Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhovaná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prináša do praxe reálne zlepšenie. Nie je to, povedal by som, novela, ktorá by zásadne menila sociálny systém, ale cenná je práve tým, že reaguje na problémy praxe a občanov, niektoré veci zjednoduší, v iných prípadoch im zase pomôže finančne. Ako príklad by som mohol použiť problémy, s ktorými sa stretávame v...
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhovaná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prináša do praxe reálne zlepšenie. Nie je to, povedal by som, novela, ktorá by zásadne menila sociálny systém, ale cenná je práve tým, že reaguje na problémy praxe a občanov, niektoré veci zjednoduší, v iných prípadoch im zase pomôže finančne. Ako príklad by som mohol použiť problémy, s ktorými sa stretávame v Sociálnej poisťovni pri ukončení dobrovoľného poistenia. Napriek osvete občania stále nevedia o tom, že ak chcú dobrovoľné poistenie ukončiť, nestačí prestať platiť poistné, ale musia sa aj formálne odhlásiť. Vznikajú nedoplatky, stávajú sa neplatičmi a dlžníkmi Sociálnej poisťovne. Tá je doteraz zo zákona povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo je pre niektoré fyzické osoby likvidačné. Ako isto všetci viete, podľa novely bude stačiť aby dobrovoľne poistená osoba dva mesiace za sebou nezaplatila dobrovoľné poistenie, a toto poistenie sa jej zruší. Bude to prevencia proti vzniku veľkých dlhov, čo isto mnohým pomôže. Tento príklad ukazuje, že táto novela vychádza verejnosti v ústrety.
V oblasti zníženia administratívneho zaťaženia SZČO sa navrhuje zrušenie prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovni oznámiť jej vznik povinného poistenia, ako aj výška poistného. Čo to v praxi znamená? Predovšetkým odstránenie neistoty malých podnikateľov. Tá spočíva v pochybnostiach, či si nesprávnym výpočtom poistného neprivodia problémy v podobe dlhov a následných sankcií, a tým neohrozia nielen svoju existenciu, ale aj svoje prípadné nároky na niektorú zo sociálnych dávok.
Napriek tomu, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne je automatická kalkulačka na výpočet poistného, a napriek tomu, že v informačnom poradenskom centre Sociálnej poisťovne naši odborníci pomáhajú pri výpočtoch poistného niekoľkým tisíckam SZČO za rok, takto problémy reálne vznikali a doteraz vznikajú. Dobrou správou preto je, že novela zbavuje živnostníkov tejto neistoty. Nielenže sa nebudú musieť v Sociálnej poisťovni prihlasovať na povinné platenie odvodov a počítať ich výšku, ale nebudú sa vôbec musieť ani zaoberať detailmi o platení odvodov, kedy je napríklad dátum splatnosti, na aký účet treba odvody posielať a podobne. To všetko za nich spraví Sociálna poisťovňa, ktorá týmto osobám ich povinnosti oznámi do 20 dní od vzniku poistnej povinnosti. Tieto ustanovenia novely zákonov budú mať síce odložený termín zavedenia do praxe od januára 2015, pretože nie sú ešte dotiahnuté detaily toku informácií medzi Finančných riaditeľstvom Slovenskej republiky a Sociálnou poisťovňou, podstatné je však to, že v zákone už povinnosť sociálneho poistenia je zakotvená a môžeme sa ňu dobre pripraviť.
Novela navrhuje aj novo upraviť určenie vymeriavacieho základu SZČO. Na tieto účely sa príjem z podnikania alebo aj z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti rozpočíta vždy na celý kalendárny rok bez ohľadu na počet mesiacov, z ktorých SZČO činnosť reálne vykonáva. To vo väčšine prípadov reálne zníži vymeriavací základ. A malým podnikateľom tak zostane viac peňazí, ktoré môžu použiť v podnikaní. Toto je tiež ďalší ústretový krok, ktorým ministerstvo práce reaguje na doterajšiu častú kritiku malých podnikateľov. Tak je to i v prípade skrátenia sledovaného obdobia trvania poistného pre vznik nároku na nemocenské dávky SZČO a dobrovoľne poistených osôb z 10 na 5 rokov.
Pre dobrovoľne poistené osoby je dobrou správou aj to, že dlžné poistenie na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur nebude mať u nich vplyv na vznik nároku na túto dávku.
Novela zákona ďalej navrhuje, aby sa v Sociálnej poisťovni zachovala možnosť presúvania finančných aktív medzi základnými fondmi. Viem, že z radov opozície je to kritizovaná prax, ale vychádza z úplne pragmatických dôvodov. Sociálna poisťovňa je jeden celok a nemá zmysel, aby na niektorých fondoch hromadili prostriedky a vytvárali ich rezervy, kým základný fond dôchodkového poistenia bude deficitne a pravidelne zo štátneho rozpočtu dotovaný. Na adresu prípadných kritikov tohto opatrenia zo strany opozície si dovolím poznamenať, že počas ich vlády mali možnosť novelizovať zákon a možnosť presunov zrušiť. No neurobili to.
Súčasťou návrhu zákona je aj automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do fondu solidarity a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie.
Spomenul som viaceré ústretové kroky voči malých podnikateľom, ale táto novela je sociálna. Okrem iného umožní poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaných období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. Ide o situácie, keď splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu, napríklad plnenie poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky. Takýto príjem v súčasnosti znemožňuje poberanie nemocenskej dávky. Preto ministerstvo práce v novele navrhlo, aby sa za relevantný príjem na posúdenie nároku na nemocenskú dávku bral do úvahy len príjem za vykonanú prácu. Inými slovami, ak zamestnanec počas PN-ky pracuje a má príjem za vykonanú prácu, nemá nárok na nemocenskú dávku. Ale ak nepracuje a má len príjem, ktorý nie je príjmom za skutočne vykonanú prácu, navrhujem, aby mal nárok na nemocenskú dávku. Môžem povedať, že táto zmena odstraňuje tvrdosť doterajšej úpravy.
Podobnou sociálne orientovanou zmenou je aj vylúčenie príjmov dosahovaných v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvní denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky. Počítať sa nebude zo zárobku vzniknutého popri poberaní materskej, ale aj do úvahy bude brať príjem, ktorý mala mamička pred nástupom na materskú, ktorý je spravidla vyšší. A bude to preto pre ňu výhodnejšie.
Vážené kolegyne, kolegovia, na jednej strane novela zákona niektoré veci uvoľňuje alebo, lepšie povedané, zjemňuje podmienky nároku na dávky, na druhej strane reaguje na situáciu, kedy by boli dávky zneužívané. Napríklad pri garančnej dávke nebude mať na ne nárok ten zamestnanec, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom alebo jeho členom a má najmenej 50 % majetkovej účasti u zamestnávateľa. Je to logické, pretože tento manažér musel vedieť o tom, že situácia v podniku ide do problémov a speje k nevyplácaniu miezd, a podieľať sa na ňom.
Sprísnia sa aj podmienky pri výpočte invalidného dôchodku osobám do 20 rokov veku, ktoré nevykonávali zárobkovú činnosť a boli len dobrovoľne dôchodkovo poistené najmenej jeden rok alebo získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistenia. Tieto osoby krátkodobým poistením získavali neprimerané nároky, čo nielenže je nespravodlivé voči ostatným poistencom, ktorí odchádzali do invalidity po odpracovaní dlhého obdobia, ale často vedie aj k zneužívaniu tejto dávky.
Zmeny nastávajú aj v oblasti vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne. V súvislosti s už spomenutou garančnou dávkou je táto oblasť vymáhania pohľadávok, kde je zákon o sociálnom poistení často kritizovaný. Ide o to, že podľa mnohých ľudí zvonku, aby som bol konkrétnejší k opozičným politikom, niektorým, by mala Sociálna poisťovňa ako hlavný veriteľ vo väčšej miere uplatňovať konkurz za tým účelom, aby sme bývalým zamestnancom mohli vyplatiť garančné dávky. Takýto postup by bol možno naoko sociálnejší a medzi ľuďmi populárnejší. Ale neviedlo by to k hlavnému cieľu, ktorý pri vymáhaní pohľadávok Sociálna poisťovňa sleduje. Ním nie je likvidácia zamestnávateľov a vyplatenie garančných dávok bývalým zamestnancom, aj keď najmä v hladových dolinách chápem ťažkú situáciu občanov. Sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je najmä o vymožení pohľadávok, a nie o zatváraní podnikov. Preto pristupujeme k dohode na splátkových kalendároch. A sme podstatne úspešnejší ako pri konkurzoch.
Nie je účelom môjho vystúpenie spomenúť všetky zmeny, ktoré novela tohto zákona prináša.
Tento návrh, pretože prináša mnohé dobré veci, vychádza v ústrety či už podnikateľom, ale aj adresátom mnohých dávok, a to aj v ťažkej situácii, v ktorej sa ekonomika Slovenska nachádza. Možno práve táto novela je ukážkou toho, že sa ústretové kroky občanom netreba vždy milióny eur zo štátneho rozpočtu, ale stačí pohnúť rozumom a pozrieť sa na to, kde sa dá im ich kontakt s úradmi uľahčiť. Je to napríklad odbúraním byrokracie či poskytnutím iného servisu. Hovorím to ako predstaviteľ Sociálnej poisťovne, ktorá je často nesprávne kritizovaná, že postupuje tvrdo a bazíruje na detailoch. My chceme ľuďom vychádzať v ústrety, ale musíme postupovať podľa zákona. Preto vítam každé jeho vylepšenie. A verím, že toto nie je posledné.
Predpokladám, že dôjdu niektoré zmeny pri druhom čítaní. Poviem z nich dve ako riaditeľ Sociálnej poisťovni, kde vidím, že by sme mali konať.
Týka sa to hlavne vysokoškolákov, ale aj stredoškolákov, ktorí nie sú poistení. A pokiaľ sú spolu so školou a pri úrazoch trebárs utrpia úraz chrbtice alebo niečoho, tak nemajú nárok na nemocenské, nárok ani prakticky na invalidné. Tu treba túto záležitosť, pán minister, riešiť zákonnou úpravou, že aj keď je napríklad na súkromnej lyžovačke, proste utrpí úraz vysokoškolák, aby proste sme tento problém nejako vyriešili, nie tak, že žiadame od neho, aby bol rok dobrovoľne poistený. To je jeden námet.
A potom druhý námet je, pokiaľ sa týka ešte vyplácania prostriedkov z garančného fondu, pretože nastáva pri mnohých konkurzoch, pri vyhlásení konkurzov špekulácia, že namiesto konkurzov príde reštrukturalizácia a my predtým, ako nastáva konkurz, vyplatíme z garančného fondu dve dávky, čiže z hľadiska nezamestnaných. A pritom potom nejde o konkurz, ale ide o reštrukturalizáciu. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
