Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Rád by som reagoval na môjho predrečníka, a to čiastočne súhlasne, čiastočne nesúhlasne. Nemôžem s ním súhlasiť v tom, že snaha dostať sa vyššie v medzinárodnom hodnotení našich vysokých škôl a univerzít je niečo ako neadekvátne velikášstvo. Nikto sa predsa s vážnou tvárou nechce porovnávať s Harvardom alebo Oxfordom, ale rezignovať na porovnanie s takým susedným Brnom alebo Krakovom je, myslím si, naozaj nebezpečné znižovanie latky náročnosti a naozaj môže smerovať len k dlhodobej priemernosti a podpriemernosti našich univerzít a vysokých škôl.
V čom s ním však súhlasím, aj keď to možno celkom explicitne nepovedal, ale vytušil som to z jeho vystúpenia, je to, že naozaj, tá úroveň našich škôl, ktorú, vysokých škôl, ktorú označil za uspokojujúcu, je takáto len v kontexte tých podmienok, v ktorých naše univerzity a vysoké školy žijú alebo, lepšie povedané, živoria. A kým sa tieto podmienky nezlepšia, tak naozaj, aj tá súťaž s tým Brnom a Krakovom bude asi nerealistická. Nie som si istý, nakoľko tento návrh novely k tomuto strategickému cieľu napomôže. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som tak isto chcel vyzdvihnúť pána kolegu Beblavého, pretože rozprával k veci. A použil by som jedno prirovnanie, ktoré som zažil ja osobne vo svojej študentskej praxi. Tak ako z tohto zákona boli vycucnuté niektoré veci, ktoré akože majú napomôcť ku skvalitňovaniu školstva, tak mi to pripadá ako zavádzanie prvého kreditného systému u nás na Slovensku toho vysokého školstva, kedy opäť bolo niečo vycucnuté zo západného systému, vhodené do našich podmienok a, samozrejme, že to bolo úplne na figu. Mal som to možnosť pocítiť na vlastnej koži, žiaľ, nikto to neakceptoval, potom sa to, samozrejme, postupne začalo upratávať, upravovať atď. Ale aj tak to ešte dneska nie je dokonalé, to znamená, že treba tam riešiť určite ďaleko, ďaleko viacej vecí, to vám presne aj tento zákon vyzerá byť v takejto podobe. Tuná niektorí spomínali aj opäť porovnania rozdávania peňazí, áno tie sa rozdávajú a keď sa zistilo, že to nejde cez jedno, tak to pôjde cez druhé, a argument, že základnej škole je 13 žiakov a má 4-tisíc detí v školskom klube to je presne to isté ako malá obec, ktorá má 20 detí, mala 7-tisíc detí v centre voľného času. Neobsluhovala len tú školu ale aj všetky v okrese. Takže
to je trošku blbý argument istého kolegu, ktorý sa k tomuto vyjadril pán Beblavý k vašej rozprave.
No a ja by som sa tiež chcel dotknúť externého štúdia. Vy ste sa ho dotkli len v krátkosti, ja sa ho dotknem potom v svojej rozprave, do ktorej sa tiež idem prihlásiť v rámci ústnej, takže teraz nebudem o tom veľa hovoriť. Potom poviem o tom viacej, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som naopak chcela vyzdvihnúť vystúpenia pána poslanca Beblavého. Mne sa viaceré veci, si myslím, že presne pomenoval a zamerala by som sa na dva také momenty, ktoré spomenul. Ja si vážim aj pána ministra a verím, že túto novelu robil v dobrej viere a že chce mnohé veci v našom vysokom školstve zmeniť a je to skutočne potrebné.
Ale venovala by som sa pánovi poslancovi Beblavému a síce veciam, ktoré hovoril o Akreditačnej komisii. Som aj ja presvedčená o tom, že Akreditačná komisia nebude stíhať všetky kompetencie, ktoré jej zvyšuje vlastne novela tohto zákona. Pritom kompetencie, ktoré jej pán minister dáva, budú hrubo zasahovať do autonómie mnohých vysokých škôl, takže si myslím, že v tomto to v praxi nedopadne dobre.
A druhou vecou, ktorej by som sa chcela dotknúť, je predĺženie externého štúdia, kedy nemôžem s tým ani ja súhlasiť, pretože ak nebudú presne stanovené kritéria kvality, tak v podstate, keď tak ako to povedal poslanec Beblavý, keď budem dlhšie študovať na nekvalitnej škole a nebude to možné skontrolovať alebo nejakým spôsobom sa k tomu vyjadriť, nebude to mať žiaden efekt pre študentov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ja chcem poďakovať pani poslankyni Žitňanskej za jej vystúpenie, pretože pre mňa to bolo takým istým zorientovaním sa v tejto problematike. Som rád, že to tak posúdila, možno som sa nevenoval tak poctivo tomuto zákonu, ako by sa patrilo, a preto som rád, že budem môcť ísť s tým čistým svedomím možno podporiť novelu, ktorá vo mne vyvolávala isté podozrenie. Pretože si myslím, že aj keď je pravda, že všetky zákony sú rovnaké, všetky majú rovnakú vážnosť a platnosť, predsa len v histórii slovenského zákonodarstva existujú zákony, ktoré by mali svietiť ako isté také majáčiky na ceste k demokracii, a som presvedčený, že 211-ka je práve takým zákonom, ktorý by sme mali spomínať vždy s istým rešpektom. A čo sa týka minulosti a čo sa týka jeho budúcnosti, vždy zásahy do neho voliť s veľmi jemným a obozretným prístupom.
Som presvedčený, že by bolo veľmi dobre, keby slová, ktoré ste povedali, pani Žitňanská, že teda budú sa všetky budúce návrhy posudzovať veľmi opatrne a uvážlivo, skutočne boli všetkými poslancami tohoto parlamentu prijímané s plnou vážnosťou. Lebo bol by som osobne veľmi nerád, keby sa v budúcich úpravách 211-ky stanovili niektoré parametre, ktoré by nejakým spôsobom mohli byť považované za zníženie možnosti občanov pristupovať k informáciám, a keby takéto argumenty boli podložené tým, že tu existujú obmedzenia, ktoré vyplývajú z tých šikanóznych požiadaviek. Som presvedčený, že treba hľadať riešenia, ktoré takéto možnosti budú minimalizovať, a prístupy občanov k informáciám, ktoré sa týkajú našej republiky, maximalizovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, považoval som za dôležité, aby som z tohto miesta pochválil pána ministra spravodlivosti, lebo myslím si, že chopil sa iniciatívy, ktorej sa dlhé roky, alebo desaťročia už môžeme na Slovensku hovoriť, žiadna vláda chopiť nechcela. Bolo veľmi nesprávne sa tváriť, že na jednej strane vytvárame dobré trhové prostredie a na druhej strane štát alibisticky dával ruky preč od toho, aby účinne upravoval vzťahy alebo obchodné vzťahy medzi podnikateľmi a chránil v podstate tých slabších, ktorí v tomto prípade sú tí, ktorí možno čakali na tú platbu od tej druhej strany, od nejakého svojho odberateľa a, bohužiaľ, tej svojej platby sa nedočkali.
Na druhej strane si myslím, že, pán minister, ste na začiatku. Naozaj, stanovením tohto termínu nejakého, alebo teda tlačením alebo upravením týchto zmluvných vzťahov, alebo teda určením doby, do ktorej by faktúry mali byť hradené, ste urobili ten prvý symbolický krok. A preto hovorím symbolický, že naozaj potom následne tak, ako aj spomenula moja predrečníčka, musíme dotiahnuť to, aby súdy rozhodovali rýchlo a aby aj tá vymožiteľnosť práva na konci bola. Čiže ten prvý krok robíte. A keď na konci počas vášho vládnutia alebo počas toho, ako vy budete ministrom spravodlivosti, to dotlačíte do tej roviny, že keď mi niekto nezaplatí faktúru, tak najneskôr do pol roka je exekútor na účte toho môjho odberateľa, tak potom vám postavím aj slávobránu.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne a kolegovia, nebudem dlho, ale chcem, myslím, že vecne. Samozrejme, že ako ornitológ vítam všetky aktivity, ktoré sprísnia a zamedzia, by som povedal, obchodu s našimi ohrozenými druhmi alebo s druhmi, ktoré sú chránené aj v našej republike. A som veľmi rád, že zákon o CITES primäl ďalšie kvalitatívne zlepšenie, ktoré v tejto novele zákona vidím. Samozrejme dopĺňame v prvom rade transpozičnú smernicu Európskej únie týkajúcu sa výrobkovz tuleňov, respektíve ich obchodovania.
Chcel by som upozorniť asi na dve veci v tejto novele. A síce, v § 13a, licencia na výrobu krúžkov alebo distribúciu krúžkov. Som rád, že sa tam dosť podrobne píše, akým spôsobom sa môžu tieto krúžky jednoznačne a rozlíšiteľne nejakým spôsobom vyrábať a musí byť určená licencia, kto to môže robiť, aby sme s tým nemali, by som povedal, že ďalšiu podporu korupcie a iných vykrádaní našich vzácnych druhov, ktoré tu máme. A nehovorím len o živočíchoch, aj o rastlinách. A zaujal ma ods. 10, kde sa hovorí, že ak licencia na krúžky bola zrušená podľa ods. 8, kde ministerstvo môže zrušiť cez nejakých 6 bodov, tak ďalšiu licenciu môže požiadať až po uplynutí dvoch rokoch, a to iba v tých prípadoch, keď je to už "a až c a f". A až "c a f, d)" hovorí, že držiteľ licencie na krúžky požiada o jej zrušenie, to je jedna možnosť; a e) je - sa v konaní o zmene licencie na krúžky preukáže nesplnenie podmienok pre jej udelenie podľa ods. 2, ods. 3 písm. b). To znamená, neviem prečo, tam bola urobená výnimka. Myslím, že by to mohlo spĺňať, že áno, zase po dvoch rokoch môže žiadať, aby to nebolo, že ten čo viac-menej ani nesplnil podmienky si to môže založiť na druhý týždeň alebo na druhý deň. Tak neviem, rád by som sa na to pozrel, keby sme to nejako tiež vysvetlili.
A ďalšia vec. U nás pri názvosloví slovenského vtáctva bol veľký rozpor. Mali sme tam dvojkoľajnosť. Takže áno, uznávame túto. Tento problém sa neriešil veľmi dlhé roky a musím povedať, som rád, že za éry terajších ornitológov cez Slovenskú ornitologickú spoločnosť bolo v roku 2010 urobené jednotné názvoslovie vtákov Slovenska, ktoré obsahuje trinásťtisíc druhov, aj vyhynutých. Pánovi ministrovi som si dovolil jeden takýto exemplár tejto knihy, ktorá vyšla, darovať. A keď som si to porovnal, lebo k tomuto zákonu, proste, keď ste si všetci  všimli, je aj vykonávacia vyhláška, kde sa hovorí v prílohe 6 Zoznam druhov, na ktoré sa nemusí viesť evidencia druhovej karty. Sú tam samozrejme aj vtáky,  väčšinou sa tu jedná o papagáje. A musím povedať, že zhruba asi v štvrtine ten slovenský názov nesedí so súčasnou názvoslovnou politikou, ktorá bola v tejto celej práci urobená. Takže pri druhom čítaní dám pozmeňujúci návrh, aby sme to zjednotili, pretože bolo názvoslovie podľa Ferianca, podľa Matouška, a vyslovene sa dalo do zátvorky a tým pádom vznikali rôzne anomálie a šiesti naši vrcholní ornitológovia urobili tomu koniec a pracovali na tom tri a pol roka. To znamená, bola to robota, ktorá si, by som povedal, že klobúk dole pred nimi, ja sa pred nimi hlboko skláňam. A urobili priekopnícke dielo, ktoré by malo vstúpiť aj do všetkých vedeckých a iných prác aj v názvosloví, ktoré sa týkajú tohto vtáctva.
Toľko z mojej strany. Len držím palce a dúfam, že tento zákon skvalitní ďalšiu prácu, ktorá prakticky by sa mala od orgánov ochrany na tomto úseku cez obvodné úrady životného prostredia vyžadovať. Takže dúfam, že aj po kvalitatívnej stránke tam tí pracovníci, ktorí tam pracujú, budú mať aj školenia. Pretože musím povedať po pravde, ja som bol aj chovateľ papagájov, je to jedna moja časť života, a mnohí kolegovia, ktorí mali vydávať mne rozhodnutie o tom, čo chovám, nevedeli rozlíšiť na obvodnom úrade životného prostredia, aké papagáje vlastne mám. A to bol veľký problém. Tak potom som im dal trošku školenie. Nechcem zo seba robiť majstra sveta, ale bol by som rád, keby bola kvalita aj mnohých tých školení, lebo tam je to už o tej praxi,  či to vie rozlíšiť, alebo nevie rozlíšiť. Neviem, ako to oni majú zabezpečené, nie som pracovníkom obvodného úradu životného prostredia, ale myslím si, že keď to chceme schváliť, tak aj po tejto odbornej a personálnej stránke. Takže toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán kolega, ja nechápem tie vaše ambície obhájiť neobhájiteľné. Proste to je, to sa v zásade, viete, že človek, ja mám rád ambicióznych ľudí. Ono v zásade k mužovi aj patrí, že vôľa a taká chuť, ja neviem čo, ambícia, to je všetko v poriadku. Ale zase, načo sa trieskať hlavou o stenu? Ja nerozumiem tomu, že... To je vec, ktorá sa nedá obhájiť. Viete, že keď proste dáte tento odvod a stanovíte strop, tak nemôžete na druhej strane povedať, že proste zdaňujete bohatých alebo že zvyšujete náklady bohatým. To sa proste nedá, proste to takto nefunguje. Viete, že prečo sa nasilu. Však kľudne ste si mohli odpustiť tú faktickú a aj akože kvázi vtipnú poznámku na konci, že niekedy je menej viac. Naozaj, niektoré veci sa proste nedajú obhájiť. Keď sa nedajú, tak prečo sa zbytočne pokúšate? Skúste si spraviť tú skúšku správnosti! Dajte pozmeňovák, že sa zruší strop. Však vy beriete viac! O to ide, nie? A budete spravodliví. O to ide, nie? Dajte a uvidíte!

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, dobre, skúsim menej emotívne. Ja len sa snažím to, čo som nestihol povedať, lebo som sa vytočil, tak to dopoviem a skúsim to len zrekapitulovať vecne bez toho, aby som do toho vkladal zbytočnú emóciu. Ale ja proste to tak cítim a keď niečo tak cítim, tak som sa ešte nenaučil tak klamať telom, že sa tvárim, že to tak necítim. Takže to sa čiastočne ospravedlňujem.
Ale, kolegovia, nič v zlom, ja som naozaj, keby, aby tu nevznikla nejaká dezinformácia, ja som povedal, čo vás sa mohlo teoreticky dotknúť, tie slová, ale že budete iba vtedy, ak za to zahlasujete. Čiže som to nepovedal, že ste. Čiže potom by som bol aj rád, keby, tie dezinformácie vzniknú, vzniká tak v čase a v priestore, že sa to všetko tak zmodifikuje, hej? Čiže pre mňa budete, ak zahlasujete za ten zákon v tejto podobe, ako je teraz, žiaľ. Už samozrejme vám to môže byť tak úplne lautr. Však, čo z toho? Nič z toho, zelenšie to nebude. Ale proste tak to je. No proste tak som naučený, že proste, keď niečo cítim, tak to takto poviem. Aj pán Mihál ako slávny, naozaj človek, ktorý pitvá tie zákony a rozoberie ich fakt na drobné.
Kolegovia, ja viem, že vy ste proste tam, úspech je to najhoršie, čo môže človek dosiahnuť. Dobre, v poriadku, ale slová ako spravodlivosť, hej, to tu zaznievajú, to tu aj pán premiér ix-krát povedal. Čiže naozaj teraz, aké sú možnosti? Ak ste chceli, ak potrebuje, štát potrebuje peniaze, čo ja hovorím, že potrebuje, ak sú, niekto si vypláca nejakú, zisk a treba ho zdaniť, tak to povedzte. To existuje. Volá sa to daň z dividend. Je to férové, je to pre každého, je to v rovnakej výške pre každého a ide to do štátneho rozpočtu.
Vy teraz, čo robíte? Robíte súkromnú daň pre súkromnú firmu v určitej výške a dotýka sa iba niekoho, alebo respektíve dotýka sa skoro každého, ale niekoho už z toho hlava nebolí. To znamená, tí, čo zarábajú skutočne veľa, im je to už tak, viete, či zaplatí 3 000 alebo 7 000, toho už hlava nebolí, lebo to sa ráta v miliónoch. Čiže to postihne tých ľudí. Čiže dobre, pripusťme, že chcete byť féroví. Pripusťme, že máte klub, kde sa o tom debatuje, kde proste máte možno aj nejakú debatu, že, pripusťme, že ste, a ja verím, že ste ľudia, ktorí proste nechcú zahlasovať za všetko, tak dajte návrh. Dobre? Ja sa budem tešiť z hocijakého mála. Dajte návrh, dobre!? Ideálny stav je daň z dividend. To je úplne ideálne, keď chcete, spravte daň z dividend, každý rovnako a do štátneho rozpočtu.
Keď zostanete v tom, čo pán Mihál sa priznal k tomu autorstvu, ja si myslím, že to je zlé, to je absurdita, hej? Tak, ako sú absurdity, viete, ako rómsku problematiku robí ministerstvo vnútra. To je pomaly to isté, ako keby ten výbor pre homosexuálov dostala tuná pani ministerka zdravotníctva. To by vzbudzovalo tiež určitú asociáciu. Alebo keby cirkevný odbor ministerstva kultúry spadal pod SIS-ku. Viete, toto je naozaj vec, ktorá tu v tejto krajine, ani sa nad tým nezamýšľame. Čiže my tu, predtým sa schválilo, že budú platiť súkromnej firme dane, keď chcete v tom zostať, zostaňte, ale buďte spravodliví v tom, že povedzte, ja hovorím, keď poviete 7 percent a bez ohraničenia stropu, tak vyberiete viac. Pán Martvoň bude tuná hovoriť, že ja neviem čo, tuná sa boja a hento, čert ho ber! Nechajte 14 % a povedzte a dajte návrh, nech nie je strop. Viete, ak máte ten vnútorný pocit. A toto je to, čo mne to tu chýba, že by sme mali ten taký vnútorný pocit v sebe, tej spravodlivosti, hej? Že chceme byť spravodliví. Vy o tom hovoríte, fakt z vašich úst to často počuť.
Toto je absolútne, maximálne nespravodlivé. Absolútne a maximálne. To je proste šité na mieru, to je ušité pre iks ľudí. A vás, socialistov, k tomu zneužili. To sa nedá obhájiť, viete, že keby to niekoho zaujímalo, to neobhájite, lebo to sa nedá obhájiť. Takže naozaj teda vecne k tomu, nepredpokladám, že po mojom nejakom apeli tuná pani ministerka si zloží svoju zložku a povie, že pardon, pomýlila sa, že dali mi zlý zákon. Že bude tu trvať na tom, že to je správne. Možno budeme o tom dnes hlasovať, vy to posuniete. Ale tu skúšku správnosti si spravte! Spravte si ju pre seba, pre ten svoj vnútorný pocit, hej? Že teda, že vnútorne ste s tým vysporiadaní, že vás nikto nezneužil, nepoužil ako handru. Lebo niekto to doniesol tu a tí smeráci to schvália. Viete, každý, kto vám tu hovorí, že ošklbete... Ja veľa vecí som filtroval, ako ste si všimli, veľa demagógie a neviem čo. Ale toto je tak jednoznačný príklad, proste, nejakého lobizmu, že exemplárnejší nemôže existovať. Keď si dáte do Ottovho náučného slovníka lobizmus, tak tam kľudne môžete dať tento prípad. Že takto to uzavriete pre niekoho. A vás k tomu chcú zneužiť.
Ako pre našu vzájomnú by som povedal, ako psychohygienu, však sa tu budeme obchádzať, hej, aby sme sa vážili navzájom. Ja si vás chcem vážiť. Som nikdy ku vám ani k nikomu nepristúpil s dešpektom, ako to tu častokrát tak zvykne. Ja nemám, ja naozaj, ja si nedovolím ani súdiť, lebo nechcem byť ani v konečnom dôsledku súdený. Ja ľudí chcem spoznať, zistiť a potom dajme tomu si spraviť svoj názor, hej. A či ho už prezentovať alebo nie. Áno, ja som otvorenejší, priznám sa, že to riziko u mňa existuje, že môžem ho prezentovať, viete. Takže ak sa máme obchádzať a neviem, tak sa vážme navzájom, že ten vnútorne, ja si vás chcem vážiť, že ja si vás chcem vážiť, že nezahlasujete za niečo v takejto obludnej forme, čo vám tu ministerka doniesla. Ak vám záleží na tom, aby som si ja vás vážil, už neviem, či to niekto iný vnútorne tak pociťuje, tak, prosím vás, skúste.
Ale ak vám je to jedno, tak ja už za to nemôžem. A potom sa nehnevajte na mňa, že som bol expresívny v tých výrazoch, ktoré som použil. Lebo ja v takom svete fungujem. Ja fungujem v normálnom svete, kde biela je biela, kde čierna je čierna. Viete, ja v takom. A ja nebudem to meniť teraz. Ja som to doteraz nezmenil. Nehnevajte sa, odteraz to meniť nebudem. Čiže nebudem hovoriť iné, ako si myslím. Ak vy to chcete? A dosť ťažko sa s tým žije, lebo si musíte veľa pamätať, viete, takže to upozorňujem. Som zvedavý.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja, dovoľte len, skorigujem niektoré veci. A to, čo som povedal, som povedal, že pokiaľ zahlasujte za ten návrh. Čiže ja som nepovedal, že ste. A pokiaľ zahlasujete za ten návrh v takej podobe, ako je, tak pre mňa budete. To hádam uznáte, že na to mám právo, si myslieť, čo chcem, nie? A pán kolega, viete, že špeciálne z vašich úst, ja som tu nebol, ale však vy máte expresívnejšie výrazy. Takže to je ťažko, viete, že z vás, aby som... Človek sa, viete, pozri sa najskôr na seba.
Vážení kolegovia, pán Martvoň, dobre, teraz máte štrnásť percent a maximálny strop. Ja hovorím, dajte sedem a zrušte maximálny strop, a vyberie sa viac. Ale vy nemáte radi podnikateľov. Nemáte radi kapitalistov a neviem čo. Nechajte štrnásť, ale zrušte strop. Máte na to, ako tu hovorí Peter, a teraz, no a čo, máte na to gule? Nemáte, chlapci! Zrušte! Nechajte štrnásť a zrušte ten strop! Aby som sa ja vyhol nejakým podozreniam. Zrušte ho! Dajte pozmeňovák. Dajte pozmeňovák, že chcete zrušiť ten strop. A potom si vypnite telefón! Dajte ho! Nemáte na to, chlapci, nemáte. Presne tak to je. Však si to rozmeňte na drobné! Keď si to rozmeníte na drobné, tak na to prídete. Nechajte štrnásť! Nechajte! Zrušte strop! Som zvedavý. Ťažko.

Tak ja na obranu poslanca Hlinu by som chcela povedať, že ja celkom dobre rozumiem jeho znepokojeniu. A vôbec si nemyslím, že toto jeho možno expresívne reagovanie, že nie je miestne, naopak, svojím spôsobom vyjadruje to, čo možno ja pomenujem trošku odosobnenejšou a nie tak expresívnou formou.
Ja si totižto taktiež neviem vysvetliť, pani ministerka, a to by som bola veľmi rada, žeby ste vlastne zodpovedali, ako my môžeme prijímať zákony, ktoré majú hovoriť o spôsobe a rozsahu, obsahu, tokoch úhrad za liekov, ako my môžeme vlastne o tomto hovoriť, o tomto rokovať, ak nemáme transformovaný režim?
Počúvala som a vnímam citlivo, ako sa verejnosť stotožňuje s tým, aby sa vytvorila jedna štátna poisťovňa, ktorá by bola pod prísnym drobnohľadom kontrolných orgánov, alebo teda aj verejnosti. A nerozumiem tomu, prečo, ak sa o tejto snahe hovorilo, prečo sa tento systém netransformoval na to, aby my sme sekundárne a nastavujúc na to, hovorili o tom, v akom rozsahu, obsahu a v akých tokoch budeme usmerňovať jednotlivé úhrady liekov alebo aj zdravotníckych úkonov?
Ja sa priznám, naozaj tomu vôbec nerozumiem. Vôbec nerozumiem prečo. My ak nemáme systém transformovaný do toho, čo bolo prezentované, či už vami, pani ministerka, alebo samotným premiérom, prečo, ak tento systém nemáme transformovaný, tu prijímame zákony, ktoré hovoria o tom, kde budú plynúť úhrady za lieky a za zdravotnícke úkony? Tak, aby sme mali istotu, že sa v zdravotníctve nebude generovať zisk a že zdravie naďalej nebudeme kvalifikovať ako tovar.
Ďakujem.