Videokanál klubu

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač č. 30), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby
I. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní;
II. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 20 zo 17. apríla 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh predmetného zákona má za cieľ zjednodušiť administratívnu náročnosť pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí vyrábajú a dodávajú elektrinu z výrobného zariadenia s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW. V uvedenom prípade ide o výrobcov, ktorí vyrobenú elektrinu prednostne dodávajú do vlastnej siete pre svoju spotrebu a prípadný prebytok do distribučnej siete. Štát novou právnou úpravou platnú od 1. januára 2012 nerozlišuje medzi malým a veľkým výrobcom, t. j. zjednodušene medzi domácnosťou a podnikateľom.
Podľa zmeny zákona č. 609/2007 Z. z. je výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie platiteľom dane z elektriny bez ohľadu na to, či ide o dodávku do distribučnej siete, alebo o pokrytie vlastnej spotreby s prebytkom, ktorý je privádzaný do distribučnej siete.
Z inštalovaných výkonov obnoviteľných zdrojov, napríklad fotovoltaických zariadení umiestnených prevažne na rodinných domoch, to znamená s inštalovaným výkonom do 10 kW, nie je možné dosiahnuť taký objem vyrobenej energie, aby vznikla daňová povinnosť pre výrobcu. Základom dane v takomto prípade je množstvo elektriny vyjadrené v MWh, násobené sadzbou dane, ktorá predstavuje 1,32 eur na MWh. Zdaňovacím obdobím je jeden mesiac. Platiteľ dane z elektriny, ktorého daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie nepresiahne 3,31 eur, nie je povinný zaplatiť daň. Výrobca, takýto malý výrobca do 10 kW inštalovaného výkonu podáva daňové priznanie s nulovou výškou dane, pretože nie je technicky možné, aby zariadenie s inštalovaným výkonom, s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW vyrobilo mesačne také množstvo v MWh, aby pri vynásobení sadzbou dane presiahla povinná daň 3,31 eur na mesiac.
Ďalšie zjednodušenie v navrhovanej novele zákona je vypustenie registrácie, vypustenie evidencie a, samozrejme, povinnosť podávania daňových priznaní s nulovou sadzbou a zbytočné zaťažovanie takýchto malých výrobcov. Takéto ďalšie vypustenie aj registrácie, aj tých daňových podaní neznamená, že štát nebude mať prehľad o množstve vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov, pretože evidenčnú povinnosť, ako aj štatistiku výrobcov vrátane objemu výroby má k dispozícii Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ministerstvo hospodárstva tiež a takisto distribučné energetické závody.
V súčasnosti sa jedná o cca 300 až 500 malých výrobcov, avšak s potenciálom významného rastu v prípade, že štát nebude vytvárať, resp. že štát odstráni takéto nadbytočné administratívne prekážky, ale, naopak, bude vytvárať také prostredie, aby sa ekologické systémy na výrobu elektrickej energie mali možnosť rozvíjať. Je to taký prvý krok v odstraňovaní bariér a podpory zo strany štátu pre mikrozdroje z obnoviteľných zdrojov energie. Zjednodušene, pre nás ako štát by malo byť výhodnejšie dosiahnuť napríklad 5 000 kW, dosiahnuť takýto výkon napríklad 5 000 kW tisícmi malých, tisícom malých výrobcov s inštalovaným výkonom 5 kW a je to výhodnejšie dosiahnuť tých 5 000 kW ako desiatimi veľkými výrobcami s inštalovaným výkonom 500 kW.
Čiže k tomu číslu 5 000 kW sa môžme dopracovať tisíc malými po 5 kW z inštalovaného výkonu, ale aj desiatimi väčšími po 500 kW. Tých 10 väčších po 500 kW, myslím, že to všetci poznáte, sú tí, ktorí majú inštalované takéto výrobne na lúkach, pasienkoch a v peknom, veľakrát peknom prostredí, a práve preto chcem rozlíšiť touto novelou a odstrániť takúto administratívnu bariéru a zvýhodniť svojím spôsobom odstránením takejto administratívnej bariéry tých malých, ktorých vedie k takejto výrobe ekologickej, ktorých vedú ekologické pohnútky a nie nejaká podnikateľská zárobková činnosť. Hoci nemám nič ani proti tej podnikateľskej zárobkovej činnosti, ale som presvedčený, že pre štát je výhodnejšie podporiť odstránením takýchto bariér tých tisíc malých, ktorí majú 5 kW, a, samozrejme, nechať svojím spôsobom žiť aj tých 10 veľkých po 500 kW.
V zásade chcem ešte zjednodušene povedať, že podpora štátu môže byť finančná, ale veľmi dôležitá a pre štát veľmi jednoduchá a v zásade štát to nič nestojí, môže byť aj podpora takejto nadbytočnej administratívnej záťaže, ako je to v tomto prípade, a to rieši táto malá novela predmetného zákona.
A na záver. V zásade je to len taký stimul, aby sa občania nezdráhali vziať si aspoň časť svojej energetickej sebestačnosti pri spotrebe elektrickej energie do vlastných rúk a aby sa tieto bariéry odstránili a aby sme trošku spriechodnili týchto malých výrobcov elektrickej energie do 10 kW.
Na záver len chcem, dámy a páni, skonštatovať, že predmetná novela zákona nemá vplyv na rozpočet, a ak, tak len kladný pre spoločnosť, keďže odpadne evidencia, registrácia a najmä mesačné podávanie daňových priznaní s nulovou sadzbou dane pre dotknuté subjekty, ktorých sa predmetná novela týka.
Ja toto považujem za taký prvý krok a chcel by som pokračovať ešte v ďalších krokoch, o ďalších krokoch v zvýhodňovaní takýchto mikrozdrojov, ktorí vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, tak, aby sme ďalej a ďalej odstraňovali tie administratívne bariéry, ktoré s týmto procesom súvisia. Pretože energia z obnoviteľných zdrojov je nielen záväzkom Slovenskej republiky Európskej únii, kde ju máme maximálne zvyšovať, ale, samozrejme, pomáha aj štátu pri zabezpečovaní spotreby a dodávky elektrickej energie ako takej.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Trochu sme na záver diskusie odbehli od merita predloženého zákona. Ak dovolíte, zareagujem na niektoré pripomienky. Najskôr sa chcem poďakovať za všetky relevantné pripomienky, ktoré odzneli.
Podstatou alebo čarom tohoto zákona, tohoto návrhu zákona je, že robíme z povinnosti právo. To znamená, pri podstatných veciach alebo jednej z najpodstatnejších vecí dávame právomoc rozhodnúť o nich do rúk vrcholného orgánu každej spoločnosti.
Je to zákon, ktorý ešte nebol predložený v Národnej rade, teda návrh zákona ešte nebol predložený, už tu vyvoláva rôzne odozvy, rôzne aktivity. Môžem tuná verejne povedať, že všetky podnety, ktoré už sa mi dneska zberajú, a nielen mne, budú starostlivo preštudované, vyhodnotené, využijeme na to pôdu komisie pre energetiku výboru pre hospodárske záležitosti a všetko, čo sa dá akceptovať, vylepšiť, už keď otvárame zákon, bude v prospech celku prijaté. Aplikačná prax totižto stále prináša, môže priniesť a prináša nové podnety, ktoré vieme akceptovať.
Vrátim sa na záver svojho vystúpenia ešte ku koncu rozpravy. Pripájam sa k návrhu, ktorý tu zaznel, aby sa pán poslanec Sulík ospravedlnil pánovi predsedovi Národnej rady za šou, ktorú zbytočne spôsobil. Vnímam to tak, že strana SaS nemá témy, a tak keď ako jednooké kura zbadala zrniečko, tak sa po ňom vrhla, z komára spravila somára, nafúkla a potom s hanbou musela, musela vycúvať. Človek robí chyby, aj pán poslanec môže urobiť chyby, veľkosť človeka je v tom, keď sa dokáže za túto chybu postaviť a ospravedlniť sa.
Mám pocit, že strana SaS v čele jej vedenia sa za dva roky v Národnej rade Slovenskej republiky nič nenaučila. Je mi to ľúto. To, že ste sem nastúpili ako do varieté a že sa mnohí z vás doteraz tak správajú, to je poľutovaniahodné, ale snáď niečo sa na vás mohlo nalepiť. Máte možnosť ospravedlnením sa predsedovi Národnej rady ukázať, že ste sa snáď predsa len niečo naučili. Musím povedať, že taká partia, taká tu za slovenského parlamentarizmu ešte nebola.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Teda ďakujem za všetky faktické poznámky. Budem reagovať postupne.
Čo sa týka pána Sulíka, ubezpečujem vás, pán Sulík, že ja som v SZM nikdy nebol a ani nebudem, po prvé. Po druhé, odporúčanie, že ja mám nosiť kravatu, sa mi zdá veľmi vtipné, zvlášť keď vy tú kravatu teraz nemáte a keď na stretnutie s veľvyslancami chodíte dobre že nie v šortkách. Keď budete chodiť slušne oblečený, môžte mi radiť taktiež. (Potlesk.)
Čo sa týka pána Miškova. Pán Miškov, takto, dovolím si poukázať na to, že ja som poukazoval na očiernenie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ako funkcionára, ktorý reprezentuje Slovenskú republiku. Reagoval som na to, že bol očiernený a bolo to vyslovene vymyslenými vecami. Čiže ja som spájal hlavne s funkciou, ktorá reprezentuje Slovenskú republiku aj v zahraničí, a bola táto funkcia nášho predsedu proste očiernená. Čiže toľko k tomu.
Čo sa týka pána Matoviča, musím poukázať, že veľmi vtipná poznámka. Ste ma s ňou potešili. Myslel som to, samozrejme, tak, že každý pád vlády spôsobuje škodu na finančných trhoch a v takomto ponímaní to aj bolo, ale veľmi vtipná poznámka.
No a čo sa týka pána Krajcera, ktorý tu už nie je. No, ku komu sa ja modlím, je moja osobná záležitosť, koho vzýva pán Krajcer, sa tiež nepýtam. A čo sa týka poukázania pána Krajcera na to, že som ja včera spomínal nejaký kokaín, ja som poukazoval - a kebyže si dobre počuje to moje alebo pozrie moje vyjadrenie -, poukazoval som na to, že čo priniesli médiá ako také, čiže odvolával som sa práve na médiá.
No a k jeho názorom sa budem vyjadrovať možno iba toľko, že ak mi súkromne chce poradiť v podstate, že kde nájdem ten kokaín, nemám záujem. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel potvrdiť tiež to, že návrh zákona bol doručený riadne v lehote a keby si dal pán Sulík trošičku viacej práce, zistil by to aj on sám.
Pokiaľ ale pán Sulík alebo zástupcovia SaS používajú nevhodné slová typu sebaprezentovania sa a nebudem to opakovať, tak ja sa pýtam, čo bolo to, keď pán Sulík sa postavil na tlačovku a takto špinavo obvinil predsedu Národnej rady z vecí, ktoré sa týkajú tohto návrhu zákona?
Návrh zákona bol predložený riadne a trvám aj ja na tom, pán Sulík, aby ste sa za to ospravedlnili. Akékoľvek veci, ktoré sa na podateľni stanú, si myslím, nie sú vhodné na to, aby ste vy robili, pán Sulík, tlačovky, pretože je absolútne zrejmé, že ten zákon bol dostatočne dlho na podateľni. Možno vy ste si to nevšimli.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja si myslím, že tu vôbec nejde o žiadne ospravedlnenie pána Sulíka. Pán Sulík sa v živote neospravedlní. Načo aj, však tu ide o niečo úplne iného. Pán Sulík nemá problémy len v tomto parlamente, ale pán Sulík má problémy aj vo vlastnej strane. Veď on nevie, tá nová pravica, ktorá vznikne, kto všetko mu z tej strany odíde, ako to bude perspektívne so stranou, ktorú vedie pán Sulík, a či ju ešte stále bude viesť. No, pán Sulík, keď nie sú iné témy, aj podateľňa je dobrá. Však?

Ďakujem, pani predsedajúca. Rovnako ti chcem poďakovať, pán kolega, za ten výpočet, pretože usvedčil si, usvedčil si človeka, ktorý jednoducho bez hanby, bez toho, žeby si čokoľvek overil, zvolal tlačovú konferenciu, kde hrubo osočil predsedu parlamentu a nás, teda mňa a kolegu Kondróta ako navrhovateľov.
Ja tu prehlasujem v mene navrhovateľov, že tento návrh zákona bol doručený do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky v lehote a v termíne, ktorý zákon káže, tak ako povedala a potvrdila moje slová aj pani podpredsedníčka Laššáková.
Rovnako vyzývam pána poslanca Sulíka, aby sa ospravedlnil predsedovi Národnej rady a aj nám predkladateľom, pánovi kolegovi Kondrótovi a mne, z tohto hrubého osočenia. Ja osobne som tú vašu tlačovku, páni, bral ako dobrý vtip a myslel som si, že otvoríte nový slogan, lebo premenovávate stranu nie na Sloboda a Solidarita, ale na Smiešny a Smiešnejší.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som reagoval na udalosti, ktoré sa stali s podaním tohto návrhu zákona. Som rád, že je tu pán Sulík, nakoľko sa to hlavne týka jeho politickej strany a návrhu tohto zákona.
Pri podaní tohto návrhu zákona strana SaS vystúpila, urobila veľkú tlačovku s tým, že očiernila predsedu parlamentu pána Pavla Pašku v súvislosti s tým, že predmetný návrh zákona nespĺňa náležitosti a že bol podaný oneskorene, a zároveň ho obvinila, že boli tam nejaké machinácie s týmto návrhom zákona.
Doteraz sa strana SaS za toto očiernenie, ktoré spôsobilo zneváženie vedúceho predstaviteľa Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň vedúceho štátneho predstaviteľa Slovenskej republiky, neospravedlnila a vo vzťahu k zahraničiu, ale i k slovenskej verejnosti tým napáchala - ako bolo zvyknuté vždy - nemalé škody. Samozrejme, na tie škody, že pácha strana SaS, sme zvyknutí, ako príklad, samozrejme, rozpad vlády a ďalšie a ďalšie.
K čomu sa chcem dostať? Chcem a dostať k tomu, že moje vystúpenie bude mať dve roviny vo vzťahu k tomuto predloženému návrhu zákona.
Prvá rovina bude kvázi odborná. V zmysle rokovacieho poriadku návrh zákona obsahuje jeho paragrafové znenie a dôvodovú správu. Čo sa týka tohto návrhu zákona, parlamentnej tlače 29, tak táto parlamentná tlač 29 toto všetko obsahovala, termín na podanie návrhu zákona bol do 17. apríla 2012, návrh bol podľa môjho názoru aj názoru spravodajcu, ale aj ostatných výborov doručený včas, len na webe sa objavil dátum 18. apríla z dôvodu, že stanovisko ministerstva financií, sekcie rozpočtovej politiky, bolo z dátumu 18. apríla 2012.
Dovolím si poukázať na to, že i hoci toto stanovisko z 18. 4. 2012 bolo z tohto návrhu, návrh bol podaný včas z toho dôvodu, že nakoľko návrh zákona má obsahovať paragrafové znenie a dôvodovú správu.
Čo sa týka predmetného stanoviska ministerstva financií, tak v súvislosti s týmto predmetným stanovisko, ktoré by malo byť priložené alebo sa zvykne prikladať k návrhu zákona, tak vychádza to z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré boli ale prijaté uznesením Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k Národnej rade a na upresnenie niektorých ustanovení. V zmysle týchto legislatívnych pravidiel sa, samozrejme, spomína v čl. 8, že z hľadiska finančných dôsledkov návrhu zákona na štátny rozpočet a rozpočty obcí treba návrh prerokovať s ministerstvo financií a priložiť toto stanovisko. To, že s týmito legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov sa riadi iba Národná rada Slovenskej republiky, nemusím vysvetľovať, vláda má svoje vlastné.
Dovolím si však zároveň poukázať na to, že tieto legislatívne pravidlá iba určité niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku upresňujú, ale dá sa povedať, majú viacero nedostatkov. Jedným z tých nedostatkov je čl. 4 ods. 3 posledná veta, budem ju citovať: "V záujme jazykovej správnosti má ten, kto pripravuje návrh zákona, vyžiadať si k nemu z tohto hľadiska vyjadrenie odborných slovakistických jazykovedných pracovísk, najmä Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV."
Doteraz ani za predsedníctva pána Sulíka sa nič také neprikladalo a poukazujem na to, že je to iba určitý, dá sa povedať, určité pravidlo zakotvené uznesením teda Národnej rady. Ale, samozrejme, podrobnosti ohľadom nejakých doplnení a návrhov, pokiaľ tu niečo neupravuje, neupravuje toto uznesenie, ale upravuje § 70 rokovacieho poriadku, kde dáva predsedovi Národnej rady možnosť odporučiť, aby sa odstránili nedostatky.
K čomu sa chcem dostať? Chcem sa dostať k tomu, že predpísaný návrh zákona, alebo teda predložený návrh zákona, tlač 29, tie náležitosti spĺňal a vzhľadom na to, že bolo stanovisko ministerstva financií doručené teda o jeden deň neskôr, nemalo to vplyv na riadne predloženie návrhu zákona ako takého.
Čo sa týka mojej druhej časti vystúpenia, to už bude čisto politické. Na ozrejmenie pamäti dovolím si upozorniť, že pán Sulík bol predsedom Národnej rady od 12. júna 2010 do 13. 10. 2011. Ja osobne, ma to trošku nahnevalo, že náš predseda parlamentu bol pánom Sulíkom očiernený, tak som si trošku pozrel na jeho činnosť vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a ako prebiehalo predkladanie návrhov zákonov počas jeho predsedovania.
Tak začneme:
- Dávam do pozornosti parlamentnú tlač 514, termín doručenia tejto parlamentnej tlače bol do 23. septembra 2011, v čase, keď bol pán Sulík predsedom parlamentu. Dátum doručenia bol však 26. septembra 2011. Čiže návrh bol podaný v lehote, v termíne, no na internete je dátum doručenia po termíne.
- Ďalší príklad, parlamentná tlač 485. Termín doručenia bol alebo teda lehota na podanie návrhu bola do 19. augusta 2011. Dátum doručenia na internete uvedený 19. august 2011, ale stanovisko z ministerstva financií je z 24. augusta 2011, čiže päť dní po tzv. Sulíkovej lehote.
- Dávam do pozornosti ďalšiu parlamentnú tlač č. 225, termín doručenia bol do 14. januára 2011. Dátum doručenia na webe je 14. 11. Stanovisko ministerstva financií je z 21. 1. 2011. Obdobné niečo, čo sa stalo pri tejto tlači 29 návrhu pána Kolesíka.
- Ďalšie do pozornosti, parlamentná tlač 226, taktiež bolo to podané počas predsedovania pána Sulíka. Ide o návrh poslankyne pani Cibulkovej. Dátum doručenia návrhu bol 14. január 2011, teda načas, ale stanovisko ministerstva financií bolo 13. januára 2010, čiže rok staré. Ďalšie "pochybenie".
- Parlamentná tlač 230, termín doručenia návrhu bol do 14. januára 2011, dátum doručenia 14. január 2011, stanovisko z ministerstva financií 17. január 2011. Tri dni po lehote doručenia.
- Ďalší návrh, parlamentná tlač č. 150. Termín doručenia 19. október 2010, dátum doručenia 19. október 2010, stanovisko 20. október 2010.
- Parlamentná tlač č. 149, termín doručenia 19. 10. 2010, dátum doručenia na webe 19. 10., ale stanovisko ministerstva financií z 20. 10. 2010.
- A moja najobľúbenejšia tlač, ktorú som našiel v noci, samozrejme, ide o parlamentnú tlač č. 146, je to návrh skupiny poslancov, pod ktorým návrhom bol podpísaný teda aj pán Sulík, aj pán Poliačik. Termín doručenia návrhu zákona bol do 19. 10., na webe, na webe dátum doručenia návrhu 20. 10. 2010 a, samozrejme (potlesk), schôdza bola 3. 11. 2010, čiže jasne nebola dodržaná 15-dňová lehota.
Čo tým chcem poukázať alebo povedať, je, že predmetná tlačovka strany SaS bola absolútne, absolútne bezpredmetná, absolútne bola zavádzajúca. Dokonca bola farizejská vo vzťahu k predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovolím si poukázať ešte na jeden fakt, že tlač 29, i keď bolo na webe napísané 18. 4., bola doručená včas, teda predseda parlamentu nič neporušil. Ďalšie tlače 30, 33 boli dokonca doručené, na základe toho čísla 30, 33 boli doručené 17. 4. a dokonca to číslovanie majú neskoršie ako tlač č. 29. Z tohto dôvodu vyplýva, že ide iba o zjavnú nepresnosť, ktorá sa uviedla na webe, teda mal tam byť dátum 17. 4.
Záverom chcem povedať teda, že to všetko, čo sa udialo vo vzťahu k predmetnej tlači a podaný návrh na disciplinárne potrestanie predsedu parlamentu, je celé absurdné. Upozorňujem na to, že ešte aj pán Sulík ako predseda parlamentu je v jednoročnej premlčacej lehote, kedy sa dajú podať na jeho osobu návrhy na disciplinárne potrestanie. A vzhľadom na to, že ide iba o určitú mediálnu aktivitu strany SaS, žiadam týmto znova opätovne verejne stranu SaS, aby sa verejne predsedovi parlamentu pánovi Pavlovi Paškovi - verejne - ospravedlnila a napravila škody, ktoré spôsobila svojím mediálnym vystúpením.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Pôjdem pekne po rade.
Pán poslanec Miškov, opakovane vedome zavádzate a dovolím si tvrdiť, že klamete, keď tvrdíte, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou a so zákonmi. Veď pokiaľ máte takýto názor, obráťte sa na Ústavný súd. Opakovane zavádzate aj v tom, že týmto návrhom berieme manažérsku kontrolu predstavenstvu. Nie, my len prenášame rozhodovanie len o jednej vybranej časti, a to je to o podávaní cenových návrhov na ÚRSO, na valné zhromaždenie. Je to legitímne a z nášho pohľadu správne.
Pán poslanec Kadúc, veľmi by ma zaujímalo, ja sa vás na to spýtam osobne, ako ste dospeli k tomu číslu 400 mil. eur. Mne to nejako nesedí.
Pán poslanec Hudacký, veľmi správne ste povedali, že ÚRSO je nezávislý regulačný orgán a nemalo by nejakým spôsobom zastupovať záujmy štátu v jednotlivých spoločnostiach. Ja s vami súhlasím. Ja s vami súhlasím, pán poslanec, ale práve štát by mal zastupovať svoje záujmy v tých spoločnostiach, v ktorých má väčšinu, a práve cez valné zhromaždenie. To dúfam, že súhlasíte v tejto chvíli vy so mnou. Takže neviem, čo je na tom zlé, keď navrhujeme takéto pôsobenie štátu, aby mohol vlastne obhajovať svoje záujmy majoritného akcionára v spoločnostiach, kde má jednoducho majoritu.
A rovnako, pán kolega Přidal, pokiaľ má niekto z poslancov zákonodarcov akúkoľvek pochybnosť o súlade tohto nášho návrhu zákona s ústavou alebo so zákonmi Slovenskej republiky, nech sa páči, je tu inštitút podania na Ústavný súd, 30 podpisov a ja verím, že Ústavný súd skonštatuje súlad tohto nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ja mám takú stručnú poznámku. Už tu bola raz debata v minulosti, a nielen raz, o týchto pochybných privatizáciách. Bohužiaľ, čas bol taký, a keď to bude nutné, tak si vyhľadám tie moje vystúpenia, pretože boli veľmi konkrétne a obsahovali, veľmi rukolapne by som povedala, výhodnosti a nevýhodnosti a kto a prečo a ako.
Ale teraz by som povedala stručne len toto. Bolo vlastizradné dohodnúť podmienky privatizácie SPP tak, ako boli dohodnuté. Štát mal právo prehlásiť v lehote zmluvu za nulitnú, ak išlo o zmluvu nevýhodnú a poškodzujúcu záujmy štátu. Lehota vypršala, nebudem hovoriť, kto bol zodpovedný a ako, ale to neznamená, že sa budeme prizerať a neurobíme všetko, čo je možné, aby boli upravené aspoň právne podmienky lepšie zohľadňujúce záujmy štátu, teda občanov a teda nás všetkých.