Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán minister. Iba by som teda doplnil, že naozaj tento experiment s rovnou daňou bol teda ohraničený a limitovaný na krajiny ako Trinidad a Tobago, Jamajka a podobne a zopár postkomunistických laboratórií. A, naopak, krajiny, ktoré sa, ktoré chceme dobiehať a ktoré majú tú vyspelú životnú úroveň, krajiny západnej Európy, len pripomeniem, aké dane majú, ak môžem, tí najbohatší. V Rakúsku platia 50-percentnú daň, v Belgicku 50-percentnú daň, v Dánsku 55,5-percentnú daň, vo Fínsku 53-percentnú daň, vo Francúzsku 49-percentnú daň, v Nemecku 45-percentnú daň, Island 46 %, Írsko 41, Taliansko 45, Luxembursko 39, Holandsko 52, Nórsko 48, Portugalsko 46,5, Španielsko 42, Švédsko 56,6, Švajčiarsko 45,5, Veľká Británia 45 %. V Kanade platia najbohatší 29 federálnu daň a 25 % k tomu provinčnú daň, v Spojených štátoch amerických, v bašte kapitalizmu, 40 %. Austrália 45 %, Nový Zéland 33 %, Japonsko 50 %.
Na Slovensku je najvyššia sadzba 25 %, to je polovica.
Čiže aby sme len vedeli, kde si berie inšpirácie naša ľavica, v západnej Európe, a kde si berie inšpirácie naša provinčná pravica.
To je všetko, ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili 17 poslanci, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi.

Ja by som rád pripomenul členom eurovýboru, že o jednej máme výbor. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel oznámiť členom slovensko-francúzskeho priateľstva, že večerné stretnutie, teda odvoz na večerné stretnutie bude zabezpečený spred schodov o 17.45 hod.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja vás chcem pozvať na tretie pracovné stretnutie k reforme štátnej správy ESO. Informovať o ďalšom postupe bude pán minister vnútra Robert Kaliňák a jeho zamestnanci, zúčastní sa aj ZMOS. A toto stretnutie sa uskutoční dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 30.

Áno. Ja len krátko chcem zareagovať na pripomienky pána poslanca Fecka.
Prečo nie je vládny, prečo je poslanecký? Ja som sa rozhodol takýmto spôsobom, samozrejme, po komunikáciách s príslušným pánom ministrom. Ten dôvod je pomerne jednoduchý. Naozaj v tomto čase veľmi intenzívne prebieha príprava výstavby diaľnic, ďalších a ďalších úsekov a takýto zákon je potrebný čím skôr. Nie sú tu tak zásadné veci, ktoré by museli ísť na nejakú obrovskú širokú diskusiu. Tak či tak sa ešte budeme venovať stavebnému zákonu, ktorý je v rozsiahlej diskusii a ktorý, samozrejme, nejakým spôsobom takisto na to vplýva. Takže ja som si to zobral ako svoju vlastnú iniciatívu, preto zákon predkladám ako poslanecký návrh.
Čo sa týka toho vyvlastnenia, tých obáv, ktoré, samozrejme, takéto obavy sú celkom prirodzené a logické. Na druhej strane ústava jasne garantuje, jasne garantuje, za ktorých podmienok môže dôjsť k vyvlastneniu. A tú ústavu nie je možné porušiť a tá, samozrejme, garantuje aj primeranú cenu. Jeden zo štyroch podstatných dôvodov je aj primeraná náhrada za vyvlastňovaný pozemok. Takže ani tohto momentu by som sa nejakým spôsobom neobával.
No a predmet vyvlastnenia, že čo tým sledujeme, čo sa týka komunikácií. Súvisí to s tým, čo som už povedal, ale súvisí to napríklad, keď hovoríme o obciach, keď hovoríme o vyšších územných celkoch, s fondovými stavbami. Viete dobre, že nie je možné fondy realizovať tam, pokiaľ nie je úplne dokončené majetkovoprávne vysporiadanie. A niekde sú naozaj špekulatívni ľudia, ktorí vyslovene špekulujú, nechcú za žiadnych okolností a či už z trucu, alebo akéhokoľvek iného dôvodu jednoducho nie je možné sa s nimi dohodnúť. Preto takýto inštitút musí nastúpiť, aby sme aj tie fondy takýmto spôsobom, alebo eliminovali aj túto stránku veci, aby sme tieto veci eliminovali.
Takže toľko z môjho pohľadu, ale, samozrejme, v rámci druhého čítania budeme diskutovať o akýchkoľvek návrhoch.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 680). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účelu navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 655 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch, v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do legislatívneho procesu predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz.
Návrh zákona je rovnako pripravený, a na to chcem obzvlášť upozorniť, v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2011. Účelom tohto návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý. Návrh zákona vychádza z identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových stavieb. Samozrejme, že som pri jeho príprave veľmi intenzívne spolupracoval s majetkoprávnym oddelením Národnej diaľničnej spoločnosti a aj s príslušnými odbormi ministerstva dopravy.
O čom teda vlastne návrh zákona je. V zásade v ňom riešime štyri dôležité oblasti.
Po prvé. Upresňujeme pre potreby určenia existencie cestného ochranného pásma, či ide o súvislé zastavané územie, alebo územie určené na zastavanie, keďže ochranné pásmo sa od 1. 8. 2011 zriaďuje nielen v nezastavanom území, ale aj v území určenom na zastavanie. Z tohto, alebo z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa novelou tohto zákona definuje pojem súvislé zastavané územie.
Druhou oblasťou, ktorú tento návrh zákona rieši, je to, že sa zavádza tzv. fikcia doručenia návrhu kúpnej zmluvy v prípade, ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste doručenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a predlžovalo proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov na mimoriadne dlhú dobu.
Treťou oblasťou, ktorej sa tento návrh zákona venuje, je to, že upravuje sa možnosť vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami a sú už dané do užívania.
Navrhovanou úpravou sa dosiahne majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod pozemnými komunikáciami, kde nie je možné s vlastníkom pozemku dosiahnuť uzavretie dohody. Vlastník diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie môže podať návrh na vyvlastnenie najneskôr do 31. decembra 2020.
Predmet vyvlastnenia sa rozširuje aj na účely vyvolaných úprav, samozrejme, súvisiacich s výstavbou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a rozširuje sa okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, a to o duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov.
No a štvrtou oblasťou, dámy a páni, je to, že návrhom tohto zákona sa dáva možnosť poskytnúť náhradu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy nie v trhovej hodnote, ale vo východiskovej hodnote. Pričom východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty. Trhová cena je totiž v prípade starších budov oveľa, oveľa nižšia ako tá východisková, preto vlastník takejto stavby nie je schopný alebo ochotný odpredať majetok za podmienok, že za získanú sumu si kúpi alebo zabezpečí stavbu v rovnakom štandarde, ako bola tá vykúpená stavba. Nárok na východiskovú hodnotu za výkup stavby na bývanie alebo na nebytové budovy má vlastník do momentu začatia vyvlastňovacieho konania. Vlastníkovi vykupovacej nehnuteľnosti možno poskytnúť náhradu za výkup stavby vo výške 11,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov alebo náhradu za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy vo výške východiskovej hodnoty. Uvedené náhrady nie je možné kombinovať, a teda dostať 1,2-násobok východiskovej hodnoty.
Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia majetkoprávnej prípravy stavieb je potrebné novelizovať aj súvisiace právne predpisy, a to zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej zákon č. 129/1996 o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon č. 669/2007 o jednorazových mimoriadnych opatreniach a takisto zákon 162/1995 o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.
Chcem zdôrazniť, že návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne dopady na sociálne prostredie. A dopad na rozpočet verejnej správy je diskutabilný, pretože všetky vzniknuté výdavky, i napriek tomu, že budú vyššie ako tie doteraz, ale budú spoločnosti vo vlastníctve štátu uhrádzať, to znamená, aj Národná diaľničná spoločnosť, aj Slovenská správa ciest, z výdavkov určených na financovanie tejto oblasti v rámci svojich rozpočtov schválených na príslušný rozpočtový rok.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem poďakovať tým kolegom, ktorí vystúpili v rozprave na podporu tohto zákona. A takisto by som chcela odpovedať na otázky, ktoré odzneli v rozprave včera.
Konkrétne pán Fecko sa zaujímal o to, či sme teda prvým štátom, ktorý takto rieši legislatívne ochranu symboliky. Chcem k tomu poznamenať, že každá krajina pristupuje k športu ináč. Čiže aj k tejto téme je to v každej krajine riešené inak. Ako príklad by som možno uviedla Veľkú Britániu. Tá má štátom riadenú agentúru, ktorá rieši vo všetkých oblastiach tento problém aj vrátane symbolík. Čiže nepatríme ani k prvým, ale ani k posledným.
V súčasnosti je Slovenský paralympijský výbor už dvadsať rokov členom Medzinárodného paralympijského výboru a v Medzinárodnom paralympijskom výbore je 180 krajín sveta. To znamená, že ide o významnú celosvetovú inštitúciu, ktorá zastrešuje šport zdravotne znevýhodnených, a je vlastne obdobou Medzinárodného olympijského výboru.
Pán Mikloško sa pýtal na názov paralympijský. Prečo teda nie je paraolympijský? Chcem k tomuto povedať toľko, že k názvu v roku 1948 sa vlastne priklonili alebo odvodili ho od postihnutia paraplegik, čo je súbor symptómov spôsobených poranením miechy. No a po 2. svetovej vojne po podpise Zmluvy o spolupráci medzi APC a Medzinárodným olympijským výborom bola diskusia vniesť do názvu paraolympijský, ale keďže Medzinárodný olympijský výbor nedal súhlas, teda nie je možné používať slovo olympijský ani v kombinácii slov. Takisto v logu nemajú paralympici tú istú farbu, ani päť symbolov, ale majú tri a tri agitos.
Na záver snáď len toľko, že som presvedčená, že tento zákon, pokiaľ bude prijatý, výrazne pomôže všetkým zúčastneným inštitúciám pri ochrane symboliky, a teda zákon má zmysel a uchádzam sa o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, chápem vaše zúfalstvo a frustráciu. To vás však neoprávňuje hrubo urážať ženy z nášho klubu, lebo vy ste vyslovene povedali aj o poslankyniach. Ako by sa asi cítila vaša manželka, o ktorej predpokladám, že nepije, keby ju podobný narcis ako vy obvinili z toho, z čoho ste obvinili vy nás.
Ja osobne si takéto, aj s kolegyňami, takéto urážky vyprosujem. Čo si to vôbec voči nám ženám dovoľujete?! Ste ženatý, možno máte aj dcérku. Je to vrchol drzosti, čo ste tu vo svojej výpovedi povedali. Skutočne sa to nás žien v klube dotklo.
Je to ozaj z vašej strany plytké, úbohé, ale z vašej strany sa, žiaľbohu, asi nič iné čakať nedá. (Potlesk.)