Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som reagovala na veci, ktoré boli v rozprave, pretože v prvom čítaní som dosť výrazne sa snažila vysvetliť niektoré paragrafové znenia tohto zákona, ale dotknem sa aj pragmatických častí tohto zákona.
V prvom rade, ak dovolíte, by som zareagovala na svojho predrečníka pána Brocku a potom postupne tak, ako to bolo v rozprave. Ja sa plne stotožňujem, že nezamestnanosť je vysoká. Je mi to...
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som reagovala na veci, ktoré boli v rozprave, pretože v prvom čítaní som dosť výrazne sa snažila vysvetliť niektoré paragrafové znenia tohto zákona, ale dotknem sa aj pragmatických častí tohto zákona.
V prvom rade, ak dovolíte, by som zareagovala na svojho predrečníka pána Brocku a potom postupne tak, ako to bolo v rozprave. Ja sa plne stotožňujem, že nezamestnanosť je vysoká. Je mi to veľmi ľúto. Dokonca si myslím, že tým, že som aj primátorka, podnikám kroky, a určite to robia aj iní primátori, nielen poslanci Národnej rady, ktorí, samozrejme, viac-menej miesto toho, aby možno dali nejaké účinné opatrenia a pozmeňovacie návrhy, tak kritizujú tie, ktoré momentálne prijímame. Je mi to veľmi ľúto, ale keď si všimnete palcové titulky vo všetkých novinách, tak sa tam jednoznačne píše, Európa má historicky najväčšie čísla v nezamestnanosti.
Čiže Slovensko nie je nejaká veľká samostatná krajina, ktorá si môže dovoliť diktovať Európe, ale, bohužiaľ, je naviazaná ekonomicky na európske štáty a na štáty Európskej únie. Preto chcem povedať, že po prvé, by som nepreháňala, že je pätnásťpercentná nezamestnanosť, pretože by som to nečakala od bývalého ministra sociálnych vecí a rodiny, pretože by sa mal vyjadrovať správne, pretože aj jedna desatina percenta pri takomto objeme nezamestnaných ľudí sú určité čísla, a počítame to približne asi okolo tisícpäťsto ľudí.
Takže nemôžem povedať, že je pätnásť percent. A ak minister na tlačovke povie, že zo 14,9 nezamestnanosť sa znížila na 14,7, tak je to možno o nejakých päť-, šesťtisíc ľudí. Takže to nie je hore-dole jedna desatina, ako by sme povedali, môže to povedať laik, ale nemôže to povedať človek, ktorý bol bývalým ministrom práce a sociálnych vecí a mal by sa teda vyjadrovať odborne. Ešte raz hovorím, je mi to veľmi ľúto, ale bojuje s tým celá Európa.
A na dôvažok musím povedať, nerada hovorím o ľuďoch, ktorí tu nesedia, pán kolega Kaník tu nie je, ale je to taká, stále taká téma, ku ktorej sa vraciam a ku ktorej som si dala aj stávku, keď ste bývalá vláda, kde boli členmi aj KDH, prijímali Zákonník práce 1. 9. 2011, tak pán Kaník sa stavil, že za rok, potom povedal že za rok a pol, pretože som povedala, ja sa stavím, že to takto nebude, povedal, že znížite nezamestnanosť pod desať percent. V roku 2012 nezamestnanosť stúpla na 13,59. O rok, vážení.
Takže si nerozprávajme, že všetci máme fantastické recepty na zázračné, na zázračné pečenie alebo na zázračné varenie a každého z nás ten recept je správny. Ja si myslím, že práve preto tu sedíme. Práve preto dávame tieto zákony. A práve preto sa snažíme, aby sme skutočne túto nezamestnanosť dostali čo na najnižšiu hranicu, aj keď s ňou bojuje celá Európa a my sme súčasťou celej Európy.
Takže nie je pravda a možno všetky opatrenia nefungujú stopercentne, ale my sa snažíme. Ja si myslím, že aj teraz všetci viete, nebudem to opakovať, čo sa týka pána ministra, že sa snažíme európske financie alebo peniaze z Európskej únie, ktoré sa nevyčerpali, a pán minister ma dobre, môže, doplní, pán Figeľ, ktorý tvrdil, že vyčerpá finančné prostriedky, pán minister, je to tak, tak nevyčerpal ani korunu za rok 2011. Všetky nám zostali. A my sa snažíme ich pretransformovať práve na to, aby sme zamestnali mladých ľudí. Aby sme pomohli mladým ľuďom dostať sa do svojho prvého zamestnania, aby nabrali pracovné skúsenosti. Samozrejme, ja dneska možno stojím v pozícii aj zamestnávateľa, a vôbec sa nehanbím za to, lebo, dôjdem aj k tým mandátom. Vôbec sa nehanbím za to, že svet vidím z viacerých častí, že nesedím dvadsať rokov v parlamente ako kolega Brocka, že nie som odtrhnutá od reality, ale sa dennodenne stretávam s ľuďmi. Dennodenne sa stretávam s nezamestnanými, dennodenne sa stretávam s Rómami a dennodenne prijímam opatrenia nielen v parlamente, ale aj v miestnej samospráve.
Takže k tomu by som asi k tejto nezamestnanosti, asi toľko. Verím tomu, že tie naše opatrenia môžeme hodnotiť v priebehu polroka, v priebehu roka. A možno aj polroka, ako hovorí pán Kaník, roka a pol. Takže počkajme si na tieto opatrenia a počkajme si, čo s tými vecami, ktoré tu dneska navrhujeme, čo s tými financiami, ktoré prídu z Európskej únie, ktoré chceme použiť na nezamestnanosť, čo sa udeje na trhu práce. A potom môžeme kritizovať, pretože vždycky sa treba porovnávať a vždycky treba sa pozrieť do spätného zrkadla, lebo teraz čo sa nám všetko zdá, tak vlastne až budúcnosť ukáže, ako sa tieto veci vyvinú.
Chcela by som sa vrátiť teraz k jednej veci, ktorú spomenul takisto pán kolega Brocka. A myslím si, by som ho chcela upozorniť, myslím si, že uráža a znevažuje aj svojich kandidátov, ktorých ako KDH postavili na kandidátky a ktorí boli bežne starostami, prednostami obvodných úradov, ale to už asi zabudli. Ja som si tu kandidátku otvorila, ktorí boli zástupcami primátorov, a keď im tu sedel pán primátor za KDH Bratislavu, prečo sa nevzdal mandátu. Prečo tu sedel ako primátor a prečo tu sedel ako poslanec Národnej rady?
Čiže to je, viete, kedy nám to vyhovuje, vtedy je to fajn, a kedy nám to nevyhovuje, tak vtedy na to budeme nadávať. Tak neviem, pán Brocka, ako vy plníte, alebo ako KDH sa snaží plniť volebný program, pretože akosi máte to v programe, ale akosi vám to nejde. Akosi vám to nejde ten váš volebný program plniť. Takže asi toľko.
Dala som si poslať esemeskou, čo sa týka mandátov, a ja sa potom vyjadrím aj k svojim mandátom. Vôbec s tým nemám obavy a vôbec s tým nemám problém. Bývalý krajský predseda pán Tarčala dostal ako člen predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovenska stotisíc eur padák. Bývalý krajský predseda predstavenstva sedel aj vo VÚC. Takisto pracoval. Dostal zlatý padák. A mal kopu funkcií. A to je i možno oveľa viac, ale ja som si práve naňho spomenula, lebo som s ním sedela v Prešovskom samosprávnom kraji.
A pozrite si aj svoju kandidátku, koľkých ste tam mali starostov, primátorov. Chvalabohu, že neprešli, si poviete. Teraz tu môžte krásne sa postaviť a krásne takto tu ležérne rozprávať svoju pravdu, že oni by sa boli tých mandátov vzdali. Prečo ste ich tam dávali, keď hovoríte, že majú na výber?
A ešte jednu vec by som povedala. Pán kolega, ja vás poprosím, už konečne rozlišujte, čo je volená funkcia a čo je funkcia, ak pracujete vo verejnom alebo štátnom záujme ako zamestnanec, že vás tam niekto nominuje, alebo vás niekto do toho zamestnania prijme.
Lebo ja sa vás spýtam jednu otázku. Ja som kandidovala ako primátorka mesta Humenné. Nikomu som nezahmlievala, že som vo vyššom územnom celku ani že som v Národnej rade.
Všetci to vedeli, aj tak ma volili. Všetci, čo ma volili, pretože som skončila v okrese vo vyšších územných celkoch dvakrát ako prvá. Porazila som dvakrát bývalého primátora. Všetci, čo ma volili, tí, ktorí mi dali hlas, ja im ďakujem. Ale ja som povedala, že sa nevzdám mandátu len preto, že tu bude nejaký pán poslanec Brocka, prepáčte, pán poslanec, vyskakovať, že sa mám vzdať mandátu, a povedala som, že svojich voličov nesklamem a počkám, kým dôjde, skončí mandát. Ten čas došiel tohto roku a ja kľudne ten svoj mandát nechám a nebudem ďalej kandidovať. Ale pozor, aby sme sa porozprávali o tom, čo je volená funkcia a čo nie je volená funkcia.
Ja som kandidovala ako primátorka, pán kolega Brocka, a so mnou kandidoval bývalý primátor - lekár, so mnou kandidoval jeden nezamestnaný, so mnou kandidovala učiteľka a so mnou kandidoval podnikateľ. Pán kolega Brocka, prečo ľudia nedali prednosť nezamestnanému, veď ľudia si mohli zvoliť z piatich kandidátov? Veď to nie je o pracovnej pozícii. Ja som sa tam nešla živiť, ako vy radi počúvate, ja som tam šla pracovať. Ja som šla niečo urobiť pre svoje mesto. Ja sa pýtam, prečo ľudia nedali prednosť, podľa vašich slov, nezamestnanému. Prečo tak ľudia nevybrali? Prečo nevybrali pani učiteľku? Prečo? Veď to je predsa o priamej voľbe. Veď vy sa musíte v priamej voľbe postaviť tým občanom a oni vás priamo zvolia. To nie je o skrytej voľbe na kandidátke, pretože vy hovoríte: Uvoľnite niekomu miesto. Prečo? Prečo vy by ste mne mali zakazovať alebo mojim kolegom, alebo niekomu inému, aby kandidoval? Pretože vy možno viete, že keď sa postavíte do priamych volieb, že vás nikto nezvolí? Prečo to nezakazujete aj kolegom, ktorí sú poslanci vo VÚC-kach, v mestských zastupiteľstvách? Prečo? Lebo je to volená funkcia. To nie je o tom, že vám niekto dá štátnu funkciu. A potom ako toho pána Tarcalu ste možno odvolali, lebo je aj poslanec, aj štátnu funkciu ste mu dali, aj zlatý padák, tak potom už ste nevedeli, čo robiť, ale to nie je o nejakom rozdávaní. To je priamo sa postaviť ľuďom do volieb a keď hovoríme o solidarite, pán kolega, tak ja vám poviem, čo je solidarita, že v roku 2006 až 2010 som svoj poslanecký plat mestského poslanca kompletne dávala na sociálne účely a možno aj preto tí ľudia vedia o mne, ako som činila, a dneska môžem povedať, že za svoj plat podporujem kluby, futbalové, hokejové, mládež, podporujem sociálne veci a dvakrát som si ako jediná primátorka na Slovensku nepodpísala zvýšenie platu, keď mi ho schválili poslanci, pán kolega, dvakrát som si nepodpísala zvýšenie platu ako jediná primátorka na Slovensku. A viete prečo? Lebo som solidárna. A ja sa pýtam, ak by ľudia zvolili toho nezamestnaného, nehovorím, možno by bol schopný, ale mesto Humenné je 380-tisíc eur v pluse, mesto Humenné investuje, je zadlžené, 13 percent, vážení, a mesto Humenné je vo vynikajúcich číslach a buduje a nie je tam nič spreneverené. Pán kolega, to nie je o tom, že vás tam niekto položil. To je o tom, že ľudia si vyberú nie toho, či je nezamestnaný, alebo či je taký, ale tomu, komu asi veria, že niečo v tom meste dokáže.
A prečo ešte si myslím, že tu majú sedieť primátori a starostovia. Majú. Pretože ak sa týkajú zákony priamo ich, tak ako tu sedí lekár, tak ako tu sedí, ja neviem, možno lesník, tak tu má sedieť aj primátor a starosta. Veď aj pre mestá a obce sa tuná tvoria zákony a kto sa lepšie rozumie do rozpočtu, kto sa lepšie rozumie do vecí, ktoré sú priamo v obci? No predsa tí, ktorí s tým priamo pracujú. Čiže tu by som poprosila rozlišovať a tu by som poprosila, aby sme aj takto sa k týmto veciam stavali. Takže ešte raz zopakujem, ľudia si nevybrali ani podnikateľa, ani učiteľku, ani nezamestnaného, a mohli to urobiť vo voľbách.
Teraz sa vrátim k zákonu ako takému. A to je o vzniku nároku na poskytnutie fakultatívneho príspevku, o tom, že budú rozhodovať výbory pre otázky zamestnanosti, ktorým sme na tento účel rozšírili ich pôsobnosť. Áno, ja si myslím, že zamestnanecké rady fungujú, a skutočne tak, ako som povedala, v každom regióne je úplne iná situácia. Úplne iná situácia, úplne iný dopyt, úplne iný dopyt a po, po nejakých profesiách, či už po, či už sú to profesie, a takisto sa to odvíja aj v školstve. A preto chcem povedať, že cieľom je, aby sme v spolupráci s týmito ľuďmi, ktorí sú priamo zainteresovaní a ktorých sa priamo dotýka rozvoj daného regiónu, aby rozhodovali, ktorým smerom má zmysel podporovať zamestnanosť v danom regióne, takíto ľudia budú hlavným poradným orgánom pre úrady práce, ktoré budú odporúčať takéto nástroje a v takejto miere sa, v akej miere sa majú použiť. Výbor pre otázky zamestnanosti bude zverejňovať nielen svoje odporúčania, čiže to nebude anonymný výbor, to nebude výbor, že sa tam ľudia stretnú a niekomu dajú tie peniaze a niekomu nedajú, a respektíve zamietnu tie žiadosti, ale bude ich aj zdôvodňovať. To by som chcela povedať, že ľudia si po tom, čo, čo vlastne padne takéto rozhodnutie, budú môcť všetko prečítať na webovej stránke, kde kľudne nájdu nielen rozhodnutie toho výboru, ale aj zdôvodnenie toho výboru a potom, samozrejme, že pri zamietnutí takejto žiadosti majú dôvod a budú mať dôvod sa obrátiť buď na ten úrad práce, alebo na vyššie orgány. Čím vlastne bude zabezpečená verejná kontrola aj možnosť ľudí, ako som povedala, dva týždne pred zverejnením a zdôvodnením pridelenia alebo nepridelenia príspevku môcť verejne reagovať, respektíve vystupovať a oznamovať úradu práce možno aj také skutočnosti, o ktorých úrad práce nemá poznatky. Pretože rozhodnutie komisie nebude konečné a bude ho možné zmeniť, pretože dané odporúčania ešte schvaľuje vedenie úradu práce.
Takže možno niekedy aj tí občania, ak sa dočítajú, že nejaký človek, ktorý zneužíva, alebo nehovorím, že všetci chcú zneužívať, ale sú aj takí, tak môžu na ten úrad práce priamo poskytnúť informácie, ktoré, si povedzme, sa kedysi vôbec na ministerstvo nedostali, ale na ten úrad práce, miestne príslušný, sa určite dostanú. Takže netreba sa niekedy toho báť, lebo všade, kde je ľudský faktor, všetko sa dá nejakým spôsobom inde nasmerovať.
Ale ja by som ešte chcela k jednej veci, ktorou ma práve starostovia a primátori a všetci veľmi vítajú v tomto zákone, a to je § 50j, príspevok na podporu miestnej a regionálnej zamestnanosti. Musím povedať, že ten paragraf sa skutočne osvedčil a vlastne my tu zlučujeme tri paragrafy do jedného, a musím povedať, že skutočne sa na to už primátori a starostovia tešia, pretože pomôže tým, ktorí skutočne hľadajú prácu a nemôžu ju nájsť, tak týchto, hoc len krátkodobo môžu zamestnať a, samozrejme, že si môžu pomôcť v danej obci alebo v danom meste vylepšiť situáciu, ktorú majú, a nebude to len na to, že ako na aktivačné práce, že len by mal niekto poupratovať ulice. Áno, potrebujeme aj to, ale na ten § 50j môžete ľudí kdekoľvek prijať a kdekoľvek vlastne ten človek má omnoho lepšiu pozíciu, ako je to na tých, na tých, ako je to pri aktivačných prácach.
A ešte minule ma tak trošku prekvapilo, keď sa tu rozprávalo o aktivačných prácach, že prídeme do nejakej dediny a tí ľudia tam na tých aktivačných prácach nie sú. Vážení, ja už som, skutočne dosť dlho sa pohybujem okolo týchto vecí a teraz momentálne ako primátorka mám takisto zamestnaných 38 ľudí na aktivačné práce. Viete, niekedy je ťažko povedať, keď je tu pani kolegyňa Tomanová, my sme ešte vtedy vkladali, aby, aby práve tí, ktorí sú na aktivačných, nemohli zneužívať to, že vybavia si lístok maródny od lekára, a o to nás prosili starostovia, a neprídu. Ozaj, niekedy si myslím, že niektorí ľudia ani nepatria na tie aktivačné práce, a môže sa stať, že polovička z tých ľudí vôbec nepríde do zamestnania, že možno, možno by sme ich mali nejako ináč preklasifikovať. Ale ja vám rovno poviem, na hlásenie, keď sme my zobrali 35 ľudí na aktivačné práce, traja z toho hneď prišli pod vplyvom alkoholu, ani nemohli do tej práce nastúpiť, dvaja možno, keď odpracujú, si dajú hneď maródku, takže niekedy nie je dobré viniť ani to mesto, ani toho starostu, že tam nemá plný počet. A opäť je to len to, že nepoznáme tú prax, že s tou praxou nežijeme a nevieme, ako to v praxi funguje.
Takže asi toľko a poprosila by som ešte pána kolegu Brocku, nech ma neobviňuje, že niekoho tu napadám. Pre mňa napadnutie vyznieva celkom ináč. Ja sa takisto vyjadrujem ako on a nikoho tu nenapadám, teda sa snažil zastať pani podpredsedníčky Jurinovej. Ja som jasne povedala, že pani podpredsedníčka Jurinová mala otázky, a za tým si stojím a na tom aj trvám, pretože ani pán kolega Kaník sa k tomu nevyjadril, a myslím si, že pán štátny tajomník jej relevantne a dosť dlho odpovedal na výbore. Ak toto považuje niekto za napadnutie, tak potom je veľmi precitlivelý a, ale ja si myslím, že niektoré pojmy mu unikajú, ako je zamestnanie, ako som povedala, volená funkcia, napadnutie, konštatácia. Myslím si, že v tom treba nejaký poriadok si urobiť.
A trošku sa ma dotkli aj slová pani podpredsedníčky Jurinovej, že my tu kašleme na sociálne slabších. Vážení, keď sa posudzovali sociálne príjmy pre invalidných dôchodcov a my sme museli vracať peniaze, pani, pani Tomanová ma doplní, lebo neviem presne, o koľko tam išlo, o miliardu? Koľko? (Hlas z pléna.) Pre pána Kaníka, keď sme museli vracať invalidom. Dve miliardy, 2,8 miliardy.
Vážení páni z pravice, smeje sa vám, keď títo ľudia nemali na dôchodky a vy poviete, že my tu kašleme! Koľko zákonov sme urobili? Koľko dobrých vecí sme sociálnych urobili! Ako si dovolíte také niečo povedať!?
A ďalšia vec je, veď pani kolegyňa Jurinová podáva zákon, podáva zákon, ktorý budú platiť mestá a obce, pretože nebude ich platiť ani štát, ale je to príspevok pre sociálne slabších, ak je dieťa do 3 rokov telesne postihnuté, tak aby rodičia mali nárok na cestovné, a dokonca sa pridali k tomuto návrhu predsa naši poslanci. Veď naši poslanci spolu s ňou podávajú tento návrh. Tak, (Hlas z pléna.)
Nekričte na mňa, pán kolega, máte sa možnosť prihlásiť. Chovajte sa slušne.
Takže ja sa pýtam, však my sme sa k tomuto zákonu prihlásili a my spolu s pani Jurinovou, tento zákon, teda naši poslanci podávame a ona povie, že my tu na niečo kašleme. Tak sa nehnevajte na mňa, ale tak toto je ozaj, ako sa mám k tomu vyjadriť, ale veď my tento zákon spolu podávame, s našimi poslancami. A tento zákon prejde, budú ho platiť mestá a obce a nikto proti tomu neprotestuje.
A čo som povedala, za tým si stojím, pretože dostala som k tomu aj mail, ja za tým si stojím. Ak je niekto invalidný dôchodca, tak preto, že je invalidný dôchodca, dostane dôchodok, pretože je to náhrada príjmu za to, že nemôže pracovať. Ale ak mi prídu ľudia povedať, že sú invalidní dôchodcovia, ktorí poberajú invalidný dôchodok, a títo ľudia stopercentne pracujú, tak ja sa pýtam, nepoberajú miesta tým, ktorí by mohli pracovať? Toto som sa vyjadrila ja. Alebo máme taký prípad, čo ja viem, z úradu práce, nebudem hovoriť, v ktorom meste, že je človek, ktorý má psychickú poruchu, je invalidný dôchodca a on študuje vysokú školu, vážení. A má invalidný dôchodok, že je vážne psychicky chorý, a on študuje vysokú školu. Tak ja sa o tom, o tom rozprávam, nie o tom, že či tým deťom pomôžeme, alebo nie, ale o tom sa rozprávam, že ak má niekto invalidný dôchodok, to je jeho náhrada príjmu, že nemôže pracovať, ako sa potom majú stavať títo občania k tomu, keď ten človek vykonáva stopercentne prácu. O tom som ja rozprávala, vážení kolegovia, o ničom inom, a keď sme sa nepochopili, je mi to veľmi ľúto, ale ja si za svojimi slovami stojím.
Takže, takže asi toľko. Ďakujem veľmi pekne, skončila som.
Skryt prepis
