Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.11.2012 o 15:39 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

6.11.2012 16:05 - 16:08 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 83 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Juraja Miškova a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, ako aj o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať negatívny a aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Bude mať pozitívny sociálny vplyv, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2012 č. 232 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.11.2012 15:39 - 15:54 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Takže, vážená pani predsedajúca, opäť vám ďakujem za slovo, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som teraz v druhom kole znova okomentovala novelu zákona, ktorú sme pripravili k zákonu o energetike, a tá sa dotýka sprecizovania spotrebiteľských práv. Vzhľadom na to, že pri rokovaní a schvaľovaní zákona o energetike neboli v úvahu vzaté pozmeňujúce návrhy, ktoré by zohľadňovali a eliminovali negatívne dopady liberalizačného procesu na skupinu znevýhodnených a potenciálne liberalizačným procesom ohrozených spotrebiteľov, dovolím si ich znova predložiť, tentokrát vo forme novely zákona. Som presvedčená o tom, že príprava na spustenie liberalizačného procesu mala prebiehať minimálne súčasne so zadefinovaním a vyhranením pojmu zraniteľných spotrebiteľov, ktorí, ako sa napokon aj v praxi ukázalo, tvoria rizikovú skupinu ľudí. Nezadefinovanie uvedenej skupiny vytvára reálny predpoklad pre rozmach nežiaduceho javu, takzvanej energetickej chudoby. Uvedený fenomén a jeho určenie je odrazom reality. Už dnes máme ľudí, ktorí sú pre nezvládanie úhrad energií od ich dodávky odpojení. Ich príjmy im neumožňujú zo socioekonomických dôvodov kontinuálnu dodávku energií si zabezpečiť a udržať. Objektívne sa na trhu tak ocitajú ľudia, ktorí nie sú natoľko obozretní, aby sa vedeli dostatočne a adekvátne ochrániť pred špekulatívnymi, zavádzajúcimi a prezieravými nekalými praktikami a taktikami neférovo postupujúcich a ľudí spútavajúcich predajcov energetických služieb. Ak sme zadefinovanie pojmu zraniteľného spotrebiteľa nevykonali pred alebo minimálne so spusteným liberalizačným procesom, z neskôr objasnených dôvodov vás chcem poprosiť o podporu novely, ktorou sa tento pojem a z neho vyplývajúce právne dôsledky a právna ochrana zabezpečí. Okrem potrebného vymedzenia pojmu zraniteľný spotrebiteľ zámerom novely je i sprecizovanie podmienok odbornej spôsobilosti predajcov ponúkajúcich energetické služby, ako aj upresnenie lehoty a spôsobu zmeny dodávateľa na už liberalizovanom energetickom trhu. Hneď v úvode chcem vysloviť svoje veľké presvedčenie, že uvedená legislatívna iniciatíva nebude vnímaná ako moja neoblomná snaha o politické presadenie zbytočných a formálnych ustanovení, prípadne ako opakovaná snaha dokázať si význam a veľkosť vlastného návrhu. Priala by som si, aby ste mi uverili, že novela je skutočným odrazom a prejavom stále pretrvávajúcich problémov spútaných a neslobodných ľudí, inštitúciami a zákonom nechránených a zneistených v zabezpečení základných dodávok služieb na energetickom trhu. Týmto ľuďom dnes nemá kto pomôcť a riešenie podnetu na najvyššej, premiérskej úrovni má iba jednoduchý odkaz na platnosť nového zákona účinného od septembra 2012. Smola však spočíva v tom, že tento zákon a jeho právne účinky sa v retroaktívnom pôsobení nepoužiteľných ustanovení pre riešenia množstva, desiatok, stoviek domácností podnetov v praxi nedajú využiť a ani uplatniť.
Potreba určenia a vymedzenia pojmu zraniteľného spotrebiteľa v zmysle navrhovanej novely súvisí a zakladá možnosť jeho automatického oslobodenia a vymanenia sa zo sporne uzavretého zmluvného vzťahu, pokiaľ sa objektívne a neodškriepiteľne preukáže, že subjekt predajcu konal nekalo a nekorektne. Novým zákonom stanovený normatív, ktorý by mal a má chrániť spotrebiteľov od platnosti a účinnosti zákona, nie je aplikovateľný v praxi. Na liberalizovanom trhu máme už teraz v zákone nezadefinovaných zraniteľných spotrebiteľov, aj keď sa nedopustili ničoho zlého, iba uverili ponuke predajcu pred svojimi dverami, pod vyhrážkou sankcií je im dnes nanucovaný dodávateľ, v ktorého pre praktiky konania stratili svoju dôveru. Nie je to virtuálna skupina, sú to reálne existujúci ľudia, ktorým prichádzajú výhražné listy, kde je na nich vyvíjaný nátlak pre zotrvanie v nanútenej dodávke v zmysle sporne uzavretých zmlúv pod ťarchou vyrúbenej pokuty od predajcov. Ani novoprijatý zákon, ani v ňom upravený inštitucionálny vstup cez ÚRSO nie je účinnou odpoveďou pre hromadne predložený vyvstávajúci podnet. A to aj napriek tomu, že ide o zvýraznenú potrebu kolektívnej ochrany ľudí, ktorá bola nosnou časťou prijatej novely zákona o ochrane spotrebiteľa, schvaľovaného v septembri tohto roku. Ak ľudia vstupujú v dobrej viere do uzavretia rôznorodých zmlúv, a pritom sa neskôr preukáže, že tie boli uzavreté s použitím nekalých marketingových praktík, je potrebné formou mimosúdneho konania oprávnených orgánov posudzujúcich neprijateľnosť zmluvných podmienok a nekalých praktík z takýchto zmlúv spotrebiteľov uvoľniť. O to viac to platí, ak ide o reálne existujúcich zraniteľných spotrebiteľov. V prevažnej miere sú to ľudia v dôchodkovom veku s nízkopríjmovým nastavením, so zníženou schopnosťou rýchlej a primeranej orientácie, obozretnosti v stále sa meniacej ponuke subjektov na energetickom trhu. Títo dôchodcovia v záujme ochrany svojich práv v sprievode profesijného združenia aj mimo neho urobili všetko, čo treba, opakovane odstúpili od zmluvy, predložili podnety všetkým dotknutým inštitúciám, avšak napriek viac ako roku nedočkali sa riadneho zásahu z verejnoprávnych subjektov. V listových, písomných odpovediach iba čítajú, čo všetko tieto verejnoprávne subjekty nemôžu, že na požadované konanie nemajú potrebné kompetencie. Inštitúcie, čo majú konať a sú na riešenie a šetrenie príslušné, nedodali do dnešného dňa žiadne oficiálne výstupy. Takýto stav a nečinnosť orgánov nie je ďalej prípustný. Takýto prístup sa v dnešnej dobe naozaj nedá tolerovať. V stave konsolidácie verejných financií, keď sa voči slovenským občanom prijali mnohé škrtiace opatrenia s otáznym a ťaživým dopadom, a v stave, keď je deklarovaná reorganizácia a zefektívnenie verejnej správy, treba sa nad nečinným a bezvýchodiskovým prístupom regulačných a kontrolných orgánov veľmi vážne zamyslieť. Je naďalej neudržateľné, aby nevýkonné a nezainteresované orgány, ktoré, zdá sa, naďalej aj po niekoľkých urgenciách nekonajú a samoúčelne prežívajú v rozpočtovej spotrebe, boli naďalej zachovávané, aspoň nie v takom rozbujnelom stave. Zatiaľ ty, občan, pomôž si sám. O to viac, že inštitucionálny vstup zlyháva, som presvedčená, že správnym nastavením zákona dokážeme systémovo, cielene, celoplošne a efektívne zabrániť nekalým a špekulatívnym záujmom subjektov ťažiacich z nevedomosti, nedostatočnej gramotnosti, tiesne a dobrej viery spotrebiteľov v konanie zástupcov, predajcov a poskytovateľov služieb. Zraniteľného spotrebiteľa je potrebné v zákone o energetike, ale aj v zákone o ochrane spotrebiteľa zadefinovať. A to z viacerých dôvodov.
Po prvé. Do dnešného dňa, ako som už uviedla, nie sú vyvodené závery z predložených hromadných podnetov poukazujúcich na nekalý postup pri uzatváraní zmlúv kompetentnými orgánmi. Dotknutým ľuďom neboli doručené oficiálne výstupy týchto orgánov, orgány ošetrujúce práva poškodených ľudí energetickými subjektmi sú naozaj nečinné. Dosiahlo sa nateraz iba improvizované riešenie, keď vďaka vstupu u pôvodných dodávateľov boli podané námietky na zmenu odberných miest a odberných kapacít na základe toho, nateraz sú spotrebitelia naďalej napojení na dodávky pôvodných dodávateľov, avšak na inkasných lístkoch figuruje neželaný dodávateľ. Žiaden z orgánov výkonnej moci neoznačil právny stav, nevyvodil z predložených podnetov záväzný záver, ktorý by bol smerodajný pre právnu istotu spotrebiteľov a ich bezproblémové zotrvanie v pôvodných dodávkach. Z toho dôvodu je nevyhnutný vstup zákonodarcu.
Po druhé. S pojmom energeticky zraniteľných spotrebiteľov a nevyhnutnosťou jeho zavedenia je úzko spojený aj fenomén energetickej chudoby. Rýchlou a účinnou úpravou jeho rozmachu možno predísť. Európska únia považuje energetickú chudobu za výrazný problém, ktorý je potrebné čo najskôr riešiť a zastaviť, pretože energetickou chudobou už dnes trpí približne 50 mil. Európanov. To je počet ľudí, ktorí nezvládajú platiť účty za energie a v dôsledku toho si nemôžu ani udržať uspokojivý životný štandard. Už teraz evidujeme, že v dôsledku šetrenia nákladov na energie v domácnosti sa výrazne znižuje hygienický štandard na minimum mnohých nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Uvedená skupina ľudí je riziková z pohľadu neplatenia účtov, a tak aj možného odpojenia od energií. Riziko je o to vyššie, že sa podvodne a zavádzajúco konajúcimi subjektmi ich náklady na energie, naopak, daným sľubom ešte viac zvýšia. Nekalé podvodné praktiky sa najviac dotkli dôchodcovskej skupiny na Slovensku, charakteristickej nízkymi príjmami. Z uvedeného je preto zrejmé, že definícia zraniteľného spotrebiteľa dávno prerastá hranice vymedzenia iba formou spotrebiteľa, ktorého životné funkcie sú závislé na elektrických medicínskych prístrojoch. Takáto úprava a definícia je naozaj nepostačujúca. Toto určenie nesie jednoznačnú potrebu socioekonomického vymedzenia. Odkladať definovanie energetickej chudoby na prelom rokov nie je na základe poznania problémov z praxe a potenciálu rozmachu energetickej chudoby dôvodné.
Po tretie. Prečo treba zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa? Nezadefinovanie a neohraničenie pojmu zraniteľných spotrebiteľov a z neho vyplývajúcich právnych dôsledkov má vysoký predpoklad pre tvorbu živnej pôdy pre energetické subjekty, ktoré pre voľný a nedostatočne strážený vstup na energetický trh zneužívajú legislatívne a inštitucionálne nechránené energetické prostredie zameraním sa práve na ľahko zasiahnuteľné koriste a obete. Takéto nežiaduce konanie je možné predloženou legislatívnou úpravou efektívne eliminovať až vylúčiť. Novela tak nastaví výrazný stupeň potrebnej preventívnej ochrany. Ustavičné argumenty, s ktorými sa stretávam, o tom, že dôchodcovia mali vedieť, do čoho vstupujú, vzhľadom na opisované skutočnosti považujem za bagatelizáciu a ironizáciu vecí. Považujem to za rovnako nehodný a nezodpovedný, až necitlivý politický prístup. Ako v zákone o ochrane spotrebiteľa, tak v zákone o energetike je v § 7 uzákonené, že obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruch, alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Je zrejmé a nesporné, že obsahom a kritériami vymedzená skupina zraniteľných spotrebiteľov k priemerným spotrebiteľom, čo by nepodpísali takéto zmluvy, nepatrí. Pre generáciu súčasných dôchodcov, ktorí sú najväčším podielom spornou zmluvou dotknutí, je pre pôsobenie v inom, netrhovom režime, kde neboli vystavení toľkým variantom trhového prostredia, je pre nich príznačná na dnešné podmienky až neštandardná dôverčivosť. Súvisí to aj s ich pripravenosťou a obozretnosťou lákavým a nekalým podmienkam s dôverou podľahnúť. I to je dôvod, pre ktorý je potrebné nielen v jednotlivých ustanoveniach zákona, ale aj pri vymedzení pojmu zraniteľní spotrebitelia ich určiť a pojmovo vymedziť.
Po piate. Ďalším podporným ustanovením k tejto novele je aj § 54 Občianskeho zákonníka, ktorý zakotvuje, že v prípade pochybnosti o výklade zmluvných podmienok bude platiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. O to viac to má platiť pre spotrebiteľa v zraniteľnej skupine pri zadefinovaní a výklade podmienok týkajúcich sa možnosti odstúpenia od zmluvy v prípade sporných situácií objektívne podkladajúcich nekalý postup poskytovateľa a predajcu. V týchto prípadoch je potrebné dbať na to, že je potrebné každopádne pre zraniteľných spotrebiteľov a ich energetický a životný štandard kontinuálne zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie a pre tento účel zabezpečiť aj dostatočné záruky na ich ochranu.
Toľko, vážení, vážené dámy, vážení páni, k obhajobe, prečo by novela, ktorú predkladám a ktorá má rozšíriť definíciu pojmu zraniteľného spotrebiteľa, nielen na toho, ktorý má životné funkcie napojené na elektrické prístroje, ale aj na spotrebiteľov, ktorí sú zraniteľní zo socioekonomických dôvodov alebo pre vek. Verím, že tieto argumenty vás presvedčili, prípadne aj dôvodová správa, ktorú sme k novele predložili. Som pripravená zodpovedať vaše prípadné otázky alebo argumenty, protiargumenty, prečo by táto novela byť prijatá nemala.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2012 15:17 - 15:23 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Ďakujem vám, vážená pani predsedajúca, za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte aj mne ako spolupredkladateľke prezentovanej novely vyjadriť pár dôvodov a argumentov, prečo sme k príprave a k predloženiu novely pristúpili.
Ako už bolo v rozprave pánom poslancom Feckom povedané, za celé obdobie  ako na trh vstúpili energetické subjekty so zahraničnou účasťou spoločne s úpravou a ochranou postavenia a finančných istôt, neboli do dnešného dňa ošetrené práva vlastníkov pozemkov a pôdy, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a energetické zariadenia. Kľúčovým bodom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je nové znenie § 11 vládneho návrhu zákona o energetike, ktorý v spojení s ďalšími bodmi tohto návrhu má za cieľ odstrániť protiústavné znenie schváleného vládneho zákona. Ako ich už opísal aj pán poslanec Fecko, náš návrh má také tri nosné časti, a síce, ide o vysporiadanie sa s vlastníkmi pozemkov v uplatnení a rešpektovaní ich práva na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, rovnako tak uplatnenie a rešpektovanie práva na opakovanú primeranú náhradu za využívanie týchto pozemkov a potom, samozrejme, v neposlednom rade je to aj právo na to, aby tieto pozemky s vecným bremenom, aby boli vyňaté z daňovej povinnosti, ktorú teraz znášajú vlastníci dotknutých pozemkov. Na odstránenie nezrovnalostí novoprijatej právnej úpravy okrem občanov - vlastníkov pozemkov s dotknutými právami - poukazoval už pri prerokovávaní vládneho návrhu zákona o energetike aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Pritom sa navrhuje zaručiť proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, teda medzi vlastníkom pozemku a držiteľom povolenia. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov doteraz tento existujúci a reálne fungujúci vzťah napriek opakovane vzneseným podnetom dotknutých vlastníkov niekoľko rokov riadne nebol ani právne pomenovaný, čo nepovažujem za korektne nastavené parametre vstupu do podnikania a prevádzkovania služieb energetických subjektov voči vlastníkom pozemkov. Namiesto nájomcov sa tieto subjekty označili ako držitelia oprávnení. Je to naozaj unikátny a nezvyklý právny inštitút.
Za korektný a demokratické práva rešpektujúci prístup by bolo možné považovať, ak by sa spolu s tým, ako sa zohľadnila vlastná pozícia energetických subjektov pri ich vstupe na energetický trh, ako sa vymedzili dispozičné práva pre ochranu ich investičných a podnikateľských aktivít súbežne so zabezpečením právnej ochrany podnikateľských subjektov v energetike ako s ustanovením inštitútu oprávneného zisku, aby súbežne s týmto procesom boli rovnako ošetrené aj pozície a právne vzťahy s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádzajú energetické stavby a zariadenia. Súčasný a dlhodobo pretrvávajúci stav naznačuje, že práva vlastníkov pozemkov boli, ako ekonomické práva chránené ústavou, obídené. Mnohí občania, majitelia dotknutých pozemkov, nemali vôbec vedomosť o tom, že na ich pozemkoch boli zriadené vecné bremená. Po analýze stavu a súvisiacich zákonov si dovolím povedať, že riadnemu a transparentnému ošetreniu legitímne priznaných práv vlastníkov pozemkov doteraz nebola vo vzťahu k zábezpeke energetických subjektov venovaná adekvátna pozornosť.
Do budúcna sa takýto stav nedá akceptovať, a preto v tomto návrhu novely zákona predkladáme riešenie zjednajúce nápravu. Ďalšie odkladanie riešenia a korektného vysporiadania vzájomných vzťahov je neprípustné, a preto ho možno považovať za vedomé obchádzanie majetkových a vlastníckych práv našich občanov. Oprávnenosť nárokov predkladaných vlastníkmi vyplýva aj z ustanovení v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie.
Vážení kolegovia, na základe toho, čo som predniesla a čo predniesol aj kolega poslanec Martin Fecko, vás chcem poprosiť, že ak máme naozaj uviesť nateraz nerovnovážny a nevysporiadaný vzťah medzi vlastníkmi a užívateľmi ich pozemkov do súladu s ústavou, chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste tento návrh podporili. Ak sme ho prehodnocovali, jeho súladnosť so samotným proklamovaným vládnym programom strany SMER, naozaj, v tomto programe sa hovorí o tom, že ak nedokážeme zastaviť toľko kritizovanú a späť zvrátiť toľko kritizovanú privatizáciu strategických energetických odvetví, tak sa pokúsme aspoň eliminovať negatívne dopady tejto privatizácie na našich občanov aj touto formou. Toto je konkrétny nástroj, ktorým to dokážeme odstrániť. A ak aj poslanci vládnej strany SMER túto našu novelu podporia, dajú tak priamy dôkaz toho, že s proklamovanými zámermi - či už v rámci predvolebnej kampane, alebo aj v rámci vládneho programu - to mysleli vážne.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.11.2012 14:53 - 15:12 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil novelu zákona, týkajúcej sa zákona o energetike č. 251/2012 Z. z., ktorý sme prijali na augustovej schôdzi a je platný a účinný od 1. septembra 2012. Úvodom chcem povedať, že tiež sa nestotožňujem s tým, aby sme hneď zákon, ktorý sme prijali, novelizovali a prijímali tieto novely aj v ďalšom období do roka možno trikrát, štyrikrát, päťkrát, lebo to svedčí o niečom, že nebol asi dôsledne pripravený. Trošku na obranu poviem iba toľko, že keď sme ho na augustovej schôdzi preberali, bol prednesený na výbore, hospodárskom výbore Národnej rady s kolegyňou Mezenskou, ktorá je tiež spolupredkladateľka so mnou. Tam odsúhlasený nebol. Chceli sme ho prečítať aj v pléne. Spoločnosť, s. r. o., bola tak komplikovaná, že viac-menej negovala naše návrhy, ktoré v tomto poslaneckom návrhu vzišli, preto sme sa ho rozhodli nepodať do Národnej rady a podávame ho dnes. Čo vlastne chceme riešiť v novoprijatom zákone, ktorý bol prijatý toho roku. V prvom rade chceme odstrániť nedostatky, ktoré má vo veci vlastníckeho práva a výkonu tohto vlastníckeho práva občanmi, ktorý majú garantovaný ústavou a je nevyhnuteľné. Garantuje to aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto, myslím si, že všetky zákony, ktoré predkladáme v tejto Národnej rade, mali by byť v súlade ako s ústavou, tak aj s týmto dohovorom. V súčasnosti podľa takto prijatého zákona vlastník pozemku znovu aj v tejto oblasti ťahá za kratší koniec. Pýtam sa, prečo? Prečo tých vlastníkov, tých jednoduchých, obyčajných ľudí stále traumatizujeme, pokiaľ sa jedná o vlastníctvo? Pustili sme privatizáciu, ale nikoho sme sa nepýtali. A ten nikoho znamená vlastník pozemku. Ešte raz zopakujem, pokiaľ nebudeme mať vysporiadané vlastníctvo, nebudeme poznať vlastníkov, pozemky, aké tu máme na Slovensku, nebudeme mať nič. A, žiaľ, je mi ľúto, že aj v zákone o energetike sa s týmto vlastníckym právom pohrávame, ako by to bola nejaká, s prepáčením, handra, ktorú môžeme odhodiť, spáliť, a nie priznať jej to, že to vlastnícke právo ten vlastník má, a musíme sa s ním vysporiadať, či sa nám to páči, alebo nepáči. Nechcem, aby sme zažili ďalšie žaloby v Štrasburgu pred európskym súdom pre ľudské práva. Tých žalôb, ktoré tam máme, týkajúce sa aj výkonu a chápania tohto vlastníckeho práva v našej republike, máme veľa, žiaľ, prehrávame ich. Prehrávame ich a je mi z toho smutno. Preto sa snažíme s kolegyňou aspoň to, čo môžeme a čo sa tu predkladá, opraviť. A vidíme tú anomáliu, ktorá tam je, čo sa týka výkonu vlastníckych práv, opraviť, precizovať a skvalitniť.
Čo navrhujeme upraviť v tomto zákone o energetike. V prvom rade, aby sa zápisy vecných bremien na listy vlastníctva, ktoré v súčasnosti tento zákon o energetike aj ten predošlý z roku 2004 priznával majiteľom oprávnenia, držiteľom oprávnenia, že majú zapisovať na listy vlastníctva, tak aby sme tieto vecné bremená zapisovali iba na takúto výmeru, na ktorú to vecné bremeno je obsiahnuté. To znamená, kade idú tie elektrovody, alebo tie plynovody, ktorých sa to týka. To znamená, v súčasnosti je prax taká, že hoci tam máte hektárový pozemok a je dotknutý iba piatimi ármi týmito vedeniami, ťarcha, ktorá ide na kataster, je na celú vašu výmeru, to znamená celý hektár. To nie je normálne, tak sa predsa nedá. My vlastne vedome ukracujeme toho majiteľa pozemku o jeho majetok, ktorý je ústavne nedotknuteľný a, samozrejme, keď máte list vlastníctva s ťarchou, či banka, či exekútor, či iný vlastník, alebo iný, tretia osoba sa na to pozerá celkom ináč, ako keď to vecné bremeno tam nie je. Samozrejme, je to pod rúškom verejného záujmu. Áno, beriem, ale ústava hovorí, že verejný záujem, respektíve obmedzenie vlastníckeho práva môžeme iba v nevyhnutnej miere a za náhradu. A tu, žiaľ, táto náhrada sa mi zdá, že nie je skoro nijaká, dokonca tvrdím, že ešte navrhujeme mu viacej, lebo vecné bremeno ide na celý pozemok, u mňa to je nepochopiteľné. Keď už raz vypracujem geometrický plán, a tento sa vypracováva, pretože robia sa tie trasy vecných bremien, kade ide to ochranné pásmo, tak sa pýtam, prečo to nie je taký geometrický plán, ktorý rozdelí tú parcelu dotknutú, vytvorí nové číslo parcely, a vlastne zaťaží vecným bremenom iba tú časť, ktorá je priamo dotknutá, nie celý majetok. Tak to v našej novele sa snažíme odstrániť.
Po ďalšie. Súčasné znenie zákona umožňuje za uvalenievecného bremena dať jednorazové odškodnenie, náhradu tomuto vlastníkovi a potom už nič. My hovoríme, že jednorazové, plus za to, že ho, ak ho budem obmedzovať v jeho užívacích právach na tom jeho vlastníctve, aby dostal ešte aj každý rok, dali sme tam 31. januára, znovu kvázi akože odškodnenie každoročne. Pretože na tomto majetku sa generuje zisk súkromných spoločností. Štát to nechal po revolúcii tichučko preplávať, vlastnícke práva sú vlastnícke práva, privatizácia je privatizácia, zisky sú zisky, vecné bremeno je vecné bremeno, verejný záujem je verejný záujem a vlastník, máš smolu. Takže navrhujeme, aby okrem jednorazového odškodnenia bolo aj odškodnenie  každoročne za obmedzenie užívacích práv.
Za ďalšie, predsa nie je možné, aby ako vlastník, ktorého sa nikto nič nepýtal, a mu tam to vecné bremeno, respektíve tú ťarchu uvalili, aby som bol zodpovedný ešte za zaplatenie daní, predsa to je nenormálne. Tak navrhujeme, aby sa dane z týchto pozemkov neplatili. Pravdou je, a teraz hovorím o poľnohospodárskom a lesnom fonde spoločne, aj o intravilánoch, pravdou je, to musím konštatovať, že na lesnom pôdnom fonde je na správcovi dane, to znamená samosprávach. Pán kolega Dušan mi to potvrdí ako za obec, že pokiaľ všeobecno-záväzné nariadenie obce, sa daň z takéhoto pozemku na lesnom pôdnom fonde, cez ktoré idú elektrovody, neplatí. Tak môže odpustiť. Žiaľ, pri súčasnej mizérii finančných tokov v našich samosprávach, je to skôr výnimka ako pravidlo, že by samosprávy takúto daň odpúšťali. Tak preto my navrhujeme, aby takáto daň bola odpustená všetkým, ktorí takéto bremeno majú.
Ďalej, zákon hovorí, že tu jednorazové odškodnenie môžete dostať iba vtedy, ak ste to mali po 1. 1. 2005, alebo, samozrejme, v súčasnom zákone po 1. 9. 2012. Pýtam sa, chceme, alebo vytvárame dve kategórie? Tí, čo majú za socializmu, a musím povedať, to bolo gro, to bola elektrifikácia, to bola plynofikácia, nie teraz. Teraz neťaháme nové vedenia po našej republike, ako by sa tu predtým svietilo sviečkami, to nie je pravda, gro bolo za socializmu urobené. Teraz možno to je desatina, čo sa teraz vystavalo. A my týchto ľudí, ktorí takto majú ten majetok zaťažený pred '89, respektíve pred dvetisícštvrtým, tak týmto náhrada nepatrí? To je čo za diskriminácia? Takže aj toto odstraňujeme a hovoríme, áno, musíme aj tam im priznať náhradu a my hovoríme: Aj tú jednorazovú, aj tú každoročnú. Takže je to asi o tom, že je to vyrovnávanie tej nerovnováhy tých váh.
Za ďalšie, čo naša novela sa snaží skvalitniť zákon o energetike? V súčasnosti zákon hovorí, pokiaľ chceš tú náhradu, vlastník, tak sa mi ohlás, mne - podnikateľovi, keď sa neohlásiš do šiestich mesiacov, máš smolu, respektíve do roka, odkedy si sa o tom dozvedel, máš smolu. Ja sa pýtam, akú máš smolu, veď ty si z moci štátu na biznise, na súkromnom majetku našich občanov, tak akú máš smolu? Automaticky by si mal mu vyplatiť, áno, čo mu patrí. Chcel by som vidieť v súčasnosti tie listy, ktoré má posielať ten oprávnený držiteľ, teda držiteľ oprávnenia, ako upovedomuje toho vlastníka, že mu dal to vecné bremeno a že v akých lehotách si to môže uplatniť. Chcel by som ten list vidieť, kde ho upozorňuje, že poďte, ja vám to vyplatím. Zatiaľ som ho nevidel. Takže hovoríme o tom, že všetkým vlastníkom pozemkov, pokiaľ mi niekto bude argumentovať, že vlastníci sú neznámi, náš štát, naša legislatíva s tým počíta. Máme predsa inštitút neznámeho vlastníka, to znamená, Slovenský pozemkový fond to v pohode zastreší. Peniaze pôjdu fondu, keď sa neznámy vlastník stane známym, fond to vyplatí, tak ako to napríklad vyplácajú aj štátne lesy, teda Lesy Slovenskej republiky, keď majú neznámych vlastníkov, a peniaze idú tým vlastníkom, ktorých tam majú. Nie je problém. Teda to je ďalšia naša, by som povedal, že skvalitňujúcejšia zložka, ktorú dávame v predkladanej novele zákona.
Za ďalšie, každý pozemok a každý majiteľ takto hendikepovaného pozemku, cez ktoré idú tieto vedenia, môže byť sankcionovaný za to, že pokiaľ mu tam rastie nejaký strom alebo iná trvalá kultúra, ktorá obmedzuje prevádzku, napríklad nejaké stromy, tak je povinný to okliesniť, oklieštiť proste tie stromy, aby nebránili prevádzke týchto zariadení, a môže za to dostať pokutu. My hovoríme, že nemôže, v našom návrhu novely. A pokiaľ nedôjde k dohode medzi ním, teda vlastníkom pozemku a držiteľom oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez možnosti dať sankciu, že to neurobil vlastník. Lebo nemôžeme niečo vymáhať od niekoho, ktorého ešte aj hendikepujeme, že nedostane za to vôbec nič, a ešte ho sankcionujeme za to, že neurobil si povinnosť, aby ten biznis, ktorý ide z toho pozemku, bol tým prevádzkovateľom, teda oprávneným držiteľom, realizovaný. Tak to je u mňa anomália. Preto navrhujeme, aby takto nemohol byť sankcionovaný, a pokiaľ nedôjde k dohode medzi nimi, že tie náklady, ktoré budú a bude to znášať ten držiteľ oprávnenia, tak urobí to držiteľ oprávnenia bez sankcie tohto vlastníka. Myslím si, že je to demokratické, je to normálne, je to morálne, je to zadosť výkonu vlastníckych práv a je to povedanie tohto štátu, že, vlastník, ctím si ťa, lebo ináč neviem si predstaviť, pod akým pojmom si náš štát predstavuje toho vlastníka. Hádže ho cez palubu a hodí ho cez palubu pri mnohých privatizáciách a musím povedať, že ani po dvadsiatich rokoch sa to, žiaľ, nemení.
Tento návrh zákona môže mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov zaťažených týmto vecným bremenom, to je fakt, o tom nebudeme polemizovať. Ale to sa malo riešiť, tvrdím, už priebežne, nie iba v roku 2004, tie bremená. Žiaľ, ako sme dopadli, tak poďme aspoň eliminovať to, čo ešte môžeme, aby sme zachránili aspoň nejakú tú vieru toho vlastníka, že ten štát predsa len si ma váži a vie, ako sa ku mne má správať.
Zároveň bude mať ale výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia kúpneho obyvateľstva, najmä vlastníkov nehnuteľností, obmedzených v užívaní pozemkov, na ktorých sú zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy, distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníkov a zariadenia určené na ich ochranu, za vedenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch, alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb držiteľom povolenia. Bude priznaný nárok na opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckych práv v rozsahu, v akom sa predpokladá, ako to predpokladá ústava, ako aj dohoda a Charta základných práv Európskej únie. Predpokladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážené kolegyne, kolegovia, dúfam, že uznáte, že takto sa k vlastníckemu právu nemôžeme správať a vaše svedomie sa ozve aj vo vás, lebo garantujem, že skoro každý z nás alebo z rodín, v ktorých žijete, je takýmto bremenom dotknutý, lebo tých sietí nie je päť ani desať, to sú tisíce. To sú tisíce, to sú tisíce hektárov, dokonca štát, respektíve tie distribučné siete a ten držiteľ oprávnenia ani nevedia vyčísliť, aká to je veľká výmera. Toľko je toho tam. Nehovorím o ochranných pásmach, ktoré tiež, samozrejme, do toho spadajú. Takže je toho kvantum a myslím si, že nemali by sme sa postaviť k tomu macošsky, ale čelom. Okrem iného aj v zákone o energetike, ktorý je v súčasnosti platný, č. 251/2012 Z. z., je jedna chyba, ktorú som si uvedomil, žiaľ, až včera, keď som trošku podrobne čítal, a síce, vecné bremeno, ktoré sa uvaľuje, samozrejme, listinami cez kataster nehnuteľností, nemôže byť zapísané záznamom, ale vkladom do katastra. Tí, ktorí sa trošku tomu rozumiete, tak asi viete, o čom hovorím, je tam celkom iná ceremónia zápisu. Pokiaľ je to iba záznamová listina, to znamená, kataster ju berie iba ako na vedomie a ten úradník, ten referent, referentka, ktorá má to katastrálne územie na starosti, strelím Topoľčany, tak iba mechanicky prepíše z tejto listiny na tom liste vlastníctva vecné bremeno, ťarchu. Pokiaľ to ide vkladom, tak musí to ísť cez právne oddelenie katastra, kde sa na to pozrú právnici a povedia, spĺňa, nespĺňa náležitosti vkladu. A tým pádom je to celkom iný režim a môže tam byť 1 500 vylomenín, neprejde to. Pri zázname to prejde. Takže, vážení, keď už pre nič iné, hlavne kolegovia z vládnej strany, tak pre túto vec si dovolím požiadať, aby to išlo do toho druhého čítania, lebo táto oprava tam je nutná, lebo si to budú tak zjednodušovať, že uvidíte, či sa k tomu nevrátime o rok alebo o dva a povieme, čo to je za anomália, ktorú tu máme. Takže, kolegovia, dúfam, že tento môj úvodný vstup aspoň trošku vám sprehľadnil túto našu predkladanú novelu, a dúfam, že aj naprieč politickým spektrom by sme mohli sa nad tým zamyslieť a povedať, že áno. Je to iba v prvom čítaní, samozrejme, sme pripravení aj po včerajšej debate na ministerstve hospodárstva s pánom Gaisbacherom, sme pripravení, samozrejme, o nejakých tých anomáliách, ktoré možnože sú nám vyčítané, v druhom čítaní rozprávať, precizovať, doplňovať. A myslím si, že spoločnými silami by sme mohli urobiť dielo, ktoré bude zadosť našim voličom, ktorí nás tu poslali do parlamentu, a mali by sme sa ich, ako vlastníkov, ktorí nemajú tisíce hektárov, ale možno dvadsať árov, má pol hektára, má hektár, nič viacej nemá a tam má to bremeno, tam má to vecné bremeno z verejného záujmu a ten verejný záujem je zo zákona daný držiteľovi oprávnenia. Držiteľ oprávnenia, komerčná firma zabezpečuje verejný záujem! U mňa to je trošku obrátené, pretože pokiaľ nemáš vyčistený prah, nemôžeš nikde podnikať, tak nemôžeš stavať načierno stavbu, keď máš pozemok, nemôžeš čerpať eurofondy, keď nemáš nájomnú zmluvu s vlastníkom, tak nemôžeš uvaliť vecné bremeno a ťažiť z toho, keď ho nemáš vysporiadané. A to je naša novela. Vážení, ďakujem pekne za pozornosť a žiadam a prosím o podporu a posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.11.2012 14:13 - 14:20 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, prítomní hostia, bez toho, aby som kohokoľvek podceňoval, nie každý asi vie, že o čom je tento návrh a o čom sú niektoré ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách, ktoré obsahujú aj nasledovné skutočnosti. Súkromní prevádzkovatelia tak telekomunikačných služieb, ako aj internetových služieb uchovávajú lokalizačné údaje, údaje komunikujúcich strán, internetové údaje, a to po dobu šesť až dvanásť mesiacov. Platný právny stav nielenže toto umožňuje, ale dokonca týmto subjektom, týmto súkromným subjektom ukladá ako povinnosť tieto údaje uchovávať. Tieto údaje sa uchovávajú vždy, keď použijete v podstate akékoľvek komunikačné zariadenie. V praxi to znamená, že vlastne z komplexu takýchto údajov je možné veľmi ľahko zistiť aj to, čo si želáte vy, aby bolo utajené. Napríklad návšteva manželskej poradne, návšteva psychiatra, prípadne protialkoholického liečenia. O to viac vidím problém v týchto ustanoveniach, keďže tieto údaje sú veľmi ľahko zneužiteľné a nie sú takmer vôbec zabezpečené, keď súkromní prevádzkovatelia nemajú vôbec, nedostávajú kompenzáciu za zabezpečenie týchto údajov. Zavedenie povinnosti, alebo takejto povinnosti do tohto zákona, uchovávať plošne údaje predstavuje citeľný a neprimeraný zásah do súkromného života. Keďže ide o plošné sledovanie všetkých obyvateľov republiky bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť. Plošné a preventívne uchovávanie dát bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho podozrenia z ohrozenia či porušenia zákonom chránených záujmov vedie k záveru, že vlastne každá osoba je a priori považovaná za podozrivú, čo je v zásadnom rozpore s jednou zo základných zásad právneho štátu, prezumpciou neviny. Takéto ustanovenia sú skutočne v zákone o elektronických komunikáciách.
Bolo avizované, že časť opozície podala návrh na Ústavný súd, ja som tiež signatárom tohto návrhu, kde navrhujeme, aby predmetné ustanovenia boli zrušené ako protiústavné. Tu si dovolím povedať, že nejdem proti tomuto návrhu, iba sa, pokúšam sa odstrániť najmarkantnejšie chyby, ktoré tento zákon obsahuje, pričom ústavné podanie môže ostať zachované v tej podobe, v akej je, prípadne s drobnými dodatkami. Keďže predpokladám, že každý z vás mal k dispozícii dôvodovú správu, kde sme návrh odôvodnili, podľa môjho názoru dostatočne, nepôjdem v tomto vystúpení do detailov, ale obmedzím sa len na najzávažnejšie problémy. Týmito problémami sú:
Súčasná právna úprava získavania, uchovávania a sprístupňovania údajov je arbitrárna a oveľa benevolentnejšia ako napríklad inštitút odpočúvania. Po b. Samotný zber údajov podlieha minimálnemu počtu pravidiel. Smernica, ktorá bola transponovaná do nášho zákona, zakazuje uchovávať obsah komunikácie. No z nejasnej formulácie platného znenia a ako bolo implementované, sa môže javiť, že niektoré subjekty majú právo uchovávať aj iné údaje, ako sú lokalizačné údaje komunikujúcich strán, údaje spočívajúce v obsahu komunikácie, čo smernica nepredpokladá, dokonca zakazuje. Ďalším problémom je veľmi vágne vymedzenie okruhu trestných činov, na ktoré sa táto povinnosť súkromných prevádzkovateľov vzťahuje. My tam zavádzame presnú klasifikáciu trestných činov, keďsme doplnili napríklad trestné činy ako vlastizrada, korupcia, čo tam doteraz nebolo. Prípadne rozširovanie detskej pornografie.
Ďalším problémom, ktorý obsahuje tento zákon, je stanovená doba uchovávania vymedzených údajov, ktorá presahuje dĺžku, ktorá je potrebná a ktorú vôbec vyžaduje smernica. Problémom určite je aj, že transponovaná smernica musela byť transponovaná do troch zákonov, a to je zákon o Policajnom zbore, zákon o elektronických komunikáciách a Trestný poriadok. A keď sa pozrieme na všetky tieto tri zákony, zistíme, že je medzi nimi vnútorný rozpor. A to tu nie je problém. Nie sú presne, jasne a dostatočne definované mechanizmy uchovávania údajov a ich následného poskytovania orgánom oprávneným na ich použitie. Získané informácie sú a v niektorých prípadoch často bývajú orgánmi verejnej moci používané aj pri odhaľovaní priestupkov a menej závažných trestných činov, čo je naozaj neprípustné. Takáto úprava jednoznačne presahuje účel, ktorý stanovila smernica. Cieľom predloženého návrhu zákona teda nie je komplexne upraviť podmienky, za ktorých dochádza na základe zákona k zásahom do práv a zákonom chránených záujmov občanov, cieľom je odstrániť najvýraznejšie nedostatky tak, aby zásahy štátu v súvislosti s uchovávaním vymedzených údajov boli v súlade s ústavou, s Listinou základných práv a slobôd, čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, čl. 7 Charty základných práv EÚ. Tieto všetky dokumenty, ktoré som uviedol, sú týmto zákonom dotknuté a zrejme porušované.
Navrhujeme preto: Po prvé. Skrátenie doby uchovávania údajov z doterajších 12 mesiacov, pokiaľ ide o údaje iné ako tie, ktoré sú získané prostredníctvom pripojenia k internetu, elektronickej pošty a telefonovania prostredníctvom internetu.
Po druhé. Jasné a presné vymedzenie účelu uchovávania vymedzených údajov spolu s vymedzením trestných činov, na ktorých vyšetrovanie, odhaľovanie a stíhanie sa tieto majú použiť.
A po tretie. Zákaz akéhokoľvek ďalšieho spracúvania, uchovávania údajov poskytovateľmi siete a služby, čím sa má predísť ich zneužívaniu. Rovnaký zákaz sa vzťahuje aj na orgány oprávnené na použitie údajov získaných na základe zákona o elektronických komunikáciách, ktoré okrem zákazu ich ďalšieho spracovania sú povinné získané údaje zlikvidovať bezodkladne po tom, ako sa zistí, že poskytnuté údaje nemajú pre konkrétne trestné konanie význam.
Na základe uvedeného a tiež dôvodovej správy, ktorá je pomerne rozsiahla, dúfam, že ste si ju niektorí prečítali, mi, dúfam, dáte za pravdu, že, že právna úprava, ktorá je dnes platná a účinná, skutočne zasahuje do súkromia občanov tak neprimeraným spôsobom, že ju je potrebné zmeniť.
Preto vás týmto žiadam o podporu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.11.2012 12:01 - 12:02 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Ja by som k tomu doplnil, že áno, môžeme zvoliť taký prístup, ako by kolegovia zo SaS-ky, ak by tu boli, zvolili, však vlastne všetci sme si slobodní, všetci sme pekní, zdraví, rozumní a všetci vidíme aj polmilimetrové písmo na inzeráte, tak vlastne nechajme to na slobodnom rozhodnutí každého človeka. Ale ja si myslím, že štát v určitých správnych situáciách naozaj má chrániť tých ľudí, ktorí nie sú práve možno rozumní, ktorí majú možno nejaké dioptrie, ktorí sú v núdzi a ktorí nedokážu, bohužiaľ, aj možno niekedy odolať pokušeniu. A práve pre takýchto ľudí je tento návrh zákona určený, aby sme týchto ľudí chránili. A myslím si, že toto je správny prístup štátu, nie bezbrehý liberalizmus, alebo teda zase potom bezbrehá regulácia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2012 11:57 - 12:01 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, alebo novely zákona by tu nemusel byť, keby sme boli vyslyšaní za predchádzajúceho vládneho obdobia, a nebolo by sa pohralo tak, tak úžasne so slovkami, že koniec koncov tí, ktorí prevádzkujú službu, ktorú voláme audiotex, alebo teda po slovensky, služby, ktoré hovoria, informujú o spoplatnení. Alebo teda fungujú tak, že spoplatňujú nad rámec bežných taríf volanie na jednotlivé linky, a bolo by v zákone, ktorý je, myslím, že práve teraz asi jeden rok v platnosti to upravené predtým.
Následne som veľmi rád, že na pôde súčasného ministerstva dopravy, ktorý je gesčný, k tomuto zákonu, prišlo k tomu, že majú otvorené uši a oči a vedia, že tento problém, kedy ľudia na základe toho, že nie sú informovaní o tom, či budú spoplatnení viac, ako si myslia, mohli niektorí podvodníci vykonávať nekalé praktiky obchodné a tým pádom bude im zabránené jednoducho tým, že keď sa niekto na takúto linku dovolá, bude mu poskytnutá takzvaná hláška o tom, že volá na linku, ktorá je spoplatnená viac ako bežné služby.
Samozrejme, že je aj obrovský problém iných telekomunikačných služieb, a takisto sa treba zamerať na Eldorádo a Klondajk, ktorý je v otázkach iných telekomunikačných služieb, ako sú napríklad SMS-ky, a možno by sa mohli pozrieť aj na sieť internetu, kedy sú spoplatňované podvodne niektoré služby a niektoré registrácie, ktoré by sa mali diať pod duchom toho, že nie je presne zákazník alebo človek, ktorý chce tieto služby využívať, informovaný. A ak použije napríklad svoju kreditnú kartu a odovzdá tam údaje, tak naraz sa stane predmetom záväzku, ktorý ho často prekvapí potom vo výške faktúry alebo výške záväzku za služby, ktoré pôvodne ani nechcel odoberať, nechcel byť nimi spoplatnený. Preto to, že sa tu aj po roku objavuje tento dosť jednoduchý návrh, a predpokladám, že podľa súčasnej atmosféry, ktorú v kuloároch parlamentu môžem sledovať, že pravdepodobne tento návrh v prvom čítaní aj s odkazom na to, že môžeme sa zamerať na jeho doladenie v druhom čítaní, prejde a dúfam, že na volanie verejnosti bude odpovedané v tomto jednoduchom bode, aby neboli občania zneužívaní pri tom, že nevedia, za čo presne platia. Vieme, že v obchodoch je povinnosť dávať pri každom jednom tovare cenovky, preto aj pri službách by sme mali byť dôslední, pretože ľudia sú na tento spôsob už navyknutí, a bolo by dobré, aby mali presnú a jasnú informáciu, čo používajú a čo treba za to zaplatiť.
Ďakujem teda za možnú podporu a aj za pozornosť. Prajem dobrú chuť k obedu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2012 11:54 - 11:56 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca. Som veľmi rád, že môžem konštatovať, že tento návrh, ktorý tu je predkladaný, bol jedným z bodov, ktorý my sme ako Obyčajní ľudia, ktorí sme vstupovali ešte v piatom volebnom období, mali sme ho v našom programovom vyhlásení, ale, žiaľ, nedošlo to ku naplneniu.  Som rád, že to oslovilo aj pána spravodajcu, ktorý povedal, že má to nejaké svoje ratio, a preto by som, dovoľte mi, sa vyjadril pár slovami k tomuto predloženému návrhu.
Samozrejme, že momentálny život na Slovensku nie je ľahký, a práve pokiaľ zastupujeme našich voličov, a to je jedno, z akého sme spektra, voliči nám dali tú dôveru a povedali, iď tam do toho parlamentu a zároveň chráň ma pred tým, aby ma ten život na Slovensku nedobehol tak, že budem musieť doslova že počítať každý cent, či ho mám, alebo ho nemám.  Myslím si, že tento návrh novely zákona je práve o tom, aby sme vedeli ochrániť ako poslanci Národnej rady ľudí, ktorí nám dali svoju dôveru.
Ak to nie je poslaním poslanca, tak hovorím, že asi nemáme tu čo robiť, pretože sme tu v tom verejnom záujme nie päťtisíc, ale tých 5,4 milióna, aj tí, ktorí nám nedali hlas, ktorí neprišli voliť. Áno, aj tých zastupujeme, lebo aj ich sa tento život týka, a myslím si, že máme tu dosť veľa špekulantov, ktorí si tým svojím spôsobom uľahčujú cestičku a napádajú práve tých najzraniteľnejších. Ktorí sú to? Samozrejme, dôchodcovia, ale aj študenti, ktorí vlastne ešte tú životnú skúsenosť nemajú.
Takže bol by som veľmi rád, keby tento návrh bol cez politické spektrum posunutý do druhého čítania. Dajú sa, samozrejme, že vylepšiť, ako pán kolega spravodajca spomenul, veci. Myslím si, že žiadny zákon, ktorý tu prijímame, nie je najdokonalejší a nie je taký, ktorý by sa nedal ešte vylepšiť, ale pokiaľ dáme rozum dokopy, myslím, že malo by sa to blížiť k tomu nejakému možnože ideálu, ktorý by to mohol by. Aby sme ochránili našich občanov, lebo pre nich sme tu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.11.2012 11:52 - 11:54 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Tak bez ohľadu na to, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, bez ohľadu na to, či by som bola z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, alebo bola by som členkou inej strany, ak by niekto takýto návrh predložil, určite by som ho ja podporila a dovolím si ako poslanec, ale aj ako človek z praxe, ktorý sa v mnohých prípadoch potýkal práve s riešením takýchto spotrebiteľských problémov a problematických komplikovaných spotrebiteľských sporov, kde naozaj pri vstupe do telefonického kontaktu, na základe audiotexovej reklamy, alebo audiotexovom volaní, nabiehali nevedomky týmto spotrebiteľom enormne vysoké účty, ktoré sa stali naozaj v mnohých prípadoch, opäť ide o možno zraniteľných spotrebiteľov, až nesplatné. Dokonca bola som priamo svedkom a mediátorom riešenia takých sporov, kedy na takéto objemy dlžných čiastok voči spoločnostiam dokonca pripravovali splátkové režimy. Takže ja by som vás naozaj v mene toho, čo tu už bolo povedané, že je to absolútne apoliticky vnímaný návrh a veľmi jednoduchou formou dokáže veľmi účinne, efektívne zamedziť tomu, s čím sa nevedia vysporiadať ani kontrolné orgány, chcem vás poprosiť, aby v mene takéhoto rozmeru pripraveného a predloženého návrhu ste ho podporili.
Ja som presvedčená, že spotrebiteľská verejnosť, ktorá má skúsenosť s takýmto negatívnym dopadom audiotexového volania, vám bude vďačná.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.11.2012 11:43 - 11:45 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, predkladáme veľmi jednoduchý zákon, alebo veľmi jednoduchú novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. A poviem naozaj takou ľudovou rečou, ak sa táto novela prijme, tak vlastne ktokoľvek, kto na Slovensku zavolá na audiotextové číslo, tak predtým, ako mu začne nabiehať tarifa, čiže predtým, ako mu začnú odrátavať z účtu nejaké peniaze, a vieme, že sú dosť veľké za minútu, tak ho hláška upozorní, že pozor voláš teda na, alebo nie, že pozor, ale teda, že upozorní ho na to, že minúta, ak budeš pokračovať v hovore, minúta tohto hovoru bude stáť tri eurá napríklad. Nič viac. Je to veľmi jednoduchá zmena, ale myslím si, že s dosť veľkými dôsledkami. Samozrejme, na jednej strane na firmy, ktoré si postavili na tomto biznis a ktoré nájdeme v inzerátoch, kde vám napíšu, hľadám, ponúkam prácu, alebo lacná pôžička bezúročná, bez ručiteľov do 100 tisíc eur. Ľudia v núdzi veľakrát, ktorí nemajú prácu, ktorí nemajú peniaze, na takéto číslo zavolajú, podľahnú mámeniu tejto inzercie, zavolajú a peniažky tie, to málo peňazí, ktoré majú, sa im veľmi rýchlo zase z účtu alebo z peňaženky odkotúľajú, lebo sa nestačia čudovať, čo im to prišlo za účet za ich mobilný telefón alebo za pevnú linku.
Čiže, bohužiaľ, na zneužívaní dôverčivosti, alebo zneužívaní núdze mnohých ľudí si niektoré firmy na Slovensku postavili biznis, nie nezákonný, lebo vlastne je zákonné prevádzkovať audiotexové linky, ale, bohužiaľ, tým, že tú informáciu neposkytujú, alebo poskytujú takými drobnými písmenami, alebo to beží na obrazovke počas toho, ako sa vám tam objaví nejaké audiotexové číslo, ani si nevšimnete, čo tam vlastne napísané je, koľko tá minúta hovoru stáť bude, tak zneužívajú nevedomosť týchto ľudí, alebo nedostatok informácií, alebo teda tú núdzu, a títo ľudia takýmto spôsobom sú okrádaní.
Podľa mňa to je veľmi podobný systém ako pri automatoch, kedy vlastne tí ľudia, ktorí v tej núdzi sú, si myslia, že nahádzaním korún do automatu sa zo situácie dostanú, a vlastne dostanú sa, ešte hlbšie sa do tej, do tej núdze prepadnú. Nič iné tento vlastne zákone nerieši. Čiže veľmi jednoduchá zmena a myslím si, taká veľmi nepolitická. A postihuje práve ten súčasný právny stav ľudí bez ohľadu na politické tričko, či ho majú modré, červené, žlté, oranžové, jednoducho, každému človeku v núdzi to ubližuje.
Takže skúsme, prosím vás, sa zamyslieť a podporiť prospešnú zmenu.
Skryt prepis