Videokanál klubu

Ďakujem.
Zarezonoval mi tam opäť posunutie veku odchodu do dôchodku. Opakujem, že posunutie veku, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku pre nás, pre slovenských občanov je zločin na týchto občanoch. Pretože demografická kríza, ktorá v budúcnosti sa bude ešte zhoršovať, sa dá vyriešiť oveľa lepším spôsobom a účinnejším spôsobom. Čiže dnes je potrebné u nás zvyšovať vek odchodu do dôchodku. Naši ľudia sú prepracovaní, zničení, na Slovensku to jednoducho nie je možné a ja kategoricky protestujem proti zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku na Slovensku. Hlavne u žien by som ho dokonca znížila.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela k tým dôchodkom. Dovoľte, aby som povedala svoj názor. Ja osobne považujem posúvanie odchodu do dôchodku našich občanov za zločin proti našim ľuďom, proti našim občanom, ktorí tu pracujú. To je môj názor.
Ďakujem.

Ďakujem.
Chcem pani predrečníčke teraz povedať, že si myslím, že muži neučia hlavne preto, že neuživia ako muži rodinu. A to platí nielen teraz, ale to bolo aj za socializmu.
Áno, mzdy a v Slovenskej republike si myslím, že musia byť také, aby sa z nich dalo žiť a aby sa tu oplatilo pracovať a nie, aby ľudia museli utekať, odborníci a dobrí odborníci, aby museli utekať za prácou do zahraničia. A musí byť rozdiel medzi minimálnou mzdou a vôbec mzdami a dávkami ľudí, ktorí nepracujú, nechcú pracovať a nikdy pracovať nebudú. Čiže naozaj si myslím, že mzdy na Slovensku sú väčšinou veľmi nízke.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení prítomní, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci a všetci prítomní v tejto sále, chcela by som najprv povedať jednu vec, že okrem platov učiteľov a pedagogických pracovníkov je potrebné vyriešiť aj problematiku odmeňovania všetkých zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, nakoľko platové tarify v platových stupniciach, ktoré sú prílohami tohto zákona, sú hlboko pod zákonom stanoveným, teda pod zákonom stanovenou minimálnou mzdou. Týka sa to zamestnancov, aj napríklad zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktorých práca je veľmi ťažká a nie sú dostatočne odmeňovaní za svoju ťažkú prácu. A ak sa nezlepšia podmienky v odmeňovaní, nebude sa mať kto postarať o ľudí, ktorí tieto služby bezpodmienečne potrebujú. Dôvodom je nízka zárobková úroveň a náročnosť práce, ktorá je pre mladú generáciu nezaujímavá. Týka sa to zamestnancov v školstve teda, ktorí sú napríklad aj, kuchárok, zamestnancov školských jedální a množstvo iných ľudí, ktorí nie sú priam, teda ostatní nepedagogickí pracovníci pracujúci v školstve. Tak to by bolo ako prvé.
Ďalej, chcela by som povedať jednu vec, ktorá má trápi, resp. ktorá už pol roka, ktorá sa stala pred pol rokom a nemala som umožnené povedať svoj názor. Tak teraz by som chcela; takto. Nechcem sa dotknúť, v prvom rade sa nechcem dotknúť žiadnych opozičných poslancov ani učiteľov, ani jedného z nich a nechcem ani obhajovať bývalú vládu alebo ani súčasnú vládnu koalíciu. Ale musím to povedať, že len slepý nevidí a nevidel, že štrajky, ktoré boli organizované v čase predvolebnej kampane a tesne pred voľbami, boli spolitizované, bolo to, prepáčte, ale obyčajné vydieranie, vydieranie a predvolebná kampaň mnohých, niektorých politických strán. K tomuto boli mnohí učitelia zneužití a nielen učitelia, ale aj študenti. A teraz by som už pristúpila k veci, ktorá sa konkrétne týka tohoto návrhu.
Tento návrh zákona, žiaľ, považujem za urýchlený. Naozaj bol šitý horúcou ihlou, rýchlo-rýchlo. A nepovažujem to za šťastné. Myslím, že možno sa onedlho budú prejednávať iné úpravy a zmeny. Som presvedčená, ja som presvedčená, že učitelia si naozaj zaslúžia oveľa väčšie mzdy a úctu a uznanie, aké majú doteraz. Naše školstvo, napríklad aj to, že naše školstvo je prefeminizované. Deti potrebujú aj vzor muža učiteľa, ale povedzte mi naozaj, ktorý muž pôjde učiť do školy za taký plat, z ktorého si nebude môcť uživiť rodinu, nebude môcť kúpiť byt a tak ďalej. Čiže vlastne strácame aj; nehovorím, nechcem zase uraziť ženy učiteľky, pretože sú to vzácne ženy, ktoré naozaj obetovali veľa svojej lásky, svojho času a dali kus seba do učenia detí. Naše školstvo však potrebuje systémové zmeny, a to zásadné systémové zmeny. Učiteľovi okrem platu sa musí vrátiť aj úcta a autorita, ktorá mu bola odobraná.
Ja chápem pána poslanca Žarnaya, že bojuje za učiteľov. Len k tomu jeho včerajšiemu vystúpeniu. Nemôžme porovnávať mzdy učiteľov so mzdami vo vyspelých západných štátoch. To by sme museli, takisto ako nemôžeme porovnávať mzdy našich pracovníkov, našich robotníkov, naše dôchodky nemôžeme porovnávať s vyspelými západnými štátmi. Veď platy, keď si zoberieme, že aj v bývalej totalitnej komunistickej Československej socialistickej republike boli mzdy na Slovensku výrazne nižšie, než boli v štátoch západnej Európy. A nielen to. Mzdy za totalitného Československa boli výrazne nižšie aj na Slovensku oproti Česku. Čiže už aj tam boli tie rozdiely. Ťažko porovnávať. Čiže ono by to tie západné štáty nemožno porovnávať s našimi podmienkami. Okrem toho učitelia za totalitného socialistického Československa boli ešte aj rukojemníkmi komunistickej ideológie. Boli sledovaní a aj proti svojej vôli boli nútení poslúchať komunistických marxistických ideológov, inak im hrozila strata práce, existenčné problémy a prenasledovanie.
Tu mi nedá povedať, že dnes mi to pripomína niečo podobné, ako keby sa história opakovala. Teraz sa tomu hovorí politická korektnosť. A možno o nejaký rok, dva budú opäť učitelia prenasledovaní za svoje názory. Budú prenasledovaní, keď nebudú súhlasiť s marxizmom, s novomarxistickou ideológiou multikulturalizmu a možno budú prenasledovaní za to, keď budú mať nejaké výhrady voči LGBTI ideológii. Už teraz sú učitelia, ale aj iní zamestnanci trestaní napríklad len za to, že boli sympatizantami našej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko.
Áno, učiteľom musí byť vrátená ich dôstojnosť. Nie je možné, aby si mohol žiak dovoliť slovne urážať učiteľa, dokonca ho fyzicky napadnúť. Nie je možné, aby si rodičia mohli dovoliť obtierať si svoje ústa o učiteľov, urážať učiteľov a takisto ich fyzicky napadnúť. A dokonca myslím, nie som učiteľ, ale myslím, že im zobrali ešte aj dovolenku, ktorú mali, teda dva týždne prázdnin, že musia úplne nezmyselne sedieť v škole a nič tam v podstate nerobiť, užitočnú prácu. Oni si zaslúžia aj tú dovolenku a zaslúžia si aj oveľa vyššie platy, ako majú. Školstvo je veľmi dôležité. My musíme do školstva investovať peniaze, len si myslím, že úpravy, ktoré treba urobiť, si zaslúžia viac času, že si zaslúžia viac času a pozornosti na vypracovanie návrhu zmeny zákona, než je to v tomto zákone.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, plne súhlasím s pánom poslancom Gröhlingom a zdá sa mi, že tento zákon je šitý veľmi horúcou ihlou. Naozaj si myslím, že nebolo treba, potrebné ho teda takto rýchlo schvaľovať. Súhlasím s pánom poslancom aj v tom, že naozaj je dôležitá kvalita školstva, a okrem toho si myslím, položme si otázku, či nie sú tie ostatné školy potom diskriminované. Mám pocit, že diskriminujeme ostatné školy.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, ja neviem, či žijem v rovnakej republike ako tuto naši kolegovia. Fakt tie reči o raji na zemi pod záštitou Spojených štátov, slobody, demokracie, presne tie klišéovité frázy, ktoré používajú pri každom jednom napádaní suverénnych nezávislých štátov, pri každej jednej vojenskej akcii a k obhajobe svojho zabíjania a expanzie.
Neviem, kde vidíte všetci tých podivných zelených ruských mužíčkov, možno ešte vo svojich hlavách chránite Slovensko pred nejakým Chruščovom, ale ja vidím, ja keď sa pozriem na Slovensko, ja vidím všade americké mimovládky, počujem z rádií americké piesne, nie ruské pesničky, televízie sú vlastne len americkými firmami, korporáciami, nie ruskými, samé americké filmy, ruský som nevidel ani nepamätám. Všade americké korporácie, ruskú nevidím nikde poriadne. Americké produkty, americké vojenské aliancie, americká politika.
Ja nie som žiadny rusofil, nechcem by som tam naozaj bývať, fakt nie, ale neviem, kde vidíte tú expanziu Ruska, čo, kde, kedy. Nerozumiem, fakt nechápem.

Pán poslanec Dostál, toto je znova typické pre vás a vášho kolegu. Hovoríte aj teraz ste hovorili o demokracii, o slobode, o možnosti sa rozhodnúť, ale pritom jedným šmahom odmietate možnosť, aby sa o vstupe Čiernej Hory so Severoatlantickej aliancie konalo demokratické referendum. Neviem, či to robíte preto, lebo si neuvedomujete, že referendum a demokracia sú spojené nádoby, alebo to jednoducho robíte preto, že to je vašou účelovou politikou, ktorej cieľom je niečo dosiahnuť.
Takisto ste hovorili o ruskej expanzívnej politike. Zdôrazňovali ste to takým spôsobom, akoby sme teraz sa nachádzali v auguste ’68. Neviem, či ste si všimli, ale teraz je jún 2016 a geopoliticky sú tie mocnosti trošku inak rozdelené a trošku iným spôsobom sa snažia získať svoj politický vplyv nad menšími alebo väčšími krajinami, pričom niektoré z týchto dominantných krajín, veľmocí, sú veľmi až príliš podozrivo angažované aj na ostatných kontinentoch.
Takže keď hovoríte o nejakej expanzii, tak si to skúste dať tak do takej rovnice, aby to bolo aspoň trošku vyvážené.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Paška, ja len hovorím o tom, že teda, keď v mnohých iných krajinách mohlo byť referendum o pristúpení k NATO, tak v kríze zmietanej Čiernej Hore, alebo teda celého Balkánu by asi takáto, takáto, takéto referendum bolo dobré na to, aby nebolo možné spochybňovať to, či to je vôľa ľudí, alebo to nie je vôľa ľudí, či to nie je náhodou len vôľa naozaj nejakej mafie alebo nejakej, nejakých korupčných politikov.
A, pán poslanec Krajniak, neviem, skade ste vytiahli to, že my sa chceme nejakým spôsobom pchať Rusom, pretože náš aj predvolebný, aj volebný, aj stále náš program politický v otázke zahraničnej politiky je vojenská neutralita, ale vy nemôžte kritiku rozširovania Severoatlantickej aliancie považovať za nejaký proruský postoj, pretože tu ide o postoj hlavne proslovenský, nie proruský, pročínsky alebo neviem akýkoľvek iný.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, rokujeme o návrhu na uzavretie Protokolu k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory.
Tento protokol sa nesie absolútne v štýle samotnej Washingtonskej zmluvy, kde sa všetky kľúčové oprávnenia priznávajú vláde Spojených štátov amerických.
Ešte predtým, kým prejdem k samotnému meritu, týkajúcemu sa, týkajúcemu sa zločineckej organizácie NATO, chcem apelovať na všetkých tých poslancov, ktorí ešte stále nepatria medzi tých, ktorí chcú trčať z americkej zadnej časti. Ako už spomenul kolega Milan Uhrík, v samotnom Protokole o pristúpení Čiernej Hory k NATO je na niekoľkých miestach úplne jasne napísané, že jediný a rozhodujúci prvok v celom tomto procese je vláda Spojených štátov amerických. Napriek tomu my všetci poslankyne a poslanci Národnej rady Slovenskej republiky máme dnes obrovskú moc. Máme moc rozhodnúť o osude ďalšieho európskeho, aj keď malého, štátu, o osude dvoch miliónov, zhruba dvoch miliónov ľudí, o tom, či sa všetci títo ľudia budú musieť podriadiť tak, ako sme sa my museli podriadiť, záujmom v prvom rade Spojených štátov amerických. Väčšina z vás, ktorí ste tu, ste odo mňa starší, preto ja nebudem nikoho poučovať o histórii Severoatlantickej aliancie a celého toho vývoja a vývinu, ktorý nás dnes dostal do tej situácie, v ktorej sme ako členský štát tohto zločineckého paktu. Ale dovolím si pripomenúť niektoré z môjho pohľadu zaujímavé fakty.
Severoatlantická organizácia známa tiež ako NATO bola založená Washingtonskou zmluvou 4. apríla 1949. Medzi zakladajúce štáty patrilo Belgicko, samozrejme, Spojené štáty americké, Belgicko, Kanada, Dánsko, Francúzsko, Island, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko a Veľká Británia.
Zaujímavosťou je, že už v roku 1966 Francúzsko vystúpilo spod jednotného velenia organizácie NATO, aby sa pod jednotné velenie vrátilo až v roku 2009, práve po veľmi silnom politickom lobingu zo strany Spojených štátov amerických. Naproti tomu Varšavská zmluva ako vojenský politický pakt socialistických štátov bola založená až 14. mája 1955, to znamená viac ako šesť rokov po založení organizácie NATO. Varšavská zmluva, ktorú založil Sovietsky zväz, Nemecká demokratická republika, Československá socialistická republika, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko a Albánsko, ktoré však v roku ’68 odstúpilo, však zanikla 30. júna 1991. To znamená, že ak dovtedy, ak dovtedy Severoatlantická aliancia opodstatňovala svoju existenciu obranou voči možnej vojenskej agresii zo strany Varšavskej zmluvy, po 30. júni 1991 tento argument absolútne stratil svoju opodstatnenosť. Napriek tomu, napriek tomu, ako sme všetci absolútne logicky očakávali, že rovnakým spôsobom ukončí svoju činnosť aj Severoatlantická aliancia, napriek tomu nabrala presne opačný smer a zločinecká organizácia NATO sa začala čím ďalej, tým viac rozširovať a expandovať doslova po celom svete.
Ak sa odrazíme od dátumu, v ktorom bola zrušená Varšavská zmluva alebo v ktorom sa rozpadla Varšavská zmluva, a to je rok 1991, tak najbližšie, najbližšie následné rozširovanie Severoatlantickej aliancie sa uskutočnilo ako tzv. štvrté rozšírenie Aliancie v roku 1999, kedy sa NATO rozšírilo o Českú republiku, Maďarsko, Poľsko. Ďalšie rozšírenie, tzv. piate, sa uskutočnilo v roku 2004, kedy sa NATO rozšírilo o Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. A nakoniec šieste rozšírenie Severoatlantickej aliancie v roku 2009, ktoré znamenalo rozšírenie pôsobnosti tejto zločineckej organizácie o Albánsko a Chorvátsko.
To znamená, keď si to zosumarizujeme, po tom, ako bola zrušená Varšavská zmluva, po tom, ako Severoatlantická aliancia stratila absolútne svoju opodstatnenosť, ak teda to bol ten pravý dôvod, tak v čase po zrušení Varšavskej zmluvy bola Severoatlantická aliancia rozšírená o 13 štátov. O 13 štátov. To znamená aj tí, ktorým sa to možno nepáči, musia priznať, že jednoducho politika Severoatlantickej aliancie riadená vládou Spojených štátov amerických – keby vládou Slovenskej republiky, môžme sa na to pozerať inak –, ale, žiaľ, vládou Spojených štátov amerických, je čisto expanzívna s cieľom posilniť, posilniť politickú moc a vplyv organizácie, ale najmä hlavy tejto organizácie, čo sú Spojené štáty americké.
Preto hovorím, že my všetci poslanci a poslankyne máme dnes moc jednoducho neodhlasovať ďalšie absolútne zbytočné rozširovanie zločineckej organizácie NATO v strednej Európe. A toto rozširovanie už ani nemá žiadny zmysel. V samotnom názve má táto organizácia napísané, že ide o severoatlantický priestor. Ja sa pýtam, kto si z vás myslí, že Čierna Hora je severoatlantický priestor. Kto z vás si myslí, že Čierna Hora má byť zahrnutá rovnako ako ostatné balkánske krajiny pod vplyv nejakej organizácie, ktorej pôvodný cieľ bolo ochraňovať tzv. severoatlantický priestor?
Veľmi dobre je asi všetkým jasné, že rozšírenie zločineckej organizácie NATO na Čiernu Horu, ešte k tomu bez všeľudového hlasovania, bez referenda, bude znamenať jednu zásadnú vec. Severoatlantická aliancia získa absolútnu kontrolu nad pobrežím Jadranského mora. Absolútnu kontrolu. Čierna Hora je dnes jediný štát, ktorý ako pobrežný štát v Jadranskom mori nepatrí pod Severoatlantickú alianciu. Ak sa toto zmení, zločinecká organizácia NATO získa priestor na svoje vojenské manipulácie v celom rozsahu jadranského pobrežia. Netreba byť politológ ani špecialista na zahraničnú politiku, aby bolo každému jasné, že takáto situácia len zvýši napätie medzi NATO a Ruskou federáciou, pretože asi dnes je už každému jasné, že cieľom NATO nie je nič iné, len sa čo najviac priblížiť k hraniciam Ruskej federácie. A my dnes budeme tí, ktorí povedia áno alebo nie. Áno pokračovaniu americkej expanzívnej politiky, alebo nie, aspoň dovtedy, kým v Čiernej Hore neprebehne demokratické referendum. A že ide o skutočne expanzívnu politiku, a nie o obrannú politiku, tak si dovolím vám pripomenúť pár príkladov vojenského sa angažovania Spojených štátov amerických ako, ako čelnej veľmoci Severoatlantickej aliancie v moderných svetových dejinách.
Začnem od roku ’49, pretože ten rok je zároveň rokom založenia Severoatlantickej aliancie; 1947 - 1949 teda americká intervencia v Grécku. Nebudem zachádzať do podrobností, boli sme tu ešte tri dni, veľmi stručne skúsim prejsť týmto rešeršom, aby tí z vás, ktorí máte ešte v sebe kus takého slovenského ducha, ste naozaj sa mohli zodpovedne rozhodnúť, či chcete byť súčasťou rozširovania amerického vplyvu a americkej expanzívnej koloniálnej politiky v Európe.
1948 až 1953 - vojenská intervencia armády Spojených štátov na Filipínach.
1948 - vojenský prevrat pod vedením amerických inštruktorov a agentov v Peru.
1948 - vojenská, americká vojenská podpora revolúcie v Nikarague.
V tom istom roku, 1948, Američanmi vedený vojenský prevrat v Kostarike.
1949 až 1953 - intervencia Spojených štátov amerických a Veľkej Británie v Albánsku.
1950 - Američanmi podporované vojenské povstanie v Portoriku.
1950 až 1953 - zásah armády Spojených štátov v Kórei.
1950 - intervencia, začiatok vojenskej intervencie Spojených štátov amerických vo Vietname.
1956 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Číne.
1957 až 1958 - vojenské nasadenie Spojených štátov amerických v Indonézii.
1958 - vojenské nasadenie Spojených štátov v Libanone.
Takisto 1958 - vojenská konfrontácia Spojených štátov amerických s Panamou.
Znova 1958 - americká vojenská pomoc rebelom na ostrove Quemoy v boji s Čínskou republikou.
Ešte v roku 1958, vidíte, že Američania, keď chcú, stíhajú v jednom roku viac toho, americká vojenská podpora povstaniu v Indonézii.
1959 - americký zásah v Laose.
1959 - americký zásah na Haiti.
1960 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Ekvádore.
1960 - Američania nemuseli chodiť ďaleko, vojenský zásah v Guatemale.
1960, stále ten istý rok - vojenský zásah armády Spojených štátov v Salvadore.
1960 až 1965 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických v Kongo.
1964 - brutálny zásah amerických vojakov v Paname.
1964 - Amerikou podporovaný vojenský prevrat v Brazílii.
1964 - nová ďalšia intervencia v Kongo.
1964 až 1974, veľmi zaujímavá vec, a to je vojenská intervencia Spojených štátov a agentov CIA v Grécku s cieľom ovplyvniť voľby.
1965 - akcia Spojených štátov amerických vo Východnom Timore.
1965 - vojenská pomoc proamerickým vládam v Thajsku a v Peru.
1965 až 1973 - vojnová agresia Spojených štátov vo Vietname.
1970 - americká intervencia v Uruguaji spojená s mučením civilistov.
1971 až 1973 - bombardovanie Laosu.
1971 - americká intervencia pri ochrane tej správnej vlády v Bolívii.
1972 - americká intervencia v Nikarague.
1973 - Američanmi podporovaný prevrat v Čile.
1973 - znova Jomkipurská vojna, Izrael. Amerika intenzívne, veľmi intenzívne podporovala Izrael.
1973 - znova americká vojenská pomoc v Uruguaji.
1974 - ďalšie vojenské angažovanie Spojených štátov amerických v Zaire.
1974 - americká vojenská a finančná pomoc pri organizácii volieb v Portugalsku.
1989 - bol zlomový rok v Afganistane, kedy Afganistan opustili ruskí vojaci a postupne tam začali prúdiť vojaci americkí.
1980 až 1992 - americká vojenská prítomnosť v Salvadore.
1980 - začiatok vojenskej pomoci pri stabilizácii režimu v Iráne.
1980 - vojenský politický a potravinový program spustený v Kambodži.
1980 - operácia Gladio v Taliansku. Americká armáda a agenti sprostredkovali sériu výbuchov v celom alebo na celom území Talianska.
1980 - angažovanie v Južnej Kórei.
1983 - intenzívna americká aktivita v Angole.
1984 - Američania v rozpore s medzinárodným právom zostrelili dve iránske lietadlá.
1986 až 2000 - vojenská intervencia Spojených štátov na Haiti.
1987 až 1988 - americká pomoc Iraku proti destabilizovanému Iránu.
1988 - vojenská podpora v Turecku.
1988 - americká pomoc pri samovýbuchu lietadla Panamských aerolínií. 1988 - invázia vojsk Spojených štátov amerických do Hondurasu.
1988 - nasadenie lietadlovej americkej lodi v Perzskom zálive.
1990 - americká podpora vojenského prevratu na Haiti.
1990 - takisto začína americká blokáda, námorná blokáda Iraku.
1990 - finančná angažovanosť sa amerických mimovládok v Bulharsku. 1991 - vojenské akcie Spojených štátov amerických a ich spojencov proti Iraku.
1991 - angažovanie sa Američanov Kuvajte.
1992 až 1994 vojenská okupácia Somálska.
1994 až 1996 znova americká vojenská intervencia na Haiti.
1994 až dodnes - americká prítomnosť v Rwande.
Potom sú tu niektoré veci, ktoré nie sú dnes vyjasnené, takže tie by som zatiaľ nechal tak.
1998 - 4 dni aktívneho bombardovania Iraku po tom, ako inšpektori nahlásili, že Irak dostatočne nespolupracuje pri inšpekciách.
1998 - v Afganistane americká armáda útočila na ich vlastné bývalé výcvikové tábory.
1999 - humanitárne bombardovanie, ako to nazval slobodomurár Havel, humanitárne bombardovanie Juhoslávie, o tom tu už poslanec Schlosár, si myslím, že povedal celkom dosť.
2000 - angažovanosť v prevrate v Belehrade.
2001 - vojenská invázia Spojených štátov amerických do Afganistanu. 2001 - prítomnosť armády Spojených štátov amerických v Macedónsku. 2002 - ďalšia vojenská intervencia USA na Filipínach,
2002 až 2004 - vojenská intervencia Spojených štátov amerických vo Venezuele.
2004 - pokus o americkým, alebo o Američanmi sponzorovaný prevrat na Ukrajine.
2008, to si už asi všetci čerstvo pamätáme - rusko - gruzínsky konflikt,
2011 - angažovanie sa v Tunisku, 2011 v Egypte a 2011 v Líbyi. Od 2011 až dodnes v Sýrii.
Ak náhodou tam som sa dopustil nejakých historických nepresností, tak mi to odpustite, ale zo všetkých týchto faktov je, myslím, úplne jasné, že angažovanie sa Spojených štátov amerických má len a len expanzívny charakter. Ani v súčasnej alebo teda v modernej histórii od vyhlásenia nezávislosti Spojených štátov amerických až dodnes nenájdeme konflikt, v ktorom by noha cudzej okupačnej armády vstúpila na územie Spojených štátov amerických. Naopak, len v tomto veľmi stručnom a narýchlo urobenom zozname je niekoľko desiatok konfliktov, v ktorom americká armáda vystupuje z pozície agresora, útočníka, z pozície potvrdzovania si medzinárodnej dominancie americkej zahraničnej politiky.
Preto dnes nie sú namieste akékoľvek reči o tom, že by nás mohla Severoatlantická aliancia vôbec voči niekomu chrániť alebo brániť, či už je to ohrozenie vojenské, alebo ohrozenie nejakého iného charakteru. Vidíme na nezvládnutí, na absolútnom nezvládnutí imigračnej krízy, vidíme nielen zlyhanie Európskej únie ako takej, ale aj zlyhanie obranného mechanizmu NATO, kedy všetky členské štáty Severoatlantickej aliancie sú v podstate vystavené na milosť a nemilosť obyčajnému prúdu civilistov, ako sa nám to snažia médiá interpretovať, ale jednoducho pravda je taká, že organizácia NATO, vojenská organizácia nevie na ochranu alebo nie je schopná, alebo nie je ochotná na ochranu svojich členov urobiť nič. A v takejto situácii máte vy všetci moc rozhodnúť o tom, či sa má do tohto veľmi nešťastného, zločineckého a v mnohých prípadoch teroristického zoskupenia pridať aj Čierna Hora, s ktorou sme nikdy nemali žiadny problém, ktorá nikdy nejakým spôsobom Slovensku ani Slovákom neublížila, ba práve naopak, Čierna Hora patrila medzi alebo patrí medzi krajiny, kde Slováci majú veľmi dobré podmienky na svoj život. A my sa im chceme odvďačiť tým, že ich zatiahneme pod krídla americkej vlády, že ich podriadime americkej vláde. Pre tých z vás, ktorí ste si náhodou ešte stále neprečítali samotné znenie toho protokolu, tak si to, prosím vás, prečítajte predtým, ako budete hlasovať, aby ste tam naozaj našli ten aspekt podriadenia sa vláde Spojených štátov amerických. A my budeme tento protokol schvaľovať ako medzinárodnú zmluvu.
Tým, že ju neschválime, nič nepokazíme. Tým, že ju neschválime, nič nepokazíme. Dáme obyvateľom, občanom Čiernej Hory čas na to, aby tak, ako tu bolo hneď na začiatku povedané v diskusii, aby prejavili svoju vôľu. Nech ju prejavia demokraticky v referende, ktorého sa zúčastnia tí, ktorí budú mať záujem sa referenda zúčastniť a ktorí povedia áno, chcem ísť do NATO, nie, nechceme ísť do NATO. A potom o nich rozhodujme, ale nerozhodujme o obyvateľoch cudzej krajiny z pozície zle postavenej medzinárodnej zmluvy, pretože, verím tomu, že ani tým z vás, ktorí máte v sebe kus vlastenectva, by sa to nepáčilo, keby o nás rozhodovala cudzia krajina, keby o nás hlasovali, či áno, alebo nie, a vy sami by ste sa k tomu nemohli vyjadriť.
Dnes, v čase stupňujúceho sa medzinárodného napätia je toto rozširovanie zločineckej organizácie NATO na Čiernu Horu len takým zbytočným, zbytočným pokusom naliať olej, benzín do ohňa. A nikto z nás nevie, čo z toho ešte môže byť. Čo z toho ešte môže byť? Na druhej strane, ak by sme to neodhlasovali, absolútne nič sa nedeje. Absolútne nič sa nedeje a v podstate tá situácia, ktorá je, by počkala a možno by sa ukľudnila. Ale tým, že my budeme aj proti vôli ľudí v Čiernej Hore teraz hlasovať a hovoriť áno, choďte do NATO, tým nemôžme veci pomôcť.
Neviem, koľkí z vás boli v Čiernej Hore. Ja som tam bol trikrát. Nádherná krajina, perfektní ľudia, super atmosféra a mne by bolo naozaj veľmi ľúto, keby sa tá krajina zmenila na ďalšiu vojenskú základňu Spojených štátov amerických v Európe, pretože len k tomuto to speje, k ničomu inému to nespeje. A my dnes o tom máme možnosť rozhodnúť. Áno, Slovenská republika, politici Slovenskej republiky spravili v minulosti chyby. Obrovské chyby. Keď sa povolil prelet lietadiel NATO počas bombardovania Juhoslávie, to je čierny fľak na našej histórii a je to výčitka v svedomí všetkých, ktorí vtedy za povolenie preletu hlasovali. Ale dnes, práve dnes máme príležitosť túto chybu aspoň čiastočne, aspoň čiastočne napraviť, aspoň čiastočne ukázať, že naozaj nie sme ľahostajní, že nie sme vykonávači objednávok z Washingtonu, že máme svoju hrdosť, ale aj svoj vlastný rozum. Práve teraz máme možnosť ukázať, že si uvedomujeme, že to nebol dobrý ťah vtedy a že dnes to chceme napraviť, že nechceme mať znova naše ruky, obrazne povedané, od krvi, ktorú americká základňa v Čiernej Hore prinesie.
Pozrite sa, aké napätie, aké napätie vzniklo po vybudovaní americkej námornej základne v Constanci v Rumunsku. Absolútne bezprecedentná záležitosť. Pripravuje sa ďalšia americká základňa v Poľsku a my teraz otvoríme dvere na budovanie americkej trvalej, prosím pekne, trvalej americkej vojenskej prítomnosti v Čiernej Hore. Tisíc kilometrov od našich hraníc, no ale bez ohľadu na to, však sme tiež zatiaľ členmi Severoatlantickej aliancie, ale keď si nakreslíte tie základne, tie základne, tak zistíte, že práve vďaka takýmto rozhodnutiam, nezodpovedným rozhodnutiam ľahostajných politikov sa Európa pomaly, ale isto, zmení na Japonsko. Pýtate sa, prečo na Japonsko. No na Japonsko z toho dôvodu, že Japonci by tiež veľmi radi poslali Američanov domov, že by veľmi radi zrušili ich vojenskú prítomnosť na japonských ostrovoch, ale nikto sa ich už na to nepýta. Nikto sa ich na to nepýta. A musia tolerovať tých, ktorí im zbombardovali Hirošimu, ktorí im zbombardovali Nagasaki, kde umreli väčšinou, na 90 %, len civilisti, a dnes ich musia trpieť na svojom území a nič s tým nevedia spraviť. Nič s tým nevedia spraviť. Okrem Afganistanu a Vietnamu, kde tí ľudia sa postavili proti americkej politike dobyvačnej, už nikde inde sa nestalo to, že by Američania dobrovoľne ukončili krajinách, v nejakých iných krajinách svoju vojenskú prítomnosť.
To znamená, ak ich sem znova pustíme, do ďalšej krajiny, ostanú tu, až kým sa z vyššej moci dačo nestane, ale sami zo svojej vôle už neodídu nikdy. Ak chcete mať v tomto namočené ruky, tak hlasujete za rozšírenie Severoatlantickej aliancie na Čiernu Horu. Ale ak si chcete do zrkadla povedať, že naozaj Európa má byť hlavne Európou a nemá byť podmanená Američanom, oni nech sa starajú o Ameriku, prečo by sa mali Spojené štáty starať o našu Európu, tak potom za takéto niečo hlasovať nemôžeme. Hlasovať nemôžeme, lebo už nikdy to nedáme naspäť. Keby sa to dalo ďalším hlasovaním zrušiť, že Slovenská republika, alebo teda Národná rada príjme uznesenie a o dva mesiace príjme uznesenie, ktorým to uznesenie zruší, tak je to v poriadku. Ale my raz keď za toto zahlasujeme, už nikdy to nebudeme vziať môcť späť. A potom, keď vďaka tým ďalším krokom, ktoré nastanú, vás to niektorých bude mrzieť, tak potom s tým už neurobíme nič. Potom s tým už neurobíme nič, potom si len budete môcť povedať, však nám to tí poslanci z Ľudovej strany hovorili, že to nie je dobrý nápad.
Toľko z mojej strany, ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť, aspoň tým, ktorí ste tu ostali, a ja musím povedať, aj keď možno to bude šok, že ja som presvedčený, že aj medzi poslancami SNS, aj medzi poslancami SMER-u je ešte mnoho ľudí, ktorí to myslia naozaj so Slovenskom a Európou dobre a ktorí nie sú poplatní americkej zahraničnej politike. Toho signálom je určite aj to, že tento návrh neprešiel cez Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, čo je obrovský signál, čo je obrovský signál.
Veľmi pozorne naše hlasovanie vníma a bude vnímať teda celý svet, ale najmä Európa. Dôkazom toho je list poslancov parlamentu Čiernej Hory, ktorý prišiel k nám všetkým a kde naozaj v nás vidia poslednú nádej, pričom nechcú nič iné, chcú len počkať s týmto hlasovaním dovtedy, kým v Čiernej Hore neprebehne demokratické referendum.
Ja preto všetkých žiadam, prosím, počkajme s týmto hlasovaním, so schválením tohto protokolu dovtedy, kým v Čiernej Hore neprejde demokratické referendum. Ak Čiernohorci povedia, chcú ísť do Únie, potom nech sa páči, hlasujme tu na Slovensku v Národnej rade o tom, či do Únie pôjdu. Ale ak tak absolútne čisto demokraticky nespravia, tak to nie je nič iné, len zneužívanie pozície moci a sily, na ktorej je postavená celá Washingtonská zmluva.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, páni ministri, dnes rozhodujeme o tom, či podporíme členstvo Čiernej Hory v Severoatlantickej aliancii alebo či toto členstvo odmietneme. Povedzme si na rovinu, len ten najhorší a najpodlejší človek by mohol želať našim kresťanským slovanským bratom členstvo v organizácii, ktorú nemožno nazvať inak ako organizáciou zločineckou a teroristickou. Toto neželáme naozaj nikomu, tobôž nie Slovensku, ktoré by vo svojom vlastnom záujme malo čím skôr vystúpiť z tohto paktu agresorov a z tohto nástroja amerických svetovládcov.
Aby však neboli moje slová len prázdne reči a nejaké bezdôvodné obvinenia, pozrime sa na niekoľko faktov, ktoré odhaľujú pravú tvár NATO. V roku 1999 vojská Severoatlantickej aliancie pod vedením Spojených štátov amerických zaútočili na suverénny kresťanský štát Juhoslovanskú zväzovú republiku. Tú už v tej dobe obývalo viac ako 50-tisíc Slovákov, to znamená viac ako 50-tisíc našich bratov a sestier, našich krajanov. A práve táto bezprecedentná agresia najlepšie ilustruje, čo v skutočnosti Severoatlantická aliancia je. Preto si vám dovolím pripomenúť udalosti, na ktoré by niektoré médiá, ale aj súčasná vláda, ale napokon aj mnohí z vás, ktorí tu dnes sedia, najradšej zabudli, a o ktorej vlastne aj zarytí stúpenci NATO mlčia.
Pri bombardovaní Juhoslávie NATO zavraždilo viac ako 5-tisíc civilistov, z toho 1 200 detí, zničilo 430 škôl, 125 tovární, 77 mostov, 44 televíznych vysielačov, 110 nemocníc a 365 kultúrnych pamiatok. Spomeňme len niekoľko najznámejších prípadov.
12. apríla 1999 NATO zničilo osobný vlak v Grdelici, v ktorom zahynulo 14 civilistov. 14. apríla 1999 NATO vykonalo masaker utečeneckej kolónie pri Dakovici, pri ktorom bolo zavraždených 73 civilistov. A čo je paradoxné, títo utečenci boli albánskymi utečencami, teda patrili k menšine, ktorú NATO oficiálne v tomto konflikte podporovalo a zastávalo. 23. apríla 1999 NATO zbombardovalo srbskú verejnoprávnu televíziu a rozhlas, pričom zahynulo 16 pracovníkov, novinárov z tejto televízie. 27. apríla 1999 NATO zbombardovalo obytnú štvrť v meste Surdulica a zavraždilo tu 16 civilistov. 7. mája 1999 NATO vykonalo útok kazetovými bombami na nemocnicu a trh v meste Niš a zabilo 14 civilistov. A napokon presne v ten istý deň zaútočilo dokonca aj na čínsku ambasádu, kde zavraždili troch čínskych diplomatov.
A to nie je všetko. NATO zničilo či poškodilo dokonca 60 kresťanských, pravoslávnych chrámov. A práve na tomto mieste ma napadá jeden citát z Biblie, z prvého listu Korinťanom, varovanie pre každého, kto sa dopustí tohto ohavného zločinu, teda ničenia Božích chrámov. Citujem: "Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí." A presne to sa stane jedného dňa aj zločincom z NATO. NATO má dnes plné ústa toho, ako chce bojovať proti medzinárodnému islamskému terorizmu.
Ako sme však videli, NATO sa nielen samo dopúšťa terorizmu voči bezbrannému civilnému obyvateľstvu Juhoslávie, NATO pri konflikte v Juhoslávii dokonca otvorene podporilo islamských teroristov z albánskej organizácie UCK, a to v iredentistickom boji proti kresťanským Srbom. Ešte raz to zopakujem, NATO podporilo moslimských teroristov proti medzinárodne uznanému suverénnemu kresťanskému štátu. NATO podporuje organizáciu obchodujúcu s drogami a bielym mäsom, o ktorej aj dokonca, aj bývalá žalobkyňa medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhoslávia Carla de Ponteová prehlásila, že sa dopúšťala unášania ľudí a ich predávania na ľudské orgány.
Útok na Juhosláviu je tiež ukážkovým príkladom porušenia medzinárodného práva. NATO porušilo nielen Chartu OSN, nakoľko konalo bez mandátu tejto organizácie, NATO súčasne porušilo aj Ženevskú konvenciu o vedení vojny, nakoľko útočilo na civilné ciele, a dokonca používalo strelivo s ochudobneným uránom, ktoré mnohé štáty dnes majú medzi zakázanými zbraňami. Porušilo dokonca aj vlastný základný dokument, ktorý hovorí, že NATO môže zaútočiť len na ten štát, ktorý ohrozuje iný členský štát NATO, čo Juhoslávia v žiadnom prípade nerobila. Dnes na troskách Juhoslávie vznikol kriminálny štát Kosovo. Štát, ktorý vláda Slovenskej republiky síce oficiálne neuznala, na druhej strane jej však nerobí problém uznávať kosovské pasy. A pritom je to štát, ktorý je praktickým príkladom islamskej expanzie v Európe.
Juhoslávia však nebola posledným prípadom zločinov NATO. Napokon spomeňme si na Líbyu, kde letecké útoky priniesli v roku 2011 smrť viac než tisíc civilistom, alebo Afganistan, kde bomby Severoatlantickej aliancie len v jeden júlový deň v roku 2002 vyvraždili takmer kompletné osadenstvo miestnej svadby, čiže 44 svadobčanov.
Takže, dámy a páni, toto je pravá tvár organizácie, ktorú mnohí z vás tak veľmi vychvaľujú. Preto budem aj ja ako pravoslávny kresťan hlasovať za to, aby pravoslávna, kresťanská Čierna Hora zostala slobodná, aby si zachovala svoju česť a zdravý rozum a aby nikdy neslúžila cudzím záujmom zločincov z NATO. Pretože kto chce byť spojencom zločincov, je sám zločinec.
Ďakujem. (Potlesk.)