Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, k tomuto chcem teda povedať, že som rád, že je v zrýchlenom, lebo naozaj treba niektoré veci, čo sa týka zákona o odpadoch, riešiť v zrýchlenom konaní, takže verím, že bude tá možnosť. Vyjadrujem tu presvedčenie a tú naivitu, ktorá ešte stále mi nejaká zostáva, že možno v tom druhom čítaní ten pozmeňovák, vzhľadom na to, že to je rýchlo, pôjde to rýchlo, pôjde to rýchlo, lebo však rýchlo treba. Minule ste Dobrovodského novelu, ktorú ja tak pracovne som nazýval, neschválili, takže teraz nadišiel ten čas, kedy to tam môžeme dať. Teraz nadišiel ten čas, kde môžeme kontinuálne, verím, že pani Grečková to, čo vravela, že aj v tom pracuje, že rieši to z pohľadu toho Trestného zákona, ale my kľudne môžeme do zákona o odpadoch napísať, to nič sa nestane, a v zrýchlenom, lebo rýchlo, lebo tie poklopy miznú, že poklopy by sa vykupovať nemali.
Čiže naozaj, paradoxne možno, oceňujem, že to prišlo v zrýchlenom, lebo na konci to bude rýchlo, čiže verím, že nielen rýchlo prijmeme transpozíciu, ktorú sme dva roky alebo koľko nevedeli prijať, ale teraz rýchlo prijmeme to, čo je nevyhnutné. Nie? Tak by to malo sedieť. Čiže predpokladám, že to je možno tým druhým zámerom, že prečo to tak rýchlo ku nám prišlo. Čiže z toho sa teším.
A jednu vec mi ešte dovoľte povedať. Niekedy je to ťažké v tomto parlamente naozaj diskutovať, lebo minule som tu pánovi Kažimírovi, keď predkladal správu, hovoril o tom, že nech nezničí jednu z posledných, ak nie jedinú, aktívum, ktoré máme. To znamená, že nejakú pracovnú silu, že aby sme ich neinfikovali nejakým vírom socializmu. A tuná pán župan na mňa vykrikoval, že k veci. Viete, to sa naozaj ťažko pracuje. No, čo už je viacej k veci, hej, ako to, keď som ministrovi financií hovoril, že nech posledné a jediné aktívum, ktoré máme, nezničí. A pán župan, ktorý sem prišiel zahlasovať, tu na mňa vykrikoval ako v štvorke krčme niekde v Žiline na Rondli, že k veci! Takže to je naozaj ťažko.
Ale teraz si jednu malú poznámočku neodpustím. Ja som to tu už avizoval. Vidím tu pána ministra. Zákon o odpadoch, keby sme možno v tej štvorke zostali, tak poviem, že je to zákon o bordeli. A tuná naozaj je bordel, bordel. Tuná oproti je Pečniansky les, 24 hektárov, vážení, ktorých ocenil niekto na 15 tis. eur a vymenil ich s pozemkami vo Veľkom Krtíši. Nuž, to je taký bordel, že na to by ste mohli prijať osobitne ústavný zákon. Toto je v tejto krajine možné. To znamená, tí ľudia sa nám dostali pod okná a prišli sa nám tu vysmievať, kto je tu pánom. A ja som poprosil úplne nevinne, vravím, že ešte nejaké tie možnosti sú, poprosil o prenájom jedného metra štvorcového tuná presne oproti Národnej rade a za tým by bol ten Pečniansky les, kde by sme vztýčili vlajku a počas celého súdneho sporu, ktorý by prebiehal o tom, že či je platné, alebo nie je. Lebo to je čistý podvod! To je absolútny a čistý podvod. Čiže počas celého toho súdneho sporu by tam tá vlajka bola a keby štát prehral ten spor, tak by sme ju dali dole.
Ale čo sa nestalo, vážení? A teraz to súvisí s tým, že je to bordel, z dvanástich podpisov som mal desať na prenájom toho jedného metra štvorcového. Dokonca som im sľúbil, že 30 eur budem ročne platiť za to. Ale potom sa to tajomne všetko zmenilo. Z dvanástich som mal desať, posledné dva podpisy sa štorcli a signál je taký, že od pána ministra. Takže ja som naozaj zvedavý, ja viem, že sú veľké mená nad Pečnianskym lesom. Pán minister, to sa vám až tak roztriasli tie kolená?! Až tak? Ja viem, že sú tam veľké mená, ja viem, ale ten jeden meter štvorcový, až tak sa, že ste vy museli zaúradovať, že ste vy museli povedať, nedajte mu ten meter štvorcový?! Že čo to spôsobí?
Vážení kolegovia, viem, že to s tým nesúvisí, župan tu nie je, nemá kto po mne kričať, že k veci. Cítil som tu ohromnú potrebu vám to povedať, vidím tu pána ministra. Naozaj je to smutná krajina, je to smutná krajina. Niekto nám spod nosa zoberie 24 hektárov, vymení to, úplne podvodne to vymení za nejaký Veľký Krtíš, lesy, k všetkej úcte k Veľkému Krtíšu, tu sa nám smejú do očí, keď spravíte jeden z posledných zúfalých krokov, ako to možno zmeniť, tak minister to zastaví! Ťažko sa žije v tejto krajine, vážení. Ťažko. Ja mám dosť energie, dosť chuti, dosť vôle, ale prichádzam o ňu postupne. A bojím sa, že nenávratne.
K tomuto samotnému zákonu budem sledovať, či naozaj, pardon, či naozaj bolo to, že to dávate v zrýchlenom aj v tom, že chcete pomôcť Dobrovodskému, a to, že chcete pomôcť, aby nemizli poklopy.
Vďaka.

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, my sme to pred krátkou chvíľou, tento návrh prerokovali na výbore, odobrili sme ho. Napriek tomu aj na výbore, aj teraz si neodpustím otázku, keďže ide o len čistú transpozíciu, síce troch smerníc, ale predsa len, ako sme boli ubezpečení pánom ministrom, len o transpozíciu európskeho právneho poriadku do nášho právneho poriadku,  prečo sme nedostali predsa len tento návrh skôr a prečo nemohol prejsť štandardným režimom? Pretože predsa len je to dosť zásadná právna norma, ktorú sa dnes chystáme po piatej prerokovať, a naozaj by si vyžadovala trochu viac času.
Ja osobne budem dosť s veľkými rozpakmi hlasovať v prípade tohto návrhu aj v prípade potom prvého, následne druhého čítania, pretože nemám celkom čisté svedomie, ak sa mám vyjadriť takto k zásadným novelám, aj keď sú "len transpozíciou", ako nám bolo potvrdené v rámci výboru. Pretože rád som, keď mám trošku viac času a možnosť si takéto zásadné vecipremyslieť a pripraviť si prípadne pozmeňovacie návrhy k nim a podobne, čo v tomto prípade zrejme nebude možné. Takže ja ani vás nevyzývam k tomu, aby ste, už v tejto situácii nemáme veľmi ani inú možnosť, ako podporiť tento návrh na skrátené legislatívne konanie, ale napriek tomu mi stále nie je jasné, prečo sme ten návrh nedostali skôr.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Už Letanovce nebudem dávať, lebo však už tam boli aspoň z výboru, tak ďakujem. Ale chcem dať návrh do programu, aby pán minister pôdohospodárstva predložil správu o tom, že kde sa stala chyba v distribúcii potravinovej pomoci. Treba povedať, že tá sa týkala cca pol milióna ľudí. Čiže to je dosť ľudí na to, aby sa tejto veci venovali aj parlament a plénum.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, v prvom rade považujem za potrebné uviesť, že tento návrh bol vypracovaný na základe podnetu od občanov, konkrétne od inštruktorov autoškôl.
Návrh sleduje dva základné ciele: Prvým je opätovne do všeobecného záväzného právneho predpisu o cestnej premávke zaviesť definíciu pojmu "miesto mimo cesty", keďže tento pojem v súčasnosti platný a účinný zákon o cestnej premávke nedefinuje, hoci ho na viacerých miestach používa.
Dovoľujem si zdôrazniť, že v žiadnom prípade nejde o šetrenie na dopravnom značení alebo odstránenie dopravného značenia, ako bolo medializované. Účelom predloženej novely je tak odstránenie výkladových problémov. V praxi sa stáva, že účastníci cestnej premávky, dopravní policajti, ale aktuálne som zachytil, že aj poisťovne majú problém s tým, resp. pripúšťajú rôzny výklad pojmu miesto mimo cesty. Definíciu miesto mimo cesty obsahoval predchádzajúci zákon o cestnej premávke, preto ju navrhujem opätovne zaviesť, keďže sa ukázala ako správna a v súčasnosti aj potrebná. Zdôrazňujem, že nenavrhujem zaviesť žiadne nové pravidlá správania sa na ceste, resp. pravidlá cestnej premávky. Ide iba o odstránenie výkladových problémov.
Druhým cieľom, ktorý tento návrh zákona sleduje, je zrušiť nadbytočnú povinnosť zavedenú novelou zákona o cestnej premávke, ktorá by mala byť účinná od 19. 1. 2013, v zmysle ktorej vodiči motorového vozidla využívaného na prepravu nebezpečných vecí sa musia podrobiť pravidelným psychologickým vyšetreniam, ktoré je zamerané na periférne vnímanie, a to každých 5 rokov a po dosiahnutí 65 rokov každé dva roky. Plánované zavedenie povinnosti sa na prvý pohľad môže javiť ako potrebné, ale po podrobnom preskúmaní opak je pravdou. Navrhovaná úprava čo do dôsledkov tieto psychologické prehliadky vypúšťa. Skoršou, vrátim sa späť k tej novele, ktorá ich zaviedla, táto novela doplnila § 87 ods. 6 písm. b) o ďalšiu skupinu osôb povinnú pravidelne sa podrobiť psychologickým vyšetreniam, a to vodičov motorových vozidiel využívaných na prepravu nebezpečných vecí. Dôvodom bolo, aspoň podľa dôvodovej správy, že ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti s transpozíciou smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 Európskeho spoločenstva z decembra 2006 o vodičských preukazoch. Avšak po podrobnom preskúmaní predmetnej smernice o vodičských preukazoch je evidentné, že táto takúto povinnosť neobsahuje. Povinnosť vykonávať dodatočné psychologické vyšetrenia neobsahuje ani Európska dohoda o cestnej preprave nebezpečných vecí, nazýva sa aj dohoda ADR, ktorá prepravu nebezpečných vecí vecne v celom rozsahu pokrýva.
Na základe uvedeného účel a dôvod zapracovania takejto povinnosti je nejasný a ako taký sa javí nedôvodný a zbytočne zaťažuje podnikateľov v cestnej doprave, prípadne samotných vodičov nákladmi, ktoré doposiaľ nemuseli vynakladať. Zavedenie novej ďalšej povinnosti absolvovania pravidelných psychologických vyšetrení v určitých časových intervaloch pre vodičov motorových vozidiel prepravujúcich nebezpečný náklad je tak zbytočné, keďže je duplicitné.
Títo vodiči sú aj tak povinní absolvovať psychologické vyšetrenia, a to ako vodiči skupiny vozidiel uvedených v § 88 ods. 6 písm. a) zákona o cestnej premávke. Šetrenie, ktoré sa navrhuje zrušiť a ktoré je práve teraz platné a bude účinné, je finančne náročnejšie pre každého vodiča alebo spoločnosť cca o 20 eur, čo sa mi javí naozaj nadbytočné, keď si spomenieme, koľko dopravných spoločností muselo za posledné dva roky skončiť, pohybujeme sa v desiatkach, keď nie v stovkách dopravných spoločností, keďže mali zbytočné náklady, ktoré nemusia vynakladať.
Na základe uvedeného, páni a dámy, vás preto žiadam o podporu tohto jednoduchého návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Prepáčte, zabudol som ešte, musím pripomenúť, že táto problematika není nová. Aj na poslednej schôdzi minulého volebného obdobia tento návrh zákona bol predkladaný už teraz v našom parlamente nesediacimi poslancami, a síce pánom Tomášom Galbavým a pani Tkáčovou Jarmilou. Takže aj týmto by som chcel upovedomiť, že aj v minulom volebnom období to bolo považované za problém, nakoľko to bolo na poslednej schôdzi, nemalo to kam postúpiť. Takže týmto myslím si, že robíme zadosť, aby to malo riadne hlasovanie aj do druhého čítania, a dúfam, že naprieč politickým spektrom sa to týka všeckých, že každý si zváži a dá podporu tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorý znovu sa týka časti, ktorá mne je srdcu blízka, síce pozemkov. Cieľom tohto zákona je jednoznačne upraviť výmenu údajov a informácií medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho, nájomného alebo užívateľského vzťahu k pôde.
Vážení, dúfam, že ctíme si Ústavu Slovenskej republiky, a ja tú ústavu beriem, dúfam, že aj vy, že je to pilier, prirovnám to k železobetónu. To znamená, to sú tie výstuže, tá armatúra, ktorá je vnútri, a k tomu sa prilepujú zákony, to je ten betón, čo to oblepuje všecko, ktorý by to mal zlepšovať.
Čo hovorí naša ústava o vlastníctve pôdy? Musím to citovať, lebo myslím, že na tom všeckom je to založené.
Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."
"(3) Vlastníctvo zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom."
Čl. 13 Prvej hlavy: "Povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd."
A posledná citácia z našej ústavy, Prvá hlava čl. 2: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Zdôrazňujem, "ktorý ustanoví zákon".
Čo sa deje u nás? Neviem, či vám hovorí niečo dátum 24. jún 1991. Ja už ho som tu spomínal minimálne štyrikrát v tejto rozprave, keď som stál za týmto pultom, je to dátum, kedy vstúpil do účinnosti zákon o pôde č. 229/1991 Zb. V ňom sa hneď v jeho prvých úvodných paragrafových ustanoveniach hovorí, § 2 ods. 1: "Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom ustanovené inak, alebo pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav na základe zmluvy s touto osobou."
Tento zákon jednoznačne po dlhých 41 rokov definoval, že užívacie právo už není nad vlastníckym právom. Žiaľ, toto sa všade nerešpektuje a v súčasnosti tvrdím, že pri využívaní pôdohospodárskej pôdy, a hlavne čerpania eurofondov, je tento úzus tohto zákona pošliapavaný a hovorím, že dochádza k vykrádaniu výkonu užívacích práv.
Akým spôsobom? Nemusíte byť vlastník, nemusíte mať nájomnú zmluvu, deklarujete, toto užívam ja na kultúrnej ploche, ktorá PPA-čka cez verifikáciu urobila, a môžte čerpať eurofondy. Neveríte? Odskúšajte, je to fakt. Takže pýtam sa, ctíme si ústavu, nectíme si, je to iba niečo, čo by malo byť, ale reál je trošku iný?
Tento stav, ktorý v súčasnosti som popísal, ako, môžte povedať, eurofondy by som bral, keby to bolo do 24. júna 1991. Po tomto termíne už to neberiem. Malo by to byť jasné, to, že je to bezodplatný, nech bude bezodplatný, nemusí tam byť, môže to byť, ale nech to je jasné. Ty si vlastník, ja som užívateľ a čerpem eurofondy. Predsa nemôže byť na vôli PPA-čky, či si poprosí o tohto akože žiadateľa, že či má nejaký užívací vzťah, alebo nemá garantovaný. A musím povedať, že u nás z našej výmery 1 929 698 hektárov poľnohospodárskej pôdy, garantujem, že na 90 % je formou nájmu. Žiaľ, zdedili sme takéto vlastnícke právo poľnohospodárskej a lesnej pôdy, aké sme zdedili. Bolo tu uhorské právo. My tu nemáme tisíchektárových, to sú výnimky, čo sú vlastníci, my tu máme drobných, my tu máme pol hektára.
A najväčší problém je v tom, že máme tu rozdrobenosť. Každý z vás, ktorý vlastníte nejakú pôdu, viete, že ste spoluvlastníkom a priemerný slovenský hospodár gazda má až v 34 parcelách rozdrobené svoje vlastníctvo. Štát sa s tým chcel vysporiadať. Áno, po roku ´91 boli prijímané zákony. Zákon 331 o pozemkových úpravách, zákon 180 o registri, zákon o katastri 162, 181 zákon o pozemkových spoločenstvách. Áno, štát si bol toho vedomý, je si toho vedomý. Máme rozdrobenú držbu, treba s tým niečo robiť, ale predsa nemôže po 20 rokoch povedať, že nemáme vysporiadané nájomné vzťahy a ideme si žiadať subvenciu. Pre mňa to je nemysliteľné. Vlastne využívate úžitok cudzieho majetku a ja to volám krádež.
Tak jak si neviem predstaviť, že niekto môže ísť stavať, keď nemá pozemok, debatovali sme o tom pri čiernych stavbách, tak si neviem predstaviť, že niekto ide gazdovať a nemá minimálne, keď to není jeho majetok, minimálne teda nejaký nájomný vzťah uzavretý.
Áno, žiaľ, teraz hovorím na pôdohospodárskej pôde, ale obdobný prípad je aj na lesnej pôde, ale Lesy Slovenskej republiky je štátny podnik. Áno, tam to im ešte zo zákona vyplýva, že musia. Ale pri poľnohospodárskych družstvách a poľnohospodárskych organizáciách prebehla transformácia a privatizácia. To znamená, áno, poľnohospodárstvo padlo na hubu, jako sa hovorí, hej, s prepáčením. To znamená, sme v kríze. Ale to ešte neznamená, že ten vlastník, ktorý možnože má iba hektár, možnože má iba hektár a pol a ktorý nemá šancu sa domôcť ináč iba cez súd, lebo na to ho odkazujú, iďte na súd, poďte sa súdiť. A to sú tí špekulanti. Nechcem, samozrejme, hádzať každého do rovnakého vreca, lebo sú aj čestní, beriem, áno.
Ale prečo po 20 rokoch, keď už máme aj ROEP-ky, máme tie registre, keď idete na katastrálny portál, nájdete si tam, kto, čo, aké má vlastníctvo. Prečo nie sú fyzicky urobené nájomné vzťahy tak, ako to ukladá zákon? Predsa nemôžme užívať cudziu pôdu, ja hovorím, je to krádež. A vy zástupcovia ľudu slovenského, medzi ktorými som aj ja, ktorý hovorí, že je veriaci. Tento národ sa ráta k národom veriacim, každá štatistika to vykazuje, že nadpolovičná väčšina je veriacich. To znamená, veríme v Boha, nepokradneš vám nehovorí nič?
Vážení, nehnevajte sa, ale ja keby som išiel užívať len tak váš pozemok, vašu záhradu, čo by ste povedali? Ten vlastník, ktorý má pol hektára, sa nepôjde súdiť, tá babka sa nepôjde súdiť, lebo tie súdy, viete, ako dopadnú. To je na roky, to není na mesiace. Vlastne sú vydaní napospas a nepospas toho veľkopodnikateľa alebo toho, kto užíva pôdu.
Takže myslím si, že každý zákon by mal byť v prvom rade aj prevenciou, to znamená, prijmem ho tak, aby sa odstránila krivda a aby tá krivda nemohla byť robená v ďalšom období. A preto dávam tento pozmeňujúci návrh, ktorý dávam spolu s pánom Štefancom, lebo nemali by sme privierať nad tým naše oči. Toto vlastne bolo režim socializmu, všecko naše a užívame všecko. Žiaľ, už nie sme alebo, chvalabohu, už nie sme v socializme. Keď si to niekto neuvedomil, tak, vážení, už nie sme. To znamená, aj toto musíme vysporiadať, ja viem, že je to veľa problémov, ja viem, len keď je vôľa, je aj cesta. To znamená, bol by som veľmi rád, keby sme aj toto pochopili, pretože toľko musíte, keď chcete na platobke si požiadať o dotácie, toľko A4 musíte preštudovať, vyplniť, je to doslova byrokracia (rečník ukazuje materiál vo formáte A4). Áno, je to tak. Ale základ, či ten žiadateľ má vôbec legálne právo žiadať a užívať ten pozemok, to sa nepíše nikde. Iba námatkove na požiadanie pracovníkov PPA, keď si pouvažuje.
To znamená, ja hovorím, nemôže to byť, to je základ, nemôžem predsa stavať dom bez základu. To znamená, že musíme mať jasné, že tento vlastník, žiadateľ je oprávnený, má niečo a potom môže požiadať. Neviem si predstaviť, keby dali do Štrasburgu našu republiku v tejto veci, akým spôsobom by Štrasburg rozhodol. Mali sme záhradkársky zákon, mali sme. Ja a myslím, že aj vy, kolegovia a kolegyne, máme strážiť štátnu kasu. Myslím si, že nemali by sme dávať zámienku na to, aby sme ďalšie súdy v Štrasburgu prehrávali, a myslím si, že tu by sme prehrali sto percent.
Poznám desiatky a stovky aj súkromne hospodáriacich roľníkov, ktorí obhospodarujú stovky hektárov, ktorí majú nájomné zmluvy spísané. Poznám aj družstevníkov, ktorí to majú, ale poznám aj tých, čo nemajú vôbec nič, a vy môžte akurát si pískať. Dokonca ešte ani vrátiť tú pôdu nemôžete, pokiaľ by ste ju chceli.
Takže tento zákon odstraňuje túto krivdu, snaží sa vysporiadať s touto anomáliou a neumožňuje, pokiaľ by bol schválený, užívať poľnohospodársku pôdu bez nájomného vzťahu a neraz aj bez vedomia vlastníka a získať takto podporu z Pôdohospodárskej platobnej agentúry. Toto, ja hovorím, že je vykradanie výkonu vlastníckych práv. Je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. V praxi bolo zaznamenaných veľa prípadov, keď nájomcovia po určitom čase po uzavretí nájomnej zmluvy prestali platiť nájomné. Po skončení nájmu uplynutej doby, na ktorú bol nájom dojednaný, doterajší nájomca je spokojný, obchodná spoločnosť zanikla a dlžné nájomné sa stalo tým pádom nevymožiteľné. To znamená nič. Zisk mali alebo nemali, zanikli, vlastník, máš smolu.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážení, myslím si, že je to v prvom čítaní, samozrejme, môžu sa vzniesť, kopu, že bude to komplikované, zaťažíme, ale myslím si, že prvé čítanie je na to, aby sa naniesol problém a aby sme my Národná rada tento problém buď zadefinovali, áno, je to problém, treba to riešiť, alebo povedali nie, problém to není, neriešime.
Ja hovorím a myslím si, že je to problém a je to protiústavne. Budem veľmi rád, keď si každý vo svojom svedomí zváži, ako by sa staval, keby bol na strane toho vlastníka, ktorý roky nedostáva ani cent nájomného a niekto na jeho pôde gazduje. Myslím si, že sme tu na to, aby sme takéto anomálie odstraňovali, a dúfam, že všetci si vieme spytovať svedomie a sebakriticky označiť tento problém, či našu republiku trápi, alebo nie. Preto by som vás chcel všeckých poprosiť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Z dôvodu niektorých procesných vecí si dovoľujem dať procedurálny návrh na návrh poslaneckých klubov SMER - SD, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, KDH aj SaS, a to, aby body, alebo tlače číslo 205, 207, 208, 209, 210, 211 a 212 boli zaradené ako vyradené z tejto schôdze a zaradené na nasledujúcu schôdzu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za skutočne vecný prístup a ocenenie toho ideového zámeru zvýšenia ochrany nášho kultúrneho dedičstva a vlastne tej, posilnenie istoty štátu. Samozrejme, debata nad posunom, alebo vycizelovaním detailov tohto zákona aj z toho pohľadu, že pán poslanec Krajcer z postu ministra pravdepodobne sa tej tematike venoval dopodrobna, vítam. A ak teda bude vôľa posunúť a zvýšiť ochranu národného kultúrneho dedičstva a garantovať recipročnú ochranu kultúrnych diel a posunie sa tento zákon do druhého čítania, tak vieme sa potom pozrieť na konkrétne veci, ktoré pán exminister, poslanec Krajcer, vyčítal.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcel by som uviesť cieľ tohto návrhu, ktorým prioritne sledujeme dve veci. Prvá je zvýšenie ochrany nášho národného kultúrneho dedičstva a posilnenie istoty štátu, že neprídeme o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Návrh sa zameriava na prípadnú situáciu, kedy by v rámci kultúrnej spolupráce zapožičaním predmetov pamätného a kultúrneho významu za hranice Slovenska mohlo hroziť ich zabavenie prijímajúcim štátom.
Druhá rovina. Jedná sa o garanciu recipročnej ochrany zapožičaných kultúrnych diel. Rovnako ustanovenie v návrhu novely deklaruje ochranu kultúrnych pamiatok zapožičaných iným štátom zo Slovenskej republiky, že tieto nebudú podliehať výkonu exekúcie, alebo predbežného opatrenia, ktoré by bránilo ich návratu do miesta pôvodu, respektíve toho, kto pamiatku zapožičal, čiže v tomto prípade nášho štátu, Slovenskej republiky. Navrhuje sa obmedzený vývoz a presun diel zaradených medzi kultúrne pamiatky. Návrhom zákona zakazujeme dočasný vývoz vecí pamiatkovej hodnoty vyhlásených za kultúrne pamiatky do tých štátov, ktoré neposkytnú záruku ich ochrany pred výkonom rozhodnutia, respektíve do tých štátov, ktoré neposkytnú garancie ich ochrany pred exekúciou a vo svojich právnych predpisoch nemajú ustanovenia zabraňujúce exekúcii zahraničných kultúrnych pamiatok, prípadne do tých štátov, ktorých spoločnosti, podniky a lebo firmy majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať prostredníctvom výkonu rozhodnutia, respektíve nariadením predbežného opatrenia, čím by sa bránilo navráteniu kultúrnej pamiatky, alebo jej súčasti na územie Slovenskej republiky.
Obmedzenie by sa teda týkalo vývozu do krajín, ktoré vo svojich zákonoch nemajú ustanovenia zakazujúce exekúcie zahraničných umeleckých diel, prípadne do štátov, ktorých firmy majú pohľadávky voči Slovenskej republike a mohli by ich vymáhať exekúciami. Účelom tohto zákona, alebo jeho zmeny je zabrániť vzniku situácie, kedy by sa kultúrna pamiatka stala rukojemníkom v prípade sporu so subjektom iného štátu.
Ak by som sa mal dotknúť toho, čo za národnú kultúrnu pamiatku, respektíve za kultúrnu pamiatku v zmysle § 2 ods. 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu rozumieme, je to hnuteľná vec, alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Kultúrne pamiatky sú jednou z najhodnotnejších a najvýznamnejších súčastí hmotného kultúrneho dedičstva. V zmysle čl. 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je povinnosťou každého chrániť a zveľaďovať kultúrne dedičstvo. Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje ešte vyššia miera ochrany kultúrnych pamiatok a posilňuje sa istota štátu, že nepríde o svoje kultúrne pamiatky zapožičané do iných štátov. Zároveň si myslím a máme za to, že Slovensko by malo zaviesť akúsi reciprocitu. Tento návrh má zvýšiť právnu ochranu nášho kultúrneho dedičstva a recipročne garantovať ochranu zapožičaným kultúrnym dielam iných štátov a v prípade ich presunu mimo domovskej krajiny. Takáto vzájomná garancia je predpokladom jednoduchšej a bezproblémovej kultúrnej spolupráce a kultúrnej výmeny.
Týmto môžeme predpokladať pozitívny dopad zmien a obohatenie kultúrnej stránky našej spoločnosti. Slovenská republika si dlhodobo buduje imidž modernej krajiny, ktorá je otvorená spoločnosti, kultúrnym impulzom a spolupráci zo zahraničia, a v tomto prípade právny základ, ktorý garantuje bezpečné zapožičiavanie diel z našej krajiny von a iným krajinám u nás, či pamiatkovej hodnoty, si myslím, že by v našom právnom systéme malo byť zakotvené.
Prijatím návrhu zákona sa Slovenská republika stane bezpečnou krajinou pre organizovanie a realizáciu mimoriadnych výstavných projektov a pre zapožičiavanie významných kultúrnych pamiatok pre potreby výstav na Slovensku, čím sa zvýšia šance Slovenskej republiky vytvárať, prehlbovať či rozvíjať medzištátne vzťahy v oblasti kultúry a prispievať k vytváraniu priaznivého obrazu v zahraničí. Dá sa predpokladať, že táto právna úprava napomôže k zvýšeniu návštevnosti múzeí, galérií a výstav či veľtrhov umenia, kde si ľudia budú môcť pozrieť svetové unikáty a diela zahraničných umelcov bez toho, aby museli cestovať do Viedne, Prahy alebo iných destinácií.
Návrh zákona nemá za cieľ brániť sporom o vlastníctvo kultúrnych pamiatok, ktorých krajinou pôvodu je Slovenská republika, no v priebehu rokov sa ocitli na území iných štátov alebo opačne. Zámerom návrhu zákona je, naopak, zaistiť, aby sa obdobné situácie, poprípade obchodné spory, záujmy jednotlivcov či skupín nestali prekážkou zapožičiavania kultúrnych pamiatok alebo vecí pamiatkovej hodnoty na výstavy.
Krátko spomeniem výstrahu, možnože kolegovia rozvedú, prípad z Českej republiky, ktorá vedie so spoločnosťou Diag Human arbitrážny spor. Firma nechala zabaviť niekoľko českých obrazov vo Viedni, aby Českú republiku donútila zaplatiť dlh vo výške 10 mld. českých korún za zmarený obchod s krvnou plazmou.
Viedenský súd síce rozhodol o zrušení exekúcie, pretože dospel k záveru, že obrazy sú výsostne kultúrnym majetkom, ktorý nie je určený na predaj. Firma sa však odvolala a požiadala súd, aby obrazy až do rozhodnutia o odvolaní zostali v Rakúsku.
To je ten spomínaný prípad, kedy sa kultúrne diela vysokej hodnoty, ktoré sú obsahom národného kultúrneho dedičstva, stali rukojemníkom sporov, ktoré sú mimo štátu, kde tento spor sa vedie voči konkrétnej súkromnej firme.
V súvislosti s touto skúsenosťou začala Česká republika sťahovať svoje zapožičané diela zo zahraničia a vydávať záporné stanoviská k žiadostiam o zapožičanie diel, napríklad aj do siení Tate Modern v Londýne a v Centre Pompidou v Paríži. Týmto dochádza k značným stratám, či už finančným, alebo aj nevyčísliteľným kultúrnym.
Preto si myslím, že predložený návrh by bol prínosom k rozvoju kultúrnej spolupráce medzi štátmi a kultúrneho povedomia v rozmedzí podmienok definovaných podloženej touto právnou úpravou, ktorú predkladáme, a týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu, aby sme, ad jedna, zvýšili ochranu nášho národného kultúrneho dedičstva, a ad dva, zabezpečili garanciu recipročnej ochrany zapožičaných kultúrnych diel.
Ďakujem.

Pani predsedajúca, z dôvodu možno vyčistenia týchto námietok, aj keď páni poslanci nerešpektujú dohody z poslaneckého grémia, kde to bolo oznámené, tak by som si dovolil dať procedurálny návrh na žiadosť troch poslaneckých klubov, SaS, MOST - HÍD a Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, aby zákony s tlačou 205, s tlačou 209 a s tlačou 212 boli zaradené ako body schôdze nasledujúcej schôdze. Pre poriadok to zopakujem, 205, 209. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana podpredsedníčka NR SR
Ale aj 210 potom, 211 a 212.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
210, 211 sme doobeda posunuli všeobecným súhlasom, ale ak by to malo byť, tak aj tlač 210, 211 a 212.