Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, ďakujem tomu, že sa rozprúdila debata. Ďakujem teda vám za to, že sa rozprúdila debata. Myslím si, že rezonuje aj medzi ľuďmi v celej krajine, teda v tej celej krajine, ktorá to sleduje a, samozrejme, že je to len medzi niekoľkými zopár tisíc ľuďmi, ktorí sa o toto zaujímajú, ale minimálne je to tých 11-tisíc spoluobčanov, predovšetkým rodičov, vychovávateľov, pedagógov, ktorí podpísali túto petíciu, ktorú som zverejnil spolu s kolegami pánom poslancom Vašečkom a pani podpredsedníčkou Jurinovou, a aj touto cestou im ďakujem, že sa postavili za túto petíciu, pretože ja som aj predtým počul mnoho ľudí, viacerí, ktorí mi hovorili, že ale to bude zosmiešňujúce a ľudia ťa budú s tým vysmievať a to bude také zbytočné a presne tak, ako argumentoval pán Sulík, a ďakujem aj za ten osobný rozhovor, ktorý sme nedávno mohli viesť, pán kolega, na túto tému, že najviac sa ľudia ohradzujú, že ale veď na internete je to všade a proste tomu sa nedá ubrániť a čo s tým narobíme, už je taká doba.
Myslím si, toto sú také, jak by som ich nazval, ustupujúce defenzívne, vzdávajúce sa vyjadrenia, ktoré jednoducho hovoria: "No nič sa nedá robiť." Ja som ale presvedčený, že robiť sa dá a má. I keď pán kolega Sulík mi už vysvetlil v osobnom rozhovore a ja to akceptujem a pre čestnosť tohto môjho vystúpenia, voči vám teraz konkrétne, v tejto otázke morálky poviem, čo ste mi povedali. Predsa sa odvolám na citát z novín, lebo ste mi povedali, že aby som vám ho ukázal. Tak ja som ho vážne našiel, kde ste zhodnotili, pán kolega, ako oponent a diskutér, že celá táto moja akcia je hlúposť. A pripadlo mi to, že je to zvláštne, dospelý muž, ženatý muž, ktorý má rád svoju rodinu, aspoň tak vás pozorujem, tak vás hodnotím, povie, že výzva k mravnosti a k morálke je hlúposť. Ale v tom mojom, v tom vašom rozhovore ste povedali, že nemyslíte to tak, ale že sa vám nezdá ten nástroj, že chcem dosiahnuť nejakú zákonnú úpravu, ale že teda výzva k morálke nie je celkom hlúposť. Tak to si dosť vážim od vás, lebo som si vážne myslel, že to je vo vašej predstave liberálneho politika, že povedať pred celým národom do novín, že je hlúposťou žiadať zmenu v tej mravnosti a dosiahnuť tú morálku, že je to hlúposť, tak to by ma vážne prekvapovalo, ako morálny profil človeka, ako ste vy.
Ale aj tak musím povedať, že som presvedčený, že je správne, aby sme ako zákonodarci urobili nejaký krok, ktorý napomôže minimálne tým 11 tisícom ľudí a ja budem naďalej šíriť túto petíciu. Ľudia sa mi ozývajú naďalej, že chcú ju podpísať a chcú ju zaniesť ďalším a spýtať sa ich na ich názor a povedať: "Podpíšete to?"
A viem, že prídu ďalšie tisíce podpisov. A viete, prečo to viem? Jednoducho preto, že tak, ako oni, aj ja som roky pociťoval bezmocnosť voči tomu, prečo sa na našej mediálnej, sa v našej mediálnej sfére prejavuje toľko hrubosti, dvojzmyselnosti a nátlakového predávania tovaru za pomoci zobrazovania nahoty. Čiže zobrazenie nahoty, aj sexuality, alebo dokonca pohlavného života slúži ako reklamný nástroj na predávanie tovaru.
Ja si však myslím, že máme sa na toto pozerať iným spôsobom a že sú tu mnohé nebezpečenstvá, ktoré v tom vznikajú a preto máme urobiť určitú zábranu, bariéru. Tak jak keď sa niekde rozlieva nežiaduca záplava vody povedzme po veľkých dažďoch, tak tam spravíte zábranu z pieskových vriec, aby tá voda bola usmernená a išla iným spôsobom a nepoškodila vám príbytok. Ja si myslím, že je to jednoduchý, ale trochu, akože dobre priliehavý obraz, ktorý povie o tom, že my máme v rukách svoje spoločenské prostredie a máme sa oňho starať a toto je jedna z najcitlivejších oblastí, ako je mediálne zobrazovanie, ako je vplyv na naše deti a toto je môj rozhodujúci argument. Priatelia, tu nejde o to a veľmi ma mrzí, že včera tak ľudia z liberálnej strany SaS argumentovali alebo aj iní liberáli, že to ja mám problém. A toto ma trápi najviac. Jednoducho, argumentácia, ktorá hovorí, že to je môj problém.
Ja chcem predovšetkým aj cez túto veľmi citlivú oblasť, s ktorou som bol presvedčený už dávno, že je treba vyjsť a hovoriť na túto tému, som presvedčený, že máme nakladať dôstojne a zodpovedne a tieto dve slová sú pre mňa dôležité: dôstojne a zodpovedne. Mňa k tomu vedie moje presvedčenie, môj duchovný pohľad, moje náboženské presvedčenie a to, čo som sa dozvedel z biblických výrokov, pretože ich považujem za Božie slovo a tam sa hovorí o veľkej dôstojnosti človeka. Boh stvoril človeka s dôstojnosťou a dal mu tú dôstojnosť, aby sa dôstojne správal. Kto si to chcete prečítať a sú vám blízke žalmické spisy, tak je to Žalm 8, kde sa hovorí: "Len o niečo menším si urobil človeka od božských bytostí. Slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil." Slávou a dôstojnosťou je ovenčená dôstojnosť človeka. My sa nemáme správať ako zvieratká pudovo a zobrazovať, to len niečo nás atraktívne priťahuje, tak to budeme zobrazovať a vôbec sa nestaráme o to, čo to urobí s našimi deťmi.
V ďalšom je ešte napísané: "Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk." Priatelia, toto je dôležité, že my sme páni sveta alebo Zeme, my sme koruna tvorstva a máme ho zveľaďovať, ale predovšetkým zveľaďovať seba. To znamená, že my sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Mňa prekvapuje, nie je to pre mňa tak nové, keď sa rozprávam s liberálnymi politikmi, ktorí hovoria: "Mne to nevadí a preto to môže byť, lebo mne to nevadí." Ak je toto rozhodujúci postoj politika pre celú krajinu, myslím si, že to je šeredne málo, že to je hrozne málo, že to tak nemôže byť. Veď predsa my nemôžeme len povedať: "Mne to nevadí alebo tejto skupinke ľudí to nevadí, alebo títo to chcú, tak to urobíme takto." Veď to potom naozaj vedie k bezbrehému liberalizmu a náš známy satirik Milan Lasica, myslím, že už začiatkom 90-tych rokov povedal, že: "Aj tento bezbrehý liberalizmus musí mať svoje hranice." Ja myslím, že je to múdry výrok, aj keď vyzerá taký zábavný, ale on je múdry.
Takže my sme zodpovední za to, čo tu produkujeme. Sme zodpovední za kultúru, ktorú tvoríme, sme zodpovední za atmosféru, ktorú vyrábame. My sme zodpovední za prostredie, ktoré dospelí ľudia vytvoria pre deti a mládež. Prečo? Pretože deti a mládež sa nevedia brániť. Sú najplytkejšími, by som povedal, alebo najprimárnejšími konzumentmi všetkého, čo im podáme. Presne tak, ako vy všetci, ktorí máte svoje malé detičky, ste im dali do pusky nejaké jedlo, tak to spapali. Oni sa nepýtali: "Je to dobré? Je tam dosť, je tam málo olova, alebo veľa olova, tatinko? Je tam arzén alebo je tam nejaký jed?" No, dieťa sa nepýta, veď to nie je ani jeho úloha, ani to nie je v jeho rukách, aby sa takto pýtalo. Dieťa sa spolieha a to, čo my mu vytvoríme, sa nám vráti. Už som to povedal v inej reči, že kto si čo zaseje, to bude žať. To preverila história, to je v biblických spisoch a je to v skúsenosti každého z nás. Myslím, že každý by sme túto skúsenosť našli, keď si zasejete zlú vec, zožnete zlú vec. Vyrastie vám, keď zasejete zlé zrno, vyrastie vám zhnitá úroda alebo zlá úroda, v tom zmysle to chcem povedať. A preto sme zodpovední za to, čo urobíme a musíme to urobiť dobre a kvalitne.
Takže hovoril som o tom, že ak nechceme zažiť záplavu nežiaduceho prívalu vody, tak potrebujeme tam postaviť vrecia s pieskom, aby sme ochránili príbytok. A prostredie, ktoré vytvoríme, v ktorom žijeme, sa nám vráti v podobe toho, čo bude s našimi deťmi. Ja som zažil veľakrát ľudí, starších ľudí, ktorí sa mi sťažovali na rôznych stretnutiach, ktoré som navštevoval, na ktoré som bol pozývaný, a sťažovali sa mi na svoje deti, starší ľudia, omnoho starší ako ja. A hovorili, ako zle žijú, ako sa im pokazil život a ja som im hovoril po rôznych vypočutiach, že viete, ale z istej časti to bolo vo vašich rukách a z istej časti je to ovocie aj toho, čo vy ste do nich vsadili.
Kolegovia, bol som napadnutý, že chcem robiť cenzúru, ale ja cenzúru v žiadnom prípade nechcem a v tomto ma mýli, keď kolegovia reagovali na mňa, že chcem cenzurovať. Veď ja som im povedal, že chcem regulovať, že si myslím, že je potrebné. Cenzúra v žiadnom prípade nie je možná, pretože táto spoločnosť je precitlivelá na akékoľvek náznaky. Precitlivelá, to myslím doslova toto slovo. My to preháňame s tou, s tou absolútnou slobodou. Sme úplne hotoví, keby len náhodou by sa niečo malo trošku obmedziť. Veď ja vôbec nehovorím o tom, že sa niečo nesmie publikovať. Práve, keby som to ja chcel a mal o tom rozhodovať, tak aj tak musím si povedať, že no aj keby som o tom mohol rozhodovať v plnej miere, tak musím rešpektovať aj množstvo iných ľudí, ktorí si želajú iné veci a preto musíme pohľadať nejaký správny konsenzus.
Len mne to tu pripadá tak, že ja predkladám nejaký návrh a viackrát som vyzval k spoločenskej dohode. Veď všetci vieme, že predávať cigarety a alkohol alebo tabakové výrobky a alkohol deťom do 18 rokov nie je vhodné, potrebné ani dobré a nikto by ste to svojim deťom nechceli. Občas som síce videl rodičov, ktorí tak 14-ročným, nechávajú ich fajčiť, aj keď sami s tým bojujú a musia povedať, že no viem že to nie je celkom najlepšie, ale veď teda odborníci, lekári povedali, že treba počkať do 18. roku veku, aby sa telo vedelo brániť vplyvu tabaku alebo fajčenia. Takže je tu spoločenské povedomie, že nemáme toto robiť pre mladých ľudí, nemáme im dávať alkohol, ja som presvedčený, že aj táto oblasť, konfrontácia, predkladania deťom, zobrazovania nahoty, ľudskej sexuality alebo pohlavného života zodpovedným a pekným, výchovne správnym spôsobom by mala spadať do našej spoločenskej dohody a pochopenia, že je treba na to dať pozor. Takže nechcem robiť cenzúru, pretože keby to tak bolo, kolegovia, tak by ste ma museli napadnúť, že chcem novelizovať tlačový zákon. Ale ja to nerobím. Ja hovorím o zákone 445/1990 Zb., o zákone 102/2010 Z. z. Takže to, čo navrhujem, je riešiť spôsob, akým vystavujeme, akým vystavujeme zobrazovanie ľudského tela, a dovolil som si rozdať vám tento propagačný materiál, ktorý som zostavil zo záberov z dennej tlače. Zo záberov z dennej spravodajskej tlače. Priatelia, ja som presvedčený, že toto nie je v poriadku, aby sme v našej krajine toto mali. Ešte mi to pripadá aj také sarkastické, ironické priam teda, ironické a priam sarkastické, že som rozprával s niektorými kolegami poslancami a ukázal som im tieto zobrazenia a on sa úplne čudoval: "Toto? Toto? Čo to je?"Ja som mu povedal, že to vychádza v denníku Nový čas, Plus jeden deň, Plus 7 dní, tak on povedal, ach také, vyjadril sa trošku hrubým spôsobom, veci nekupujem. Tak to som celkom rád, že mnoho ľudí takéto veci ani nevie, že existujú, lenže mi to pripadá práve ten sarkazmus v tom, že my tu sedíme, ani netušíme, že toto na Slovensku je publikované v obrovských nákladoch a my tu sedíme, ani netušíme, že takéto niečo na Slovensku vychádza a ovplyvňuje, je to denník s najvyšším nákladom, ovplyvňuje myslenie ľudí na Slovensku. Ani netušíme, že sa to deje. Potom možno že to pripadá mnohým to, čo tu hovorím ako nerelevantné alebo teda irelevantné, ako nepotrebné, ale viete čo ma motivovalo? Trošku ma to tak pichlo a naštartovalo, keď v titulke Nového času bola zobrazená žena, ktorá je tu vedená ako zvieratko na vôdzke v nejakej sado-maso póze a tam bol výkrik, zastavte to už niekto. Tak hlásim sa. Myslím si, že je to potrebné zastaviť.
Kolegovia, toto je niečo, čím kŕmime naše deti. Ste presvedčení, že tým máme naše deti kŕmiť? Že je to v poriadku?
Na druhej strane som napísal, o čo mi ide. Ide mi v tomto predkladanom návrhu zákona alebo tejto novelizácii, aby periodická tlač, ktorá prináša denné správy, ak chce obsahovať mravne nevhodné explicitné erotické obsahy, ktoré ohrozujú mravnosť, tak potom nech vydavatelia označia svoje vydania ako erotické. Veď ak je tu zobrazenie, priame zobrazenie záberu z pornofilmu, tak to, kolegovia, si myslím, že aj porušuje zákon, ktorý už platný na Slovensku máme. Takže ak to chcú zobrazovať, tak nech to publikujú v erotickej tlači, tak ako kolega Viskupič hovoril, že v tom známom filme Ľud verzus Larry Flynt sa vybojovala sloboda takéto niečo publikovať, ale veď práve na to poukazujem. Oni si tú slobodu teda tam vydobyli vo svojom práve a zároveň upravili, kde má byť erotická a pornografická tlač šírená a predávaná. Veď presne takúto slobodu chcem. Veď to je správne, teda ak si to spoločnosť žiada, ak to vydavateľ hovorí, že je to sloboda tlače, sloboda prejavu, sloboda slova, tak nech sa páči, majme to, ale majme to v kolónke erotická tlač alebo pornografická tlač. Takže toto chcem, to označenie erotické v príslušnom tvare a aby nebola takáto tlač vystavovaná vo verejnom priestore, pretože minimálne tých 11-tisíc rodičov sa nevie brániť tomu, aby uchránili svoje deti, pretože toto, priatelia, je už verejné obťažovanie. Ja tvrdím, že toto je verejné obťažovanie, že my už sa nevieme tomu brániť a tým je narušené naše právo nebyť s týmto konfrontovaní takýmto násilným spôsobom. Veď naše, náš spoločenský priestor nepatrí majiteľom médií, oni nemôžu s nami narábať, ako keby im patril a my sme tu tá utláčaná skupina ľudí, ktorí musia toto rešpektovať, lebo hotovo, niekomu sa to páči. Niekomu sa páči trieskať dvojzmyselné vulgarizmy reklamné na bilbordy a hotovo, ja sa na to musím pozerať? Viete, jeden z tých komentárov ľudí pod petíciou, ktorí to podpísali, a znovu vyzýva ľudí k tomu, aby si ju prečítali, ak s ňou súhlasia, aby ju podpísali, tak tuto citujem komentár: "Máte pravdu, rodičia sú prví, ktorí majú byť príkladom vo svojej vlastnej domácnosti." Tak toto je pravda zo strany liberálnych politikov, ktorí toto hovoria, "a rozumne určiť, na čo sa ich deti budú pozerať. Ja som rodič, otec dvoch synov, 3 a pol a 6-ročného. Spolu s manželkou chránime naše deti, ale aj samých seba pred nemorálnymi, zvrátenými a násilnými obsahmi, ktoré ponúkajú médiá. V domácnosti sa to ešte dá. Ale prečo sa moje deti majú pozerať na nevhodné reklamy na uliciach, vo výkladoch niektorých obchodov, stánkov a podobne, keď ja si to neprajem?"
Takže tu je narúšané právo a dôstojnosť človeka, ktorí chodia okolo týchto vystavených vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Toto je právny výraz. Ten, kto takúto zábavu chce, tak si ju nájde, je slobodný sa pre to rozhodnúť. Kolegovia, toto je rešpekt spoločnosti. Kto chce takéto veci, nech si ich nájde. Ale prosím vás, mne ich nestrkajte. Ani mojim deťom nech ich nikto nestrká. Ja si to neželám a nemám sa ako brániť a mne to má zákon zaručiť. Mne to má zaručiť naša krajina a som presvedčený, že o tom tu sme, prečo sa máme na také veci pozerať, keď sa chceme prejsť s deťmi mestom, v ktorom žijeme, alebo keď čakáme na MHD. Nevhodné a násilné obrazy deformujú malé deti, mládež a v neposlednom rade aj dospelých. Ľudská myseľ a ľudské srdce je ako čistá kniha, do ktorej sa zapisujú všetky podnety, ktoré vidíme, počujeme a tak ďalej. A to nás potom ovplyvňuje ako konáme, ako si vážime iných, akú hodnotu má vlastne život človeka.
Kolegovia, som presvedčený, že my dospelí sa obmedzujeme v iných významoch. Zamyslite sa so mnou. Hovoríme tu o cenzúre? Veď nie, nehovoríme o cenzúre a zároveň sa tu bavíme o tom, že sme ochotní a treba nám zaviesť časovú oponu. Majú to všetky krajiny Európy, len Česko a Slovensko to ešte nemá zavedené, poriadnu časovú oponu, dokonca Taliansko až do 22.30 hod. nevysiela erotické obsahy. Počujete ma dobre? Taliansko do 22. 30 hod. nevysiela erotické obsahy kvôli svojim deťom a mládeži. Slovensko a Česko nemá ani len toto zavedené. Ale bavíme sa o tom, že to chceme, ja si myslím, že to bude aj schválené, lebo je to správne a potrebné, pán minister kultúry sa vyjadril k tomu, že to treba spraviť a zmeniť to vysielanie, aby nebolo takéto ohrozujúce, mravne ohrozujúce, aby tam neboli zobrazované tie najnižšie pudy. Priatelia, teraz sa zamyslite so mnou. Ak teda vieme si odstupňovať, že programy sú vhodné do 12, 15, 18, čo vám vadí na tom, keď poviem, že isté časopisy sú vhodné a nevhodné pre mládež a vhodné sú len pre dospelých. Veď to je presne ten istý princíp. To je doslova úplne presne to isté. Takže keď niečo nechceme dávať deťom a mládeži, aby im to neškodilo v programovom vysielaní televízií, prečo by sme nemali to isté urobiť s tlačovinami? Nakoniec, veď my to už máme. Pornografia sa nesmie publikovať, mne potom zostáva vyzývať verejnosť, ľudí, aby sa pustili do ostrejšieho boja s tým, keď niekto porušuje zákon, lebo toto všetko je podľa mňa porušenie zákona a na to existujú nástroje, aby bola dosiahnutá náprava. Takže ide mi o spoločenskú dohodu a aby sme rešpektovali, že minimálne teraz sa môžem odvolať na 11-tisíc a viac ľudí, ktorí mi to podpísali ešte na petičných hárkoch, a predpokladám, že to bude ešte viacej tisícov. Mi podpisujú, že oni to potrebujú, takúto legislatívu a potrebujú sa brániť.
Iný názor: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže mala prednosť pred ziskom súkromných médií." Kolegovia, ja dobre rozumiem, mne už tu bolo naznačené, že keď sa chcem spýtať na dopyt, ktorý vydavatelia tvrdia, že majú, tak to nejde o to, že im niekto píše, že majú peoplemetre, že vedia, ktoré vydanie ktorého časopisu sa lepšie predalo, no a teda tak títo vydavatelia, majitelia médií tvrdia, že keď publikujú podobné veci, tak teda sa im to lepšie predáva. No toto je názor občana a myslím, že úplne správny: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže a ochrana mali prednosť pred ziskom súkromných médií." Priatelia, pred ziskom!
Iná pani s komentárom pod petíciou píše: "Zaznamenala som za jediný večer vysielania reality šou 47 písknutí," to znamená, že bol vypípaný neslušný výraz, "pričom niektoré bežnejšie vulgarizmy prejdú aj bez písknutia". Ani to nie je v poriadku. Ale 47 písknutí za nejakú hodinku vysielania je moc, priatelia. Je normálne, aby, vy sa takto doma rozprávate? Ja som presvedčený, že nie. Ja dúfam v to, že nie, ale ak by sme chceli tvrdiť, že sprosté slová - za hodinu 47 - je normálne, tak potom sme skutočne znížili morálny štandard našeho vlastného najbližšieho životného prostredia. Človek si rád pozrie peknú prírodu a podučí sa, ako sa farmárči, ale nejde to bez tých hnusných vulgárností a propagácie neviazaného života? Tiež som sa pozeral na jednu z takýchto šou. Tak jedna mladá dáma tam prišla, neviem, či mala 23 rokov, ožratá bola ako koza, s prepáčením, a toto najviac brala kamera, že ešte aj ten mikrofón, čo mala na gatiach obtiahnutých okolo tela zavesený, jej sťahoval tie nohavice až pod zadok. No velice duchaplné vysielanie. No skutočne úžasné sa na toto pozerať, ja to nemôžem pochopiť, to nevychádzam z údivu, keď sa na toto pozerám, že kto, ktorý, kto zamestnal takéhoto, kto to je tam scenárista, dramaturg, kto to vymyslel, že takto. Alebo to nahovorili to dievča na to, alebo proste ona sa tak hanbila, tak sa radšej totálne zlískala? Nie, myslím si, že toto nie je vhodné a nemáme to takýmto spôsobom robiť.
Iný koment: "Touto sexualizáciou spoločnosti spejeme k degradácii samej ľudskosti a mlčaním len prispievame k podpore násilia." A to sexuálne násilie, natláčanie obťažovanie, tvorí výrazné percento. Priatelia, kolegovia, toto sú názory ľudí, to nie je môj názor, ako mi tu pán kolega Miškov povedal, že mne to nič nerobí, teda pán kolega Miškov včera povedal, že: "Podľa mňa, podľa môjho názoru, vraj neustále zobrazovanie sexuálnych, sexuality vybíja sexuálny náboj ľudí." Áno, myslím si, to, teraz bol rozhovor s jednou pani psychologičkou, ktorá sa volá Caisová, a uviedla tam v tom rozhovore jeden zaujímavý fakt, že narastá počet mužov, ktorí nemajú záujem alebo sa označujú za asexuálnych a že nie sú, nemôžu byť asexuálni, všetci sme nejako sexuálni, ale nemajú záujem o sexuálne prejavy. Viete, ja som presvedčený, že je to týmto nátlakom na to, aby sme sa stále pozerali na nahotu a sexuálne scény. Ale najzaujímavejšia argumentácia, myslím, že úplne pochybná alebo chybná, nie pochybná, prepáčte, chybná argumentácia je, keď mi kolega povie, že ja som sa včera pozeral na rôzne takéto zobrazenia, nič mi to neurobilo. A problém máte vy, pán kolega, teda ja mám problém s mojou sexualitou, keď sa voči tomuto vyjadrujem. No prepáčte, ale toto je celý rozhovor dvoch politikov? Mne to nič nerobí a preto to nikomu nič nerobí. Úžasné. Ale mne to podpísalo 11-tisíc ľudí, pán Miškov, a nie ja som si to podpísal 11-tisíckrát a tuto chce, aspoň 11-tisíc ľudí si to neželá. Takže argumentácia, ja to nechcem, alebo mne to nevadí, je málo. A nie to môj problém so sexualitou. Ale ak sa dostaneme do stavu, kedy sa tu politici navzájom zosmiešňujú alebo obviňujú, alebo ironizujú, a toto sme tu zažili v debatách od tohoto pondelka alebo minulého pondelka dosť veľa, tak si myslím, že to nie je dobré, že máme debatovať k veci a podstatne.
Ďalší príklad obťažovania verejného, pretože, opakujem, som presvedčený, že toto je verejné obťažovanie aj dospelých ľudí, ale toto sa, znovu opakujem, týka detí. Už len to, že nachádzam pravidelne za stieračom auta nevkusný propagačný materiál erotického salóna, je hnus. Všeobecná prístupnosť erotiky vo filme, prepáčte, vo voľne predajných denníkoch, násilie v TV, neprináša nič dobré pre naše deti.
Zasa iná, posledný koment: "Navrhoval by som doplniť do petície aj to, aby sa zakázalo používanie vulgarizmov v médiách a na divadelných scénach. V podstate už nie je možné sledovať televízny program bez toho, aby sa v ňom nevyskytovali výrazy a scény urážajúce ľudskú dôstojnosť. Slušnosť a vychovanosť sa stáva pomaly výsmechom."
Kolegovia, som presvedčený, že naša spoločnosť má byť slušná a máme sa snažiť o to, aby sme jej k tomu dali usmernenie. Takže ak hovorí pán kolega Sulík alebo ľudia s liberálnym presvedčením v tejto snemovni, že to nedosiahneme, tak potom sa tiež musím opýtať, čo potom chcela dosiahnuť pani Nicholsonová, pán Droba a pán Poliačik návrhom zákona o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, pretože tiež uviedli, že oni chcú dosiahnuť úctu voči týmto ľuďom. Tak, prepáčte, však to nejde teda zákonom, nie? K tejto veci budem mať ešte iné vyjadrenia, ale ja vám chcem pripomenúť, Národná rada, vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži z roku 2001. Táto Národná rada, neviem, koľkí ste tu vtedy sedeli, kolegovia, lebo ja som tu nesedel, ale vtedy sme hovorili toto, zacitujem tri citáty z uznesenia zo 4. septembra 2001:
"V presvedčení, že dieťa potrebuje špeciálnu pomoc a ochranu na naplnenie svojich práv na dôstojný život", potom tri bodky, tu je dôstojný život "v mieri, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli zodpovednosť voči budúcim generáciám," to povedala táto Národná rada, citujem ďalej: a "prihlasujeme sa k Berlínskemu záväzku o deťoch Európy a Ázie a mienime jeho dohodu rešpektovať", ďalej citujem: Aby sme smerovali "k nižšej miere ich ohrozenia fyzickým, či psychickým násilím," budeme "podporovať tie kroky a aktivity, ktoré vychovávajú mladých ľudí k občianskemu uvedomeniu, ušľachtilým záujmom a úcte k všeľudským hodnotám." Ďalší bod: "Rodina je základom spoločnosti a má prvoradú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ich ochranu. Inštitúcie štátu majú rodičom a rodinám vychádzať v ústrety, aby mohli vychovávať deti v bezpečnom a stabilnom prostredí a vo vlastnej krajine." Inštitúcia štátu je táto najdôležitejšia, ktorá má stanoviť, aby sme napomohli rodičom, aby sa necítili urážaní, ponižovaní a obťažovaní majiteľmi médií, ktorí zamorujú verejný priestor.
Ďalej: "Deti majú byť ochránené pred rizikami, vrátane mentálneho zdravia a pred alkoholom a drogami." A záverečný citát: "Deti majú byť ochránené pred všetkými formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete." Má byť im venovaná sústavná pozornosť. "Generácia dospelých musí v maximálnej miere prevziať spoluzodpovednosť za deti a mládež a odstraňovať riziká, ktoré ohrozujú ich zdravotný vývoj a najdôležitejšiu fázu ich života - detstvo." Uznesenie Národnej rady zo 4. septembra 2001.
Kolegovia, bolo mi namietnuté, že takáto petícia ohrozuje slobodu prejavu a že je zlá, ale kto hovorí o ohrozovaní slobody prejavu? Ja hovorím o tom, že máme chrániť deti. Bolo mi namietnuté, že ja si beriem deti za rukojemníkov. No, mrzí ma takéto vyjadrenie, lebo potom sa tu nedá vlastne diskutovať na žiadnu tému, ale ja sa odvolávam na odborníkov. Ja nehovorím, že mne sa tak chce alebo, že ja vás chcem na to nahovoriť. Ja tvrdím, že tu je množstvo odborníkov, ktorí nás upozorňujú na to, že takto sa nemáme k deťom správať. Budem teraz citovať Barboru Mesárošovú, psychologičku, ktorá predniesla tieto svoje zistenia vo verejnej diskusii na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky: "Kultúra obrazu vytesňuje kultúru slova. Rodičia sa nevedia brániť v tomto prostredí, ktoré je zamorené takýmto zobrazovaním a tlačovinami, bilbordami, vysielaním. Nevedia sa brániť slovom. Dôsledky sú, že deti málo čítajú, zaostávajú s čítaním, s porozumením a majú zmeny v štruktúre intelektu. Médiá majú v rukách možnosť manipulácie. Dochádza k strate vlastného názoru, identity, devalvácie hodnôt a vkusu. V médiách dochádza k obrovskej komercionalizácii, jediné kritérium hodnoty programov je sledovanosť. Jediným kritériom predajnosti týchto časopisov je to, aby sa viac, teda nie v predajnosti, ale kritériom úspechu je to, čím viacej ich predá. K čomu však dochádza u detí? Stotožnenie sa so zámermi tvorcov a majiteľov, čiže divák nadobúda presvedčenie, že to, čo sa mu ponúka, presne chcel."
No a toto je to, čo nám hovoria majitelia médií, že však to ľudia chcú. No veď to chcú, tak to budeme publikovať. Kolegovia, v tom prípade by som navrhol, niečo ešte trošinku zvrátenejšie ako len vulgárne zobrazovanie nahoty a sexuality a pohlavného života, že ukazujme popravy. Neviem, kde by sme to zohnali, lebo však sa to nejako zakázalo, ten trest smrti, ale však zobrazujme popravy, to je dosť zaujímavé, aby sa ľudia chceli na to pozerať. Viete, to priťahuje takáto zvrátenosť. Ukazujme ako sa odsekávajú hlavy alebo ruky alebo rozštvrtiť telo, môže to byť dosť zaujímavé, nie? Nemyslíte si, že prudko stúpi náklad, prudko stúpne predajnosť, zníži sa remitenda, ako povedal kolega Mičovský. Ja si myslím, že áno, lenže takýmto spôsobom nemôžme nezodpovedne pristupovať k tomu, čo ponúkame v národe. Čo ponúkame krajine? My sme zodpovední ľudia a musíme byť zodpovední ľudia. My máme to poverenie byť zodpovednými ľuďmi. My máme autoritu na to, aby sme to robili predovšetkým voči svojej nastupujúcej generácii.
Kolegovia, máme problémy v tejto spoločnosti s rodinou, s výchovou v rodinách. Mnoho detí je zanedbávaných. To sú problémy vzťahové, to sú problémy medzi ľuďmi, ktorí samotní ťažko vedia žiť vo svojich dobrých vzťahoch, a preto tu máme deti zanedbávané, a tie vplyvom médií chcú imponovať starším, preto si ľahko osvoja vulgárny jazyk, znovu citujem závery pani psychologičky: "Nekultúrne prejavy správania si osvoja, majú predčasný záujem o sex, alkohol a fajčenie." Kolegovia, nemyslíte, že by sme to mali uchrániť? Súčasné trendy cez pluralitu hudobných žánrov, opäť citácia: "Telenovely a reality šou - prichádza k škodlivým návykom, k bagatelizácii mravných noriem, naivnej romantike a prehnanému záujmu o módu a sex. Dôkazy nekultúrnych účinkov médií na mladú generáciu možno odsledovať na sociálnych sieťach. Prejavuje sa tam nekultúrne vyjadrovanie, hrubé výrazy a fotografie obnažených tiel sú najviac zobrazované." Dokonca to má názov. Je to sexting. Kolegovia, mediálne vplyvy majú a vnímanie vlastného tela, "mediálne vplyvy majú vplyv na vnímanie vlastného tela. Sledovanie telenoviel, reklám a relácií, kde sa prezentujú módne trendy, vedie k nespokojnosti s vlastným výzorom, k diétam a hladovkám, poruchám príjmu potravy, k vyzývavému a zosmiešňujúcemu sa správaniu a k pestovaniu nezdravého životného štýlu." A viete aké sú možnosti podľa odborníčky redukovania takýchto vplyvov? "Primárna prevencia je proaktívna, eliminácia, regulácia, legislatívne úpravy." Legislatívne úpravy! Kolegovia, toto je namieste, aby sme robili. "Primárna prevencia retroaktívna je mediálna výchova, osveta a sankcie." A čo sú liberálmi najviac doporučované - na prvom mieste zdôrazňované - sú až na treťom mieste u odborníčky: "regulačné a samoregulačné stratégie, podpora rodiny, zdravé programy, symbolické gestá".
Kolegovia, som presvedčený, že tejto veci máme skutočne venovať silnú pozornosť. Naša ústava zaručuje a nabáda, aby práva, ktoré v tejto spoločnosti máme, v tejto slobodnej spoločnosti sme obmedzili iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti. To nám hovorí naša ústava. Mne sa zdá, že je čudné, že prečo sa máme potom snažiť až nejak prieť - to je správne slovo. Viete, kolegovia s liberálnymi názormi mi tu citovali Voltaira a ja mám iný jeho citát: "Len klamte a klamte, niečo na nich prischne." Hm, aj to povedal tento génius. Takže tento návrh, ktorý ja som tu podal, chce tisíce ľudí na Slovenku. Niekto tu citoval, že, pán kolega Mičovský tu citoval, že fajčenie sa v súčasnosti potiera. Pamätáte si kolegovia z mladosti, vy ste starší odo mňa viacerí. Ja mám nižší vek, ale pamätám si, že fajčilo sa ešte aj v osobných vlakoch! Že je to tak kolegovia? Sa pozerám na vás, nehnevajte sa, lebo ste starší, tak si to musíte pamätať. V každom vozni ČSD bol popolník. Ešte raz: Nefajčite! Ale v každom vozni ČSD bol popolník. Dokonca v medzimestských linkách autobusových, boli popolníky a fajčilo sa. To bolo dávno, že? To bolo dávno, áno, ale prišli sme do doby, kedy sa fajčenie zakazuje, a na krabičkách sa píše, že fajčenie škodí zdraviu a dokonca ešte väčšími a väčšími nápismi to je (Výrazná gestikulácia rukami.), takými veľkými, že je napísané, že umriete, keď budete fajčiť, len nefajčite, aby ste neumreli! No a prečo, a čo sme zistili? Že fajčenie, spotreba tabaku klesá na Slovensku, že je to tak? Lebo sme zistili, že náklady na liečenie fajčiarskych chorôb, fajčením spôsobených chorôb, je omnoho, omnoho väčšie sú tie náklady a je to ťažšie, než tie cigarety predávať a mať z nich zárobok.
Viete, tuto je porušované právo na ochranu dieťaťa, preto musíme sledovať tento škodlivý dopad na deti. Keď mi boli povedané, že sú tu mechanizmy na ochranu, no aké? Ja tvrdím, že sloboda, ktorú máme, nemôže byť bez zodpovednosti, ale teraz to tak vyzerá. Tvrdím, že tu ide o vulgarizmy, nie o môj problém so sexualitou, a to podľa mňa je trápne, keď sa tu napádame, takto navzájom, že mi niekoľkí kolegovia, povedia, že to ty máš problém, kolega, ty sa vyrovnaj so svojou sexualitou a potom to bude v poriadku, nebudeš predkladať blbé návrhy zákonov. No ďakujem! To je úžasná rada, skutočne. 11-tisíc ľudí so mnou súhlasilo s petíciou, viete lebo tu ide o vulgárnosť a hrubosť a bezbrannosť, s ktorou sa potýkame.
Ja vás prosím o podporu tohto zákona alebo tejto novely a tiež prosím o to, aby sme hlbšie a dôkladnejšie skúmali, keď dochádza k nejakým takýmto citlivým témam v spoločnosti, pretože toto je uznávam, že nie je ľahká téma, je ťažká, ale nemôže byť povrchne vyriešená nejakým povedaním si: "Pán kolega, vyriešte si svoj problémik, a keď bude vyriešený, tak to je v poriadku."
Včera napr. v tej diskusii došlo k veľmi nekorektnému použitiu mojich slov. Vytiahol tu myslím, že pán Chren, následne pán Miškov a pán kolega Viskupič tiež, kedy tvrdili, že som povedal, že sex má svoj čas. Toto celé bola diskusia použitá z Facebooku. Kolegovia, ja som to tu nepovedal, len poukazujem na nekorektnosť nástrojov. A túto diskusiu na Facebooku niekto so mnou viedol a ja som povedal, ja som povedal a som presvedčený, že je to tak, že 98 % tejto spoločnosti žije prirodzeným rytmom a ten rytmus vyzerá tak, že všetci, ktorí chodia do zamestnania a s námahou pracujú pre obživu svojej rodiny a zarábajú si vlastnými rukami, tak skoro ráno vstávajú. Stihnú sa naraňajkovať, možno ani to nie, vypraviť deti do školy, niektorí takéto starosti nemajú, ale väčšina áno. Namáhavo pracujú až do večera, vyťažení prídu domov, venujú sa znovu svojim deťom, ak to stihnú, a unavení padnú do postele a spia, kolegovia. My nežijeme zhýralým spôsobom života, že nemáme čo robiť, len si prezeráme všelijaké sexuálne zobrazenia. Nie, nie je to tak. Väčšina bežných ľudí naozaj žije normálnym spôsobom života a na to, aby mali priestor na telesné potešenia, majú skutočne večer posteľ alebo víkend, alebo možno dovolenku niektorí a mnohí, ktorí pracujú na montážach alebo smenách alebo sú odcestovaní, alebo sú v zahraničí, aby uživili svoje rodiny, sa nemajú čas venovať týmto blbostiam, ktoré nám tu produkujú najmasovejšie denníky na Slovensku. Nemajú čas sa tomu venovať a nechcú to, lebo sú voči tomu bezmocní.
Ja súhlasím s tým, že pojem mravnosť je veľmi delikátny aj ohrozenie mravnosti, ale tvrdím, že pojem ohrozenie mravnosti, a to je moja dôvodová správa, je širší pojem ako pojem pornografia. Toto máme zákonom ošetrené, šírenie pornografie, ale ten pojem pornografia je jednoznačne definovaný, lenže ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré síce nie je možné považovať za pornografiu, ale ktoré sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť, napr. dôstojnosť čitateľa tlače. Na toto naše zákony ešte nemysleli. Takže, definovaný pojem pornografia je, ale pojem ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré nie je možné považovať za pornografiu, ale sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť alebo vyvolať verejné pohoršenie. Verejné pohoršenie.
Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane - a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to, čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené.
Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené. Takže, kolegovia, som presvedčený, že je výlučne v právomoci vydavateľa tlače, akú cestu si v tomto smere zvolí. Jednoducho čo bude publikovať a či to bude musieť označiť ako erotickú tlač, alebo nie.
Ja myslím, že som vyčerpal, čo by som k tejto téme mal povedať. Prosím, aby sme z tohoto miesta zabránili tomu všetkému, čo som tu v ohrozovaní mravnosti detí a mládeže povedal. Aby sme jednoducho našim rozhodnutím ohľadne novely zákona, alebo že ju vylepšíme ešte alebo že ju zmeníme, alebo túto novelu zahodíme, lebo nie je vhodná a niekto iný ju prinesie, možno, že z vládnej strany a že tá bude ďaleko lepšia prepracovaná. Len vás prosím, aby sme to dosiahli. Na to sme parlament a ja som tu túto tému priniesol preto, aby sme ju reálne zmenili na Slovensku. To, čo je zlé aby sme urobili lepšie a kvalitnejšie. Kolegovia, dúfam, že bude možné to dosiahnuť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Áno, súhlasím, mravnosť nestúpne len cez zákony, lebo mravnosť buď je v tebe, alebo v tebe nie je. Áno, aj tá výchova je veľmi dôležitá. Ale aj na nás, na poslancov sa pozerajú ako na reprezentantov tohto tu národa a tohto tu ľudu, tohto ľudu. Treba naozaj, aby aj my sme išli ako tým mravným príkladom. Ten príklad je veľmi dôležitý. Ja veľakrát za ten rečnícky pult nejdem tam kvôli sebe, ale možno kvôli práve tým ľuďom, ktorí si to vypočujú a možno sledujú tento parlament.
Spomeniem len takú krátku udalosť, ak teda by som mohol. Bol som na jednom stretnutí v Košiciach, bola Sviečka za nenarodené deti a som teraz chorý, tak som zakašľal, zhasla tá sviečka. Otočil som sa k dievčaťu, od ktorého som si odpaľoval túto sviecu. Aj som jej potom za to poďakoval a v tom príhovore som aj povedal, potom sme sa aj zoznámili, Lucka sa volala. Tak jej hovorím: "Vieš, keby si ty nemala svetla a by si nežiarila, ja by som si nemal od koho odpáliť tú sviecu." Každý z nás má byť takýmto svetlom. Dnešný svet je taký, ktorý nás prekrúca, a hovorí, že slnko vychádza na západe. To nie je pravda. Stále vychádza na východe. A ja aj verím, že ľudia nielen z východu a východného Slovenska, ale aj z toho Ďalekého východu naozaj majú čo odkázať tomuto svetu a tomuto Západu.
Ten internet, samozrejme, neubránime sa tomu, ale tá denná tlač je naozaj pre mnohé deti nie vhodná a tak, ako chodíme dneska a voľne sa pohybujeme v obchodoch, kdekade na vás zízajú tieto výjavy. Myslím si, že naozaj by to malo byť kdesi na pultoch a označené, a tí, ktorí sú na tom závislí, prosím, nech si to kupujú, ak si to teda myslia, ale nech mravnostne nie sú ohrozované naše deti. Myslím si, že osem, desať a 12-ročné deti, nie je to vhodné pre nich, aby to bolo bežne dostupné. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem ti Štefan za tvoj príspevok, by som povedal, že nebol o tom, aký máš ty osobne postoj k tejto problematike, ale aký názor majú ľudia, s ktorými komunikuješ. Ja by som chcel povedať, že na rozdiel od teba niektoré príspevky predchádzajúcich rečníkov hovorili, že čo ja, čo mne nevadí, ale myslím, že tu nejde o názor poslanca ako jednotlivca ako takého, ale o názor ľudí a voličov, ktorých tuná zastupujem v Národnej rade. Takže včera mi tak trošku divne bolo, keď tuná sa niektorí poslanci obhajovali, že mne to nevadí, ja mám takýto postoj. Tu nejde o to, čo som ja, ja tu predsa zastupujem svojich voličov a mám sa pýtať na názor ich, nie na môj osobný postoj k danej problematike. Ďakujem.

2.

Dobré ráno, milí kolegovia a kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, milí priatelia, nazvem vás takto, dovoľte mi začať takýmto možno citátom. Poviem ho tak, ako ho Augustín Aurelio vyslovil, aby ma kolegovia liberáli zas neprekrútili: "Miluj Boha a rob čo chceš." Pre kolegov tuná z liberálneho spektra by som to trošku tak odľahčil a povedal: "Miluj a rob čo chceš." Hej? Ale aby to bolo v tom pravom slova zmysle. Tak ako včera, keď som to tuná počúval, tak naozaj tú lásku alebo to milovanie každý si predstavuje podľa svojho. Ja už som to tuná spomenul, ale spomeniem to znova. A to je ten pravý problém, ktorý tu v tom parlamente zažívame veľmi často, keď pod tými istými pojmami rozumieme rôzne iné veci. Tou istou rečou rozprávame a vzájomne sa nerozumieme. Je to ťažká reč. Chcem povedať, že človek nie je zvieraťom, a nemôžeme aj otázku sexuality len zvrhovať len na sex a na to pudové. Sex ako taký, to už sme sa tak dohodli na tom, však, sex nie je zlý. Tak rovnako ako aj jablko, o ktorom by sme tiež mohli polemizovať. Je jablko dobré alebo je jablko zlé? Ak to jablko odtrhneš na jar je také maličké a je nezrelé a zahryzneš do neho, tak ti stŕpne aj jazyk aj zuby a povieš: "Aké je to jablko?" Nie je dobré. A rovnako je to aj, a keď ho odtrhneš v jeseni krásne šťavnaté, červené jabĺčko, zahryzneš si, tak s chuťou si na ňom pochutnáš. Rovnako je to aj s ľudskou sexualitou. Presne je to tak, všetko má svoj čas, všetko má svoj čas, aj to dozrievanie. Preto tento návrh zákona, kolegu Branislava Škripeka vítam tuná. A naozaj je to na ochranu ako našich detí, aj keď včera to bolo tuná spochybňované.
Naozaj denná bežná tlač je plná perverzností. Ja som to už tu spomínal, ale spomeniem to ešte raz a mám tu tento obraz stále ako pred očami, keď na tej istej titulnej strane, nebudem menovať ani ten denník, ale emeritný biskup, pán biskup Sokol a hneď vedľa takto nahá žena. (Vystupujúci gestikuluje rukami a primeriava.)Tak, čo to má znamenať? Hej? Už nevieme naozaj, že kde sú tie hranice a v minulosti to jednoducho tuná nebolo a hovorili sme tej minulej dobe, že bola totalitná, ale nikdy takéto veci, ja som sa aspoň nestretol vo svojej mladosti, že by čosi také ako bolo. Tak ako kolega to tuná ako spomínal. Ak sú takýto a je taká tlač, ktorá je týmto smerom orientovaná, nech to nazvú ako erotickou tlačou a nech ide to pod inou tou kultúrou. Sloboda, to nie je to, že môžem si robiť, čo chcem. Sloboda predovšetkým musí byť oprená a musí mať ten pilier a tým pilierom je zodpovednosť. Ak my sa budeme tuná doťahovať, že či ten euroval má byť vyskladaný z tých bankoviek taký alebo po strop, alebo neviem aký veľký, tak myslím si, že žiadne bankovky, eurobankovky to naozaj nezachránia, ale je to práve ten morálny euroval, ktorý je potrebné, aby sme tuná predostreli a zvlášť mladým ľuďom.
Kolega Chren včera, keď to tuná spomínal, niektoré tie veci, viete, ono to potom vyznieva tak veľmi ako perverzne. Myslím si, že žiaden z vás, ani on, spomínal tu mamičku, ktorá je učiteľkou, myslím si, že keby jej tak hovoril a nabádal svoju vlastnú matku k nejakej homosexualite alebo k nejakým perverznostiam, tak ako učiteľka, predpokladám, že určite by ho napomenula, keby bol možno menší, tak by mu aj flingzla.
Včera tiež tu odznelo v rámci rozpravy, že občania sami vedia, čo je dobré, no ja si dovolím povedať, že nevieme veľakrát, čo je dobré a čo je zlé. A keď tuná ako poslanci Národnej rady predkladáme mnohé veci a každý hovorí ten svoj uhol pohľadu a na tú istú vec, my hovoríme, jedni hovoria, že je to dobré a druhí hovoria, že to je zle. Je potrebný zákon, aby sme my mali mantinely, podľa ktorých sa môžme my riadiť. Dnešný svet je taký, ktorý predostiera sexualitu ľudskú, aj ju zvrhuje, aj keby bola presexualizovaná táto spoločnosť, mnohí ľudia sú závislí na sexe a hovorí sa tomu aj sexholizmus. A to nemusí byť zrovna mladý človek, ktorý nedosiahol ešte osemnásť rokov, ale môže to byť mladý muž možno v tridsiatke, v štyridsiatke, možno v päťdesiatke, závislý je na tom, ale v skutočnosti nevie tým sexuálnym životom žiť. Nevie žiť v partnerskom živote. Manželské objatie je tým najhlbším objatím alebo je najväčším a najhlbším prejavom lásky. Dotýka sa vždycky len tých dvoch, ktorí to zažívajú. To je, tak jak sme to chceli včera tuná prekrútiť, že sa zasahuje príliš ako do tých intímnych vzťahov. Nikto nezasahuje do tých intímnych vzťahov, naopak, treba to rešpektovať a dotýka sa to vždycky len týchto dvoch mladých ľudí. Čo prináša tlač, čo prinášajú médiá? Práve tie médiá sú tie, ktoré idú s tou kamerou nieže do spálne, ale idú pod perinu a v tom je ten problém a prekrúca sa táto skutočnosť. Skutočná láska je tá, ktorá ti dáva rozmer, rozmer slobody, ale zároveň láska je tá, ktorá ti dáva aj mantinely. Dáva ti mantinely z ľavej strany brehu, aj z pravej strany brehu. A skutočný muž je ten, ktorý sa dokáže premôcť, ale aj skutočná žena, ktorá dokáže žiť ako matka a ako manželka a ako poriadna matka a ako poriadna žena v rodine.
Toľko sme to tuná pretriasali, tieto veci a niekedy si myslím, že aj nám mužom chýba taká aj skutočná poctivá práca, to ktorej by sme sa dokázali oprieť. Návrh zákona, ktorý predkladá tu kolega, predkladateľ, vítam, že je tuná aj vo svojom hlasovaní ho podporím.
K včerajšiemu hlasovaniu, pani podpredsedníčka, ak dovolíte, tak chcem len tak celkom okrajovo ako poďakovať všetkým kolegom, ktorí nezahlasovali za registrované partnerstvá, a zvlášť chcem poďakovať aj kolegom zo SMER-u a možno málokto si to uvedomoval, ale aj včera šlo aj o skutočnú slobodu ducha, slobodu prejavu. Ak ja by som mal náhodou iný názor, ako je prohomosexuálny, tak mám byť za to perzekvovaný? Či už pokutou finančnou alebo na druhej strane zavrieť človeka, pardon, do väzenia, hoci aj len jeden deň.
Skutočná sloboda je tá, ktorá aj rešpektuje aj ten iný názor. Ja ho chcem aj rešpektovať aj tu u vás, ale aj za to včerajšie hlasovanie, ktoré tuná prebehlo, chcem vám poďakovať. Ďakujem pekne.

Začnem možno od konca. To, že tomu nerozumieš, a neviem, čo som mohol viacej pre to urobiť. Ja len spomeniem Michelangela a jeho Dávida, ktorý takisto ochranou, oslavou vlastne ľudského tela, a objavuje sa, teda zvýrazňuje sa ako nahý, nahý muž. Tým relativizuješ ty mnohé veci. Ja som odcitoval, čo mravnosť je. Nebol to môj názor. Nemám vôbec pocit, že išlo k relativizácii. Chcel by som poukázať iba na to, že kde ten regulačný mechanizmus vidím ja, a to je, Braňo, spomínal dopyt, ja môžem spomenúť to, že akýmkoľvek rozhodnutím každý jeden deň, každý z nás môže nie podpisovaním petícií, nie tým, že bude posielať poslancovi Národnej rady, čo v dennej tlači chce mať alebo nie, ale tým, či si tú dennú tlač kúpi, alebo nekúpi. Mnohé z tých časopisov, ktoré sú vyobrazené na tých obrázkoch, sú najpredávanejšou tlačou na Slovensku. A ak teda má prísť a je väčšinový názor na Slovensku, že toto nejakým spôsobom poškodzuje spoločnosť, tak každý jeden deň máme možnosť, tak ako hovoril Janko Mičovský, odmietnuť nákup. Peoplemetre hovoria o náraste sledovanosti niektorých vecí a ja si myslím, že my tuná zo zákonodarného zboru máme obmedzené možnosti, ako toto vyriešiť. Ak deti, tak teda rodina. A ak v tom Tescu ten alkohol je, samozrejme, že ho piť nebudú, ale to, že tam on je a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja sa musím priznať, že som nerozumel tvojmu vystúpeniu - ľudsky, politicky a ani odborne. Ako som trošku z toho smutný, ale inak. Sloboda slova. Ako obmedzujeme slobodu slova? Tým, že označíme, že je niečo erotické? Snáď nie. Okay. Hovoril si o pojme mravnosť. Ty si ho relativizoval, ako sa zvykne robiť, ale to je taktika. Táto taktika nemá význam a čo do účelu dlhodobého nevedie nikam. To snáď uznáme. A keby aj, keby aj sme obmedzovali slobodu slova, ty si nadradil ochranu tejto slobody nad ochranu detí. Veď to je, pre mňa to je nepochopiteľné. Citoval si článok 26. Okay, ods. 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných." Veď práva a slobody majú aj deti. Veď o tomto tu hovoríme. Keď chceš relativizovať ten pojem mravnosť, okay. A tie ostatné práva a slobody? Prečo ich vynechávame? Bolo tiež povedané, že existujú dostatočné mechanizmy na ochranu. Aké? Aké? Keby existovali, keby reálne existovali, naozaj, že sú vynútiteľné, tak nie je možné, aby sa na titulke Nového času, ktorý je verejne dostupný, objavil nahý človek! Ja sa považujem naozaj za liberála. Možno niektorí si to nemyslíte, ale za takého, ktorý si myslí, že liberál bez hraníc a zodpovednosti, alebo takýto liberalizmus je skôr na škodu ako na osoh.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja tiež to cítim tak, že mi kolega, pán poslanec Viskupič povedal viacej zo srdca ako teda jeho predrečníci niektorí. Ale to je fakt dobre, že môžeme takto otvorene o tom diskutovať, lebo možnože patent na rozum tu v tejto chvíli nemá ani jedna strana. Ja by som len povedal, že to cítim a robím si také resumé, Jofo, z toho, čo si povedal, že tu sú vlastne dve zodpovednosti, dvoch zodpovedností boj. Jedna je zodpovednosť vydavateľov tlače, ktorí fakt majú len limit, ako zvyšovať tržby a znižovať remitendu, a zrejme v tom duchu aj konajú a myslia si, že práve toto je cesta, ktorá im môže pomôcť k zvyšovaniu ziskov. A tu by som apeloval spolu s obidvomi krídlami - aj tým konzervatívnym, aj liberálnym - že máme fantastickú šancu, aby zodpovednosť tej druhej časti, nie vydavateľov tlače, smerovala k tomu, aby naši dospeláci, aby naša kultúrna obec, aby naši občania možno menej siahli po tých Nových časoch a možno viacej sa venovali tomu, aby boli dobrým vzorom pre tie naše decká. To by som videl ako oveľa účinnejšie. Lebo keď cestujem vo vlaku, tak v každom druhom kupé vidím nejaké časopisy, ktoré by tie deti asi nemali vidieť, a vidím strašne málo ľudí, ktorí vo vlaku čítajú knihy. Možno práve tam keby sme vedeli zabojovať, tak by sme nepotrebovali ani takýto zákon. Lebo viete, čo je najlepšia metóda riadenia všetkého - aj tých našich malých, aj starých, aj rodiny - osobný príklad. A tam by bolo dobre, keby sme sa zmenili. Ja verím, že pôjdeme tým smerom, lebo pozrite. Cigarety sa predávajú a verím, že počet fajčiarov, že klesá, že to je pravdivá štatistika. Nuž, voľakedy bola frajerina fajčiť. Dnes začína byť, chvalabohu, frajerina menej fajčiť. Aspoň to tak cítim. Nuž, ak boli plné stánky týchto časopisov, dúfajme, že sa blížime k dobe, keď to bude na smiech a nebude to kupovať nikto. Radšej tú knihu.

Tak kolega ďakujem. Je prekvapujúce, čo hovoríš. Práve za tú slobodu, o ktorej hovoríš, bojovali práve ľudia na Slovensku z veľkej časti veriaci, nechali sa za to biť. A ďalší príklad bojovania za slobodu je Ľud verzus Larry Flynt. Práve Larry Flynt si vybojoval teda, že sa môžu publikovať erotické a pornografické veci. Kde presne? Nikde sa to nemôže predávať, len vo vyhradených priestoroch. To je americká sloboda. Takú si želám aj ja na Slovensku. Tam dosiahli, že sa porno publikuje a práve preto to upravili, takže nešíri sa takto bezbreho nezmyselným spôsobom. Teraz som sa vrátil z Ameriky pred dvoma mesiacmi. Moja sestra, keď toto videla, priatelia, bývalá obyvateľka Slovenska, povedala, že z tohto by bola demonštrácia a súd, ťažký súdny proces v slobodnej Amerike. Takže navrhujem teda, Jofo, že zrušme teda zákon 445/1990, lebo ten keď si prečítaš, tak vy, páni liberáli zo SaS, musíte povedať, že to je zákon obmedzujúci slobodu. Nech sa páči, prosím vás, prečítajte si ho dobre 445/1990 a 102/2010. Jofo, ide o deti. Viete, čo je zaujímavé na vás, že tuto pán Poliačik vyhlási, že v Kanade stačí, keď si dve detičky kľudne povedia doma, že daddy a papá a vôbec sa nezaujímajú, či majú maminku a tatinka, ale odborníci, tisícky pediatrov alebo tisícky odborníkov na detský vývoj, ktorí desiatky rokov študujú pediatriu, povedia, že je to absolútne nutné a tuto politici kľudne povedia, že to nie je nutné. Takže vy poviete niečo úplne iné, než odborníci hovoria, a vy máte viac pravdy! Tak toto je úplne zaujímavé. Mňa to šokuje! Ale ty si tiež hovoril, že čo tu hovorím o deťoch? Veď odborníci hovoria, že toto im škodí. Toto deťom škodí! Takže, ktoré sú tie mechanizmy na ochranu? Takisto ten príklad s alkoholom. To ma prekvapilo. Čo deťom škodí pohľad na fľašku alkoholu? Škodí im takýto pohľad na vulgárne zobrazovanú nahotu!

Ďakujem, pani predsedajúca. Jofo, ďakujem. Silné vystúpenie, silné presvedčenie. Dokonca chápem aj tie dôvody, aj keď nesúhlasím s väčšinou. Bolo slušné, na rozdiel od iných protikladných vystúpení niektorých, a preto som rád, že OĽaNO je taký klub, kde sú aj konzervatívci, aj liberáli. Mne sa viac páčia liberáli v OĽaNO ako v SaS, ale to je vedľajšie.
Chcel by som povedať teraz na faktickú časť tvojho vystúpenia. Keď si spomínal príklad s tým alkoholom. Nemyslím si, že to bol najšťastnejší príklad, pretože to, že deti vidia alkohol v Tescu im nijak neškodí. Pohľad na alkohol neopíja ani nedemoralizuje, ale v tom Tescu im ho nepredajú. Kdežto toto, čo tu Braňo predviedol, pôsobí práve najmä cez zrak, ku ktorému sa tie deti a mládež môžu dostať. Čo sa týka detí a mládeže, ja osobne naozaj pri mojich štyroch deťoch s tým nemám nejaký zásadný problém a nie je to nejaké riešenie si len mojej situácie. Mám o tom presvedčenie ako učiteľ, ktorý pracuje so študentmi, deťmi a mládežou. Ide o ďalšiu vec. Ak sme hovorili o tom alkohole, je to dobrý primer, pretože vy nás obviňujete alebo váš predkladateľ z prohibície a my chceme len upraviť predaj maloletým. Nie, prohibícia je zlá. A takisto aj úplné zakazovanie zobrazovania tohto v tlači, ale toto ten zákon nerieši. On nezakazuje. Ktokoľvek môže tieto veci vydávať, len vyhradzujeme spôsob, akým sa k nemu môžu dostať, resp. nedostať maloletí. Ak, upozornil si na to, beriem to, môžu byť určité riziká, na ktoré si treba dať pozor a možno v prípade druhého čítania bude priestor na nejaké pozmeňováky a vyriešenie tých formulácií, lebo naozaj, a to mi verte, nie je snahou nikoho obmedzovať slobodu tlače a slobodu prejavu.

Vážená pani predsedajúca, dve kolegyne zo SMER-u, dvaja kolegovia zo SMER-u, osem, deväť ľudí z OĽaNO a dvaja poslanci - jeden za SDKÚ a jeden zo SaS, a práve, dvaja zo SaS. Chcel by som zaujať ľudský, občianský, rodičovský postoj k predmetnému návrhu zákona alebo teda k zamýšľanej zmene dvoch zákonov v našom právnom poriadku. Veľmi ma tento návrh nepotešil. Skúsim z inej cesty, aby, z inej strany, aby som nebol obvinený možno z nejakých prehnaných ambícií, že niekto patent na rozum má a niekto nie, tuná môj kolega z klubu hovoril o amerických dejinách a tam ten boj, tak ako hovoril Maťo Chren, bol vybojovaný a on bol víťazný v prospech slobody slova a v prospech slobody šírenia toho slova - a tam ten spor, on je známy, on je sfilmovaný, je to veľmi známy spor a volá sa Ľud verzus Larry Flynt. Larry Flynt bol vydavateľ pornočasopisov a napriek tomu, že to bolo tak, on ten spor nakoniec vyhral a tá vyššia mravná hodnota, a to je sloboda slova a sloboda jeho šírenia, je, bolo urobené v Amerike zadosť, pretože dlhé dejiny, ktoré si niekedy v rámci boja za slobodu museli tam v Amerike vybojovať, im boli viac ako to, že vznikne a otvorí sa Pandorina skrinka a niekto začne nejakým spôsobom slobodu slova spochybňovať. Ja preto hovorím, že keď niekto víta túto debatu, ja chcem iba upozorniť na možné otvorenie Pandorinej skrinky a napriek tomu, že táto téma pravdepodobne z môjho pohľadu na Slovensku veľa bodov neprinesie a skôr bude 90 percent ľudí naklonených tomu, že nejakým spôsobom môžeme obmedziť slobodu slova, v tomto prípade možno slobodu nejakého iného zobrazenia.
Ja sa pýtam, kde sú vyčíslené náklady? Viete, ako ďaleko táto téma siaha, vieme si vôbec tuná my predstaviť, do akej obrovskej témy sa púšťame, keď my sami tuná nám sloboda slova bola ako keby garantovaná? Iné národy, iní ľudia bojovali a zomierali často za to, aby slovo šíriť a niečo povedať mohlo byť obsahom ústav v mnohých štátoch. Naša ústava, tak ako tu citoval Igor Matovič, hovorí v článku 26 o slobode prejavu a na právne informácie, a tá je zaručená.
"Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátov. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať" iba na licencie, to nám uzákoňuje duálny systém, podmienky sú ustanovené zákonom o retransmisii. "Cenzúra sa zakazuje". V čl. 4: "Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných ľudí, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti." A tak sa teda pozrieme, čo je to tá mravnosť. "Mravnosť je súhrn zmýšľaní, resp. súvisiacich správaní slobodného a rozumného človeka, ktoré zodpovedajú príslušným etickým a spoločenským normám, korešpondujú s mravným zákonom." Definícia teda znie, že "mravnosť je súbor mravných pravidiel a noriem subjektívnej povahy a človeka, ktoré ovplyvnia jeho konanie. Mravnosť je hlavný predmet skúmania etiky." V predchádzajúcom týždni tu niekto sa snažil jedného kresťanského etika nejakým spôsobom dokázať a prišiel pre mňa k prekvapenému záveru, aj som ho za to kritizoval, a spomínal tu jednu božskú osobu, ja si toto už na tomto mieste som sa zaviazal sám pred sebou napriek tomu, že som ho kritizoval a používal jeho meno, že už to viacej neurobím, a preto chcem apelovať pri tom, ako som si tento zákon a jeho dôvodovú správu čítal, že nevydávame sa dobrou cestou. Nevydávame sa dobrou cestou preto, že nám sloboda slova, jeho šírenie, zobrazovanie bolo darované. Iní bojovali za to, aby my sme si mohli povedať, zobraziť a určiť to, akým spôsobom naša spoločnosť bude spravovaná, a to sme si dali aj do ústavy. Otvoriť Pandorinu skrinku a hovoriť o tom, že zavedieme nejakým spôsobom - a ja sa ho skúsim teda z toho návrhu zákona, aby som nebol obvinený, že som ho nečítal, jednu citáciu si dovolím a to je, že v odseku 3, ktorý znie, sa dopĺňa, § 1 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Ohrozením mravnosti sa rozumie pre účely tohto zákona zverejnenie alebo sprístupnenie takého výtvoru vo veci, ktorého jediným alebo hlavným cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie alebo obscénnym alebo vulgárnym spôsobom odkrývať a zdôrazňovať intimitu ľudského tela alebo pohlavného života a ktorého následkom môže byť narušenie ľudskej dôstojnosti alebo vytvorenie zastrašujúceho, ponižujúceho, zneucťujúceho, nepriateľského alebo urážlivého prostredia."
Ja nebudem obhajovať tieto fotky, či mravné sú, alebo nie sú, keďže je to subjektívna kategória, tak z pohľadu veľa ľudí, mne sa mnohé z nich takisto nepáčia a myslím si, že v zdravej spoločnosti existuje dostatočné množstvo mechanizmov na to, aby sme ochránili tie často spomínané deti, ktoré tu často beriete. Viete o tom, že aj alkohol je nebezpečenstvom, a preto my budeme zakazovať predávať alkohol v Tescách, alebo pôjdeme teda touto cestou ďalej a ďalej, a ďalej. Nechodia vaše deti, ja mám deti na rozdiel od poslanca Chrena, ale v Tescu sa alkohol predáva, je to metla ľudstva, ohrozuje mravnosť, ale nebudeme sa predsa vydávať cestou zákazov a príkazov v tak citlivej kategórie, ako sloboda slova je. Páni poslanci a kolegovia, ja vás iba upozorňujem na to, že otvárame Pandorinu skrinku, boj za slobodu slova nevybojovali Slováci, je to dejinná linka obrovských obetí na životoch a obrovských perzekúciách príkladov, na ktoré tu nie je teraz miesto a čas, aby sa stalo systémom v demokratických krajinách, že môže si ten, kto má nejakým spôsobom názor, ho prezentovať slovom, písmom, tlačou, obrazom, ako, ako do tej miery, dokiaľ nenarúša nejakú slobodu a nevstupuje do slobody niekoho iného. Tento návrh zákona tým, že sa tu subsumujú, a ja teda pozerám na to, že či obrázok, ktorý má dehonestovať nejakého človeka, za možné, alebo obžalovávať ho verejne za jeho možné vystúpenia, ktoré sa použili aj v dennej tlači, možno dávať do toho, že vyvoláva sexuálne vzrušenie alebo teda odkrýva a zdôrazňuje intimitu ľudského tela. Branislav, ja som tým, ako sme sa vracali z Mestského zastupiteľstva v Trnave, počúval tvoj príspevok v rozprave a ja som tam narazil dokonca aj v tvojich slovách pri tom, ako si vystupoval, ja to teda skúsim nájsť a odcitovať, že si rozdelil teda denné obdobia na to, kedy je vhodné sa sexualite venovať a kedy nie a tým, že teda Slovensko je zamorené všadeprítomným zobrazovaním nahoty a sexuality, bilbordmi, internetom, tlačovinami a kdekade sú vystavené obrázky, plagáty čokoľvek a toto reálne vybíja sexuálny náboj, ktorý má byť rezervovaný pre určité obdobie. Na obed sa sexuálne správať, to nie je obdobie, kedy sa chceme sexuálne prejavovať, to je rezervované pre večer, voľný čas, víkend alebo posteľ, ja citujem, "s tým je predsa spojený prejav lásky, ktorého cieľom je plodnosť". Tuná sa pripájam k tomu, že naozaj nechajme ľudí sa sexuálne vybíjať proste v dennú hodinu, kedy oni to uznajú za vhodné, ja neviem, či to je zrovna teda obed, ale pre niekoho áno, pre niekoho nie. Fakt nie sme tak múdri svetom zákonodarcom tým, že máme zákonodarnú a ústavodarnú iniciatívu, že skutočne vieme. Viem, že si dávate stále do úst tie deti, ale deti sú pre mňa tuná tak, ako som vyčítal strane SaS, že LGBT komunita sú rukojemníkom, tak vy stále hovoríte o deťoch, ktoré sú vystríhané, ktoré sú konfrontované s inými nástrahami ľudského života a ja hovorím, že vy tu siahate na element, ktorý nie je dobré nejakým spôsobom otvárať Pandorinu skrinku. Ja vám poviem aj teda konkrétny príklad, tuná niektorí poslanci používajú expresnejšie slová, takisto to nabúrava deti, takisto to dieťa má prístup na to, čo ja teraz rozprávam a teraz ja budem chcieť, aby nejaký regulačný orgán, ktorý reguluje médiá alebo internet, aby slovo, ktoré tu bolo použité a je často citované v novinách, tak zakázalo to, že nemôže byť zobrazovaný človek, ktorý používa slová napr., nechcem ho vysloviť, ale je dosť populárne, čo sa týka Igora Matoviča napr. A to hovorím, že vydávame sa na cestu, vydávame sa na cestu tú, že niekto, nejaký regulačný orgán, nejakým upravením zákona budeme môcť obmedzovať to, že napr. toto kazí mládež. Ja teda furt deti, viete, kto v histórii bol za kazenie mládeže odsúdený a musel vypiť fľašu bolehlavu? Bol to Sokrates. Sokrates, ktorý sa premával po Agore, namiesto toho, aby robil vo vinohrade, Xantipa ho za to nemala rada a veľmi ho bila, ale koniec-koncov tí múdri grécki vtedajší jeho ho odsúdili za to, že kazí mládež, to bol dôvod. Tento dôvod si môžeme zobrať úplne všetci, ja mám na srdci budúcnosť svojich detí úplne rovnako, páni poslanci a panie poslankyne, ako vy a myslím si, že keď tu sme v 21. storočí a bavíme sa o možnom, možných rizikách obmedzenia slobody slova a máme tu krajiny, ktoré nám dávajú príklad, že ak sa na tú cestu vydali, tak potom veľmi rýchlo sa vracali späť a ochránili to, že prejav ľudskej bytosti - slovom, tlačou, písmom - má mať všeobecnú a nikým nespochybniteľnú ochranu. Prekvapuje ma, že sa môže niekto nazvať liberálom aj v tejto snemovni a nenapadajú ho možné riziká. Ja chcem povedať záverom tohto vystúpenia, že ak existujú teda podpisy, že mnohí ľudia chcú zmeniť tento súčasný právny stav, viem, že dokážeme nazbierať aj podpisy pod to napr., aby vulgárne vyjadrujúci sa poslanci sa nedostali do tlače, vieme nazbierať podpisy pod hocičo, len treba dávať pozor, ako sa nakladá s verejnou mienkou, a pre mňa to nie je argument.
Jeden argument si tu používal a mal si tu, že teda nech ti niekto prinesie dopisy o tom, či existuje reálny dopyt po tomto. V dobe, elektronickej dobe sa reálny dopyt nemeria doručenými dopismi poslancovi Národnej rady, ale meria sa, napr. pri elektronických médiách sa to volá peoplemetre. Samozrejme, že médiá, a to by sme si mali, ja o tom niečo viem, uzrejmiť, médiá v mnohých okamihoch svojej pôsobnosti v trhovom prostredí vôbec nerešpektujú to, že by chceli v prvom rade informovať, ale otázku dopytu nemôžeme riešiť takto jednoducho. Dopyt si odmerajú v peoplemetroch a to znamená, a ja garantujem z tohto miesta, že ak sa objaví možno nevhodným spôsobom a na to my už mechanizmy máme, aby ten nevhodný spôsob a veľmi s vami súhlasím pri zavádzaní tzv. druhej opony, kedy viem že pri elektronických médiách a jeho dosahu toho, aby obsahy, ktoré sme sa zhodli, že majú byť šírené po ôsmej, desiatej hodine alebo nie sú vhodné, aby prichádzali do styku s deťmi, ktoré prichádzajú domov o druhej alebo tretej hodine, tak tu my mechanizmus zavedený máme, len toto, čo sa snažíme urobiť úpravou v zákone o mravnosti, to je jeden, ktorý upravujete, a druhý o šírení tlačovín, má všetky prvky cenzúry, ktoré vieme odhaliť. To znamená, že vstupujete do toho, akým spôsobom má vydavateľ riešiť obsah toho, čo vydáva. Zákonodarca vstupuje, akým spôsobom má šíriť to, čo on vydá, do tohto vstupuje zákonodarca. Pri našich debatách som hovoril, že toto dokážu riešiť úplne iné mechanizmy v spoločnosti, ktoré, ak je tá spoločnosť zdravá, sa s týmto problémom vysporiada nie cestou betónovania a zákonodarstvom, ktorý nepozná potom už, kam sa ďalej vydať, lebo keď raz povieme, že nejakej časti spoločnosti vadia obrázky, inému vulgarizmy a niekto si povie, že mládež kazím ja alebo ty. A potom budeme sa baviť o tom, že on má desaťtisíc podpisov pod tým, že Branislav Škripek proste kazí mládež. Toto naozaj nie je dobrá cesta, alebo stotisíc. My sa musíme zamyslieť nad tým, že prijímame, bolo to tu aj povedané a pri mravnosti je to možno aj spomenuté, odvoláva sa to na tzv. mravný imperatív, ktorý sformuloval Immanuel Kant, a ten hovoril o tom, že mám sa správať tak, aby sa maxima môjho konania mohli stať princípmi všeobecného zákonodarstva. Ja upozorňujem, že ak by sa stalo to, že budeme nejakým spôsobom obmedzovať pri dosť vágnych formuláciách o tom, čo mravnosť je, a odvolávať sa na tým pádom subjektívnu kategóriu, že sa vydáme tak zlou cestou, že toto môže byť, páni, veľmi škaredo zneužité akýmkoľvek režimom, ktorý tuná v našej krajine môže prísť a má to všetky prvky toho, čo som sa snažil vysvetliť predtým.
Čiže v záujme zachovania slobody slova, ktoré je garantované ústavou, a tým, že toto je podľa mňa vysoký princíp, ktorý by sme si mali pri našej rodiacej sa a budujúcej demokracii, kedy si zvykáme na jednotlivé inštitúty demokratického spolužitia, tak nemali by sme do slobody slova vstupovať neuvážene alebo necitlivo, aby sme mohli vyvolávať obvinenia z cenzúry a obmedzovanie práva vydavateľov na to, akým spôsobom slobodu slova jednak prezentujú a jednak šíria. Je to, v ústave je to, (Reakcia z pléna), myslím si, že sa mýliš, ale máš veľmi ambíciu diskutovať a teraz musím za pultom povedať, čo mám na srdci.
Takže toto je môj postoj. Ja sa pri vašej iniciatíve budem mať ambíciu zdržať a možnože spolu na klube nájdeme aj riešenie, ktoré by išlo možno takou cestou, aby sme dosiahli vami proklamovanú možnú ochranu mládeže, ale zároveň, aby sme nezasahovali do šírenia tlače na Slovensku a aby sme neboli možno obvinení z toho, že skutočne sa vydávame na cestu cenzúry, čo z nás asi nikto nechce. Ďakujem za pozornosť.