Videokanál klubu

Pán kolega Kollár, ja chcem tiež teda, keď ste túto myšlienku vytiahli, tak povedať, že aj náš poslanec Andrej Medvecký nebol odsúdený a vzdal sa mandátu, nenastúpil na výkon mandátu a dodnes nie je odsúdený, ale jednoducho sa tak rozhodol. Čiže takých charakterných ľudí tu bolo viac, len kým o niekom sa spievajú chválospevy, tak niekto iný sa iba haní - a to je ten dvojitý meter.
Ale som rád, že ste to vytiahli.
Ďakujem pekne.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, druhý návrh zákona, ktorý tu dnes predkladáme s kolegami, je novela zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Táto novela sleduje úplne ten istý cieľ ako novela ústavy, ktorú sme dnes už predložili, a teda zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100. Dôvody, pre ktoré je potrebné túto novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva schváliť, teda nebudem opakovať.
Chcem len uviesť, že táto novela upravuje konkrétne tie ustanovenia zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktoré priamo súvisia so znížením, teda najmä so znížením počtu poslancov, teda najmä so spôsobom prideľovania jednotlivých mandátov. Upozorňujem, že ide výlučne o technickú zmenu bez toho, aby sa menil spôsob prideľovania mandátov, ktorý v súčasnosti vychádza s tzv. Hagenbach-Bischoffovej formuly.
Takže toľko moje úvodné slovo. Ďakujem.

Pán kolega, začnem odzadu teda. To ste naozaj dohnali trošku do extrému, lebo potom sa môžme baviť, keď by sme išli na to takýmto myšlienkovým pochodom, sa môžme baviť o rozpúšťaní parlamentu a podobných veciach. Naopak, my sme rozprávali o tom, akým spôsobom je možné zlepšiť efektivitu práce.
A čo sa týka tej vašej prvej myšlienky o úspore na rôznych stupňoch štátu, tak ja s vami súhlasím, dajte taký návrh, ja nemám s tým problém, zahlasovať za to, ja ako župan môžem veľmi zodpovedne, si myslím, povedať, že v mnohých otázkach sú vyššie územné celky absolútne nezmyselné a že je to úplne pritiahnuté za vlasy a určite by možno nejakú zmenu to chcelo. Ale dnes máme možnosť rozhodnúť o zmene znútra, sami o vlastnej vnútornej zmene, ktorá si od nás nevyžaduje nič iné, len tú odvahu povedať, že, áno, od ďalšieho volebného obdobia nás môže byť menej a bude pre nás väčšou výzvou stať sa poslancom Národnej rady. A zároveň, zároveň si myslím, že by to prispelo aj k tomu, že mnohí ľudia by si poslanecký mandát viac vážili a mnohí ľudia by sa ako poslanci Národnej rady k tomu aj potom inak stavali a inak správali.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, táto naša iniciatíva vychádza nielen z nášho volebného programu, ktorý sme teda sľúbili dodržať pre našich voličov, ale najmä z tých skúseností, ktoré ako nováčikovia v parlamente sme tu za tých pár mesiacov práce v Národnej rade získali.
Asi mi viacerí dáte za pravdu, ale mnoho, mnohokrát sa tu v súčasnom volebnom období stalo to, že Národná rada Slovenskej republiky sa vďaka vystúpeniam viacerých, viacerých poslancov zmenila na nefalšovaný cirkus. Na nefalšovaný cirkus.
Dovolím si tvrdiť, že v tomto sme v podstate vychádzali z tej istej, z tej istej nosnej myšlienky, z ktorej vychádzal i predseda Národnej rady pri snahe novelizovať rokovací poriadok Národnej rady. Ale ja to zhrniem veľmi jednoducho, veľmi krátko do niekoľkých viet. Do niekoľkých viet.
Viete veľmi dobre, že asi sme spoločne v súčasnom volebnom období toho veľa pre Slovensko naozaj neurobili. Naozaj sme toho veľa pre Slovensko nespravili. Na druhej strane sme mnohokrát poskytli ľuďom dôvod ani nie tak na zábavu, ako skôr na dokonalý hnev z toho, že ako sa správajú poslanci, dobre zaplatení z ich daní, ako sa správajú tí, ktorí namiesto toho, aby riešili skutočné problémy Slovenska, si tu medzi sebou nadávajú, osočujú sa, útočia na rodinu a robia podobné veci, ktoré naozaj na pôde Národnej rady alebo akéhokoľvek iného parlamentu nemajú čo hľadať.
Ďalší taký negatívny jav, ktorý je pre mňa nepochopiteľný, ale asi nielen pre mňa, je ten, že mnohí poslanci, mnohí poslanci akoby trpeli nejakou formou schizofrénie alebo možno nejakého nieže rozdvojenia, ale znásobenia svojej osobnosti, keď sa k jednej veci potrebujú vyjadriť v rozprave dvakrát. Prihlásia sa písomne a prihlásia sa aj ústne. Akoby nestačilo, akoby nestačila tá jedna možnosť prihlásiť sa do rozpravy buď písomne, alebo ústne, tak chcem aj vtedy, aj vtedy, lebo hore sú nejakí novinári a potrebujú nás natočiť a potrebujeme spraviť z toho divadlo a pokračovanie cirkusu. Nič sa tým nedokáže, k ničomu to nevedie, len sa naťahuje čas, len sa naťahuje čas a produktivita práce Národnej rady čoraz viac klesá.
V tejto situácii, v tejto situácii nám teda ako najjednoduchšie a najlogickejšie riešenie napadlo znížiť počet poslancov. Pretože menej poslancov, menší cirkus. Veľmi jednoduchá logika. Menej poslancov, menej dvojitých vystúpení v rozpravách, ktoré sú o tom istom alebo sú o ničom. Menej poslancov, menej hádok, menej vzájomných útočení, menej vzájomných osočovaní, menej animozít a menej všetkých tých negatívnych, negatívnych javov, ktorých, žiaľ, je tu viac ako dosť.
Kolega Schlosár vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o ekonomických aspektoch úspor, ktoré by vyplynuli zo zníženia počtu poslancov Národnej rady o 1/3. Ja sa skôr zameriavam na tie aspekty zefektívnenia, zrýchlenia, zjednodušenia práce Národnej rady a zlepšenia samotného prostredia, v ktorom sa my všetci, či chceme, alebo nechceme, nachádzame, aj keď možno ho vytvárajú len dookola tí istí jednotlivci.
Rovnako, ako tu už bolo povedané, že strana SaS mala tento bod vo svojom programe a robila kvôli tomu referendum, bolo tu alebo je tu viac poslancov, ktorí sa v minulosti vyjadrili, že zníženie počtu poslancov Národnej rady by bol určite pozitívny krok na zlepšenie práce. Ja som preto sám zvedavý, aj keď už dopredu tuším asi, ako hlasovanie o tomto návrhu dopadne, ale chcem vás všetkých, ktorí tú situáciu v súčasnom volebnom období vnímate podobne, chcem vás všetkých vyzvať na to, aby sme nabrali tú odvahu, sme nabrali tú odvahu si povedať, že ak by nás v budúcom volebnom období bolo o 1/3 menej, tak Slovensko žiadnu traumu neutrpí. Nemyslím si, že občanom by tá tretina poslancov chýbala a že proste sme odhodlaní zabojovať aj o ten znížený počet mandátov, o ten znížený počet poslaneckých kresiel, ktoré ale v konečnom dôsledku neprinesú zhoršenie, ale, práve naopak, zlepšenie efektivity práce celej Národnej rady.
Myslím si, že bez ohľadu na to, či ide o našu stranu, iné opozičné alebo strany vládnej koalície, je to otázka veľmi jednoduchých prepočtov. Áno, samozrejme, pri znížení počtu poslancov o 1/3 by najviac poslaneckých mandátov stratila najsilnejšia strana. V časoch, keď najsilnejšia strana mala okolo 40 %, by ten rozdiel bol obrovský. Dnes už ten rozdiel tak veľký by nebol. Menšie strany, samozrejme, tie straty by mali ešte menšie, povedal by som, že až zanedbateľné, ale to je taký náš egoistický pohľad na vec.
Pozrime sa na to, pozrime sa na, spoločne, pohľadom, očami občanov daňových poplatníkov. Zaplatia menej, resp. zaplatia toľko isto, ale minie sa menej. Minie sa menej. Tie peniaze, ktoré sa tu ušetria, môžme použiť na čokoľvek, čokoľvek iné, rozumné. A z pohľadu zastávania alebo realizácie nejakých volebných sľubov voči ľuďom je to úplne to isté. Či za niektorý klub bude bojovať 15 poslancov, alebo len 10, 30 poslancov, alebo len 20, si myslím, že je absolútne nepodstatné. Absolútne nepodstatné. Pretože, ako hovoril náš profesor matematiky na vysokej škole, snaha sa cení, ale hodnotia sa len výsledky.
A my by sme dnes mohli aj v tomto prípade ľuďom ukázať tie výsledky, ktoré by boli znásobené alebo podčiarknuté tým, že už viackrát v tomto volebnom období z úst predstaviteľov viacerých politických strán zazneli myšlienky o tom, že by tu mal sa zaviesť lepší poriadok, disciplína, konštruktívna práca a všetky tieto pozitívne, pozitívne atribúty. Ja som presvedčený aj spolu s kolegami a myslím, že aj s mnohými, mnohými obyvateľmi Slovenskej republiky, že zníženie poslancov o 1/3 zo 150 na 100 je jednoznačne jedným z takýchto krokov. A doposiaľ sa tak nespravilo len preto, len preto, že poslanci, my, vtedy iní poslanci, v sebe nenašli odvahu, aby za takýto krok, ktorý by znamenal zmenu znútra, zahlasovali.
Takže toto berte, prosím, ako ďalšiu príležitosť v sebe pohľadať tú odvahu a bez ohľadu na politické tričko, absolútne bez ohľadu na politické tričko a zaradenie do opozície alebo koalície môcť jednoducho byť pri tej obrovskej zmene - zmene k lepšiemu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod mi dovoľte, aby som vám pripomenul sľub, ktorý sme ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky všetci zložili, a síce ten, že budeme svoje povinnosti plniť v záujme občanov Slovenskej republiky. Som presvedčený, že túto povinnosť najlepšie splníme tak, že začneme sami od seba. Tak, že urobíme poriadok v našich vlastných radoch, teda priamo v Národnej rade Slovenskej republiky. Tomuto účelu slúži aj návrh ústavného zákona, ktorý vám dnes predkladám.
Podstatou tohto ústavného zákona je zníženie počtu poslancov zo súčasných 150 na 100, čím sa na jednej strane zefektívni práca Národnej rady Slovenskej republiky ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne sa aj zníži zaťaženie štátneho rozpočtu. Považujem za potrebné občanom pripomenúť, čo všetko dostávajú poslanci z ich daní a čo všetko teda môžme ušetriť, ak znížime počet poslancov o 50.
Na prvom mieste to je plat poslanca, ktorý je v súčasnosti vo výške 1 961 eur mesačne. Nasledujú paušálne náhrady, ktoré majú poslanci z Bratislavského kraja v sume 1 385 eur mesačne a mimobratislavskí poslanci v sume 1 615 eur mesačne.
To však ešte nie je všetko. Okrem toho dostanú každý mesiac 2 077 eur na odmeny pre asistentov a poslanecké kancelárie zriadené mimo priestorov Národnej rady.
Pri znížení počtu poslancov na 100 tak daňoví poplatníci ušetria za jedno štandardné štvorročné volebné obdobie minimálne 14,67 mil. eur. V prípade, že by tieto položky neboli zmrazené na úrovni roka 2011, suma ušetrených peňazí by presiahla 18 mil. eur.
A to som zatiaľ hovoril len o tých peňažných úsporách, ktoré sú ľahko vyčísliteľné. Okrem nich totiž existuje celý rad ďalších výdavkov, ktoré sú spojené s prácou poslanca a ktoré by sme logicky ich znížením ušetrili.
Konkrétne ide o zníženie nákladov na náhrady za ubytovanie poslancov, nákladov na cestovné náhrady pri cestách poslancov do zahraničia, na technické prostriedky potrebné na výkon mandátu poslanca, nákladov na ubytovanie poslancov, na prevádzku poslaneckej kancelárie v priestoroch Národnej rady a, samozrejme, nákladov na zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri znížení počtu poslancov Národnej rady o 50, teda o jednu tretinu, ale nejde len o šetrenie peňazí daňových poplatníkov, ide predovšetkým o to, aby sme zefektívnili prácu Národnej rady, aby sme urýchlili legislatívny proces, ktorý sa častokrát úplne zbytočne naťahuje. A naťahuje sa len preto, že veľká časť poslancov cíti potrebu komentovať absolútne všetko, teda aj to, čomu často ani nerozumie, len preto, že si veľa poslancov pomýlilo Národnú radu s divadlom alebo cirkusom, v ktorom je potrebné za každú cenu zaujať divákov.
Na tomto mieste by som chcel pripomenúť, že ako poslanci tu nie sme preto, aby sme sa predvádzali, aby sme si budovali vlastné ego, aby sme sa ukájali na našich vystúpeniach, ale sme tu preto, aby sme riešili problémy Slovenska a Slovákov. A tieto problémy vyriešime len vtedy, ak namiesto zbytočných slov a dlhých, únavných a nič neriešiacich debát, ak namiesto rečnenia schválime čo najskôr také zákony, ktoré ľudia potrebujú, ktoré potrebuje naše Slovensko.
Je zrejmé, že nižší počet poslancov logicky znamená aj rýchlejší priebeh schvaľovania zákonov. Menej poslancov znamená menej vystúpení v rozprave, s faktickými poznámkami či procedurálnymi návrhmi v pléne, ako aj vo výboroch Národnej rady.
Kolegyne, kolegovia, 100 poslancov Národnej rady je absolútne dostatočný na to, aby Národná rada plnila svoju ústavnú funkciu. V Ústave Slovenskej republiky v čl. 73 ods. 2 máme síce zakotvený zákaz imperatívneho mandátu, čo znamená, že poslanci Národnej rady mandát vykonávajú osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Aká je však realita? Čo dokazujú dlhodobé skúsenosti z praktického fungovania Národnej rady? Jednotliví poslanci, až na malé výnimky, hlasujú jednotne podľa svojej príslušnosti k poslaneckým klubom, pričom vystúpenia v rozprave nemajú buď žiaden, alebo len minimálny vplyv na zmenu ich vopred dohodnutého hlasovania. Vzhľadom na to je zrejmé, že v zásade nezáleží na tom, či o danej veci hlasuje 150 poslancov, alebo len 100 poslancov.
Je známy fakt, že niektorí poslanci majú vo veľkej obľube porovnávanie Slovenska s inými štátmi alebo hľadajú a radi napodobňujú cudzie vzory v zahraničí, obzvlášť, ak ide tzv. vyspelé demokracie alebo ide o štáty v západnej Európe. Ja im teda urobím radosť a porovnám veľkosť slovenského parlamentu s veľkosťami parlamentu iných tzv. vyspelých demokracií, ktoré nám tak často dávajú za vzor.
V súčasnosti pripadá na jedného poslanca Národnej rady 36 160 obyvateľov Slovenskej republiky. Existuje ale celých 12 členských štátov Európskej únie, ktorých parlamenty majú väčší počet obyvateľov pripadajúcich na jedného poslanca, ako má Slovenská republika. Ako príklad uvediem Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Veľkú Britániu, ale aj našich susedov Poľsko, Maďarsko či Česko. Všetky tieto štáty fungujú bez problémov aj s menšími parlamentmi vzhľadom na počet obyvateľov, ako máme my.
Keď si už teda chceme brať príklady zo zahraničia, neberme si ich vtedy, keď je to proti záujmom Slovenska a i občanov, ale vtedy, keď je to pre ľudí a výhodné.
Pripomínam, že aj po znížení počtu poslancov na 100 bude ešte stále ďalších 6 štátov Európskej únie s vyšším počtom obyvateľov na jedného poslanca parlamentu.
Na záver by som len chcel dodať, že o tomto ústavnom zákone nebudú rozhodovať len poslanci z nášho klubu ĽS - Naše Slovensko, ale aj poslanci zo strany SaS, ktorá pred pár rokmi sama presadzovala zníženie počtu poslancov. Dokonca v tejto veci iniciovala referendum, ktoré sa za okresanie parlamentu vyslovilo viac ako 900-tisíc občanov. Bude teda veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k tejto veci postavia, či zostanú verní svojmu programu a tomu, čo sľúbili svojim voličom, alebo svojich voličov zradia a zaprú sami seba len preto, že tento návrh predkladáme my poslanci Ľudovej strany - Naše Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja by som chcela vyzvať všetkých kolegov koaličných aj opozičných, aby odložili, prosím vás, odložte všetky animozity. Nie je dôležité, aká strana alebo kto podáva návrh, ale je dôležité, či je ten návrh dobrý a či je ten návrh užitočný pre našich ľudí, pre náš štát. A toto je návrh dobrý a veľmi potrebný.
Tak znova hovorím, ak vám záleží, ak vám čo len trošku záleží na našej vlasti, na našej republike a ak vám čo len trochu záleží na našich občanoch a na našej budúcnosti, prosím, odložte nenávisť, odložte animozitu a pridajte sa k tomuto dobrému zákonu.
Ďakujem.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja len chcem poskytnúť taký trošku možno iný pohľad na túto problematiku, pre ktorú sme sa rozhodli teda otvárať ústavu a venovať sa tejto legislatívnej práci.
Kolega Drobný tu pred chvíľkou hovoril o tom, že aké sú zhruba ekonomické aspekty vývozu alebo ťažby dreva. Ja musím povedať, že my sme tento návrh dali ako reakciu na nečinnosť vlády v minulom volebnom období, kde mala jedinečnú príležitosť, jedinečnú príležitosť spraviť takýto malý, ale potrebný krok ku ochrane nielen dreva a drevnej hmoty ako takej, ale ku ochrane celého životného prostredia Slovenskej republiky, a tým aj kvality života nás všetkých. Žiaľ, takejto iniciatívy sme sa napriek obrovskej možnosti zo strany vlády v minulom volebnom období nedočkali, a preto sme s ňou prišli my.
Nerobíme si ilúzie o tom, že by nebodaj naša iniciatíva našla podporu dostatočného počtu poslancov, ale vnímame to triezvo a vieme, že ak aj by sa nepodarilo presadiť túto vec, tak sa možno podarí začať celospoločenskú diskusiu na tému ochrana slovenských lesov a zodpovedné správanie sa k nášmu životnému prostrediu.
Všetci, ktorí chodíte po Slovensku, a to je drvivá väčšina z vás, a máte otvorené oči, musíte totiž vidieť, musíte totiž vidieť, že slovenské lesy sa postupne, ale isto menia na holé ruby, že sú nie vyťažované, ale vyhladzované, vyhladzované celé oblasti, celé mikroregióny a to drevo mizne hlavne v noci na preťažovaných kamiónoch veľmi často do zahraničia.
Je to absolútne neudržateľný, absolútne neudržateľný stav. A je to prejav našej totálnej nezodpovednosti voči našim potomkom, našim deťom a našim vnukom. Pretože kým my sme mali to šťastie vyrastať na Slovensku pomerne husto zalesnenom, tak ak to pôjde ďalej takýmto štýlom, o 20 rokov sa môže stať, že keď budú naše deti chcieť vidieť nejaký skutočne hustý les, budú musieť odísť do zahraničia.
Pani kolegyňa Zemanová, vy ste podotkli, že možno to nie je nejaká systémová úprava, lebo je to následok nefunkčného štátu. S tým sa dá, samozrejme, súhlasiť, s tým musím aj ja súhlasiť, ale my sme presvedčení, že keď je niečo zlé, tak je lepšie spraviť aspoň niečo, aspoň o niečo sa pokúsiť, ako len skonštatovať, je to zlé, štát nefunguje, okrem všetkého iného sa rozkrádajú a humpľujú aj lesy a len potichu sa pozerať na to, ako sa nádherné lesnaté Slovensko mení pomaly na nejaký polopúštny reliéf krajiny v niektorých oblastiach.
Takže, pani kolegyňa, neberte to v zlom, že by sme boli naivní alebo by sme nevedeli, ale berte to ako takú snahu spraviť prvý krok, prvý krok k tomu, aby sme zastavili, zastavili toto, naozaj už všetku možnú mieru presahujúce pľundrovanie slovenskej prírody.
Ja si myslím, že tí z vás, ktorí trošku vnímate realitu v ostatných európskych krajinách, tak je vám, tak ako nám, rovnako jasné, že Slovenská republika so svojou neúčinnou politikou ochrany životného prostredia ostatným krajinám, a hlavne tým pašerákom, je vyslovene na smiech. Vyslovene na smiech.
Náš pokus zaviesť v ústave ochranu drevnej hmoty ako strategickej suroviny by preto mal byť len prvým krokom k tomu, aby sme ďalej prijali ďalšie zákony, ktoré sa budú zaoberať detailami tejto problematiky a ktoré povedú k tomu, že tých kamiónov vyvážajúcich, či legálne, alebo nelegálne, drevo zo Slovenska do cudziny bude čoraz menej. V ideálnom prípade, že sa bude to drevo, naše slovenské drevo spracovávať u nás na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, si kladie za cieľ pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Bolo by chybou sa na tento návrh dívať z pohľadu roku 2016 alebo z pohľadu jedného volebného obdobia. Les rastie podľa druhu drevín 100 rokov, 120 rokov aj viac. Aj rastúce dreviny ako napríklad topoľ to stihne najskôr za 20 rokov. Už tých 20 rokov je v živote človeka dlhá doba. Za 20 rokov bude aj tento parlament úplne iný. Dnes preto veľmi často berieme úžitok z lesov, ktoré lesník založil, ako sa hovorí, ešte za cisára pána.
Je našou povinnosťou pristupovať k slovenským lesom zodpovedne tak, ako k nim pristupovali celé generácie lesníkov v minulosti.
Doplnenie Ústavy Slovenskej republiky týmito dvomi vetami, to je naozaj iba základné minimum, ktoré môžeme spraviť pre dobro veci. Máme už dnes zákon o lesoch z roku 2005. Hospodárenie v lesoch podľa plánov starostlivosti o les je u nás tiež veľmi dlhou tradíciou, ale ako keby to stále nestačilo. Verejnosť vníma, že stav lesov nie je taký, ako by mal byť, a drevo z nich veľmi často putuje do sveta, kde ho zhodnotia s vysokou pridanou hodnotou.
Viem, že v súčasnosti lesného hospodára trápi celý rad problémov. Sú obdobia, kedy je ťažko predať konkrétny sortiment konkrétnej dreviny. Máme kalamity, v dôsledku ktorých je v istom čase dreva na trhu nadbytok. A kalamita sa spracovať musí, chceme či nechceme, pre zdravotný stav lesov. O tom však by mal byť následne prijatý spomínaný zákon, aby bolo legislatívne možné pružne reagovať na situáciu, ktorá v tomto segmente vznikne o rok, o päť či o dvadsať rokov.
Môže sa v priebehu rokov stať, že nastane nedostatok nejakého sortimentu, a to aj sortimentu pre mnohých obyvateľov existenčne dôležitého, akým je palivové drevo. Zákon, ktorý by v budúcnosti mal naplniť tento navrhovaný nový odsek ústavy, musí mať primárne za cieľ lesnému hospodárovi zlepšiť podmienky pre prácu. Rozhodne by nemal byť len o možnosti regulácie vývozu dreva, to by bolo príliš málo.
Týmito návrhmi doplnená ústava by jasne deklarovala, že slovenské lesy a ich drevo sú jednou z priorít štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený predseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, cieľom nášho legislatívneho konania je návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to v znení:
Čl. IV sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: "Drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon."
Krátke zdôvodnenie potreby danej legislatívnej úpravy: Je jasné, že kvôli nižšej cene slovenského dreva ho často vyvážajú zahraniční nákupcovia na spracovanie do zahraničia. Je žiaduce, aby sa drevo v Slovenskej republike nielen ťažilo, ale aj ďalej spracúvavalo a finalizovalo.
Cieľom tejto novely zákona je zvýšiť zamestnanosť u slovenských drevospracovateľov a podporiť finalizáciu drevovýroby na Slovensku.
Neobmedzený vývoz slovenského dreva do zahraničia spôsobuje problémy slovenským spracovateľom dreva a zahraničné firmy spracúvajúce drevo nemajú žiadnu motiváciu spracovať drevo na Slovensku alebo investovať do drevovýroby na Slovensku.
Podľa štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovaného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, interpelujem pána ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 29. 8. 2016 internetový portál www.noviny.sk zverejnil článok týkajúci sa bitky v obci Radvaň nad Laborcom, kde skupina Cigánov z Medzilaboriec fyzicky napadla miestnych obyvateľov, pričom bolo zranených desať občanov z obce Radvaň nad Laborcom, ktorí museli následne absolvovať lekárske ošetrenie na chirurgii. Po hromadnej bitke starosta obce Radvaň nad Laborcom poukázal na problémy s nedostatkom policajtov na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach, podľa jeho vyjadrenia osobne ponúkol obecné priestory vedeniu Policajného zboru Slovenskej republiky na zriadenie Obvodného oddelenia Policajného zboru, ktoré bolo v minulosti zrušené. Na túto ponuku nikto z kompetentných osôb nereagoval. Starosta obce Michal Svičin ďalej uviedol, citujem: "Sú tu podstavy, vrabce o tom čvirikajú, že tu policajti nechcú ísť slúžiť, lebo sa boja práve Rómov, nikto to nerieši, pokiaľ sa naozaj nestane veľké nešťastie." Koniec citátu.
Hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove priznala, že na obvodnom oddelení v Medzilaborciach je šesť voľných pracovných miest, ale ďalej uviedla, že štandardný výkon služby je plnohodnotne zabezpečený.
Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v tomto okrese a na neobsadené tabuľkové miesto na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach je vyhlásenie hovorkyne v protiklade s realitou. Preto dávam tri otázky.
Prvá: Aké opatrenia po tejto udalosti vykonalo vedenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, aby zabezpečilo štandardný a plnohodnotný výkon hliadkovej služby v uvedenej obci?
Druhá otázka: Plánuje prezident Policajného zboru Slovenskej republiky v danej obci znovuobnovenie zrušeného Obvodného oddelenia Policajného zboru?
Tretia otázka: V akom časovom horizonte plánuje Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove doplniť voľné tabuľkové miesta na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Medzilaborciach?
Ďakujem za pozornosť.