iba 12 %, ale dotkne sa 99,9 % ľudí. A to nikdy v živote sa nebude rovnať 12 %, čo nám sľúbil Robert Fico pred voľbami. Každopádne všetci títo ľudia, ktorých som spomenul, sa vyzbierajú približne na 90 mil. eur ročne. To nie je malý peniaz, to je 2,7 mld. korún v starej mene. A tieto peniaze naozaj nebudú iba z vriec tých najbohatších.
Z týchto dôvodov nedokážem tento zákon v žiadnom prípade podporiť, a to, ešte raz hovorím, z dôvodov tých, ktoré by ste si mali chrániť vy z vašich predvolebných sľubov. Alebo je to v rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi. Čiže preto, že vlastne zavádzate niečo, čo je v rozpore s vašimi predvolebnými sľubmi, nedokážem za tento zákon hlasovať.

Ďakujem za slovo. Aj chcem poďakovať za slovo pánu ministrovi, že vystúpil tuná v rozprave. Áno, to je taká večná dilema, čo je krásne, čo je dobré, čo je zlé, čo je neslušné, to je taká večná téma. Ale to je naozaj téma pre filozofov.
A tá sila súkromných médií, ktoré spomenul tu pán minister. No skutočne tak tie médiá majú nesmiernu silu. A ja za tých niekoľko mesiacov v politike si kladiem otázku, kto vlastne v skutočnosti má moc v tomto štáte, konkrétne v našom štáte, ale možno aj v iných štátoch. Sú to skutočne politici, alebo tie médiá? A to je to, k čomu kolega tuná vyzýva, taká odvaha, odvaha u politikov, aby aj my sme mali odvahu vzoprieť sa zlu.
Mne sa páči aj tá pripravovaná vec, dotkli sa krátko tej opony. Opona všetko nezatiahne, no mohli by sme aj všetko zatiahnuť, ale samé zákazy a príkazy vyvolávajú úplne iné reakcie, ale dať aj ten priestor: „Ak chceš to porezať, tak môžeš od ôsmej večer do šiestej ráno sledovať trebárs takéto nevhodné programy.“ Ale hlavne naše deti a mládež by mala byť chránená, a to v dopoludňajších hodinách, keď my sme v práci. A teraz keď si zapnú dopoludnia alebo popoludní vysielanie, sú tam programy televízne plné perverzností. Tak ako to kolega povedal, za 30 eur dneska sú ochotní ľudia predať aj svoju vlastnú dušu aj svoje vlastné srdce a nechajú sa zosmiešniť a pošliapať a šliapať si po vlastnej ľudskej dôstojnosti. To, že s ľuďmi sa dá ľahko manipulovať, myslím si, tuná nemusím nikomu vysvetľovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja chcem oceniť, pán minister, že ste vystúpili v rozprave. A napriek tomu, že sa jedná o transpozíciu, tak sa na základe toho, čo aj odznelo v rozprave, nezvykne odbiť tento problém.
Takisto vnímam Skylink ako veľmi zložitý právny problém. Ako som spomínal v rozprave, aj tuná musím oceniť aj prácu všetkých poslancov, ktorí sú vo výbore pre kultúru a médiá, zároveň aj pána predsedu, že sme poslali žiadosti pri téme Skylinku všetkým možným dotknutým orgánom, ktoré z hľadiska riešenia tohoto zapeklitého problému dotknuté mohli byť. Disponujeme aj niektorými právnymi stanoviskami. A dúfame, že na najbližšom výbore bude časový priestor na to, aby sme sa týmto zaoberali, pretože aj na základe tejto transpozície sa pravdepodobne právny stav bude môcť vyčistiť a nebude sa môcť opakovať to, čo sa stalo niekoľkým stovkám tisíc domácností, ktoré si túto programovú službu objednali. Jednalo sa možno o tých, ktorí nevedia o tom, že aj existuje taký právny názor, že ľudia, ktorí pod možno klamlivou reklamou si objednávali program grátis bez toho, že budú platiť akékoľvek poplatky, budú koniec koncov spoplatnení sumou 1,2 eura mesačne. A tento problém, dúfam, nezapadne prachom a budeme sa tým zaoberať aj ďalej. Ďakujem.

Áno. K tomu, čo hovoril pán minister. Ono sa dá tomu aj tak povedať, že človeka v živote aj civilizáciu sprevádza miera. Niekto povie, že miera je od Pána Boha, niekto povie, že príroda dáva veciam mieru. A proste tá miera udržuje človeka v nejakých hraniciach. Nastavuje ju. A, žiaľ, často človek stratí cit pre tú mieru. A vtedy je úplne zákonité, to je logicky vyústením straty citu pre mieru, že prídete k problému až k nešťastiu. A to ja identifikujem vo viacerých prípadoch, tuná, keď konkrétne na tomto je to úplne už jasné. Čiže tam tá miera sa stratila. Viete, nemám to až tak za zlé tým televíziám, že s tou mocou narábajú. Tá moc chutí. Ale je tam aj na druhej strane slabosť tých politikov. Naozaj, bojme sa toho, keď dramaturg nejakej reality show je silnejší ako politik. Ale nepochopte ma v zlom. Proste to musí byť postavené na niečom inom. Proste mi naozaj príde tak trošku až zvrátené obšliapavanie a to tichučké kráčanie okolo týchto ľudí. Ono je dobré a dôležité mať rešpekt aj schopnosť vybudovať si rešpekt. Ale keď máte strach, tak proste ten vás zväzuje, ten vám nedovolí myslieť. A to už je nebezpečné. A tu ja mám pocit, že naozaj veľa ľudí proste má strach, čiže sa boji. A tá druhá strana ľudí proste ide a funguje systémom, pokiaľ sa dá, potiaľ idú. Takže ja som rád, že aj týmto smerom, ako vravíte, ste oslovili tých zadávateľov reklamy. Tak som to myslel, že aj vo svete sa vyhodnocujú najúčinnejšie spotrebiteľské protesty akože pri moci tých. Takže aj tu by možno bola šanca, že ja budem kľudne v tomto nejaký synergický, že naozaj ma to trápi a toto by mohla byť vec s tými ľuďmi, ale férovo, ktorí aj tie relácie produkujú, aby aj oni mali takú stopku, že toto už je moc, niektorí to naozaj už prehnali. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, skutočne som sa potešil čítajúc body tejto schôdze, že prišlo k otvoreniu zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, pretože aj pri predkladaní programového vyhlásenia vlády na mediálnom a kultúrnom výbore som sa pýtal, či bude nejaká ambícia vlády, keďže toto nebolo obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, zmeniť túto normu a v niektorých bodoch ju poopraviť. Viem, že predchádzajúci minister ohlasoval zámer tento zákon meniť komplexne. A keďže som predkladal niektoré pozmeňujúce návrhy, keď bol otvorený, mal som ambíciu vylepšiť postavenie možno retransmisnej rady, možnosť štátu voči našim vysielateľom. Aj moji predrečníci spomínali niektoré veci, ktoré v tom zákone sú. Možno je to až taká bezradnosť, ktorá prichádza pri korigovaní stavu našej audiovízie ako celku, myslím, vašimi slovami. Neviem, čítal som nejaký titulok, ktorý hovoril dokonca o idiotizácii spoločnosti. Neviem, či je správny, ale tuto sa, myslím, zhodneme. A skutočne stav vysielania či už z licencie a často možno aj tam, kde máme väčší vplyv, a to je v médiách verejnej služby, poburuje spoločnosť. A nie celkom si plnia tie médiá funkciu, ktorú by si plniť mali.
Chcel by som teda spomenúť, že snaha transpozičná alebo transponovať, čo sa týka liekov a lekárskych výkonov do dôsledkov, keďže Európska únia považuje súčasný stav za nevyhovujúci alebo nedokonalú transpozíciu, je dobrá. A na základe toho otvorili sme tento zákon, pravdepodobne sme museli ísť z úrovne Európskej únie. Taký náznak toho, aby sme sa na zákon o vysielaní a retransmisii pozreli komplexne, ak bude zaznievať z opozičných lavíc, možno čím ďalej, tým viac aj z vašej strany, pravdepodobne dúfam, že to naberie to, že sa na zákon o retransmisii aj toto volebné obdobie pozrieme možno aj komplexne.
Zároveň ja by som si dovolil okrem toho možno aj poopraviť kolegu, že sa nejedná celkom o televízne vysielanie, to, čo transponujeme z hľadiska stanovenia tej 20-percentnej kvóty európskych diel, ktoré musia vo vysielaní byť. Nejedná sa o vysielanie, ale jedná sa o konkrétnu službu. Je to služba na požiadanie alebo on-demand. A by som sa to snažil priblížiť. Sú to ako keby videopožičovne, ktoré do domácností prichádzajú na základne operátorov. A môžu si tak ľudia z domácností viac-menej objednať film akýkoľvek, ktorý táto služba ponúka. V súčasnom stave to nebolo upravené. A myslím, že sa to píše aj v dôvodovej správe, že rôzne štáty pristúpili k tejto úprave rôzne. Česká republika napríklad kombinuje 10-percentnú kvótu na európske diela s alternatívnou povinnosťou vynaložiť aspoň 1 % z výnosov tejto služby za sledované obdobie na tvorbu európskych diel alebo na nadobudnutie práv európskych diel. Belgicko kombinuje spôsoby podpory európskych diel uvedené v článku 13 tejto smernice. My sme sa rozhodli ísť cestou stanovenia 20-percentnej kvóty, ktorá, si myslím, z hľadiska európskych diel je takisto riešením.
Tu by som si ale dovolil pootvoriť dlhodobú otázku, ktorá trápi našich tvorcov, a to, či by sme sa napríklad nemohli zamyslieť nad tým, či nechrániť priamo slovenských tvorcov audiovizuálnych diel a nezačali by sme sa baviť aj na pôde parlamentu o tom, že naša slovenská tvorba potrebuje väčšiu ochranu, pretože aj táto transpozícia hovorí o európskych dielach. Viem, že v dôvodovej správe sa píše teda aj to, že sa teda myslí tým aj slovenské. Ale myslím si, že mali by sme z hľadiska toho, že kultúrny rozmer je jeden z dôležitých rozmerov, ktoré členské štáty Európskej únie si zachovať majú, zamerať sa na to, že stanovíme možno nejakou úpravou nášho právneho systému, tuná to môže byť či už cez autorský zákon alebo možno aj priamo cez vysielanie, retransmisiu, kvótu aj pre slovenské diela, a tým pádom budeme môcť obstáť pred našimi tvorcami, že naši vysielatelia budú viazaní vysielať hlavne alebo teda v nejakom percente slovenskú tvorbu. Čiže túto transpozíciu viac-menej podporujeme, keďže nič zlé nezavádza.
Ešte si myslím, že nebolo spomenuté v úvodnej reči, to je tzv. otázka, že sa odstraňuje rozpor medzi smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách a tzv. Európskym dohovorom o cezhraničnej televízii. (Reakcia navrhovateľa.) Áno, hovorili ste o tom, pardon. Čiže chcel by som to vyzdvihnúť. Podľa doterajšej právnej úpravy, ktorá síce z dohovoru vychádza, ak by vysielateľ usadený v našom štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, nebol považovaný za vysielateľa, a patrí pod jurisdikciu našej republiky, a to v prípade, ak by využíval pozemné satelitné stanice na prenos signálu, tzv. enabling, zo Slovenskej republiky alebo družicovú kapacitu, odstránením tejto kolízie zo smernice bude musieť zaviesť to, že pod slovenskú jurisdikciu naozaj patrí. V zmysle zásady prednosti európskeho práva teda tým to rieši väčšina z 20 štátov, ktoré sa takisto budú musieť s touto smernicou zaoberať. A možno sa to vyrieši. A ja sa tuto skúsim pána ministra opýtať, či problém Skylinku a zavádzania vlastne poplatkov tým, že vieme, že ten prevádzkovateľ je mimo územia štátu, je dotknutý týmto alebo či sa to týka programovej služby alebo či do budúcna aj problém Skylinku nielen pri transpozičných snahách budeme môcť riešiť tuná na pôde Slovenskej republiky a parlamentu. Chcem uviesť to, dovolím si to pri tejto príležitosti, že z hľadiska činnosti výboru pre médiá a kultúru sme sa priamo problémom Skylinku zaoberali päťkrát, a to aj takým spôsobom, že z moci výboru sme oslovili tri dotknuté orgány, telekomunikačný, protimonopolný, retransmisnú radu, ďalej sme oslovili Slovenskú obchodnú inšpekciu. A zažili sme celkom slušný pingpong poslanecký medzi tým, že kto je vlastne zodpovedný za stav Skylinku. Telekomunikačný úrad aj retransmisná rada nás odkázala na Slovenskú obchodnú inšpekciu, Slovenská obchodná inšpekcia nás odkázala späť. Čiže z hľadiska toho, akým spôsobom sa problém Skylinku bude riešiť ešte tým, že teda už 1. september už prebehol a žiadny dotknutý štátny orgán, štátna moc, žiadny minister ani tuná nikto z poslancov problém, ktorý sa dotýka obrovského množstva slovenských rodín, nevyriešil, tak dúfam, že následné kroky budú smerovať k tomu, aby sme vyjasnili tento právny stav a aby sme aj problém Skylinku možno na výbore otvorili.
Čiže ak by som zhrnul transpozičnú snahu v oblasti zákona o retransmisii, vítam a dúfam, že do budúcna sa aj ministerstvo bude zaoberať zákonom o retransmisii, aby tá idiotizácia spoločnosti ďalej nepokračovala, úprimnejšie a možno aj s väčšou snahou. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, pozorne som si vypočul tuná kolegu Hlinu. Naozaj to, čo je prízemné a amorálne, tak to je v kurze. A kto sa náhodou ozve a obráti sa možno aj na verejnosť alebo verejne čosi povie a označí, dovolí si čosi označiť za morálne, tak ho zhasnú ako lacnú žiarovku z hypermarketu, ako to bolo tu povedané. Reality šou sa natáča vedľa sochy Štefánika, ako to bolo tu spomenuté. Pán minister, my nemáme televízor. Takže som odkázaný len naozaj na takéto informácie. Vôbec neľutujem, že ho nemáme, pretože naozaj nie je na čo hľadieť v tom televízore. Ani nijaká opona nevyrieši naše vysielania. Ale naozaj tá tvorba tých programov, ktoré sa predostierajú nielen mládeži, ale nám všetkým, tak to formuje aj nášho ducha slovenského ľudu. Tak ako to bolo tuná spomenuté, naozaj médium má veľký a silný vplyv na nás všetkých. Ak budeme dávať také negatívne veci, tak aj toto bude odraz spoločnosti. A týmto smerom sa budeme orientovať. Dovolím si tuná citovať podľa mňa jedného veľkého človeka rodáka zo Slovenska monsignora Trstenského, ktorý povedal jednu krásnu vetu: „Ešte žiaden národ nebol chválený za to, že si špinil do vlastného hniezda.“ A my, Slováci, akoby sme si chceli čím viac našpiniť do toho hniezda cez všetky možné veci vrátane aj televízie a vysielania, aby sme ukázali tú svoju "veľkosť". Tak to je tá prízemnosť, na ktorú poukazoval tuná kolega Dodo Hlina. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.