Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, kým prejdem k nejakému môjmu pohľadu na tento náš návrh, že čo, prečo a kvôli čomu, chcem vás, pán podpredseda, poprosiť, že ak by náhodou sem znova prišiel ten pán kolega zo SaS na nejakom matroši, alebo na čom je, a posielal tu ľudí do plynu, aby ste zasiahli, lebo naozaj nechcem zbytočne ísť do konfliktu s takýmto človekom. Ďakujem pekne.
Tak teda ešte raz, vážené kolegyne,...
Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, kým prejdem k nejakému môjmu pohľadu na tento náš návrh, že čo, prečo a kvôli čomu, chcem vás, pán podpredseda, poprosiť, že ak by náhodou sem znova prišiel ten pán kolega zo SaS na nejakom matroši, alebo na čom je, a posielal tu ľudí do plynu, aby ste zasiahli, lebo naozaj nechcem zbytočne ísť do konfliktu s takýmto človekom. Ďakujem pekne.
Tak teda ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, tento náš návrh je vlastne veľmi jednoduchá vec, ako zaviesť princíp zásluhovosti do sociálneho systému. Dnes aj vďaka návrhom iných kolegov z iných poslaneckých klubov, resp. politických strán tu naozaj popoludní v podstate dosť dlho rozprávame o princípe solidarity v rámci nastavenia prostredia na Slovensku, o princípe súdržnosti medzi tými, ktorí majú možnosti, majú prostriedky, a tými, ktorí potrebujú nejakú pomoc a potrebujú proste potiahnuť v nejakej zlej životnej alebo zdravotnej situácii, a tento náš návrh je vlastne úplné konkretizovanie, konkretizovanie takéhoto princípu vzájomnej pomoci, princípu vzájomnej súdržnosti a solidarity v pracovnom možno prostredí alebo pracovnom práve, jednoducho v oblasti zamestnanosti a v oblasti podpory štátu pre tých, ktorí poctivo pracovali, snažili sa, ale z nejakého dôvodu prišli o prácu.
Bolo tu už povedané veľa o tom, že aké sú rôzne deformácie pracovného trhu, čo sa týka uplatnenia mladších a starších ľudí, čo sa týka možno nie celkom že diskriminácie, ale možnosti nájsť uplatnenie na trhu práce v dnešnom pseudokapitalistickom systéme, ktorý tu vládne a ktorý spôsobuje najviac zo všetkého chaos a utrpenie mnohým, mnohým ľuďom a rodinám. A práve preto, že sa nachádzame v čase, keď naozaj tí starší ľudia, naozaj tí, ktorí celý život poctivo pracovali alebo veľkú časť svojho produktívneho veku poctivo pracovali v nejakom stabilnom pracovnom prostredí, tak práve títo ľudia dnes mnohokrát bez absolútne žiadneho vlastného pričinenia alebo zavinenia prichádzajú o prácu a sú z toho úplne zúfalí. Mnohí sú živiteľmi rodín ako jediní v rodine, prinášajú nejaký príjem, mnohí z týchto ľudí majú ešte malé deti, školopovinné deti a v momente, v momente sa im mení životná situácia, v momente sa im mení finančné zabezpečenie, v momente sa napríklad hypotéka stáva gilotínou na krku týchto ľudí. A my sme presvedčení, že Slovenská republika má dnes naozaj toľko peňazí a vláda disponuje takým obrovským rozpočtom, že podporiť formou tejto predĺženej lehoty na prijímanie tej podpory v nezamestnanosti práve týchto ľudí, je absolútne prirodzené, sociálne a spravodlivé.
Nejde len o to, že tí ľudia sú starší, ale v kontexte s tým, že aj dlhšie pracovali, že aj dlhšie do tohto štátu aktívne prispievali, tak si myslím, že úplne prirodzene si zaslúžia to, aby aj ten štát im dal pocítiť, že tá pomocná ruka bude pre nich dlhšia, silnejšia, bude im pomáhať po tú dlhšiu dobu.
Keď sa pozriete na technické detaily, na paragrafové znenie nášho návrhu, tak tam vidno úplne jasne, medzi tou najkratšou lehotou a tou najdlhšou lehotou je rozdiel len 6 mesiacov. Šesť mesiacov je z pohľadu vlády, z pohľadu štátu absolútne nič. A z pohľadu takých, ako pán poslanec Baránik. Absolútne nič. Šesť mesiacov ale z pohľadu človeka, ktorý stratí prácu, z pohľadu človeka, ktorý musí živiť rodinu, z pohľadu človeka, ktorý si musel zobrať tú prekliatu hypotéku, lebo však štát byty pre ľudí nestavia, vláda byty pre ľudí nestavia, tak z pohľadu takéhoto človeka, takejto rodiny je možnosť o šesť mesiacov mať viac času na to, aby sa dali dokopy, aby si našiel možno nejakú alternatívnu prácu, aby si možno dal do poriadku svoj zdravotný stav, aby bol pripravený možno vykonávať aj inú prácu, povedzme manuálnu alebo proste akúkoľvek, je podľa nášho názoru obrovská pomoc. Obrovská pomoc. Určite to tým ľuďom, mnohým, tisíckam ľudí každý rok pomôže viac, ako keď nakúpime americké stíhačky. Určite im to pomôže viac, ako keď dáme 60 mil. mimovládkam.
Jednoducho poďme konečne spraviť niečo konkrétne pre konkrétnych ľudí v Slovenskej republike. Naozaj nemôžme, tí, ktorí nechcú podporiť alebo by nechceli podporiť tento návrh, nemôžme predsa závidieť ešte aj tým ľuďom, ktorí prídu o robotu, že ešte budú mať možnosť tí, ktorí až 25 a viac rokov pracovali, získavať tú podporu, nie 6 mesiacov, ale 12. Veď tým, že takýto benefit tým ľuďom alebo takúto barličku, lebo to nie je benefit, prísť o prácu nie je benefit, žiaľ, v dnešnej spoločnosti je to bežná vec, ale že takúto barličku parlament schváli a poskytne tým ľuďom, tak preto bude dôvod na hrdosť pre nás všetkých. Dôvod na hrdosť pre nás všetkých, že proste naozaj si tých ľudí vážime, naozaj cítime, že tá podporu zo štátu by im mala ísť, by im mala patriť a chceme a vieme im ju dať.
Totiž dnes na Slovensku, na ktorú stranu sa pozriete, nemyslím politickú, ale svetovú, lebo už aby sme tu neriešili iba politické strany, tak vidíme obrovskú nespravodlivosť. Jedným sa dáva všetko zadarmo, úplne všetko zadarmo, pravidlá neplatia, zákony neplatia a pre iných sa vyžaduje do detailu splnenie každej maličkosti, písmenka, sprostosti aj v tých najhlúpejších a zbytočných zákonoch. A, žiaľ, tí pracujúci ľudia, tá stredná trieda, tí obyčajní obyvatelia Slovenskej republiky, čo každý deň pracujú, platia dane, aby sa vláda mohla rozhadzovať, tak tí cítia najviac to, že štát je tu viac-menej len pre tých darmožráčov, len pre tých parazitov, len pre tú skupinu tých oligarchov a horných 10-tisíc s hodinkami za 50-tisíc, a absolútne necítia, že by vláda a štát robili niečo pre nich.
Viete, keď, keď vieme dať 650 mil. eur za totálne zbytočnú fabriku Land Rover Jaguar v Nitre, kde bola nezamestnanosť pred tým 2 % a dnes v tej fabrike robí viac ako 80 % cudzincov a občania Slovenskej republiky sa svojimi daňami vyzbierali na 650 mil. eur pre cudzincov a vieme dať viac ako 3 mil. eur, alebo koľko to presne bolo, na dotáciu pre fabriku Porsche, tak si myslím, že vláda musí nájsť peniaze na podporu pre nezamestnaných ľudí, ktorí po 25 alebo 15 rokoch prišli o prácu, ktorí proste potrebujú tú pomocnú ruku, ruku zo strany štátu a musí im ju vedieť podať. Musí im ju vedieť podať. A keďže to vláda neurobila sama od seba, čo ja sa čudujem, pretože je pred voľbami a takýto, takýto zákon by z pohľadu vlády bol obrovský predvolebný ťah, tak poďme ich k tomu donútiť. Poďme ich k tomu donútiť, poďme im ako poslanci, ako parlament povedať, chceme, aby ste to tým ľuďom dali, chceme, aby ste im dali ten, aspoň ten pocit, že, že vláde na nich záleží a že ich bude podporovať pri takom ťažkom životnom okamihu, pri takom ťažkom životnom momente, ako je strata dlhodobej práce, strata dlhodobého príjmu do rodiny. Neviem si predstaviť ani jeden jediný dôvod, okrem teda možno nejakého príliš veľkého holdovania fetu v klube SaS, ktorý by mal byť dosť vážny na to, aby čo len jeden normálny poslanec Národnej rady odmietol dať týmto ruku, týmto ľuďom pomocnú ruku pri strate práce. Však štátny rozpočet to nebude stáť dokopy nič a tým ľuďom to neskutočne v ich životoch pomôže.
Preto vás prosím, kolegyne, kolegovia, zamyslite sa nad tým, a keď budeme o tejto veci hlasovať, nepozerajte zase na politické tričko, nepozerajte na predkladateľov, že sme to zase my, tí zlí, najhorší na svete, Kotlebovci, a predstavte si za tým tie príbehy tých rodín a pozrite sa na to takto.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis