Videokanál klubu

Jozef, páči sa mi ten nápad opačného referenda, lebo naozaj, keď zakážme hazard a tam, kde ho obec chce, kde ho ľudia v obci chcú alebo v meste chcú, tak nech si ho v referende schvália. Toto by bol omnoho lepší prístup, jako zasiať zlo zákonom do obcí a miest a potom ľuďom povedať, že však keď sa vás nájde 50 %, tak to zlo nejakým spôsobom vykynožte. Nie, nesaďme im tam zlo, ale keď si ho tam ľudia chcú dobrovoľne nasadiť, tak nech sa rozhodnú v referende. Tento prvok, si myslím, že je veľmi zaujímavý a vcelku dobrý návrh.
Ako najväčší problém toho zákona naozaj vidím práve toto, že presúvame možnosť, aby sa ľudia cez referendum rozhodli, že či hazard v svojej obci budú mať, alebo nebudú mať. A ani nie pri tých obciach, lebo tie obce, tam štandardne býva vysoký záujem o veci verejné, v rámci obce, a účasť v komunálnych voľbách v obciach býva od 60 do 90 %. Ale v mestách takýmto spôsobom cez miestne referendum nikdy hazard nezakážme, a tým pádom je to iba de facto zástenka, alebo tvárime sa, že dávame ľuďom možnosť rozhodnúť, ale oni nerozhodnú, lebo účasť vo veľkých mestách býva od 30 do 40 %. V posledných komunálnych voľbách v meste, z ktorého ja pochádzam, v Trnave, prišlo 29 % ľudí ku komunálnym voľbám. Netvárme sa, že k miestnemu referendu o hazarde príde napríklad v Trnave viac ako 50 % ľudí. No jednoducho nepríde.
Čiže skúste do druhého čítania, ja viem, počul som ten váš postoj aj, pán minister, že nie je nejaká veľká vôľa, ja pevne verím, že spravíte si exkurziu a pošlete nejakého úradníka napríklad do tej Lomničky a zistíte, aké škody tam hazard napáchal a ako sa situácia k dobrému obrátila za posledný rok.

Ďakujem za slovo. Ja len zareagujem hneď na to úvodné slovo predrečníka, či to pánu ministrovi bolo treba. Myslím si, že nebolo mu to treba, aj podľa toho, ako včera tu pán minister dvakrát ako vystúpil, tak mne sa celkom ako páčilo to jeho vystúpenie a znova to len zopakujem, že mám taký pocit, že predkladá zákon taký, s ktorým naozaj vnútorne sa nestotožňuje.
Myslím si, pán minister, že vám nebudú chýbať tie peniaze zarobené na nešťastníkoch, na chudobných a na žobrákoch. Lebo toto je tá cena, ochudobňovanie našich rodín už dosť takých chudobných a rozpadávajúcich sa a ešte toto má byť ako príjmom štátneho rozpočtu. Myslím si, že naozaj vám to nechýba.
Všimol som si, že, pán minister, vám nechýba pokora. Včera ste to naozaj krásne tuná takto odprezentovali. Ono chce to možno aj naozaj poriadnu dávku aj odvahy, aj pokory, aby ste tento návrh zákona stiahli. Stiahnite to. Môžme naozaj sa baviť aj o ústavnom zákone tak, aby to bolo aj v súlade s ústavou, aj obce, mestá, že by nemali s tým problémy, a hlavne ide tu o naše rodiny, o Slovensko, o túto krajinu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, úvodom vystúpenia by som sa chcel spýtať aj pána ministra, či mu to bolo treba. Či bolo treba otvárať zákon, ktorý bol menený zhruba pred rokom. Sú možné pozitívne dôsledky toho, že prišlo k zmene, sú jasné a evidentné znaky aj tuná v pléne, že veľa ľudí argumentuje presne tým, že nie je dobré pozerať sa v tejto otázke iba na zisky, ale zamerať sa aj iný aspekt hrania hazardných hier prostredníctvom hracích automatov, a to z dôvodu toho, že vzniká alebo môže vznikať nejaký negatívny jav spoločnosti, závislosť a podobne.
Nechcel by som sa venovať tomu, čo hovorilo, myslím, že osem ústne prihlásených predrečníkov a rečníci aj písomne prihlásení, mňa v tejto vojne argumentov zaujíma jeden jediný fakt. Hovorí sa tu o tom a páni poslanci Jana Žitňanská a Radoslav Procházka priniesli do tohoto rozhodovacieho procesu to, že na miestnej úrovni sa vedia ľudia, ktorí prichádzajú priamo do styku s negatívnymi javmi, ktoré môžu spôsobovať automaty v krčmách, nemôžme hovoriť napriek tomu, že sú stavebne oddelené nejakými sadrokartónovými priečkami, o herniach, prichádzajú s nimi do styku a môžu sa na miestnej úrovni vyjadrovať k tomu, či tieto hracie zariadenia v krčmách chcú mať, alebo nechcú mať.
Ministerstvo pod rúškou toho, že chcú viacej zainteresovať miestnych obyvateľov k tomu, aby sa na miestnej úrovni rozhodli, tak zavádza moment referenda. Viacerí tu sme sa vyjadrili, že my s referendom problém nemáme. Niekto navrhol zmenu vykonania podmienok referenda, aby sme sa netvárili, že dávame viac obyvateľom obcí, ktorí sú dotknutí hraním automatov a neželajú si tento stav, ktorý v obciach majú, a vytvárame teda podmienku účasti v referende podľa toho, akým spôsobom sa, ako sú referendá všeobecne upravené. Myslím, že viacerí navrhli, aby sme teda zmenili podmienku referenda, aby nebola nutná 50-percentná účasť, s čím sa dá viac-menej súhlasiť, pretože k tejto otázke tých ľudí, ktorých sa dotýkajú a prídu sa vyjadriť, stačila by možno absolútna väčšina toho, že či chcú tieto automaty ďalej na území mať, alebo nemať.
Je pre mňa inak zarážajúci fakt ten, že bolo to tu, myslím, spomínané aj pánom ministrom a viac-menej aj v kuloároch sa hovorí o tom, že prečo sa teda vynechávajú zastupiteľstvá, a bol spomínaný možný korupčný efekt, kedy zastupiteľstvo pod tlakom lobistov rozhodne v prospech zachovania automatov, čo nie je dobrým stavom. Myslím si, že toto je ale na riešenie úplne iné fórum a nemalo by sa tu pracovať s argumentom tým, že na miestnej úrovni sú korumpovateľní zástupcovia lobistami a my práve preto robíme nejaké opatrenia, ktoré nebojujú proti tejto korupcii, ale vyviňujú ako keby, alebo zavádza sa mechanizmus, že zastupitelia nie sú zodpovední a sú korumpovateľní, preto sa obracajme na občanov. Ak sú korumpovateľní, zvoľme iný nástroj a netvárme sa, že tu naoko ideme robiť referendá, ktoré môžu rozhodnúť o tom, či automaty na územiach obcí budú, alebo nebudú.
Možnože v prvom čítaní je dôležité spomenúť to, že existuje aj iná logika zavedenia referenda, ak s ním súhlasíme a má ministerstvo záujem, a to je otočiť ten návrh, takpovediac, na hlavu a robiť referendá nie o zakazovaní automatov, pretože je spochybniteľná účasť, ale urobiť referendum o tom, či si občania želajú takúto činnosť, či si želajú automaty na území svojich obcí. Potom by sme videli, že či majitelia, ktorí, alebo podnikatelia, ktorí by chceli prevádzkovať automaty na území daných samospráv, vyvinú dostatočnú aktivitu na to, aby nahnali 50 % ľudí do volebných miestností a či by sa väčšina z nich vyjadrila za to, že chcú mať automaty na svojom území. Nemôžme potom hovoriť o právnych problémoch, pretože zakazovať sa nič nebude. Referendá by neboli o tom, či súčasný stav niekto podporuje, a išlo by o zákazy automatov, ale ak by teda neprišlo dostatočné množstvo obyvateľov, tak by stále tie automaty v obciach ostali, ale, naopak, mohla by sa spraviť nejaká dvojročná legisvakačná doba, že automaty by z obcí zmizli a tam, kde si obyvatelia želajú, aby automaty boli, spravilo by sa miestne referendum a mohlo by prebehnúť v tom, že si obyvatelia želajú takýto stav v obciach mať.
Chcel by som povedať, že sú tam mnohé prvky, ktoré hovoria, možno niektorí kolegovia sa vyjadrili, že kozmeticky hovoria o tom, že ako keby sa naoko sprísňovali tie podmienky prevádzkovania automatov, je to stavebné oddelenie, stály dozor v herniach, zobrazenie čísla, zákaz reklamy pred herňami, možno nejaké príklady z Európy, ktoré by boli aj z hľadiska ministerstva financií zaujímavé, že toto sú elektronické zariadenia, ktoré by sa dali napojiť na internet a mohol by existovať centrálny server, ktorý by dokázal, ak ide teda o navýšenie finančných prostriedkov, centrálne sledovať obrat v týchto automatoch a ministerstvo financií by mohlo takmer na dennej báze vyhodnocovať to, akým spôsobom sa míňajú finančné prostriedky. Zároveň by to nieslo aj v sebe pridružený efekt absolútnej kontroly nad tým, akým spôsobom a kde sa automaty nachádzajú. Myslím, že tento príklad je priamo z Maďarska, i keď Maďari po roku tejto platnosti, kedy sa prispôsobili prevádzkovatelia tejto povinnosti, že museli napojiť všetky svoje automaty na centrálny server, tak v priebehu predchádzajúcich dní sme sa dozvedeli, že zakázali automaty na svojom území úplne.
Nemyslím si, že si máme až takto brať príklad, ale rozumné pravidlo, ktoré by sme dokázali urobiť a dohodnúť sa na tom, že nie každý jeden rok budeme otvárať túto otázku, kde potom tu prichádzajú štúdie psychologické o škodlivosti tohoto javu v spoločnosti, tak by sme to mohli urobiť raz a navždy poriadne.
Z dôvodovej správy, to, čo som sa pýtal aj na začiatku, že či vám to bolo, pán minister, treba, som sa presne nedozvedel dôvody, prečo to predkladáte, pretože je tu napísané, že na základe plánu legislatívnych úloh vlády. Myslím si, že táto téma, keďže vzbudzuje vášne aj v tejto sále a vzbudzuje obrovskú debatu hlavne na úrovni obcí, kde majú s týmto problémom svoje skúsenosti, dokonca tu boli priamo zo samosprávy podané konkrétne príklady, je teda otázkou, prečo práve teraz a prečo nevznikla nejaká všeobecnejšia dohoda na tom, ako sa s týmto problémom vysporiadať. Ak sa teda zaoberať hazardnými hrami a má ministerstvo financií záujem riešiť aj finančnú stránku tohoto efektu, pýtam sa na tomto mieste, prečo to nepredkladáme spoločne aj s problematikou tzv. on-line hier. Bolo by to koncepčnejšie, mohli by sme sa baviť o celkových príjmoch z hazardu, ktoré sa deje na báze hrania, a bola by tá debata omnoho úprimnejšia.
To, že pán minister spomenul, že tú debatu vydrží, je jeden fakt, ale ide o to, že toto nemá byť debata iba pre debatu, ale má upozorniť na to, že existuje relevantné množstvo argumentov, prečo nie je šťastné po roku platnosti jednej úpravy hovoriť o druhej. Viem, že tu je ako keby právny problém, ktorý avizovala prokuratúra, a teda aj ako som sa dozvedel, legislatívci na vláde, ale tá rýchlosť reakcie nesie všetky prvky ušitia tohoto návrhu horúcou ihlou.
Myslím si, že sa nedá odmietať skoro ani jeden z názorov, ktorý tu odznel, teraz nemyslím v rovine psychologických dôsledkov týchto, alebo vplyv na psychiku, sociálne rámce, rodinu a podobne, ale to, čo navrhovali kolegovia v mnohých oblastiach, že poďme sa zamyslieť nad tým, čo vlastne štát chce. Preto by som zopakoval ten názor a pravdepodobne sa dostaneme možno v druhom čítaní aj k tomu, ak si ho ministerstvo neosvojí a nepríde s vlastným pozmeňovacím návrhom, predložiť pozmeňovací návrh ten, že zadefinujme si teda, čo štát chce. Či štát chce mať herne v blízkosti škôl, keďže vieme, že tento zákon nehovorí v tejto oblasti vôbec nič. Mohla tam byť podmienka, aby sa nevyskytovali v blízkosti škôl, keďže som hovoril, či štát chce tieto automaty na území mať a dáva bianko šek celému územiu, že automaty na území štátu môžu byť a iba ten, kto nechce, tak referendom dokáže zakázať na území svojej obce. Alebo teda štát chce radšej vyslať signál, že tie automaty nie sú dobrým prvkom spoločnosti, a a priori vyhlási, že automaty nie sú vhodné na území akéhokoľvek mesta alebo obce, ale ak sa tá obec rozhodne, že tieto automaty chce mať, tak vyhlási miestne referendum, spraví sa kampaň, podnikatelia sa môžu prezentovať, či tento prvok v obci bude, a ak obec rozhodne, tak sa táto činnosť môže povoliť.
Dáme to spracovať právnikom a dúfam, že tento rozumný návrh, ktorý stavia pôvodný zamýšľaný na hlavu, pôvodný zamýšľaný návrh ministerstva na hlavu, by mohol byť priechodný v tejto poslaneckej snemovni.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ministerstvo dospeje k tomu, aby tento návrh prepracovalo, a preto v závere vystúpenia by som chcel predložiť procedurálny návrh, ktorý hovorí, pán spravodajca, o tom, aby bol návrh ministerstva vrátený ministerstvu na prepracovanie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán minister, musíte si to tu ešte odtrpieť, ale tá skutočná obeta by bola tá, že by ste stiahli ten zákon z rokovania, tak ešte musíte strpieť aj tých ďalších rečníkov.
Ale naozaj k tomu lobingu chcel som povedať toľko, že keď si tak pamätám, tak v letných mesiacoch sme tu mali také letáky, ktoré presviedčali nás poslancov, aby sme zahlasovali. Ja som nevedel, že tento zákon už je pripravovaný, hej, a tak blízko, tak potom som dostal ako tie signály. A presviedčali o tom, že akým prínosom sú pre štátny rozpočet. No bolo to tak trúfalé a tak drzé, no ale máme to tu dnes na stole.
Tie referendá naozaj tu boli toľkokrát ako spomínané a postaviť to referendum pozitívne, že či chce tá obec, aby tam boli tie hracie automaty, o tom aby bolo to referendum, ak by teda malo vôbec nejaké byť.
Naozaj veľakrát je to tak, že v tých automatoch nekončia nejaké zvyšné peniaze z rodinného rozpočtu, ale sú to sociálne dávky, z ktorých rodiny na Slovensku žijú. To všetko skončí v hracích automatoch. Tie rodiny nieže sú chudobné, ale sú žobráci, sú žobrákmi. Mnohé rodiny sú ako žobráci. Takisto aj živnostníci, ktorí, naozaj sú tieto prípady, mohol by som aj ja z praxe ako o tom hovoriť, a tí živnostníci akonáhle sa stali závislými na hracích automatoch, prišli o túto živnosť, zadlžili rodinu, veľakrát aj naozaj urýchlili proces odchodu z tohto sveta a nechali v nešťastí mnohé rodiny.
Pán minister spomenul tiež včera jednu vec, dovolím si ju povedať na záver, každý občan má slobodnú vôľu. Dovolím si povedať, že áno, ale ak si závislý na hrách a si gambler, tak túto slobodu ty strácaš, stávaš sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, nechcem to predlžovať, lebo rozprava je pomerne dlhá, takže budem to čítať, keď dovolíte, a možno nejakých trošku mojich úvah.
Je to paradoxné, ale v roku 2009, považovanom za krízový, ľudia na Slovensku investovali do hracích automatov, kasín alebo kurzových stávok spolu 2,16 mld. eur; 2,16 mld. eur. Ešte paradoxnejší je však fakt, že táto suma je 2-krát vyššia ako rozpočet ministerstva zdravotníctva, hej, z ktorého sa mimochodom vyčleňujú aj financie na liečbu gamblerstva, samozrejme.
Podľa amerických štúdií každý jeden dolár vložený do hazardu spotrebuje ďalšie minimálne tri doláre na riešenie následkov hazardu. Gambling je paradoxom ekonomických teórií, keďže gambleri hrajú aj napriek tomu, že môžu očakávať finančnú stratu. Je to spôsobené aj tým, že subjektívna hodnota peňazí sa u nich líši od skutočnej, objektívnej a takisto ich subjektívne ohodnotenie rizika, ktoré pri nich hráč podstupuje, sa nezhoduje s objektívnou pravdepodobnosťou.
Návrh zákona vyvolal, ako sa dalo predpokladať, negatívne reakcie hlavne tých, ktorí tento hazard prevádzkujú. Jedným z argumentov bolo, že máme jedno z najvyšších odvodových zaťažení hazardu v Európe. Skutočnosť je však taká, že sú krajiny s ešte väčšími obmedzeniami, ako je u nás, pokiaľ ide o hazard. Ako príklad môže poslúžiť také napríklad Švédsko, kde podnikať v hazarde môžu iba firmy, a to na základe licencie od štátu, pričom ich hlavným účelom sú dobročinné aktivity v sociálnej oblasti. Okrem toho tu platí aj zákaz reklamy na hazard.
Problémom nie je len hazard ako taký, ale aj tzv. skrytý hazard, ako napr. rôzne telefonické hry. Hrať hazardné hry môže byť riskantné. Hoci on-line trh tento problém ešte zhoršuje, teda rastúci on-line trh problém ešte zhoršuje. Európsky parlament už predčasom vyzval Komisiu, aby prišla s návrhmi na posilnenie spolupráce medzi členskými krajinami v boji proti nelegálnemu on-line hazardu, a to prostredníctvom tzv. Zelenej knihy Európskej únii ako dokumentu vydávaného Európskou komisiou, určený na rozprúdenie diskusie a na spustenie procesu pripomienkovania rôznych dokumentov na európskej úrovni. Európska komisia vydáva Zelené knihy preto, aby naznačila návrhy budúcnosti legislatívy EÚ, a tak je to aj v tomto prípade. V tomto roku plánuje prijať novú legislatívu v oblasti on-line gamblingu. Sprísniť sa majú opatrenia na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, akými sú napríklad maloletí.
On-line gambling je rýchlo sa rozvíjajúce podnikanie v Európe, ktoré predstavuje trh viac ako 10 mld. eur za rok. V súčasnosti sa 10 % všeckých hazardných hier odohráva na internete, cez mobilné telefóny alebo aj na interaktívnych platformách. Situácia sa o pár rokov môže zmeniť aj bez legislatívy, väčšina klientely sa presunie na internet. Ďalej sú tu, samozrejme, sociálne siete - ktoré, ja hovorím, že nie sú sociálne siete, lebo u mňa, keď niekto mi povie sociálne, to znamená, že záchytná, ktorá potrebuje pomoc, ja by som to nazval ako spoločenské siete - populárne medzi mladými, kde sú hry napodobňujúce skutočný hazard v kasínach. Navrhované opatrenia by mali vplývať na znižovanie záujmu účasti ľudí na hazardných hrách, pričom sa hovorí aj o druhej strane mince, ktorú nám rozvoj hazardných hier prináša. Napríklad diagnóza F63.0 patologické hráčstvo či o kriminogénnom prostredí, ktoré hazard vytvára. Či už chceme, alebo nie, musíme priznať, že v súčasnosti vzrastá počet hazardných hráčov, gamblerov, pre ktorých sa hra stáva jediným zmyslom života. Pritom je zrejmé, že tu už nejde o hru ako formu voľnočasovej aktivity, ale o pokúšanie šťastia v lotériách, prípadne v športke, s ktorým sa bežne stretávame v každodennom živote, ale o hazardnú hru. O hru, ktorá je spojená s finančným rizikom a s predstavou veľkej výhry.
Treba si súčasne uvedomiť, že problém hráčskej závislosti nie je len problémom určitých okrajových skupín nejakým spôsobom narušených jedincov, ale je problémom, žiaľ, aj modernej spoločnosti orientovanej na výkon a úspešnosť. Problémom, ktorému za určitých okolností môže podľahnúť ktokoľvek, a to bez ohľadu na vzdelanie, povolanie či výšku príjmov. Všeobecne totiž platí, že nikto, kto raz začne s hazardnou hrou, nemá istotu, či skôr, či neskôr sa nemôže stať patologickým hráčom.
Patologické hráčstvo, gamblerstvo, nie je nový jav. Aj v minulosti žili ľudia, ktorí vyhľadávali riziko a hazardné hry, ktoré im zriedkavo prinášali očakávané výhry, zato však častejšiu stratu, beznádej a zúfalstvo. Prípady prehry veľkých čiastok, majetok alebo aj celého majetku, ktoré poznáme z literatúry, však už nie sú len minulosťou, ale, žiaľ, aj našou súčasnosťou.
Ako to vyzerá u nás? Sociálna štatistika z roku 2010 hovorí: v Slovenskej republike máme 50-tisíc gamblerov, vekový interval 20 až 35 rokov, požičané sumy od 50-tisíc do 200-tisíc korún, vyliečení gambleri 40 %, výdavky na liečbu jedného gamblera 1 035 eur hradí poisťovňa, tretina gamblerov pácha trestné činy.
Vážení, ja keď som si prečítal aj dôvodovú správu a kde bolo konštatované, aký príjem bol vykázaný v roku 2005 až 2011 do nášho rozpočtu, v objeme 633 mil. eur, no, ja by som sa tým nechválil, ja by som povedal skôr, že iba z toho alebo na tom staviame, alebo aj na tom staviame náš rozpočet? Nemáme aj iné možnosti, ako ho naplniť? Myslím, že to gamblerstvo, resp. podpora hazardných hier do toho by nemali patriť. Pravda je, že život nám beží a asi nie sme dostatočne pripravení na to, aby sme vedeli všeckým atakom a všecky ataky odraziť. Tak, tak ako povedal pán minister, že gamblerstvo je u nás legálne, len podľa mňa to ešte neznamená, že sa to nedá zmeniť. Ja osobne by som bol najradšej, keby sme to zakázali úplne, samozrejme, to je asi utópia. Tak ako povedala pani kolegyňa Žitňanská pred chvíľou, že pokiaľ by táto novela mala, ako vyzerá, že aj bude, že bude sa môcť hrací automat dávať aj mimo herní, tak myslím si, že je to podstatný a vážny moment, takže myslím si, že aj z tohto dôvodu ja nebudem môcť zahlasovať za. A referendum, áno, som za, ale bez kôra a skôr by som bol za to, ako povedal kolega Viskupič už predtým, aby sme to skôr povoľovali, ako zakazovali.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem pekne, kolegovia.

Ďakujem za slovo. Nebudem nejak reagovať na to, kto, kedy mohol o tejto veci ako rozhodovať. Pre mňa je dôležité to, že sme tu teraz my a my máme tú možnosť v danej veci rozhodnúť. Ja si myslím, že aj pán minister má takú vôľu, aspoň som to včera večer tak aj pochopil, že teda bol by ako ochotný. A my sme, myslím si, že aj poslanci v tejto snemovni, ochotní podporiť aj ústavný zákon, aby on sa nedostával do problémov na ministerstve ako financií.
Zdá sa mi potom aj veľmi neetické, ak my na jednej strane, a veľmi farizejsky a neúprimne, keď zarábame na nešťastí ako iných ľudí a na druhej strane operujeme to tak, no však a dobre, veď my predsa len budeme podporovať zdravotníctvo, školstvo, sociálnu oblasť. Dokonca veľmi drzé to je, že dokonca výchovu, hej. Tak mne sa to zdá až veľmi drzé, pretože to je to, čo ničí mládež, mladistvých a mnohé aj rodiny, a na druhej strane to zastierať ako takouto vecou.
Dokonca, prepáčte, ak to veľmi ako preženiem, to jak keby bolo nejaké pranie špinavých peňazí a nejaký taký, nelegálne peniaze možno z mafiánskych spôsobov až nadobudnuté a jednoducho dám to na charitatívne účely, aby som si pohladil svoje srdce a svoju dušu, však predsa len som a podporujem veľkolepé projekty. Mne to rovnako pripadá aj pri týchto hracích automatoch a pri návrhu tohto zákona. A tváriť sa pritom, že aký veľký prínos je to pre štátny rozpočet. Ja si dovolím povedať, že v konečnom dôsledku je to mínus. Nie tých 2,50, čo som povedal, v pluse, aj keď tu je to vyčíslené tých 643 mil., tak jak to je, ale na tie dôsledky, ktoré my potom riešime, je oveľa väčší výdaj peňazí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milí kolegovia a kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. Tak budem trošku aj reagovať, využijem túto chvíľu aj možno na predrečníkov, menej som sa cez tie faktické poznámky do toho tak zapájal.
Ja naopak, ja som rád, že to megakasíno v Bratislave nie je, nie som Bratislavčan a to je taká ilúzia, ktorá sa tu vytvára o hazardných hrách, ako kolega to tu spomenul, že vytvorí sa koľko pracovných príležitostí, aký to bude mať prínos pozitívny aj pre štátny rozpočet, čo všetko, aké plusy budeme mať. Ale keď naozaj sa to prehodnotí, tak v konečnom dôsledku my sme v mínuse, hej, lebo ten dopad je naozaj vždycky veľmi negatívny.
Ja som rád, že aj včera pán minister nabral odvahu, vidím, že mu nechýba odvaha, tak to je dobré, to sa teším, že máme takého ministra, a dvakrát v podstate tuná vystúpil. Samozrejme, sme sa veľmi aktívne včera večer ešte do toho zapájali a pochopil som to tak, akoby pán minister predkladal tuná tento zákon, s ktorým tak vnútorne nie je celkom stotožnený. Kolega to tuná aj povedal, že, Peťko, ja ťa ľutujem, že tuná teda sedíš, to bolo také veľmi familiárne. A aj ja mám naozaj takýto pocit, že ministerstvo financií síce tuná v reprezentácii svojho ministra predkladá tento návrh zákona, ale konkrétne pán minister že nie je celkom tak stotožnený s týmto zákonom. Povedal to aj včera, že to nie je iniciatíva ministerstva, a hneď v úvode v dôvodovej správe tento zákon o hazardných hrách, ktorý sa predkladá, tak predkladá Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády.
Ja keď som si čítal tu dôvodovú správu, aj som si pozeral ako tieto veci, neviem, kto ju písal, zrejme asi na tom ministerstve vašom, ale naozaj chcel som jednu vetu už včera povedať, nedostal som sa k tej rozprave, ale ja ju poviem, ktorú som ju chcel povedať, že, pán minister, berte tento zákon pod pazuchu a utekajte z toho parlamentu preč. Ale nehovorím to teraz tak, lebo ste to včera naozaj cez ten váš osobný postoj zmiernili.
Pozrime sa, že čo tento zákon nám prináša. Týmto zákonom sa určilo, že príjmami z odvodov odvádzaných prevádzkovateľmi hazardných hier do verejných rozpočtov sa zabezpečuje vykonávanie všeobecnoprospešných služieb, ktorými sú najmä poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie sociálnej pomoci, humanitárna starostlivosť, tvorba, rozvoj, ochrana, kultúra, ochrana a obnova kultúrnych hodnôt, podpora umeleckej tvorby, kultúrnych aktivít, vzdelávanie, výchova, rozvoj športu atď., nebudem to všetko čítať. Zdá sa mi to za veľmi-veľmi trúfalé, čo všetko bude tento príjem podporovať. Dokonca výchovu. To chceme povedať, že hazardné hry sú tie, ktoré budú podporovať výchovu, zdravotníctvo, sociálnu pomoc?! Veď to je úplne, totálne absurdné! Ja napríklad by som nechcel, aby z takýchto peňazí boli vychovávané moje deti, alebo ja že by som mal poskytovanú zdravotnícku pomoc práve z týchto peňazí.
Ja sa pýtam, ministerstvu financií chýba 2,50? 2,50? To nie je tých možno okolo nejakých 100 mil. eur ročne, ktoré tuná je to vykázané za roky 2005 až možno 2011, že je to 643 mil. eur, že toto je príjem, ktorý reálne tuná je. Pretože tie výdaje na tú prevenciu a na ten dopad, ktorý negatívne z toho ako plynie, je oveľa horší, ako je ten príjem.
Ďalej v dôvodovej správe sú tuná také zaujímavé veci napísané ako z pohľadu prevencie. Poviem to len nejaké také slová: "jedným významným", "ďalším opatrením", "menej dôležitým opatrením", "predpokladá sa" a tuná ešte "by malo eliminovať". Sú to také veľmi zavádzajúce tieto slová, ktorú sú tuná napísané.
Dovolím si tuná bližšie z tej dôvodovej správy voľačo prečítať. Jedna z nich, bolo to tu už spomenuté, aby "na herných zariadeniach bola informácia o telefónnom čísle na špecializované zdravotnícke zariadenie pôsobiace v oblasti prevencie, diagnostiky, liečby látkových a nelátkových závislostí". Ja sa vás pýtam, ľudia, gambler, závislý hráč, ktorý si to vôbec všimne takéto telefónne číslo, ktorý zavolá tam? Veď to je úplne absurdné! To je asi takto, jak sme dali na škatuľky cigariet "Fajčenie škodí zdraviu" alebo zabíja, alebo podobne takéto slogany. Mne to pripadá tiež ako takýto jeden z takýchto sloganov.
"Významným opatrením vplývajúcim na znižovanie záujmu ľudí o účasť na hazardných hrách je návrh sprísniť možnosť umiestnenia reklamy." No, tie reklamy pán minister včera tuná spomínal, že nebudú na verejných priestranstvách. Áno, toto by mohlo byť jednou z vecí, ktoré by mohlo byť takým pozitívnym.
Ďalším opatrením v tejto oblasti je sprísnenie ustanovení týkajúcich sa stále dozoru v herni, aby tam bol pracovnoprávny vzťah a takisto aby tie hracie automaty v týchto zariadeniach boli redukované na počet dva. A naivne si tuná budeme myslieť, že teda tí hráči budú menej hrať. A keď to bude v tých krčmách, jak to pán minister včera tuná spomínal, podgurážený človek, oslabená je jeho vôľa ešte aj alkoholom, myslíme si, že práve ten bude, ktorý nebude na tých hracích automatoch hrať? Tie dva automaty prasknú vo švíkoch, toľko tam tých eur sa bude nahadzovať.
Včera kolega to tuná spomenul a nedá mi, aby som to naozaj nespomenul. Náš región, kde v podstate naozaj vďaka tomu, že ak by tento zákon teda prešiel, tak naozaj chudobné rodiny, ktoré sú, a to sú v Lomničke a Podolínci, budú ešte chudobnejšie, ako boli. Miestnym referendom, ak by sa malo rozhodovať o tom, že či sa teda tie hracie automaty budú zavádzať, alebo nebudú zavádzať, dovolím si to povedať, že v mnohých obciach, ja hovorím o obciach, bude problematické. Veľakrát títo jednoduchí ľudia ani nerozumejú referendovej otázke.
Taký príklad len uvediem. V Lomničke sa udialo to, že keď boli voľby, neviem teraz, pár rokov dozadu, tak vyhrala tam Strana zelených. Prečo? Lebo predchádzajúce voľby, keď kandidovalo HZDS, myslím, že to bolo č. 13, tak títo Rómovia chceli odovzdať tie hlasy tejto politickej strane, ale medzitým sa to prečíslovalo, tak vyhrala tam Strana zelených. Tak asi takto uvažujú títo jednoduchí ľudia.
Myslím si, že podporovať také aktivity, ktoré tuná sa spomínajú v tej dôvodovej správe, a budovať to na nešťastí mnohých rodín a mnohých ľudí je neetické. Určité áno. Ja sa pýtam a opýtam sa vás, pán minister, že či ste navštívili takú rodinu, alebo ste boli v takej rodine, kde mali gamblera otca, a či ste mali túto skúsenosť. Veľakrát tieto rodiny - a my muži máme takú väčšiu slabosť na to a sme potom veľmi dôslední - naozaj neprichádzajú len o tie peniaze, ale aj prichádzajú o otca rodiny. Poznám prípady také, ktoré to vyústilo do tragédií. V podstate ten dlh bol už taký a ten tlak bol tak neúnosný ako na toho človeka, a to komukoľvek z nás sa to môže stať, a ak sme slabšej tej nervovej konzistencie, sústavy, tak boli prípady také, kedy v podstate spáchali títo ľudia aj samovraždu. A my budeme ešte investovať a tváriť sa, že tieto peniaze a prostriedky dáme na zdravotníctvo.
Ak by sme mali rozhodovať ako v referende, tak ako to kolegovia tu spomenuli, tak naozaj to referendum by malo byť ešte predtým, že či teda vôbec zaviesť, alebo nezaviesť, či obec teda súhlasí, aby sa zaviedli takéto hazardné hry.
Z dôvodovej správy si dovolím ešte prečítať niekoľko vecí. "Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy." Dovolím si s tým nesúhlasiť. Nebude mať. "Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti." Naopak, hovorím, bude mať. Bude mať to negatívne dopady aj na sociálnu exklúziu, aj rovnosť príležitostí. Dokonca aj na rodovú rovnosť, si môžem povedať. Budú to len problémy, ktoré sa budú prenášať do rodín.
V rámci prevencie viem si predstaviť to, že by tieto hracie automaty neboli. Včera to tu bolo spomenuté a pán minister spomínal, že dokonca, že aj ZMOS súhlasil s návrhom tohto zákona, pretože aj kolegovia, ako mi tu povedali, že riešenia ako tých dôsledkov je oveľa zložitejšie a oveľa komplikovanejšie a finančne náročnejšie, ako keby tento zákon sa v tej praxi ako aplikoval. Tak ako to už bolo tuná, aj kolegovia z KDH to navrhli, nie je problém, aby sa prijal ústavný zákon, ak je problém v tom, že je tu nález Generálnej prokuratúry.
A preto aj navrhujem, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania schôdze v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby sa o tomto návrhu zákona nerokovalo.
A naozaj, ak to ministerstvo financií myslí vážne, a myslím si, že pán minister aj berie vážne ako tieto veci, môže tu byť predložený s pokojným svedomím aj ústavný zákon tak, aby ste nemali problém vy na tom ministerstve financií.
Na Slovensku, a zvlášť na severovýchode alebo východné Slovensko, a to nie je jediný región, sú naozaj veľmi chudobné rodiny. Takýmto zákonom naozaj, keď obecné zastupiteľstvá nebudú mať možnosť ako rozhodnúť v tej veci a vydať to všeobecné záväzné nariadenie, tak mnohé rodiny budú chudobnejšie. Naozaj nebude v mnohých rodinách ani na chlieb. (Odmlčanie sa rečníka.) Čítam si ten text ako ďalej, prepáčte.
Tak ako to bolo spomenuté tuná, že v tejto chvíli ten gambler, gambling je legálnym, ale naozaj, ak by bola úprimná snaha a úprimná voľba zo strany vládneho SMER-u, myslím si, že vieme sa dohodnúť aj v tomto prípade na ústavnom zákone, kde nebudú mať problém ani obce, ani mestá, a myslím si, že je to možné dohodnúť tuná v parlamente a naozaj nemusí byť možno "taká" zdanlivá podpora ZMOS-u, ako to tu bolo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, tak ako sme boli predkladatelia, tak dúfam, že snaha každého poslanca je, aby sa daný zákon skvalitňoval, a myslím, že jak som aj v prvom čítaní povedal v rozprave, tie naše skládky, ktoré tu máme, ktorých je viacej ako 20-tisíc, pričom jedna skládka, to už je to, čo je už nad metrom kubickým, pritom máme 1 929 environmentálnych ťažkých záťaží, ktoré nám tu ostali, z toho je 190 zhruba v katastrofálnom stave. Tak dúfam, že sa aj poslanci v parlamente preberú a budeme sa snažiť sa s tým vysporiadať, ako nám to Európska únia prikazuje, keď teda hovoríme, že sme demokratickí a ctíme si zákony. Takže dúfam, páni kolegovia, kolegyne, že aj táto naša novela, ktorú predkladáme, doplňuje a skvalitňuje predložený vládny návrh, a dúfam, že ju podporíte. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, nechcem dopodrobna opakovať svoje kritické výhrady ku skutočnosti, že sme nútení rokovať o tomto dôležitom návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní, hoci sme si povinnosť, ktorú tento zákon konečne reflektuje, mali splniť už pred dvoma rokmi. Ak sa k tomu predsa len vraciam, je to len z praktických dôvodov, že tento umelo vyvolaný časový stres mal negatívny dopad aj na skutočnosť, že sme návrhy, ktoré tu spolu s kolegom Feckom predkladáme, nestihli prerokovať na našom výbore, a preto ich predkladáme touto cestou, teda s podpismi 15, či v našom prípade 17 poslancov.
Odpadová problematika, ako všetci vieme, je obrovská a veľmi kontroverzná. Dalo by sa o nej hovoriť dlho, ale v tejto chvíli vás od toho ušetrím. Napriek tomu, čo všetko pozitívne sa v tejto oblasti za uplynulých 20 rokov na Slovensku urobilo, som nútený konštatovať, že za vyspelými krajinami zaostávame prakticky vo všetkých kľúčových oblastiach, od prevencie až po spôsoby hospodárenia s odpadmi, od stále ešte veľmi nízkeho podielu separácie a recyklácie až po absurdne vysoký podiel skládkovania, ktoré je nielen znehodnotením potenciálnej druhotnej suroviny, ale zároveň spôsobuje aj veľké množstvo problémov od hygienických cez ekologické, krajinárske až po estetické. A to nehovorím o tisíckach čiernych skládok a všade prítomných pet fľašiach. Ja viem, že je to veľký problém a je to problém, možno povedať, všade v rozvinutom svete, ale ak ho dokážu pomerne uspokojivo riešiť inde, musíme to dokázať aj my a som rád, že aj touto transpozíciou nás do toho Európska únia núti.
O rastúcom záujme o odpadovú problematiku svedčia aj tisícky pripomienok k návrhu veľkej novely zákona alebo nového zákona o odpadoch, ktorý teda návrh predčasom ministerstvo predložilo a následne ho muselo práve pre túto záplavu pripomienok stiahnuť. Bolo by to veľmi pozitívne, keby tento obrovský záujem svedčal o tom, že tu všetci tí, alebo veľká väčšina tých zúčastnených subjektov a pripomienkovateľov tohto návrhu zákona mala naozaj cieľ zlepšiť tú situáciu s odpadmi na Slovensku. Žiaľ, pravda je skôr opačná. Obávam sa, že väčšina tých pripomienok je vedená skôr zištnými záujmami subjektov, ktoré profitujú z odpadovej problematiky a chcú z nej profitovať ešte viac. Ja tým nechcem povedať, že odpad, narábanie s odpadom sa nemá stať predmetom biznisu, do istej miery je to, naopak, dobré, ak tu bude fungovať konkurenčné prostredie, ak naozaj bude to zaujímavý biznis. Pred 20 rokmi sme volali práve po tom, aby si podnikateľské alebo potenciálne podnikateľské subjekty, keďže vtedy sa ešte len tento sektor na Slovensku znova obnovoval, uvedomili, že aké obrovské možnosti táto oblasť v sebe skrýva. Na druhej strane, ak tu máme súboj lobistov o to, kto viac vyťaží z tejto problematiky, a nie súboj myšlienok toho typu, ako pomôžeme tejto krajine zbaviť sa tohto novodobého moru, pretože naši predkovia odpad v tejto podobe prakticky nepoznali a všetko, čo vyprodukovali, sa vrátilo do istého reťazca, čiže fungovali v podstate bezodpadovo, tak ako fungujú ešte stále niektoré kultúry v krajinách tretieho sveta. Aj keď, bohužiaľ, aj tam sa to rýchlo mení smerom k horšiemu. Tak tento stav príznačný pre posledné desaťročia je naozaj alarmujúci.
Naozaj Slovensko zaostáva. My sme si dali vypracovať aj veľmi komplexnú komparatívnu štúdiu Porovnanie Slovenska s inými krajinami Európskej únie tuná v Parlamentnom inštitúte. Je to veľmi zaujímavé, ale aj veľmi depresívne čítanie. Takže tým chcem povedať, že my ako inštitúcia, ktorá má za cieľ presadzovať alebo ktorá má povinnosť, nie za cieľ, presadzovať celospoločenské záujmy, by sme nemali podliehať týmto tlakom, aj keď niekedy tie tlaky sú vedené skôr snahou možno aj dočasne pomôcť obyvateľom miest a obcí, aby nemuseli tieto zvýšené nároky na riešenie odpadovej problematiky znášať, ale je to naozaj len odsúvanie problému a zväčšovanie toho problému.
Preto sme aj prišli s troma návrhmi, ktoré nie sú možno zásadného charakteru, ale veríme, že v duchu tejto filozofie, ktorú som sa tu snažil prezentovať, môžu vylepšiť tento návrh zákona. Teda dostávam sa už k podstate veci. Podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý predkladáme spolu s kolegom Feckom, sa vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie: V § 18 ods. 7 sa na konci pripája táto veta, citujem: "Oznámiť, že na nehnuteľnosti bol uložený odpad v rozpore s týmto zákonom, je povinná aj iná osoba ako vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti. Takáto osoba je účastníkom konania podľa odseku 8." Koniec citátu.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Teraz stručné odôvodnenie: V praxi je oznamovateľ často jedinou osobou, ktorej skutočne záleží na tom, aby bol odpad umiestnený na určitej nehnuteľnosti v rozpore so zákonom o odpadoch odstránený. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť oznamovateľovi byť účastníkom konania, ktoré v súlade s § 18 ods. 8, doterajší teda § 18 ods. 7 zákona, začne obvodný úrad životného prostredia s cieľom zistiť osobu zodpovednú za umiestnenie odpadu na tejto nehnuteľnosti. Doterajšia prax preukázala, že príslušné úrady nie sú ochotné sa vecou zaoberá, pokiaľ je oznamovateľom iná, teda tretia osoba ako vlastník, správca alebo nájomca pozemku, čo možno považovať za prístup v rozpore so zákonom o odpadoch. Takýto prístup príslušných úradov možno odstrániť práve tým, že sa oznamovateľovi nelegálnej skládky odpadu prizná postavenie účastníka konania, čo je jedným z cieľov tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Teraz druhý návrh. V čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) druhom bode sa slovo "50 %" nahrádza slovom "75%".
Dôvodom tohto nášho návrhu je to, že pôvodná hranica 50 % uvedená v návrhu zákona nie je podľa nášho názoru dostatočná, ak má Slovensko splniť svoje medzinárodné záväzky a znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov zavedením separovaného zberu týchto odpadov. Slovenská republika sa zaviazala, že do roku 2010 zníži množstvo skládkovaných, biologicky rozložiteľných odpadov na 70 %, do roku 2013 na 50 % a do roku 2020 na 35 % celkového množstva takéhoto odpadu vyprodukovaného v roku 1995.
Tretí pozmeňujúci a doplňujúci návrh je ten, že v čl. I päťdesiatom šiestom bode § 39 ods. 18 písm. b) sa vypúšťa tretí bod.
Odôvodňujeme to tak, že návrh zákona nezohľadňuje, či sú náklady na nakladanie s komunálnymi odpadmi efektívne vynaložené a či je systém odpadového hospodárstva ekonomicky hospodárny. Nie je tiež jasné, či sa bude výška nákladov preukazovať, a tak nemožno vylúčiť ani prípady zneužívania navrhovanej výnimky zo strany samospráv s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaviesť systém triedeného zberu. Navyše navrhované znenie tretieho bodu upraveného v § 39 ods. 18 písm. b) znamená, že prakticky všetky väčšie mestá by po nadobudnutí účinnosti novely zákona mohli zrušiť už zavedený separovaný zber odpadov. Návrh zákona tak nielenže by nepomohol splniť medzinárodný záväzok Slovenskej republiky týkajúci sa zníženia množstva skládkovaných biologicky rozložiteľných odpadov, ale umožnil by zrušiť aj už zavedené systémy triedeného zberu.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Ja len v krátkosti, keďže sa nachystám na vystúpenie do rozpravy. Bolo spomenutých pánom ministrom päť vecí, ktoré má zaujali.
To, že tá predchádzajúca úprava bola účinná a spôsobila obmedzenie toho hazardu v niektorých samosprávach, tu odznelo niekoľkokrát. To znamená, že prišlo k poklesu toho. A asi to bolo účinným prvkom, aj keď to malo niektoré nedostatky, ktoré tu kolegyňa Žitňanská vyhodnotila tak, že to bola obeť kompromisu.
Referendum ako nástroj. Som už dvakrát spomenul, že je veľmi dobre a vhodne zvoleným prostriedkom. Akurát som chcel otočiť jeho logiku, to znamená, aby sa v referende nezakazovalo, ale povoľovalo, aby ľudia, či už teda na základe tých parametrov, ktoré referendum má, sa vyjadrili, či chcú alebo nechcú mať takýto spôsob podnikania na svojom území. Myslím si, že ak sa nad tým do druhého čítania zamyslia či už právnici na vašom ministerstve alebo niektorí, ktorí sú tu v parlamente, tak príde k otázke, príde k odpovedi.
Ako posledné by som chcel spomenúť, lebo sa tu hovorilo o možnom výpadku, ak by sa trošička tvrdšie zasiahlo do týchto automatov prevádzkovaných v krčmách, i keď sú teraz ako keby stavebne oddelené, je to obrovská možnosť dohnať to, a to tým, že by sme sa pozreli na legislatívu, ktorá upravuje u nás práve on line gamblovanie alebo on line hazard, keďže naša legislatíva je v tomto veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)