Videokanál klubu

Ďakujem, Martin (Fecko), za tvoj príspevok, ktorý ja zase výrazne chápem na rozdiel od predrečníka. Myslím si, že odbornosť, ktorú máš a ktorá často aj na výbore, v ktorom sedíš, zaznieva, má právo zaznieť aj v pléne parlamentu. A záver tvojho vystúpenia, ktorý si zameral presne na to isté, čo v predchádzajúcom príspevku mal aj môj predrečník, pán poslanec Gál, je presne problémom, ktorý štátna správa má vo všeobecnej rovine.
Navrhol si jeden spôsob, ktorý si naznačil ako možno úradnú alebo štátnu definitívu. A to je presne ten spôsob, nad ktorým by sme sa mohli zamyslieť aj pri reforme štátnej správy. Je to spôsob, keďže vieme, že štátna správa nedokáže vygenerovať toľko finančných prostriedkov, aby zaplatila možno odbornosť a odborníkov tak ako súkromný sektor, tak má jednu možnú výhodu. A to je to, že pri niektorých ľuďoch, pri ktorých sa dohodneme, že majú byť ochránení pri výkone svojej práce odborne pred politickým vplyvom spôsobom tým, že im bude určená nejaká definitíva, myslím si, že toto tu hovoríme už viacerí a že aj pri tak úžasnom mandáte, ktorý získala súčasná vládna strana, by mohlo byť prikročené k tomu, aby sme nakreslili hrubú čiaru medzi politickými nomináciami a tým, ako špecializovaná štátna správa má fungovať do budúcna. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Martin, ja ti ďakujem veľmi pekne za všetko a najmä za záver, kde si veľmi pekne a rozumne rozprával o istom vyvrcholení tohto procesu. Skutočne, keď sa pozrieme na záver, keď pôjdeme niekde k tomu cieľu, kdesi na koniec toho tunela, tak si myslím, že ta efektívnosť, ktorú nikto nespochybňuje, bude ozaj veľmi dobre zabezpečená tým, keď sa konečne vrátime k tej starej tradícii Prvej republiky a tu definitívu priklepneme všetkým, nie úplne všetkým, ale všetkým, ktorí si ju zaslúžia svojou výkonnosťou, svojou morálkou, svojou vernosťou firme. Ja si myslím, že minule keď sme o tom rozprávali na výbore, tak štátny tajomník pána ministra tak trocha to nepochopil. Ta definitíva mu nebola celkom blízka. A argumentoval tým, že veď predsa by sme to potom zase vrhli na politické triko strany SMER, ktorá si zabetónuje svojich ľudí. Ja som tam vtedy trocha rozosmial kolegov slovami, však zabetónujte si ich tam, niekto to už urobiť musí. Nemá sa to týkať špičkových pracovníkov. Ak je šéf úradu politickým pracovníkom, no budiž, len sa dohodnime, že bude rešpektovaná jedna úroveň, kde už nebudeme posudzovať pracovníkov skutočne, že z ktorej strany majú preukaz vo vrecku, ale aká je ich, ešte raz hovorím, odbornosť, morálka a výkonnosť. A ak to dokážeme a ak dokáže strana SMER toto urobiť v závere ESO, ktoré tú efektívnosť priklincovalo, s ktorou nikto nemá problém, tak to bude fantázia. A preto veľmi prosím, aby teda aj pán štátny tajomník sa s tým zoznámil, lebo ja mám taký dojem, že pán minister už na tú tému sa kedysi aj vyjadril, že je to jeden z cieľov. Na tom by sme sa mohli ozaj dohodnúť všetci, použijem to klišé, naprieč politickým spektrom, lebo to bude skutočne krok nie pre stranu, nie pre opozíciu, nie pre jedných, pre druhých, ale pre Slovenskú republiku a jej správne fungovanie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Som rád, že kolega Fecko nás na príklade detailnej analýzy problematiky, v ktorej sa tak dobre vyzná, priviedol bližšie k realite a k skutočnému stavu fungovania života v našich regiónoch. Je príznačné pre celú našu postmodernú dobu, že nič nie je celkom čierne ani celkom biele. A tak aj návrh, o ktorom tu teraz rokujeme, má, alebo aspoň sľubuje, nesporné benefity na jednej strane, ale na druhej strane má aj nepochybne slabiny a obsahuje aj celý rad rizík.
Za jedno z kľúčových slov celej tejto problematiky a avizovanej reformy považujem slovo centralizácia moci, hoci sa v celom tom materiáli pravdepodobne ani raz nespomína, ak si dobre pamätám. Vo všeobecnosti má centralizácia veľmi pozitívny vplyv na efektívnejší výkon moci. To je fakt. Ale na druhej strane sa veľmi neráči s ideou demokracie, decentralizácie, diverzifikácie, nezávislosti či subsidiarity. Toto je podľa mňa centrálny filozofický alebo paradigmatický problém celej navrhovanej reformy.
Na záver ešte jedna poznámka alebo trošku kostrbatá metafora. Keď všetko dostaneme pod jednu strechu a tá strecha padne, pochová pod sebou celú budovu. Ak je tých striech viac, je riziko, že sa všetky zrútia naraz, podstatne menšie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozerám, či mám tu kolegu. Mám ho tu. Som tomu rád, pretože z prvého čítania pána Beblavého som sa cítil byť trošku dotknutý, že trošku zjednodušoval činnosť pozemkových úradov. A prisľúbil som mu, že mu to vysvetlím v ďalšom konaní. Tak dovoľte, aby som sa trošku aj ja vyjadril k súčasnej reforme, ktorá, samozrejme, týka sa aj pozemkových úradov.
Aby bolo jasné, zrušujeme krajské školské úrady, krajské stavebné úrady, územné vojenské správy, krajské úrady životného prostredia, krajské pozemkové úrady, krajské lesné úrady, krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemnú komunikáciu a katastrálne úrady. To znamená, ako bolo povedané z úst pána ministra, je to predskokan, ktorý prakticky sa snaží dostať tieto úrady pod obvodné úrady, aby tá jednotná forma mohla byť ďalej v ďalšom konaní využitá.
Budem sa venovať tomuto úradu, pretože som jeho bývalým zamestnancom a vlastne aj teraz som ním a som uvoľnený na výkon funkcie poslanca Národnej rady. Ako štátny zamestnanec musím povedať, že štát si uvedomil po roku 1990, že pôda musí mať taký význam, aký ho má v iných štátoch Európy, a prijal zákony, medzi ktorými bol aj zákon č. 229/1991 Zb. A hovorím, že to je kľúčový zákon, ktorý hovoril o tom a hovoril aj o vzniku pozemkového úradu. V marci 1991 vznikol pozemkový úrad ako pracovisko vtedy regionálnej pozemkovej a informačnej služby ministerstva pôdohospodárstva. A postupne sa transformoval cez rôzne okresné, obvodné úrady po krajský úrad. Musím povedať, že od roku 1996, ako vznikli krajské pozemkové úrady, viac-menej sme boli aj pod hlavičkou tej centralizovanej štátnej správy, ktorá fungovala pod krajským úradom, boli sme ako odbor poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. A chcel by som povedať jedno, bolo to do roku 2004, potom to znovu sa oddelilo. Myslím si, že tento úrad je špecializovaný úrad štátnej správy a nenájdete ľudí za dverami, ktorí by boli okamžite schopní nastúpiť a plniť úlohy štátneho zamestnanca v tomto úrade. Keď mi niekto povie opak, tak poviem, že klame. Žiaľ, musím povedať, že dostať tam právnika je tiež modré z neba za ten plat, ktorý tam je. A krajských pozemkových úradov alebo pozemkových úradov ako takých sa doteraz v parlamente nemal kto zastať. To hodnotím ja z vlastnej skúsenosti, pretože, pán minister, ako som povedal aj minule, aj vy ste si to plietli, čo je pozemkový úrad a čo je pozemkový fond. Bolo to znovu nejakým spôsobom deklarované, že to je nejaká neviem tá mafia, čo rozoberá pozemky a neviem čo všetko možné. Takže, vážení, pozemkový úrad je ten, vidíte.
Ešte musím sa vrátiť späť. Slovenský pozemkový fond v tejto reforme nefiguruje. To znamená, že tá klasická štátna správa špecializovaná bola na tom pozemkovom úrade. A naši kolegovia na pozemkových úradoch, musím povedať, klobúk dolu pre nimi, sú tí, ktorí za takýto plat, ktorí tam majú, chodia zastupovať štát na súdy, pretože v mnohých prípadoch je odvolacím orgánom krajský súd, kolegovia. To znamená, aj krajské úrady pozemkové sú postavené na úroveň krajského súdu ako odvolacieho orgánu. Takže berieme to takto, že je to zodpovednosť, dúfam, že to uznáte všetci, veľká a prakticky rozhodujete na krajskom pozemkovom úrade v konečnom dôsledku, v konečnom štádiu, vaše odvolanie môže byť už iba žalované na súde, teda klasickou žalobou. Takže myslím si, že krajský pozemkový úrad mal a má opodstatnenie, aby fungoval a aby tá kompetencia odvolacích výkonov sa nedávala ministerstvu, lebo neviem si predstaviť, ako by to tam všetko zvládali, lebo to sú stovky a tisíce rozhodnutí mesačne vydaných, ktoré sú aj v odvolacom konaní.
Takže, pán kolega, mám ho tu, nemám ho tu zase, dúfam, že ma počuje, keď dovolíte, ja by som len spomenul taký krajský pozemkový úrad, je to v nejakých ôsmich bodoch v zákone č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách. A musím povedať, že je tam v § 5 ods. 4 písm. c) uvedené, že je odvolacím orgánom mimo iného vo veciach, v ktorých rozhodol v prvom stupni obvodný pozemkový úrad.
A teraz ja vám poviem, čo ten pozemkový, vlastne obvodný mal v tej svojej kompetencii. Takže v prvom rade to bolo reštitučné konanie na základe zákona č. 229/1991 Zb. Musím povedať, chvalabohu, že bola Česká a Slovenská federatívna republika vtedy a že sme ho prijali. Neverím, že by sme reštitúciu prijali teraz v takom rozsahu, ako bola prijatá vtedy. To, čo ma k tomu vedie je aj ďalší reštitučný zákon, ktorý bol prijatý v roku 2003, č. 503/2003 Z. z., ktorý už, by som povedal, nemal rozlet, mal oklieštené krídla. Už to bolo síce reštitučné, ale také chytanie mačky za chvost. Tak ja som veľmi rád, že vtedy tento zákon bol, že je. To, že nie je dokončený, reštitučné nároky, som hovoril minule, hanbím sa, že sme to nezvládli za 20 rokov. Takže rozhodujeme aj v niektorých odvolacích konaniach pri reštitúciách (krajský pozemkový úrad). Ďalej, neriešime len pozemkové úpravy. Keby sme riešili len pozemkové úpravy, to by bolo sveta žiť. Okrem toho obvodný pozemkový úrad má tam veľkú agendu registrov alebo mal registre obnovenej evidencie pozemkov. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. Ďalej, je tam zákon o záhradkárskych osadách č. 64/1997 Z. z., tam je krajský pozemkový odvolací orgán, s konečnou platnosťou. To znamená, je to kvantum agendy, s okolo 400 záhradkárskymi osadami to ešte treba ukončiť. To nie je chodenie po ulici a zháňanie ľudí, to je o odbornosti, či to viem alebo neviem. Ďalší zákon je o ochrane pôdneho fondu a využití poľnohospodárskej pôdy. Tam tiež v určitých prípadoch sme odvolací orgán. Mali sme aj zákon o pozemkových spoločenstvách č. 181/1995 Z. z., tam sme to tiež registrovali svojho času. Išlo to na lesné úrady. Teraz to už neregistrujeme.
Z toho zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách bola jedna veľká agenda, ktorú si mnohí neuvedomujú z tých, čo robili tie obvodné úrady, pričom krajské boli odvolacím orgánom, pri vyčleňovaní pozemkov, tzv. § 15. Len v okrese Trebišov bolo vyčlenených 20 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy na užívanie. Však to je agenda. Hovorím, že keď nemáme jasný grunt, pozemky tejto republiky, nemáme nič, vážení kolegovia, nemáme nič. A neviem, prečo sa nedáva tá vážnosť týmto úradom či pozemkovému úradu, či katastru, či pozemkovému fondu aj lesnému, samozrejme, lebo aj on to spravuje alebo teda riadi na lesnom pôdnom fonde. Predsa nehovoríme, že to sú tí zamestnanci, ktorí hája záujmy štátu. Hája záujmy aj vlastníkov. Samozrejme, hája záujmy všetkých užívateľov tých pozemkov podľa tých zákonov, ktoré my im tu prijímame.
Takže, pán minister, bol by som veľmi rád, keby sme pri tej reforme dali vážnosť aj tomuto úseku štátnej správy, lebo nie je možné, že by ten istý referent za tú istú prácu dostal rozdielny plat iba kvôli tomu, že jeden je na východe a druhý je na západe. Nie je to možné. Takže budem veľmi rád, keď aj toto sa bude v ESO riešiť v tom ďalšom období. A momentálne, ako to už bolo spomínané, ja by som bol veľmi rád, keby ten audit, ktorý sa tu robí, robil sa aj na kompetencie, aj na persóny, to znamená, proste aby tam bolo to výberové, odborné konanie, ktoré hovorí o tom, že je spôsobilý ten človek na to. A ja som zažil, že pozemkový úrad riadil veterinárny lekár. No, nehnevajte sa, to je trošku scestné podľa mňa. Veď to sa nedá, veď to je trošku o inom. Ako už bolo spomínané pani Žitňanskou aj pánom Gálom tak medzi rečou, príde nová vláda a zistíme, že sa všetko mení.
Vážení, viete, čo mne chýba v našej republike? Cieľ, ktorý nebude spochybnený žiadnou vládou, žiadnym politickým kádrovaním, žiadnou výmenou alebo neviem čím všetkým možným. Majme cieľ, do ktorého sa chceme dostať. Dvadsať rokov budujeme štátnu správu, nejakým spôsobom, sú to reformy vpravo, reformy vľavo, reformy hore, liberálne, demokratické a neviem aké reformy. No, vážení, povedzme si, kam sa chceme dostať. A k tomu cieľu smerujme. Ja by som sa prihováral za všetkých k vám, poslanci a poslankyne, kolegovia. Prekročme ten prah politickosti. A povedzme, chceme štátnu správu, jednoducho povedané, výkonnú, efektívnu, odbornú, aby človek, ktorý príde na úrad, povedal, že má ju okamžite, hneď a dá ruku do ohňa za ňu, že to bude dobrá štátna správa. Žiaľ, doteraz, musím povedať, sa nám to nepodarilo. Neviem, akým spôsobom sa my poúčame z minulosti pri týchto reformách. Neviem, kto sa na ministerských postoch nad tým zamyslel, pretože dobré veci, myslím, už boli vymyslené alebo sú vymyslené. Ale len treba sa k nim dostať a dať to do tej našej súčasnej štátnej správy. A myslím si, že malo by to nejaký význam, aby sme sa nehrali na múdrych a múdrejších a riešili to tak, aby ten občan bol spokojný.
Politické nominácie. Budem stále proti nim. A nehnevajte sa, veď predsa nemôže nejaký iný nominant politický inak si vykladať zákon, ktorý tam je, a sa podľa neho riadiť. Ja si to neviem predstaviť. Keď k nám príde iný nominant politický, tak ten si musí ten zákon vykladať ináč ako ten nepolitický nominant? To mi vysvetlite. Ja tomu nerozumiem. Pán minister, viete, ja nerozumiem tomu proste, že keď ja tam prídem ako politický nominant, to znamená, ja si píšem zákony pre seba, pre mojich známych, pre mojich kamarátov? To nie je možné. Zákon je iba jeden. Žiaľ, že nemá vykonávacie vyhlášky, to je už druhá vec. A pri pozemkových zákonoch je to tisícpercentná pravda, že nepoznám žiadnu vykonávaciu vyhlášku, potom sú len metodické pokyny. Máme právny názor jedného právnika advokátskej kancelárie a neviem koho všetkého možného, nehovoriac o rozhodnutiach súdov, ktoré, ako pani Žitňanská povedala, rozhodujú, ako rozhodujú. A ten právny názor nie je ujasnený, nemáme ho tu stále. Takže, pán kolega, rozsah pozemkových úradov je veľmi veľký. A myslím, že túto dôstojnosť si zaslúžia. A ja budem veľmi rád, keď aj touto reformou tento úrad a úrady pozemkové a všetky úrady, ktoré majú tú štátnu správu špecializovanú zastrešovať, dostanú tú vážnosť, ktorú si zasluhujú. A chcel by som ešte poprosiť o jednu vec, lebo definitíva tu bola sľubovaná, a to už veľa rokov pre štátnych zamestnancov. Myslím, že pri súčasnej finančnej mizérii platov štátnych zamestnancov je to určitý motív pre mnoho ľudí možnože, aby si uvedomili, že keby nejaká definitíva mohla byť, bol by to taký malý zázrak, aby sme tých schopných, ktorých v súčasnosti prijmú do štátneho zamestnaneckého pomeru nejaké tie úrady špecializované na dva, tri, päť rokov, a potom keď sa to už naučia, tak idú preč, do súkromia alebo do inej sféry a bojujú proti kolegom, ktorí ich to naučili, naučili, ako to majú robiť. A to je u mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky anomália, keď predsa štát nemôže byť vydieraný tým, koho naučil, ako to má robiť. A potom, žiaľ, my prehrávame veľa súdov aj u nás doma ako štát iba kvôli tomu, že sme nevedeli udržať toho pána alebo tu pani, ktorá možnože, ak by sme k nej pristupovali aj tak, že napríklad dáme jej tú definitívu, že bude vedieť, že bude mať ten dôchodok zabezpečený, a myslím, že bežné to je vo svete, mala by tam tú istotu. A keď mi niekto povie, že sa to nedá zvládnuť, ja poviem, kde je vôľa, tam je cesta. A my stále narážame na politickú vôľu. Tak urobme to veľké gesto pre občanov Slovenskej republiky. A povedzme, že máme tú politickú vôľu, kolegovia, všetci cez celé spektrum. Je to naša štátna správa, štátna správa Slovenskej republiky, nie štátna správa Spojených štátov ani Maďarska, ale Slovenskej republiky. Cez politickú vôľu urobme to cielene, urobme to dobre, aby sme nemuseli znovu o štyri roky sa hanbiť alebo niečo reorganizovať.
Takže držím palce pánovi ministrovi a celému jeho kolektívu. A dúfam, že tie vzletné a zatiaľ iba na papieri dané slová, ktoré sú pri tomto zákone, budú realizované aj do reálnej praxe, ktorá povie, že konečne sa na tej štátnej správe robí to, čo sa robiť má, a pracovníci si vykonávajú prácu, ako majú.
Ďakujem pekne kolegovia, že ste ma vypočuli, všetko dobré.

Ja chcem len zareagovať.
Ďakujem, pán Daniš, že ste aj na mňa reagovali, ale v zásade ste chválili pána ministra, však to je v poriadku, to sa ráta, to sa vám pripíše niekde. (Smiech v sále.)
Ale ja chcem pánovi Poliačikovi povedať, že ty si tak vyštartoval. Však ja som len hovoril v dobrom, že keď ja verím, že sú možno nejaké koncepcie, o sedení na vreci, o tom ja nehovorím „nie“. Ale nemusel si zrovna mi tu spraviť prednášku o pani Montessori. Len ja u vás identifikujem to, proste upozorňujem na to, lebo tu ináč bol systém práce aj terajšej opozície, že keď im ľudia neuverili, tak povedali, že ľudia sú blbí, hej, že nieže oni robia niekde chybu. Čiže nechoďte aj vy tým systémom, hej, že proste ak máš pocit, že to je správne, ono sa dá presvedčiť o tom tak, že vyhráte voľby a môže to tu vyzerať úplne inak, hej. (Reakcia poslanca.) No tak ale nechaj ma dohovoriť, ja ti skúšam poradiť. A fakt tu oplývate obrovským množstvom geniálnych nápadov. Tak proste jedna z ciest, ako ich presadiť nenásilnou formou, je vyhrať voľby. Čiže skúste sa nad tým zamyslieť. Však dajte hlavy dokopy a porazte ich. Dajú sa poraziť. A potom budeme všetci tu povinne sedieť na vreci. Veď ale zatiaľ ja som to len ilustroval, čo by mal robiť ten človek miesto toho, aby teda riadil, že bude musieť rozprávať s ľuďmi, ktorí si myslia, že sedieť na vreci môže tiež byť akože dobrý výchovný proces. Čiže ja nevylučujem, že môže to v zásade byť. Ale sa už tak poznáme, vieš, že som trošku konzervatívnejší.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja skúsim krátko hovoriť. Nechcel som to pôvodne urobiť, ale ma to vyprovokovalo, tak krátko chcem zareagovať, že naozaj si myslím, že dávam na zváženie taký návrh, či by sme neskúsili, lebo stále sú to vládne návrhy, takú podkategóriu spraviť. A myslím, že už je aj čas, že by sme mohli ich nenazývať vládne. Ale môžeme povedať, že to sú lobistické, operačno-taktické, potom potrebné a potom opravné zákony. Hej, my sme tu včera a predvčerom boli faceovaní, to ste doniesli úplne brutály, potom vám môžem povedať, že brutálne lobistické zákony nám tu doniesli. Vy tu prezentujete z môjho pohľadu operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka. Ja som to niekedy robil. A keď som bral Slotovi vlajku, tak my sme o 50 metrov ďalej, prezradím, nechali pustiť hasiaci prístroj, tým sme zmiatli vašich ľudí. Oni išli tam a my sme zatiaľ zobrali vlajku. A proste to sa tak zvykne robiť. A tiež si toto myslím, lebo tu naozaj dostávame morové rany, krajina dostáva morové rany.
To, čo ja silno identifikujem, je, že sme zabili spravodlivosť, už teraz ju pochovávame, aby ju nikto nemohol vyhrabať. A teraz ako to zmiasť? Aby zopár tých ľudí, ktorých to ešte zaujíma, na to zabudlo, tak im poviete, že však pozrite sa, čo ideme robiť.
Ja to nechcem nejako, pán minister, ja verím, že robíte veľa, dehonestovať, že to nestojí nejaký potenciál času. Ale v zásade som to moc zjednodušil, a tak ten zákon terajší v tejto predloženej polohe je, možno povedať aj zjednodušene, taký, že vlastne sa zrušia tie krajské úrady, prevedú sa pod obvodné a stanú sa z nich organizačné zložky alebo niečo také. Ale tak čo sa stane? Ušetrí sa pár korún, ako pán Beblavý spomínal, musia sa povymieňať všetky tabuľky, ale v zásade sa toho až tak veľmi nestane. Ale, dobre, pripustíme, možno naozaj, ako vy vravíte, to je predpríprava na veľkú vec, hej, len, máte čas, nevylučujem, že môže to byť predpríprava na veľkú vec. V tejto chvíli to skôr vyhodnocujem ako operačno-taktický zákon na zmätenie protivníka a oblbnutie ľudí, teda ako idete šetriť.
Ale čo ma vyprovokovalo? Vyprovokovalo ma to, že to školstvo teda pod vnútro patrí alebo bude patriť. Je tu tých absurdít, ja zisťujem, strašne veľa. Vy ste aj Rómov dali pod vnútro. Keby sme pokračovali vo výpočte absurdít, tak skúsim taký príklad uviesť. Rómov ste dali pod vnútro, ja si ináč neviem predstaviť, že by ste národnostné menšiny dali pod vnútro, či by to vôbec šlo. Viete, keby ten výbor LGBT, ten, zjednodušene povedané, homosexuálny výbor ste dali pod ministerstvo zdravotníctva, robíte určitú asociáciu, alebo židovskú náboženskú obec by ste dali pod hlásenie pobytu, pod vás, alebo cirkevný odbor ministerstva kultúry by ste dali pod SIS-ku. Viete, že to sú. (Reakcia podpredsedu vlády a ministra vnútra SR Roberta Kaliňáka: „Čiže nemocnice by nemali byť pod zdravotníctvom, ale pod zahraničnými vecami, hej?“) Však vy to robíte. Však vy ste dali Rómov pod vás, školstvo ide pod vás. Viete, že to je tak. A tu taký je spor, že kto čo riadi alebo neriadi. Ja som riadil. A tiež v zásade sa dá jednoducho povedať, kto má peniaze, má moc. Tak síce ono je možno pravdou, že toho na tom školskom odbore vymenuje minister, on sa bude možno hádať s niekým, ako sa bude písmenko a písať a možno s nejakými ľuďmi á la Martin Poliačik či deti na vreci sedieť majú alebo nemajú. Ale za čo, kedy, ako, s kým to má byť, viete, do toho ho nikto nepustí. A to je presne to, čo hovoril kolega Beblavý, že, naozaj, kto má peniaze, ten má moc. Síce tí ľudia budú plní ideálov, verím, že ešte takí v krajine sú, ale naozaj to tam bude fungovať v praxi. Ja nevylučujem, že niekde vymenujete veľkého človeka do funkcie prednostu, ktorý naozaj bude veľký, ktorý s tým nebude mať problém. A poväčšine tí ľudia sú takí, akí sú. Na Slovensku sme ešte trošku v niečom iní a zase je tam moc tých ľudí silne ovplyvňovať. Čiže ja túto výhradu v zásade akceptujem, aby ste mi ju nevysvetlili tak, že by som sa upokojil, hej. Plus-mínus, hej, viem čítať ešte. Písať možno neviem, ale čítať viem. (Reakcia z pléna.) Ale ja som ho čítal. Ale ono faktom je, že Rómov ste dali pod vnútro, faktom je, že školstvo bude pod vnútrom. Ja nehovorím, že to sú najdôležitejšie veci, ale to sú také symbolické veci, ktoré majú často obrovský vplyv. Ale nechcem sa zamotať. Čiže naozaj keby ste potom robili aj nejakú reformu aj tých legislatívnych úloh, tak prípadne dám na zváženie taký jeden rozdeľovník, hej, čiže lobistické, operačno-taktické, potrebné a opravné. Ešte dokonca k tým lobistickým poviem, tam v tých okienkach pomaly nikto dokopy nesedí, tam by ste mohli dať stajne ako stajne Ferrari. Tak tam by bola aj stajňa Penty. Viete, oni by nás všetkých mali pod kontrolou, aby sme niečo neurobili, čo nemáme urobiť, lebo mám pocit, že niekedy im to tu trošku ujde, hej. A tak proste treba dať nejaký návrh, určite to nejako pôjde legislatívne, aby proste takto sa veci nestávali. Viete, že sa takto stávajú.
Pán kolega, trošku odbočím. A odkazujem to, že minule pánovi vášmu premiérovi odkazovali, že niečo pani Zvolenská, neviem, či o tom viete, doniesla do parlamentu, ona tu kľudne mohla spať v tej kombinéze. No akože viete, keď je nejaký jazdec stajne Ferrari, tak sa oblečie do kombinézy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, chcem vás upozorniť, naozaj hovorte k návrhu zákona. Dobre?

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pardon. (Reakcie z pléna.) Dobre, pán kolega, poviem vám to osobne, prečo by tu mala kľudne stáť v tej kombinéze.
A na záver len poviem, že nepresvedčili ste ma o tom riadení. Môže prednosta toho úradu riadiť aj školstvo, aj lesníkov, aj všetkých dokopy a vám to hlásiť, či budú mať segedínsky alebo bryndzové halušky v školskej jedálni v Kolárove. To tiež pre vás je možno nevyhnutná informácia (Smiech v sále.)
Tá centralizácia, ktorá je v tom návrhu, hej, okrem toho zmyslu zmätenia obyvateľstva, vás aj vysoko koncentruje a robí z vás personu ultra very important. V poriadku, prečo nie, ale, viete, ešte to dokončím, tá konštrukcia toho zákona, že všetko sa zruší a všetko, čo aj mali a čo im zostalo, čo ešte nepredali, pôjde pod vás, to sú tiež také veci, pri ktorých ja nehovorím, že zrovna vy s tým budete robiť zle, ale vždy tá koncentrácia moci nebola dobrá, akože nikdy to v zásade nedopadlo dobre, špeciálne to nikdy nedopadlo dobre v strednej Európe. Čiže aj na to chcem upozorniť, hej, že nie som celkom fanúšik vysokej koncentrácie moci a vysokých rozhodovacích právomocí niekde. Viete, aby sme nedopadli tak ako niekedy iní, že všetko sa začne a skončí na Hlbokej, hej, ako tam niekde bolo to ÚV KSČ, ale tak sa to vravelo. Čiže to tiež nie je zrovna pre zdravie spoločnosti, ale možno pre ten typ spoločnosti, z ktorého ja mám pocit, že tu budujeme, to znamená, tú zabitú spravodlivosť pochovávame riadne hlboko. V zásade je to v lajne, hej, je to v línii, tak na to upozorňujem. Ďakujem.

Martin Chren, samozrejme, podporujem, ale zároveň mám takú rečnícku otázku, že ako je možné že SaS-ka došla na to po dva a pol roku odvtedy, odkedy sme vlastne vtedy ako súčasťou, keď sme boli súčasťou klubu SaS, predložili bývalej vláde, vláde Ivety Radičovej, v ktorej SaS vlastne zastupovala naše záujmy nejakých 40 bodov, o ktorých sa, samozrejme, Richard Sulík vyjadril, že sú hodné tak výkonu jeho syna štvorročného syna Huga a ktoré sme žiadali, aby boli doplnené do programového vyhlásenia vlády, a vtedy ste všetci sa nám otočili chrbtom a jeden z tých bodov konkrétne bol napísaný takto a je to bod číslo 15: "Vláda v záujme priblíženia výkonu verejnej správy k občanovi prijme zásadu, že každý úrad verejnej správy bude musieť byť povinný jeden deň v týždni otvorený do 18.00 hodiny." Čiže ešte raz sa pýtam, dva a pol roka trvalo SaS-ke, kým sa prebralo svedomie? Aj tejto koalícii, alebo bývalej koalícii, presne takýto návrh a ďalších 40 podobných sme navrhovali na vylepšenie predošlého programového vyhlásenia vlády a vtedy ste sa k nám otočili chrbtom, ani jeden jediný z týchto návrhov ste neboli ochotný zaradiť do programového vyhlásenia vlády. Dnes prichádzate po dva a pol roku, ako idete pomáhať občanom. Ako ja chválim všetko dobré, ako je fajn, keď sa v každom zobudí svedomie aspoň v niektorom momente jeho života, ale dva a pol roka ľudia mohli mať jeden úrad alebo každý úrad otvorený jeden deň v týždni do 18.00 hodiny, ak by ste vtedy nenadradili svoje ego nad zdravý rozum.

Ďakujem za slovo. Keďže som nestihol tento pozmeňovací návrh podporiť svojim podpisom, tak aspoň takto verbálne. Áno, tento návrh je dobrý, je ústretový občanom. Skutočne je to veľakrát tak, že sme zamestnanci rôznych podnikov a veľakrát až do popoludňajších neskorých hodín pracujeme. Tak minimálne ten jeden deň v týždni, aby bol k dispozícii tomu občanovi, kedy má možnosť si vybaviť aj úradné záležitosti. Aj to je veľmi dôležitý moment, ktorý kolega predkladal týmto pozmeňovacím návrhom, aby nebolo zase potrebné prijímať nových zamestnancov, aby to nemalo takýto dopad, že budeme navyšovať počty štátnych úradníkov. Ešte sa chcem ospravedlniť. Ja som sa v predchádzajúcej faktickej poznámke pomýlil. Som spomenul som krajské úrady práce, ale mal som na mysli krajské úrady ako štátnu správu všeobecnú. Tak ďakujem za porozumenie.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, myslím, že občania to vyžadovali a vyžadujú. Musím povedať z vlastných skúseností, že bolo to v kompetencii aj príslušného prednostu alebo riaditeľa buď obvodného, alebo iného úradu, konkrétne hovorím o pozemkových úradoch, a bolo to, zase musím citovať pani Košútovú, ktorá hovorí, že "je to o ľuďoch" a štátna správa je 100 % o ľuďoch. To znamená, že ako si v tom okrese zastali tí zamestnanci propagáciu svojho úradu a ako chceli robiť pre tých ľudí. My sme konkrétne mali do šiestej, lebo je tam pohyblivá pracovná doba, takže prakticky v piatok to bolo do štrnástej a tá streda myslím, že áno, je to v strede týždňa, kvitujem, mohlo by to byť. Napríklad kataster cez štvrtok nemá stránkové hodiny vôbec. To znamená, tam sa nedostanete. Takže ja si myslím, že úrad by tu mal byť a štátny úrad zvlášť by tu mal byť celý týždeň pracovný, ktorý je tam a tie hodiny, samozrejme, vyjsť v ústrety jednoznačne by mali byť. Takže asi toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milí kolegovia, to, že sme sa pustili do reformy štátnej správy, je to dobré. Tak ako to kolega tuná pred chvíľou spomenul, aby to neboli len kozmetické úpravy. Naozaj, koľko sa ušetrí na mzdách, ako sa to dotkne naozaj fyzicky aj konkrétnych ľudí a personálnych zmien. Aby tá úprava alebo tá reforma štátnej správy neprebehla len tak, ako tu bolo spomenuté, že vymenia sa len tabule na krajských úradoch práce alebo zmenia sa len názvy. Táto reforma, dovolím si potom povedať, že veľmi málo ušetrí alebo takmer vôbec nič.
Takisto bol tu spomenutý ten audit vo verejnej správe. Prvýkrát bol spomenutý 8. decembra 2011, ktorý sa mal vykonať v štátnej správe. Tento audit naozaj by pomohol veci a naozaj reálne by sa dalo posúdiť, koľko pracovných pozícii je v štátnej správe potrebných a ktoré sú naozaj nadbytočné. Veľakrát to môže byť tak, že štátni úradníci na jednej strane môžu byť preťažení, môžu byť takéto oddelenia alebo takéto úrady, ale na druhej strane môžu byť zase situácie také, kde sú tí zamestnanci a štátni úradníci navyše. Preto ten audit personálny audit v štátnej správe je nevyhnutný, aby sa urobil, aby sa naozaj realizovali reálne reformy. Ďakujem.