Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, dovolím si vás upozorniť na zopár faktov. Tento zákon o ÚPN bol nastavený a vytvorený za vlády pána Dzurindu. Od jeho čias a, samozrejme, za predsedania pána Langoša tento zákon takto fungoval, že dozorná rada, člen dozornej rady má byť v prvom rade odborník. Na čestné funkcie práve slúži tá správna rada ako taká.
Čo sa týka osoby pána Hamuľáka, no sám ste povedali, že ho ani nepoznáte. No jednoducho, to, že vy ho nepoznáte, neznamená, že ho iní nepoznajú a že ho nepozná odborná verejnosť. Kebyže je taký zlý, ako tvrdíte, tak by sa sami členovia správnej a dozornej rady už minimálne za vlády Ivety Radičovej, keďže on tam mal funkčné obdobie aj za vlády Ivety Radičovej, by sa boli ozvali. To je prvý moment.
Keď fakt ho ale nepoznáte, tak skúste sa spýtať naňho vášho poslaneckého asistenta doktora Kaššáka, ktorý je s ním kamarát. Čiže on vám povie, že Hamuľák je odborník alebo minimálne je expert na pracovné právo. Čiže toľko k tomu, že vy sa vyjadrujete k ľuďom, ktorých ani nepoznáte a nedáte im ani šancu, aby dokázali. Myslím si, že v tomto vláda Ivety Radičovej bola minimálne korektná, že keď bol niekto nominovaný a ukázal sa ako odborník, že ho neodvolávali. On tam zotrval a bol tam a je tam až doteraz, ale bol tam aj za vlády, celé funkčné obdobie vlády Ivety Radičovej. Toľko k tomu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 644. Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, to je 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, preto sa stupeň zlučiteľnosti nevyžaduje. Návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 618 z 19. augusta 2013 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30, resp. 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, aj ostatným kolegyniam, kolegom za ochotu pustiť tento zákon ešte pred predchádzajúcim. Dovoľte mi teda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som vás oboznámil s obsahom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Tento zákon je predkladaný ako návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, podotýkam taktiež, že po vzájomnom konsenze všetkých politických strán účastných v tomto výbore. Výbor svojím uznesením zo dňa 3. júla 2013 vyslovil súhlas s návrhom na vydanie predmetného zákona a ako podpredsedu výboru ma poveril jeho uvedením v prvom čítaní na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetným návrhom zákona reagujeme na aktuálnu situáciu nevyhnutnej potreby šetrenia finančných prostriedkov v rámci fiškálnej konsolidácie štátnych výdavkov. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy patrí predsedovi dozornej rady bez ohľadu na výšku príplatku určenom správnou radou za výkon funkcie mesačná odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Taktiež podľa súčasnej platnej právnej úpravy patrí jednotlivým ostatným členom dozornej a správnej rady za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má príslušná odmena vyplácať. Zmenou príslušného § 10 ods. 5 zákona o pamäti národa sa navrhuje ustanoviť, že predsedovi dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky taktiež zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Ostatným členom správnej rady a dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačná odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať.
Dámy a páni, z uvedeného je zrejmé, že návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť a ani na životné prostredie. V súlade s ustanovením § 33 ods. 1 zákona č. 523 z roku 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov by som chcel zdôrazniť, že prijatím predmetného návrhu zákona sa predpokladá len za bežný rok finančná úspora v rozpočte verejnej správy vo výške presahujúcej 110-tisíc eur. V závere si dovoľujem taktiež uviesť, že predkladaná novela je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nejako zásadne nemení a neovplyvňuje postavenie, význam či plnenie odborných úloh Ústavu pamäti národa. A na záver podotýkam taktiež, že Ústav pamäti národa sám odporučil vysloviť s predkladanou novelou súhlas.
V závere, pán podpredseda, mi dovoľte, aj vás, pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu tohto, tejto novely zákona. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja sa chcem na úvod poďakovať úplne všetkým, ktorí v rozprave vystúpili a mali pripomienky, ktoré boli vecného charakteru, a majú možnosť v druhom čítaní tento návrh zákona i riešiť. Ja čisto teraz faktograficky v súvislosti s tou ročnou percentuálnou mierou nákladov. Nikto z nás dvoch, ktorí sme tu prítomní, ad jedna neboli vo volebnom období, kedy sa táto percentuálna miera nákladov zrušila, čiže ja vám neviem povedať mechanizmus, ako to bolo, ani celú genézu toho, prečo a aké bolo jeho zdôvodnenie. Ja vám chcem povedať; a môžem to prisľúbiť za seba aj za pána kolegu možno Martvoňa; že zistíme, aké sú možnosti s touto ročnou percentuálnou mierou nákladov pracovať ďalej a aké sú legislatívne zámery aj zo strany príslušných rezortov na to, aby takáto percentuálna miera sa objavila v zákone, možno aj v nejakom krátkom časovom horizonte a aby mohla pomôcť tomu, že spotrebiteľské zmluvy a úverové zmluvy teda súbežne budú nastavené tak, aby občanov nepoškodzovali, teda nepoškodzovali ich do miery, aká tu bola spomenutá.
Čo sa týka kolegu Poliačika, tomu už bolo povedané zo strany pána kolegu Martvoňa, áno, nie je cieľom zákona poškodiť ani spoločnosti, ako sú Avon lady, Zepter a pod., kde skutočne pomerne slušným spôsobom predajcovia chodia ponúkať tovary, ktoré, u ktorých nie je nejaká indikácia toho, že by mohli byť zneužité na nejaké hrubé obohacovanie sa na tých najslabších príjmových skupinách.
My sa stretávame, aj sme sa stretli s viacerými spoločnosťami - či už väčšími, alebo menšími -, s ktorými sme komunikovali a ktoré možno aj vzniesli námietky - či už viac, alebo menej oprávnené - na to, ako by tento zákon mal v praxi vyzerať. A teda pevne verím, že v druhom čítaní, možno aj za vašej pomoci dôjdeme k tomu, že ten zákon upravíme do takej podoby, aby sa všetky subjekty, ale najmä teda občan, a teda tie najzraniteľnejšie strany občana v tomto zákone cítili komfortne.
V závere ešte by som sa chcel dotknúť pani poslankyne Mezenskej, ktorá sa pýtala na samotnú aplikačnú prax a vymoženosť zákona v dnešnej podobe. No, pani kolegyňa, tento zákon sme predložili nie preto, lebo veci fungujú, ale práve preto, lebo dnes veci zjavne úplne, úplne komfortne vo vzťahu k občanovi nefungujú a je záujem, aby ten občan mal možnosť sa pro futuro domôcť svojich spotrebiteľských práv aj skrze tú 15-dňovú lehotu. A, samozrejme, môžte namietať, ale ak máte návrh, ako by tá vymožiteľnosť práva prakticky mala vyzerať, ja veľmi rád sa s vami o tom v druhom čítaní pobavím, ale príďte s konkrétnym riešením, nie s teóriou.
Ďakujem pekne.