Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegyňa a kolegovia. Takže znovu je to o poloprázdnej sále, no dobre, takže asi mám tu smolu, že stále mi takto nejako vychádza, buď tesne pred 19.00 hodinou, alebo hneď zrána, no ale dobre. Život je asi o tom.
Takže dovoľte, aby som aj ja trošku prispel do tejto rozpravy, hoci môžem povedať, že nie som pedagóg, ale každý tým nejakým pedagogickým procesom prešiel aj nejakými tými voľnočasovými aktivitami, tak preto mi dovoľte trošku sa k tomu vyjadriť. Táto problematika je riešená teda školským zákonom a ten školský zákon prakticky za nejaké spoločenské, vzdelávacie a výchovné zariadenia považuje nejakých 6 subjektov. Medzi nimi okrem školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, školského internátu, školského hospodárstva a strediska odbornej praxe je aj, sú aj centrá voľného času.
Tieto centrá voľného času prakticky vychovávajú mladého človeka a musím povedať, že výchova mladého človeka sa neobmedzuje iba na základnú výchovu v rodine a nadobúdanie teoretických a praktických vedomostí v škole. Neodmysliteľnou súčasťou každého života jednotlivca, a to, o to výraznejšie mladého, ktorý prakticky sa ešte v tom živote iba zorientúvava, hľadá, kam sa umiestniť, je využitie jeho voľného času. Sféra voľného času môže byť pritom do určitej miery, môže kompenzovať aj niektoré nedostatky školského systému. Vytváranie podmienok a ponuky na zmysluplné využívanie voľného času detí, tak v podstate ostal okrem školy na centrách voľného času, ktoré sa stali jedným z najvýznamnejších činiteľov realizácie štátneho programu starostlivosti o mládež v oblasti voľného času. Tieto centrá venujú veľkú pozornosť, myslím, že to nemusíme nikomu vysvetľovať, vyhľadávaniu a príprave talentov a integrácii detí a mládeže so špeciálnymi potrebami.
V posledných rokoch sa do popredia dostáva aj spoločná práca rodičov s deťmi ako podpora rodinnej výchovy a činnosť s deťmi a mládežou zo sociálne znevýhodneného prostredia. Centrá voľného času realizujú rôznorodé, pravidelné i príležitostné aktivity v záujmových útvaroch, organizujú prázdninové podujatia, tábory, súťaže, prehliadky, metodicko-edičnú činnosť a mnoho ďalších vecí. Myslím si, že nechceme nechať naše deti napospas ich, by som povedal, mediálnym hrátkam, ktoré proste hrám, ktoré majú a aby sme ich dostali aj von, pretože keď ja si porovnám, čo ja som robil, keď som bol v ich veku, tak momentálne to neni porovnateľné, pretože futbal, šport, príroda, to bolo dennodenným mojím životným nejakým záujmom, teraz je to všetko pozatvárané. Takže dúfam, že vieme, čo nám chýba, čo nám pokrivkáva vo využití voľného času u mladých ľudí.
Preto aj tieto centrá voľného času majú pozitívne ovplyvňovať hlavne voľný čas a dospievajúcu mládež. A voľný čas ako výrazný fenomén života vyspelých krajín, kde, predpokladám, sa chce zaradiť aj Slovensko, je zároveň jedným z dôležitých problémov týchto krajín. Významne vystupuje, vstupuje do vývoja spoločnosti napríklad štruktúrou zamestnanosti, modelom rodinného života či vznikom tzv. priemyslu voľného času. Voľný čas, ktorý by mal byť okrem iného priestorom na rozvoj a kultiváciu osobnosti, sa stáva vo veľkej časti mladej generácii priestorom, ktorý podmieňuje vznik rôznych sociálno-patologických javov. Ak spoločnosť zabezpečí kvalitné využívanie voľného času detí a mládeže, potlačí tým rozvoj práve takýchto negatívnych sociálnych javov. Spoločnosť by mala oveľa viac akceptovať efektivitu a produktivitu potenciálu mladej generácie. Myslím si, že vlastne v tom mladom veku sa každý nastavuje, ako bude mať tú fyziológiu aj tela do budúcna a musím povedať proste, že to je to obdobie, ktoré vám potom na starosť povie, že vlastne ako dlho budete aj žiť. A to nech mi hovorí, každý čo chce, lebo tí, ktorí, ja hovorím, že nemajú tú nejakú fyzickú kondíciu, už momentálne naše deti nechodia, alebo deti, dospievajúci nechodia už ani na tú vojenskú službu, ktorá aspoň trošku im, týmto, ktorí nemali žiadnu tú, proste ten rok, dva roky, dalo im trošku do tela a myslím, že malo to tiež svoj zmysel. V súčasnosti proste nič také neexistuje povinné a to je ten problém. To je ten problém proste, že ľudia ostávajú, mľandravejú, s prepáčením, a decká nevedia zabehnúť kilometer? No to je modré z neba, hej, z tohoto! Takže hovorím, že to je ten veľký problém, a preto myslím, že tie centrá voľného času, aj ďalšie, samozrejme, ktoré k tomu prispievajú, k využitiu času, majú neskutočný význam a myslím si, že to každý si to musí uvedomiť.
Spoločnosť by mala teda viac akceptovať aktivitu a produktivitu, produktivitu potenciálnej mladej generácie získa, získanej voľnočasovými aktivitami a viac doceňovať prostriedky ušetrené po následnej kriminalite a narkománii, nehovoriac o neuznaní ekonomického významu kvalitného využívania voľného času mladej generácie.
V jednej zo správ slovenského výboru UNICEF sa konštatuje, že ako celkove, tak aj v jednotlivých oblastiach, je starostlivosť o voľný čas detí a mládeže zo strany štátu horšia ako pred 1989. O tom dúfam, že nikto nebude polemizovať, lebo je to fakt. Áno, bol tu veľký tlak z rôznych strán, aj na mládež, na využívanie voľného času a, samozrejme, že každý ide tou ľahšou cestou, keď ho niečo bolí, bo musí mať kondičku, tak radšej nejdem, pretože radšej, to je tá akože, by som povedal, že nechcem povedať, nejaká taká akože voľnosť, ale viac-menej odpor voči tomu, aby som tréning, tak ako mám ho odviesť, aby som ho odviedol a viac-menej, samozrejme, každý ide za tými blýskavými vecami, a to, čo musíš poctivou prácou odrobiť aj v tom tréningu, alebo aj to na tom športe, alebo aj na tom kurze tanečného klubu, alebo, to je jedno, v čom, alebo speve, tak tam ideme radšej tou cestou menšieho odporu.
Chýbajú vysokoškolsky vzdelaní, dobre pripravení pedagógovia voľného času. Prečo asi? Pritom jedným z rozhodujúcich predpokladov pre prácu s deťmi tohto charakteru je aj kvalitné personálne obsadenie. Mnoho terajších centier je priamym pokračovateľom práce zariadení z predchádzajúceho obdobia, ktoré začali pracovať ešte v 70. - 80. rokoch minulého storočia. Za desiatky rokov sa začlenili k najvýznamnejším výchovno-vzdelávacím inštitúciám vo svojich obciach, mestách, regiónoch. Ja som mal tiež možnosť zažiť nejakú tú činnosť, dokonca som aj prispieval nejakými svojimi danosťami a možnosťami a musím povedať, že áno, robí sa to so srdcom, v mnohých prípadoch aj, by som povedal, na úkor voľného času, na úkor financií vlastných a ja si vysoko vážim týchto ľudí, ktorí takýmto spôsobom pristupujú ku, a majú zodpovednosť za výchovu ďalšej generácie, ktorú by sme, myslím si, že mali udržať minimálne v takejto "kondícii" ako sme mali my, resp. aby sme sa vrátili naspäť a povedali, že treba s tým niečo robiť. Pritom stovky vedúcich záujmových útvarov sa venovali deťom vo voľnom čase, vo svojom voľnom čase a túto prácu mnohí vykonávali ešte a vykonávajú dobrovoľne.
Pedagogické školy rozširujú svoje študijné programy o špecializáciu animátor voľného času a ja som mal kolegov, ktorí keď potrebovali mať vysokoškolské vzdelanie na daný útvar, tak išli si urobiť animátorov voľného času. Ja som sa ich pýtal, no čo to je, hej, akým spôsobom? No vyzerá, že áno. Tu by to uplatnenie malo byť, to je teda ten animátor voľného času v tom CVČ-ku a v tých iných zariadeniach, tak dúfam, že budú docenení a nebudeme im, by som povedal, brať ich profesiu, ktorú teda si vybrali, či už by som povedal prinútene, že museli, ak chceli ostať v práci, ale aby mali to vzdelanie, tak aby sa mohli proste aj tam realizovať a možno aj v tých strediskách, centrách voľného času.
Na jednej strane si pripravujeme odborníkov, na druhej strane sa chystáme redukovať ich možnosti uplatnenia v tom, čo vyštudovali. To je iba jedna stránka veci. Tou najpodstatnejšou je však financovanie centier voľného času, vlastne o ktorom sa tu teraz bavíme niekoľko hodín. Navrhovaný systém, podľa mňa vyvolal veľa otázok. Vzniknú nové centrá v obciach? Neviem momentálne, ako som v rozprave vypočul, 200 - 300 obcí majú tie centrá voľného času, ale väčšinou je to sústredené do miest, kde prakticky sú aj iné materiálno-technické možnosti, aj tých ľudí je podstatne viacej skôr a majú nejaký ten servis už možno zabezpečený z toho predchádzajúceho obdobia. Nie som až veľký optimista, že by tisíce obcí znovu po tomto prijatí alebo zákona, alebo pri súčasnom pomere síl, asi ten zákon bude predsa len prijatý, pretože opozícia, či si budeme tu stavať na hlavy, alebo robiť, skákať do výšky svetové rekordy, asi šancu nemáme, takže myslím si, že nebude to húfne vznikanie centier voľného času po tých obciach. Bodaj by som sa mýlil, ale myslím si, že toto tu nebude až takto jednoznačne z tohto zákona prebiehať.
Centrá voľného času zastrešovali aj v celom okrese aj všetky súťaže a olympiády pre žiakov vyhlásené ministerstvom školstva. Ako to pôjde ďalej, keď bude možno že menej peňazí? Tak by som povedal, že ak sme tu mali tých, ktorí robili tu načierno
a myslím, že tu by som povedal, že odborníci, ktorí s tým ste priamo pracovali alebo mali ste to priamo pod palcom, tak urobme tých čiernych vinníkov. Nájdime ich! Lebo všetko vyzerá, že je o kontrole. Všetko je o kontrole aj celý život je o kontrole, či sa vieme správať, alebo nevieme. Takže, aj tu by sme mali tých vinníkov presne pomenovať a urobiť príslušné opatrenia. Tí, čo to robia poctivo, by nemali byť hádzaní do jedného vreca práve s takýmito jedincami. Aby sa nestalo, že na pár takýchto prípadov doplatia nakoniec všetci ostatní. Samospráva, myslím si, že bude a bude, má toľko boľačiek finančných, a pokiaľ to nebude účelovo viazaný, tento prostriedok, že kam to má ísť, neverím, neverím, že všetko pôjde do centier voľného času, ktoré by mali byť v inom regióne, mali byť inde, v inom meste, v inej obci, na inom území. A preto beriem slová pána Blanára, ktorý povedal v rozprave o tom, že pokiaľ by vznikla nejaká anomália, ktorá by ukazovala akože nefunkčnosť toho, čo sa teraz tu bude, ako chce prijímať, že kompetentní zareagujú promptne a budú reagovať. To znamená reagovať aj tým spôsobom, u mňa reagovať znamená odstrániť ten nedostatok, ktorý tam vznikne. To znamená, že vrátiť aj stav doterajšieho stavu, keď teda to máme brať dôsledne. No či to bude, tak som veľmi zvedavý.
Takže, pán Blanár, ďakujem, že ste sa vyjadrili takto a dúfam, že budete aj potom, keby náhodou to nevyšlo, v tomto svojom presvedčení pokračovať. Chcel by som veriť tomu, že všetko, čo by malo negatívne ovplyvniť centrá voľného času, bude vyselektované v priebehu reálneho života, ktorý od prijatia tohto zákona vlastne sa bude centrá voľného času, budú riadiť a bol by som veľmi rád, keby sa to vyhodnotilo reálne. Žeby sa povedalo, áno, o rok, rok-trištvrte porovnajme, čo sa stalo, čo sa nestalo, a zistíme, čo vlastne sme dosiahli, resp. čo sme chceli dosiahnuť a čo sme nedosiahli. Hej? Lebo, ak to má byť iba zákon pre zákon, že niekto si tam zmyslí alebo nejaká lobistická skupina alebo čo, tak ďakujem pekne. Tak tieto zákony, ja sa pod to nepodpíšem, nehnevajte sa! A moje svedomie hovorí, že nie! Pretože zákon by mal skvalitňovať robotu a práve tie podnety zospodu, ktoré by tu mali prísť, mali by povedať, áno, vážení, centrá voľného času majú to-to-to-to, to je ten problém. A hlavne sa venovať tým ľudom, ktorí o tom rozhodujú priamo tam dolu. Nie tu hore v parlamente, lebo my tu rozhodujeme o všetkom, ale v mnohých prípadoch nemáme o tom vedomosti, ktoré má ten reálny vykonávateľ tohto zákona.
Takže, pán minister, dúfam, že aj z toho môjho nejakého voľného príspevku, ktorý ja, voľného, voľnej rozpravy, ktorú som teraz dal, možno že si niečo zoberiete, a bol by som rád, keby sa tento zákon stal reálnym, ktorý by zjednodušoval život centier voľného času a aby naše aktivity, ktoré pre decká chceme vytvoriť, aby sme sa nemuseli hanbiť, že čo sme dneska prijali a aby do budúcnosti sme si povedali, tak bol to dobrý zákon, alebo bol zlý, tak ho zrušme a poďme naspäť do toho, čo sme tu mali už predtým. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som poďakovať pánovi Blanárovi. Z jeho vystúpenia som si zobral dve významné veci, a to v prvom rade, keď hovoril o efektivite, že vieme činnosti v centrách voľného času robiť efektívne. Áno, myslím si, že ak jedno centrum voľného času vie zastrešiť činnosťou 24 obcí z okresu, tak si myslím, že činnosť tohto centra je efektívna. Preto si myslím, že financie, ktoré má mať pridelené, tak si zaslúži, pretože idú skutočne na činnosť týchto útvarov alebo teda záujmových krúžkov.
Ďalšie, veľmi som rád, že sa pán kolega dotkol kompetencií. Vieme všetci, že bude to zrejme nevyhnutnosť aj v rámci reformy verejnej správy, ktorá sa chystá. Jedná sa o audit kompetencií a bude sa musieť prísť na to, skutočne, akým spôsobom do budúcnosti pokračovať, pretože dvojjediné financovanie vzdelávacích aktivít nie je v prospech veci. A ja by som možno to obrátil naspäť, možno sa k tomu aj dospeje časom pri tom audite, že nie štát bude prispievať na obce, respektíve bude dávať financie obciam na rozdelenie financií pre vzdelávacie aktivity, ale opačne, obce zo svojich podielových daní budú prispievať do štátneho rozpočtu na vzdelávanie detí a mládeže.
Takže uvidíme, akým spôsobom to bude fungovať. Čiže možno to bude naozaj otázka toho auditu a uvidíme, kam dospejeme. Čiže systém obrátime úplne opačne. Nebude to zhora nadol, ale opačne, zdola nahor. A podľa toho, aké tie vzdelávacie aktivity budú, ktoré si ministerstvo bude musieť ustriehnuť, a ono bude rozdeľovať financie priamo na vzdelávacie aktivity, či už základné školy, stredné školy, záujmové útvary a tak ďalej, a tak ďalej.
Takže som rád, že to bolo v týchto dvoch rovinách.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem kolegovi za takú snahu o vecné poznámky. Ja by som chcel, začnem od Tóna, že ty v tom problém nevidíš. No, ja viem, že ty v tom problém nevidíš, hovoril si o tom, že tá obec zachová funkčné centrum voľného času. No, problém je v tom, že tak ako to dnes niekto, už ako to zaznelo, že tie centrá sú lokalizované v nejakých niečo medzi 200, 300 obciach, ale peniaze dostanú teraz úplne všetky obce. To znamená, že keď tam žiadne centrum nie je, tak tam nastane problém prerozdeľovania tých peňazí, čiže hovoríme o niečom inom.
Ďalšia vec. Ja sa zastávam, a to zopakujem, sprísnenia hygienických, bezpečnostných, požiarnych noriem, tak ako vo všetkých ostatných prípadoch som za, a preto pre novovznikajúce, nech sa tak stane, podporujem to. Ale pre tie jestvujúce, viete, keď je alternatíva, že to dieťa, môže byť rómske, ale nemusí byť rómske, behá kdesi pomedzi nebezpečný odpad a v blate, alebo niekde fetuje, a alternatíva, že bude v nejakom nie normyspĺňajúcom zariadení tráviť zmysluplne voľný čas, myslím si, že voľba je jasná, čo by sme mali podporiť. Čiže ešte raz. Ide mi o to, aby sa nezavádzali nové požiadavky pre už funkčné jestvujúce centrá, aby sa zaviedli nové požiadavky pre novovznikajúce a aby sme zachovali teda to, čo je funkčné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Rišo, ty si sa dotkol niektorých závažných okolností, ja by som len zdôraznil, teda ak máme mať nastavené normy, ktoré majú spĺňať kritériá pre zdravý vývoj alebo teda vzdelávacie aktivity detí a mládeže, tak nech sú teda nastavené. A potom ich buď treba dodržiavať, alebo ich zjemnime tak, aby mohli byť dodržané všade. Pretože skutočne tie podmienky nie sú všade také, aby spĺňali tieto prísne normy, viem to aj ja zo svojej vlastnej praxe, nie z toho, čo mi povedia ľudia z praxe, ale z toho, čo som si ja zažil na svojej vlastnej koži, keďže som, kým som nastúpil do parlamentu, učil. Takže skutočne, treba sa nad tým zamyslieť a pokiaľ tie podmienky nastavíme tak, ako hovoril kolega Vašečka, tak si myslím, že to bude dobré.
No a zvyšok, ku zvyšku vecí sa vyjadrím hádam vo svojej vlastnej rozprave.
Takže ja ti, Rišo, ďakujem za tvoje vystúpenie.

Príjemný večer prajem, kolegovia, kolegyne, pán minister, pán spravodajca, samozrejme, pani predsedajúca, ja by som chcel len zopár faktických vecí, pretože mnohé zazneli, a čítame tu pozmeňujúce návrhy, čo môže niekedy byť únavné. Takže jedna z vecí, ktorú by som chcel adresovať aj ministerským úradníkom na balkóne, pozdravujem srdečne, je to, že ten odpor verejnosti je naozaj silný, a nemyslím, že je to preto, lebo opoziční politici tu vytĺkajú nejaký politický kapitál a robia bu-bu-bu, ale preto, že naozaj ľudia, ktorí s tým robia a vidia do toho, tak vidia, že je tu naozaj ohrozenie niečoho funkčného, niečoho dobrého, čo sa robí s deťmi. Mne sa veľmi páči bonmot kolegu Beblavého, ktorý hovorí, že keď chceme pacienta liečiť, nemôžeme ho vyliečiť tým, že ho zastrelíme.
Takže ja sa pripájam k tým ďalším pozmeňujúcim návrhom, ktoré už padli a ktoré ešte padnú, tiež som spolupredkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorý pred chvíľou predstavil kolega Poliačik, a chcel by som ešte upozorniť na to, že naozaj tu ide o náročnú problematiku vzťahov obcí a vzťahov vlastne financovania centier voľného času. Prednedávnom sa ku mne dostal mail zo Združenia miest a obcí Horného Považia, ktorého predsedom je pán Choma, primátor Žiliny a zároveň poslanec Národnej rady za SMER, kde sa píše o tom, že súčasný systém financovania CVČ je nefunkčný, tak to je presne takéto čiernobiele videnie. Je veľmi veľa veľmi kvalitných, dobrých centier voľného času, ktoré fungujú a fungujú poctivo, a ich cieľom nie je, je to zaručené čestnosťou ich členov, zamestnancov, nie je získavať nejaké peniaze, robiť nejaký biznis, ako je to veľakrát tuto povedané, ale naozaj pomôcť deťom. A toto ma mrzí najviac, že funkčné veci, ktoré bežia, budú zrušené, budú im podrazené nohy. Jeden pán z jedného centra zo Štiavnika mi volá už niekoľkokrát, aj dnes mi volal cez prestávku obednú, prosím vás, ako to je, lebo my zapisujeme deti, my nevieme, ako to bude fungovať od 1. januára, všetko sa to rozpadne. A bol u mňa doma a rozprával mi o tom, ako to tam krásne prebieha, napríklad veci týkajúce sa folklóru, hudby, tanca, divadla, a že toto všetko je ohrozené. O toto ide a toto nám prekáža.
To bolo na margo aj toho širšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý zaznel predtým a ktorého som spolupredkladateľom.
Ja by som si dovolil taký jeden krátky pozmeňujúci návrh, prečítam ho aj s odôvodnením a potom by som ešte možno zopár slov na vysvetlenie. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2013 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (Pozn. red.: správne má byť "č. 597/2003 Z. z.".)
Vládny návrh zákona, ktorý som teda spomenul, sa mení takto:
V čl. II 55. bode v § 39c ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová "doklady podľa § 16 ods. 1 písm. h) a i)". Dôvod k tomu je takýto: Vzhľadom na to, že spomenutý vládny návrh zákona zavádza v sieti evidenciu elokovaných pracovísk, v prechodných ustanoveniach určuje pravidlá k už existujúcim elokovaným pracoviskám. Dôvodom navrhovaných zmien vo vládnom návrhu je potreba ich riadnej evidencie, ktorá v doteraz platnom zákone absentovala. Je nepochybné, že riadna evidencia elokovaných pracovísk je nevyhnutná okrem iného aj pre zlepšenie kvality a fungovania v jednotlivých pracoviskách. Dôvodne sa preto vo vládnom návrhu ustanovuje elokovaným pracoviskám, detašovaným triedam a pobočkám zriadeným do 31. decembra 2012 povinnosť písomne oznámiť Ministerstvu školstva Slovenskej republiky údaje potrebné pre riadne vedenie evidencie. Problémom pri plnení si povinností podľa navrhovaného znenia daného ustanovenia však môže byť povinnosť elokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek zriadených do 31. decembra 2012 predložiť doklady podľa navrhovaného § 16 ods. 1 písm. h) a i), v zmysle ktorých sú dotknuté subjekty povinné predkladať doklad o zabezpečení priestorov a doklad príslušných orgánov štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania sú v súlade s hygienickými požiadavkami a predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a predpismi o ochrane pred požiarmi.
Cieľom zmeny navrhovanej týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom je vylúčiť povinnosť elokovaných pracovísk, detašovaných tried a pobočiek zriadených do 31. decembra tohto roku, predložiť ministerstvu doklady podľa navrhovaného § 16 ods. 1 písm. h) a i), a to vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle doteraz platnej právnej úpravy takáto povinnosť neexistovala, a preto sa pre elokované pracoviská, detašované triedy a pobočky zriaďované podľa súčasnej právnej úpravy splnenie podmienok viažucich sa na vydanie daných dokladov nevyžadovali. Za daných okolností môže byť povinnosť dodatočného a retroaktívneho splnenia podmienok na vydanie dokladu príslušnými orgánmi štátnej správy, že priestory školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania alebo pracoviska praktického vyučovania sú v súlade s hygienickými požiadavkami a predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a predpismi o ochrane pred požiarmi, prípadne aj dokladu o zabezpečení priestorov, pre niektoré už existujúce elokované pracoviská, detašované triedy a pobočky problematická a v spojení s navrhovaným ustanovením § 39c ods. 3 až likvidačná. Respektíve môže viesť k zániku dobre zabehnutého a fungujúceho elokovaného pracoviska, detašovanej triedy alebo pobočky. Ide napríklad a najmä o elokované pracoviská, detašované triedy a pobočky v rómskych osadách, ktoré sú zriadené často len v provizórnych priestoroch, no plnia významnú a nenahraditeľnú funkciu vo vzdelávaní, výchove a začleňovaní detí z takéhoto prostredia do spoločnosti. Koniec pozmeňujúceho návrhu.
Na vysvetlenie k tomu. Sedel som s ľuďmi, ktorí sa venujú zvlášť rómskym deťom a mládeži. Boli tam aj ľudia z gréckokatolíckej cirkvi, ktorí majú centrum v Čičave a potom majú tie detašované pracoviská, respektíve elokované, ako ich nazýva nový zákon, v okolitých obciach. A napriek tomu, že sa snažia o čím lepšiu kvalitu, o ktorú im ide, tak je jasné, že v daných podmienkach, ak budú dané tieto požiadavky na potvrdenie hygienika, požiarnikov, bezpečnosť práce, je veľmi pravdepodobné, že mnohé z týchto to nesplnia.
Ja by som preto navrhoval a prosil, aby táto povinnosť platila pre novovznikajúce elokované pracoviská, ale nie pre už jestvujúce, kde si myslím, že je dostačujúci prípadný podnet, ako mi oni spomínali, na kontrolu školskej inšpekcie. Možno na porovnanie, je to podobne ako keď máme autá a zavádzame stále prísnejšie emisné normy. Je úplne jasné, že novovyrábané autá majú tie normy najprísnejšie, a je to úplne v poriadku a ten trend je dobrý, ale tie funkčné, stačí, keď plnia tie normy, ktoré mali v čase svojej výroby, keď hovoríme o autách, keď hovoríme o tých elokovaných pracoviskách, tak tie, aké mali, keď vznikali. Čo mi leží teda na srdci, aby to, čo funguje, aby sme to nezničili zbytočnými požiadavkami. Čiže ešte raz, nech tieto pravidlá platia len pre novovznikajúce elokované pracoviská a prosím, aby sa táto povinnosť okrem evidencie, ktorá je v poriadku, nevzťahovala na už funkčné elokované pracoviská.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Fronc, vy ste hovorili o tom, že vlastne najväčší záujem na novom financovaní škôl a školských zariadení má ZMOS. Treba povedať, že ani v ZMOS-e nie je jednotný názor na financovanie vzdelávacích aktivít. Rozprával som sa totižto s niektorými primátormi a starostami, ktorí sú členmi ZMOS-u a ktorí vôbec nesúhlasili s novými princípmi financovania, ktoré deklaruje ministerstvo školstva ako dohodu so ZMOS-om. Takže tu je otázka, že s kým zo ZMOS-u sa vlastne ministerstvo školstva alebo minister dohodol.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Viskupič už v podstate povedal aj to, čo som mal na jazyku, takže jedná sa o to, že na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa každé volebné obdobie strieda vedenie, vždy tam do funkcie predsedu príde niekto iný, ktorý má trošku iné nariadenia zo svojho vedenia, pokiaľ je tam dosadený. Samozrejme, inak sa potom stavia aj ku politike Slovákov žijúcich v zahraničí. Ja mám dosť kamarátov, ktorí sa nachádzajú mimo Slovenska, a sú Slováci žijúci v zahraničí, buď ktorí sa tam prisťahovali nedávno, alebo ktorí tam žijú odjakživa, prípadne sa tam narodili. Zbieram od nich tieto problémy, ktoré nie všetky boli špecifikované v správe, ale verím v to, že nový predseda úradu sa postaví k nim zodpovedne a skutočne sa bude riešiť táto otázka v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí. Takže budeme mu držať palce, no a budeme, samozrejme, jeho činnosť sledovať a prípadne sme mu aj nápomocní k tomu, aby sa táto otázka pohla pozitívnym smerom dopredu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja iba stručne k vášmu vystúpeniu, a to, že súčasného riaditeľa úradu mám v plnej úcte, ako aj bývalého veľvyslanca, a to, že sa nemal dostatočný čas možnosť oboznámiť s agendou, plne uznávam, a preto aj pripomienky, ktoré som predtým predniesol v rozprave, sú viac-menej zásadnejšieho charakteru, ktoré trvajú a pretrvávajú cez tri vedenia úradu, a myslím si, že správa ich obsahovať mala.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, dovolím si uviesť niekoľko otázok, možno aj podľa toho, ako bolo úvodné slovo pána ministra, ktoré som vnímal z hľadiska predkladania tejto správy v dvoch rovinách. Tým, že na základe kompetenčného zákona agenda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pripadla ministerstvu zahraničných vecí, a teda po platnosti kompetenčného zákona ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je jedna rovina, ktorej by som sa chcel venovať a venoval sa jej aj pán minister v úvodnej reči. Druhá rovina je samostatná správa, ktorá je predkladaná plénu parlamentu. Ak by som sa mal venovať aj tejto správe, využil som možnosť, keďže táto správa bola prejednávaná v troch výboroch parlamentu, výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny, zahraničnom výbore a vo výbore pre médiá a kultúru, položiť a využiť prítomnosť pána riaditeľa ústavu, Úradu, pardon, pre Slovákov žijúcich v zahraničí, kde si myslím a mám za to, že v niektorých bodoch správa nebola dostatočná, respektíve či by vedel objasniť niektoré skutočnosti. Využívajúc prítomnosť pána ministra sme zároveň s kolegom Hraškom v otázke Slovákov žijúcich v zahraničí v čase ešte pred platnosťou kompetenčného zákona využili možnosť poslancov a interpelovali v tom čase predsedu vlády priamo teda v otázkach súvisiacich s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Konkrétne v kompetenčnom zákone, som sa ku kompetenčnému zákonu alebo zákonu č. 575/2001 Z. z. som sa snažil predložiť pozmeňujúci návrh, keďže v rámci presunu kompetencií som mal za to, že síce legislatívna iniciatíva vlády a možno aj celkový koncept, ak by som odcitoval pána ministra, možno parafrázoval, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je zavesený vo vzduchu, a teda kompetenčným zákonom sa snažia viac-menej ho ukotviť, a to aj v súlade s platným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa skôr stal ten stav, že zostal pravdepodobne vo vzduchoprázdne. Neviem, pán minister, či bude snaha vlády a možno aj vášho ministerstva viesť k úprave zákona Slovákov žijúcich v zahraničí, alebo či vnímajúc aj snahy možno z programového vyhlásenia vlády, či bude smerovať činnosť tohto úradu k utlmeniu, alebo aký spôsob výkonu tohto úradu bude do budúcnosti. Na základe toho, akým spôsobom bol teda prijatý kompetenčný zákon, a ja som ten pozmeňovák smeroval do tej roviny, že nechcel som meniť filozofiu návrhu novely a veľmi nehovoriť o tom, že snaha vlády zastrešiť pod jedno ministerstvo tento úrad, keďže koncepcia podpredsedu vlády, ktorý zastrešoval pred vami, či tá koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí bude dostatočná na základe kompetenčného zákona, alebo tam, kde som mal ja problém, keďže kompetencia, koordinácia, tvorba a výkon, ktoré úradu majú prislúchať, si myslím, že teraz sme zostali, nieže zavesení vo vzduchu, ale sa mi zdá, že fakt sa vyskytlo nejaké vzduchoprázdno v rovinách, ktoré koordinácia, tvorba a výkon mohli byť prijatím tohto pozmeňovacieho návrhu. Ak ste s ním neboli oboznámení, tak možno uvediem iba to, že sme sa chceli, mali sme snahu koordináciu a tvorbu štátnej politiky vymedziť absolútne jednoznačne do kompetenčného zákona. Čiže či potom, keďže sa mi teraz zdá, že ten rozpor medzi kompetenčným zákonom a samotným zákonom o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí pretrváva, či sa teda bude pri tvorbe štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí pristupovať k novelizácii samotného zákona o úrade, alebo napriamo, či snahy ministerstva budú smerovať možno k zrušeniu tohto úradu. Čo sa týka samotnej správy, respektíve dovolím si využiť vašu prítomnosť, a keďže pôvodná interpelácia smerovala k predsedovi vlády, možno sa opýtať niektoré skutočnosti, ktoré nás s pánom kolegom Hraškom trápili, a to je hlavne otázka, ktorú som už pri kompetenčnom zákone vnímal, čiže či sa pod opatrením, ktoré hovorí o posilnení postavenia Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete, hovorí o systémových a organizačných opatreniach v agende Slovákov žijúcich v zahraničí, a pod týmito opatreniami či sa myslelo aj zrušenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako to bolo prezentované, ja som to vnímal v médiách, a pôvodne aj navrhované v novele zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Možno, že ak sa tento rozpor vyrieši, tak bude naveky vyvrátený tá možná obava, že k tomuto príde. Myslím si, že následne z hľadiska tejto interpelácie by som sa chcel spýtať, či záväzky vyplývajúce z dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnej podpore národnostných menších v oblasti vzdelávania a kultúry, ktorá bola podpísaná 12. decembra 2003 ministrami zahraničných vecí oboch krajín v rámci samitu EÚ v Bruseli, sa nejedná o neplnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia vlády následného 625, myslím, že ste ho tu aj spomínali vy, ku koncepcii štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015.
Myslím si, že neplnenie záväzkov z uvedenej medzinárodnej zmluvy a viacerých úloh z príslušných uznesení vlády, ktoré majú priamy dopad na našich krajanov, poškodzuje nielen dobré meno Slovenskej republiky v zahraniční, ale je negatívne vnímané celým slovenským zahraničím, najmä Slovákmi žijúcimi v Maďarsku, ktorých situácia je v niektorých prípadoch neveselá, pričom stále nie je vyčlenená podpora zo štátneho rozpočtu v zmysle medzinárodnej dohody, ktorá býva každoročne zameraná primárne na deti, žiakov, zabezpečenie ich výchovno-vzdelávacieho procesu. Neviem, či ten proces, keďže tieto dve interpelácie, a nechcem sa tu veľmi opakovať a byť veľmi dlhý, či v zmysle platného teraz už kompetenčného zákona tejto interpelácie nám odpovie nakoniec premiér, alebo sa to dostane do rúk, chcel by som takto deklarovať, že možno aj v rámci lehoty, ktorú budeme rešpektovať, by sme pravdepodobne, ak premiér postúpi túto žiadosť, na základe súčasného platného kompetenčného zákona by prišla odpoveď aj z vášho ministerstva.
Čo sa týka samotnej správy, jedným z mojich kolegov bolo predložených, i keď nie celkom správne, čo sa týka procesu, 38 zásadných, 38 pripomienok k samotnej správe. Skúsim využiť vašu prítomnosť, neviem, či ste sa dostali do kontaktu s týmto. Upozorňujem, že ten proces podania pripomienok z hľadiska portálu uznávam, že nebol celkom kóšer. Napriek tomu oceňujem aj vedenie úradu aj to, že sa tieto pripomienky dostali k vám. Nechcel by som byť teraz veľmi dlhý, čiže možno len vyzdvihnem niektoré. A ak by ste, pán minister, mali potrebu zareagovať možno ku konkrétnejším veciam, ktoré v záverečnom slove by ste spomenuli, či tieto pripomienky, ktoré niektoré boli označené aj za zásadné, by zniesli možno nejaký komentár. Jedna vec, ktorá ale chcem, aby v rozprave zaznela, je v konkrétnych pripomienkach, ktoré môj kolega, ja sa s nimi stotožňujem, je, aké opatrenia mieni podniknúť Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí tento rok, aby krajom v rámci dotácií vyplatil poskytnutých 1,33 mil. eur namiesto vládou vyčlenených 1,16 mil. eur.
Prečo Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí aj zo sumy 1,16 eur, a nie vami spomínaná suma 1,327, vyčlenil dotácie iba 1,055 mil. eur, a akým spôsobom mieni teda predseda úradu naložiť s viac ako 100 tisíc eur, ktoré zatiaľ neposkytol na aktivity krajanov? Spomínam to preto, že tá predmetná správa k tomuto faktu, čiže nakladanie s prostriedkami, nespomína takmer vôbec nič. Zároveň na výbore som sa pýtal aj na pamätník, ktorý v predmetnom uznesení 625 zo 17. septembra, čiže Pamätník slovenského vysťahovalectva, akým spôsobom je riešený a akým spôsobom je zabezpečené financovanie, keďže táto agenda sa ťahá už od čias bývalého predchodcu, alebo predchodkyne od pani Prívarovej, čiže aké kroky, lebo to uznesenie je z roku 2008, a máme rok 2012. Ďalej, sa mi zdá, že otázke televízneho vysielania sa venovať nebudem. Zároveň sa chcem spýtať na takzvaný akčný plán v oblasti migrácie, pretože z hľadiska správy, takisto žiadnu informáciu ohľadne migrácie a akčného plánu v tejto otázke správa neobsahuje.
Z hľadiska bezpečnosti Slovenska, schengenského priestoru a vydávania osvedčení. Chcel by som len informovať plénum, že v priebehu roku 2011 sa uskutočnili viaceré rokovania medzi Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na úrovni štátnych tajomníkov k problematike pozmeňovania a falšovania úradných dokladov, ktoré Slováci žijúci v zahraničí najmä z Ukrajiny predkladajú ako podkladovú dokumentáciu k vydaniu osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doklad slúžil k jednoduchšiemu získaniu štátneho občianstva, prechodného pobytu a nahrádzal povolenia na zamestnanie a má vytvárať ďalšie výhody.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sa vyjadrilo, že nemá dostatočné kapacity, aby sa naďalej preverovala pravosť a správnosť týchto dokladov. Zase vecnosť tohto problému mohla byť rozpracovaná v správe, v správe však k tejto otázke som nenašiel ani čiarku, preto by som sa chcel spýtať, že akým spôsobom túto vec chce možno aj z gescie, ktorú teraz ministerstvo má, riešiť?
Poslednú vec, ktorú považujem za dôležitú, spomínali ste to aj vy, je takzvaná dotačná politika alebo dotácie. Je to veľmi citlivá téma vzhľadom aj na to, že jej verejné prostriedky sú pod prísnym dohľadom verejnosti, chcel by som tiež iba v krátkosti, keďže v správe finančnej kontroly samotného úradu Slovenskej republiky č. 5/2011 sa konštatuje, že terajšia hlavná poradkyňa predsedu úradu v rokoch 2006 až '10 uzatvorila ako predsedníčka úradu viaceré dotačné zmluvy v rozpore so zákonom, predovšetkým zmluvy so Svetovým združením Slovákov zahraničí a v celkovej výške cca 150 tisíc eur, predseda tejto neziskovky je pán Skalský. Napriek tomu, že toto občianske združenie má sídlo na Slovensku a viaceré zmluvy s fyzickými osobami, ktoré mali následný trvalý pobyt na Slovensku, čo je tiež v rozpore so zákonom. Takisto, aké opatrenia poskytol úrad, aby tieto nezákonne vyplatené štátne prostriedky boli vrátené do štátneho rozpočtu a aby sa takéto zmluvy už neuzatvárali? A prečo nie sú tieto informácie uvedené v správe, je moment, ktorý možno sa na základe tej prípravy dostal aj k vám, pán minister. Na záver, sú viaceré problémy a je tých bodov 38, tieto štyri body som považoval sa potrebné, aby odzneli aj v pléne parlamentu, a dúfam, že či už vystúpením v rozprave, aby sa dalo na vás reagovať, alebo v záverečnom slove sa k niektorým týmto skutočnostiam, pán minister, vyjadríte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Áno, to tak býva. Človek si asi musí na to zvyknúť. Záhoráci majú takú dobrú prúpovídku na to. Ale ja som hovoril o elementárnej slušnosti, diplomacii, ktorá je úplne namieste a tam ten ekonomický rozmer. Ja neviem, o čom pán Osuský hovoril. Viete, ja poznám tú reáliu s Čínou, čiže viem, že bol problém s prijatím čínskeho veľvyslanca. Možno keby som poznal reálie Burkina Faso a stalo by sa to isté, tak tiež tam stojím a poviem, že teda neviem, prečo neprijali veľvyslanca z Burkina Faso. A vy ste hovorili o niečom úplne inom. Viete, a to presne tak skončí. Už o týždeň potom niekto povie, predpokladám, že vy, že Hlina podporuje, ja neviem, čínskeho boľševika a neviemčo a aby väznili tibetských mníchov. No, to proste asi takýmto spôsobom nejakým narastie. Pán Osuský, nič v zlom, u vás, u človeka, ktorý proste je v čele sprievodu na umiestnenie vysielačov na strechy základných škôl, mi nezostáva nič iné, len si na to zvyknúť. Martin, k tej veci, skôr ako poviem, poviem tu pánovi kolegovi. Ten Schengen, je to u nás náročnejšie. A to je pravda, že to malo byť rovnaké, u nás je to pápežskejšie od pápeža. Prípadne, ja to určite nestihnem povedať, že v čom. Ale je to náročnejšie. A Martin, ty si sa pýtal, v čom je aká hranica? Ja neviem teda, že. Viete, ja som hovoril o neprijatí čínskeho veľvyslanca. Ale keď sa chceme baviť o kontexte, tak nemôžeš toto odo mňa chcieť za 25 sekúnd, lebo to zostane nepochopené a potom by mohlo prísť k dezinformáciám, ktoré by pán Osuský šíril letom svetom, že čo som ja kde hovoril.
Ďakujem.