Videokanál klubu

Máte pravdu, pán kolega, dneska by sme už mali skončiť, už je toho veľa. To je naozaj fakt pravda. (Povedané s úsmevom.)
Ale ja to len tak potvrdím, že tá rovná daň bola dobrou daňou, dobrým, dobrou daňou a dôkazom je toho aj to, že okolité krajiny naozaj nasledovali ten náš príklad. My budeme práve prvou tou krajinou, ktorá zruší tú rovnú daň. Ak by to naozaj bolo také zlé doposiaľ, tak tie ekonomické ukazovatele by to aj dokazovali. Ale to, že rastie aj počet nezamestnaných, áno, môžme hovoriť, že či to je teraz na vine ten súbor všetkých tých opatrení, ktoré sú tuná, okrem iného aj Zákonník práce, že táto nezamestnanosť stúpa, alebo by stúpala aj bez týchto reštrikčných opatrení.
Ale ďalším faktom je aj to, že ak tých 700 firiem odišlo do susedného Maďarska, je to minimálne ako hodné zamyslenia. To nielenže tie firmy odišli, ale s nimi aj tie pracovné miesta a pracovné pozície. A to je to na tom zlé. Ak nebudú mať ľudia prácu, naozaj sa budú búriť. To nebudú len učitelia, ale pridajú sa aj ďalší do toho štrajku. Myslím si, že to nechceme nikto v tejto krajine, aby ľudia sa búrili, ale, naopak, aby boli pokojní. Ale aby boli pokojní, potrebujú na to prácu, za túto prácu spravodlivú odmenu, mzdu, aby boli schopní uživiť svoje rodiny. Ak táto proporcionalita tu vyvážená nebude, no tak budú možno ešte aj horšie veci ako štrajk. Ja tu nechcem tuná tak strašiť, ale naozaj, keď prichádzame aj o tie základné prostriedky, tak tá nespokojnosť len graduje v nás všetkých a s ňou aj agresivita.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Číž, dovolím si povedať, že váš plamenný a opäť guľometný prejav socialistickej demagógie nemá z deväťdesiatich percent absolútne nič spoločného s predkladaným zákonom, deštrukčným zákonom o dani z príjmov. Takže väčšina vášho prejavu bola takmer na nepočúvanie.
Ale hovorili ste opäť o diskusii, že my nechceme diskutovať. Už som vám to vytýkal minule. My sa snažíme o nejakú diskusiu. Chceme diskutovať, konštruktívne hlavne, ale vy to nepočúvate. Nikto z vašich straníckych kolegov a ľudí na ministerstvách nechce absolútne o diskusii počuť. Vy ste predsa tí najmúdrejší, ktorí ste požrali všetku múdrosť sveta, a tvárite sa, že pripravujete tie najlepšie zákony. A potom si ich tuná sami po sebe musíte opravovať, pretože zistíte, že ste opäť pripravili paškvily. A takisto ako aj tento zákon, aj tie predchádzajúce.
Takže najprv si porozmýšľajte trošku, čo rozprávate, a skúste si aj spätne vypočuť vaše príhovory, že o čom vlastne rozprávate, pretože to skutočne nemá potom hlavu a pätu.
No a už dneska vidíme, že vaše opatrenia majú už negatívny dopad, už teraz, v súčasnosti, tie, ktoré sa už schválili pred pár mesiacmi. Takže skúste aj nad tým trošku porozmýšľať, aké dopady bude mať opäť pripravovaný zákon o dani z príjmov.

Ďakujem za slovo. No, vedieme tu siahodlhé diskusie o, podľa môjho názoru, veľmi jednoduchej veci, čo do obsahu, ale čo do dôsledkov a následkov možno naozaj katastrofálnych rozmerov. A ja by som to možno zjednodušil do jednej otázky podľa mňa zásadne, ktorú by som vám rád ako predsedovi finančného výboru položil, veľmi pragmatickej. Že ak by ste mali podnik, ktorý produkuje zisk, ktorý je, samozrejme, závislý od výšky daní alebo daňového zaťaženia, a mali by ste možnosť prísť alebo odísť, alebo sa rozhodnúť, či pôjdete do krajiny s vyšším, alebo s nižším daňovým zaťažením, do ktorej krajiny pôjdete? Ak žiadne iné obmedzenia, najmä teritoriálne, v zásade neexistujú?

Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko chcem reagovať. Pre žiadnu vládu nemôže byť výzva deficit akýkoľvek, aj keď by bol stlačený pod 3 %, tak ako to bolo odprezentované. Výzvou pre každú vládu by mal byť vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný rozpočet, to je skutočná tá výzva. Ak hospodár hospodári tak, že tvorí dlžoby alebo stratu, je to zlý hospodár. Ak štát takto hospodári, je zlým hospodárom. Ak firma tak hospodári, skrachuje. Ak rodina by tak hospodárila, môže sa rozpadnúť. Takže výzvou pre každú vládu, opakujem, je, naopak, vyrovnaný rozpočet a nie deficit v akejkoľvek podobe. Ďakujem, ja len toľko.

Tak dovoľte, aby som aj ja predniesla v krátkosti svoj postoj k tomu, čo povedal pán Frešo. Ja jeho prejav a prezentáciu považujem za pragmatickú. Ako to tu počúvam, tak rovnako si prajem a čakám na tu chvíľu, kedy konečne dve protichodne proti sebe stojace strany sa zamyslia nad tým, ako prepojiť dialóg. Ako očistiť budúce vízie o dani od toho, čo sa v praxi ukázalo a osvedčilo ako dobré, a vynechať to, ako tie opatrenia alebo tie nástroje, ktoré, naopak, sa neosvedčili.
Ja na tejto celej vzájomnej výmene názorov a postojov sa nemôžem stotožniť s tým konfrontačným duchom, v ktorom sa vedú, a s tými útokmi, s ktorými je sprevádzaný vlastne tento dialóg. Naozaj to považujem za patologický prejav a mám vážne obavy, že ak takýto patologický duch pri tak vážnych otázkach bude ďalej vládnuť v tomto parlamente, ak naďalej budeme týmto odtrhnutí od reality a od skutočných potrieb občanov, tak to môže nakoniec zahubiť aj samotný parlament. Tento parlamentný manažment vôbec nie je spôsobilý a schopný prepojiť komunikáciu, postaviť sa hlavne v situácii, kedy je krízová situácia, k veciam tak, ako sa očakáva.
Ďakujem.

Ďakujem. Skutočne ma zaujal ten prístup vymenovania veľkého strachu, dokonca reálne čísla ohľadom odchodu firiem na základe zmeny, ktorá sa chystá. Zároveň by som však možno aj rozšíril o možný príchod firiem, keďže pravidlá, ktoré sa idú zmeniť, ohrozujú aj to, že aké investície na Slovensko môžu prísť. Keďže súčasný stav nie je veľmi utešený a firmy odchádzajú, tým pádom strácajú zamestnanci prácu.
Ja by som sa chcel spýtať, či sa niekto zamýšľa nad tým, koľko firiem možno zvažovalo príchod a preinvestovanie nejakých finančných prostriedkov a o koľko týmto pádom Slovensko prichádza? Kto to zráta? A chcel by som vedieť, čo teda budeme ponúkať okrem tej slabunkej, okrem toho slabého odmeňovania, ceny, alebo slabej ceny práce, ktorú máme ako alternatívnu výhodu oproti štátom, ktoré sú tu okolo nás? To, že sme tu mali fungujúci systém rovnej dane a pravdepodobne budeme prvým štátom, ktorý ju zruší, toto bolo jedným z možných vyjednávacích pozícií pri tom, ak sme ponúkali možné investície ľudí, ktorí, alebo firiem, ktoré u nás investovať chceli. Zabiť to, čo funguje, to robí malý štát. To, čo reálne prináša peniaze aj v súčasnej situácii do štátnej kasy a zabezpečuje tie platy lekárov a učiteľov, je podľa mňa veľká miera rizika a veľká nezodpovednosť. A pri debate o malom a veľkom štáte sa mi zdá ako veľmi neúprimné, ak z ideologických hľadísk hovoríme o tom, že veľký štát alebo iný výber zabezpečí táto zmena. Myslím si, že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Zrušenie rovnej dane naozaj skomplikuje podnikateľské prostredie mnohým ľudom a zvlášť malým, drobným podnikateľom bude sa ťažko podnikať. Bude to administratívne zaťaženie, zníži sa počet pracovných miest, spomalí sa tvorba nových pracovných miest. Ekonomická dôvera ľahko sa stratí vo svete, vieme to veľmi dobre, má táto krajina túto skúsenosť, ale táto ekonomická dôvera sa veľmi ťažko ako prinavracia naspäť. Firmy, či už stredné, alebo veľké firmy, ak odídu z tejto našej krajiny, ťažko ich budeme dostávať naspäť.
Tristo miliónov eur na rozvojové stimuly niet, ani nebude. Môžno sa treba zamyslieť aj nad inými stimulmi a hľadať možnosti, ako túto krajinu naozaj dostať dobrým smerom. Sme mali jedno stretnutie včera so súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Títo roľníci nepotrebujú veľmi veľa nejak peňazí na to, aby tvorili hodnoty. Táto krajina potrebuje zamestnanosť takú a prácu takú vytvárať, ktorá je zmysluplná a tvorí tieto hodnoty. Dorábať chlieb na poli je zmysluplnou prácou. Tú prácu máme v celom našom chotári, v celej tejto našej krásnej Slovenskej republike a skutočne človek, keď sa pozrie na mnohé lány, ktoré sú neobsiate a neobrobené, a my skučíme, že nemáme prácu pre ľudí, to je úplne absurdné. To nemôže byť len riešenie drobných obecných služieb a podobne, takto riešiť zamestnanosť na Slovensku. Toto není cesta. Určite to nie je cesta, lebo týmto spôsobom len mnohých ľudí kazíme.
A dovolím si takú malinkú odbočku. Odvolávať sa tu na zdravý rozum, viete, dejiny ľudstva už toto poznali, je to veľmi nebezpečná cesta. Nech sa nevyvyšujeme nad to, že aký máme zdravý rozum.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Frešo, vy ste výborne hovorili, že v tejto súčasnej situácii v prvom rade treba šetriť a nie okrádať ľudí zvýšenými daňami. Ja na rozdiel od toho kolegu Blahu, ktorý je politologický teoretik a ekonomický mág za stranu SMER, ktorý vie teoreticky perfektne popísať zdravý rozum, ale asi mu trošku chýba, tak na rozdiel od neho teda poviem, že skutočne šetriť sa dá a sú tu ešte priestory. Ak si pozriete návrh nového rozpočtu, je tam mnoho rozpočtových organizácií, kde ľudia berú nadštandardne nadpriemerné platy, a dokonca sú im aj plánované už aj odmeny pre nich. Ja by som povedal, že to je úplný, totálny výsmech ľuďom do očí z vašej strany.
Takže to, čo ste pomenovali vy, dá sa šetriť, ale strana SMER nechce. A prečo by aj? Veď sú to všetko jeho ľudia, ktorých potrebuje zaplatiť, ktorých si potrebuje odložiť na horšie časy. Veď všade sú politické nominácie, ktoré stále kritizujeme, a nedajú si povedať. Takže prečo by mali šetriť, keď môžu okrádať obyčajných ľudí?
Ďakujem.

Pozdravujem všetkých kolegov, kolegyne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ono je to, sme to tu už toľkokrát hovorili, ale každé zvyšovanie daní prináša menej peňazí do štátneho rozpočtu. Je to už aj osvedčené nielen v našej krajine, ale aj v iných krajinách a aj v minulosti tomu tak bolo. Vždycky, paradoxne, zníženie daní prinieslo vždy viac peňazí do Štátnej pokladnice. Nebude tomu ani teraz tak.
Pracovné miesta, naozaj už aj je to vidieť, že odchádzajú do susedných krajín, do susedných štátov, čo je veľmi tiež zlým signálom. A strata 10-tisíc pracovných miest na našom Slovensku je takým aj veľkým drastickým zásahom do našej ekonomiky. Tým pádom ani nebudú tie príjmy do štátneho rozpočtu prichádzať tak, ako sa očakávalo. Včera aj pán minister však sám to aj rozprával, aj predvčerom, a bol aj z toho nervózny. Nezávidím mu tú situáciu.
Rovnako ja si viem predstaviť, že je možné znížiť aj služby štátu za nezmyselné služby, ako tu to bolo aj predložené včera, tie správne poplatky za nezmyselné predlžovanie platnosti stavebných povolení, ohlásenie drobnej stavby, stavebných úprav, udržiavacích prác a už aj právnické a fyzické osoby. Tam je to viac, tak nechcem sa tomu tak venovať, ale vedel by som stadiaľ povyhadzovať tie služby, ktoré štát by naozaj nemusel poskytovať a zároveň aj vyberať tieto peniaze. Za chvíľu budeme naozaj, zavedieme poplatky za to, že si ľudia nielen terénne úpravy, ale porýľujú záhradu.
A v krátkosti chcem povedať aj podporiť pani predsedajúcu, aby sme naozaj tuná štátny znak nezakrývali, tak ako to bolo prednedávnom, tu bola dúhová vlajka, teraz úmrtný list. Tak keby to bol aj úmrtný list premiéra či prezidenta, nemá to tu čo robiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Priznám sa, Ľudo, zase mne sa páčilo aj toto názorné zobrazenie a vyjadrenie toho, čo nás čaká. Ako zo začiatku ja aj myslím si, že ostatní, alebo teda mnohí ľudia tuto, ktorí videli, čo tam vlastne lepíš, tak sme sa smiali, ale potom som si, čím ďalej, čím viac som ťa počúval a som si uvedomoval vlastne, že smejeme sa na ničom, čo možno je v skutočnosti pravda a SMER to zistí možno tak za rok, keď bude počítať peniažky v štátnej kase a zistí, že tie peniaze tam nemá.
Ja osobne si myslím, že na hrubú dieru hrubú záplatu. A ak tu vládna moc podľa môjho názoru takisto ide pochovať ekonomiku, tak maličkosť, či prekryjem štátny znak, ktorý má osem centimetrov, s nejakým papierom a upozornením na to, že niekto tu ide demontovať celú republiku, je naozaj iba maličkosť.
A myslím si, že skutočné vlastenectvo poslanci v tejto sále by mohli prejavovať skorej tým, že namiesto toho, že si pomaly kúpia aj toaletný papier z Číny, tak budú si kupovať slovenské výrobky, a nie pozerať na nejaké maličkosti, či tu niekto prekryje štátny znak, ktorý má osem centimetrov.
Hore nad nami je päťmetrový štátny znak a stále tu svieti a nikto ho neprekryje.