Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, (Vystupujúci si odkašľal.), pardon, som aj rozmýšľal, že kedy príde tá chvíľa, keď pocítim taký spravodlivý vzdor a hnev. Mám pocit, že toto je jedna z tých chvíľ.
To, čo ste tu pani ministerka doniesla do parlamentu, je absolútny škandál, absolútny škandál a budem sa snažiť vysvetliť, že prečo. Vy ste aj tú vašu reč ukončili s tým, že očakávate, že ľudia za to zahlasujú. A ja vám hovorím, každý, kto za toto zahlasuje, je chrapúň a dement a nemá tu čo robiť. A obhájim si to. Každý, kto za toto, čo ste tu doniesli, zahlasuje, je chrapúň a dement a nemá tu čo robiť. A ja budem veriť tomu, ja budem veriť tomu, pardon, ja budem veriť tomu, že Fico, pán premiér o tomto nevie, čo ste vy sem doniesli do parlamentu. Lebo neverím tomu, že by vedel, že takéto niečo sem príde. Vy zoberiete aj ten posledný ideál, lebo by som už musel prestať veriť všetkému.
Pani ministerka, pri všetkej úcte, budem galantný, lebo ste žena, ale naozaj to, čo ste tu doniesli, je absolútna zvrátenosť, absolútne popretie všetkých princípov akejkoľvek spravodlivosti. Akejkoľvek. Že ak nejaká existuje, tak tuná nie je žiadna. Absolútny škandál! To, čo ste doniesli. Teraz o tom ideme hlasovať.
Kolegovia, neviem, či vy viete, ono to tak tajomne zneje, ten nadpis. Kto vie, o čom to vlastne je? Viete, o čom ideme hlasovať? Každá normálna krajina, keď sa usúdi, že teda, tak má daň z dividend, každá normálna krajina. Slovensko je zvláštna krajina, ja viem, ja už si tu uvedomujem, že tu je tých absurdít na mraky a na kilá. Tu sa môžeme len čudovať. My sme dnes nezabezpečili daň z dividend, my sme urobili, že keď si niekto chce vyplatiť dividendu, to znamená, že to, čo zarobil, tak z toho, čo zarobil, po zdanení musí 10 % zaplatiť zdravotnej poisťovni. Teraz poďme rozmýšľať, či to je spravodlivé, nie je spravodlivé.
Vážení, len jeden príklad vám poviem. Už ste ich raz zdanili, tie peniaze, teraz si ich chcete vyplatiť, čiže máte dať zdravotnej poisťovni. Deväťdesiat percent, možno sa mýlim, možno 90 % podnikateľov, ktorí teoreticky by mohli mať nejaké dividendy, je poistených predpokladám v Dôvere. To znamená, že je to ušité a jednoznačne ušité pre niekoho. Ale ja sa čudujem, čudujem sa aj tejto strane, že za to zahlasovala, a vy, že to idete vytuningovať, že tomu idete pridať. To znamená, že zaplatíte to zdravotnej poisťovni, v tomto prípade Dôvere zaplatíte. Čiže vás štát donútil súkromnej firme zaplatiť 10 % z toho, čo ste už raz zdanili, a máte, že si to chcete vyplatiť, máte im to zaplatiť, súkromnej firme. V tomto prípade to bude Dôvera.
Niekto povie, že to ide naspäť do zdravotníctva. Ja sa k tomu dostanem, že v čom je tá absolútna absurdita toho celého. Že principiálne za to nemôže zahlasovať žiaden normálny ani pravičiar, ani ľavičiar. Lebo keď chcete zdaniť dividendu, tak dajte daň z dividendy, to je spravodlivé a, preboha, však dane patria štátu! Dane nemôžu patriť súkromným firmám. To čo sme tu už, načisto to tu celé pomýlili?! Dane patria štátu. Ja viem, že to v tejto krajine je všetko možné. Ale už aj toto ideme spochybňovať? Že vás štát donúti zaplatiť peniaze, ktoré ste už raz zdanili, súkromnej firme?!
V tomto prípade. A poďme ďalej v tej absurdite celého toho prípadu. Tu sa bude dôvodiť, že to pomôže peniazom do zdravotníctva. Ak by to bola klasická daň z dividend, kľudne ste ju mohli nazvať zdravotná, mohla byť účelovo viazaná, mala byť spravodlivá. Čo ale urobili aj kolegovia tuná, oni ju obmedzili, ten podiel, to znamená, tú daň, nazývajme ju tak, ako to je, ten zdravotný odvod, že dosahoval 36-násobok priemernej mzdy ten vymeriavací základ, čo v praxi bolo nejakých maximálne 2 300. Čiže čo urobili kolegovia z opozície? Toho biedaka, ktorý možno, je neviem, má sto chlapov, trápi sa, hlava, ráno o šiestej vstáva, alebo tu kolega má víno a chodí okopávať, zarobil možno nejakých 30 000. alebo 25 000 eur, tak toho chudáka ste zdrali, lebo to je maximum. A tam ten maximálny vymeriavací základ bolo tých 2 500 eur, plus-mínus. Keď ste zarobili 5 mil., 10 mil., 20 mil., alebo ako tu Kravec, Hrdá a neviem, akí chlapci, čo sa vozia na lietadlách, sem-tam dostanú najesť, tí zaplatia takisto ako ten biedak, ktorý sa trápi s tými sto ľuďmi. Presne takisto. Ako toto vôbec, toto ste robili vy, áno, toto ste urobili vy. Čiže vy ste to stanovili, že maximum. Čiže ste toho biedaka, ktorý zarobil, tešil sa z toho, ako zarobil, tak jemu ste nandali. Ten, čo zarobil, jeho už hlava z toho nebolela, už keď to tam tých 5, 10, jeho už hlava z toho nebolela, čiže tých 2 300 eur dal.
A v čom vy idete pokračovať, kolegovia? Ja sa ospravedlňujem čiastočne za ten expresívny výraz, ale naozaj v konečnom dôsledku verím, že ma pochopíte. V čom vy chcete pokračovať? Ja verím, že to Fico nevidel. Ja chcem tomu veriť, že to nevidel. Ja chcem tomu veriť, že vy ste to nevideli, že tomu nerozumiete. Vy idete pokračovať v tom, že to, čo bolo zaťaženie 10 %, teraz bude 14 %, to znamená viac. To, čo bol nejaký vymeriavací základ, nejaký, teraz sa zvýši. To znamená, postihne to ešte viacej ľudí. Viacej ľudí, ktorí sa možno natrápili, tých pár korún zarobili a neviem čo, raz to zdanili, ešte raz to musia zdaniť. Ale tú skupinu, o ktorej vy hovoríte, alebo aj váš premiér hovorí, že tých bohatých sa to nedotkne. Lebo tých z toho hlava nebolí. Tým je to úplne jedno. Tým je to lautr. Teraz ste im to, mierne zdvihne. Ani Hrdá, ani Kravec, ani od vás nejakí nominanti, ani neviem kto, tých hlava nebolí z toho. Toho biedaka, čo má tú stavebnú firmu, toho, čo to víno robí, to, čo sa trápi niekde s kravami a neviem s čím, čo možno šije, toho to chytí! Toto presne ste urobili. Vy ste stanovili strop a zvýšili ste tú sadzbu na 14 percent.
A teraz mi povedzte, poďme pokračovať v tomto absurdnom prípade, ako znetvoríte daňový systém. Že niekto povie, že dobre, išlo to teraz do Dôvery, čo je súkromná firma. Ale však pripravuje sa návrh, možno pani tuná ministerka bude korigovať, ale však v konečnom dôsledku to prebehne, nejaké zlúčenie a neviem čo. Čiže už nebudem môcť hovoriť, či v konečnom dôsledku už tento môj argument, čo tu hovorím, že platíme dane súkromným firmám, nebude platiť, ale že teda to skončí v zdravotníctve, však bude jedna zdravotná, tá. Ale stále vám zostáva absolútna absurdita, to znamená, že toho biedaka chytíte, a toho, koho hlava nebolí. Z tohto vášho už vôbec hlava nebolí, lebo to je ušité na nich! Oni vám to doniesli a vy ste nám to tu doniesli. Úplne bez hanby, bez všetkého ste nám to tu doniesli a my sa tu pripravujeme za to zahlasovať.
Ak by aj došlo k zlúčeniu, a teraz uvažujte spolu so mnou, bude prebiehať proces zlučovania, budeme, štát bude odkupovať, vyjednávať s firmami, ktorým tuná kolegovia už zabezpečili určitý výnos vo výške 10 % za rok 2011, ktorým vy idete pridať. A my budeme teraz túto hodnotu týchto budúcich plnení, ale v tomto, priznám, môžete ma korigovať, hodnotu týchto budúcich plnení, to je hodnota tej firmy. To znamená, my pomáhame tomu, že tá cena odkúpenia, ak k tomu dôjde, čo nepredpokladám, možno, neviem, tak pomáhame tomu, že ju zvyšujeme. Veď povedzte mi, kde to má logiku?! Kde? Ja tomu absolútne nerozumiem. V čom je logika, že my teraz pomáhame tým, že formálne v zákone upravíme, že tá firma bude mať viacej plnenia, lebo však jej zvýšime ten odvod. Oni to začali, vy to zaštupľujete. To znamená, oni povedia, bilančne, čo chcete? Pôjdu na arbitráž, však čo chcete, my sme tam mali, tam boli, toľko boli dane, z toho si vypočítajú, koľko bola ich parciálna hodnota. Od toho sa dá arbitrovať, keď k tomu by došlo. O tomto to je. To vám nikto nepovedal, však? Ja predpokladám, že vám to nikto nepovedal.
Ako môžete povedať, že chcete postihovať tých najbohatších, keď ste stanovili strop? Keby to bola klasická dividendová daň tak, ako je v normálnych krajinách bežne, tak každý zaplatí, ja neviem koľko, päť, desať percent, no každý. Ale vy, čo ste urobili? Vy ste to zastavili po určitý strop. A nad tým stropom je určitá skupina, ktorým ste vytvorili nebo. Nebo podnikateľské. A oni tam žijú v tom nebi a je im super. Ale nastáva problém, nastáva problém, že už štát nemá peniaze. To znamená, dolievanie nefunguje. Tak, kde sa pozriem, napravo, naľavo, z čoho sa dá ešte vytrieskať?! Zo strednej vrstvy, vážení, a na konci pôjde bieda. A odtiaľto z nich my to vytrieskame na tie naše lietadlá. Však to vytrieskame z nich.
Tu dôjde ministerka, sa na nás pekne usmeje, tuná kolegovia budú z toho celí hotoví a zahlasujú bez problémov. Nebudú rozmýšľať, o čom hlasujú. Však to je hanba! To je popretie akéhokoľvek systému daňového. Ako môžete platiť dane súkromnej firme?! Kde to sme?! Veď to si ani v Džibuti, Kongo, nedovolia! A my tu normálne nad tým uvažujeme. Tuná pani ministerka s tým dôjde. Preboha, komu slúžite?! Komu je táto zákonodarná moc určená. Ja tomu nerozumiem, že my tu ideme schvaľovať niekomu výber daní, 14 %, ľuďom, ktorí to už raz zaplatili, a dáte im 14 percent. Ale je, nehovorím, niekto povie, že jemu to vadí. Mne by to nevadilo, keby to bolo štátu.
Dohodnime sa férovo, že bude daň z dividend, urobme daň z dividend. Zaplaťme štátu, účelovo viažme na zdravotníctvo, nepoviem nič. Áno, doba je zlá. Ale čo je toto?! Čo je toto?! To je paškvil, to je tá absurdita, tá zvrátenosť, že niekto má tú drzosť, že s tým dôjde tuná do tohto parlamentu! A to bude vašou vizitkou, keď za to zahlasujete, že tým ľuďom proste tie peniaze dáte do rúk. Ja tomu nerozumiem, že to tu vôbec bez hanby, bez ničoho, ešte úvodné slovo pani ministerka skončí s tým, že dúfam, že za to zahlasujete.
Pán Martvoň, za to zahlasujete? Kolega Masarovič, za to zahlasujete? Kolegovia, vážení, za toto chcete zahlasovať?! Však to je popretie všetkého, akéhokoľvek princípu spravodlivosti, akéhokoľvek princípu spravodlivosti.
Ja vám niečo poviem. V tomto návrhu je 14 %, že má byť tá daň. Keby ste to chceli čiastočne skorigovať, ja vám poviem, čo by ste mohli urobiť. Urobte 7 % a nestanovte strop. A ja vám garantujem, že vyberiete viac. Ale to by sa niekomu nepáčilo, pani ministerka, však? Ja viem, že by sa to niekomu nepáčilo. Ja viem, že by niekto mal z toho hlavu v smútku. Ja viem, že je lepšie dať 14 % a stanoviť strop, ako dať 7 a pustiť to bez stropu, lebo to by sa niekoho dotklo, keby ste už chceli zostať v tom, že tie peniaze chcete platiť na účet súkromnej firmy.
V nedeľu šiel taký pekný film Johnny Q, že proste, kde až môže dôjsť obludnosť v zdravotných systémoch. A tá bezmocnosť toho človeka, ktorému syn umieral, že nemal srdce. Áno, a my sme tu na najlepšej ceste k tomu, na najlepšej ceste k tomu, kolegovia. Vám to tu donesú, vás... A ja verím, dúfam, neviem, čo mám robiť. Tu sa niekto na mňa hnevá, čo si to dovoľujem. Ako vás mám presvedčiť? Rozmýšľajte nad tým, čo chcete schváliť, o čo teraz chcete, o čom teraz chcete rozprávať.
Ja to poviem tak, pani ministerka, nič v zlom, ste šarmantná, ja budem galantný, ja to poviem vášmu premiérovi. Pán premiér, ja predpokladám, že vy neviete o tom, čo prišlo do parlamentu. Pán premiér, vy nemôžete vedieť o tom, lebo keby ste vedeli a pustili to sem, tak popriete všetko, čo ste hovorili. Ja verím tomu, že o tom neviete. Chcem tomu veriť. To, čo tu vaša ministerka doniesla, je popretie akéhokoľvek princípu solidarity, spravodlivosti a slušnej, občianskej, normálnej spoločnosti modernej krajiny. Toto, čo vám tu vaša ministerka doniesla. Prosím vás, povedzte jej to, vyhovorte jej to, povedzte, nech to berie preč! Už to nerobme! Už Počiatek sem dôjde s hocičím. Usmieva sa od ucha k uchu a Hlina si pletie hrušky s jablkami. A nakoniec vidíte, hrušky s jablkami neboli až také hrušky s jablkami.
Nie som priateľ odborov. Ale hentým chudákom - učiteľom, som tak rozmýšľal, že čo? Budem ich hecovať ešte na vás, lebo keď ste vy schválili Počiatkovi ten zákon a s tými 40 či koľko miliónov tam má odložených, v tom, že na tie tri televízory v unimobunke tých 40 miliónov eur. Tak nemusia byť štyri televízory v unimobunke, môžu byť pre platy učiteľa.
Kolegovia, máte tu zákon, ktorý sa volá tajomne, niekto povie, kto tomu má rozumieť. Nerobte to, čo v normálnej krajine by vám povedali, že však to je reality šou, to je skrytá kamera! To nemôže byť pravda! Že vy tak zdeformujete daňový systém, že z dane z dividendy spravíte súkromnú daň špeciálne upravenú pre niekoho. Však takto to, preboha, fungovať nemôže! Nemôže to takto fungovať! Ak to urobíte, tak poprete to, čo som hovoril.
Ale potom mi aj povedzte, už to len zrekapitulujem na záver, že idete a chcete zvyšovať, teda, že chcete kúpiť Dôveru, idete zvyšovať hodnotu jej kmeňa? Idete zvyšovať jej bilančnú hodnotu tým, že ona bude mať v úložkách, že áno? Idete jej pomôcť, aby si tých 400 mil. vyplatila? Toto je tá krajina? Toto sme chceli? Ja tomu nerozumiem.
Videl niekto z vás ten film, že Johnny Q? Že čo bol ten zúfalý otec schopný urobiť pre to dieťa, aby ho zachránil? Vy toto idete urobiť, že legalizovať niečo také, že niekto naozaj zistil, že zo štátu už to bude poriedko, tak sa sfokusujem na strednú vrstvu a potom nastúpi bieda. Každému dedovi do škodovky dám ten počítač a bude platiť ako murovatý.
Takto to naozaj fungovať nemôže. Rekapitulujem. Keby ste trošku, nad tým sa, zamyslite sa nad tým, že tá zákernosť, absolútna zákernosť, ktorá je v tom, 14 %, idete to zvýšiť a máte strop. Tým, ktorí idú nad ten strop, ich už hlava z toho nebolí. A koho sa to týka, koho už hlava z toho nebolí, začnem len: pán Kravec, pani Hrdá. Ale tých mien je na stovky, ktorých už z toho hlava bolieť nebude. Keď budete pokračovať v tom, že budete rozmýšľať, tak aspoň povedzte, že 7 % a bez stropu. Ale to sa pani ministerka nebude tak usmievať. To by niekoho zamrzelo. To by bol asi problém. To by sa asi ťažko niekde prezentovalo, že ako to bude, ako to nebude.
Naozaj mi, neberte mi, prosím vás, tie ideály, že kedy to má zmysel a kedy to nemá zmysel tu stáť, sedieť, počúvať, rozmýšľať. Nerobme to pre tých ľudí! Veď však chodíte medzi tých ľudí do Svidníka, ja neviem kde, do Kremnice, vidíte, do Dunajskej, vidíte ich tam, upínajú sa, častokrát na vás pozerajú, také majú oči, očakávania, že čo bude a neviem čo. Nerobte, nemôžete im to urobiť, nemáte právo im to urobiť! Nemôžete súkromnú daň niekomu, zahlasovať za ňu! Nemôžete hlasovať za súkromné dane pre súkromné firmy,! Preboha, nemôžete! To takto nefunguje. Ani v Džibuti, ani v Kongu, ani Somálsku.
Ďakujem pekne.
