Videokanál klubu

Pán kolega Kollár, ja len tak veľmi stručne. My, samozrejme, s týmto vaším návrhom súhlasíme, ale nehovorte o finančných sponzoroch politických strán, pretože Ľudová strana Naše Slovensko nemá žiadnych finančných sponzorov a ani určite sme sem nešli preto, aby sme niekomu nahrávali nejaké finančné alebo iné kšefty.
Ďakujem pekne.

Ja by som sa chcel pána Pčolinského spýtať, spomínal, že takýchto prípadov exekuovaných sú tisíce, že či to má nejak kvantifikované, či už počtom ľudí, počtom exekúcií alebo teda objemom finančných prostriedkov, alebo teda len vychádza z nejakej všeobecnej intuície, že všetci vieme, že to takto je.
Ďakujem.

Ďakujem za vysvetlenie. Ešte mi napadla jedna taká kľúčová vec, ktorú by tiež bolo potrebné povedať, a to je ten, že väčšina verejných inštitúcií alebo teda orgánov štátnej správy, keď vyžaduje tieto výpisy, tak ich vyžaduje nie staršie ako tri mesiace. A je otázka, do akej miery sú výpisy nie staršie ako tri mesiace záväzné, keďže vieme, že zmena údajov v obchodnom registri trvá menej ako tri mesiace. To znamená, že keď mi niekto prinesie trojmesačný výpis z obchodného registra, ja aj tak v skutočnosti neviem, či ten papier je ešte stále aktuálny alebo už medzičasom sa zapisuje alebo zapísalo niečo iné. Čiže naozaj treba s ním niečo robiť a trošku tých podnikateľov odbremeniť od byrokracie.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja vítam tento návrh zákona, ako tu kolega Rajtár povedal, je to veľmi, veľmi prospešný zákon najmä pre podnikateľov, ktorí naozaj nemajú čas behať z úradu na úrad a vybavovať nejaké povolenia. Ako som čítal v dôvodovej správe, tak ste identifikovali zhruba 150 nejakých výskytov, kde verejné inštitúcie vyžadujú od podnikateľov výpisy z registra trestov, pričom sa odvolávate na to, že tieto registre sú už verejne prístupné.
Ja tento návrh zákona podporujem a aj ho podporím, ale predsa len tu vidím také trošku drobné riziká, hlavne ako predstaviteľ verejnej správy. Aj my máme občas potrebu naozaj si overiť identitu podnikateľa, s ktorým prichádzame do kontaktu. A nezdá sa mi fér, alebo byť férové to, že náklady na overenie identity máme znášať my. Poviem konkrétny príklad, týka sa to najmä verejných obstarávaní, kde naozaj neviete, ktoré ponuky sú reálne, ktoré sú fiktívne, aj keď už v súčasnosti existujú nejaké registre, kde keď sa firmy zaregistrujú, tak sa dajú veľmi rýchlo overiť. Jednoducho nepovažujem za správne, aby náklady na prípadné overovanie identity podnikateľov prešli na verejného obstarávateľa a verejnú správu, pretože podnikatelia sú tí, čo sa uchádzajú o nejaké zákazky.
Odvolávate sa na elektronické výpisy, ja s tým súhlasím, a tak by to aj malo byť. Predsa dneska už naozaj každý normálny úradník si snáď dokáže naťukať do prehliadača orsr.sk a overiť si tam nejakú identitu spoločnosti. Problém týchto výpisov je ale, že nie sú právne záväzné. Ja tu mám pred sebou screenshot takéhoto výpisu. Tento výpis má len informatívny charakter a nie je použiteľný na právne úkony, čo je trošku ťažkopádna situácia.
Zopakujem teda ešte raz, jednoducho v súčasnosti neexistuje alternatíva, neexistuje bezplatný spôsob, ako si s právnou určitosťou overiť, že daná firma alebo teda daný živnostník je v poriadku.
Na riešenie tejto situácie je možno použiť nejaké dva spôsoby. Po prvé, buď spraviť tieto elektronické výpisy právne záväzné, alebo zaviesť bezplatný prístup k výpisom z obchodného registra a zo živnostenského registra.
Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale bol by som rád, keby ste mi vy ako predkladatelia možno ozrejmili tieto možné riziká alebo teda ako sa s nimi plánujete vysporiadať do budúcna.
Ďakujem.

Teraz chcem povedať, že nemyslím osobne na nikoho z tohto pléna, ale chcem povedať, že servilnosť ostane servilnosťou, nech je to voči ktorejkoľvek strane. A žiaľ, často prechádza až do rektoskopie. A my sme toho často svedkami na každom kroku. Netýka sa to iba tejto Parížskej dohody a nie je to osobné voči ani jednému z nás, z vás, ktorí sme tu.
Ďakujem.

Oceňujem referát, oceňujem príspevok pani poslankyne Zemanovej. Chcem povedať, že za bývalého režimu, keď platilo so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak, servilní socialistickí politici robili nadprácu napríklad tak, že keď sme mali odovzdať Sovietskemu zväzu napríklad 1 000 ton niečoho, tak naši servilní politici dali, alebo teda naši servilní páni dali nie 1 000, ale 1 500. A ja prosím politikov, najmä koaličných poslancov, ak zostal, ak majú ešte zbytky nejakého, súdnosti a rozumu, ak majú nejaké svedomie, nebuďme servilní, respektíve nebuďte servilní, nesnažte sa robiť zase takúto nadprácu, nehlasujte za túto dohodu. Prosím, nehlasujme za túto Parížsku dohodu. Prečo máme byť my medzi prvými hlupákmi, ktorí niečo také podpíšu? Nebuďme servilní, prosím, apelujem na všetkých poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pani Zemanová, s vaším príspevkom absolútne súhlasím. Z odbornej stránky palec hore. Nesúhlasím len s výrazmi ekonomická a klimatická migrácia. To, čo sa teraz deje, je riadená moslimská invázia.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vítam tento návrh zákona, ktorým by sa zaviedol trestný čin nevyplatenia faktúry, ako celkom rozumnú iniciatívu. Mám k tomu zopár pripomienok, ani nie tak politických, ako skôr takých možno odborných postrehov.
Tento návrh zákona považujem za, nechcem povedať, že ultimátny nejaký nástroj zabezpečovania pohľadávok, ale za jeden z nástrojov zabezpečovania pohľadávok, keďže v súčasnosti sa využívajú najmä teda nejaké zábezpeky, záložné práva, zálohy alebo teda nejaké zmenky a uznania záväzkov. Garancia, že nejaký váš klient vám vyplatí faktúru, by určite prospela každému podnikateľovi. Škoda, že tento zákon nemôže platiť aj exteritoriálne, čiže mimo výsosť štátu, ale to už teda nie je na našom mieste.
Mám zopár takých praktických postrehov k paragrafovému zneniu zákona. Autori, predkladatelia do Trestného zákona pridávajú § 214e Nevyplatenie faktúry, ktorý znie, ja ho celý prečítam:
"Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo podnikateľ, ktorý je fyzickou osobou, alebo ich zástupca alebo prokurista nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry fyzickej osobe, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, na ktorú má fyzická osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, nárok do 30 dní po jej splatnosti, hoci v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo činnosti právnickej osoby, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky."
Okrem toho, že je to jedna veľká dlhá veta, sa to zle trošku chápe. Mám zopár kritických postrehov, ako konštruktívnych kritických postrehov. Po prvé, slovné spojenie "nevyplatí cenu práce z vystavenej faktúry". Napadla ma myšlienka, že čo ak cena práce nebude položka faktúry, čo ak tí veľkoodberatelia, ktorí drvia tých malých živnostníkov, ich budú na spôsob supermarketov vydierať, aby tí živnostníci neuvádzali do faktúry cenu práce, ale napríklad uvádzali tam len nejaký, nejakú konštrukčnú činnosť alebo niečo podobné, čo nebude definované ako práca. V tom prípade, ak na faktúre nebude uvedená práca ako samostatná položka, by som navrhoval, aby faktúra musela byť vyplatená ako celok. Čiže nielen tá časť, ktorá zodpovedá práci, ale keď tam práca nie je definovaná, tak nech je vyplatená celá faktúra ako celok.
Ďalšie také slovné spojenie "osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia", možno taká úvaha, či by sa to nedalo naozaj stiahnuť aj na právnické osoby, na eseročky. Neviem, či to je cieľ tohto návrhu zákona. To len taká, taký nápad do budúcna.
Ďalší kritický bod: "Trestného činu sa dopustí ten, kto mal peňažné prostriedky na vyplatenie faktúry, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti podnikateľa.". Myslím si, že tento bod navádza k akýmsi špekuláciám a výhovorkám. Môžme použiť ako ilustratívny príklad ten Váhostav, podobnosť s realitou, samozrejme, čisto náhodná. Váhostav možnože aj mal nejaké peňažné prostriedky na účtoch, ale stále by sa mohol začať krútiť, mohol by sa začať vyhovárať a mohol by začať rozprávať, že tieto peniaze potrebuje na svoju podnikateľskú činnosť, na zabezpečenie nejakých budúcich investičných akcií alebo investičných zámerov. Samozrejme, trestný čin by to bol, len ak by sa prejavil úmysel.
Ďalší taký praktický postreh. Myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry krytej explicitnou objednávkou. To znamená, aby sme sa nedostali na nejaký tenký ľad. Veľa faktúr je vystavovaných tak nadivoko. Sú rôzne automaticky generované faktúry, veľa nevyžiadaných faktúr, ktoré častokrát ten odberateľ ani nechcel. Čiže myslím si, že trestným činom by malo byť len nevyplatenie faktúry, ktorá je krytá explicitnou objednávkou. To znamená, že niečo si objedám alebo teda nejaký môj klient si odo mňa niečo objedná a potom mi za to nezaplatí.
Ďalší bodom, a toto je jeden z najzávažnejších bodov zavedenia trestného činu nevyplatenia faktúry, považujem problém druhotnej alebo sekundárnej platobnej neschopnosti, to znamená, že ak nejaký dlžník nevyplatí svojmu veriteľovi finančné prostriedky práve preto, že jemu ich nevyplatil niekto iný. Inými slovami môže vzniknúť akási reťaz, že mne niekto nevyplatí faktúru a tým pádom ani ja nemôžem vyplatiť faktúru ďalej. Čo sa stane potom? Spáchame trestný čin všetci v tej reťazi? Alebo spácha ten trestný čin len ten prvý v tej reťazi? Treba to trošku nejak, nejak trošku lepšie možno definovať.
A ešte jeden taký praktický postreh zase. Netreba zabúdať na to, aby tento zákon nebol príliš prísny, príliš taký drsný. Jednoducho niekedy sa faktúry zabudnú zaplatiť. A povedzme si rovno, každému z nás sa určite stalo, že zabudol zaplatiť nejaký účet, nejakú faktúrku. Nehovorím, že je to úmyselné, ale sme len ľudia a zabúdame a bolo by možno trošku likvidačné hneď vyvolávať alebo teda niekoho obviňovať z trestného činu len kvôli tomu, že naozaj niečo zabudol.
Ale celkovo zhrnuté a podčiarknuté. Myslím si, že za prácu človeka by malo byť vždy zaplatené bez ohľadu na to, či je to živnostník, alebo či je to firma. Faktúry sa jednoducho platiť musia. Čiže ja osobne tento návrh zákona podporím, ale ak sa to dostane do druhého čítania, tak určite pripravím nejaký pripomienkový alebo pozmeňovací návrh.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, panie kolegyne poslankyne, páni poslanci, na začiatku by som rada dve poznámky.
Po prvé. Je naozaj absurdné, že poplatky sú viazané na elektrickú zástrčku, to je unikum asi v celom svete. Myslím, neviem, či sa to ešte niekde na svete takto praktizuje. To je jedna vec. Takisto aj to, že podnikatelia sú viazaní a platia podľa počtu zamestnancov. Tak to je, to je jeden, jedna absurdná vec.
Ďalšia vec, druhá poznámka, prosila by som, aby sa otvorila otázka vrátenia názvu Slovenská televízia a Slovenský rozhlas. To len na margo.
A teraz dovoľte, aby som pristúpila k môjmu príspevku. Denne sme svedkami, ako médiá v Slovenskej republike nielenže popierajú naše vlastné dejiny, ale i to, s akou bezohľadnosťou až nenávisťou pristupujú k nášmu národu. Niet v tom ani štipky úcty a vlastenectva, ktoré u iných národov sú vecou samozrejmou a bez ktorého by žiaden národ neprežil. Takzvané vysporiadavanie sa s minulosťou zneužívajú na to, aby náš národ pokorili a obrali o budúcnosť. Nepriatelia slovenského národa vedeli a dobre vedia aj dnes, že pre národ nie je nič horšie a zhubnejšie ako politická a historická negramotnosť. Z nej vyplývajú aj ostatné nebezpečné neduhy, ako ľahostajnosť, poníženosť, neodôvodnený pocit menejcennosti, neopodstatnená strata hrdosti a sebavedomia, neúcta k sebe a k svojeti. Výsledkom toho je, že mocnejší, prefíkanejší a podlejší môžu si takýto národ ľahko podmaniť, zotročiť a využiť na svoje ciele.
Máme tu niekoľko súkromných televízií, ktoré majú programy také, akí sú ich zahraniční majitelia. A potom tu máme takzvanú verejnoprávnu televíziu, ktorá sa tak iba tvári, ale má od verejnoprávnosti poriadne ďaleko. Je taká, ako je jej riaditeľ, ktorý je zjavne presvedčený, že je aj jej majiteľom. Evidentne nechápe zmysel slova verejnoprávnosť. Nebudem dlho rozoberať prehrešky tejto televízie, aby som vás dlho neunavovala. Najzreteľnejším previnením takzvanej verejnoprávnej televízie je, že podáva skreslené, nepravdivé správy a mnohé dôležité správy úmyselne zamlčuje, ak jej to nezapadá do obrazu, ktorý maľuje svojim divákom, ak je to podľa vedenia politicky nekorektné. V ničom si v tom nezadá so súkromnými televíziami. Ako my Slováci hovoríme, ako by ich jedna mater mala.
Do takzvanej verejnoprávnej televízie sa dostanú tak, ako do súkromných televízií, v podstate iba tí istí ľudia a takzvaní politológovia a komentátori udalostí, ako sú napríklad Mesežnikov, Samson, Radovan Geist, Miroslav Kusý a ďalší svojho druhu, ako keby tu iní ani nežili. Ako verejnoprávna televízia by však rozhodne mala dať rovnaký priestor celému spektru názorov a ľudí, aby diváci mohli posúdiť jednotlivé pohľady a názory aj ľudí, ktorí vidia veci a udalosti inak, ako je všeobecné vnucovanie iba jediného pohľadu na udalosti. Diváci by si tak sami mali utvoriť svoj vlastný názor.
Teraz idem k jednej poslednej udalosti, ktorá sa nedávno stala. Naši predkovia v európskej histórii mnohokrát odrazili nebezpečné invázie moslimov a iných nájazdníkov, ktorí vyvražďovali náš národ a robili z neho otrokov. V súčasnosti je trend prekrúcať históriu v prospech islamizácie pod zámienkou akejsi bezhraničnej tolerancie a akejsi bezhraničnej ústretovosti. To znamená, že my sa nielenže nemáme brániť, ale máme prehodnotiť hrdinské boje našich predkov na prejavy rasizmu a xenofóbie. 11. a 12. septembra 1683 sa konala, odohrala víťazná bitka proti Turkom pri Viedni, ktorej 333. výročie sme si pripomínali v tomto roku a predpokladali sme, že taliansky film Bitka pri Viedni by bol vhodným prostriedkom, aby sme si túto udalosť priblížili. Absurdnosťou je, že riaditeľ RTVS, teda verejnoprávneho média aj so svojím ansámblom, že si dovolí posudzovať, či film, ktorý si diváci žiadali odvysielať, je xenofóbny, rasistický alebo inak onálepkovaný, ako sa to stalo na 333. výročie bitky proti Turkom pri Viedni kedysi. Diváci si žiadali odvysielať film Bitka pri Viedni od talianskeho režiséra Renziho Martinelliho.
Václav Mika, generálny riaditeľ, odpovedal divákom, citujem: "Najväčším problémom scenára, ale aj celého filmu, je nielen podľa nás manipulatívny pohľad na historické udalosti s neskrývaným xenofóbnym a šovinistickým podtónom." No tak toto už je neslýchané. Aká to bohorovnosť? Kam sme sa to už zase dostali? Je to už ako déja vu. Takto to predsa chodilo za československej totality, čo sa nám vtedy nepáčilo a nepáči sa nám to ani teraz. Riaditeľ RTVS odmietol odvysielať taký hodnotný film, ale nemal žiaden problém odvysielať komplet komunistickú takzvanú povstaleckú históriu, ktorú už za manipuláciu histórie zrejme nepovažuje. Dokonca nepremeškal oblažiť národ informáciou, že mu homosexuálny pár dvoch mužov si pod Tatrami povedal svoje áno. Považuje to zrejme za tak dôležitú správu, bez ktorej by občania Slovenskej republiky asi boli duchovne ochudobnení a utrpeli by ťažkú ujmu. V tomto duchu, v duchu manipulácie a bezočivého vnucovania, čo si máme o tom či onom myslieť, by som mohla ešte veľmi dlho pokračovať.
Na záver už iba toľko, ak sa súdruh Václav Mika cíti okrem riaditeľa aj majiteľom RTVS, tak nech nežiada od ľudí nijaké poplatky, nieto ešte zvýšené proti doterajším, ale nech si ju láskavo platí zo svojich vlastných súkromných peňazí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Aj my sme za schválenie tohto zákona. Tiež by som sa chcel poďakovať pani Kiššovej ohľadom toho, že ľudia sú zaťažení fakt všelijakými poplatkami a už niekedy nevedia ani, čo skôr platiť. Tak tie koncesionárske poplatky by mal prebrať pre seba štát. Ak si niekto myslí, že tá suma, ktorá sa navýši, že pôjde do RTVS, tak je na omyle, lebo len ju dajú zase súkromným spoločnostiam, cez ktoré si objednáva RTVS svoje služby.
Ďakujem.