Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

30.11.2012 o 13:27 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:27 - 13:28 hod.

Martvoň Anton Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, ja by som chcel vyzdvihnúť vaše vystúpenie. Myslím si, že bolo oveľa lepšie ako vystúpenie pána poslanca Šebeja, ktorý taktiež mal iba prejav o Amerike. Vy ste to krásne spojili aj s Európu, aj s Amerikou, ako to vlastne je a ako to vlastne vidia iní odborníci a iní experti.
Ja by som chcel povedať ešte jednu takú vec, nič si z toho nerobte, čo nám tu oni, teda niektorí kolegovia z SDKÚ, vykrikujú, že sa nesnažíme argumentovať. A otázka znie: Na čo máme argumentovať? Doobeda sme si tu mali možnosť vypočuť argumenty pána poslanca Kaníka, ktorý tu točil stále o správe o globálnej konkurencieschopnosti Slovenska za roky 2012 - 2013, a keď som poukázal na to, že išlo o správu, kde sa štatistické zisťovanie dialo za vlády Ivety Radičovej, tak automaticky všetky argumenty skončili.
Čiže chcem sa spýtať: Na aké argumenty my máme vlastne reagovať? Máme reagovať na argumenty týkajúce sa vlády Ivety Radičovej, ako to tam nefungovalo? No myslím si, že nie!
Tak preto ja aj vítam toto vaše vystúpenie a vyzdvihujem ho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 13:14 - 13:16 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Pán kolega Brocka, vy s tým transparentom jedným chodíte asi aj spávať, dokola to tu otáčate ako nejaký prací prášok v reklame. No dobre.
Ďakujem pekne kolegovi Čížovi za to, že nastavuje zrkadlo týmto našim mimoriadne limitovaným a provinčným neoliberálom. Svet je naozaj o niečom inom. Pán Kaník predtým hovoril: Pozrite sa do sveta, pozrite sa do Litvy. No tak, pán kolega Kaník, Litva nie je svet, svet je o niečom inom.
A je dobré, že ste spomenuli Hayeka. Hayek naozaj bol vnímaný a dodnes je vnímaný ako extrém, ako niečo, čo je v serióznej literatúre opomínané a marginálne. Pretože Hayek je naozaj neoliberálny extrémista. Keď napísal Cestu do otroctva, čo je mimoriadne povrchná knižka, tak bolo očividné, že sa jedná o neoliberálneho pomätenca, ale zašiel ďalej. Neviem, pochybujem silne, že ste čítali vôbec niečo od Hayeka.
V ďalšej knižke Právo, zákonodarstvo a poriadok, ktorú som si takisto veľmi poctivo naštudoval, tento autor obhajuje obmedzenie demokracie, čiže sa nejedná len o neoliberála, ale aj autoritatívneho filozofa.
A v Osudovej domýšľavosti v 90. rokoch viete, čo odporúča, ako odporúča riešiť chudobu s treťom svete? Odporúča týchto ľudí vyhladovať. Toto je váš vzor, takýto jeden sociálny darvinista a, dá sa povedať, odpudivý, odpudivý neoliberál.
Ale napriek tomu si ho vážim, vážim viac ako vás, páni kolegovia, pretože sa aspoň snažil argumentovať. Vy tu dokola točíte len vaše floskuly bez nápaditosti, bez argumentov. Ani len vlastných autorov nečítate. Pán kolega Sulík, aspoň tú moju knižku si konečne prečítajte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 12:51 - 13:12 hod.

Číž Miroslav Zobrazit prepis

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, sme svedkom opäť už niekoľko hodín trvajúcej... (Reakcia z pléna.) Pol hodiny. (Reakcia rečníka na otázku z pléna.) ... trvajúcej diskusie o progresivite daní, aby som to zhrnul, kde už sme úplne prestali registrovať, že náš rokovací poriadok má tri čítania. V prvom čítaní sa hovorí o filozofických, ekonomických, spoločenských podmienkach, legislatívnych otázkach, či je potrebné meniť legislatívu a podobne. V druhom čítaní sa zaoberáme potom už vlastným textom zákona, bavíme sa o navrhnutých pozmeňujúcich návrhoch. A v treťom čítaní potom už iba opravujeme prípadné gramatické chyby. My ale už pokračujeme naďalej v prvom čítaní. Diskutuje sa opäť a diskutuje sa opäť veľmi všeobecne a diskutujú sa teda predovšetkým hodnoty.
Vážení kolegovia z opozície, som veľmi rád, že tí najviac zaslúžilí bojovníci tu sedia, takže môžem s nimi trošku popolemizovať. Už len z toho dôvodu sa mi zdá, že je potrebné zareagovať na túto diskusiu, keď tu existuje, a obávam sa, že už racionalita ani zďaleka nie je tou najviac sledovanou hodnotou. Už len potrebujem demonštrovať verejnosti teda, že ten odpor je masívny a my v opozícii sme urobili všetko, čo sa dá, a naťahovali sme to, ako sa to len naťahovať dá.
Dobre. Skúsme teda k tým niektorým základným hodnotám. Znovu, vážení kolegovia, zostanem v pozícii, že nebudem citovať ani nejak dramaticky ľavicové pramene, ani ľavicovo vyhranených autorov, ale budem sa snažiť interpretovať to, ako ja vidím prebiehajúcu diskusiu a ktoré faktory považujem za dôležité.
A keďže opakovanie je matka múdrosti a nič nám to nepomáha, tak mi dovoľte znovu opäť zacitovať z jedného článku, ktorý bol uverejnený pravdepodobne nie v ľavicovom denníku, volá sa SME, a bol tam napísaný tento titulok: "Vystrašení lídri hľadajú budúcnosť kapitalizmu." Dokonca organizátori aj zrušili tradičný panel o predpokladanom vývoji ekonomiky počas roku, ale nahradili ho iným panelom v Davose, ktorý nazvali "Zlyháva kapitalizmus 20. storočia v 21. storočí?". Zakladateľ tohto fóra pán, tuším, Scheuble v danom svojom príhovore na tomto fóre povedal: "Kapitalizmus v dnešnej podobe už nesedí do súčasného sveta." Takže necitujem fóra, kde prichádza 3-, 4-tisíc účastníkov, ktorí sú pandantami tohto davoského fóra a kde ľudia hovoria o biede, o nespravodlivej majetkovej diferenciácii a o tom, že ten tradičný koncept pre spoločnosť sa dramaticky vyčerpal a v konečnom dôsledku necítia v svojom okolí pokrok, ale, naopak, deštrukciu.
Nesledujeme, že by sme sa s týmto zaoberali, nesledujem a ako počúvam kolegov z opozície, ale absolútne, ani o centimeter, v ich vystúpeniach sa hodnotovo nezmenilo nič. Klasický, čistý neoliberalizmus. Preboha, len nie dane! Lebo tých nadšených budovateľov pracovných nových miest tým zneistíme, znechutíme, odídu, ujdú. Nehovoríme principiálne o nejakej etike, nehovoríme principiálne o spoločnosti, že tá ekonomika prebieha a je súčasťou nejakej spoločnosti, že už máme špecializáciu, že podnikať môže v spoločnosti maximálne 20 %. Ale napriek tomu licomerne tí, ktorí podnikať nemôžu a ktorí v tom mojom príklade, o ktorom som hovoril, že po desiatich rokoch priemerne úspešný podnikateľ, ktorý zarobí ročne 2 mil. korún, a učiteľ so 600 eurami po desiatich rokoch sú v dramaticky odlišnej situácii, tak teraz nesmierne podporujete ono plytvanie verejnými peniazmi, a treba naliať do učiteľov a podobne. Licomernosť, principiálna nehodnotovosť a len chrániť ich záujmy, ktorý preukázateľne likviduje spoločnosť. Neviem to už inak povedať. Preukázateľne likviduje spoločnosť. Takže toto hovoria v Davose.
Skúsim ešte nejako inak. Vyšla taká jedna kniha, dovoľte mi z tej knihy zacitovať, lebo hodnotovo o tom čistom trhu a o tom všetkom, čo tu pán kolega Kaník, pán kolega Sulík atď. narozprávali, tak skúsim, čo povedal spisovateľ, ktorý v českom nakladateľstve Akadémia vydal knihu, to znamená v nakladateľstve, ktoré neoverené texty nepublikuje, a kniha vzbudila relatívne veľký ohlas v odbornej verejnosti. A hovorí autor Cassidy, ktorý je pravidelným dopisovateľom New Yorkeru, newyorského časopisu, známeho celosvetovo. "Poňatie finančných trhov ako racionálnych a samosprávnych mechanizmov je vynálezom posledných 40 rokov, predtým väčšina ekonómov sympatizovala s Charlesom Mackayom, novinárom a niekdajším kolegom Charlesa Dickensa, ktorého kniha Neobyčajne populárne bludy a šialenstvá davu z roku 1841 prirovnávala špekulatívnu posadlosť ako tulipánomániu, ktorá zachvátila Holandsko v 30. rokoch 17. storočia, ekonomickú bublinu v Obchodnej spoločnosti Južné more (South Sea Company) v Londýne v 20. rokoch 18. storočia, k čarodejníckym procesom a k ďalším príkladom kolektívneho šialenstva. Hovorili, že: "Prechod od Mackayovho pesimistického pohľadu na financie k optimistickému pohľadu Greenspanovmu", nemusím kolegom hovoriť, kto to je, "trval dlho a aspoň čiastočne sa zakladal na nesprávnej interpretácii teórie tzv. neviditeľnej ruky, ktorú Smith nemal nikdy v úmysle aplikovať na financie. Tento prechod začal iróniou osudu v 30. a 40. rokoch 20. storočia, kedy sa zdalo, že kapitalizmus stagnuje, a tak mnohí ekonómovia sa dívali dokonca priaznivým pohľadom na nahradenie cenového systému centrálnym plánovaním," tvrdí autor. Má pravdu, nemá pravdu?
Čo je ešte ale zaujímavejšie ďalšie pre vás, kolegovia, keďže zvlášť SaS ako strana podporuje Hayekovu spoločnosť a má pocit, že proste to je guru európskej ekonomiky a hodnoty dokonca ani nie modifikovať, ale absolútne aplikovať, lebo podľa nich tým pádom je to záruka šťastného rozvoja spoločnosti. Pozrieme sa, čo hovorí tento autor v tejto jeho knihe. "Keď som začal počiatkom 80. rokov"... (Reakcia z pléna.) Cassidy: "Prečo trhy zlyhávajú", sa volá tá kniha.
A píše tento autor toto: "Keď som začal začiatkom 80. rokov v 20. storočí študovať ekonómiu na Univerzite v Oxforde," aby sme si rozumeli, "Hayek bol všeobecne vnímaný ako pravicový pomätenec. Iste, v roku 1974 získal Nobelovu pamätnú cenu, avšak to v ekonomickej brandži sa bralo ako politická náhrada, lebo ju obdržal spolu s Gunnarom Myrdalom, švédskym ľavicovým ekonómom. Myrdal dokonca neskôr povedal, že by ocenenie nebol prijal, keby bol vedel, že sa o túto cenu má deliť s Hayekom. Hayekove návrhy na oslabenie odborov, privatizáciu odjakživa sa zdali bizarné. Bol pokladaný skôr za libertiánskeho politického filozofa, nie za praktického ekonóma. Svoje univerzitné a postgraduálne štúdiá som zdarne ukončil," píše autor, "hoci som ani jeden z jeho článkov nikdy nečítal a nebol som sám. Až donedávna zmieňovalo Hayekovho meno iba veľmi málo učebníc ekonómie a jeho vedecký životopis nebol k dispozícii vôbec."
To píše teda zrejme absolvent Oxfordu z 80. rokov a ponúka nám to v knihe, ktorú vydalo české nakladateľstvo Akadémia.
Vážení kolegovia, ja netvrdím, že to je pravda, len tvrdí to autor, ktorý je vnímaný ako veľmi zaujímavý autor, minimálne, aby som povedal. (Reakcia z pléna.) Takže toľko to k tým vašim východiskám, ale to by až taký problém nebol. V tých 90. rokoch sme naozaj boli dosť málo pripravení na ten transformačný proces a vtedy sa zdalo, že "Cesta do otroctví", Hayekova, že je nesmierne nádherná kniha, aj ja som ju s veľkým zaujatím čítal a Ježekove potom české reinterpretácie tejto knižky, a to, akým sa stávala vlastne čímsi, čo predtým marxizmom a inými teóriami vychovávaných ľudí, ako vytvorilo u nich predstavu, že toto je to, čo je ten skutočný kapitalizmus.
Vážené kolegyne, kolegovia, ale od roku 1989 už máme za sebou 22 rokov. Je neuveriteľné, že nenastal ani najmenší posun, a to dokonca v situácii, keď sa nachádzame vo vleklej kríze a k prehodnocovaniu základných hodnôt dochádza v celosvetovom pomere. Skúsme, aké autority v danom prípade, okrem teda tých davoských, ak by nestačili.
Chcel by som sa zmieniť o autoritách cirkevných, pretože v našom parlamente, teraz už nehovorím k váženým kolegom zo SaS-u, ale máme tri strany, ktoré majú v názvoch, že sú strany kresťanské: maďarská SDKÚ, slovenská Kresťanskodemokratická strana atď. Ja som zaregistroval, že v roku 2011 v novembri, existuje tam taký inštitút, ktorý sa volá Pápežská rada. Je Pápežská rada pre rodinu, pre solidaritu a jedna z nich je pre pokoj a solidaritu a táto vydala nótu k reforme svetového finančného systému. A teraz pozrime sa, že čo teda komentár v postoji v klasickom kresťanskom periodiku k tomuto dielu uvádza: "Za najnaliehavejšiu oblasť politiky bola označená politika týkajúca sa sociálnej spravodlivosti, finančná a menová politika, ktorá nepoškodzuje slabšie krajiny, politika zameraná na realizáciu voľného a stabilného trhu, ale aj politika zameraná na spravodlivé rozdeľovanie svetového bohatstva aj prostredníctvom doteraz ešte neznámych globálnych foriem daňovej solidarity."
Vážené kolegyne, kolegovia aj zo SaS-u, aj z Obyčajných ľudí, ako v tejto diskusii môžme identifikovať zvlášť v ťažko neoliberálnych vystúpeniach pána Brocku, neviem, do akej miery reprezentujú celý klub KDH, jak aspoň náznak záverov tejto rady možno postihnúť? Zákonník práce, ktorý likviduje pracovné prostredie, ľudia, ktorí žijú dlho v poddimenzovaných mzdových podmienkach, chceme im ešte znížiť, lebo budeme nekonkurenční. Ktovie, nemôžme už dneska robiť žiadnu domácu hospodársku politiku, lebo nemôžme, no tak v takom prípade musíme byť investorovi každému, ktorý sem príde, absolútne vďační a vytvoriť absolútne podmienky a v danom prípade, aby sme prežili, netreba na sa ľudí vôbec pozerať, na to, ako žijú.
Kde sú tie nádherné hodnoty, ktoré kedysi kresťanská sociálna politika postulovala spolu, mimochodom, so sociálnou demokraciou, ako napríklad ľudská dôstojnosť, právo na dôstojný život? Na jednej strane plné ústa rodinnej politiky, na druhej strane jediné, čo ponúkate ľuďom, aby sa rozbehli po svete, aby chodili za prácou, neviem, stovky kilometrov a podobne, ale jedným dychom rovnako treba rodinnú politiku, treba, aby sme rodinu podporovali, lebo je to nesmierne dôležité.
Veď tam sú tak zásadné protirečenia, ale ani to by nebolo tragické. Tragické je to, že je nulový posun. Ja naozaj, ja s kolegami mám možnosť vás počúvať už šesť rokov. Tragédia je, že pokiaľ nezareagujete na tieto veci a nie ste schopní aspoň trošku vnímať vážne reálie, v ktorých sa spoločnosť nachádza, obrovské príjmové nožnice, ktoré sa roztvárajú, obrovské množstvá nezdaneného kapitálu, veď som tu rozprával o 28 biliónoch amerických dolárov, ktoré sú v daňových rajoch. Jak sa tam dostali? Sú to zdanené peniaze? Veď len malá úvaha o tom, že 20-percentné zdanenie 28 biliónov amerických dolárov, v preklade je to 5 alebo 6 biliónov amerických dolárov, je to viac ako hrubý domáci produkt Francúzska a Nemecka dokopy. Veď to sú obrovské peniaze!
O aké prekvapkávanie, že ktoré ako príde a ľuďom sa zlepší situácia? Keď celá Británia je dneska v obrovskej diskusii na tému, že zisťujú, že obrovské koncerny, už som tu niekoľkokrát rozprával, ako je Starbucks a podobne, neplatia dane. Murdockovi vyrátali, že celý jeho koncern zaplatil 2,7 %, už ani nehovoria o internetových a iných firmách, ktoré ale absolútne unikajú zdaneniu. Veď odkiaľ tých 28 biliónov amerických dolárov zobralo v tých daňových rajoch?! (Potlesk.)
Ale na druhej strane plné ústa toho, ľudia sa musia ešte viacej uskromniť, dôchodcovia, nedá sa nič robiť, musia dožiť v tých absolútne neserióznych podmienkach, kde nemajú dokonca peniaze ani na lieky podľa elementárnych modelov, ktoré si vytvoríme, čo urobíte s 300- až 400-euro pri dôchodku.
Vážené kolegyne, kolegovia, kde je, ako môžme čo len trošku polemizovať a komunikovať s kresťanskou sociálnou náukou, keď tu není ani náznak nositeľov tejto politiky?!
Proste, možno sa k tomu vyjadríte, možno to my dobre nevidíme, ale som presvedčený, že je to tragické, ak to na Slovensku vyzerá takto, a keď ani napríklad tie dva symboly, ktoré som citoval, davoské fórum a Pápežskú radu pre pokoj a solidaritu, ktorá vysiela veľmi vážne posolstvá, posolstvá do sveta, že to nemá ani nulovú reflexiu vo vašich vystúpeniach. Ani nulovú!
Vážené kolegyne, kolegovia, ale dôsledkom potom je, že sa dostávame do tej situácie, ktorú vidíme. Nič iné nerobíte, len vlastne ste v permanentnej obštrukcii. Nejdete do serióznej diskusie. A prečo nejdete do serióznej diskusie? Vystavil vám zrkadlo jeden pán, ktorého som ja čítal, ale som vždy bol dosť výrazne psychicky konsternovaný po tom, čo som čítal, volá sa pán Breiner, je to náš významný hudobný skladateľ. Odišiel predčasom do Spojených štátov alebo do Kanady, kde žije. Teraz vydal v SME jeden veľmi zaujímavý článok, kde síce teda není ani za Obamu, ani za Mitta Romneyho, ani za socializmus, ani nesocializmus. Napriek tomu tak kritické, kritické slová na tému existujúceho neoliberalistického konceptu ťažko nájdete pomaly ešte aj v lavicovej literatúre, vážené kolegyne, kolegovia. Len taký malý citátik, jeden, mi dovoľte z neho, opäť, to není ľavicový autor, je to človek, ktorého možno poznáte a viete, o čom rozprávam, že čo nám tento človek ponúkol, že čo všetko zistil v Amerike.
Hneď to bude, len trošičku... (Rečník listuje v papieroch. Reakcia z pléna.) O Obamovej Amerike. No, veta typu, že všetci naši lídri našich kresťanských strán vyjadrili v našej tlači, všetci sme to videli, nesmiernu ľútosť, že nebol zvolený Mitt Romney, lebo že to by bol ten správny kandidát. No pán Braidner hovorí, že Romney (reakcia z pléna), Breiner, pardon, ďakujem.
"Romney bol najnormálnejší zo všetkých republikánskych kandidátov. Znamená to ale akurát to, že bol najlepší z kŕdľa psychicky vážne narušených mimozemšťanov s názormi stredovekých inkvizítorov." (Potlesk.) Toho Mitta Romneyho, ktorý nebol zvolený, bol okrem iného nezvolený aj preto, že ďalší miliardár, meno som zabudol, ale nie je podstatné, keďže podporoval ďalšieho, ako tvrdí teda pán Breiner, toho inkvizítora Gingricha z toho minulého storočia ešte, tak vyrobil proti Romneymu polhodinový dokument. Ja zaujímavé, že naše médiá o tom absolútne neinformovali, pričom zohrával v americkej tlači, v americkej kampani veľmi zásadnú úlohu. Na a tam zrazu v tom dokumente hovoril jeden z robotníkov v papierni, že, no áno, donútili nás postaviť 12-metrové pódium, na ktoré sa postavil pán Romney a hovoril, že musím zlikvidovať vašu firmu s 12-tisíc zamestnancami, ale nebojte sa, všetci dostanete zlaté padáky. A ďalej hovoril v tom dokumente, čo natočil ten pravicový miliardár, na prospech toho Gingricha, že teda úplne náhodou, úplne náhodou pán Romney zarobil na tom 100 mil. amerických dolárov, z ktorých hneď zdanil dokopy maximálne 14 % v tom období, pretože zvyšok prehnal pre svoju nekresťanskú mormonskú nadáciu, ktorú má. To hovorí pán Breiner, ako vyzerá ten kapitalizmu.
Ale aby som už ďalej nehovoril, ja chcem skončiť. Len, vážení páni, naozaj verte to, že som už starší človek, mocem sa tu 20 rokov a vážne trošku počúvajte a odpustite mi to slovo, lebo mám s mnohými z vás priateľské vzťahy, nestrápňujte sa už tak. Vážne, nerobte to, skúste sa pozrieť na reálny súčasný stav, jak to vyzerá.
Tvrdí opäť teda Breiner, ale, no: "Mzdy manažmentu sa popri znižovaní nákladov zvýšili 6- až 10-krát. Hovoríme o miliónoch, nie o fazuľkách", aby som citoval. "A čo je vrchol, pri likvidácii firmy a prepustení 18-tisíc zamestnancov si chce manažment ako súčasť likvidačného plánu vyplatiť špeciálne odmeny vo výške 1,750-tisíc dolárov. Čiže to je ten nádherný mechanizmus, nezdaňujme, žiadne progresívne dane. Zlikvidujete podnikanie, zlikvidujete vyrábanie nových pracovných miest. Kto číta trošku štatistiky o tom, ako dramaticky sa zvýšili platy manažmentov, obrovsky, a aké vážne autority kritizujú zásadným spôsobom tento jav, mimochodom, prezident Obama hovorí o obludnosti v tomto zmysle, vážené kolegyne, kolegovia. Hovorí o obludnosti, o bankách, ktoré sme sanovali peniazmi daňových poplatníkov, teda Spojených štátov, ktoré si vzápätí kupovali za 45 mil. amerických dolárov lietadlá a podobne a vyplácali si stomiliónové odmeny, vážené kolegyne, kolegovia.
Tiež to bolo s tým - rozmach pracovných miest. Príklad dám: prekvapká bohatstvo od tých veľkých z tých daňových rajov, odkvapká okamžite medzi ľudí a ľudia sa budú mať dobre. Deštruovali sme celosvetovú spoločnosť týmito hlúposťami z tej neoliberálnej, neoliberálneho konceptu, našťastie si to zatiaľ uvedomujú iba reprezentanti občianski, jak ja hovorím. Ak je to do istej miery kresťanská cirkev, ktorá prelomila bariéru nepolitickosti a nevstupovania do ekonomiky, pretože cíti, že tie procesy, ktoré fungujú vo svete, pokiaľ nebudú normálnym spôsobom regulované, tak môžu pôsobiť vážne zničujúco. Vážne zničujúco. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec, nech sa páči.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Áno. Takže ešte poslednú, posledný taký citát pre vás, vážené kolegyne, opäť z tohto, z tohto centra.
Americká daňová odbočka pre onoho šéfredaktora s inštinktom, takto: "Dane boli v Spojených štátov zavedené pred 100 rokmi," píše Breiner, "pretože verejnosť bola extrémne pobúrená veľkými majetkovými rozdielmi. Navyše daňová sadzba v Spojených štátoch v rokoch ´40, ´50, vyše 90 %." Tam autora opravím, v čase vojny v rokoch ´42 až ´45 bola až 94 %, potom začala klesať. Ale ďalej: "Najvyššia daňová sadzba pri príchode Ronalda Reagana k vláde bola 70 %," vážené kolegyne, kolegovia, "najvyššia daňová sadzba pri Reaganovej daňovej revolúcii", keď teda odchádzal, "bola 28 %."
A teraz píše autor: "Štátny dlh pri príchode Reagana", teda ešte pri 70 percentách dane, "bol 930 mld. amerických dolárov. Po odchode Reagana", po daňovej revolúcii, "bol štátny dlh 2 600 mld. dolárov." Neznamená to nič?
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás pekne, som presvedčený, že v konečnom dôsledku u vás prevládne politický cit a pozitívna motivácia. Skúste nejak túto vládu zmysluplne vládnuť. Buďte naozaj konštruktívnou opozíciou a kritizujte všetko, čo má zmysel, pomôže to. Ja osobne na rozdiel od vás verím v kolektívny rozum. Verím v tom, že pokiaľ vytvoríme skutočne dobré prostredie a budeme sa korektne, zmysluplne a vecne prieť o hodnotách, o ich poradí, ako si ich zostavíme, tomuto národu pomôžeme.
Pokiaľ skončí náš vzťah z vašej strany čisto na obštrukčnom a nezmyselnom konfrontačnom princípe, nám bude zbytočne škodiť a obávam sa, že ani vy si politicky nepomôžete.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:49 - 12:51 hod.

Duchoň Daniel Zobrazit prepis
Ďakujem.
K pánovi poslancovi Kadúcovi. Tam ste to nejak tak formuloval, že ak by ste mali spoločnosť, ktorá je akože závislá od zisku? (Reakcia poslanca.) Tak akože logicky, samozrejme, každá spoločnosť sa vytvára nato, aby, teda s cieľom dosiahnuť maximálny zisk, to je ako logické. (Reakcia poslanca.) Od daní. Zase. Ktorý podnikateľ povie, že chcem platiť dane? Asi žiaden. Je úplne prirodzené a logické, že každý podnikateľ by chcel mať nízke dane. Ale ja stále som poukazoval na jednu zásadnú skutočnosť, že tu nie je priama úmera medzi tým, že tu bude rovná daň alebo nízka sadzba dane a jednoducho tu bude dochádzať k hospodárskemu rastu, bude tu dochádzať k výraznému poklesu nezamestnanosti. Všetko toto je naviazané na externé prostredie, ktoré, všetci vieme, v akom dnes žijeme. A preto tvrdím, že každá spoločnosť, ktorá má, ktorá by mala mať expanziu do budúcnosti, to znamená, že by sa jej rozširoval odbyt, to znamená, že by sa jej do budúcna rozširovali výnosy, tak bude zamestnávať, bude prijímať nových ľudí, bude aj platiť dane, pretože má víziu ďalšieho hospodárskeho rastu. Ale toto je podmienené naozaj tým, do akej miery sa v dnešnej situácii ešte dokáže expandovať. A, bohužiaľ, tá situácia externá je natoľko zlá, že toto je ten základný determinant, ktorý spôsobuje to, že tržby sa prepadávajú. To, že jednoducho tie firmy prepúšťajú. Ako toto je tá základná vec, na ktorú som sa snažil vo svojom príspevku upozorniť.
A druhá je tá, že, tak ako som povedal, ten, proste tá modla tej nízkej sadzby dane sa ukázala, že jednoducho ako nefungovala.
To asi aj k ostatným kolegom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2012 12:19 - 12:42 hod.

Duchoň Daniel Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som takisto zaujal stanovisko k pripravovaným zmenám, čo sa týka zákona o dani z príjmu právnických, resp. fyzických osôb.
Po prvé by som rád upriamil pozornosť na stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomika, no ale aj stav, ktorý dnes zažíva Európska únia, resp. eurozóna, aké sú ďalšie vyhliadky.
Všetci môžme konštatovať a si uvedomujeme, že prebiehajúca recesia v eurozóne výrazným spôsobom zasahuje do nášho vnútorného ekonomického prostredia, a to najmä z pohľadu budúceho rastu hrubého domáceho produktu a od toho sa odvíjajúceho aj ďalšieho prostredia, či už z pohľadu tvorby pracovných miest, resp. reálneho nárastu miezd a tak ďalej.
Samozrejme, pokračujúca recesia má, ako som už povedal, fatálne dôsledky na ekonomiku Slovenska, najmä ak konštatujeme a viackrát sme povedali, že naša ekonomika je otvorenou ekonomikou, kde export tvorí 85 % hrubého domáceho produktu.
Napriek teda pokračujúcej recesii na Slovensku na budúci rok je odhadovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni niekde okolo 2,1 % s tým ale, že teda tento rast je prevažnou mierou tvorený exportom, tak ako som povedal, a tu treba otvorene povedať, že ten export predovšetkým ťahajú automobilky, ktoré tu na Slovensku pôsobia. A, samozrejme, je to podmienené tým, do akej miery ešte bude schopný ázijský trh, predovšetkým Čína, absorbovať tento export automobiliek, najmä luxusných modelov, ktoré sa produkujú, či už napríklad vo Volkswagene tu, v Bratislave.
Samozrejme, že dnes firmy aj prepúšťajú, aj teda niektoré, bohužiaľ, končia svoje pôsobenie, ale zase ten hlavný determinant a ten kľúčový faktor, ktorý toto spôsobuje, je, že už naďalej práve v dôsledku vplyvov tohto externého prostredia nedokážu či už konkurovať, alebo nedokážu ďalej pôsobiť, pretože sa im znižuje, znižujú sa im ďalšie možnosti ich odbytov, znižujú sa im ďalšie možnosti ich expanzie.
Ak si aj otvoríme Hospodárske noviny, tak dennodenne čítame, že firmy očakávajú ďalší prepad tržieb, svojich tržieb, oproti minulému roku alebo predchádzajúcemu obdobiu. Ale toto je naozaj spôsobené tým, že firmy buď nie sú už konkurencieschopné voči firmám, ktoré pôsobia napríklad v Ázii alebo aj inde, a ťažia z iného externého prostredia a jednoducho tieto spoločnosti nedokážu ďalej zvyšovať svoj odbyt.
To znamená, že nemôžeme my jednoznačne konštatovať, že vplyv nárastu daní alebo vplyvy, alebo zmeny v Zákonníku práce sú iba tým jediným faktorom, ktoré spôsobujú to, že sa prepúšťa alebo že tu končia firmy. Toto tvrdenie jednoducho nie je pravda. Samozrejme, že podnikatelia budú poukazovať na to, že tu boli robené zmeny v Zákonníku práce a toto spôsobuje prepúšťanie. Ale ja tvrdím, že tie spoločnosti by prepúšťali tak či tak, len toto je proste moment, ktorý možno niektorým umožňuje pripravované prepúšťanie zvaliť na zmeny v Zákonníku práce.
Ak hovoríme o tom, že Európa sa nachádza v recesii, tých príčin je, samozrejme, niekoľko. Ale ak si zoberieme dlhodobý trend, tak v Európe prakticky výrobná sféra sa rapídne redukovala a práve z toho dôvodu, že Ázia svojou lacnou pracovnou silou, veľakrát nehumánnym pracovným prostredím, nedodržiavaním životného prostredia, dokáže produkovať výrobky s takými nízkymi nákladmi, že Európa so svojím aj sociálnym systémom, aj so svojimi nárokmi na životné prostredie tomuto absolútne nedokáže konkurovať. Toto je proste kľúčová záležitosť a Európa v tomto smere do istej miery zaspala vývoj. Pretože Európa bola kedysi technologická veľmoc, ale táto jej konkurenčná výhoda sa, samozrejme, stratila.
Ak si všímame vyjadrenia niektorých eurokomisárov, tak takisto konštatujú tieto tvrdenia v tomto smere, a preto prichádzajú aj rôzne iniciatívy alebo výzvy na to, aby sa v Európe znovu, aby Európa nebola jednoducho iba spotrebným miestom, ale aby takisto začala viac produkovať, aby sa začala zameriavať na oblasti s vyššou pridanou hodnotou, aby začala viacej investovať a smerovať svoje zdroje do rozvoja výskumu a vedy.
Ďalšia kľúčová otázka: Prečo dochádza teda k nárastu daní na budúci rok? Veľakrát už sme komunikovali a, samozrejme, ten dôvod je taký, že jednoducho je tu cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 %. Je to, samozrejme, obrovská výzva a tomuto treba prispôsobiť daňovú politiku, treba tomu prispôsobiť takisto budúcoročný rozpočet a ďalšie faktory. Samozrejme, že tie nástroje sa môžu rôzniť, ale ak si dobre pamätáme, tak opozícia nedokázala prísť s rozumnými návrhmi, nedokázala prísť s takými návrhmi, ktoré by umožnili naplniť tento cieľ. A to, že je tento cieľ absolútne kľúčový, si nemusíme zdôrazňovať, pretože od toho sa odvíja množstvo ďalších vecí.
Asi najdôležitejšia vec je to, aby sme boli, splnením tohto cieľa, aby sme dokázali byť schopní sa financovať na finančných trhoch. Pretože, ako si dobre pamätáme, napríklad počas roku 2011, kedy teda vládla opozícia, sa táto schopnosť stratila. Jednoducho, Slovensko nebolo možné, nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch za prijateľných podmienok. Aj preto dnes musíme sanovať ešte deficit spôsobený v roku 2011.
Takže cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 % je absolútne kľúčový a tomuto sa podriaďuje aj daňová politika. Preto teda dochádza k nárastu daní či už u právnických osôb, alebo teda u fyzických osôb, u tých, ktorí zarábajú viac ako 3 300 eur mesačne. Dochádza k nárastu sadzby dane s tým, že cieľom bolo a zostáva, aby podstatnou mierou na konsolidácii sa podieľali či už bohatšie spoločnosti, alebo teda nadštandardne príjmové skupiny obyvateľstva. A myslím, že toto dôsledne napĺňame. Pretože ak sme zaťažili banky špeciálnym odvodom alebo ak sme teda rozšírili bankový odvod aj o vklady obyvateľstva, tak tým dokazujeme to, že banky sú práve tie spoločnosti, ktoré mali nadštandardné príjmy alebo vykazujú nadštandardný zisk, takže chceme, aby sa, samozrejme, tieto inštitúcie väčšou mierou podieľali na konsolidácii verejných financií.
Takisto bol zavedený špeciálny odvod pre regulované spoločnosti, kde spoločnosti, ktoré majú teda zisk nad 3 mil. a obrat z regulovanej činnosti majú viac ako 50 %, tak boli zaťažené sadzbou 0,3 %.
Čo sa týka výpadkov dane z príjmov, tak chcem poukázať na tú skutočnosť, že to, čo tu stále opozícia tvrdí, že pokiaľ je zavedená rovná daň, tak sa vyberá viacej daní. Tak toto vôbec neplatí. Pretože ak si zoberieme tento rok a zoberieme si ten vývoj od začiatku tohto roka, je to, samozrejme, rozpočet, ktorý tvorila opozícia, a konštatujeme, že platila rovná daň, tak ten výpadok na daniach a odvodoch bol už vo februári mínus 125 mil., v júni mínus 197 mil., v septembri mínus 363 mil. a dnes je to kumulatívne... (Reakcia z pléna.) Február, jún, september. (Reakcia z pléna.) Áno. Takže február mínus 125, jún mínus 197 a september mínus 363. (Reakcia z pléna.) Dane a odvody, výpadok. (Reakcia z pléna.) Takže...
Takže je to výpadok, ktorý mimo iného je určite spôsobený tým atentátom, ktorý naozaj spôsobilo SDKÚ svojím pôsobením na finančnej správe a, bohužiaľ, tie následky, tie negatívne následky tu naozaj žneme dodnes. Jednoducho ten chaos a ten absolútny rozvrat finančnej správy spôsobil to, že spoločnosti využili tento stav a logicky mali tendenciu či už nepodávať daňové priznania, alebo možno nejakým spôsobom využívať, využívať ako daný chaos.
S týmto súvisí aj ďalšia vec, na ktorú by som rád upriamil pozornosť, a to je, že my sa musíme naozaj veľmi intenzívne zaoberať vyšším výberom daní. To je naozaj kľúčová vec, ktorú, si myslím, že konštatuje aj opozícia, len pointa je v tom, že opozícia v tomto smere doteraz naozaj nespravila nič a my tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi. My tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi, ktoré majú zamedziť daňovým únikom a ktoré majú zlepšiť výber daní, či už sú to schválené zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty, alebo aj včera schválený zákon o obmedzení platieb v hotovosti, kde ma trochu zarazili výstupy, ktoré práve túto oblasť kritizovali. Pretože naozaj asi každý sa možno stretol s tým, že spoločnosti si fiktívne dotovali pokladnice, pokladne v spoločnostiach cez príjmové bločky alebo si posielali fiktívne hotovosť, ale reálne k plneniu... (Reakcia z pléna.) Benefit je ten, že pokiaľ sa obmedzí platba v hotovosti, tak, samozrejme, si to budú, reálne si to budú musieť posielať ako cez účet. Ale dobre, nebudeme tu viesť dialóg teraz.
Ďalším, samozrejme, opatrením v boji proti daňovým únikom bol vznik špecializovaného útvaru Daňovej kobry, ktorá, si dovolím konštatovať, že už dnes má reálne výsledky, už dnes odhaľuje závažné trestné činy daňových únikov. Nakoniec včera, aj keď som to ja nesledoval, myslím, že bola tlačová konferencia, ktorá oznamovala odhalenie ďalších závažných daňových únikov, myslím, že na dani z pridanej hodnoty.
Takže neberiem žiadnu kritiku z tohto pohľadu, pretože naozaj dnes vidíme, že táto vláda reálne začína bojovať s daňovými únikmi. A v tomto smere naozaj je to veľký priestor, pretože tie čísla na daňových únikoch, najmä na dani z pridanej hodnoty, sú obrovské, hovoríme tu o rádovo miliardách eur.
Ak ale často tu počúvame teda, že týmito zmenami vláda spôsobí odchod firiem do zahraničia alebo spôsobí vyššiu mieru nezamestnanosti, alebo pokles HDP, tu by som chcel naozaj konkrétne poukázať na to, že aj počas platnosti zavedenia rovnej dane rástla nezamestnanosť. Respektíve ak si pozrieme konkrétne čísla o nezamestnanosti od roku 1993 do roku 2009, tak napríklad v roku 1994 bola miera nezamestnanosti 14,8 % a potom, keď teda neplatila rovná daň, mierne klesala, nasledujúce roky 1995, 1996, až sa ustálila niekde na úrovni 12,5 v roku 1997, neplatila rovná daň. Potom síce narástla na 15,6, až na 19,2 v roku 1999, ale potom znovu klesla na 17,6 v roku 2000, neplatila rovná daň. Potom narástla a potom, samozrejme, potom klesala, od roku 2002 klesla do roku 2006, resp. 2007 až na úroveň 8 %, v období 2004 bola zavedená rovná daň. Ale od roku 2004 do roku 2007 bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu na Slovensku... (Reakcia z pléna.)
Bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu, ale od roku 2007 do roku 2009 obrovsky narástla nezamestnanosť, pretože nastala recesia, bola to aj plynová kríza, narástla z 8 na 12,7 a platila rovná daň. A platila rovná daň. (Reakcia z pléna.) A platila rovná daň. Potom od roku 2010 do roku 2012, prakticky dodnes, takisto z roku 2010, kedy bola 12,5, narástla na takmer 14 % z roku 2011, platila rovná daň. Z roku 2011 narástla, nie, pardon, poklesla na 13,7 dnešných.
To znamená, nie je tu vzťah medzi tým, že je tu nízka daň, automaticky nezamestnanosť klesá. Myslím si, že čísla to jasne preukázali.
Poďme sa pozrieť na hrubý domáci produkt. Takisto môžme si zobrať od roku 1994 po dnešok. Rok 1994 6,2 %, potom v 1995 nárast na 7,9, neplatila rovná daň. Potom bol pokles, v roku 1999 bol nulový nárast HDP. Ale potom od roku 1999 do roku 2003 to rástlo 1,4, 3,5, 4,6, 4,8, neplatila rovná daň. A potom, čo ja stále sa snažím tvrdiť alebo zdôrazniť, že potom dochádzalo, áno, bola zavedená rovná daň, tam dochádzalo k nárastu HDP. Ale naozaj nárast HDP bol spôsobený externým prostredím. Proste vo svete bola konjunktúra, akú sme dovtedy nezažili, a myslím si, že už ani nezažijeme. Takže toto spôsobil, toto bolo spôsobené, teda týmto externým prostredím bol spôsobený nárast hrubého domáceho produktu. A potom z roku 2007, kedy už platila rovná daň, na 2008 prepad z 10,5 na 5,9, platila rovná daň, napriek tomu nedochádzalo k rastu HDP. (Reakcia z pléna.)
No ale, veď to je to, čo tu ja hovorím. Pretože sme boli zasiahnutí finančnou a hospodárskou krízou. Na Slovensku potom do toho bola ešte aj plynová kríza. Tam potom došlo k obrovskému prepadu v roku 2009 mínus 4,9, mínus 4,9, a platila rovná daň. A potom bol znovu nárast.
Ďalšia vec. Priame zahraničné investície. Takisto tvrdenie, ktoré tu opozícia podmieňuje nízkou sadzbou dane. Nie je to tak. V roku 2000, pardon, 1999 tu bol celkový objem na úrovni 402 mil. eur a v roku 2000, kedy neplatila nízka sadzba dane, jednotná daň, tak tu bol nárast 2 089 mil. (Reakcia z pléna.)
Áno, bolo to spôsobené privatizáciou, ale nie rovnou daňou. To znamená, konštatovať, že pokiaľ tu nebude rovná daň, tak sem nepríde žiadna priama zahraničná investícia, je takisto ako, nie je to pravda jednoducho.
A naopak, od zavedenia rovnej dane tie investície, priame zahraničné investície tu stagnujú. Ale prečo stagnujú? Pretože firmy, pokiaľ sa nachádzajú v recesii, tak logicky ako sa sústreďujú na svoju domácu činnosť a samozrejme, že obmedzia aj svoje zahraničné investície do iných krajín. To je absolútne priama prepojenosť.
Takže záverom by som chcel naozaj skonštatovať, že ten fetiš rovnej dane, ktorý ste tu vytvorili, sa v praxi ukázal ako neúčinný. Fungoval iba vtedy, kedy bola konjunktúra. Fungoval iba v dobrom ekonomickom prostredí. Toto je to, čo treba zdôrazniť.
A ako som už predtým povedal, neviem, ktoré kapacity z SDKÚ pripravovali návrh na zdanenie všetkým bankových prevodov, ale myslím, že ste si veľmi rýchlo uvedomovali, že toto asi nie je ten správny recept, toto asi nie je to správne riešenie, kedy by sme si mali zdaňovať to, že si posielame peniaze, napríklad svojim deťom ako vreckové, lebo by to malo fatálne dôsledky aj na medzibankový trh.
Takže naozaj opozícia je bezradná a jednoducho z pohľadu konsolidácie verejných financií nepredložila žiaden rozumný návrh.
A teraz mi dovoľte predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Prvý je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Antona Martvoňa, Daniela Duchoňa a Mariána Kéryho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350 o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. V doterajšom bode 24 v § 52t odsek 2 znie:
"(2) Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. január 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 3."
2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet
a) súčinu priemernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a
b) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia.
(4) Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013."
Odôvodnenie: Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok so začiatkom do 31. decembra 2012, bude základ dane znížený o daňovú stratu rozdeľovať pomerne podľa počtu mesiacov na časť, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, a na časť, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného do 31. decembra 2012, t. j. 19 %. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného od 1. januára 2013, t. j. 23 %.
Osobitná sadzba dane sa použije na tie podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2013, ktoré budú vyplatené len v priebehu roka 2013.
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:
V § 12 ods. 3 sa slová "Národný úrad práce" nahrádzajú slovami "Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť" a slová "Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Fond na podporu zahraničného obchodu" sa nahrádzajú slovami "Rozhlas a televízia Slovenska".
Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie: "Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti."
Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje vymedzenie daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania z dôvodu zmeny názvu daňovníka, zrušenia daňovníka a zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 12:15 - 12:15 hod.

Duchoň Daniel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, ja iba k jednej veci. Spomínali ste tie inteligentné dopravné systémy aj napriek tomu, že viackrát vám boli vaše tvrdenia vyvrátené, tak stále opakujete to isté. Ak sa dobre pamätáte, schvaľovali sme za prvé rámcovú zmluvu. To znamená, jej plnenie môže byť odložené alebo aj rozložené na niekoľko rokov. Ak si pozriete budúcoročný rozpočet, tak čo sa týka inteligentných dopravných systémov, tam nie je ani euro. A po tretie, inteligentné dopravné systémy by sa podstatnou mierou mali financovať z eurofondov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 11:41 - 11:41 hod.

Duchoň Daniel Zobrazit prepis
Áno, ďakujem. Ja by som rád poukázal na skutočnosť, že nízka sadzba daní, sa ukázalo, že fungovala, ale iba v období vysokého hospodárskeho rastu. Jasne to dokazujú čísla rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku od roku 2004 do roku 2007, kedy bol, najmä teda v roku 2007 bol absolútne najvyšší hospodársky rast na Slovensku od histórie samostatnosti Slovenska. To znamená, že neplatí tá téza, že jednoducho zavedením nízkej sadzby dane automaticky bude vždy za každých okolností dochádzať k vyššiemu výberu daní. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 11:37 - 11:38 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Pán kolega, táto vaša interpretácia, historická, Spojených štátov amerických je tak pritiahnutá za vlasy, že mám pocit, že aj váš ideológ Paul Johnson by zaplakal, ale neberiem vám váš pohľad idealistický na prezidentov Hardinga a Hoovera. Súhlasím s vami plne, že Harding ani žiadnu ekonomickú teóriu nepoznal, on to bol tak jednoduchý človek, že hádam jednoduchší už bol len Ronald Reagan, hollywoodsky herec, ale to sú očividne vaše vzory. V poriadku.
Ja vám poviem iné príbehy, alternatívne. Švédsko, rok 1929, veľká hospodárska kríza, v tom čase bolo Švédsko jednou(jedným) z najchudobnejších štátov sveta. Švédi chodili do Ameriky, kamkoľvek, len proste aby získali prácu. Došli k moci sociálni demokrati, strana SAP prišla práve s keynesianským štátnym intervencionizmom, s progresívnymi daňami, s tzv. konceptom folkhemmet, Švédsko rozhýbali a pozrite sa, kde dneska je Švédsko.
To isté, rok 1945, Nemecko rozbité vojnou, došiel k moci, ale teraz naozaj nie ľavičiar, Konrad Adenauer a Ludwig Erhard, čite konzervatívci, ale zaviedli koncept sociálnotrhového hospodárstva s intervencionizmom, s keynesianizmom. Opäť, pomohlo to Nemecku, pozrite sa, kde je dneska Nemecko.
Čiže príkladov by ste mohli mať veľmi veľa, ale obávam sa, že odvolávať sa na takých zúfalcov, ako bol Harding a Colidge, nikam nevedie. Hádam jediná vec, ktorá vo vašom prejave bola taká občerstvujúca, bolo, že sa odvolávate na učencov zo 14. storočia, čo mi už len potvrdzuje to, že vy ste človek, alebo nie vy konkrétne, ale tieto pravicové recepty sú recepty stredoveku.
No aj ja si z histórie beriem iné ponaučenie. Vždy, keď bol kapitalizmus bez štátnych intervencií, tak viedol ku krízam, k nerovnosti, k chudobe, k nezamestnanosti a nakoniec k vojne. Keynes bol liberál a chcel zachrániť kapitalizmus, vy ste neoliberáli a kapitalizmus pochovávate.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 11:12 - 11:13 hod.

Tomanová Viera Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci. Je neuveriteľné, vážení kolegovia z opozície, ako dokážete hádzať vaše chyby, nedostatky, liknavosť na hlavu súčasnej vlády.
Pán kolega, skutočne, keď sme odchádzali z vlády v roku 2010, zanechávali sme vám klesajúcu mieru nezamestnanosti. Samozrejme, mesiac jún sa prejaví, ja to plne chápem, a september prílivom absolventov. Ale to, čo ste dosiahli za 2. polrok 2010 a 2011 a 1. štvrťrok 2012 v oblasti nezamestnanosti, bol len a len nárast, a to aj v čase sezónnych prác. Skutočne, pán kolega, sľubovali ste v roku 2009, keď tu bola kríza, 2010, 1. polrok, čo všetko urobíte, ako budete riešiť nezamestnanosť. Čo ste urobili? Iba ste ju zvýšili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2012 11:09 - 11:10 hod.

Martvoň Anton Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Znova to zopakujem, to, čo som povedal pánovi poslancovi Kaníkovi, ktorý na mňa nereagoval. Doplním vystúpenie môjho predrečníka pána Kamenického.
Presne tak. Tá správa bola publikovaná v apríli, alebo teda tá správa je z apríla 2012, ale štatistické zisťovanie údajov, údaje pre túto správu boli zisťované 2. polrok 2010 a rok 2011. Teda vláda Ivety Radičovej a vaša vláda, vás expertov z SDKÚ. Čiže vy ste nasmerovali ten vlak našej ekonomiky rovno do múru a, samozrejme, padla vaša vláda a vlak išiel ďalej oproti tomu múru.
My zo SMER-u sme prišli, a pokiaľ sme nechceli, aby ten vlak priamo nabúral do toho múru, tak sme zaradili výhybku, aby sme našu ekonomiku zachránili.
Čiže tú správu, čo ste citovali, gratulujem, ale citovali ste výsledky vašej práce, vás expertov z SDKÚ a vašej vlády Ivety Radičovej. My sa to tu pokúsime iba zachraňovať a zachrániť celú republiku pred vašimi reformami a nasmerovaním vlaku našej ekonomiky proti múru.
Toľko z mojej strany.
Skryt prepis